Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 15Scud/17/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200862 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8014200862.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a sudkýň Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobcu H. F., prechodne bytom S. XX, právne zastúpeného JUDr. Ľuboslavom Zoľákom, advokátom, so sídlom Komenského 32, Sobrance, proti žalovanému Riaditeľstvu hraničnej a cudzineckej polície, Jarkova 31, Prešov, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-PO2-107-005/2014 zo dňa 13. júna 2014 na základe žaloby takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č.p.: PPZ-HCP-PO2-107-005/2014 zo dňa 13. júna 2014 podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 70,- € a trov právneho zastúpenia vo výške 594,97 €, to všetko v lehote 10 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Ľuboslava Zoľáka, advokáta, č.ú. XXXXXX XXXX/XXXX vedený vo Y. a.s. o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 13.06.2014 žalovaný vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Michalovce (ďalej len prvostupňový správny orgán“) č. PPZ-HCP-PO7-KP-145-004/2014 zo dňa 03.03.2014 o zrušení prechodného pobytu na území Slovenskej republiky podľa ust. § 36 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 33 ods. 6 písm. b/ zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov na území Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) rozhodol podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Rozhodnutie odôvodnil tým, že preskúmal v celom rozsahu napadnuté rozhodnutie, pri ktorom vychádzal z listinných dôkazov tvoriacich administratívny spis, ako aj skutočnosti, ktoré zistil prvostupňový správny orgán v rámci svojej činnosti. Preskúmaním spisového materiálu zistil, že napadnutým rozhodnutím prvostupňový správny orgán zrušil žalobcovi prechodný pobyt na území Slovenskej republiky, ktorý má priznané postavenie Slováka žijúceho v zahraničí podľa § 36 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 33 ods. 6 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov. V rámci vyhodnotenia administratívneho spisu zistil tento skutkový stav: Dňa 04.10.2013 žalobca podal žiadosť o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky podľa § 31 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov s poukázaním na ust. § 29 citovaného zákona. K žiadosti predložil výpis z katastra nehnuteľností, z ktorého vyplýva, že vlastníkom nehnuteľnosti v obci S.. XX, okres R., v ktorej má žalobca zabezpečený prechodný pobyt je pán H. Z.. K žiadosti taktiež predložil čestné prehlásenie, z ktorého vyplýva, že vlastník vyššie uvedenej nehnuteľnosti sa zaväzuje žalobcovi poskytnúť bezplatné ubytovanie, finančné zabezpečenie, potrebné lekárske zaopatrenie a hmotné zabezpečenie počas jeho pobytu na území Slovenskej republiky tak, aby nebol záťažou pre systém sociálneho zabezpečenia Slovenskej republiky. Žalobca k žiadosti ďalej predložil potvrdenie Ministerstva vnútra N. preložené slovenským prekladateľom JUDr. K. G. a opatrené vyšším stupňom overenia, tzv. APOSTILLE, v ktorom sa uvádza, že žalobca na území N. ku dňu 18.09.2013 nie je trestne a súdne a stíhaný a že po žalobcovi nie je na území N. vyhlásené pátranie. Zároveň predložil aj preukaz zahraničného Slováka č. 000313. Uviedol, že podľa ust. § 33 ods. 1 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov policajný útvar pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt prihliada na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné hľadisko a podľa ust. § 33 ods. 6 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov žiadosť o udelenie povolenia na prechodný pobyt zamietne, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie. Poukázal aj na ust. § 32 ods. 3 Správneho poriadku a § 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého si správny orgán na posúdenie žiadosti o udelenie pobytu vyžiadal vyjadrenie Slovenskej informačnej služby (ďalej len „SIS“). Prvostupňový správny orgán postupoval v konaní v súlade so Správnym poriadkom. Uviedol, že podľa ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku dal žalobcovi možnosť vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladom i k spôsobu ich zistenia. V zápisnici o vyjadrení žalobcu vo veci zamietnutia žiadosti o udelenie povolenia na prechodný pobyt spísanej podľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku žalobca odpovedal na otázky týkajúce sa, či jeho osoba môže byť hrozbou pre bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie. Pretože prvostupňový správny orgán disponoval informáciou o dôvodnom podozrení, že žalobca pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu a s ohľadom na bezpečnostný záujem žiadosť žalobcu zamietol. Poukázal na ust. § 120 ods. 2 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, podľa ktorého v prípade ak sa žiadosť účastníka konania zamietne z dôvodu bezpečnostného rizika je správny orgán viazaný vyššie uvedeným zákonným ustanovením, to znamená, že do odôvodnenia v rozhodnutí uvedie iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. Ďalej konštatoval, že prvostupňový správny orgán v konaní o zrušení prechodného pobytu na území Slovenskej republiky žalobcu nedostatočne poučil o tom, čo je podkladom pre vydanie rozhodnutia. Túto vadu odstránil žalovaný a pred vydaním rozhodnutia žalobcovi zaslal výzvu s možnosťou sa vyjadrenia, čo je podkladom pre vydanie rozhodnutia. Dňa 04.06.2014 sa žalobca dostavil na odvolací orgán za účelom podania vyjadrenia. Následne nato bola so žalobcom spísaná zápisnica podľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku, kde žalobca neuviedol ďalšie nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na vydanie tohto rozhodnutia. Uviedol, že v odvolaní, ktoré podal žalobca dňa 28.03.2014 uvádza, že na základe zákona o pobyte cudzincov mu bol udelený prechodný pobyt na území Slovenskej republiky od 28.10.2009. Ako občan N. po celý čas pobytu na území Slovenskej republiky ctil a dodržiaval predpisy a zákony Slovenskej republiky. Nemá vedomosť o tom, aby svojim konaním alebo opomenutím nejakej povinnosti počas prechodného pobytu na území Slovenskej republiky ohrozoval bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie. Je vďačný Slovenskej republike, jej správnym orgánom, že mu bol udelený prechodný pobyt na území od roku 2009. Nemá úmysel ohrozovať bezpečnosť Slovenskej republiky. Jeho vzťah k občanom je kladný a nebude konať v rozpore so záujmom štátu pre zabezpečenie jeho bezpečnosti. On ani jeho rodina nepredstavujú ohrozenie bezpečnosti Slovenskej republiky, čo aj čestne vyhlasuje. K týmto dôvodom uvedeným v odvolaní žalobcu uviedol, že aj napriek tomu, že žalobca ako občan N. po celý čas pobytu na území Slovenskej republiky ctil a dodržiaval predpisy a zákony Slovenskej republiky bolo zistené, že SIS ako orgán štátnej správy Slovenskej republiky disponuje informáciou o dôvodnom podozrení, že žalobca pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu s ohľadom na bezpečnostný záujem. Na základe uvedenej skutočnosti prvostupňový správny orgán vydal žalobcovi rozhodnutie o zrušení prechodného pobytu na území Slovenskej republiky podľa § 36 ods. 1 písm. b/ s poukázaním na § 33 ods. 6 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov. Ďalej uviedol, že podľa § 2 zákona č. 46/1993 Z.z. o Slovenskej informačnej službe (ďalej len „zákon o Slovenskej informačnej službe“) sa uvádza, že informačná služba získava, sústreďuje a vyhodnocuje informácie o aktivitách, ktoré vznikajú v zahraničí a smerujú proti ústavnému zriadeniu a bezpečnosti Slovenskej republiky a informácie potrebné na realizáciu jej zahraničnopolitických záujmov. Žiadosť o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky sa zamietne, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu a nie verejný poriadok alebo verejné zdravie. Poukázal aj na § 2 písm. f/ zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností (ďalej len „zákon o ochrane utajovaných skutočností“), podľa ktorého oprávnenou osobou je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je určená na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, alebo ktorej oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami vzniklo zo zákona. Zákon o ochrane utajovaných skutočností v ust. § 35 ods. 3 upravuje, že za oprávnenú osobu sa považuje aj osoba, ktorá sa v konaní pred štátnym orgánom na základe súhlasu vedúceho, do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí, jednorazovo oboznámi s utajovanými skutočnosťami v rozsahu potrebnom na konanie a to advokát, notár, znalec, tlmočník, súdny exekútor alebo starosta obce po podpísaní vyhlásenia o mlčanlivosti a poučení o povinnostiach o ochrane o utajovaných skutočnostiach a možných dôsledkoch ich porušenia. Poučenia vykoná ten, kto bude oprávnený rozhodnúť o priznaní takejto osoby na konanie, o čom vyhotoví písomný záznam. Ďalej citoval a poukázal na ust. § 2 ods. 6 zákona o Slovenskej informačnej službe, v ktorom sa uvádza, že informačná služba poskytuje informácie o trestnej činnosti útvarom Policajného zboru a prokuratúry, a to najmä o páchaní organizovanej trestnej činnosti. Nevyhnutné informácie poskytuje aj iným štátnym orgánom, ak ich potrebujú na zamedzenie protiústavnej alebo inej protiprávnej činnosti. Podľa ods. 7 citovaného ustanovenia zákona o slovenskej informačnej službe, získané informácie sa poskytujú iba na splnenie účelu vyjadreného v § 2 ods. 4 až 6 a § 1 ods. 3 tohto zákona. Informácie podľa § 2 ods. 6 zákona o slovenskej informačnej službe sa poskytnú len za podmienky, že ich poskytnutím nedôjde k ohrozeniu plnenia konkrétnej úlohy informačnej služby podľa tohto zákona alebo k odhaleniu zdrojov a prostriedkov informačnej služby alebo k odhaleniu totožnosti jej príslušníkov alebo osôb konajúcich v prospech informačnej služby, to neplatí, ak by bol následok spôsobený neposkytnutím informácie zjavne závažnejší ako následok, ktorý hrozí ich poskytnutím. Z uvedených dôvodov konštatoval, že je opodstatnené uplatnenie § 120 ods. 2 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov. Správnosť tohto postupu bol uvedený aj rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 1Scud 9/2012-56, ktorý bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 9Sža 1/2013. V závere konštatoval, že preskúmal odvolanie žalobcu, napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ako aj súvisiaci spisový materiál a zistil, že pri vydávaní napadnutého rozhodnutia prvostupňový správny orgán vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a samotné rozhodnutie bolo vydané podľa zákona. V konaní pred odvolacím orgánom neboli zistené žiadne dôvody na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu a preto bolo potrebné rozhodnúť tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a uviedol, že s týmto rozhodnutím sa v celom rozsahu nestotožňuje, považuje ho za protiústavné a nezákonné, ktorým sa zasiahlo do jeho základných ľudských práv a slobôd. Namietal, že skutočnosti uvádzané v odôvodnení rozhodnutia, najmä vo vzťahu k vyjadreniu Slovenskej informačnej služby, sa nezakladajú na pravde a vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Podľa jeho názoru toto rozhodnutie vychádza zo skutočnosti, že na N. aktuálne prebieha vojenský konflikt a orgány Slovenskej republiky majú obavu o bezpečnosť Slovenskej republiky, čomu však vo vzťahu k jeho osobe nerozumie. Nie je a nikdy nebol hrozbou pre Slovenskú republiku a to či už sa to týka hrozby bezpečnostnej, resp. hrozby verejného poriadku alebo zdravia. Bol prekvapený, že sa stal záujmom Slovenskej informačnej služby a že táto tajná služba o ňom vedie informačný spis. Ďalej uviedol, že považuje za nepochopiteľné, že mu bolo zrušené povolenie na prechodný pobyt, ktoré mu bolo udelené v roku 2009. Počas pobytu v Slovenskej republike nikdy nevyvíjal a nevyvíja aktivity, ktoré by mohli byť hrozbou pre Slovenskú republiku, resp. sa nestretáva s takými osobami, ktorých status by odôvodňoval pochybnosti o jeho beztrestnosti a účelu jeho prechodného pobytu v Slovenskej republike. Počas prechodného pobytu na území Slovenskej republiky nebol ani raz zadržaný niektorou z ozbrojených zložiek Slovenskej republiky, nespáchal žiadny trestný čin, za ktorý by bol právoplatne slovenskými súdmi odsúdený. Na základe uznesenia súdu zo dňa 11.07.2014, ktorým bol žalobca vyzvaný na odstránenie vád žaloby právny zástupca žalobcu súdu doručil dňa 20.08.2014 podanie, v ktorom žalobu doplnil o ďalšie skutočnosti. Uviedol, že žalobca je držiteľom osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí platného od 20.07.2006 a dôvodil, že rozhodnutím žalovaného boli zamedzené jeho subjektívne práva vyplývajúce okrem iného aj z postavenia Slováka žijúceho v zahraničí a to vo forme negatívneho vplyvu na jeho súkromný a rodinný život, čo preukáže aj prípadnými svedeckými výpoveďami členov jeho rodiny. Nezákonné zrušenie prechodného pobytu voči jeho osobe nemalo pre žalobcu len ekonomické dôsledky, ale aj dôsledky voči členom jeho rodiny, ktorí by sa podobne ako žalobca nikdy nedopustili činnosti smerujúcej k ohrozeniu bezpečnosti Slovenskej republiky. Je toho názoru, že svojim konaním na území Slovenskej republiky žalobca v žiadnom prípade nemohol ohroziť bezpečnosť Slovenskej republiky, nevyvíjal žiadnu politickú, ekonomickú, či inú činnosť v zmysle ohroziť bezpečnosť štátu resp. činnosť u ktorej by existovalo dôvodné podozrenie z ohrozovania politických, bezpečnostných, či ekonomických záujmov Slovenskej republiky. Rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné a protiústavné v rozpore s čl. 23 Ústavy Slovenskej republiky. Rozhodnutie žalovaného taktiež nevychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu a namietal, že sa nemohol oboznámiť s celkovým obsahom a rozsahom spisu a to najmä vo vzťahu k vyjadreniu SIS a tento postup považuje za nezákonný. Navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 26.09.2014, v ktorom poukázal na tie isté skutočnosti, ktoré sú uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Podľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1 a 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s administratívnym spisom žalovaného a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. V predmetnom konaní nesporne ide o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu na základe žaloby podľa § 247 a nasl. ustanovení O.s.p. Z predloženého administratívneho spisu, ako aj z napadnutého rozhodnutia žalovaného súd zistil, že Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Michalovce (ďalej len „prvostupňový správny orgán“ rozhodnutím č. PPZ-HCP-PO7-KP-145-004/2014 zo dňa 03.03.2014 podľa zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) z dôvodu, že zistil skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zrušenie prechodného pobytu žalobcu na území Slovenskej republiky podľa § 36 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 33 ods. 6 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov zrušil žalobcovi prechodný pobyt na území Slovenskej republiky. Podľa § 36 ods. 1 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar zruší prechodný pobyt ak zistí skutočnosti, ktoré sú dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie prechodného pobytu podľa § 33 ods. 6 alebo 7. Podľa § 33 ods. 6 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie. Ďalej súd zistil, že žalobcovi na základe jeho žiadosti zo dňa 04.10.2013 o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky podľa § 31 ods. 1 a § 29 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov prvostupňový správny orgán udelil prechodný pobyt s dobou platnosti od 03.11.2013 do 03.11.2018, čo vyplýva zo spisu. V rámci konania o povolenie prechodného pobytu žalobcovi na území Slovenskej republiky prvostupňový správny orgán postupom podľa § 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov listom č. PPZ HCP-PO7-KP-651-004/2013 zo dňa 04.10.2013 vyžiadal od Slovenskej informačnej služby vyjadrenie k tejto žiadosti. Pretože policajný útvar je podľa § 33 ods. 8 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov o žiadosti štátneho príslušníka tretej krajiny podľa § 24 a 26 povinný rozhodnúť do 30 dní a Slovenská informačná služba v tejto lehote vyjadrenie nedoručila, prvostupňový správny orgán o žiadosti rozhodol dňa 03.11.2013. Ďalej z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 20.01.2014 bola prvostupňovému správnemu orgánu doručená utajovaná informácia Slovenskej informačnej služby so stupňom utajenia „Dôverné“ pod č.p.: 65/12-D-45-15/2013-S zo dňa 30.12.2013 vo vzťahu k žalobcovi. Táto skutočnosť bola podchytená v úradnom zázname zo dňa 03.02.2014 č. PPZ-HCP-PO7-KP-145/2014. Podľa § 120 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní. Týmto všeobecným predpisom je zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“). Na základe tejto skutočnosti začal prvostupňový správny orgán správne konanie o zrušení prechodného pobytu žalobcu, čo mu oznámil písomným podaním zo dňa 05.02.2014 č. PPZ HCP-PO7- KP-145-001/2014. Správne orgány sú v konaní povinné dodržiavať všeobecné zásady správneho konania vyjadrené v § 3 Správneho poriadku. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku (zásady aktívnej súčinnosti účastníkov konania) správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenie, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. V § 32 ods. 2 ukladá Správny poriadok povinnosť správnym orgánom dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Zo zápisnice o podaní vyjadrenia žalobcu zo dňa 17.02.2014 spísanej pred prvostupňovým správnym orgánom síce vyplýva poučenie o ustanoveniach Správneho poriadku, o možnosti dať sa zastupovať advokátom a ďalších právach a povinnostiach účastníka konania, ako aj o príslušných ustanoveniach zákona o pobyte cudzincov ,z vyjadrenia správneho orgánu však nevyplýva s akým dôkazom resp. podkladom pre rozhodnutie bol žalobca oboznámený. Správny orgán iba citoval ust. § 36 ods. 1 písm. b/ a § 33 ods. 6 písm. b/ a ods. 7 zákona o pobyte cudzincov týkajúce sa zrušenia prechodného pobytu. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia síce konštatuje, že žalobca nebol dostatočne poučený o tom, čo je podkladom pre vydanie rozhodnutia a vadu odstránil tým, že pred vydaním rozhodnutia zaslal žalobcovi výzvu s možnosťou vyjadrenia, čo je podkladom rozhodnutia a umožnil, aby sa vyjadril ústne do zápisnice, túto poučovaciu povinnosť však ani žalovaný zákonným spôsobom nesplnil. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 215/2004 Z.z.“), na účely tohto zákona je utajovanou skutočnosťou informácia alebo vec určená pôvodcom utajovanej skutočnosti, ktorú vzhľadom na záujem Slovenskej republiky treba chrániť pred vyzradením zneužitím, poškodením, neoprávneným rozmnožením, zničením, stratou alebo odcudzením a ktorá môže vznikať len v oblastiach, ktoré ustanoví vláda Slovenskej republiky svojim nariadením. Zákon č. 215/2004 Z.z. v § 34 ods. 3 upravuje, ktoré oprávnené osoby v konaní pred štátnym orgánom na základe súhlasu vedúceho, do ktorého pôsobnosti utajovaná skutočnosť patrí, jednorázovo oboznámiť s utajovanými skutočnosťami v rozsahu potrebnom na konanie, a to advokát, notár, znalec, tlmočník, súdny exekútor alebo starosta obce po podpísaní vyhlásenia o mlčanlivosti a poučení o povinnostiach pri ochrane utajovaných skutočností a možných dôsledkoch ich porušenia. Obsahom spisu je zápisnica o vyjadrení žalobcu spísanej podľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku zo dňa 04.06.2014, z ktorej vyplýva, že žalobca bol poučený, že podkladom pre rozhodnutie je skutočnosť, že správny orgán a odvolací orgán disponuje informáciou o dôvodnom podozrení, že žalobca pri svojom pobyte na území Slovenskej republiky ohrozí bezpečnosť štátu s ohľadom na bezpečnostný záujem, ktorá bola vydaná Slovenskou informačnou službou. Z vyššie uvedeného vyjadrenia nevyplýva poučenie o charaktere tejto informácie, t.j. že ide o utajovanú skutočnosť, stupni jeho utajenia a poučenie, ktoré osoby a akým postupom sú oprávnené sa s obsahom tejto informácie o utajovanej skutočnosti oboznámiť. Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Podľa ods. 2 ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. V danom prípade ak teda žalovaný zistil vadu v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom vo vzťahu k poučeniu žalobcu o podkladoch pre rozhodnutie vo veci a zistenú vadu neodstránil v potrebnom rozsahu za okolností, že žalobca nebol zastúpený advokátom, postupoval v rozpore s § 3 ods. 2 Správneho poriadku tým, že mu neposkytol potrebnú pomoc a poučenie. Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude postupovať v zmysle právneho názoru súdu vysloveného v tomto rozsudku (§ 250j ods. 7 O.s.p.). Žalobca v žalobe namietal, že má postavenie Slováka žijúceho v zahraničí a že s ohľadom na toto postavenie bude mať rozhodnutie žalovaného negatívny vplyv na jeho súkromný a rodinný život. Súd vo vzťahu k tejto námietke poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktorý sa s touto namietanou skutočnosťou vyrovnal, keď uviedol, že rešpektoval platné zákony, Ústavu Slovenskej republiky, ako aj Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd a nezistil skutočnosti, ktoré by preukazovali, že dôsledky zrušenia prechodného pobytu na území Slovenskej republiky by boli neprimerané s ohľadom na rodinný a súkromný život žalobcu. V konaní bolo nesporne preukázané, že žalobca nežije na území Slovenskej republiky, jeho manželka a deti nemajú bydlisko na území Slovenskej republiky. Žalobca nepreukázal v konaní akým spôsobom by mohlo byť zasiahnuté do jeho práva na súkromný a rodinný život. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania priznal náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku 70,- € a trov právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“). Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z troch právnych úkonov - príprava a prevzatie (2014), písomné podanie na súd (2014) a účasť na pojednávaní (2015) a to pri hodnote právneho úkonu 2 x 134,- € a 1 x 139,83 € podľa § 11 ods. 4 vyhlášky; režijného paušálu 2 x 8,04 €, 1 x 8,39 €; náhrady cestovného osobným motorovým vozidlom CITROEN C3, Ev.č. SO 595 AS za cestu R. - J. a späť, 206 km, priemernej spotrebe 4,6l/100 km, náhrade 0,183 € a cene pohonných hmôt 1,389 €/l celkom 50,83 €; náhrady straty čsu za 8 polhodín pri sume 13,98 € za jednu polhodinu t.j. celkom 111,84 €. Trovy predstavujú celkom 594,97 €. Súd nepriznal právnemu zástupcovi žalobcu vyčíslenú odmenu za právny úkon - porada s klientom. Tento úkon právnej pomoci právny zástupca nepreukázal žiadnym listinným dôkazom, ani dôvodmi preukazujúcimi, že ide o úkon potrebný na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Senát krajského súdu sa jednohlasne uzniesol. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru- čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.