Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1S/57/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014201002 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8014201002.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a členiek senátu JUDr. Evy Slávikovej a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobcu Advokátska kancelára JUDr. Marcel Mašan, s.r.o. so sídlom Veľký Slavkov, Školská 257, korešpondenčná adresa Poprad, Hviezdoslavova 2, IČO: 36858935 proti žalovanému Centru právnej pomoci so sídlom v Bratislave, Nám. slobody 12, IČO: 30 798 841, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 23. apríla 2013, sp. zn.: 1721/2013, Ev.č.: 17390/2013 na základe žaloby, jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Žalobu z a m i e t a.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobou zo dňa 27.5.2013 doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 29.5.2013 napadol žalobca zákonnosť rozhodnutia žalovaného zo dňa 23.4.2013, ktorým žalovaný ako príslušný odvolací orgán podľa § 58 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Centra právnej pomoci zo dňa 6.3.2013, sp. zn. 1721/2013, ev.č.: 9295/2013 o priznaní náhrady trov právneho zastúpenia žalobcovi za zastupovanie F. Q. v konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 12C/50/2006 vo výške 691,99 EUR v celom rozsahu potvrdil.
Vec bola postúpená Krajskému súdu v Prešove ako súdu vecne a miestne príslušnému.
Žalobca žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Poprad sp. zn. 12C/50/2006 zo dňa 16.8.2006 bol súdom ustanovený za právneho zástupcu žalobkyne F. Q. v konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy. Uznesením zo dňa 24.1.2013 č.k. 12C/50/2006 - 316 bolo konanie zastavené z dôvodu, že po úmrtí žalobkyne došlo k späťvzatiu žaloby jej právnym nástupcom. Nárok JUDr. Marcela Mašana súd postúpil príslušnému orgánu Centra právnej pomoci. Trovy konania boli zo strany žalobcu vyčíslené na sumu 4 081,96 EUR v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., z hodnoty sporu v sume 16 596,96 EUR (500 000,- Sk), ktorá predstavovala kúpnu cenu spornej nehnuteľnosti, spolu za 13 úkonov právnej služby, spolu s prislúchajúcimi sumami režijného paušálu. Rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 6.3.2013 boli žalobcovi priznané trovy právneho zastúpenia v sume 691,99 EUR.
Žalobca namietal predovšetkým nesprávny postup žalovaného, ktorý vo veci aplikoval nesprávne ustanovenia vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), keď priznal odmenu podľa § 14a - § 14f so základnou sadzbou tarifnej odmeny vo veciach určenia platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov, pri ktorých sa hodnota sporu nedá určiť (§ 14b ods. 1 písm. b/ Vyhlášky) v sume 497,91 EUR (15 000,-Sk).
Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 3M Cdo/22/2008 z 18.2.2010, v zmysle ktorého „ak je advokát účastníkovi ustanovený súdom (ako tomu bolo v danej veci), spôsob určenia odmeny advokáta je daný ustanoveniami druhej hlavy (§ 9 až 14) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Preto v danom prípade mala byť odmena vyčíslená podľa § 10 uvedenej vyhlášky za jednotlivé úkony právnej služby uvedených v § 14 a náhrady za poskytovanie právnych služieb podľa § 15 až 17 vyhlášky. V dôsledku nesprávnej aplikácie príslušných ustanovení vyhlášky č. 655/2004 Z.z. rozhodnutie prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci“.
Žalobca uviedol, že predmetom konania bolo nielen určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, ale zároveň tiež povinnosť vrátiť sumu 500 000,- Sk (16 596,96 EUR), t.j. hodnotu sporu bolo bezpochyby možné vyjadriť v peniazoch. V konaní došlo k zmene charakteru žaloby a k jej rozšíreniu, čo nemôže byť dôvodom na nepriznanie odmeny zodpovedajúcej skutočne poskytnutej právnej pomoci, čo však žalovaný neurobil. Postup žalovaného je nezákonný aj z dôvodu, že aplikáciou tretej hlavy druhej časti citovanej vyhlášky dochádza k porušovaniu ústavného práva žalobcu na odmenu za vykonanú prácu, a porušuje sa tak princíp rovnosti.
Navrhol preto žalobou napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na nové rozhodnutie vo veci. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu.
Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť a účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznať.
Uviedol, že je nesporné, že žalobca bol ustanovený za právneho zástupcu F. Q. v konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy, a to uznesením Okresného súdu Poprad zo dňa 16.8.2006. Z dôvodu zániku plnomocenstva po úmrtí žalobkyne si advokát uplatnil trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 5 132,- EUR. Po právoplatnosti uznesenia súdu o zastavení konania bola vec vo vzťahu k náhrade trov ustanoveného advokáta postúpená príslušnému orgánu žalovaného. Toto rozhodnutie súdu bolo žalovanému doručené dňa 4.2.2013. Po výzve centra žalobca predložil podaním zo dňa 19.2.2013 vyúčtovanie trov v celkovej výške 4 081,96 EUR spolu s príslušnými prílohami. Rozhodnutím centra zo dňa 6.3.2013 bola žalobcovi priznaná odmena v sume 691,99 EUR podľa § 14a - § 14f Vyhlášky vrátane náhrady hotových výdavkov podľa § 15 - § 17 citovanej Vyhlášky, v znení platnom do 1.1.2009.
Žalovaný vo vyjadrení dôvodil, že platná právna úprava účinná do 31.12.2009 dôsledne rozlišovala prípady ustanovenia advokáta súdom a určenie advokáta centrom. Podľa vtedajšej právnej úpravy existovala tzv. „dvojkoľajnosť“ aj v procese priznávania trov právneho zastúpenia účastníka konania alebo oprávnenej osoby. Ak bol advokát za právneho zástupcu účastníka konania ustanovený rozhodnutím súdu a súd o odmene advokáta rozhodoval do 31.12.2009, pri stanovení výšky odmeny advokáta postupoval súd podľa § 149 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) v znení účinnom do 31.12.2009. Výška odmeny sa v zmysle tohto ustanovenia určovala podľa ustanovení osobitného predpisu, vyhlášky č. 655/2004 Z.z., bez odkazu na konkrétnu časť, podľa ktorej bol súd oprávnený a povinný rozhodovať.
Zákonom č. 495/2009 Z.z. došlo k zmene a k novelizácii § 149 ods. 2 O.s.p. a od 1.1.2010 platilo, ak bol účastníkovi súdom ustanovený zástupca alebo ak ide o zastupovanie na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci, pri náhrade trov konania sa postupuje podľa osobitného predpisu. Pod poznámkou 15/ tak uvedený odkaz na § 15 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a § 14a a nasl. Vyhlášky.
Zákonodarca tak novelizáciou vylúčil „dvojkoľajnosť“ v mechanizme odmeňovania advokátov z prostriedkov štátu, či už ustanovených súdom podľa § 30 O.s.p. alebo určených centrom podľa zákona č. 327/2005 Z. z. O odmene týchto advokátov má v zásade rozhodovať centrum, a to postupom podľa § 15 zákona č. 327/2005 Z. z., s odkazom na § 14a a nasl. vyhlášky. Nedošlo teda len k zmene orgánu, ktorý je oprávnený a povinný rozhodovať o uplatnených nárokoch na trovy právneho zastúpenia ustanovených alebo určených advokátov, ale aj k zmene mechanizmu rozhodovania o uplatnených nárokoch (určovanie výšky odmeny podľa § 14a a nasl. vyhlášky) a zmene spôsobu vyplácania priznaných trov právneho zastúpenia. Ide tak o ustanovenie, ktoré centru dáva a súdu odoberá právomoc
rozhodovať o trovách právneho zastúpenia ustanovených a určených advokátov hradených štátom (súdu zostala právomoc rozhodovať o náhrade trov konania v prípade úspechu účastníka konania v predmetnom konaní). S ohľadom na absenciu intertemporálnych ustanovení v procesnej právnej úprave upravujúcej postup pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia hradených z prostriedkov štátu v znení účinnom od 1.1.2010, ktoré by určovali režim odmeňovania súdom ustanovených advokátov pred 1.1.2010, je nutné vychádzať zo základných zásad procesného práva, t.j. aplikácia procesnoprávnych noriem platných a účinných v čase rozhodovania. Uvedené procesné normy týkajúce sa rozhodovania o náhrade trov právneho zastúpenia platia rovnako, či už pre advokátov ustanovených pred 1.1.2010 alebo po tomto dátume.
Žalovaný poukázal na to, že nárok advokáta na odmenu vzniká dňom právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol advokát ustanovený, resp. dňom vykonania prvého úkonu právnej služby, pričom zmena právnej úpravy nemá vplyv na vznik tohto nároku ani na jeho trvanie. Právna úprava však zasahuje do obsahu tohto nároku (výška odmeny) a mení proces, mechanizmus rozhodovania a vyplácania odmeny štátom. Dá sa tak hovoriť o nepravej spätnej pôsobnosti právnych noriem. Zákonom č. 495/2009 Z.z., ktorý o.i. novelizoval § 149 ods. 2 O.s.p., nedochádza k negácii účinkov ustanovenia advokátov súdom podľa § 30 O.s.p. v znení účinnom pred 1.1.2010. Vzťah medzi štátom a ustanoveným advokátom trvá. Ak si advokát uplatní nárok na odmenu, štát je povinný o tomto nároku rozhodnúť. Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku advokáta sa však už postupuje na základe nového mechanizmu, ktorý neruší už platné rozhodnutia súdov o náhrade trov súdom ustanovených advokátov, ale zavádza nový režim priznávania a vyplácania odmien do budúcna. Odmena a náhrada trov právneho zastúpenia sa advokátovi zásadne priznáva podľa ustanovení Vyhlášky platných a účinných v čase vykonania úkonu právnej služby. Takto aj žalovaný a prvostupňový správny orgán postupovali a žalobcovi priznali odmenu v príslušnej sume v zmysle zásad podľa § 14a a nasl. Vyhlášky v znení účinnom ku dňu vykonania prvého úkonu (s ohľadom na povahu odmeny za celé konanie).
Centrum je správnym orgánom, ktorý vykonáva prenesený výkon štátnej správy, predovšetkým ako rozhodovaciu činnosť podľa zákona č. 327/2005 Z.z. za subsidiárneho použitia Správneho poriadku. Jedným zo znakov správneho orgánu je aj to, že môže konať iba to, čo mu zákon dovoľuje alebo prikazuje. Rozhodovanie o trovách právneho zastúpenia podľa druhej hlavy druhej časti vyhlášky by bolo nad rámec centru zverených právomocí, s ohľadom na § 15 zákona č. 327/2005 Z.z., okrem prípadov uvedených v § 24e zákona č. 327/2009 Z.z.
Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu určeniu predmetu konania a konštatovaniu, že hodnotu sporu v tejto veci je možné vyjadriť v peniazoch, žalovaný poukázal na to, že v rozhodnutí uviedol, že skutočnosť, že žalobcovi vznikol nárok na tarifnú odmenu právoplatnosťou rozhodnutia o ustanovení za právneho zástupcu v konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy. K rozšíreniu žaloby došlo až právoplatnosťou uznesenia č.k. 12C/50/2006 - 71, ktorým súd pripustil zmenu návrhu a rozšírenie o vydanie spornej nehnuteľnosti žalobkyni a vrátenie kúpnej ceny. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 19.11.2010 sp. zn. 5M Cdo/9/2010, kde sa o.i. konštatuje, že pri určení neplatnosti zmluvy ide o právo, právnu možnosť hmotnoprávneho i procesného charakteru, t.j. taký predmet, ktorého hodnotu nemožno vyjadriť v peniazoch.
Krajský súd podľa § 244 a nasl. O.s.p. (druhá hlava piatej časti O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 250j ods. 1 O.s.p.), oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Podľa § 244 ods. 1, 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú sudy na základe žalôb alebo opraných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Podľa § 247 ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho
orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
Predmetom súdneho preskúmania je rozhodnutie správneho orgánu, ktorý postupom podľa § 15 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi... v spojení s ustanoveniami druhej časti tretej hlavy vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb rozhodol o odmene advokáta zastupujúceho účastníčku konania na Okresnom súde Poprad, žalobkyňu F. Q. v konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy tak, že tú priznal vo výške 691,99 EUR.
Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že Okresný súd Poprad uznesením zo dňa 16.8.2006 ustanovil podľa § 30 O.s.p. žalobkyni v konaní advokáta JUDr. Marcela Mašana. Podaniami zo dňa 6.3.2007 a 19.3.2007 právny zástupca žalobkyne, tu žalobca, upravil petit návrhu v konaní, na základe čoho súd uznesením č.k. 12C/50/2006 - 71 pripustil zmenu návrhu podľa § 95 ods. 1 O.s.p. s tým, že predmetom konania sa stalo určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 28.4.2005, spolu s rozšírením o určenie, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou predmetného bytu č. XX v bytovom dome so súp. č. XX na parcele č. 4518/2, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu 509/10000, spoluvlastníckeho podielu na pozemku, všetko zapísané na LV č. XXX, k.ú. W. W. a garáže so súp. č. 139 na parcele č. 4505/30, zapísané na LV č. XXX, k.ú. W. W.. Zároveň sa rozšíril predmet konania o povinnosť žalovaných vydať predmetné nehnuteľnosti žalobkyni a povinnosť žalobkyne vrátiť žalovaným prijatú kúpnu cenu za predmetné nehnuteľnosti v zmysle kúpnej zmluvy, v sume 16 596,96 EUR (500 000,- Sk).
Uznesením zo dňa 24.1.2013 bolo konanie zastavené, náhrada trov konania účastníkom a štátu nebola priznaná a bolo zrušené prv nariadené predbežné opatrenie. Uznesením z toho istého dňa č.k. 12C/50/2006 - 316, právoplatným dňa 21.2.2013, bolo konanie vo veci priznania odmeny ustanovenému právnemu zástupcovi zastavené s tým, že po právoplatnosti rozhodnutia bude vec postúpená príslušnému orgánu Centra právnej pomoci Bratislava.
Podaním zo dňa 15.2.2013 doručeným žalovanému dňa 19.2.2013 žalobca predložil svoj nárok na priznanie odmeny za právne zastupovanie F. Q. žalovanému. Spolu s vyúčtovaním trov predložil príslušné doklady preukazujúce reálne vykonanie úkonov v konaní, priznania odmeny za ktoré sa domáhal.
Na základe podanej žiadosti správny orgán prvého stupňa, Centrum právnej pomoci v Bratislave priznalo trovy zastúpenia účastníčky F. Q. v konaní pred Okresným súdom Poprad vedenom pod sp. zn. 12C/50/2006 advokátovi JUDr. Marcelovi Mašanovi, Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan s.r.o. v sume 691,99 EUR a to rozhodnutím zo dňa 06.03.2013 sp. zn.: 1721/2013, číslo evidencie 9295/2013.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že advokát si vyúčtoval 13 úkonov právnej služby, a to prevzatie a prípravu zastupovania 16.8.2006, návrh na vydanie predbežného opatrenia 6.9.2006, vyjadrenie k odvolaniu 8.11.2006, spresnenie petitu 6.3.2007, doplnenie petitu 19.3.2007, účasť na pojednávaniach v dňoch 23.4.2007, 4.6.2007, 12.7.2007, 28.8.2008, 19.2.2009 a 26.3.2009, výsluch žalobkyne 15.5.2007, vyjadrenie k znaleckému posudku 19.11.2007. Úhrne si advokát vyúčtoval odmenu vo výške 4 081,96 EUR, pri odmene za jeden úkon 320,32 EUR podľa § 10 ods. 1 vyhlášky, resp. v sume 640,64 EUR, spolu so sumami režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky.
Správny orgán prvého stupňa uviedol, že tarifnú odmenu advokáta na zastupovanie osoby v materiálnej núdzi upravujú §14a - § 14f v spojení s § 15 - § 17 Vyhlášky upravujúcimi náhradu hotových výdavkov. Odmena vyúčtovaná advokátom tak bola vyčíslená v nesprávnej výške, pri aplikácii nesprávnych ustanovení vyhlášky. Poukázal na nutnú aplikáciu § 14b vyhlášky, t.j. určenie tarifnej odmeny vo výške 497,91 EUR (15 000,- Sk) za celé zastupovanie v konaní na jednom stupni, ak je predmetom konania určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak sa nedá určiť hodnota sporu, ak ide o právny vzťah alebo práva k nehnuteľnosti. Rovnako priznal správny orgán odmenu podľa § 14d vyhlášky vo veci predbežného opatrenia na základe návrhu advokáta v sume 66,39 EUR (2 000,- Sk) a odmenu podľa § 14f ods. 1, podľa ktorého je tarifná odmena 49,79 EUR, ak je predmetom odvolania alebo dovolania rozhodnutie procesnej povahy (za podanie vyjadrenia k odvolaniu žalovaných vo vzťahu k predbežnému opatreniu). Spolu s upravenou výškou súm režijného paušálu prináležiacemu k jednotlivým úkonom
právnej služby (3 úkony v roku 2006, 7 úkonov v roku 2007, 1 úkon v roku 2008 a 2 úkony v roku 2009) správny orgán priznal advokátovi odmenu spolu v sume 691,99 EUR.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom poukázal predovšetkým na nesprávnu aplikáciu § 14a - § 14f Vyhlášky a skutočnosť, že predmetom konania bolo určenie neplatnosti kúpnej zmluvy spolu s nárokom na vrátenie kúpnej ceny, t.j. hodnotu predmetu sporu bolo bezpochyby možné vyjadriť v peniazoch. Odvolacie námietky oprel tiež o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3M Cdo/22/2008 z 18.2.2010.
Na základe podaného odvolania žalovaný ako príslušný odvolací orgán podľa § 58 ods. 2 a § 59 Správneho poriadku rozhodnutím zo dňa 23.04.2013 sp. zn.: 1721/2013, ev. č. 17390/2013 rozhodol tak, že odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie centra právnej pomoci v celom rozsahu potvrdil. Po sumarizácii odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a podaného odvolania žalovaný uviedol, že platná právna úprava účinná do 31.12.2009 dôsledne rozlišovala prípady ustanovenia advokáta súdom a určenie advokáta centrom. Podľa právnej úpravy účinnej do 31.12.2009 existovala tzv. „dvojkoľajnosť“ aj v procese priznávania trov právneho zastúpenia účastníka konania alebo oprávnenej osoby. Ak bol advokát za právneho zástupcu účastníka konania ustanovený rozhodnutím súdu a súd o odmene advokáta rozhodoval do 31.12.2009, pri stanovení výšky odmeny advokáta postupoval podľa § 149 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 31.12.2009. Výška odmeny sa podľa tohto ustanovenia určovala podľa ustanovení osobitného predpisu, vyhlášky č. 655/2004 Z. z., bez odkazu na konkrétnu časť, podľa ktorej bol súd oprávnený a povinný rozhodovať. Táto dvojkoľajnosť bola potvrdzovaná aj rozhodovacou praxou súdov, ako aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo/22/2008, na ktoré odkazoval žalobca, v ktorom sa však Najvyšší súd SR zaoberal právnym stavom pred 1.1.2010. Zákonom č. 495/2009 Z.z. sa novelizovalo ust. § 149 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého súd pred touto zmenou postupoval pri odmeňovaní súdom ustanovených advokátov. Po novele § 149 ods. 2 O.s.p. ak bol účastníkovi súdom ustanovený zástupca, alebo ak ide o zastupovanie na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci, pri náhrade trov konania sa postupuje podľa osobitného predpisu. Poznámka pod čiarou k tomuto ustanoveniu odkazuje na § 15 zákona č. 327/2005 Z.z. a § 14a a nasl. Vyhlášky. Toto zákonné ustanovenie bolo platné v čase rozhodovania žalovaného o uplatnenom nároku žalobcu.
Zákonodarca tak novelizáciou vylúčil „dvojkoľajnosť“ v mechanizme odmeňovania advokátov, či už ustanovených súdom podľa § 30 O.s.p. alebo určených centrom podľa zákona č. 327/2005 Z.z. a zjednotil, že o odmene takto určených advokátov má do budúcnosti v zásade rozhodovať centrum, a to postupom podľa § 15 zákona č. 327/2005 Z. z., s odkazom na § 14a a nasl. vyhlášky. Nedošlo teda len k zmene orgánu, ktorý je oprávnený a povinný rozhodovať o uplatnených nárokoch na trovy právneho zastúpenia ustanovených alebo určených advokátov, ale aj k zmene mechanizmu rozhodovania o uplatnených nárokoch (určovanie výšky odmeny podľa § 14a a nasl. Vyhlášky) a k zmene vyplácania priznaných trov právneho zastúpenia. Zmena orgánu oprávneného rozhodovať a úprava mechanizmu priznávania a vyplácania trov je zrejmá nielen z jazykového výkladu ale aj z pohľadu teleologickej interpretácie. Touto novelou tak došlo k zjednoteniu dualistického režimu bezplatného právneho zastupovania osôb v hmotnej núdzi
Argumentovalo centrum, že pri aplikácii uvedených právnych noriem je potrebné vychádzať zo zásad procesného práva, t.j. aplikácia procesnoprávnych noriem platných a účinných v čase rozhodovania. Nárok advokáta na odmenu vzniká dňom právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol advokát ustanovený, resp. dňom vykonania prvého úkonu právnej služby a zmena právnej úpravy nemá vplyv na vznik tohto nároku ani na jeho trvanie. Právna úprava však zasahuje do obsahu tohto nároku (výška odmeny) a mení proces, mechanizmus rozhodovania a vyplácania odmeny, t.j. je možné hovoriť o nepravej spätnej účinnosti právnych noriem. Pri nepravej retroaktivite zákonodarca uznáva isté právne skutočnosti, na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej úpravy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov, pričom novou právnou úpravou môže dôjsť k zmene aj tých práv resp. povinností, ktoré vznikli za účinnosti skoršieho právneho predpisu. Za prípustné sa tak považuje, ak nová právna norma (uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu) zavádza do budúcnosti nový právny režim a mechanizmus uplatnenia týchto práv, alebo pokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový obsah.
Zákon č. 495/2009 Z.z. novelizáciou § 149 ods. 2 O.s.p. neneguje účinky ustanovenia advokátov rozhodnutím súdu podľa § 30 O.s.p. v znení účinnom pred 1.1.2010. Vzťah medzi štátom a ustanoveným
advokátom trvá a ak si advokát uplatní nárok na odmenu, štát je povinný o tomto nároku rozhodnúť. Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku advokáta sa však postupuje na základe nového mechanizmu, ktorý neruší už platné rozhodnutia súdov o náhrade trov súdom ustanovených advokátov, ale zavádza nový režim priznávania a vyplácania odmien do budúcna. Jedným z cieľov tejto právnej úpravy bolo regulovanie neprimeraných postupov súdov, ktoré spôsobovali výrazné neprimeranosti pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia.
Správny orgán uviedol, že pri priznávaní odmeny žalobcovi nepostupoval podľa ustanovení Vyhlášky, ktoré by v čase vykonávania úkonov právnej služby neexistovali, ale aplikoval § 14a a nasl. v znení účinnom v čase ustanovenia žalobcu. Žalovaný je správnym orgánom, ktorý vykonáva prenesený výkon štátnej správy, predovšetkým ako rozhodovaciu činnosť podľa zákona č. 327/2005 Z.z. za subsidiárneho použitia Správneho poriadku. Jedným zo znakov správneho orgánu je to, že môže konať iba to, čo mu zákon dovoľuje alebo prikazuje. Rozhodovanie o trovách právneho zastúpenia podľa druhej hlavy druhej časti Vyhlášky by bolo nad rámec centru zverených právomocí; okrem prípadov výslovne uvedených v § 24e zákona č. 327/2009 Z. z. a akéto rozhodnutie by tak bolo nesprávne a nezákonné.
K odvolacej námietke žalobcu o nesprávnej aplikácii vyhlášky č. 557/2008 Z.z., žalovaný uviedol, že uvedenie tejto vyhlášky v rozhodnutí je len zrejmou chybou v písaní, keďže z obsahu odôvodnenia je zrejmé, že pri rozhodovaní bola použitá vyhláška č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom do 1.1.2009.
Námietku žalobcu o nesprávne určenom predmete konania žalovaný vyhodnotil ako nedôvodnú. Poukázal na skutočnosť, že advokátovi vznikol nárok na tarifnú odmenu právoplatnosťou uznesenia, ktorým bol advokát určený. Žalobca bol ustanovený za advokáta v konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy a predmetom konania v čase prevzatia zastúpenia bolo výlučne určenie neplatnosti právneho úkonu, kúpnej zmluvy, a nie určenie vlastníckeho práva a vydanie veci, resp. vydanie protiplnenia. Odkázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5M Cdo/9/2010, v ktorom sa o.i. konštatuje, že v prípade určenia neplatnosti zmluvy ide o taký predmet konania, ktorého hodnotu nemožno oceniť v peniazoch, keďže výsledkom takéhoto konania nie je určenie vlastníckeho práva, či vymoženie spornej veci, ale len určenie, že právny úkon je neplatný.
Podľa § 30 O.s.p., účinného do 31.12.2009, účastníkovi, u ktorého sú predpoklady, aby bol súdom oslobodený od súdnych poplatkov, ustanoví sudca alebo poverený zamestnanec súdu na jeho žiadosť zástupcu z radov advokátov, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov. O tejto možnosti súd účastníka poučí.
Podľa § 30 ods. 1 O.s.p., účinného od 1.1.2010, účastníkovi, u ktorého sú predpoklady, aby bol súdom oslobodený od súdnych poplatkov, ustanoví sudca alebo poverený zamestnanec súdu na jeho žiadosť za zástupcu Centrum právnej pomoci alebo advokáta zapísaného do zoznamu podľa osobitného predpisu, ak je to potrebné na ochranu jeho záujmov. O tejto možnosti súd účastníka poučí.
Podľa § 30 ods. 1 O.s.p., v aktuálnom znení, účastníka, ktorý požiada o ustanovenie advokáta a u ktorého sú predpoklady, aby bol oslobodený od súdnych poplatkov, súd odkáže na Centrum právnej pomoci. O tejto možnosti súd účastníka poučí.
Podľa § 149 ods. 2 O.s.p., účinného do 31.12.2009, ak ustanovený advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť štátu náhradu hotových výdavkov advokáta a odmenu za zastupovanie. Výška tejto odmeny sa určí podľa ustanovení osobitného predpisu 15/
Poznámka k tomuto ustanoveniu odkazuje na vyhlášku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení vyhlášky MS SR č. 279/2005 Z.z..
Podľa § 149 ods. 2 O.s.p. účinného od 1.1.2010, ak bol účastníkovi súdom ustanovený zástupca alebo ak ide o zastupovanie na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci, pri náhrade trov konania sa postupuje podľa osobitného predpisu 15/
Poznámka k tomuto ustanoveniu odkazuje na § 15 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov a na § 14a až 14e vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.
Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi účinného k 1.1.2010, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 15 ods. 2 zákona k oprávnenej osobe nebola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia, advokátovi prizná centrum odmenu za právne zastupovanie 5a) podľa ustanovení osobitného predpisu. To neplatí, ak advokát právo na náhradu trov konania neuplatnil riadne a včas v konaní pred súdom; v takom prípade advokátovi právo na priznanie odmeny centrom nevznikne.
Poznámka 5a/ k tomuto ustanoveniu výslovne odkazuje na § 14a - § 14f Vyhlášky.
Podľa § 24e ods. 1 tohto zákona ak účastníkovi konania vznikol nárok na náhradu trov konania a súd nerozhodol o nároku na náhradu trov právneho zastúpenia advokáta ustanoveného súdom podľa § 30 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 31. decembra 2009 a s nárokom odkázal advokáta na centrum alebo ak o tomto súd nerozhodoval vôbec, napriek tomu, že si advokát nárok na náhradu trov právneho zastúpenia riadne a včas uplatnil, rozhodne o nárokoch advokáta podľa druhej časti druhej hlavy vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov centrum.
Podľa § 24e ods. 2, 3 zákona ak advokátovi v prípadoch podľa odseku 1 vznikol nárok na náhradu trov konania za jednotlivé úkony právnej služby podľa osobitného predpisu, prizná advokátovi centrum náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu úkonov právnej služby potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý nemal vo veci úspech. O nárokoch podľa odseku 1 rozhodne centrum na základe písomnej žiadosti advokáta a vyúčtovania trov právneho zastúpenia predloženého súdu advokátom. Vyúčtovanie trov právneho zastúpenia spolu s potrebnou súčinnosťou poskytne centru súd, ktorý vo veci rozhodoval.
Aktuálne znenie § 24e bolo do zákona č. 327/2005 Z.z. zavedené zákonom č. 335/2012 Z.z., s účinnosťou od 1.1.2013.
Príslušnosť žalovaného rozhodovať o nárokoch ustanovených advokátov na odmenu za zastupovanie klientov v materiálnej núdzi v tomto konaní nie je sporná.
Uvedené zákonné ustanovenia jednoznačne upravujú situáciu priznávania odmeny ustanovenému advokátovi centrom právnej pomoci. Je tak bezpochyby zrejmé, že len v prípade úspechu klienta, účastníka konania sa odmena advokáta priznáva v súlade s § 24e ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z. podľa druhej hlavy druhej časti vyhlášky, a to len pri kumulatívnom splnení všetkých podmienok stanovených týmto ustanovením, t.j. účastníkovi konania vznikol nárok na náhradu trov konania, súd nerozhodol o náhrade trov právneho zastúpenia advokáta ustanoveného súdom do 31.12.2009 a súd advokáta odkázal na centrum, resp. súd nerozhodoval o tomto nároku vôbec napriek tomu, že advokát si riadne a včas uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v predmetnom konaní pred súdom.
V prípade, kedy klient ustanoveného advokáta nie je v konaní úspešný, resp. mu z iných dôvodov nie je priznaná náhrada trov konania (napr. pri zastavení konania, ako tomu bolo v tomto prípade), sa priznáva odmena advokátovi zásadne v zmysle § 14a - § 14f Vyhlášky. Vyššie uvedené ustanovenia potvrdzujú, že centrum je oprávnené a povinné pri rozhodovaní o odmene ustanoveného advokáta postupovať len podľa tretej hlavy druhej časti vyhlášky, okrem výnimky výslovne uvedenej v § 24e zákona č. 327/2005 Z.z.
Podľa § 14b ods. 1 písm. b/ Vyhlášky, v znení účinnom v čase existencie právneho zastúpenia klientky žalobcom, základná sadzba tarifnej odmeny vo veciach určenia platnosti alebo neplatnosti právnych
úkonov, vo veciach určenia, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, pri ktorých sa hodnota sporu nedá určiť, je ak ide o právny vzťah alebo právo k nehnuteľnosti 497,91 EUR.
Podľa § 14d Vyhlášky vo veciach predbežného opatrenia je základná sadzba tarifnej odmeny 66,39 EUR.
Podľa § 14e ods. 1 Vyhlášky vo veciach odvolania a dovolania sa základná sadzba tarifnej odmeny posudzuje rovnako ako v konaní na súde prvého stupňa, ak nie je ustanovené inak.
Podľa § 14f ods. 1 Vyhlášky ak je predmetom odvolania alebo dovolania len rozhodnutie o náhrade trov konania, o určení lehoty na plnenie, o predbežnej vykonateľnosti, o príslušenstve pohľadávky alebo rozhodnutie procesnej povahy, tarifná odmena je 49,79 EUR.
Podľa § 15 Vyhlášky advokát má popri nároku na odmenu aj nárok a/ na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy, b/ na náhradu za stratu času.
Súd sa tak stotožňuje s postupom žalovaného vo vzťahu k aplikácii § 14a - § 14f vyhlášky spolu s náhradou hotových výdavkov, tzv. režijného paušálu za vykonané úkony právnej služby, keďže len tento postup žalovanému umožňuje zákon v situácii obdobnej nároku žalobcu.
Súd tiež poukazuje na to, že žalovaný pri rozhodovaní správne aplikoval príslušné ustanovenia vyhlášky č. 655/2004 Z.z. platnej a účinnej v čase zastupovania klientky žalobcu a v čase realizácie úkonov právnej pomoci.
Určenie tarifnej odmeny vo výške 497,91 EUR podľa § 14b ods. 2 Vyhlášky za celé zastupovanie v konaní na jednom stupni, ak je predmetom konania určenie neplatnosti právneho úkonu, je správne, rovnako ako priznanie odmeny podľa § 14d vyhlášky vo veci predbežného opatrenia na základe návrhu advokáta v sume 66,39 EUR a odmeny podľa § 14f ods. 1 vyhlášky v sume 49,79 EUR za podanie vyjadrenia k odvolaniu žalovaných vo vzťahu k predbežnému opatreniu. Spolu so sumou režijného paušálu prináležiacu k preukázaným úkonom právnej služby vo výške 77,90 EUR správny orgán správne priznal žalobcovi odmenu v sume 691,99 EUR.
Rozhodovanie o trovách právneho zastupovania žalobcom podľa druhej hlavy druhej časti Vyhlášky v zmysle žalobcovho návrhu v situácii, kedy účastníkovi konania, ktorého ustanovený advokát zastupoval, nebola priznaná náhrada trov vzniknutých v konaní, by bolo nad zákonný rámec právomocí zákonom zverených žalovanému. Takéto rozhodnutie by tak bolo nesprávne a nezákonné.
K námietke žalobcu, že žalovaný nerešpektoval právny názor prijatý rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo/22/2008 o nutnosti aplikácie § 9 - § 14 Vyhlášky pri určení odmeny ustanoveného advokáta, súd poukazuje na skutočnosť, že toto rozhodnutie je z 18.2.2010 a vzťahovalo sa na právnu úpravu spred 1.1.2010. V tom čase neboli účinné ustanovenia § 15 ods. 2 a § 24e zákona č. 327/2005 Z.z. a aktuálne znenie § 149 ods. 2 O.s.p., ktoré túto problematiku upravili odlišne, čím tak žalovanému vznikla zákonná povinnosť pri rozhodovaní postupovať v súlade s takto prijatými a účinnými zákonnými ustanoveniami.
Vo vzťahu k žalobnej námietke, že predmetom konania, v ktorom žalobca vystupoval ako advokát, bol oceniteľný predmet sporu, súd uvádza, že táto nie je dôvodná. Ako správne uviedol aj žalovaný, pri určení neplatnosti právneho úkonu ide o taký predmet konania, ktorý nemožno oceniť peniazmi, keďže nejde o určenie vlastníckeho práva, či vydanie veci, ale len o vyslovenie, že právny úkon je neplatný (porovnaj tiež záver prijatý rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5M Cdo/9/2010). V tomto rozsahu sa súd s názorom žalovaného stotožňuje. Nemožno sa stotožniť s názorom, že predmet konania, určený v čase prevzatia zastúpenia, je nemenný a jeho rozšírenie zo strany advokáta by nemalo vplyv na odmenu. Ak by išlo o iný nárok žalobkyne, samostatný nárok voči žalovaným a súd by v danom rozsahu pripustil rozšírenie žaloby, takéto rozšírenie by zakladalo nárok advokáta na zvýšenie odmeny
so zohľadnením nového, ďalšieho predmetu konania, ak by si takýto nárok uplatnil. V tomto prípade však nemožno žalobcovi a jeho nároku na odmenu v požadovanom rozsahu vyhovieť, keďže aj napriek rozšíreniu petitu a tým aj predmetu konania o výrok o povinnosti žalobkyne vrátiť kúpnu cenu v zmysle predmetnej kúpnej zmluvy, nejde vo vzťahu k tomuto výroku o nový nárok žalobkyne, ale len o súvisiaci výrok, ktorý len navyše potvrdzuje zákonnú povinnosť žalobkyne vrátiť prevzatú kúpnu cenu v prípade vyhovenia určovacej žalobe, t.j. pri určení neplatnosti kúpnej zmluvy. Tento nárok žalovaných pri určení neplatnosti zmluvy vyplýva priamo zo zákona (§ 457 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka). V tomto prípade tak nejde o nový žalobný nárok žalobkyne, ktorého by sa žalobkyňa v občianskom konaní domáhala, a ktoré by jej právny zástupca, tu žalobca, v konaní hájil.
Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný ako odvolací orgán preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu v medziach podaného odvolania a s odvolacími námietkami sa primerane zaoberal. Žalovaný rozhodnutie primerane odôvodnil a uviedol, ktoré skutkové okolnosti a zákonné ustanovenia boli podkladom rozhodnutia a to v súlade s ustanovením § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov.
Súd tak po preskúmaní rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, na základe tu uvedených skutočností dospel k záveru, že príslušný správny orgán postupoval pri určení výšky odmeny žalobcu konajúceho ako ustanovený právny zástupca osoby v materiálnej núdzi v súlade s príslušnými zákonným ustanoveniami, rozhodnutia a postup správneho orgánu posudzované v medziach žaloby sú v súlade so zákonom. Súd preto podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca v konaní úspech nemal a žalovaný ani pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.