Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 6Sp/24/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014201065 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8014201065.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, proti odporcovi Okresný úrad Stará Ľubovňa, katastrálny odbor, Námestie gen. Štefánika 531, Stará Ľubovňa, za účasti B. O., bytom P. A. XXX/XX, Q. K., o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporcu č. V 878/2014 zo dňa 2. júla 2014 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. V 878/2014 zo dňa 2. júla 2014. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 02.07.2014 odporca ako správny orgán príslušný podľa § 18 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „Katastrálny zákon“) vo veci návrhu na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností na základe Zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej dňa 11.04.2014 medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a B. O. ako záložcom rozhodol tak, že podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona návrh na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností podľa Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 11.04.2014, ktorá sa týka zriadenia záložného práva k nehnuteľnostiam evidovaným na listoch vlastníctva č. XXX, XXXX, XXXX, XXXX, k.ú. Q. K., špecifikovanými vo výroku preskúmavaného rozhodnutia zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 05.06.2014 mu bol doručený návrh na povolenie vkladu záložného práva podľa predloženej zmluvy o zriadení záložného práva. V súlade s ust. § 31 Katastrálneho zákona preskúmal zmluvu z hľadiska, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliadal aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Citoval ust. § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka, § 30 ods. 5 Katastrálneho zákona, v súvislosti s ktorými dôvodil, že v predmetnom konaní k návrhu na vklad bola predložená dohoda o splnomocnení, ktorá je spísaná na štandardnom zmluvnom formulári, kde je už vytlačené meno splnomocnenca z čoho možno usúdiť, že splnomocnenca fakticky vyberá veriteľ. Ďalej argumentoval, že podľa ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, ktorého záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného. V uvedenom konaní rozpor záujmov zástupcu a zastúpeného je daný predovšetkým tým, že dlžník pri uzatváraní zmluvy nemal možnosť voľby výberu zástupcu, pretože dohoda o splnomocnení, ktorú používa záložný veriteľ, je vypracovaná ako predtlač a zároveň ide o štandardnú zmluvnú podmienku, ktorej obsah dlžník vôbec nemohol ovplyvniť, pretože je predložená v jednom balíku s úverovou zmluvou. Právne úkony urobené osobami, ktoré nespĺňajú podmienky upravené v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia a uviedol, že odporca v danom prípade nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a jeho jednotlivými prílohami, nesprávne zistil skutkový stav a nesprávne vec právne posúdil. Citoval § 22 ods. 1 a 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2, § 37 os. 1 Občianskeho zákonníka, § 32 ods. 1 a 2, § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) a § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Je toho názoru, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp- združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu- splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi. Nesúhlasil s tvrdením odporcu, že navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť kto ho bude zastupovať. V danom prípade ide o ničím nepodložené predpoklady, ktoré nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 3 ods. 5 a § 46 Správneho poriadku, z ktorého vyplýva pre správny orgán povinnosť úplne a presne zistiť skutkový stav veci. Ďalej uviedol, že odporca vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa odbornej literatúry z hľadiska tohto ustanovenia nie je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu, ale rozpor musí reálne existovať. Dôvodil, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal, ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z dohody o splnomocnení tiež vyplýva, že splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Dohoda o splnomocnení je existujúci dvojstranný právny úkon, ktorého jednou stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, to všetko bez akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Na tomto právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu odporcu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval. Argumentoval, že uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité v odôvodnení rozhodnutia absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva. Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah administratívneho spisu a nevykonal ani žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Samotné uzavretie zmluvy medzi záložným veriteľom a záložcom, za ktorého konal zástupca na základe špeciálnej plnej moci, ktorá nebola odvolaná, nevzbudzuje ani pochybnosti o konflikte záujmov. Záver odporcu, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá má obhajovať záujmy veriteľa, je hrubo rozporný s obsahom spisu. Z predloženého plnomocenstva je zrejmé, že dlžník sa rozhodol pre udelenie plnomocenstva sám a zástupca ho poučil o následkoch tohto kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu a obhajovať jeho záujmy. Navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec odporcovi na ďalšie konanie. Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu odporcu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. Súd vo veci pojednával v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 250g ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ a odporca sa z neúčasti na pojednávaní nariadenom súdom ospravedlnili písomným podaním zo dňa 19.01.2015 a 23.01.2015 a súhlasili s tým, aby súd vo veci konal a rozhodol v ich neprítomnosti. Na pojednávanie sa nedostavil ani účastník konania B. O., ktorému predvolanie na pojednávanie bolo riadne a včas doručené. Účastník konania B. O. sa súdu vyjadril a ospravedlnil svoju neprítomnosť už na predchádzajúcom nariadenom súdnom pojednávaní a to písomným podaním doručeným súdu dňa 09.10.2014, v ktorom uvádzal, že sa nemôže zúčastniť pojednávania pre svoj zlý zdravotný stav. Súd požiadal dožiadaním Okresný súd Starú Ľubovňu, aby realizoval výsluch tohto účastníka konania a položil mu špecifikované otázky. Prostredníctvom dožiadaného súdu bolo doručené predvolanie na výsluch účastníkovi konania B. O., ktorý sa však na predvolanie dňa 14.11.2014 nedostavil. Dostavila sa V. O., ktorá uviedla, že jej svokor B. O. sa výsluchu nemôže zúčastniť z dôvodu jeho vysokého veku (XX rokov) a pretrvávajúci zlý zdravotný stav. Predmetom preskúmania v danom prípade je rozhodnutie odporcu, ktorým podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona zamietol návrh navrhovateľa na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností. Z obsahu administratívneho vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 05.06.2014 návrh na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-Šte do katastra nehnuteľností. Prílohou tohto návrhu bola aj samotná zmluva o zriadení záložného práva uzavretá medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a B. O. ako záložcom, v zastúpení na základe dohody o splnomocnení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava dňa 11.04.2014. Z predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva, a to čl. II vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva k bezpodielovému a podielovému spoluvlastníctvu k nehnuteľnostiam špecifikovaným v čl. I tejto zmluvy v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka, najmä na zabezpečenie istiny vo výške 350,- € spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia. Obsahom administratívneho spisu je aj dohoda o splnomocnení uzavretá medzi splnomocniteľom B. O. a splnomocnencom ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava. Dohoda o splnomocnení bola uzavretá dňa 04.12.2012, podpísaná v tento deň B. O. v Q. K. a v ten istý deň v Bratislave zo strany splnomocnenca. Z obsahu tejto dohody vyplýva, že bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode vykonaných v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou s navrhovateľom. Ďalej je uvedené, že splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností, v tomto rozsahu, aj vo veciach rokovania s navrhovateľom ako poskytovateľom úveru, všetky konzultácie a zastupovanie pri rokovaní s navrhovateľom združenie ProHelp poskytne splnomocniteľovi bezplatne. Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučil o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej republiky. Splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody pozostávajúceho z nesplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, pretože ide o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií. V predmetnej dohode o splnomocnení je ďalej označenie nehnuteľností, ktoré majú byť predmetom záložného práva. Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona, vklad je úkon správy katastra; vklad vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Podľa § 28 ods. 1 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 30 ods. 1 Katastrálneho zákona, účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnostiam. Podľa § 30 ods. 2 Katastrálneho zákona, konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania. Podľa § 30 ods. 3 Katastrálneho zákona, návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje a) meno (obchodné meno, názov) a miesto trvalého pobytu (sídlo) účastníka konania, b) označenie správy katastra, ktorej je návrh adresovaný, c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov označia sa všetky právne úkony, d) číslo listu vlastníctva a názov katastrálneho územia, ak je právo k nehnuteľnosti, ktoré má byť vkladom dotknuté zapísané v katastri, e) určenie dňa, ku ktorému majú vzniknúť právne účinky vkladu pri prevode majetku štátu na iné osoby podľa osobitného predpisu. Podľa § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona, prílohy k návrhu na vklad sú najmä a) zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra v počte vyhotovení podľa počtu účastníkov konania aj tri ďalšie vyhotovenia, b) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva, c) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva, d) geometrický plán, e) ocenenie nehnuteľnosti, f) výpis z obchodného registra alebo z iného registra, ak je účastníkom konania právnická osoba, g) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený podľa osobitných predpisov, h) potvrdenie o zaplatení odvodu, ak nadobúdateľ má povinnosť zaplatiť odvod podľa osobitného predpisu. Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené. Podľa § 31 ods. 2 Katastrálneho zákona, pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Ak sú podmienky na vklad splnené len v časti návrhu a ak je to účelné, správa katastra môže rozhodnúť len o časti návrhu. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách vyššie citovaných zákonných ustanovení, s prihliadnutím na námietky navrhovateľa uvedené v opravnom prostriedku a dospel k záveru, že odporca ako orgán verejnej správy postupoval v rámci svojej kompetencie a v súlade so zákonom. V rámci rozhodovacieho procesu je v kompetenciách správneho orgánu aj posudzovanie náležitostí predložených zmlúv z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona, kde okrem iného posudzuje a prihliada aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Jednou z takýchto skutočností je aj plnomocenstvo udelené účastníkom konania. Navrhovateľ v opravnom prostriedku zastáva názor, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Tvrdí, že záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam. Je nesporné, že dohoda o splnomocnení, ktorá tvorí obsah administratívneho spisu, je dvojstranným právnym úkonom, ktorý sa podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Samotná dohoda o splnomocnení je vyhotovená v predtlačenom formulári, kde je vopred určený splnomocnenec - združenie ProHelp a z textu tohto splnomocnenia vopred predtlačeného je zrejmé, že udelenie plnomocenstva sa týka zmluvy o úvere uzavretej s navrhovateľom. Z prejednávanej veci, ako aj z predchádzajúcich konaní na tunajšom súde v totožných veciach na základe vyjadrení záložcov - dlžníkov, ktorí uzatvárali s navrhovateľom zmluvu o úvere a podpisovali dohodu o splnomocnení vyplynul postup, ktorý navrhovateľ s týmito záložcami - dlžníkmi realizuje a to tak, že dohoda o splnomocnení sa spolu so zmluvou o úvere a ostatnými listinami podpisuje priamo u obchodného zástupcu navrhovateľa a to bez účasti splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. O tomto právnom úkone záložca - dlžník nie je pri podpise zmluvy o úvere upovedomený a taktiež nie je poučený o všetkých právach a povinnostiach, ktoré mu z tohto úkonu vyplývajú. Za takýchto okolností zástupcu resp. splnomocnenca na podpisovanie zmluvy o zriadení záložného práva vyberá dlžníkovi - záložcovi priamo navrhovateľ bez toho, aby mu poskytol slobodný výber resp. možnosť slobodného výberu osoby, ktorá ho bude v týchto veciach týkajúcich sa úverového vzťahu zastupovať. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z obsahu administratívneho spisu odporcu. Podľa čl. II. zmluvy o zriadení záložného práva zmluva o úvere medzi navrhovateľom ako veriteľom a dlžníkom č. XXXXXXXXX bola uzavretá dňa XX.XX.XXXX. Dňa 04.12.2012 bola uzavretá aj Dohoda o splnomocnení medzi splnomocniteľom B. O. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Dohoda o splnomocnení mala byť pritom v jeden deň zo strany splnomocniteľa v Q. K. a zo strany splnomocnenca v Bratislave, čo nenasvedčuje, že podmienky dohody o splnomocnení boli vopred a osobne prerokované na základe slobodného výberu splnomocneného zástupcu. Za takýchto okolností pri absencii základných náležitostí právneho úkonu akými sú slobodná a vážna vôľa účastníka uzavrieť takýto právny úkon, ako aj z dôvodu pre rozpor s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka je takýto úkon neplatný. Z konaní pred správnym orgánom, ako aj pred tunajším súdom v totožných veciach týkajúcich sa navrhovateľa a návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností je teda zrejmé, že existencia zmluvy o zriadení záložného práva a s ňou súvisiaca dohoda o splnomocnení je primárne vyvolaná finančnými aktivitami navrhovateľa a ich vzťah k uvedenému úveru je možné označiť ako subsidiárny a akcesorický. Súd v danom prípade poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sžr 150/2012 zo dňa 11.06.2013 v totožnej veci, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že dohoda o splnomocnení v takomto prípade sa prejednáva a subsumuje pod režim úniového práva ochrany spotrebiteľa. Z odôvodnenia tohto citovaného rozsudku ďalej vyplýva, že správne súdnictvo je ovládané dispozitívnou zásadou obmedzenou koncentračnou zásadou, z čoho vyplýva legitímne očakávanie účastníkov súdneho prieskumu, že konajúci súd neprekročil rámec žalobných námietok navrhovateľ a nevyhlásil prekvapivé právne názory, tzn. právne názory ani účastníkmi nepožadované. Avšak úniová zásada lojality núti súdy, aby vo vnútroštátnom konaní poskytli tak vysoký stupeň ochrany úniových práv ako je v Európskej únii deklarovaný, hoci o jej ochranu účastníci výslovne nepožiadali. Obdobný záver zdôraznil súdny dvor prostredníctvom svojho rozsudku zo dňa 06.10.2009 vo veci Asturcom Telekomunicaciones sp.zn. C-40/08 bod 32, keď pre oblasť súdnej ochrany pripustil, že vnútroštátny súd má aj bez návrhu posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky. V predmetnej veci, ktorá je totožná aj s prejednávaným prípadom konštatoval, že dohoda o splnomocnení bola zachytená do formulárovej (alebo predtlačenej) listinnej predlohy kedy dlžník (záložca) nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody a preto jeho možnosť, aby vopred určeného zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne svedomito hájil záujmy splnomocniteľa bola už v takejto dohode nielenže obmedzená, ale priamo bola odňatá. Obdobné závery je možné vyvodiť aj z judikatúry súdneho dvora, ktorý prostredníctvom rozsudkov zo dňa 26.10.2006 Mostaza Claro sp.zn. C-168/05 bod 25 zo dňa 04.06.2009, Pannon GSM sp.zn. C-243/08 bod 22 a zo dňa 06.10.2009 Austur com Telekomunicaciones sp.zn. C-40/08 bod 29 vyslovil právny názor zavedený smernicou č. 93/13, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky vopred pripravené predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Práve takéto znevýhodnené postavenie jednej zo zmluvných strán zaväzuje členské štáty stanoviť, aby nekalé podmienky podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa. Na základe uvedeného Najvyšší súd konštatoval, že v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa na takúto dohodu o splnomocnení nevzťahuje výnimka majúca základ v individuálne dohodnutých neprijateľných podmienkach (vopred v podstatných častiach navrhnutá, pripravená, naoktrojovaná a tým minimalizovaná slobodu prejavu vôle splnomocniteľa). Preto vyvodil záver, že k výberu splnomocnenca nedošlo z vôle účastníka konania, ale naopak iba z vôle záložného veriteľa - navrhovateľa a preto ani následné deklarovanie vôle dlžníka ako záložného veriteľa, že sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere sa nezakladá na zistenej realite. Podľa § 17 ods. 1 Správneho poriadku, účastníci konania, ich zákonní zástupcovia a opatrovníci sa môžu dať zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolia. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Nepochybným základom existencie uvedených rozporov v danom prípade je to, že združenie ProHelp hoci malo svedomito naplniť a hájiť záujmy splnomocniteľa, tak obsahom plnomocenstva bola realizácia zabezpečenia záväzku dlžníka z úverového vzťahu voči spoločnosti Pohotovosť s.r.o., to znamená také konanie, ktoré nie je možné označiť, že je vždy v záujme splnomocniteľa, ale naopak je ku prospechu navrhovateľa. Najvyšší súd Slovenskej republiky v citovanom rozsudku sp.zn. 1Sžr 150/2012 vyslovil právne vety, že ak splnomocniteľovi - úverovému dlžníkovi je odňatá možnosť určiť a vybrať si osobu splnomocnenca a osoba splnomocnenca viackrát vystupuje v úverových obchodoch spoločnosti, ktorá poskytla úver, táto skutočnosť sama osebe musí nutne vyvolávať pochybnosti konajúceho katastrálneho orgánu o tom, či výkon práv a povinností splnomocnenca pri uzavretí záložnej zmluvy je skutočne v medziach riadneho zastupovania záujmov úverového dlžníka. Vzhľadom na okolnosti a zistené skutočnosti vyplývajúce z administratívneho spisu odporcu nesporne vyplýva, že v prípade uzatvárania dohody o splnomocnení je konanie splnomocniteľa v rozpore s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Základom existencie týchto rozporov je to, že združenie ProHelp hoci malo svedomite naplniť a hájiť záujmy splnomocniteľa, podľa obsahu plnomocenstva realizuje zabezpečenie záväzku dlžníka z úverového vzťahu voči spoločnosti Pohotovosť s.r.o. - navrhovateľa. Takéto konanie nie je možné označiť za konanie v záujme splnomocniteľa, ale naopak v prospech navrhovateľa. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, ak odporca zamietol podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona návrh navrhovateľa na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností rozhodol v súlade so zákonom. Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporcu ako vecne správne a zákonné potvrdil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľ v konaní nebol úspešný a odporca aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru- čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.