Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 5S/62/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014201155 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8014201155.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a sudkýň Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobcu P. V., bytom A. č. XX, právne zastúpeného JUDr. Milanom Szőllőssym, advokátom so sídlom Mlynská č. 28, Košice, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie Bratislava, ul. 29. Augusta 8 - 10, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej č. 35831-7/2014-BA zo dňa 21. augusta 2014 na základe žaloby takto r o z h o d o l : Žalobu zamieta. Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím žalovaná ako príslušný správny orgán podľa § 179 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 z.z. o sociálnom poistení ( ďalej len „zákona“ ) vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov ( ďalej len „prvostupňový správny orgán“ ) č. 15781 - 42/2014 - PO zo dňa 21.03.2014 rozhodla podľa § 218 ods. 2 zákona tak, že odvolanie žalobcu zamietla a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila. Rozhodnutie odôvodnila citovaním ustanovení § 215 ods. 1 a 2, § 218 ods. 1 a 2 zákona a konštatovala, že prvostupňový správny orgán na základe žiadosti žalobcu o poskytnutie náhrady za bolesť v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 08. 10. 2010, ktorá mu bola doručená dňa 22. 05. 2013 vydala napadnuté rozhodnutie zo dňa 21. marca 2014, ktorým nepriznala žalobcovi nárok na ďalšiu náhradu za bolesť v dôsledku pracovného úrazu, zo dňa 08.10. 2010. Ako dôvod nepriznania tohto ďalšieho nároku na náhradu za bolesť bolo bodové hodnotenie operačného výkonu žalobcu, ktorý bol plánovaný už pri prvom hodnotení bolestného a teda sa predpokladal čo znamená, že priznanie bodového hodnotenia tohto operačného výkonu bolo v rozpore s § 3 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z.z.“). Uviedla, že proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie zo dňa 25.04.2014, v ktorom nesúhlasí s týmto rozhodnutím. Žiadal, aby mu bola priznaná náhrada za bolesť a vydané rozhodnutie v súlade s bodovým hodnotením posudzujúceho lekára MUDr. Jozefa Bujňáka. Nesúhlasí so závermi posudkového lekára a s jeho krátením bodového hodnotenia. Žiadal, aby bolo vykonané znalecké dokazovanie. Konštatovala, že preskúmala napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 21. marca 2014 a priloženú dokumentáciu v celom rozsahu. Z priloženej dokumentácie vyplýva, že postup prvostupňového správneho orgánu pri posudzovaní nároku poškodeného na náhradu za bolesť v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 08.10. 2010 bol správny. Poukázala na ustanovenie § 99 v spojení s § 83 zákona, podľa ktorého má zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania, nárok na náhradu za bolesť podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je zákon č. 437/2004 Z.z. Náhrada za bolesť sa podľa § 3 citovaného zákona poskytuje jednorazovo, musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a § 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti. Ak niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené v sadzbách podľa ods. 2, použije sa sadzba za iné poškodenie na zdraví, s ktorým ho možno z hľadiska bolesti najlepšie porovnať. Ak sa po skončení liečenia vykoná v súvislosti s poškodením na zdraví operačný výkon, ktorý sa pôvodne nepredpokladal, poškodený má nárok na ďalšiu náhradu za bolesť ako za poškodenie na zdraví, s ktorým možno tento operačný výkon z hľadiska bolesti najlepšie porovnať. Výška náhrady za bolesť sa podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky, zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu za bolesť, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor. Ďalej uviedla, že z oznámenia poistnej udalosti zo dňa 16.10.2010, ako aj zo Záznamu o registrovanom pracovnom úraze spísaného dňa 16.10.2010 vyplýva, že žalobca dňa 08.10.2010 pri zoskoku z podlahy návesu kamióna utrpel pracovný úraz - zlomeninu oboch kostí pravého predkolenia a zadnej hrany píšťaly u zamestnávateľa X. F., E. XX, XXX XX X.. V Lekárskom posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 30.11. 2012 vypracovanom podľa zákona č. 437/2004 Z.z. posudzujúcim lekárom MUDr. Jozefom Bujňákom, primárom oddelenia úrazovej chirurgie Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana, Hollého 14, Prešov bola bolesť žalobcu ohodnotená v zmysle zásad podľa § 9 zákona č. 437/2004 Z.z. prílohy č. 1 (časť I. a III.) takto: položka 238 - malá incízia 3 x 10 - 30 bodov položka 239 - rozsiahla incízia 2 x 35 - 70 bodov Celkový počet bodov: 100 K postupu prvostupňového správneho orgánu uviedla, že Odbor úrazového poistenia prvostupňového správneho orgánu požiadal listom č. 17924-16/2013-PO zo dňa 06.05. 2013 Odbor lekárskej posudkovej činnosti ( ďalej len „OLPČ“ ) o kontrolu bodového hodnotenia náhrady za bolesť žalobcu žiadosť, ktorá bola urgovaná listom zo dňa 19.06.20 13. Listom č 13832-3/2013-PO zo dňa 21.05. 2013 a opakovane listom, zo dňa 17.06. 2013 vyzval prvostupňový správny orgán žalobcu na doplnenie žiadosti o náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a predloženie zdravotnej dokumentácie o EMG vyšetrenie, ktoré mal poškodený absolvovať na odporučenie neurológa. Z dôvodu, že požadované lekárske správy a nálezy, ktoré boli nevyhnutne potrebné na vykonanie kontroly bodového hodnotenia náhrady za bolesť neboli žalobcom predložené, prvostupňový správny orgán listom 17924-27/2013-PO zo dňa 25.06. 2013 oznámil poškodenému, že predlžuje lehotu na vydanie rozhodnutia v súlade s § 210 ods. 2 zákona o 60 dní. Ďalej prvostupňový správny orgán listom č. 500-46/2013-14 zo dňa 24.07. 2013 a urgovane listom zo dňa 13.08. 2013 žiadal posudzujúceho lekára o predloženie medicínskeho odôvodnenia bodového hodnotenia náhrady za bolesť poškodeného uvedeného v posudku zo dňa 30.11. 2012. Z dôvodu, že požadované doklady neboli predložené, prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie č. 17924-30/2013-PO zo dňa 23.08.2013, ktorým prerušil konanie o nároku poškodeného na náhradu za bolesť v dôsledku pracovného úrazu, zo dňa 08.10. 2010 z dôvodu, že nebolo možné presne a úplne zistiť skutkový stav veci. Ďalej uviedla, že posudková lekárka OLPČ Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov, listom č. 13832-3/2013-PO zo dňa 18.09.2013 opätovne urgovala posudzujúceho lekára k predloženiu opraveného posudku, zo dňa 30.11.2012, resp. k medicínskemu zdôvodneniu bodového ohodnotenia uvedeného v tomto posudku. Taktiež predvolala žalobcu na kontrolu bodového hodnotenia náhrady za bolesť. V kontrole bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za bolesť zo dňa 28.11.2013 posudková lekárka uviedla, že kontrolu bodového hodnotenia bolestného na podnet právneho zástupcu JUDr. Szőllőssyho nevykoná, žalobca bude posúdený po obdržaní zdôvodnenia bodového hodnotenia posudzujúcim lekárom MUDr. Jozefom Bujňákom. Posudková lekárka OLPČ Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov, v kontrole bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za bolesť zo dňa 17.03. 2014 uviedla, že dňa 23.11.2011 bol vydaný lekársky posudok pre hodnotenie bolestného s určením počtu bodov 320 vystavený MUDr. Bujňakom s uvedením, že je plánovaná operácia za účelom extrakcie osteosyntetického materiálu, na základe ktorého bolo vydané rozhodnutie dňa 11.01. 2012 o priznaní náhrady za bolesť. Ďalšiu náhradu za bolesť má poškodený v zmysle § 3 ods. 4 zákona iba v prípade, ak sa po skončení liečenia vykoná v súvislosti s poškodením na zdraví operačný výkon, ktorý sa pôvodne nepredpokladal. Nárok na ďalšie bolestné žalobca nemá, nakoľko v danom prípade nešlo o operačný výkon, ktorý sa pôvodne nepredpokladal. V rámci hodnotenia uviedla celkový počet bodov 0. V súlade so závermi posudkovej lekárky bolo vydané rozhodnutie, zo dňa 21.03. 2014, ktorým nebol žalobcovi priznaný nárok na ďalšiu náhradu za bolesť v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 08.10. 2010. Ďalej dôvodila, že na základe odvolania žalobcu Odbor úrazového poistenia prvostupňového správneho orgánu požiadal OLPČ o kontrolu bodového hodnotenia bolesti v dôsledku pracovného úrazu žalobcu. Posudková lekárka Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov v kontrole bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za bolesť zo dňa 22.05. 2014 zotrvala na svojom pôvodnom stanovisku a vec odstúpila posudkovej lekárke Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove. Posudková lekárka Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Prešove, v kontrole bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za bolesť zo dňa 19.06. 2014 uviedla, že žalobca sa na kontrolu nedostavil, a preto odročila kontrolu bodového hodnotenia na mesiac august. Kontrolou bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za bolesť zo dňa 05.08.2014 uviedla, že žalobca bol odškodnený na bolestnom po utrpení pracovného úrazu dňa 08.10. 2010 a to vydaným lekárskym posudkom primára MUDr. Bujňáka, odborného lekára pre traumatológiu zo dňa 23.10. 2011 s počtom bodov 320. V odbornom lekárskom posudku primára MUDr. Bujňáka zo dňa 27.07. 2011 bola plánovaná ďalšia operácia za účelom vybratia osteosyntetického materiálu (príjem 09.11. 2011 s interným predoperačným a predanestetickým vyšetrením o 8:00 hod., predtým týždeň volať za účelom objednania extrakcie setu na UTN klinec). Ďalšia náhrada za bolesť v zmysle § 3 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. mu nepatrí, vzhľadom na to, že operačný zákrok bol plánovaný (teda sa predpokladal). Posudková lekára preto súhlasí s kontrolou bodového hodnotenia posudkovej lekárky Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov, považuje ju za správnu v zmysle zákonnej normy. V rámci hodnotenia uviedla celkový počet bodov 0. Zároveň posudková lekárka nesúhlasí s tvrdením právneho zástupcu žalobcu, ktorý napadol posudkových lekárov Sociálnej poisťovne, že nesprávne interpretujú ustanovenie § 3 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z., a že na správnu interpretáciu je potrebný znalecký posudok. Z priebehu liečenia žalobcu a odborných posudkov traumatológov, najmä posudku pána primára MUDr. Bujňáka je dokumentované zreteľne, že žalobca má plánovaný operačný výkon - vybratie UTN klinca na príslušný deň a hodinu. Išlo teda o plánovaný výkon, čo zodpovedá ustanoveniu § 3 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z., že ďalšie odškodnenie za bolesť nepatri. K spochybneniu činnosti posudkových lekárov žalovaná uviedla, že lekársku posudkovú činnosť vykonávajú v súlade s ustanovením § 153 zákona č. 461/2003 Z.z. posudkoví lekári sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkoví lekári ústredia Sociálnej poisťovne. Svoju činnosť vykonávajú na vysokej profesionálnej a odbornej úrovni, ktorú nadobudli získaním osobitnej špecializácie v odbore posudkové lekárstvo v zmysle zákona č. 578/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Lekárske posudky posudkových lekárov Sociálnej poisťovne majú charakter odborných (znaleckých) posudkov podľa § 196 ods. 1 zákona. Akékoľvek spochybňovanie ich činnosti, hodnovernosti a odbornej spôsobilosti by mohlo viesť k porušovaniu princípov právneho štátu. Posudkoví lekári sú povinní posúdiť zdravotný stav objektívne, komplexne a vo vzájomných súvislostiach, pričom pri posudzovaní objasňujú rovnako dôsledne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania. Jediným kritériom je klinický nález a výsledky odborných lekárskych a funkčných vyšetrení. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovanej, ktorú zdôvodnil tým, že dňa 08.10.2010 utrpel pracovný úraz a v tom čase bol zamestnancom firmy X. F., so sídlom E. XX, X.. V dôsledku vzniku pracovného úrazu utrpel zmoleninu oblúka C2, vykĺbenie medzi kľučnou kosťou a hrudnou kosťou vpravo, zlomeninu oboch kostí predkolenia, zlomeninu zadnej hrany tibie vpravo. Po predchádzajúcej liečbe a prvotnom odškodnení bolesti dňa 09.11.2011 sa podrobil operačnému zákroku za účelom vybratia osteosyntetického materiálu. Žalovaná nárok na náhradu za bolesť podľa lekárskeho posudku MUDr. Bujňáka zo dňa 30.11.2012 nepriznala s odôvodením, že žalobca mal dňa 23.10.2011 vedomosť a bol preukázateľne oboznámený s tým, že po ukončení liečenia, ktoré bolo posudzujúcim lekárom pre účely hodnotenia bolesti stanovené na deň 31.07.2011 sa v súvislosti s poškodením na zdraví predpokladala už dňa 27.07.2011 operácia „EM“ a táto skutočnosť vylučuje priznanie náhrady za bolesť. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov č. 15781 42/2014 - PO zo dňa 21.03.2014 sa odvolal a namietal nesprávny postup prvostupňového správneho orgánu predovšetkým preto, že v konaní nepostupoval správne a pri vydaní rozhodnutia sa dopustil nesprávneho výkladu zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Namietal tiež, že prvostupňový správny orgán vedome porušil zákon, pretože má dostatok poznatkov o tom, že ak je niektorá položka v lekárskom posudku sporná, potom je jeho povinnosťou ustanoviť vo veci znalca. Vyplýva to aj zo záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžso/64/2009. Poukázal aj na závery rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/70/2011 zo dňa 26.09.2012 a sp. zn. 7Sžso/13/2010 zo dňa 12.05.2011, ktoré viackrát potvrdili, že lekárska posudková činnosť posudkových lekárov Sociálnej poisťovne podľa § 153 ods. 4 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení upravuje kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu na účely určenia výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. V sporných prípadoch úrazového poistenia, ale z tohto kontrolného oprávnenia nemožno vyvodzovať kompetenciu posudkového lekára na úpravu ( krátenie ) bodového hodnotenia stanového v lekárskom posudku vydaného v súlade so zákonom č. 437/2004 Z.z. Z obsahu týchto rozhodnutí vyplýva záver, že v prípade dôvodných pochybností o správnom hodnotení bolestného v lekárskom posudku žalovaná ako poskytovateľ náhrady za bolesť podľa názoru súdu iba mohla a mala požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Uviedol, že skutočným dôvodom nepriznania úrazovej dávky bolestného je to, že posudzujúci lekár MUDr. Bujňák v poznámke vyhotoveného lekárskeho posudku zo dňa 23.10.2011 uviedol „plánovaná operácia za účelom EM“ ( skratka EM - extrakcia/odstránenie/vybratie osteosyntetického materiálu, ktorý bol pri operácii zlomeniny vložený na stabilizáciu kosti ). Citoval ustanovenie § 1 zákona č. 437/2004 Z.z. a uviedol, že z ustanovenia § 3 citovaného zákona vyplýva, že toto ustanovenie pre účely odškodnenia iba definuje jednotlivé pojmy pre účel odškodnenia, kým postup pri vypracovaní bodového hodnotenia sa riadi ustanovením § 9 citovaného zákona upravujúceho zásady na hodnotenie bolesti. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu považuje za nesprávne a z jeho strany ide o nesprávny výklad citovaného zákona. K ujme žalobcovi nemôže byť to, že posudzujúci lekár uviedol, v prípade žalobcu, že sa osteosyntetický materiál vyberie. Nesprávne posúdenie a nesprávny výklad § 3 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z sa prejaví vtedy, ak sa porovnávajú dvaja poškodení, ktorí majú v zásade rovnaké poškodenie spadajúce pod položku 198 písm. d) zlomenina píšťaly alebo oboch kostí predkolenia liečená operáciou. V takom prípade sa u poškodeného, u ktorého sa po určitom čase predpokladá vyňatie osteosysntetického materiálu zhoršuje jeho postavenie vo vytrpení novej bolesti, kým poškodený u ktorého je z medicínskeho hľadiska nutné natrvalo ponechať tento materiál túto novú bolesť netrpí. Extrakcia ostesyntetického materiálu znamená vybratie kovového chirurgického materiálu zo zhojených zlomenín kostí, prípadne po iných chirurgických zákrokoch. Z medicínskeho hľadiska sa podľa charakteru použitého chirurgického materiálu tento zákrok vykonáva v celkovej, prípade lokálnej anestézii. Najčastejším prístupom pri extrakcii je rez v pôvodnej jazve, inokedy je potrebný iný rez, pre pohodlnú bezkomplikačnú extrakciu materiálu. Podľa nálezu a operačného výkonu sa po operácii čiastočne, resp. kompletne odstráni kovový materiál po predošlej operácii zlomeniny. Sú aj situácie, kedy je nutné osteosyntetický materiál ponechať natrvalo. Uvedené znamená, že ak sa v medicínskej praxi osteosyntetický materiál ponecháva, vyberá alebo iba čiastočne vyberá, takéto rozhodnutie spravidla nebude možné predpokladať vopred, ale iba v priebehu alebo po skončení liečby. Tiež tento rôznorodý postup nemôže byť zlučiteľný s výkladom žalovanej podľa ustanovenia § 3 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z., ale aj jednoznačným textom zákona. Toto ustanovenia tiež nemôže byť závislé od vyjadrenia lekára, tak ako je o v prípade žalobcu, ale musí slúžiť iba celkom odlišným a nepredpokladaným situáciám, ktoré nebudú pôsobiť diskriminačne. Ďalej namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovanej, okrem konania druhostupňového posudkového lekára ústredia, neprinieslo nové skutočnosti. Vydané rozhodnutie iba opakuje tvrdenia zhodné s tvrdeniami prvostupňového správneho orgánu. Ak žalovaná v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že posudkoví lekári sú povinní posúdiť zdravotný stav objektívne, komplexne a vo vzájomných súvislostiach, pričom pri posudzovaní objasňujú rovnako dôsledne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech účastníka konania potom opomína to, čo namieta žalobca a rovnako potvrdzuje súdna prax. Posudkový lekár nemá kompetenciu vykonať zmenu v lekárskom posudku. Namietal postup žalovanej z dôvodu, že nevyhovela jeho požiadavke ustanoviť znalca na vypracovanie znaleckého posudku, čím porušila procesnú povinnosť zistiť skutočný stav veci. Navrhol napadnuté rozhodnutie žalovanej v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie. K žalobe sa vyjadrila žalovaná písomným podaním zo dňa 23.10.2014, v ktorom opätovne poukázala na dôvody uvedené v odôvodení napadnutého rozhodnutia a navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Podľa § 244 ods. 1,2 a 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie a postup správneho orgánu“). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1,2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Súd vec prejednal podľa § 250g ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Žalobcovi bolo predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené dňa 31.07.2015 a právnemu zástupcovi žalobcu dňa 07.08.2015. Na pojednávanie sa žalobca, ani jeho právny zástupca nedostavili. Dostavila sa JUDr. Margita Lehotská, ktorá súdu predložila splnomocnenie JUDr. Milana Szőllőssyho, ktorý týmto splnomocnil advokáta JUDr. Petra Harakalyho, so sídlom Mlynská č. 28, Košice, zapísaného v zozname advokátov SAK pod č. 1044, aby ho v predmetnej veci zastupoval. Zároveň predložila poverenie JUDr. Petra Harakalyho, advokáta zo dňa 08.10.2015, ktorým poveril advokátsku koncipientku JUDr,. Margitu Lehotskú, zapísanú v zozname advokátov SAK pod č. 902367, aby ho v rozsahu jeho splnomocnenia zastupovala v predmetnom konaní. Súd poučil poverenú advokátsku koncipientku, že podľa § 250a ods. 1 O.s.p. a v súlade s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nie je možné akceptovať účasť advokátskeho koncipienta a jeho zastupovanie v konaní podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. Z citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/55/2013 zo dňa 20.08.2014 vyplýva, že zastúpenie advokátov v konaní podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku vzhľadom na osobitnú úpravu v piatej časti Občianskeho súdneho poriadku znamená, že v konaní pred súdom osobitne na pojednávaní koná za žalobcu advokát, teda osoba zapísaná ako advokát v zozname vedenom SAK. Nakoľko advokátsky koncipient nie je advokátom v správnom súdnictve pre osobitnú úpravu zastúpenia nemôže byť ustanovenie § 25 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého advokát je oprávnený dať sa zastupovať prípadne advokátskym koncipientom, ktorého zamestnáva aplikované. Ustanovenie § 250a O.s.p. má obligatórnu povahu a preto ani podľa § 246 ods. 1 veta prvá O.s.p. primerané použitie ustanovení prvej časti ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, t.j. ani § 25 neprichádza v úvahu. Súd v predvolaní na pojednávanie, ktoré doručil právnemu zástupcovi žalobcu poučil tohto právneho zástupcu, že na nariadenom pojednávaní je nevyhnutná účasť advokáta a že nie je možné akceptovať účasť advokátskeho koncipienta s poukázaním na § 250a ods. 1 O.s.p., ako aj s poukázaním na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/55/2013 zo dňa 20.08.2014. O tomto bol poučený aj v predvolaní aj samotný žalobca. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že v danom prípade nebola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom a preto pojednával v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, a konanie ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul povereného zástupcu žalovanej, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovanej a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Predmetom súdneho prieskumu v danom prípade je rozhodnutie správneho orgánu, ktorý rozhodoval podľa § 178 ods. 1 písm. a) tretieho bodu zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení ( ďalej len „zákona“ ) v spojení s ustanoveniami zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Zb. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a o zriaďovaní rezortných odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovni v znení neskorších predpisov, na základe ktorých nebol žalobcovi priznaný nárok na ďalšiu náhradu za bolesť. Podľa § 99 zákona poškodený má nárok na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je zákon č. 437/2004 Z.z. Podľa § 1 zákona č. 437/2004 Z.z., tento zákon ustanovuje a) podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, b) vydávanie lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia a jeho náležitosti, c) zásady na hodnotenie bolesti a zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Podľa § 2 ods. 1 zákona, bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov. Podľa § 3 ods. 1 zákona, náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. Podľa § 3 ods. 2 zákona, náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku ( § 7 a § 8 ). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a II. časti. Podľa § 3 ods. 4 zákona, ak sa po skončení liečenia vykoná v súvislosti s poškodením na zdraví operačný výkon, ktorý sa pôvodne nepredpokladal, poškodený má nárok na ďalšiu náhradu za bolesť ako za poškodenie na zdraví, s ktorým možno tento operačný výkon z hľadiska bolesti najlepšie porovnať. Z obsahu administratívneho spisu žalovanej súd zistil, že žalobca podal Sociálnej poisťovni, pobočka Prešov ( ďalej len „prvostupňový správny orgán“ ) dňa 22.05.2013 žiadosť o priznanie náhrady za bolesť. Podľa § 99 zákona žiadosť bola datovaná dňa 17.05.2013. Súčasťou tejto žiadosti bol aj lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia spracovaný a vydaný podľa zákona č. 437/2004 Z.z. posudzujúcim lekárom MUDr. Jozefom Bujňákom, primárom oddelenia úrazovej chirurgie zo dňa 30.11.2012 v dôsledku vzniku poškodeniu na zdraví dňa 08.10.2010 a ukončenia liečenia dňa 31.07.2011. V posudku posudzujúci lekár hodnotil bolestné a to položku č. 238, malá incízia 3 x 10 s počtom bodov 30 a položku 239, rozsiahla incízia 2 x 35 s počtom bodov 70, celkový počet bodov 100. Podľa § 153 ods. 1 zákona, lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a úrazového poistenia. Podľa ods. 4 písm. c) citovaného ustanovenia, lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch. Podkladom pre rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a žalovanej bola kontrola bodového hodnotenia, ktorú vykonali podľa § 153 ods. 4 písm. c) posudkoví lekári sociálneho poistenia. Posudkoví lekári Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov a Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v Prešove pri kontrole bodového hodnotenia pracovného úrazu za účelom náhrady za bolesť zo dňa 17.03.2014 a zo dňa 05.08.2014 zhodne konštatovali, že žalobca bol odškodnený na bolestnom po utrpení pracovného úrazu dňa 08.10.2010 a to vydaným lekárskym posudkom primára MUDr. Jozefa Bujňáka zo dňa 23.10.2011 s počtom bodov 320. V odbornom lekárskom posudku primára MUDr. Bujňáka bola plánová ďalšia operácia za účelom vybratia osteosyntetického materiálu. Konštatovali, že ďalšia náhrada za bolesť podľa § 3 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. žalobcovi nepatrí z dôvodu, že operačný zákrok bol plánovaný, teda sa predpokladal. Z obsahu administratívneho spisu žalovanej ďalej súd zistil, že rozhodnutím č. 172-12/2012-Po zo dňa 11.01.2012 Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov podľa § 9 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení rozhodla, že žalobca má nárok na náhradu za bolesť v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 08.10.2010 v sume 4 922,00 Eur. Podkladom pre toto rozhodnutie bol lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia spracovaný a vydaný podľa zákona č. 437/2004 Z.z. posudzujúcim lekárom MUDr. Jozefom Bujňákom, primárom oddelenia úrazovej chirurgie, ktorý hodnotil bolestné u žalobcu za pracovný úraz a jeho liečenie od 08.10. 2010 do 31.07.2011 a to položku XXXf - I. H. C. s počtom bodov 60, položku 126a - V. medzi A.. A. a O. A. vpravo s počtom bodov 20, položku XXXd - I. H. A. X. liečená operáciou vpravo s počtom bodov 180 a položkou XXX - zlomenia zadnej hrany tibie vpravo s počtom bodov 40 + 20 za zvýšenie podľa 5c pre chirurgickú liečbu, celkom s počtom bodov 320. Na záver posudku uviedol poznámku: plánovaná operácia za účelom EM. Posudok bol vyhotovený dňa 23.10.2011. V administratívnom spise sa nachádza aj lekárska správa - nález z neurotraumatologickej ambulancie Fakultnej nemocnice s poliklinikou J.A. Reimana Prešov zo dňa 27.07.2011 vystaveným MUDr. Jozefom Bujňákom, primárom oddelenia, z ktorej vyplýva, že u žalobcu je plánovaná EM - príjem 09.11.2011 s interným predoperačným a preanestetickým vyšetrením o 08:00 hod. Z vyššie citovaného lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vyhotoveného MUDr. Jozefom Bujňákom zo dňa 23.10.2011 teda vyplýva, že liečba u žalobcu bola ukončená dňa 31.07.2011. Pred ukončením liečby sa predpokladala a plánovala operácia za účelom vybratia osteosyntetického materiálu, ktorá bola naplánovaná podľa lekárskej správy zo dňa 27.07.2011 na 09.11.2011. Teda v čase vyhotovenia posudku a hodnotenia bolestného u žalobcu už posudzujúci lekár mal vedomosť o tom, že sa takýto operačný zákrok predpokladá a plánuje. Ak teda žalovaná a prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojich rozhodnutí konštatovali, že v danom prípade žalobca nemá nárok na náhradu za bolesť podľa § 3 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. z dôvodu, že po skončení liečby mal žalobca plánovaný operačný výkon - vyber osteosyntetického materiálu, teda nešlo o operačný výkon, ktorý sa pôvodne nepredpokladal, rozhodli v súlade so zákonom. Námietku žalobcu voči postupu žalovanej, ktorým nevyhovela požiadavke žalobcu ustanoviť znalca na vypracovanie znaleckého posudku považuje súd za nedôvodnú. Žalobca poukazoval na rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/13/2010, z ktorého vyplýva, že lekárska posudková činnosť žalovanej podľa § 153 ods. 4 písm. c) zákona zahŕňa kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu na účely za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch úrazového poistenia ale z tohto kontrolného oprávnenia nemožno vyvodzovať kompetenciu posudkového lekára na úpravu (krátenie) bodového ohodnotenia stanoveného v lekárskom posudku vydaného v súlade so zákonnou úpravou upravujúcou odškodňovanie pracovných úrazov, ktorou je zákon č. 437/2004 Z.z. ). Súd v tomto prípade poukazuje na podstatnú skutočnosť, že posudkoví lekári sociálneho poistenia žalovanej a prvostupňového správneho orgánu nespochybňovali výšku bodového ohodnotenia, ktoré je uvedené v lekárskom posudku pre hodnotenie bolestného, ale spochybnili samotný nárok žalobcu na náhradu za bolesť z dôvodov uvedených v § 3 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. Nešlo tu teda o krátenie ani úpravu bodového hodnotenia bolesti, ale nepriznanie nároku bolestného ako celku po zhodnotení dokumentácie a ďalších dôkazov, na základe ktorých konštatovali, že neboli splnené podľa § 3 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. V takom prípade sa ustanovenie znalca a vypracovanie znaleckého posudku javí ako bezpredmetné. Súd poukazuje na listy prvostupňového správneho orgánu zo dňa 24.07.2013 a 13.08.2013 kde bol posudzujúcemu lekárovi MUDr. Jozefovi Bujňákovi vrátený na prepracovanie lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia za účelom jeho medicínskeho zdôvodnenia s poukázaním na skutočnosť, že vo vypracovanom posudku zo dňa 23.10.2011 sa uvádza plánovaná operácia za účelom EM, teda že nešlo o operačný zákrok, ktorý sa nepredpokladal. Posudzujúci lekár MUDr. Jozef Bujňák na túto výzvu a medicínske zdôvodnenie bodového hodnotenia prvostupňového správneho orgánu nereagoval a bodové ohodnotenie bolestného nezdôvodnil. Podľa § 209 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 461/2003 Z.z., rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovanej dospel k záveru, že v danom prípade žalovaná rozhodovala v súlade so zákonom, objektívne a spoľahlivo zistila skutočný stav veci, z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, ktoré skutočnosti boli rozhodnutie a akými úvahami bola hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca nebol v konaní úspešný, náhrada trov konania mu nepatrí a žalovaná aj pri úspechu v konaní nemá právo na náhradu trov konania. Preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.