Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 5S/64/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014201159 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8014201159.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa H. M., bytom Y. č. XXX, H., proti odporcovi 1. Okresnému úradu Prešov, odbor všeobecnej vnútornej správy, so sídlom Námestie mieru č. 3, Prešov, 2. Okresnému úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Námestie mieru č. 3, Prešov, v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy jednohlasne takto r o z h o d o l : Návrh z a m i e t a . Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Dňa 06.10.2014 bola tunajšiemu súdu ako vecne a miestne príslušnému postúpená vec navrhovateľa uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 28C 230/2014-20 zo dňa 19.08.2014. Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal, aby súd nariadil vykonanie kontrolnej činnosti Okresnému úradu Prešov, expozitúre Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky a Okresnému úradu, odbor výstavby a bytovej politiky. Z obsahu tohto podania nebolo možné jednoznačne zistiť, či podanie navrhovateľa je občianskoprávnou žalobou podľa všeobecných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku alebo správnou žalobou podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Preto súd uznesením č.k. 5S 64/2014-23 zo dňa 16.10.2014 vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia jednoznačne uviedol, či táto žaloba je občianskoprávnou žalobou podľa § 80 Občianskeho súdneho poriadku alebo žalobou v správnom súdnictve podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Ak ide o občianskoprávnu žalobu, špecifikoval z akého zákona, právneho vzťahu alebo porušenia práva vyplýva splnenie povinnosti odporcov, ktorej sa v súdnom konaní domáha a označil všetkých odporcov, ktorým žiada, aby súd uložil splnenie povinnosti. V prípade, ak ide o žalobu podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku vyzval žalobcu, aby odstránil vady žaloby nasledujúcim spôsobom, a to uviedol, podľa ktorej hlavy piatej časti O.s.p. uvedenú žalobu podáva, pretože z podania to nie je možné jednoznačne určiť, špecifikoval v čom vidí nezákonnosť rozhodnutia alebo postupu odporcov, uviedol aké jeho subjektívne práva boli rozhodnutím alebo postupom správnych orgánov dotknuté, v prípade ak ide o návrh podľa štvrtej hlavy piatej časti O.s.p., a to konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy špecifikoval v čom spočíva nečinnosť orgánov verejnej správy, ktoré nekonajú bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom a v prípade, ak ide o návrh podľa piatej hlavy piatej časti O.s.p., t.j. konanie o ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy uviedol v čom spočíva nezákonný zásah orgánov verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím a ktorým došlo k zásahu do práv a právom chránených záujmov navrhovateľa. Na základe vyššie citovaného uznesenia navrhovateľ podaním zo dňa 28.10.2014 doručeným súdu dňa 29.10.2014 toto svoje podanie upresnil a odôvodnil s tým, že dňa 22.07.2014 podal na Okresný súd Prešov návrh na začatie konania podľa § 79 Občianskeho súdneho poriadku vo veci zanedbania si svojich povinností vyplývajúcich zo zákona č. 182/1963 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov proti Okresnému úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy Prešov a Okresnému úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky. Nečinnosť uvedených orgánov vidí v tom, že zo strany Okresného úradu Prešov boli porušené jeho osobné práva vyplývajúce z Ústavy Slovenskej republiky, a to čl. 48, t.j. aby sa jeho vec verejnej prerokovala, aby sa mal možnosť vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. Domáhal sa preskúmania postupu správneho orgánu v konaní podľa štvrtej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, a to § 250t. Uviedol, že nečinnosťou orgánov verejnej správy boli porušené jeho osobné práva uvedené v prílohách listov zo dňa 04.03.2014, 15.04.2014, 02.05.2014, 22.07.2014, a to u odporcov v 1. a 2. rade a expozitúry Najvyššieho kontrolného úradu Prešov, Námestie mieru č. 3. Taktiež namietal, že Najvyšší kontrolný úrad Bratislava, ktorý nerešpektoval jeho list a nevydal príkaz na vykonanie kontroly odporcom v 1. a 2. rade proti predsedníčke Ing. H. S., bytového domu na ulici Y. č. XXX, H., ktorá je podozrivá z nekalej činnosti pri vedení účtovnej evidencie a hospodárení s prostriedkami fondu opráv bytového domu a financovania drevného krovu na bytovom dome. Žiadal, aby súd uložil povinnosť odporcom v 1. a 2. rade vo veci konať a rozhodnúť rozsudkom, aby tieto orgány štátnej správy vykonali kontrolu činnosti bytového domu na ulici Y., ktorého predsedníčkou je Ing. H. S. v lehote 60 dní. Teda, aby súd nariadil opätovné vykonanie kontrolnej činnosti odporcovi v 1. a 2. rade a expozitúre Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky na Námestí č. 3, Prešov so zameraním na tieto otázky: 1. Či nadstavba bytového domu na ulici Y. č. XXX, H. prebehla podľa schvaľovacieho konania zákona č. 50/1963 Zb. 2. Aké finančné náklady boli vynaložené na financovanie nadstavby bytového domu a z akých zdrojov nadstavba bola financovaná, pretože nechce splácať nadstavbu bytového domu drevného krovu do nekonečna. 3. Či bola poskytnutá pôžička - dotácia z fondu rozvoja a bývania na uvedenú nadstavbu drevného krovu a za akých podmienok a v akej sume. 4. Preveriť akým kľúčom došlo k rozdeleniu mesačných splátok, či podľa etáp alebo rokov na jednotlivé bytové jednotky bytového domu na ulici Y. č. XXX, H.. 5. Predložiť účtovnú evidenciu podľa zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve predsedníčkou Ing. H. S.. 6. Evidencia by mala obsahovať údaje za jednotlivé obdobia rokov od 09.01.2005 až po súčasnosť do konca roka 2014, príjem a výdaj jednotlivých dokladov, ako aj príjem a položka - fond opráv za jednotlivé obdobia rokov od 09.01.2005 až po koniec roka 2013 resp. 2014. 7. Preveriť opodstatnenosť zmluvy zo dňa 09.01.2005 a či je v súlade so zákonom č. 182/1963 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a jej registráciou o bytoch a bytových hospodárstvach. Navrhol, aby súd bez jeho prítomnosti rozhodol, že vzhľadom na túto skutočnosť, že mu uvedené kontrolné orgány nevyhoveli na základe jeho podaní zo dňa 04.03.2014, 02.04.2014, 15.04.2014 a 02.05.2014 žiada podľa § 247 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o preskúmanie rozhodnutí orgánov štátnej správy uvedených v prílohe listu a aby súd nariadil opätovné vykonanie kontrolnej činnosti u subjektov ako je uvedené v texte z dôvodu nečinnosti týchto štátnych orgánov pre porušenie ich pracovnej činnosti a to tým, že nevykonali kontrolnú činnosť podľa jeho podania zo dňa 04.03.2014 v dôsledku čoho z ich strany došlo k porušeniu ustanovení zákona č. 608/2003 Z.z., č. 50/1976 Zb. a č. 39/1963 Z.z. Odporcovia v 1. a 2. rade sa podľa jeho názoru v rámci svojej právomoci dopustili nečinnosti podľa zákona č. 608/2003 Z.z. a zákona č. 50/1967 Zb. Najvyšší kontrolný úrad sa dopustil porušenia § 4 zákona č. 39/1993 Z.z. a to tým, že nevydal príkaz na vykonanie kontrolnej činnosti podľa jeho podania zo dňa 04.03.2014. Podľa obsahu podaného návrhu súd posúdil, že navrhovateľ sa domáha ochrany proti nečinnosti orgánu verejnej správy súdom podľa štvrtej hlavy piatej časti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Krajský súd v konaní podľa § 250t O.s.p. preskúmal podaný návrh, oboznámil sa s prílohami k tomuto návrhu a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Podľa § 250t ods. 1, 3 a 4 O.s.p., fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Orgán verejnej správy, proti ktorému návrh smeruje je povinný bezodkladne po doručení návrhu predložiť súdu vyjadrenie k návrhu a príslušný spis. K rozhodnutiu o návrhu si súd môže vyžiadať stanovisko nadriadeného správneho orgánu. Súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne. Po oboznámení sa s podaným návrhom, námietkami navrhovateľa a právnom posúdení veci súd nežiadal vyjadrenia odporcov v 1. a 2. rade k podanému návrhu. Považoval to za neúčelné vzhľadom k tomu, že by obsah týchto vyjadrení neznamenal pre navrhovateľa iný výsledok konania. Úlohou súdu v konaní podľa vyššie citovaných ustanovení O.s.p., t.j. v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy je preskúmať, či tento nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom a teda je v konaní nečinný, pričom toto tvrdenie musí byť obsahom podaného návrhu. Pod nečinnosťou orgánu verejnej správy možno chápať pasivitu správneho orgánu v prejednávanej veci, ak táto nie je zapríčinená žiadnou zákonnou alebo faktickou prekážkou a napriek tomu orgán verejnej správy nekoná. Nečinnosťou môže byť opomenutie predpísaných úkonov, zbytočné prieťahy, absencia akýchkoľvek úkonov, tvrdenie nedostatku právomocí orgánov verejnej moci, alebo vybavenie veci listom, záznamom a pod. namiesto rozhodnutia vo veci. Nečinnosť, ktorá je postupom sa však predovšetkým prejavuje v nedodržaní procesných lehôt ustanovených administratívne procesnými normami pre konkrétnu vec, pričom tieto sa môžu predĺžiť za súčasného vyrozumenia účastníka, ktoré je poriadkovej povahy a preto nemá rozhodujúci vplyv na nečinnosť orgánu verejnej moci. Vychádzajúc z podaného návrhu sa súd zaoberal, voči ktorému subjektu má byť nariadená podľa návrhu navrhovateľa kontrolná činnosť hospodárenia s finančnými prostriedkami a taktiež či je v právomoci odporcov v 1. a 2. rade takúto kontrolnú činnosť vykonávať, či táto kontrolná činnosť vyplýva pre odporcov z osobitného predpisu a či je v právomoci súdu takúto povinnosť uložiť orgánu verejnej správy. Navrhovateľ v podanom návrhu žiadal vykonať kontrolnú činnosť v spoločenstve vlastníkov bytov Y. XXX, H. zameranú na hospodárenie finančných prostriedkov v tomto spoločenstve. Podľa listinného dôkazu, a to Zmluvy o zriadení Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 09.01.2005 je nesporné, že táto zmluva bola uzavretá podľa § 7 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, v ktorej zmluvnými stranami sú fyzické osoby a mesto H. vystupujúce ako vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome č. XXX H.. Postavenie a činnosť spoločenstva vlastníkov bytov a bytových priestorov je upravené v zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov“). Podľa § 7 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, spoločenstvo je právnická osoba založená podľa tohto zákona, ktorá spravuje spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, príslušenstvo a priľahlý pozemok, vrátane ich údržby a obnovy. Spoločenstvo zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo vzniká dňom zápisu do registra spoločenstiev vedenom obvodným úradom v sídle kraja príslušným podľa sídla spoločenstva. Podľa § 7b ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, spoločenstvo môže vykonávať len činnosti vymedzené týmto zákonom. Hospodári s úhradami vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru, okrem úhrad za tieto služby a práce, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi a s fondom prevádzky, údržby a opravy, ktorý sa tvorí z príspevkov vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ako aj s majetkom získaným svojou činnosťou. Do majetku spoločenstva nepatria byty a nebytové priestory v dome. Spoločenstvo nemôže nadobúdať do vlastníctva byty, nebytové priestory alebo iný nehnuteľný majetok. Spoločenstvo môže v mene vlastníkov bytov prenajímať spoločné nebytové priestory, spoločné časti domu a zariadenia domu, príslušenstvo a priľahlý pozemok. Podľa § 7b ods. 4 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, spoločenstvo sa nemôže zúčastňovať na podnikaní iných osôb a nemôže uzatvárať zmluvy o tichom spoločenstve. Spoločenstvo je povinné finančné prostriedky vybrané od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome alebo získané vlastnou činnosťou zhromažďovať len na účtoch v banke. Majiteľom účtu domu zriadeného spoločenstvom v banke sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome; spoločenstvo je príslušné disponovať s finančnými prostriedkami na účte domu a vykonávať k tomuto účtu práva a povinnosti vkladateľa podľa osobitného zákona o ochrane vkladov. Ak spoločenstvo tvorí viac domov, musí viesť samostatné analytické účty osobitne za každý dom. Podľa § 7b ods. 5 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní uhrádzať finančné prostriedky do fondu prevádzky, údržby a opravy a úhrady za plnenia. Spoločenstvo zodpovedá za záväzky vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktoré vznikli pri výkone správy až do výšky splatených úhrad za plnenia alebo do výšky zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv v príslušnom dome. Zodpovednosť za úhradu záväzkov voči dodávateľom služieb a tovaru, ktoré obstaráva spoločenstvo v rámci zmluvy o spoločenstve nesie vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome iba ak nie sú kryté úhradami za plnenia, ale úhradami preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opravy spoločenstvu. Podľa § 7b ods. 6 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, spoločenstvo môže uzavrieť zmluvu o úvere na opravu, rekonštrukciu alebo modernizáciu spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva domu. Ak spoločenstvo tvorí viac domov, ručenie sa týka iba vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktorého sa úver týka. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome ručí za záväzky vyplývajúce z úverovej zmluvy v pomere veľkosti spoluvlastníckeho podielu na dome vymedzeného podľa § 5 ods. 1 písm. b/ až do výšky ceny bytu alebo nebytového priestoru podľa znaleckého posudku. Práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov sú upravené v ust. § 11 až § 15 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. V ust. § 11 ods. 6 citovaného zákona sa okrem iného upravuje, že vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo nahliadať do dokladov týkajúcich sa správy domu alebo čerpania fondu prevádzky, údržby a opráv. Z ust. § 14 ods. 1 citovaného zákona vyplýva, že vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a na schôdzi vlastníkov hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku. Podľa § 14 ods. 8 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 30 kalendárnych dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome sa môže zároveň na príslušnom súde domáhať dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa uznášaniaschopná väčšina podľa ods. 3 a 4 nedosiahne, rozhoduje na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu a nebytového priestoru v dome súd. Platné rozhodnutia sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Zmluvy a ich zmeny schválené vlastníkmi sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov dome, ak ich za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podpísala nimi splnomocnená osoba. Z vyššie citovaných ustanovení zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov nesporne vyplýva, že spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov je právnickou osobou založenou podľa tohto zákona. Toto spoločenstvo má súkromnoprávny charakter a zlučuje po vzájomnej dohode na základe zmluvy o zriadení spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu. Tento zákon upravuje aj hospodárenie tohto spoločenstva s finančnými prostriedkami nadobudnutými od jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov a ich práva a povinnosti. Zo žiadnych ustanovení zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov nevyplýva, aby orgány štátnej správy, t.j. okresný úrad mal oprávnenie resp. právomoc kontrolovať činnosť tohto spoločenstva a ich hospodárenie. Okresné úrady boli zriadené zákonom č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o organizácii miestnej štátnej správy“), ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.10.2013. Tento zákon upravuje postavenie, sídla a územné obvody a pôsobnosť okresných úradov. Podľa § 2 ods. 1 zákona o organizácii miestnej štátnej správy, je okresný úrad miestnym orgánom štátnej správy. Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona o organizácii miestnej štátnej správy, sídla a územné obvody okresných úradov sú zriadené na úsekoch štátnej správy a) civilnej ochrany obyvateľstva a riadenia štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu, b) hospodárskej mobilizácie, c) katastra nehnuteľností, d) obrany štátu, e) starostlivosti o životné prostredie, f) cestnej dopravy a pozemných komunikácií, g) poľnohospodárstva, lesného hospodárstva, poľovníctva a pozemkových úprav, h) všeobecnej vnútornej správy, i) živnostenského oprávnenia. Podľa § 4 ods. 1 zákona o organizácii miestnej štátnej správy, pôsobnosť okresných úradov ustanovuje tento zákon a osobitné zákony. Podľa odseku 2 okresný úrad v sídle kraja okrem pôsobnosti podľa odsekov 1, 4 a 5 a) riadi, kontroluje a koordinuje výkon štátnej správy uskutočňovaný okresnými úradmi, ktoré majú sídlo v jeho územnom obvode, b) vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode, ak osobitný zákon neustanovuje inak; ak v prvom stupni rozhoduje len okresný úrad v sídle kraja, vykonáva v druhom stupni štátnu správu okresný úrad v sídle kraja; ak tak ustanovuje osobitný zákon. Z vyššie citovaných ustanovení zákona o organizácii miestnej štátnej správy, ani zo samotného zákona nevyplýva, aby okresné úrady ako miestne orgány štátnej správy vykonávali pôsobnosť podľa zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v rámci ktorej by mohli vykonávať kontrolnú činnosť hospodárenia spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Okresný úrad v sídle kraja je podľa § 7 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov príslušným správnym orgánom výlučne vo veci registrácie spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Navrhovateľ síce v konaní na strane odporcu neoznačil Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ale v petite návrhu, ktorým žiadal, aby súd vo veci rozhodol navrhol, aby súd nariadil aj vykonanie kontrolnej činnosti v spoločenstve vlastníkov bytov a nebytových priestorov na ulici Y.. XXX, H. aj Najvyššiemu kontrolnému úradu Slovenskej republiky, expozitúre Prešov. Postavenie a pôsobnosť Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky je upravené zákonom č. 39/1993 Z.z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky. Podľa § 1 ods. 1 citovaného zákona, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky je štátny orgán, ktorý je vo svojej kontrolnej činnosti nezávislý, viazaný len zákonom. Podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona, úrad kontroluje hospodárenie s a) prostriedkami rozpočtov, ktoré podľa zákona schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky alebo vláda Slovenskej republiky, b) majetkom, majetkovými právami, finančnými prostriedkami, záväzkami a pohľadávkami štátu, verejnoprávnych inštitúcií, fondu národného majetku Slovenskej republiky, obcí, vyšších územných celkov, právnických osôb s majetkovou účasťou štátu, právnických osôb s majetkovou účasťou verejnoprávnych inštitúcií, právnických osôb s majetkovou účasťou fondu národného majetku Slovenskej republiky, právnických osôb s majetkovou účasťou obcí, právnických osôb s majetkovou účasťou vyšších územných celkov, právnických osôb zriadených obcami alebo právnických osôb zriadených vyššími územnými celkami, c) majetkom, majetkovými právami, finančnými prostriedkami a pohľadávkami, ktoré sa poskytli Slovenskej republike, právnickým osobám alebo fyzickým osobám v rámci rozvojových programov alebo z iných obdobných dôvodov zo zahraničia, d) majetkom, majetkovými právami, finančnými prostriedkami, pohľadávkami a záväzkami, za ktoré Slovenská republika prevzala záruku, e) majetkom, majetkovými právami, finančnými prostriedkami, pohľadávkami a záväzkami právnických osôb vykonávajúcich činnosti vo verejnom záujme. Podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona, úrad v rámci svojej pôsobnosti kontroluje aj a) spôsob vyrubovania a vymáhania daní, ciel, odvodov, poplatkov a pokút, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu republiky, rozpočtov obcí a rozpočtov vyšších územných celkov, b) výkon a uplatňovanie práv a dodržiavanie povinností vyplývajúcich z finančných ekonomických vzťahov vznikajúcich pri hospodárení podľa odseku 1, ktorých účastníkom je subjekt uvedený v § 4. Podľa § 2 ods. 3 citovaného zákona, na účely tohto zákona sa za prostriedky štátneho rozpočtu považujú aj prostriedky európskych spoločenstiev a iné prostriedky zo zahraničia poskytnuté na financovanie projektov na základe medzinárodných zmlúv. Z vyššie uvedených ust. § 1 a § 2 zákona č. 39/1993 Z.z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky je nesporné, že v pôsobnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky nie je kontrola hospodárenia spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov ako právnickej osoby súkromnoprávneho charakteru. Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v danom prípade nehospodári s majetkom, majetkovými právami, finančnými prostriedkami, záväzkami a pohľadávkami štátu, ani iných verejnoprávnych inštitúcií, ani nevykonáva činnosť vo verejnom záujme, tak ako je to upravené v § 2 citovaného zákona. Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „Stavebný zákon“) upravuje územné plánovanie, ktorým sa sústave a komplexne rieši priestorové usporiadanie a funkčné využitie územia, určujú sa jeho zásady, navrhuje sa vecná a časová koordinácia činností ovplyvňujúcich životné prostredie, ekologickú stabilitu, kultúrnohistorické hodnoty územia, územný rozvoj a tvorbu krajiny v súlade s princípmi trvalo udržateľného rozvoja. Vytvára predpoklady pre trvalý súlad všetkých činností v území s osobitným zreteľom na starostlivosť o životné prostredie, dosiahnutie ekologickej rovnováhy a zabezpečenie trvalo udržateľného rozvoja, na šetrné využívanie prírodných zdrojov a na zachovanie prírodných, civilizačných a kultúrnych hodnôt (§ 1 Stavebného zákona). Stavebný zákon v jednotlivých ustanoveniach upravuje oprávnenia na uskutočňovanie stavieb a vybrané činnosti vo výstavbe, všeobecné technické požiadavky na výstavbu, povoľovanie stavieb, zmien stavieb a udržiavacích prác, povolenie terénnych úprav a prác, vytyčovanie stavieb, užívanie stavieb, údržba stavieb a ich odstraňovanie a štátny stavebný dohľad. Stavebný zákon v žiadnom z ustanovení neupravuje financovanie stavieb, ani kontrolu nakladania s finančnými prostriedkami. Z tohto zákona teda nevyplýva ani pôsobnosť odporcov v 1. a 2. rade, t.j. okresného úradu v tejto oblasti. Navrhovateľ v podanom návrhu označil aj právny predpis a to zákon č. 608/2003 Z.z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Z ust. § 4 písm. c/ citovaného zákona na úseku bývania je v pôsobnosti okresného úradu vykonávať kontrolu vynakladania verejných finančných prostriedkov na rozvoj bývania poskytnutých ministerstvom a fondom a vykonávanie kontroly dodržiavania zmluvných podmienok vyplývajúcich zo zmlúv uzatvorených ministerstvom alebo fondom v oblasti podpory rozvoja bývania, kontrolu čerpania podpory poskytnutej fondu pred jej úhradou bankou. Z obsahu podaného návrhu navrhovateľa však nevyplýva skutočnosť, žeby spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov disponovalo verejnými finančnými prostriedkami na rozvoj bývania poskytnutých ministerstvom a fondom. Ako bolo uvedené vyššie fyzická osoba alebo právnická osoba sa môže podľa § 250t O.s.p. v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy úspešne domôcť uloženia povinnosti orgánu verejnej správy konať a rozhodnúť, ak táto nečinnosť spočíva v opomenutí predpísaných úkonov ustanovených príslušným právnym predpisom. Ide tu predovšetkým o nedodržanie procesných lehôt ustanovených administratívne procesnými normami pre konkrétnu vec. Ak takáto povinnosť orgánu verejnej správy z príslušného administratívno procesného predpisu nevyplýva, nie je v právomoci súdu ukladať povinnosti orgánom verejnej správy nad rámce zákona. Z ustanovení zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ani zo žiadneho osobitného predpisu označeného navrhovateľom odporcovi v 1. a 2. rade ani najvyššiemu kontrolnému úradu vo vzťahu k hospodáreniu a nakladaniu s vlastnými finančnými prostriedkami spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov nevyplýva kontrolná činnosť. Navrhovateľom označené právne predpisy nie sú ani administratívno procesnými normami, ktoré by upravovali spôsob a postup, t.j. konanie orgánov verejnej správy vo veci kontroly hospodárenia s vlastnými finančnými prostriedkami spoločenstva, vrátane procesných lehôt k tomu určených, na základe ktorých by súd mohol konštatovať nečinnosť orgánu verejnej správy a uložiť mu vo veci konať a rozhodnúť. Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný podľa § 250t ods. 4 O.s.p. zamietol. Súd poukazuje na ust. § 91 až § 15 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktoré upravujú práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorými je daná možnosť a právo navrhovateľa ako vlastníka bytu nahliadať do dokladov týkajúcich sa správy domu, prípadne domáhať sa ochrany na súde v občianskoprávnom konaní, ak nesúhlasí s výsledkom hlasovania a rozhodnutia na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250t ods. 5 O.s.p., podľa ktorého navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel. Pretože súd návrhu nevyhovel a odporca nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, účastníkom nepriznal ich náhradu. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.