Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3S/64/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014201167 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8014201167.1 Rozhodnutie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a sudkýň JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej, v právnej veci žalobcu M. G., bytom V. XXX, zastúpeného JUDr. Gerhardom Zvolánekom, advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 1. augusta 2014 číslo: 1100305/1/350666/2014/5292 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov zo dňa 29. januára 2014 číslo: 9701404/5/358623/2014 na základe žaloby, jednohlasne takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 1. augusta 2014 číslo: 1100305/1/350666/2014/5292 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov zo dňa 29. januára 2014 číslo: 9701404/5/358623/2014 podľa § 250j ods. 2 písm. a), d) O.s.p. a vracia vec žalovanému na ďalšie konanie. Z a v ä z u j e žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 589,57 Eur, ktoré je žalovaný p o v i n n ý zaplatiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku JUDr. Gerhardovi Zvolanekovi, advokátovi, na účet vedený vo VÚB, a. s., pobočka Košice, číslo účtu: XXXXX-XXX/XXXX. o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 1.8.2014 rozhodol žalovaný ako príslušný odvolací orgán o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Daňového úradu Prešov, č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 29.1.2014 (ďalej len rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu), ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2007 určené podľa pomôcok v zmysle § 48 ods. 1 písm. d) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len daňový poriadok) tak, že podľa § 74 ods. 5 daňového poriadku odvolaniu nevyhovel a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal včas odvolanie žalobca. V rozhodnutí odvolacie námietky konkretizoval. Ďalej uviedol, že žalovaný ako príslušný odvolací orgán podľa § 74 ods. 5 daňového poriadku preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane a zistil tento skutkový stav. Daňový úrad Prešov (správca dane) začal dňa 28.6.2013 u daňového subjektu M. G., V. XXX kontrolu na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2007. Tomu predchádzalo zaslanie oznámenia o výkone daňovej kontroly č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 4.6.2013, doručené splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu JUDr. Gerhardovi Zvolánkovi, ktoré bolo prevzaté dňa 7.6.2013. Daňový subjekt ani jeho splnomocnený zástupca sa nedostavili dňa 28.6.2013 o 09:00 hod. na daňový úrad za účelom začatia daňovej kontroly dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2007. Daňová kontrola teda začala dňa 28.6.2013, o čom bol spísaný úradný záznam č. XXXXXXX/ X/XXXXXXX/XXXX/Pav. Podľa oznámenia o daňovej kontrole mali byť predložené všetky doklady potrebné na vykonanie daňovej kontroly v zmysle § 46 ods. 1 daňového poriadku v lehote 8 dní odo dňa začatia kontroly. Správca dane zaslal dňa 6.8.2013 daňovníkovi výzvu č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Pav zo dňa 5.8.2013 na predloženie dokladov (výzva bola odoslaná splnomocnenému zástupcovi), ktorá bola prevzatá dňa 8.8.2013. Touto výzvou bol daňový subjekt vyzvaný na splnenie povinnosti tým, že v lehote 8 dní odo dňa jej doručenia predloží účtovné doklady a iné doklady (doklady boli správcom dane vo výzve vyšpecifikované) preukazujúce hospodárske operácie a účtovné prípady za zdaňovacie obdobie 2007. Vo výzve na predloženie dokladov bol daňový subjekt poučený, že pokiaľ neumožní vykonať daňovú kontrolu, resp. si nesplní pri preukazovaní ním uvádzaných skutočností niektorú zo svojich zákonných povinností, v dôsledku čoho nemožno daň správne zistiť, daňový úrad je oprávnený zistiť základ dane a určiť daň podľa pomôcok, a to v súlade s § 48 a § 49 daňového poriadku. Daňový subjekt ani jeho splnomocnený zástupca napriek tomu, že oznámenie o daňovej kontrole a výzvu na predloženie dokladov prevzal, žiadne účtovné doklady nepredložil a na uvedené oznámenie a výzvu vôbec nereagoval. Keďže daňový subjekt v stanovenej lehote účtovné doklady k daňovej kontrole nepredložil, správca dane konštatoval, že takýmto konaním mu daňový subjekt neumožnil vykonať daňovú kontrolu, a podľa § 48 ods. 2 daňového poriadku predpisov zaslal daňovníkovi (prostredníctvom splnomocneného zástupcu) oznámenie o určovaní dane podľa pomôcok č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Pav zo dňa 22.08.2013, ktoré bolo doručené dňa 27.8.2013. V oznámení uviedol, že nastali skutočnosti uvedené v § 48 ods. 1 písm. d)daňového poriadku preto daň za rok 2007 bude určená podľa pomôcok v zmysle § 48 a § 49 citovaného zákona. Tento spôsob určenia dane začne v deň nasledujúci po dni doručenia tohto oznámenia. Oznámenie bolo doručené dňa 27.8.2013. Týmto dňom bola ukončená daňová kontrola a dňa 28.8.2013 sa začalo určovanie dane podľa pomôcok. Dňa 6.9.2013 doručil splnomocnený zástupca JUDr. Gerhard Zvolánek správcovi dane oznámenie, že už nezastupuje daňový subjekt v právnej veci vyrubenia rozdielu dane z príjmov fyzickej osoby. Z uvedeného dôvodu správca dane zaslal daňovému subjektu fotokópiu oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok pod číslom XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Pav zo dňa 9.9.2013 (prevzaté daňovým subjektom dňa 13.9.2013). Daňový subjekt na uvedené oznámenie reagoval tým, že sa dňa 16.9.2013 telefonicky spojil so správcom dane, z čoho bol vyhotovený úradný záznam č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Pav zo dňa 16.9.2013. Z neho vyplýva, že daňovník oznámil dôvody zrušenia plnomocenstva M.. B. R., ako aj skutočnosť, že dôjde k novému splnomocneniu (splnomocnenie JUDr. Ivany Vaculčiakovej odo dňa 24.9.2013 bolo správcovi dane doručené 26.9.2013). Ďalej oznámil, že žiadne účtovné doklady nemôže predložiť, pretože ich nemá. Z dôvodu, že daňový subjekt neumožnil vykonať daňovú kontrolu, správca dane postupoval v zmysle hore uvedeného, t. j. zistil základ dane a určil daň podľa pomôcok. O výsledku procesu určenia dane správca dane vyhotovil protokol o určení dane podľa pomôcok č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Pav zo dňa 4.12.2013. Výzvu na vyjadrenie sa k protokolu o určení dane podľa pomôcok č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Pav zo dňa 4.12.2013 (protokol tvoril prílohu tejto výzvy) prevzal splnomocnený zástupca JUDr. Ivana Vaculčiaková dňa 6.12.2013. Dňa 20.12.2013 splnomocnený zástupca doručil na daňový úrad vyjadrenie k protokolu o určení dane podľa pomôcok a protokol bol prerokovaný dňa 20.1.2014 (zápisnica o ústnom pojednávaní č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/Pav). Na základe vyššie uvedeného protokolu o určení dane podľa pomôcok správca dane vyrubil podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2007 v sume 203 957,91 eura, a to rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 29.1.2014, proti ktorému sa daňový subjekt odvolal. Ďalej citoval § 3 ods.1, § 9 ods. 2, 3, 4, 5, § 30 ods. 3, § 46 ods. 9 písm. b), § 48 ods. 1 písm. d), ods. 2, 3, 4, 5, § 49 ods. 1, 2, 3, § 74 ods. 5 daňového zákona a uviedol, že keďže odvolanie daňového subjektu smerovalo proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok, odvolací orgán v zmysle § 74 ods. 5 daňového poriadku skúmal iba dodržanie zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane. Pri skúmaní dodržania týchto podmienok dospel k záveru, že správca dane postupoval správne a pri určení dane podľa pomôcok dodržal všetky právne predpisy, ktoré sa tohto spôsobu určenia daňovej povinnosti daňového subjektu týkajú. Nesúhlasil s tvrdením odvolávajúceho sa, že správca dane pri doručovaní oznámenia o začatí daňovej kontroly a výzvy na predloženie účtovných dokladov výlučne splnomocnenému zástupcovi daňovníka konal v rozpore s § 30 ods. 3 daňového poriadku, čím zmaril možnosť daňovníka poskytnúť správcovi dane potrebnú súčinnosť. Správca dane pri doručovaní vyššie uvedených dokumentov postupoval v zmysle daňového poriadku (§ 30 ods. 3), a pretože daňový subjekt dňa 30.3.2010 udelil JUDr. Gerhardovi Zvolánkovi plnú moc na zastupovanie (správcovi dane doručená dňa 15.12.2010), ktorá v čase doručovania nemohla byť žiadnym spôsobom spochybnená (o jej zrušení daňovník informoval správcu dane až dňa 16.9.2013), dokumenty zaslal iba tomuto splnomocnenému zástupcovi. Správca dane totiž správne posúdil, že podľa vymedzeného rozsahu vyššie uvedenej plnej moci ide jednoznačne o všeobecnú (generálnu) plnú moc, na základe ktorej splnomocnený zástupca bol oprávnený na vykonávanie všetkých úkonov v konaniach podľa daňového poriadku (medzi inými aj na doručovanie písomností), preto nebolo potrebné tieto písomnosti zasielať aj daňovníkovi. Nesúhlasil ani s ďalším tvrdením daňového subjektu, že predkladanie účtovných dokladov a poskytovanie súčinnosti daňového subjektu pri výkone daňovej kontroly je práve tým prípadom, na ktorý sa má použiť druhá veta ustanovenia § 30 ods. 3 daňového poriadku (písomnosť sa mala doručiť jemu aj jeho zástupcovi). Predloženie účtovných a daňových dokladov k daňovej kontrole, ako aj poskytovanie súčinnosti sú základnou povinnosťou daňového subjektu po začatí daňovej kontroly, ktorá bola udelením plnej moci na zastupovanie prenesená na zástupcu daňového subjektu. Iba v prípade, že by sa pri predložení dokladov vyskytli nejaké závažné problémy, ktoré by sa bez súčinnosti daňového subjektu nedali odstrániť, na základe avizovania tohto problému zástupcom daňovníka by správca dane kontaktoval aj samotný daňový subjekt. Skutočnosť, že medzi daňovníkom a jeho splomocneným zástupcom viazla komunikácia, takýmto prípadom určite nie je (zástupca daňovníka správcovi dane žiadne problémy neavizoval), preto ani nebol dôvod na zasielanie výzvy aj daňovníkovi. Taktiež skutočnosť, že daňovník sa nedozvedel o začatí daňovej kontroly a o povinnosti predložiť daňové doklady správcovi dane (ktorými daňovník navyše ani nedisponoval), možno pripísať jedine nedostatočnej (žiadnej) komunikácii medzi daňovníkom a jeho zástupcom v daňovom konaní. Viniť z toho správcu dane, ktorému na základe takejto nedostatočnej komunikácie bolo znemožnené vykonanie daňovej kontroly, je preto neprípustné. Odvolací orgán neakceptoval ani námietku, že správca dane sa nezaoberal námietkami daňovníka vznesenými k protokolu o určení dane podľa pomôcok (že príjem, ktorý správca dane považoval za príjem dosiahnutý daňovým subjektom, nie je jeho príjmom, ale je výlučným príjmom L.. O. M.), a mal vydať dodatok k protokolu o určení dane podľa pomôcok, v ktorom sa vzhľadom na predčasné určovanie dane podľa pomôcok mal vysporiadať s námietkami kontrolovaného daňového subjektu, pretože správca dane správne poukázal na ustanovenie § 49 ods. 2 daňového poriadku, podľa ktorého daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť len k dodržaniu zákonných podmienok na použitie spôsobu určenia dane podľa pomôcok a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5 daňového poriadku. Z toho vyplýva, že námietky smerujúce k hodnoteniu príjmov daňovníka pri tomto spôsobe určenia dane sú nepodstatné a neopodstatnené (v procese určovania dane podľa pomôcok správca dane nevykonáva dokazovanie podľa § 24 daňového poriadku), preto správca dane nepochybil, ak na tieto námietky neprihliadal. Takéto konanie správcu dane rozhodne nemožno považovať za také, ktoré by viedlo k predčasnému prechodu z daňovej kontroly na určovanie dane podľa pomôcok, ako to tvrdí odvolávajúci sa. Z toho istého dôvodu námietky uvedené v II. časti odvolania neakceptoval ani odvolací orgán. Neakceptovateľná je aj námietka daňového subjektu, že správca dane, napriek generálnej plnej moci, mal overiť držbu účtovných dokladov, a tým že nedodržal tento postup, je určenie dane podľa pomôcok predčasné. Keďže v roku 2010 sa už u daňového subjektu za zdaňovacie obdobie 2007 vykonávala daňová kontrola a pri predložení účtovných dokladov sa žiadne problémy nevyskytli, správca dane nemal dôvod skúmať, či sa predmetné doklady nachádzajú u daňovníka alebo u jeho splnomocneného zástupcu. Navyše, ak by správca dane zistil, že účtovné doklady nie sú k dispozícii, viedlo by to taktiež len k určeniu dane podľa pomôcok. Ani táto námietka preto nesvedčí o predčasnom prechode na určenie dane podľa pomôcok. Čo sa týka námietky, že v odôvodnení rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane chýba odôvodnenie postupu správcu dane, keď pri doručovaní nepostupoval v zmysle ustanovenia § 30 ods. 3 daňového poriadku, odvolací orgán konštatoval, že správca dane postupoval v súlade s citovaným ustanovením daňového poriadku (daňový subjekt v odvolacom konaní nepreukázal opak), čo už bolo zdôvodnené v inej časti tohto rozhodnutia. Vzhľadom na skutočnosť, že správca dane konal v súlade s vyššie uvedeným ustanovením daňového poriadku a z jeho strany nedošlo k žiadnemu nesprávnemu postupu, nemal ani prečo zdôvodňovať svoj „nesprávny“ postup pri doručovaní úradných listín splnomocnenému zástupcovi daňovníka. Daňovníkom uvedené rozsudky Najvyššieho súdu SR 3 Sžf 24/2010 a 5 Sžf 76/2011 sú v tomto konaní nepoužiteľné, pretože sú výsledkom diametrálne odlišných konaní (išlo síce o určenie dane podľa pomôcok, ale predmetom sporu bola otázka charakteru udelenej plnej moci v daňovom konaní, resp. chýbajúce doklady v dôsledku ich odcudzenia). Odvolací orgán nesúhlasil s názorom daňového subjektu, podľa ktorého správca dane nemohol ako pomôcku použiť protokol z predchádzajúcej kontroly na dani z príjmov fyzickej osoby, a ak bol protokol z uvedenej daňovej kontroly určený za nezákonný, informácie z neho nemožno použiť v žiadnom ďalšom konaní, inak je vadou nezákonnosti zaťažené aj toto nové konanie. Z rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR č. XXXXXXX/X /XXXXX/XXXX/XXXX-r zo dňa 17.2.2012 jasne vyplýva, že dodatočný platobný výmer správcu dane č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Zgr zo dňa 3.10.2011 bol zrušený iba z toho dôvodu, že správca dane nedodržal zákonom stanovenú lehotu na vykonanie daňovej kontroly. Protokol z tejto daňovej kontroly bol síce odvolacím orgánom označený za nezákonne získaný dôkazný prostriedok, ale toto konštatovanie platí len pre toto jedno konkrétne konanie (vyrubenie rozdielu dane po vykonanej daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie 2007). Odvolací orgán tento protokol neuznal za dôkazný prostriedok ako celok, ktorý nemohol byť použitý len v tomto konkrétnom konaní, čo však neznamená, že všetky zistenia správcu dane, ktoré tvoria obsah protokolu, sú nezákonné aj z hľadiska ich vypovedacej hodnoty. Ich nepoužiteľnosť v inom konaní, kde by mohli byť využité ako pomôcky, odvolací orgán nevyslovil. Ak správca dane označil tieto zistenia, resp. informácie za „nemenné“ (napr. zápisnice z miestneho zisťovania, zápisnice o ústnom pojednávaní), myslel tým to, že výpovede a poskytnuté informácie svedkov ku konkrétnym veciam majú charakter stabilných údajov, ktorých pravosť a originalita nemôže byť spochybnená iba preto, že pri ich zabezpečení bola v inom konaní prekročená lehota na vykonanie daňovej kontroly. Navyše správca dane protokol z daňovej kontroly č. XXX/XXX/XXXXX/XXXX/Pav zo dňa 7.9.2011 za použitú pomôcku ani neoznačil (viď str. 4 rozhodnutia č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX zo dňa 29.1.2014). Odvolací orgán neakceptoval uvedené námietky daňového subjektu nielen vzhľadom na vyššie uvedené, ale aj preto, že v zmysle § 48 ods. 3 daňového poriadku je správca dane pri určení dane oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Správca dane je pri získavaní pomôcok oprávnený riadiť sa vlastným uvážením, pričom v tomto konaní daňový subjekt nemá zákonom dané právo namietať, ktoré pomôcky správca dane má, a ktoré nemôže použiť pri zisťovaní základu dane a určení daňovej povinnosti. Odvolací orgán preto súhlasil s použitím zistení z vyššie uvedeného protokolu ako pomôcky pri určení dane z príjmov fyzickej osoby za rok 2007. Naopak nesúhlasil s tvrdením daňového subjektu, že proces určovania dane podľa pomôcok bol začatý v rozpore so zákonom. Na základe preukázateľne vykonaných procesných úkonov správcu dane, ale hlavne na základe nevykonaných povinných procesných úkonov daňového subjektu v priebehu výkonu daňovej kontroly, bola v danom prípade splnená zákonná podmienka na použitie § 48 daňového poriadku, ktorá je uvedená v ods. 1 písm. d) tohto ustanovenia, t. j. nepredložením daňových dokladov v priebehu výkonu kontroly daňový subjekt neumožnil vykonať daňovú kontrolu. Správca dane po zistení, že daňový subjekt nevyhovel výzve na predloženie dokladov č. XXXXXXX/ X/XXXXXXX/XXXX/Pav zo dňa 5.8.2013 a nepreukázal tak správnosť ním priznaných príjmov a uplatnených daňových výdavkov, v súlade so zákonom konštatoval, že nastala skutočnosť uvedená v § 48 ods. 1 písm. d) daňového poriadku a počnúc dňom 28.8.2013 pokračoval v určovaní dane podľa pomôcok. Správca dane o tejto skutočnosti informoval daňový subjekt oznámením č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/ XXXX/Pav zo dňa 22.8.2013, v súlade s § 48 ods. 2 daňového poriadku, čím bol podľa § 46 ods. 9 písm. b) citovaného zákona dňa 27.8.2013 ukončený proces daňovej kontroly a nasledujúcim dňom sa začal proces určenia dane podľa pomôcok. Podľa § 49 ods. 1 citovaného zákona správca dane vyhotovil protokol o určení dane podľa pomôcok č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Pav zo dňa 4.12.2013, ktorý obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti. V protokole je v súlade so zákonom uvedený súpis pomôcok, ktoré použil pri určení dane (bod 11/1 na strane č. 5 protokolu), ako aj prepočet potrebných údajov na vyčíslenie základu dane a samotnej dane za rok 2007 (strana 5 až 35 protokolu). Správca dane zaslal vyššie uvedený protokol o určení dane podľa pomôcok spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu o určení dane podľa pomôcok č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Pav zo dňa 4.12.2013 (doručené dňa 6.12.2013) v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 a ods. 2 daňového poriadku. Dňom doručenia protokolu, t. j. dňa 6.12.2013 bol proces určenia dane za rok 2007 v zmysle § 49 ods. 3 vyššie citovaného zákona ukončený. Správca dane v súlade s ustanovením § 48 ods. 5 daňového poriadku skúmal aj možnosti prihliadnutia na okolnosti, z ktorých by vyplynuli výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené, avšak žiadne nezistil. Výsledkom určenia dane podľa pomôcok za rok 2007 bolo upravenie daňovej povinnosti daňového subjektu zo sumy 21 627,- Sk na sumu 6 166 063,- Sk a vyrubenie rozdielu dane v sume 6 144 436,- Sk (203 957,91 eura) v zmysle § 68 ods. 5 daňového poriadku. Správca dane teda dodržal všetky zákonné podmienky na určenie dane podľa pomôcok, preto odvolací orgán odvolaniu daňového subjektu nevyhovel. Z uvedených dôvodov rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. V časti I. a II. žaloby podrobne opísal skutkový stav. V časti III. označenej ako dôvody nezákonnosti uviedol, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď postup prvostupňového správneho orgánu ktorým bolo porušené ustanovenie§ 30 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. (výzva na predloženie účtovných dokladov bola adresovaná výlučne splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu) vyhodnotil za správny a nezrušil rozhodnutie, ktoré bolo na základe takéhoto postupu prvostupňovým orgánom vydané. Žalovaný nesprávne aplikoval vyššie uvedené ustanovenie na zistený skutkový stav, čoho následkom je nezákonné rozhodnutie, a táto nesprávna právna aplikácia má podstatný vplyv na zákonnosť rozhodnutia v predmetnej veci. Žalovaný v odôvodnení napádaného rozhodnutia uvádza, že až v prípade, že by sa pri predložení dokladov vyskytli závažné problémy, až vtedy by správca dane kontaktoval daňový subjekt. Týmto konštatovaním dochádza k zneužitiu správneho uváženia žalovaným, keďže sa pri tomto tvrdení žalovaný neopiera o žiadne ustanovenie. Práve naopak, zákonná formulácia, na ktorú sa kontrolovaný daňový subjekt odvoláva bez splnenia akejkoľvek ďalšej podmienky, zaväzuje správcu dane v prípade, že je v správe daní potrebné niečo vykonať daňovým subjektom, je nevyhnutné doručovať aj dotknutému subjektu. Žalovaný vec nesprávne právne posúdil , keď postup prvostupňového orgánu, ktorý použil ako pomôcku „informácie z predchádzajúcej kontroly na dani z príjmov fyzickej osoby za vlastnú podnikateľskú činnosť a za „JuKri - záujmové združenie“ získané v zákonom stanovenej lehote od 20.1.2009 do 11.1.2010 vyhodnotil ako zákonný postup. Žalovaný totiž v tejto súvislosti uvádza, že konštatovanie nezákonnosti platí len pre jedno konanie a nepoužiteľnosť v inom konaní odvolací orgán nevyslovil. Takáto argumentácia žalovaného nemôže v žiadnom prípade právne obstáť, pretože je zrejmé, že ak je rozhodnutie správneho orgánu zrušené pre nezákonnosť, je nespôsobilé vyvolávať akékoľvek právne účinky a jeho použitie je vylúčené pre akékoľvek ďalšie konanie. Správca dane si však pri určovaní dane podľa pomôcok nezákonnosť rozhodnutia vyložil tak, že všetky dôkazy vykonané do jedného roka od začatia daňovej kontroly sú v súlade so zákonom a jedine tie dôkazné prostriedky, ktoré boli zaobstarané po uplynutí zákonnej lehoty sú nezákonné. Takýto výklad však nemá oporu v žiadnom ustanovení zákona č. 563/2009 Z. z. a je v rozpore aj s konštantou judikatúrou SR. Rozhodnutím odvolacieho orgánu, ktorým bol dodatočný platobný výmer z roka 2011 zrušený, totiž došlo nielen k zrušeniu samotného platobného výmeru, ale aj k zrušeniu protokolu, na základe ktorého bol platobný výmer vydaný. Ak bol protokol odvolacím orgánom určený za nezákonný, informácie z neho nemožno použiť v žiadnom ďalšom konaní, inak je vadou nezákonnosti zaťažené aj toto nové konanie. Zároveň mal za to, že zistenie skutkového stavu je nepostačujúce pre rozhodnutie vo veci. Žalovaný tvrdí, že ak by sa aj preukázalo, že účtovné doklady nie sú k dispozícii, viedlo by to len k určeniu dane podľa pomôcok. Žalovaný však vôbec nevzal do úvahy ustanovenia § 46 zákona č. 563/2009 Z. z., a teda povinnosť správcu dane vrátiť účtovnú dokumentáciu daňovému subjektu po skončení daňovej kontroly. Otázkou skutočnej držby účtovnej dokumentácie po skončení predchádzajúcej daňovej kontroly sa nezaoberal prvostupňový orgán ani odvolací orgán, hoc kontrolovaný daňový subjekt sám vyvíjal aktivitu na to, aby účtovnú dokumentáciu získal (žiadosť adresovaná Ing. M., oznámenie správcovi dane). Prvostupňový orgán ani odvolací orgán sa napriek upozorneniam kontrolovaného daňového subjektu nezaoberali otázkou, kde sa nachádza predmetná účtovná dokumentácia združenia. Je vylúčené, aby v prípade, že neposkytnutie účtovnej dokumentácie je zákonnou podmienkou na určovanie dane podľa pomôcok, správny orgán ani na výzvu kontrolovaného daňového subjektu neoveril držbu účtovnej dokumentácie. Vyššie uvedené platí o to viac v prípade, že účtovnou dokumentáciou združenia už správca dane v minulosti disponoval a nepredložil žiadny dôkaz o odovzdaní účtovnej dokumentácie kontrolovanému daňovému subjektu po skončení predchádzajúcej daňovej kontroly. Skutkový stav teda nie je postačujúci pre rozhodnutie, pretože v danej veci neboli zistené všetky právne významné skutočnosti. V tejto súvislosti dal do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3 Sžf 24/2010, podľa ktorého: „Ak daňový subjekt bol v daňovom konaní zastúpený zástupcom, ktorý disponoval dokladmi daňového subjektu, nemôže správca dane pristúpiť k určeniu dane podľa pomôcok bez toho, aby overil držbu dokladov a skutočnosť, či ide o všeobecné plnomocenstvo, ktoré sa vzťahuje aj na daňovú kontrolu. Pri nedodržaní tohto postupu je určenie dane podľa pomôcok predčasné.“ Mal za to, že v danom prípade pristúpil správca dane k procesu určovania dane podľa pomôcok predčasne, pretože neoveril držbu daňových dokladov, ktorých predloženie žiadal, výzvy na ich predloženie ani raz nedoručil daňovému subjektu a uspokojil sa len s doručovaním splnomocnenému zástupcovi. Taktiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Sžf 76/2011, podľa ktorého: ,,Ak daňový subjekt, ktorému boli odcudzené účtovné doklady nespolupracuje pri určení dane so správcom dane, nejde o vadu daňového konania, ak sa správca dane nepokúsil daň s daňovým subjektom dohodnúť a určil ju podľa pomôcok.“ Aj napriek tomu, že v súčasnosti už inštitút uzatvárania dohody o určení dane medzi správcom dane a daňovým subjektom neexistuje, z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že určenie dane podľa pomôcok predpokladá absolútnu pasivitu zo strany daňového subjektu. V danom prípade, však kontrolovaný daňový subjekt nespolupracoval so správcom dane práve preto, že mu to sám svojim postupom znemožnil. V dôsledku porušenia vyššie uvedených ustanovení správcom dane a následným určovaním dane podľa pomôcok sa správca dane vôbec nezaoberal hmotnoprávnymi podmienkami správneho určenia dane. Kontrolovaný daňový subjekt pritom predložil správcovi dane závažné dôkazy spochybňujúce dovtedajšie zistenia správcu dane a to spochybňujúce nielen kontrolovaným daňovým subjektom ale aj osobou zmluvne poverou vedením účtovníctva - L.. O. M.. Ing. M. svojím čestným vyhlásením spochybnil pravosť a dôveryhodnosť ním vystavovanej účtovnej dokumentácie a zamestnanci združenia svojimi podpismi jasne potvrdili, že práce uvedené v protokole o určení dane podľa pomôcok nikdy nevykonali, a preto príjem za uvedené práce nemožno posúdiť ako príjem združenia. Tak ako prvostupňový orgán ani odvolací orgán nevzali do úvahy ustanovenie § 48 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z., podľa ktorého pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené. V rozpore s týmto ustanovením však správca dane neprihliadol na dôkazy predložené kontrolovaným daňovým subjektom (čestné vyhlásenia zamestnancov združenia ani čestné vyhlásenie Ing. M.) a týmito sa vôbec nezaoberal. Je nevyhnuté poukázať aj na porušenie práva kontrolovaného daňového subjektu na právnu ochranu, keďže ako už bolo namietané v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu doterajším postupom správcu dane dochádzalo k situácii, že sa hmotnoprávnymi námietkami vznesenými daňovým subjektom nezaoberal. Odvolací orgán vo svojom zrušujúcom rozhodnutí z roka 2011 uviedol, že vzhľadom k procesnému pochybeniu správcu dane tým, že prekročil zákonnú lehotu na výkon daňovej kontroly sa ďalšími (rozumej hmotnoprávnymi námietkami týkajúcimi sa podmienok dosahovania príjmu v združení) zaoberať nebude. Správca dane sa pri opakovanej daňovej kontrole nezaoberal námietkami daňového subjektu preto, lebo určoval daň podľa pomôcok a v zmysle príslušných ustanovení je dotknutý subjekt oprávnený vyjadriť sa iba k dodržaniu zákonných podmienok na proces určovania dane podľa pomôcok. Opätovne zdôraznil, že proces určovania dane podľa pomôcok nebol začatý v súlade so zákonom a to nie v dôsledku zavineného konania daňového subjektu. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR: „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Zároveň podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR: „Výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.“ Mal za to, že v prípade, že pochybenie prvostupňového orgánu neodstráni ani odvolací orgán a to napriek tomu, že tieto skutočnosti boli v odvolaní namietané, je to dôvod, aby správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Mal tiež za to, že v prípade, že nezákonné rozhodnutie nebude zrušené, dôjde k porušeniu práva žalobcu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských a práv a základných slobôd. Žiadal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené trovy konania. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednohlasne dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, lebo rozhodnutie správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 250j ods. 2 písm. a) O.s.p.) a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 250j ods. 2 písm. d) O.s.p.). Predmetom preskúmania podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§ 247 a nasl. O.s.p.) je rozhodnutie Daňového úradu Prešov, ktorým vyrubil žalobcovi podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2007 určenej podľa pomôcok podľa § 48 ods. 1 písm. d) daňového poriadku v sume 203 957,91 Eur. Na základe odvolania žalobcu, žalovaný podľa § 74 ods. 5 daňového poriadku odvolaniu nevyhovel a rozhodnutie Daňového úradu Prešov potvrdil. Rozsah preskúmavacieho konania bol daný rozsahom žalobných námietok, v ktorých žalobca namietal porušenie § 30 ods. 3 daňového poriadku, lebo výzva na predloženie účtovných dokladov bola adresovaná výlučne splnomocnenému zástupcovi daňového subjektu, že správcom dane použitá pomôcka „informácia z predchádzajúcej kontroly na dani z príjmov fyzickej osoby“ nebola získaná zákonným spôsobom, že zistenie skutkového stavu je nepostačujúce na posúdenie veci, že správne orgány sa nezaoberali otázkou skutočnej držby účtovnej dokumentácie pri predchádzajúcej daňovej kontrole. Ďalej namietal porušenie § 48 ods. 5 daňového poriadku, lebo správca dane neprihliadal na zistené okolnosti, z ktorých vyplynuli pre žalobcu výhody, najmä na čestné vyhlásenia zamestnancov žalobcu a Ing. O. M. a týmito sa vôbec nezaoberal. Tieto pochybenia neodstránil ani žalovaný a to napriek tomu, že boli namietané v odvolaní. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Podľa § 9 ods. 2 daňového poriadku daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo jeho opatrovník sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Ak má zástupca trvalý pobyt alebo sídlo mimo územia členských štátov Európskej únie a štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „členský štát“), musí si zvoliť zástupcu na doručovanie s trvalým pobytom alebo sídlom na území Slovenskej republiky; inak sa budú písomnosti ukladať u správcu dane s účinkami doručenia v deň ich vydania. Podľa § 9 ods. 4 daňového poriadku plnomocenstvo je voči správcovi dane účinné odo dňa jeho doručenia správcovi dane alebo odo dňa jeho udelenia do zápisnice u správcu dane. Podľa § 30 ods. 3 daňového poriadku sk má adresát zástupcu s plnomocenstvom na účely správy daní, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však adresát osobne pri správe daní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť jemu aj jeho zástupcovi. Týmto nie je dotknuté doručenie písomnosti uložením podľa § 9 ods. 2 a 11. Podľa § 48 ods. 1 písm. d) daňového poriadku správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt neumožní vykonať daňovú kontrolu; to neplatí, ak ide o daňovú kontrolu podľa § 46 ods. 2. Podľa § 48 ods. 3 daňového poriadku správca dane je pri určení dane oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará bez súčinnosti s daňovým subjektom. Pomôckami môžu byť najmä listiny, daňové priznania, výpisy z verejných zoznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede objasňujúce skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení, výpisy z účtov vedených v bankách a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, alebo podobných daňových subjektov. Podľa § 48 ods. 4 daňového poriadku ak daňový subjekt v priebehu určenia dane správcom dane podľa pomôcok predloží účtovné doklady a iné doklady, správca dane ich môže využiť ako pomôcky. Na prevzatie a vrátenie zapožičaných dokladov sa primerane vzťahuje § 46 ods. 6 a 7. Podľa § 48 ods. 5 daňového poriadku pri určení dane podľa pomôcok je správca dane povinný prihliadnuť tiež na zistené okolnosti, z ktorých vyplývajú výhody pre daňový subjekt, aj keď ním neboli uplatnené. Podľa § 49 ods. 1 daňového poriadku o určení dane podľa pomôcok správca dane vyhotoví protokol o určení dane podľa pomôcok, ktorý doručí daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie. Na obsah tohto protokolu sa primerane vzťahuje § 47. Súčasťou protokolu o určení dane podľa pomôcok je aj súpis pomôcok, na základe ktorých správca dane určil daň. Podľa § 49 ods. 2 daňového poriadku daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť len k dodržaniu zákonných podmienok na použitie tohto spôsobu určenia dane a k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5 najneskôr do 15 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy správcu dane na vyjadrenie sa k protokolu o určení dane podľa pomôcok. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Podľa § 74 ods. 5 daňového poriadku ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok, skúma odvolací orgán dodržanie zákonných podmienok na použite § 48. Ak odvolací orgán zistí, že tieto zákonné podmienky boli dodržané, odvolaniu nevyhovie a napadnuté rozhodnutie potvrdí. V danom prípade aj podľa názoru krajského súdu je nepochybné, že žalobca nepredložil v stanovenej lehote účtovné doklady k daňovej kontrole, čím správcovi dane neumožnil vykonať daňovú kontrolu a teda boli splnené podmienky na postup podľa § 48 ods. 1 písm. d) daňového poriadku. Neobstojí ani námietka, že správca dane porušil § 30 ods. 3 daňového poriadku, lebo žalobca dňa 30.3.2010 splnomocnil na zastupovanie JUDr. Gerharda Zvoláneka, pričom z obsahu plnomocenstva vyplýva, že išlo o všeobecné plnomocenstvo - na zastupovanie v daňovom konaní na dani z príjmov fyzických osôb, teda aj na doručovanie písomnosti súvisiacich s daňovou kontrolou na dani z príjmov fyzickej osoby. Dôvodne žalovaný argumentoval, že nemožno viniť správcu dane za to, že medzi žalobcom a jeho zástupcom viazla komunikácia a že táto skutočnosť nemohla byť zohľadnená v daňovom konaní a následne pri určení dane podľa pomôcok. Napokon bez ohľadu na to, či a s kým mal správca dane komunikovať v súvislosti s predložením účtovných dokladov je potrebné zdôrazniť, že sám žalobca dňa 16.9.2013 telefonicky oznámil, že žiadne účtovné doklady nemôže predložiť, lebo ich nemá, a doposiaľ ich ani nepredložil. Krajský súd sa však stotožňuje s námietkou žalobcu o porušení § 48 ods. 5 daňového poriadku, keď správca dane vôbec neprihliadal na čestné vyhlásenia zamestnancov žalobcu a Ing. M. zo dňa 17.12.2013 o tom, že zistený rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby, ktorý bol vyrubený daňovým úradom na základe daňových kontrol za zdaňovacie obdobie 2004 až 2008 žalobcovi, je výlučne jeho príjmom, ktorý dosiahol svojou samostatnou podnikateľskou činnosťou v danom období a že tento príjem nebol dosiahnutý činnosťou združenia JuKri, z. z. preto nepodlieha článku 5 Zmluvy o združení, a daný príjem si so žalobcom nedelil. Z obsahu rozhodnutia aj administratívneho spisu vyplýva, že žalobca je fyzická osoba - podnikateľ, ktorý vykonáva svoju činnosť na základe živnostenského oprávnenia 2460/1994. Podnikateľskú činnosť v roku 2007 (kontrolované zdaňovacie obdobie) vykonával spolu s Ing. O. M., s ktorým dňa 26.5.1994 uzavrel podľa § 829 a nasl. OZ „Zmluvu o vzniku združenia“ bez právnej subjektivity s názvom „JuKri“ - záujmové združenie. V článku 4 je upravené, že rozhodovanie za združenie prebieha tak, že obidvaja účastníci majú rovnaké rozhodovacie právo o všetkých záležitostiach samostatne. Podľa článku 5 zisk z podnikateľskej činnosti v rámci združenia sa delí medzi účastníkov rovnakým dielom, priebežne s tým, že sa jedná o nezdanený zisk, ktorý je povinná každá zmluvná strana si zdaniť podľa platných predpisov sama. Príjmy a výdaje vyplývajúce z tejto zmluvy sa realizujú prostredníctvom samostatne otvoreného bežného účtu združenia v IRB Prešov. Skutočnosť, že príjem zistený správcom dane za zdaňovacie obdobie 2007 nie je príjmom žalobcu ako účastníka združenia JuKri, z. z. žalobca namietal v písomnom vyjadrení zo dňa 20.12.2013 k protokolu č. XXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Pav zo dňa 4.12.2013, v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu Daňového úradu Prešov zo dňa 29.1.2014 a namietal to aj v žalobe. Aj napriek tomu, že vzhľadom na zameranie daňovej kontroly (daň z príjmov fyzickej osoby) išlo o skutočnosti, ktoré majú podstatný vplyv na výšku vyrubenej dane žalobcovi a teda také okolnosti, z ktorých vyplývali pre žalobcu výhody, napriek povinnosti správcu dane postupovať podľa § 48 ods. 5 daňového poriadku, pričom rozsah námietok vo vyjadrení k protokolu odpovedal vymedzeniu v § 49 ods. 2 daňového poriadku (vyjadroval sa k dodržaniu postupu podľa § 48 ods. 5 daňového poriadku) prvostupňový správny orgán ani žalovaný sa s touto námietkou nevysporiadali. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že tieto námietky správca dane posúdil ako také, ktoré sú nad rámec § 49 ods. 2 daňového poriadku (str. 37 rozhodnutia), s čím sa krajský súd nestotožňuje a takýto postup správcu dane hodnotí ako nesprávne právne posúdenie veci. Zároveň ak sa ňou nezaoberá, je rozhodnutie pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Z rovnakých dôvodov, ak ani žalovaný neakceptoval tieto námietky žalobcu majúc za to, že postup správcu dane bol zákonný, aj rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávne právneho posúdenia veci a je pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Preto krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. a), d) O.s.p. zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Úlohou správcu dane v ďalšom konaní bude vecne sa zaoberať námietkou žalobcu, že príjem ktorý správca dane považoval za jeho príjem nie je jeho príjmom, ale je výlučným príjmom Ing. M. ako s námietkou - okolnosťou, uplatnenou v súlade s § 48 ods. 5 daňového poriadku a rozhodnutie náležite odôvodní (§ 63 ods. 5 daňového poriadku). O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Krajský súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v sume 589,57 Eur a to tak ako ich vyčíslil a špecifikoval právny zástupca žalobcu v podaní zo dňa 12.10.2015. Žalobca si uplatnil trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia v celkovej sume 608,70 Eur, pozostávajúce: 1/ z odmeny za 3 úkony právnej služby - prevzatie a príprava právneho zastúpenia dňa 8.10.2014 - 134,00 €; podanie - žaloba zo dňa 9.10.2014 -134,00 €; účasť na pojednávaní na Krajskom súde v Prešove dňa 9.10.2015 -139,83 € 2/ z náhrady cestovného - cesta z Košíc do Prešova a späť (70 km pri spotrebe 8L/100 km a cene 1,112€/12 PHM) dňa 9.10.2015 - 6,22 €; amortizácia (0,183 x 70 km) - 12,81 € 3/ z náhrady za stratu času - cesta z Košíc do Prešova a späť (4 polhodiny pri sume 13,98 € za jednu polhodinu dňa) 9.10.2015 - 55,92 € 4/z paušálnej náhrady - režijný paušál (2 x 8,04 € + 1 x 8,39 € - 24,47 € 5/z DPH (20 %) - 101,45 €; spolu 608,70 €. Súd nepriznal náhradu trov cestovného (6,22 € + 12,81 €), spolu 19,13 € keďže vznik týchto trov právny zástupca nepreukázal (nezaslal technický preukaz ani doklad o čerpaní pohonných hmôt). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v Bratislave a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.