Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2Sp/30/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014201216 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8014201216.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovou v právnej veci navrhovateliek: 1) W. N., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. - M., ul. M. č. XXXX/XX, XXX XX B., 2) V. Z., trvale bytom K. E. XXX, XXXXXM X. K., K., proti odporcovi Mestu Prešov, so sídlom v Prešove, Hlavná č. 73, 080 01 Prešov, za účasti Zariadenia pre seniorov K. B. - H. X, XXX XX B., o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporcu zo dňa 05. mája 2014 č. S./4168/93035/2014 takto
r o z h o d o l :
Z r u š u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 05. mája 2014 pod č. S/4168/93035/2014 podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie.
Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Mesto Prešov ako príslušný správny orgán dňa 05. mája 2014 pod č. S./4168/93035/2014 podľa § 80 písm. c) bod 4 a § 73 ods. 11 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách v znení neskorších predpisov vydal rozhodnutie, ktorým W. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. - M., M. č. XXXX/XX, XXX XX B. je v zmysle § 73 ods. 10 Zákona o sociálnych službách povinná s účinnosťou od 01.01.2014 platiť časť úhrady za sociálnu službu poskytovanú jej otcovi M. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. - H., H. XXXX/X, ktorému nevznikla povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť v Zariadení pre seniorov K., H. XXXX/X, B. - H..
Povinná v prvom rade je povinná platiť časť úhrady za sociálnu službu za prijímateľa sociálnej služby sumou: a) za obdobie od 01.01.2014 2,56 eur v mesiaci s počtom 28 dní, pri plnej sume úhrady 222,40 eur, 5,36 eur v mesiaci s počtom 30 dní, pri plnej sume úhrady 228,00 eur, 6,76 eur v mesiaci s počtom 31 dní, pri plnej sume úhrady 230,80 eur, a to mesačne vždy do 15 dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac... .
Dlžné úhrady za sociálnu službu za obdobie od 01.01.2014 do 30.04.2014 vo výške 21,44 Eur je povinná v prvom rade splatiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške 5,36 Eur mesačne spolu s bežnou úhradou za sociálne služby počnúc splátkou nasledujúcou po právoplatnosti tohto rozhodnutia...
2) V. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. - M., bytom B. - M., M. XXXX/XX je v zmysle § 73 ods. 10 Zákona o sociálnych službách povinná s účinnosťou od 01.01.2014 platiť časť úhrady za sociálnu službu poskytovanú jej otcovi M. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. - H., H. XXXX/X, ktorému nevznikla
povinnosť platiť časť úhrady za sociálnu službu alebo jej časť v Zariadení pre seniorov K., H. XXXX/ X, B. - H..
Povinná v druhom rade je povinná platiť časť úhrady za sociálnu službu za prijímateľa sociálnej služby sumou: a) za obdobie od 01.01.2014: 2,56 eur v mesiaci s počtom 28 dní, pri plnej sume úhrady 222,40 eur, 5,36 eur v mesiaci s počtom 30 dní, pri plnej sume úhrady 228,00 eur, 6,76 eur v mesiaci s počtom 31 dní, pri plnej sume úhrady 230,80 eur. a to mesačne vždy do 15 dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca za predchádzajúci kalendárny mesiac... .
Dlžné úhrady za sociálnu službu za obdobie od 01.01.2014 do 30.04.2014 vo výške 21,44 je povinná v druhom rade povinná splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške po 5,36 Eur mesačne spolu s bežnou úhradou za sociálne služby počnúc prvou splátkou nasledujúcou po právoplatnosti tohto rozhodnutia.....
Výrok rozhodnutia odôvodnil správny orgán tým, že na základe podnetu poskytovateľa sociálnej služby Zariadenie pre seniorov K. H. vo veci úhrady za sociálnu službu poskytovanú prijímateľom sociálnej služby M. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. - H. XXXX/X a vydania rozhodnutia o povinnosti detí platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časti podľa § 73 ods. 11 Zákona o sociálnych službách, na základe predloženej dokumentácie ku dňu 22.11.2013 správny orgán vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, obsahom spisu S./4168/2013 a zistil skutkový stav, ako je opísaný v odôvodnení tohto rozhodnutia. Ako vyplýva z tohto zistenia poskytovať sociálnej služby začal poskytovať sociálnu službu prijímateľovi dňa 19.01.2012 na základe zmluvy č. 1/2012. Dňa 19.07.2012 nadobudlo účinnosť Všeobecne záväzné nariadenie Mesta Prešov č. 4/2012 o sociálnych službách, o spôsobe a výške úhrad za sociálne služby poskytované mestom Prešov, na základe ktorého sa poskytovať sociálnej služby a prijímateľ sociálnej služby dohodli zmluvou č. 44/2012 o poskytovaní služby vo výške, ktorá je uvedená v tomto odôvodnení rozhodnutia a to v mesiaci s počtom 28 dní 189,40 Eur, v mesiaci s počtom 30 dní 195,00 Eur a v mesiaci s počtom 31 dní 197,80 Eur. Ako vyplýva ďalej z odôvodnenia rozhodnutia dňa 18.07.2012 sa dohodnutý obsah zmluvy zmenil Dodatkom č. 1 k zmluve č. 44/2012 a to tak, že menovaný bol zaradený do stupňa odkázanosti III. zo stupňa II., kde sa poskytovateľ a prijímateľ sociálnej služby dohodli na úhrade v zmysle platnej legislatívy nasledovne v mesiaci s počtom 28 dní 222,40 Eur, s počtom 30 228 Eur a v mesiaci s počtom 31 dní na 230,80 Eur. Správny orgán ďalej citoval ustanovenie § 72 ods. 1 a ods. 8 Zákona o sociálnych službách a dôvodil ďalej tým, že na základe posúdenia majetku a príjmu prijímateľa sociálnej služby bolo zistené, že príjem prijímateľa sociálnej služby je nepostačujúci na zaplatenie celkovej výšky úhrady za poskytovanú sociálnu službu, mesačne zaplatí 217,48 Eur. Zároveň správny orgán poukázal na obsah ustanovenia § 72 ods. 8, v zmysle ktorého prijímateľovi sociálnej služby nevznikla povinnosť uhrádzať časť úhrady a to za obdobie od 18.07.2012 do 30.06.2013 vrátane 4,92 Eur mesačne s počtom 28 dní, 10,52 Eur v mesiaci s počtom 30 dní, 13,32 Eur v mesiaci s počtom 31 dní, kde táto časť úhrady za sociálnu službu predstavuje rozdiel medzi vypočítanou výškou úhrady za sociálnu službu a skutočnou úhradou zo strany prijímateľa sociálnej služby v tomto prípade prechádza na deti prijímateľa sociálnej služby. Na základe uvedeného citoval správny orgán ustanovenie § 73 ods. 10, pričom deťmi prijímateľa sociálnej služby sú povinná v 1) a 2) rade. Ďalej citoval ustanovenie § 73 ods. 11 a argumentoval tým, že prijímateľ sociálnej služby a poskytovateľ dňa 28.06.2013 podpísali Zmluvu č. 118/2013 o poskytovaní sociálnej služby a platení úhrad za poskytovanie sociálnej služby s účinnosťou od 01.07.2013 a dohodli sa na výške úhrady tak, ako je uvedené v tejto zmluve. Na základe posúdenia majetku a príjmu prijímateľa bolo zistené, že príjem prijímateľa je nepostačujúci na zaplatenie celkovej výšky za poskytovanú sociálnu službu, mesačne zaplatí 217,28 Eur. V tejto súvislosti opätovne citoval správny orgán ustanovenie § 72 ods. 8 a poukázal na to, že dňa 17.07.2013 pán O. uhradil do pokladne 50 Eur na zníženie nedoplatku. Správny orgán ďalej vykonal šetrenie, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia zo dňa 20.12.2013 pod č. S./4168/2013/5 o povinnosti platiť úhrady v 1) a 2) rade. Voči tomuto rozhodnutiu podali obidve povinné odvolanie, o ktorom opravnom prostriedku rozhodoval Krajský súd v Prešove a predmetné rozhodnutie v konaní 3Sp 7/2014 dňa 17.06.2014 zrušil a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie v rozsahu zrušenia podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. Ďalej uviedol správny orgán v odôvodnení, že dňa 17.12.2013 pán
O. uhradil do pokladne poskytovateľa služby 13,32 Eur. Správny orgán poukázal na obsah ustanovení Zákona o sociálnych službách, konkrétne § 93 ods. 4, § 73 ods. 10, § 72 ods. 2, § 72 ods. 11, ods. 13, ods. 14 a § 74 ods. 12, ako aj ustanovenia § 80 písm. c) bod 4 a § 92 ods. 5 a § 110m Zákona o sociálnych službách, na základe ktorých odôvodnil potrebu vydaného rozhodnutia, ktoré bolo napadnuté opravným prostriedkom.
Včas podaným odvolaním sa navrhovateľky v 1) a 2) rade domáhajú zrušenia napadnutého rozhodnutia Mesta Prešov z dôvodu, že ich otec, za ktorého boli v súčasnej dobe preskúmavaným rozhodnutím zaviazané platiť časť úhrady sa o nich v čase, keď boli maloleté, resp. v čase jeho povinnosti starať sa o svoje neplnoleté deti riadne nestaral. Neplatil riadne a včas výživné, o čom svedčí aj rozhodnutie Okresného súdu v Prešove, ktoré je súčasťou tak administratívneho spisu predloženého odporcom, ako aj súdneho spisu, z ktorého vyplýva, že pod sp. zn. 15Nc 184/82 - 14 Okresný súd dňa 15.11.1982 vydal rozsudok, ktorým zaviazal otca M. O. prispievať na maloletú W. O. 550 Kčs a na maloletú V. O. 450 Kčs mesačne, ktoré bol zaviazaný platiť k rukám matky od 01.11.1982. Z obsahu tohto rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že otec vtedy maloletých detí dobrovoľne neprispieval na ich výživu a nepodieľal sa prispievaním na ich výživu, ani na domácnosť. Hlavným dôvodom, pre ktorý zanedbával starostlivosť o domácnosť, ako aj o výživu maloletých detí, ako vyplýva z odôvodnenia tohto rozhodnutia bolo požívanie alkoholických nápojov zo strany otca.
Na základe podaných odvolaní zo strany obidvoch povinných, v ktorom navrhujú obidve navrhovateľky predmetné rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie z dôvodu, že nie sú ochotné vzhľadom na tieto skutočnosti, ako aj vzhľadom k tomu, že navrhovateľka v 1) rade má sama finančné problémy, nakoľko je rozvedená a bývalý manžel bol súdom zaviazaný na úhradu výživného na ich maloleté deti. Tieto skutočnosti vyplývajú z rozsudku Okresného súdu v Prešove pod sp. zn. 10C 373/2007-40 zo dňa 18.04.2008, ako aj z potvrdení príjmov, ktoré navrhovateľka preukázala za obdobie od januára 2011 do decembra 2011, ako aj za obdobie od januára 2012 do decembra 2012.
Z predkladacej správy zo strany správneho orgánu vyplýva, že zotrváva na dôvodoch uvedených v preskúmavanom rozhodnutí a poukázal na jednotlivé zmluvy, ako aj dodatky, ktoré boli uzatvorené s prijímateľom tejto služby pánom M. O. za sociálnu službu mu poskytovanú. Ďalej správny orgán poukazuje na jednotlivé podania navrhovateľky v 1) a 2) rade, ako aj na preskúmavané rozhodnutie samotné a na dôvody tohto rozhodnutia, na ktorých zotrval a navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdiť. Poverená zástupkyňa odporcu na pojednávaní sa stotožnila s týmto písomným stanoviskom správneho orgánu, poukázala na dôvody napadnutého rozhodnutia zo dňa 05.05.2014. Okrem iného poukázala aj na to, že odvolanie navrhovateľky v 1) a 2) rade bolo podané oneskorene a procesné úkony vyvolali právne účinky spĺňajúce podmienky uvedené v § 54 ods. 1 a 2 Správneho poriadku.
V rámci pojednávania bola vypočutá aj splnomocnená zástupkyňa Zariadenia pre seniorov, ktorá uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím správneho orgánu - Mesta Prešov a trvá na tom, aby predmetné rozhodnutie bolo potvrdené, pretože z hľadiska Zákona o sociálnych službách sú rodičia a deti povinné doplácať na úhrady za prijímateľa sociálnej služby, ktorému nepostačuje príjem na úhradu v plnej výške.
Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvádzaných v opravných prostriedkoch navrhovateliek v 1) a 2) rade, vypočul účastníkov prítomných na pojednávaní, ako aj preštudoval dôvody opravných prostriedkov navrhovateliek v 1) a 2) rade a dospel k jednoznačnému záveru, že rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné pre nedostatočne zistený skutkový stav a pre nedostatok dôvodov, preto ho zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie.
Ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu a samotného preskúmavaného rozhodnutia ide o konanie, v ktorom súd preskúmava rozhodnutie Mesta Prešov, ktoré je vydané správnym orgánom v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 448/2008 Z.z. a ide o neprávoplatné rozhodnutie správneho orgánu, ktoré podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. jeho preskúmanie, teda upravené v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.
Z preskúmavaného rozhodnutia jednoznačne vyplývajú skutočnosti, na ktoré poukazuje správny orgán a tieto sú aj obsahom administratívneho spisu, ktorého obsahom sú tiež všetky zmluvy o poskytovaní služieb, na ktoré správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazuje.
Krajský súd ešte pred samotným rozhodnutím vo veci samej sa na pojednávaní zaoberal aj námietkou poverenej zástupkyne odporcu vyslovenej na pojednávaní, že odvolanie navrhovateliek v 1) a 2) rade bolo podané oneskorene, ku ktorej súd uvádza, že z administratívneho spisu jednoznačne nevyplýva, kedy bolo odvolanie navrhovateľky v 1) rade a elektronické podanie odvolania navrhovateľky v 2) rade doručené správnemu orgánu. Pokiaľ v predloženej správe správny orgán nenamietal oneskorené podanie odvolania navrhovateľky v 1) resp. 2) rade, súd sa touto skutočnosťou ani pri vytýčení termínu pojednávania nezaoberal. V samotnej predkladacej správe je uvedené, že dňa 17.06.2014 bolo v zákonnej dobe doručené elektronickou poštou odvolanie proti rozhodnutiu o platení časti úhrady účastníčkou konania pani V. Z., tzn. navrhovateľkou v 2) rade. Čo sa týka záveru správneho orgánu o tom, že zaslanie odvolania bolo v stanovenej lehote túto skutočnosť berie súd ako adekvátnu a preto považuje odvolanie podané navrhovateľkou v 2) rade jednoznačne za podané v lehote. Dňa 23.06.2014 ako ďalej uvádza správny orgán bolo v zákonnej lehote účastníčkou konania pani W. N. doručené elektronickou poštou podanie, v ktorom menovaná žiadala zrušiť rozhodnutie, ktoré je predmetom preskúmania. Následné pokusy o doručovanie a doručenie verejnou vyhláškou ako oznámenie výzvy na doplnenie podania predpísaných náležitostí na základe týchto bolo opätovne konštatované, že dňa 25.09.2014 navrhovateľka v 1) rade v stanovenej lehote sa dostavila na Mestský úrad, kde bola spísaná zápisnica, v ktorej uviedla, že na svojom podaní odvolania naďalej trvá. Z týchto uvedených skutočností preto krajský súd považuje podanie odvolania tak navrhovateľky v 1 ) rade za podané včas a následne sa týmito odvolaniami aj na pojednávaní krajského súdu dňa 14.01.2015 zaoberal ako podanými včas.
Ako ďalej vyplýva z obsahu predloženého administratívneho spisu, súčasťou tohto sú zmluvy o poskytovaní služby a platení úhrady za poskytovanie sociálnej služby uzatvárané medzi poskytovateľom sociálnej služby a prijímateľom sociálnej služby, ktorými boli stanovené podmienky o týchto jednotlivých službách medzi Zariadením pre seniorov K. B. - H. a M. O. s trvalým pobytom H. X. Z obsahu týchto zmlúv, teda zo zmluvy č. 44/2012, jej Dodatku č. 1, ktorý bol uzatvorený k zmluve č. 44/2012 dňa 18.07.2012, ako aj zo zmluvy č. 118/2013 uzatvorenej dňa 28.06.2013 vyplývajú všetky skutočnosti, ktoré sú popísané v preskúmavanom rozhodnutí.
Ako vyplýva z ustanovenia § 1 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní sociálnych služieb, financovanie sociálnych služieb a dohľad nad poskytovaním sociálnych služieb.
Z ustanovenia § 91 ods. 1 vyplýva, že na poskytovanie sociálnych služieb na zabezpečenie nevyhnutých podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb, sociálnych služieb na podporu rodiny s deťmi, prepravné služby sprievodcovskej a predčítateľskej služby, tlmočníckej služby, sprostredkovanie tlmočníckej služby, sprostredkovanie osobnej asistencie, požičiavanie pomôcok, sociálnej služby s použitím telekomunikačných technológii, pomoci pri zabezpečovaní opatrovníckych práv a povinností, sociálne služby v dennom centre, reintegračnom centre, v jedálni, v práčovni a v stredisku osobnej hygieny sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Z citovaného ustanovenia podľa názoru súdu nie je vylúčená aplikácia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov v predmetnom konaní.
Ako vyplýva z ustanovenia § 4 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, obec samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a je majetku, všetky záležitosti, ktoré ako jej samosprávnu pôsobnosť upravuje osobitný zákon, ak takéto úkony podľa zákona nevykonáva štát alebo iná právnická osoba, alebo fyzická osoba.
Z ustanovenia § 4 ods. 3 citovaného zákona vyplýva, že obec pri výkone samosprávy, najmä pod písm. p) plní úlohy na úseku sociálnej pomoci v rozsahu podľa osobitného predpisu, s odkazom na zákon č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov, ktorý bol zrušený a zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách s účinnosťou od 01.01.2009... .
Ako vyplýva z ustanovenia § 27 ods. 2 Zákona o obecnom zriadení, na konanie, v ktorom o právach, právom chránených záujmoch, alebo povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb rozhoduje pri výkone samosprávy obec, sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní; o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu obce rozhoduje súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách v znení neskorších predpisov, prijímateľ sociálnej služby je fyzická osoba, ktorej sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytuje sociálna služba, a ktorou je občan Slovenskej republiky, ktorý má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt alebo prechodný pobyt hlásený podľa osobitného predpisu.
Podľa § 3 ods. 3 citovaného zákona, poskytovateľom sociálnej služby je za podmienok ustanovených týmto zákonom obec, právnická osoba zriadená obcou alebo založená obcou, právnická osoba zriadená vyšším územným celkom alebo založená vyšším územným celkom ( ďalej len „verejný poskytovateľ sociálnej služby“ ) a iná osoba (ďalej len "neverejný poskytovateľ sociálnej služby").
Podľa § 8 ods. 1 citovaného zákona, obec a vyšší územný celok v rozsahu svojej pôsobnosti zabezpečuje dostupnosť sociálnej služby pre fyzickú osobu, ktorá je odkázaná na sociálnu službu, a právo výberu sociálnej služby za podmienok ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 38 ods. 1 citovaného zákona, v domove sociálnych služieb sa poskytuje sociálna služba týždennou pobytovou sociálnou službou alebo ambulantnou sociálnou službou fyzickej osobe do dovŕšenia dôchodkového veku, ak je táto fyzická osoba a) odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a jej stupeň odkázanosti je najmenej V podľa prílohy č. 3, alebo b) nevidiaca alebo prakticky nevidiaca a jej stupeň odkázanosti je najmenej III podľa prílohy č. 3.
Podľa § 71 ods. 1 citovaného zákona, sociálne služby poskytované verejným poskytovateľom sociálnej služby môžu byť financované a) z rozpočtu verejného poskytovateľa sociálnej služby, b) z úhrad za sociálne služby od prijímateľa sociálnej služby na základe zmluvy o poskytovaní sociálnej služby a z úhrad za iné činnosti podľa § 15 ods. 3 uvedených v osobitnej zmluve podľa § 74 ods. 8, c) z úhrady ekonomicky oprávnených nákladov spojených s poskytovaním sociálnej služby podľa odseku 7, d) z finančného príspevku poskytnutého z rozpočtu ministerstva na financovanie sociálnej služby v zariadení podľa odseku 6, e) z prostriedkov prijatých na základe písomnej darovacej zmluvy, f) z prostriedkov združenia obcí, združenia vyšších územných celkov a združenia osôb, g) z výsledku hospodárenia z vedľajšej činnosti, ktorú vykonávajú zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti alebo zakladateľskej pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku s jeho súhlasom, h) z príjmu zo sociálneho podniku, 34) i) z iných zdrojov.
Podľa § 71 ods. 2 citovaného zákona, sociálne služby poskytované právnickou osobou zriadenou alebo založenou obcou alebo vyšším územným celkom môžu byť financované podľa odseku 1 písm. b) len so súhlasom obce alebo vyššieho územného celku, ktorý takúto právnickú osobu zriadil alebo založil.
Podľa § 72 ods. 1 citovaného zákona, prijímateľ sociálnej služby je povinný platiť úhradu za sociálnu službu v sume určenej poskytovateľom sociálnej služby, ak tento zákon neustanovuje inak. Do úhrady za sociálnu službu nemožno započítať úhradu za vykonávanie, zabezpečovanie alebo utváranie podmienok na vykonávanie iných činností podľa § 15 ods. 3.
Podľa § 73 ods. 2 citovaného zákona, po zaplatení úhrady za celoročnú pobytovú sociálnu službu musí prijímateľovi sociálnej služby zostať mesačne z jeho príjmu najmenej 25 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenej osobitným predpisom. Po zaplatení úhrady za celoročnú pobytovú sociálnu službu v zariadení bez poskytovania stravovania musí prijímateľovi sociálnej služby zostať mesačne z jeho príjmu najmenej 75 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanovenej osobitným predpisom.
Podľa § 73 ods. 10 citovaného zákona, ak podľa odsekov 1 až 5 nevznikne prijímateľovi sociálnej služby povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť, prechádza táto povinnosť postupne na zaopatrené plnoleté deti a rodičov, ak sa ich príjem spoločne neposudzuje a spoločne nezapočítava s príjmom prijímateľa sociálnej služby; zaopatreným plnoletým deťom alebo rodičom po zaplatení úhrady za sociálnu službu musí mesačne zostať 1, 65-násobok sumy životného minima ustanovenej osobitným predpisom. Na účely povinnosti platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť u osôb uvedených v prvej vete platia ustanovenia § 72 ods. 10, 12 a 14 rovnako. Zaopatrené plnoleté deti alebo rodičia môžu uzatvoriť s poskytovateľom sociálnej služby písomnú zmluvu o platení úhrady za sociálnu službu podľa osobitného predpisu.
Podľa § 73 ods. 11 citovaného zákona, ak nedôjde k uzatvoreniu zmluvy podľa odseku 10 medzi poskytovateľom sociálnej služby a zaopatrenými plnoletými deťmi alebo rodičmi, obec alebo vyšší územný celok vydá rozhodnutie v rozsahu svojej pôsobnosti o povinnosti týchto fyzických osôb zaplatiť úhradu tomuto poskytovateľovi sociálnej služby za sociálnu službu alebo jej časť za prijímateľa sociálnej služby, ktorému nevznikne povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť. Na účely rozhodovania podľa prvej vety má v konaní zaopatrené plnoleté dieťa, rodič a poskytovateľ sociálnej služby podľa prvej vety postavenie účastníka konania. Prijímateľ sociálnej služby má na účely tohto rozhodovania postavenie zúčastnenej osoby.
Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súd dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu, na základe ktorého bolo vydané napadnuté rozhodnutie je nedostatočné na posúdenie veci a na vydanie rozhodnutia, ako aj je nepreskúmateľné z nedostatku dôvodov, preto podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. a § 250q ods. 2 O.s.p napadnuté rozhodnutie Mesta Prešov zo dňa 05.05.2014 pod č. S./4168/93035/2014 zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie.
Odporca v ďalšom konaní je povinný postupovať v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách v znení neskorších predpisov, hlavne s poukazom na obsah ustanovenia § 73 ods. 10 a obsah ustanovenia § 73 ods. 11 zákona, ktoré súd vyššie citoval.
S dôrazom na obsah týchto ustanovení má súd za to, že prijímateľ sociálnej služby t. j. M. O., ktorému vznikla povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu uzatvorením Zmluvy č. 118/2013 o poskytovaní sociálnej služby a platení úhrady za poskytovanie sociálnej služby, ktorá bola uzatvorená medzi poskytovateľom a príjemcom sociálnej služby dňa 28.06.2013, vyplýva mu povinnosť platiť za úhradu v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy. Pokiaľ poskytovateľ sociálnej služby má preukázané, že nemôže prijímateľ sociálnej služby M. O. pokryť svojim príjmom, ktorým je jednoznačne invalidný, resp. starobný dôchodok a jeho príjmy, ktoré ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu podľa názoru súdu poskytovať sociálnej služby jednoznačne a dôkladne nepreskúmal, pretože ako vyplýva z odvolaní navrhovateliek tak v 1) ako aj 2) rade ich otec zdedil vyššiu finančnú sumu, ktorá môže slúžiť na zabezpečenie v súčasnej dobe jeho potrieb. V tejto súvislosti súd poukazuje jednoznačne na tretiu vetu ustanovenia § 73 ods. 10 zákona, v zmysle ktorého ustanovenia rodičia alebo deti môžu uzatvoriť s poskytovateľom sociálnej služby o platení úhrady za sociálnu službu zmluvu, teda dohodu. Slovo môžu znamená, že majú možnosť výberu. V tomto prípade ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu, ale aj z výpovedí dcér, ktoré boli zaviazané preskúmavaným rozhodnutím na úhradu určitej časti úhrad za poskytovanie sociálnej služby za prijímateľa sociálnej služby majú možnosť výberu, či takúto dohodu v zmysle tohto ustanovenia zákona uzatvoria alebo nie. Pokiaľ si poskytovateľ služby uvedené ustanovenie vykladá, že pokiaľ nedôjde k úhrade zo strany prijímateľa sociálnej služby, tak nastupujú v zmysle tohto ustanovenia deti, resp. rodičia, je to vždy za predpokladu, že takéto dieťa, resp. rodič, uzatvorí s poskytovateľom sociálnej služby príslušnú dohodu na úhradu plnenia za poskytovanie sociálnej služby, tak ako to vyplýva z tohto ustanovenia. V predmetnom konaní z obsahu administratívneho spisu, ani z predkladacej správy, ktorá bola súčasťou administratívneho spisu predloženého odporcom, vôbec nevyplýva, že by takáto zmluva, resp. dohoda s deťmi prijímateľa sociálnej služby bola uzatváraná, resp. predložená.
Ďalej súd dáva do pozornosti obsah ustanovenia § 73 ods. 10, pričom za majetok na účely platenia úhrady za poskytovanú sociálnu službu uvedenú v § 31 a § 34 až § 41 považujú nehnuteľné veci a hnuteľné veci vrátane peňažných úspor a ak to ich povaha pripúšťa, aj práva a iné majetkové hodnoty, ktorých súčet hodnoty je vyšší ako suma 10 000 Eur. Z uvedených tvrdení poskytovateľa služby teda
Mesta Prešov z obsahu administratívneho spisu jednoznačne nevyplýva, akým spôsobom preveroval súčasné finančné krytie a príjmy, ako aj peňažné úspory, ktoré boli predmetom dedenia v prospech M. O.. Žiadne skutočnosti nepreukazujú, akým spôsobom sa poskytovateľ služby s týmto preukázaním finančných prostriedkov zaoberal.
Ďalej súd poukazuje na to, že konaním odporcu nebol naplnený ani obsah ustanovenia § 73 ods. 11 citovaného zákona, podľa ktorého ak nedôjde k uzatvoreniu zmluvy, obec alebo vyšší územný celok rozhodne o povinnosti rodičov alebo detí platiť úhradu za sociálnu službu, alebo jej časť za prijímateľa sociálnej služby, ktorému nevznikne povinnosť platiť úhradu za sociálnu službu alebo jej časť, čo v tomto prípade nie je pravdou, pretože medzi poskytovateľom a prijímateľom sociálnej služby bola uzatvorená zmluva pôvodne pod č. 1/2012, ktorá bola následne doplnená uzatvorením zmluvy pod č. 44/2012, táto bola zmenená dodatkom č. 1 k zmluve č. 44/2012 a napokon pred vydaním samotného rozhodnutia bola podpísaná medzi poskytovateľom a prijímateľom sociálnej služby zmluva č. 118/2013 zo dňa 28.06.2013, kedy už poskytovateľ sociálnej služby mal vedomosť o tom, že výšku úhrady jednoznačne nemôže pokryť výškou dôchodku, ktorý prijímateľ sociálnej služby poberá. Z uvedených dôvodov preto bolo povinnosťou dôsledne a presne zistiť skutkový stav, na základe ktorého by mohol správny orgán vydať rozhodnutie zákonné a správne.
V tejto súvislosti preto obsah ustanovenia § 73 ods. 1 zákona odporuje obsahu administratívneho spisu, pretože takáto zmluva medzi poskytovateľom a prijímateľom sociálnej služby o poskytovaní sociálnej služby uzatvorená jednoznačne bola a to 28.06.2013. S poukazom na citáciu tohto ustanovenia opätovne súd konštatuje, že odporca dôsledne nezistil skutkový stav veci, pretože ako je uvedené vo vyššie citovaných ustanoveniach v prvom rade sa zisťujú pomery na strane prijímateľa sociálnej služby a až následne sa zisťujú pomery detí, resp. rodičov prijímateľa sociálnej služby. Za týmto účelom bolo potrebné zistiť majetkové a sociálne pomery prijímateľa sociálnej služby M. O. a to s poukazom na tvrdenia, ktoré boli obsahom opravných prostriedkov navrhovateľky v 1) ako aj v 2) rade.
Ďalej súd argumentuje a poukazuje na tú skutočnosť, že z napadnutého rozhodnutia odporcu nevyplýva skutočnosť, na základe ktorej dospel k jednotlivým sumám uvedeným vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. V preskúmavanom rozhodnutí nie je uvedené z akých skutočností vychádzal pri určení týchto súm a odkedy dokedy mal navrhovateľ za poskytovanie sociálnej služby v konkrétnej výške platiť. Nakoľko príjem prijímateľa sociálnej služby sa od uzatvorenia zmluvy o poskytovaní sociálnej služby, (teda prvotnej z roku 2012) od roku 2012 zmenil, tak povinnosťou poskytovateľa bolo k výške jeho prijímu primerane zvážiť podmienky následne uzatvorenej zmluvy č. 118/2013 a v tej súvislosti posúdiť aj stupeň odkázanosti. Čo sa týka zmeny stupňa odkázanosti z II. na III. stupeň, ktorá bola v kompetencii výlučne poskytovateľa sociálnej služby, na základe práve tejto zmeny ako odôvodnil odporca vo svojom rozhodnutí došlo aj k zvýšeniu jednotlivých mesačných platieb za poskytované sociálne služby M. O., ako prijímateľovi sociálnej služby. V tejto súvislosti bolo potrebné sa zaoberať zmenou stupňa odkázanosti a jej vysvetlením aj v predmetnom rozhodnutí, pretože jedným z dôvodov pre ktorý podali navrhovateľky v 1) a 2) rade odvolanie bol stupeň odkázanosti. Tento namietali už v odvolaní a touto skutočnosťou sa správny orgán v rozhodnutí vôbec nezaoberal.
Podľa názoru súdu v dôsledku nesprávneho postupu odporcu pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia pri posudzovaní dostatočného zdroja prijímov na strane prijímateľa sociálnej služby, pričom bolo potrebné s poukazom na ustanovenie § 67 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom ostatných detí, ako aj samotného rodiča dostatočne preskúmať majetkové pomery nielen povinných, tzn. obidvoch dcér prijímateľa sociálnej služby, ale jednoznačne majetkové pomery samotného prijímateľa služby a v tomto kontexte s poukazom práve na posúdenie dobrých mravov pri vydaní tohto rozhodnutia aj citlivo rozhodovať. V tomto konkrétnom prípade je potrebné s poukazom na to, akým spôsobom sa v predchádzajúcom období voči svojim deťom správal ich otec, posudzovať povinnosti jeho detí, ktoré majú v súčasnej dobe svoje rodiny a svoje povinnosti a práva v takom kontexte, v akom to bolo potrebné. Jednoznačne dobré mravy v tomto prípade nie sú v súlade so zisteným skutkovým stavom a posúdením tejto konkrétnej veci. Bolo potrebné skúmať skutočnosti, ktoré predchádzali stavu, do ktorého sa dostal prijímateľ sociálnej služby, v ktorom sa nachádza v súčasnej dobe.
Správny orgán je viazaný právnym názorom súdu v ďalšom konaní, v ktorom je povinný vydať nové rozhodnutie vo veci a v odôvodnení tohto rozhodnutia s poukazom na dostatočne zistený skutkový stav uviesť aj presne právnu úpravu, ktorou sa riadil pri aplikácii právnych predpisov zákona o sociálnych službách. V prvom rade je povinný správny orgán vyporiadať sa s jednotlivými povinnosťami navrhovateliek v 1) a 2) rade. S poukazom na preukázanie tých majetkových pomerov, ktoré boli už v predchádzajúcom konaní uvádzané vo vzťahu k majetkovým pomerom ich otca, ktorý je v súčasnej dobe prijímateľom sociálnej služby práve s poukazom na tie skutočnosti, na ktoré obidve navrhovateľky vo svojich opravných prostriedkoch poukazovali.
Správny orgán sa musí jednoznačne vyporiadať so všetkými skutočnosťami, na základe ktorých správny orgán chce rozhodnúť o povinnosti navrhovateliek ako dcér prijímateľa sociálnej služby M. O., ktorý má uzatvorenú platnú zmluvu po poskytovaní sociálnej služby s poskytovateľom a to so Zariadením pre seniorov K. H..
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože navrhovateľky v 1) a 2) rade, ktoré síce mali v konaní úspech si náhradu trov konania neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné (250s O.s.p.).