Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1Sp/32/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014201241 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8014201241.2 Rozhodnutie Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Vierou Zoľákovou v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, proti odporcovi Okresnému úradu Vranov nad Topľou, katastrálny odbor, so sídlom vo Vranove nad Topľou, Kalinčiakova 878, za účasti O. L., bytom A. č. XX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu zo dňa 31. júla 2014 č. V XXX/XXXX/Vs-X, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa XX. júla XXXX č. V XXX/XXXX/Vs-X. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím odporca rozhodol o návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností týkajúceho sa nehnuteľností, a to pozemku, zastavanej plochy, parcely reg. C-KN, parc. č. XXX/1, pozemku, záhrady, parcely reg. C-KN, parc. č. XXX/X a stavby, rodinného domu so súp. č. XX, postaveného na parcele č. 164/1, všetko zapísané na LV č. XXX, k.ú. A., obec A., okres K. nad J., v bezpodielovom spoluvlastníctve záložcu v podiele 1/1 a to tak, že podľa § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon) návrh na vklad záložného práva zamietol. Za účelom presného zistenia všetkých rozhodných skutočností, ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie správneho orgánu správny orgán skúmal okolnosti uzavretia Dohody o splnomocnení, ktorým dlžník splnomocnil Združenie na uzavretie Zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá bola podkladom pre konanie o vklade záložného práva. Dlžník, O. L., neposkytol vyjadrenie správnemu orgánu k danej veci. Správny orgán preto skúmal podmienky na povolenie vkladu na základe predložených listín, tieto posudzoval jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach, pričom vychádzal tiež z prv prijatých záverov a výsledkov výsluchov v obdobných, ním prejednávaných veciach, v ktorých účastníci konania popisovali okolnosti súvisiace s uzatváraním zmlúv o úvere a Dohody o splnomocnení a z vlastných poznatkov, ktoré nadobudol v doterajšej praxi v rozhodovaní v rovnakej veci. Tak bolo konštatované, že v týchto prípadoch sa spravidla uzatvára úverová zmluva s jednou osobou, zástupcom veriteľa, poskytovateľa úveru, tu navrhovateľky. Súčasťou dokumentácie vo vzťahu k úveru je tiež Dohoda o splnomocnení, na ktorú dlžníci nie sú osobitne nijako upozorňovaní, jej obsah a predovšetkým jej dôsledky nie sú dlžníkom pri podpise bližšie ozrejmované. Dlžníci nikdy neprišli do kontaktu so zástupcom Združenia. Rozhodnutie následne odporca odôvodnil tým, že preskúmaním podaného návrhu na vklad záložného práva, predloženej zmluvy o zriadení záložného práva, dohody o splnomocnení, ktoré tvorili prílohu podaného návrhu na vklad, s odkazom na ustanovenia § 31 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39, § 53 ods. 1, 2, 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 31 ods. 1, 3 Katastrálneho zákona, § 17 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) dospel k záveru, že Dohoda o splnomocnení bola uzavretá v rozpore s § 53 OZ, t.j. bola posúdená ako nekalá zmluvná podmienka, a je teda neplatná. Predloženie návrhu Dohody o splnomocnení vo forme formulárovej, vopred pripravenej listinnej predlohy svedčí tomu, že nešlo o konsenzuálnu dohodu zmluvných strán, ale Dohoda bola ako celok predložená navrhovateľom, poskytovateľom úveru. Je zrejmé, že primárnym cieľom záložcu bolo uzavretie úverovej zmluvy. Podpísanie predloženej Dohody za týchto okolností spochybňuje záver, že išlo o slobodný prejav vôle dlžníka uzavrieť Dohodu o splnomocnení v takomto znení so všetkými jej dôsledkami. Vopred určený splnomocnenec zo strany veriteľa, ktorý mal obstarávať záležitosti záložného dlžníka, splnomocniteľa, vylučoval možnosť dlžníka ovplyvniť Dohodu v tomto rozsahu. Dohoda uzavretá v rozpore s § 37 ods. 1, § 39 OZ, ktorá zároveň nerešpektuje ustanovenie § 17 Správneho poriadku, je neplatná. Vznikol tak stav, že splnomocnenec nezískal neplatne udeleným plnomocenstvom oprávnenie na uzavretie záložnej zmluvy. Záložná zmluva uzavretá v rozpore so zákonom je preto neplatná, čím nespĺňa podmienky podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností. Proti rozhodnutiu, ktorým odporca zamietol návrh na vklad záložnej zmluvy, podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom žiadal, aby odporca autoremedúrou napadnuté rozhodnutie zrušil a vklad záložného práva k nehnuteľnostiam povolil tak, ako sú tieto v zmluve špecifikované v prospech spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, sídlo: Pribinova 25, Bratislava, ako záložného veriteľa podľa Zmluvy o zriadení záložného práva č. 210/2014 - RAČ zo dňa 07.05.2014. V prípade, že správny orgán nerozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a vklad záložného práva nepovolí, navrhovateľ žiadal, aby príslušný súd na základe podaného odvolania napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové konanie o povolení vkladu záložného práva. Na podporu vznesených námietok navrhovateľ citoval ustanovenia § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2 OZ, § 32 ods. 1, 2, § 46 Správneho poriadku, § 4 ods. 2, § 30 ods. 5 písm d/, § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Navrhovateľ uviedol, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami OZ a spĺňa požadované náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Podľa jeho názoru plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislý od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Plnomocenstvo bolo udelené na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Tak vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi. Dlžník, záložca, sa pre udelenie plnomocenstva ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci rozhodol sám, zástupca ho primerane poučil o následkoch tohto kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu a v danom rozsahu obhajovať jeho záujmy. Splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z dohody o splnomocnení tiež vyplýva, že splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere, vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Na tomto právnom úkone sa veriteľ nepodieľal a z jeho obsahu nevyplýva, aby bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval. Z obsahu splnomocnenia je zrejmé, že bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť, a že zastupovanie je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere sám a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Záväzkom zástupcu bolo okrem rokovania s veriteľom aj posúdenie platnosti uzatváranej záložnej zmluvy. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah, nezdôvodnil, akým konkrétnym spôsobom došlo k porušeniu § 22 ods. 2 OZ. Rozpor záujmov namietaný správnym orgánom musí reálne existovať, nestačí len konštatovať potenciálnu možnosť rozporu s odkazom na zákonné ustanovenia bez primeraného výkladu a aplikácie právnej normy. Uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité v rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strán dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva. Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že záložný veriteľ takto určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý absolútne nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu a odporca nevykonal ani žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Naviac, pochybnosť o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca nie je z hľadiska aplikácie § 22 ods. 2 OZ dostatočná, keďže medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor, ktorý bol správny orgán povinný preukázať. Správny orgán nepreukázal, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Pri analýze slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná, a ak bol prejav urobený neslobodne, možno skonštatovať aj neslobodu vôle. Za rušivé podmienky pri utváraní vôle možno považovať fyzické donútenie alebo psychické donútenie. Vychádzajúc zo súdnej praxe možno konštatovať, že fyzické násilie sa v praxi nevyskytuje. Psychické donútenie sa stotožňuje s bezprávnou vyhrážkou a pre vyvolanie neplatnosti právneho úkonu musí byť protiprávne, vzbudzovať dôvodnú obavu z úkonu toho, kto hrozí, a musí byť adresné. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Právny úkon je určitý najmä, ak nie je vnútorne rozporný jeho obsah, alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom. Možno teda konštatovať, že dohoda o splnomocnení spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu, a preto nemožno pochybovať o zamýšľaných následkoch takéhoto prejavu vôle zo strany záložcu. Uviedol, že dlžník si dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a nesplatil svoj dlh tak, ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a veriteľ tak len využil zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Navrhovateľ pritom pristupuje k využitiu inštitútu zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch kedy je evidentné, že záložca vylákal od navrhovateľa poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto nemienil navrhovateľovi riadne vrátiť. Súčasne poukázal na to, že počas výkonu podnikateľskej činnosti navrhovateľa ani v jednom prípade, kedy bolo zriadené záložné právo na nehnuteľnosti dlžníka, nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného práva, t.j. k realizácii záložného práva predajom nehnuteľnosti. Navrhovateľ sa nestotožnil ani s právnym názorom správneho orgánu, ktorý poukázal na absolútnu neplatnosť Dohody o splnomocnení podľa § 53 ods. 1 OZ posúdenej ako neprijateľnej zmluvnej podmienky. Uviedol, že Dohodu o splnomocnení, ktorá upravuje bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom, nemožno posudzovať podľa ustanovení OZ o spotrebiteľských zmluvách, keďže tá nespĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, na aké sa príslušné ustanovenia OZ upravujúce problematiku ochrany práv spotrebiteľa vzťahujú. Krajský súd v Prešove podľa § 250l zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p“) preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, podaný opravný prostriedok navrhovateľa, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, pričom dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 28.05.2014 návrh na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. 210/2014 - RAČ na príslušný správny orgán, Okresný úrad Vranov nad Topľou, katastrálny odbor. K návrhu pripojil Zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 07.05.2014 uzavretú medzi záložným veriteľom, spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a záložcom, Jánom Čalfom, ktorú za záložcu uzavrel na základe Dohody o splnomocnení Peter Mamojka v mene ProHelp - Združenia občianskoprávnej pomoci (ďalej len „Združenie“) ako jeho predseda. Súčasťou administratívneho spisu je Dohoda o splnomocnení, podpísaná záložcom, splnomocniteľom dňa 10.04.2013 vo Vranove nad Topľou. Zo strany splnomocnenca je dohoda podpísaná dňa 10.04.2013 v Bratislave. V dohode je o.i. uvedené, že tá sa uzatvára za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočňovaní právnych úkonov uvedených v tejto dohode, vykonávaných v súvislosti so Zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. č. 802102000, po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených. Osoba splnomocnenca je uvedená v predtlači vopred pripravenej a vyplnenej dohody. Osobné údaje splnomocniteľa, dlžníka a identifikácia nehnuteľností sú dopísané do tlačiva rukou. Podľa § 4 ods. 1, 2, 3 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam. Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka. Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné a predbežné účinky podľa tohto zákona. Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Podľa § 28 ods. 1 zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedených v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 práva k nehnuteľnostiam uvedených v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 3 právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení. Podľa § 31 ods. 1 zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 3 citovaného zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí, inak návrh zamietne. Z uvedených zákonných citácií je zrejmé, že príslušný správny orgán je pri posudzovaní návrhu na vklad oprávnený a povinný skúmať aj náležitosti právneho úkonu, ktorým dlžník, Ján Čalfa, splnomocnil Združenie na uzavretie Zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá bola podkladom pre konanie o vklade záložného práva. Za týmto účelom, postupom v súlade s § 31a písm. c/ Katastrálneho zákona, odporca rozhodnutím zo dňa 18.06.2014 prerušil vkladové konanie, pričom za účelom zabezpečenia presného a úplného stavu veci bol záložca vyzvaný na podanie vysvetlenia vo vzťahu k okolnostiam uzavretia Dohody o splnomocnení a na predloženie zmluvy o úvere a Dohody o splnomocnení. Navrhovateľ vo vyjadrení k prerušeniu konania zo dňa 03.07.2014 uviedol, že podľa jeho názoru je dohoda o splnomocnení uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami OZ o zastúpení a spĺňa zákonné náležitosti platného právneho úkonu. Zdôraznil, že záložca sa v zmysle riadne uzavretej Dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho zo zmluvy o úvere a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu a na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Poukázal na to, že splnomocnenec splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval, poučil záložcu o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere a z dohody o splnomocnení, ako aj na skutočnosť, že plnomocenstvo bolo udelené za účelom hájenia záujmov splnomocniteľa, na jeho žiadosť a zastupovanie je bezplatné. Zároveň priložil úradne overenú kópiu zmluvy o úvere. Žiadal, aby odporca povolil vklad záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam. Záložný dlžník, Ján Čalfa sa k veci bližšie nevyjadril. Odporca tak v konaní o povolení vkladu skúmal podmienky na jeho povolenie na základe predložených listín, tieto skúmal jednotlivo a v ich vzájomných súvislostiach, pričom vychádzal z prv prijatých záverov a výsledkov výsluchov v obdobných, ním prejednávaných veciach. Podľa § 151a OZ záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (záloh), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Podľa § 151b ods. 1 OZ, prvá veta, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu alebo zákonom. Podľa § 151d ods. 2 OZ, prvá veta, záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Podľa § 151d ods. 3 OZ záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu alebo na právo a inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi. Podľa § 151e ods. 2 OZ záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Podľa § 22 ods. 1 OZ zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 34 OZ je právny úkon prejavom vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1 OZ). Z obsahu spisu, z formy uzavretej dohody o splnomocnení je zrejmé a nesporné, že dlžník udelil predmetné plnomocenstvo v priamom súvise s uzavretím zmluvy o úvere č. 802102000 zo dňa 10.04.2013 a poskytnutím finančných prostriedkov zo strany veriteľa, spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., pričom zmluva o úvere bola uzavretá v ten istý deň ako Dohoda o splnomocnení. Podpísanie dohody zo strany Združenia ako splnomocnenca v ten istý deň, avšak na inom mieste, svedčí o tom, že tento zástupca nerokoval s dlžníkom, záložcom priamo pri uzatváraní dohody. Tieto okolnosti sú súdu známe aj z jeho rozhodovacej činnosti a početných obdobných prejednávaných vecí. Navrhovateľ v súdnom konaní nepredložil žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení a údajov uvedených v Dohode o splnomocnení, ktorými by vyvrátil tieto závery. Predloženie čiastočne vyplneného návrhu dohody dlžníkovi svedčí nepochybne o tom, že splnomocnenca na zastupovanie nevyberal sám dlžník, ale poskytovateľ úveru. Týmto postupom bol znemožnený slobodný výber spôsobu konania pri uzatváraní záložnej zmluvy zo strany Jána Čalfu a bol takto porušený prejav slobodnej vôle dlžníka ako splnomocniteľa pri realizácii právneho úkonu. Súd má za to, že splnomocniteľovi nebola daná reálna možnosť odmietnuť udelenie plnomocenstva, ak mal záujem o poskytnutie peňažného úveru. Nepravdepodobné je aj to tvrdenie, aby si splnomocniteľ sám, slobodne na základe vlastného uváženia vybral za splnomocnenca veriteľom určené Združenie so sídlom v Bratislave na to, aby výlučne bránilo záujmy splnomocniteľa a poskytovalo dlžníkovi právne poradenstvo či zastupovalo ho na rokovaniach so záložným veriteľom, spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Uvedenie splnomocnenca priamo v predtlači predloženej formulárovej Dohody o splnomocnení spochybňuje skutočnosť, že išlo o slobodnú vôľu splnomocniteľa vo výbere osoby splnomocnenca, resp. vôbec o vôľu uzavrieť slobodne a vážne samotnú dohodu s uvedomením si možných následkov tohto právneho úkonu. Súd odkazuje na obsah odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a na konštatovanie rozporu udeleného plnomocenstva s ustanoveniami § 37 ods. 1 a § 39 OZ, v zmysle ktorých je predloženie čiastočne vyplnenej Dohody o splnomocnení posúdené ako konanie veriteľa v rozpore s dobrými mravmi, a zároveň je tento právny úkon možné posúdiť ako neplatný pre spochybnenie slobodného prejavu vôle, vážnosti a určitosti udelenia plnomocenstva zo strany dlžníka za existujúcich okolností. Zároveň súd poukazuje na rozpor predmetnej Dohody o splnomocnení tiež s ustanovením § 22 ods. 2 OZ, t.j. súd vyslovuje neplatnosť právneho úkonu pre zrejmý rozpor záujmov splnomocniteľa a zástupcu. Ak je v predtlači textu vopred uvedená osoba splnomocnenca a zároveň je vopred uvedený tiež veriteľ, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., pričom táto Dohoda o splnomocnení je v priamej súvislosti so zmluvou o úvere predložená ako formulár dlžníkovi, splnomocniteľovi, ktorého identifikačné údaje sú až následne vpísané rukou do tlačiva, súd má jednoznačne za preukázané, že ide o zrejmý konflikt záujmov splnomocniteľa a splnomocnenca a že ide o vopred určeného splnomocnenca zo strany navrhovateľa, poskytovateľa úveru a záložného veriteľa zároveň. Udelené plnomocenstvo je preto absolútne neplatným právnym úkonom, na základe ktorého nemohlo dôjsť k platnému uzavretiu Zmluvy o zriadení záložného práva, ktorú v mene Jána Čalfu uzavrelo s navrhovateľom ProHelp - Združenie občianskoprávnej pomoci, zastúpené Petrom Mamojkom, predsedom Združenia. V súvislosti s námietkou navrhovateľa, podľa ktorej Dohodu o splnomocnení uzatvorenú medzi splnomocniteľom a splnomocnencom nemožno posudzovať podľa ustanovení OZ o spotrebiteľských zmluvách, súd uvádza, že aj podľa právnej teórie možno pojem spotrebiteľská zmluva vymedziť v dvojakom zmysle, a to jednak v širšom zmysle, kedy ňou bude každá zmluva uzavieraná medzi spotrebiteľom a dodávateľom a jednak v užšom zmysle, kedy pôjde o tie spotrebiteľské zmluvy, ktorým treba venovať osobitnú pozornosť a ktorých podmienky na uzavieranie sú všeobecne zakotvené v § 52 a nasl. OZ. Ide o osobitný spôsob ochrany spotrebiteľa pri uzavieraní tých zmlúv, pri ktorých sa zmluvné podmienky pripravujú vopred a pri ktorých, čo platí aj v danom prípade, spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť ich obsah. Z obsahu spisu ako aj z formy uzavretej zmluvy o úvere je zrejmé a nepochybné, že dlžník udelil predmetné plnomocenstvo v priamom súvise so zmluvou o úvere a poskytnutými finančnými prostriedkami zo strany veriteľa. Zo znenia a formulácie samotnej zmluvy však nemožno bezpochyby určiť, akú vôľu mienil dlžník svojím podpisom vyjadriť. Udelené plnomocenstvo je koncipované obšírne a neurčito, bez presnej identifikácie nehnuteľností, ku ktorým má splnomocnenec právo zriadiť záložné právo v prípade nesplácania úveru. Jednoduchá rukou vpísaná špecifikácia všetkých nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa do vopred predtlačenej formy v žiadnom prípade nespĺňa požiadavku určitosti, keďže nie je možné jednoznačne určiť, ktoré z tam uvedených nehnuteľností majú reálne tvoriť predmet zálohu. Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. prvá veta, o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Krajský súd v Prešove postupom podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporcu ako vecne správne potvrdil. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, záložca a odporca aj pri úspechu v konaní zo zákona nemajú nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.