Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 5Sp/33/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014201243 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8014201243.1 Rozhodnutie Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou v právnej veci navrhovateľa B., s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti odporcovi Okresnému úradu Vranov nad Topľou, katastrálny odbor, Kalinčiakova 878, za účasti W. I., bytom X. N., X. č. XX/XX, o preskúmanie rozhodnutia odporcu zo dňa 31. júla 2014 Č. k.: V XXX/XXXX/O.-X takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 31. júla 2014 Č. k.: V XXX/XXXX/O.-X. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 31.7.2014 rozhodol odporca ako príslušný orgán podľa § 18 ods. 2 písm. a) , § 22 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len katastrálny zákon) o návrhu na vklad záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností podanom dňa 28.5.2014, na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX- RAČ zo dňa 7.5.2014 tak, že návrh na vklad záložnej zmluvy podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona zamietol. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že dňa 28.5.2014 bol pod č.k. V XXX/XXXX prijatý návrh na vklad záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam presne špecifikovaným v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia. V katastrálnom konaní správny orgán pre objektívne rozhodnutie vo veci povolenia vkladu záložnej zmluvy do katastra nehnuteľností postupoval tak, aby čo najpresnejšie zistil skutkove okolnosti a následne vec správne právne posúdil. V rozhodnutí presne konkretizoval z akých listín a príloh vo veci postupoval. Ďalej uviedol, že právnou listinou na zriadenie záložného práva ako prostriedku na zabezpečenie záväzku dlžníka vyplývajúceho pre neho z úverovej zmluvy je zmluva o zriadení záložného práva, ktorú uzatvoril záložný veriteľ a záložca. Pre povolenie jej vkladu do katastra nehnuteľností katastrálny zákon v § 31 ods. 1 vyžaduje, aby táto neodporovala zákonu, zákon neobchádzala a nepriečila sa dobrým mravom. Pretože záložná zmluva bola za záložcu na základe dohody o splnomocnení podpísaná splnomocnencom, bolo potrebné v prvom rade preskúmať, či samotná dohoda o splnomocnení bola uzavretá v súlade so zákonom. Obsahom dohody o splnomocnení bolo udelenie plnomocenstva vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, to znamená uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 OZ k špecifikovaným nehnuteľnostiam vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností v uvedenom rozsahu aj vo veciach rokovania so záložným veriteľom. Predmetná dohoda o splnomocnení bola uzavretá medzi účastníkmi Pro Help - združenie občianskoprávnej pomoci ako splnomocnencom a W. I. ako splnomocniteľom: - za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa, ktorý sa sám rozhodol zabezpečiť záväzok zo zmluvy o úvere - na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode, vykonávaných v súvislosti so zmluvou o úvere - po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Splnomocnenec súčasne na seba prevzal záväzok svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa osobne poučil o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy o úvere a zároveň, že posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok SR. Dohoda o splnomocnení bola zachytená do formulárovej (predtlačenej) listinnej predlohy, ktorej obsahom takýmto spôsobom vytvoreného textu bol aj rozsah splnomocnencovho oprávnenia pri zriaďovaní záložného práva a to k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy budú vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu; konkrétna špecifikácia nehnuteľností a údaje o splnomocniteľovi boli doplnené ručne písaným textom. Dohoda o splnomocnení bola splnomocniteľom podpísaná dňa 28.3.2013 (dátum zhodný s dátumom uzavretia úverovej zmluvy) vo O. I. G. a splnomocnencom v ten istý deň v Z.. K danej veci splnomocniteľ vyjadrenie správnemu orgánu neposkytol. Preto tento pre rozhodnutie vo veci skutkový stav zisťoval a právny stav veci posudzoval na základe predložených listín, pričom pri rozhodovaní vo veci zobral do úvahy aj vyjadrenia iných účastníkov katastrálnych konaní o povolení vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností v pozícii záložcov na základe záložnej zmluvy, ktorú za nich na základe dohody o splnomocnení podpísal subjekt ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ktorí ku skutočnosti poskytli správnemu orgánu svoje vyjadrenia, ale vychádzal aj z vlastných poznatkov, ktoré nadobudol v doterajšej praxi v rozhodovaní v rovnakej veci. Všetci účastníci katastrálnych konaní o povolení vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností v pozícii záložcov na základe záložnej zmluvy, ktorú za nich na základe dohody o splnomocnení podpísal subjekt ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ktorí ku skutočnosti poskytli správnemu orgánu svoje vyjadrenia, vypovedali takmer zhodne. Účastníci svoje vyjadrenia urobili nezávisle na sebe a to spôsobom odpovedí na rovnaké, správnym orgánom položené otázky. Ich vyjadrenia boli natoľko podobné, že ich možno generalizovať do týchto hlavných bodov: všetky veci týkajúce sa úveru včítane obdržania hotovosti vybavovali veľmi rýchlo, väčšinou v jednom dni konali pri tom vždy iba s jednou osobou a to zástupcom poskytovateľa úveru Pohotovosť s.r.o., s mandatárom so zástupcom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci sa nikdy nestretli ani s ním nikdy akýmkoľvek spôsobom nekomunikovali o zabezpečení svojho záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam v ich vlastníctve alebo spoluvlastníctve a s tým spojená otázka ich zastupovania splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci nebola vyslovená ani zmienka v prípade, že by takáto podmienka zástupcom poskytovateľa úveru Pohotovosť s.r.o. položená bola, úver by odmietli všetky listiny, ktoré v tejto súvislosti podpísali považovali za súčasť úverovej zmluvy a preto dohodu o splnomocnení, na ktorej podpisy všetci uznali za svoj, považujú za listinu nimi podpísanú nevedome. Vo vyjadrení záložný veriteľ poukázal na obsah dohody o splnomocnení, konštatoval, že táto bola uzavretá v súlade so zákonom a preto žiadal správny orgán, aby vklad záložnej zmluvy do katastra povolil. Návrh dohody o splnomocnení predložený budúcemu záložcovi k podpisu na formulárovej (alebo predtlačenej) listinnej predlohe s uvedením osoby zástupcu (splnomocnenca) a predmetu zálohu (určený všeobecne ako nehnuteľnosti, ktoré v čase uzatvárania záložnej zmluvy budú vo vlastníctve záložcu) svedčí o tom, že návrh nevznikol na základe vzájomnej konsenzuálnej dohody oboch strán, ale rozhodnutím jej predkladateľa Pohotovosť s.r.o. ako subjektu poskytujúceho finančný úver. Dlžník (záložca) nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody a preto jeho možnosť, aby ním určený zástupca, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne svedomito hájil jeho záujmy, mu bola už v takomto návrhu dohody o splnomocnení nielenže obmedzená, ale priamo bola odňatá. Právny úkon je prejavom vôle účastníkov, ktorí ho uzavreli. Podľa § 37 ods. l OZ táto (vôľa) musí byť prejavená slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Inak je právny úkon neplatný. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Ak tieto podmienky nepôsobia rušivo, násilne na mechanizmus vzniku vôle, neobmedzujú konajúceho vo výbere primeraných možností na prejavenie vôle, možno konštatovať, že vôľa je slobodná. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočností neexistuje, resp. síce existuje avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria úkony urobené s vnútornou výhradou, simulované právne úkony, úkony urobené pri vyučovaní, pri hre, úkony spojené s recesiou a pod. Medzi takéto možno zaradiť aj úkony urobené nevedome (ako súčasť iného úkonu). Návrhom dohody o splnomocnení pripraveným vo forme formulovanej (alebo predtlačenej) listinnej predlohy s dopredu určeným zástupcom predloženým zástupkyňou Pohotovosť s.r.o. k podpisu, bol žiadateľ o úver obmedzený vo výbere možností spôsobu konania pri právnych úkonoch súvisiacich so zriaďovaním záložného práva pre zabezpečenie svojho záväzku zo zmluvy o úvere a to konať samostatne, resp. konať prostredníctvom zástupcu, ktorého si sám zvolí. Rovnako žiadateľ o úver bol pri určení spôsobu konania pri zriadení záložného práva prostredníctvom zástupcu obmedzený aj v možnostiach jeho výberu buď z viacerých subjektov navrhovaných jej poskytovateľom úveru, resp. zvoliť si zástupcu mimo tohto návrhu. Dohodu o splnomocnení uzavretú za uvedených podmienok správny orgán hodnotí ako právny úkon, pri uzavretí ktorého žiadateľ o úver neprejavil svoju vôľu slobodne. Podľa dátumu a miesta uzavretia dohody o splnomocnení a podľa výpovede splnomocniteľa možno vyvodiť záver, že účastníci tohto právneho úkonu nejednali osobne, ale sprostredkovane cez zástupkyňu veriteľa Pohotovosť s.r.o.. V tejto súvislosti správny orgán obsah zaznamenaný v ods. 1 predtlačeného textu dohody, že „... splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú, toto plnomocenstvo...“ hodnotí ako skutočnosť reálne neuskutočnenú, ktorá z tohto dôvodu nemohla u žiadateľa o úver vyvolať stav psychického vnímania uznania právnych dôsledkov z uzavretého právneho úkonu (dohody o splnomocnení). A keďže mandatár v obchodnom jednaní so žiadateľom o úver predstavoval zástupcu poskytovateľa úveru, ktorý zabezpečenie záväzku z úverovej zmluvy zriadením záložného práva od žiadateľa o úver nevyžadoval, správny orgán právny stav veci hodnotí tak, že vôľa žiadateľa o úver prejavená pri uzatváraní dohody o splnomocnení neexistovala resp. existovala v inej kvalite než zodpovedajúcej vôli prejavenej pri uzatváraní úverovej zmluvy a teda nebola urobená vážne. Na základe týchto skutočností správny orgán právny stav veci pri uzatvorení dohody o splnomocnení hodnotí ako vôľu prejavenú splnomocniteľom neslobodne a bez vážnosti, čo je právny úkon urobený v rozpore s § 37 ods. 1 OZ, je neplatný a preto nemá právne účinky. Takýmto postupom nebol žiadateľovi o úver umožnený slobodný výber osoby, ktorá bude za neho obstarávať jeho právne záležitosti pri konaní na základe zastúpenia. Veriteľ predložením návrhu dohody o splnomocnení vo forme a spôsobom uvedeným vyššie nerešpektoval zákonné právo žiadateľa o úver zvoliť si svojho zástupcu, ktoré mu zaručuje § 17 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Takto uzavretú dohodu o splnomocnení správny orgán hodnotí ako právny úkon urobený nerešpektovaním, resp. obijdením zákona, čím podľa § 39 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatný. Ďalej odporca citoval § 17 ods. 1 správneho poriadku, § 39, § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že predloženie návrhu dohody o splnomocnení splnomocniteľovi k podpisu na formulárovej (alebo predtlačenej) listinnej predlohe s dopredu určenou osobou splnomocnenca s v rámcovej forme určeným rozsahom jeho oprávnenia, ( na základe hodnotenia skutočnosti u všetkých doteraz zo strany záložného veriteľa správnemu orgánu podaných návrhov na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností), neuvedenie spôsobu kontaktovania sa za účelom konzultácie pri uzatváraní záložnej zmluvy a neposkytnutie kópie uzavretej dohody o splnomocnení splnomocniteľovi, nevytvárajú rámec podmienok pre riadne zastupovanie záujmov zastúpeného, ale naopak vytvárajú podmienky pre konanie výhodné v prospech záložného veriteľa. Uvedené zistenia svedčia o tom, že dohoda o splnomocnení vykazuje znaky neprijateľných podmienkach. Na základe uvedeného v danom prípade správny orgán konštatoval, že v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa na takúto dohodu o splnomocnení nevzťahuje výnimka majúca základ v individuálne dohodnutých podmienkach (vopred v podstatných častiach navrhnutá, pripravená, naokrajovaná a tým minimalizujúca slobodu prejavu vôle splnomocniteľa). Z uvedených dôvodov správny orgán označil takúto dohodu ako celok za neprijateľnú (nekalú) podmienku, a teda za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. V závere odporca citoval § 53 ods. 2, 5 Občianskeho zákonníka a návrh s poukazom na § 31 ods. 3 katastrálneho zákona na vklad záložnej zmluvy zamietol. Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania tohto rozhodnutia. V opravnom prostriedku citoval § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 32 ods. 1, 2, § 46 správneho poriadku, § 4 ods. 2, § 30 ods. 5 písm. d), § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Zastáva názor, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere a preto udelil ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci (ďalej len „splnomocnenec“) plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi. Poukázal na skutočnosť, že pre správny orgán naviac platí zásada spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci (§ 3 ods. 5 správneho poriadku), pričom podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie správneho orgánu musí okrem iného vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Správny poriadok teda ukladá správnemu orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutkový stav veci. Úplnosť zistenia podkladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. Správny orgán pritom musí v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre jeho rozhodnutie. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani nepresne interpretované, ani skreslené či už vedome alebo nevedome. Napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádza len z ničím nepodložených „predpokladov“ čo dokazuje i samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a v danom prípade možno konštatovať, že správny orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Zmienené ustanovenia správneho poriadku sú v zmysle § 22 ods. 5 katastrálneho zákona plne aplikovateľné aj na katastrálne konanie, in concreto konanie o povolení vkladu vecného práva do katastra nehnuteľností. Správny orgán sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie, že záložca - dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Takáto správna úvaha nespĺňa základné kritéria odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, a to skutkové okolnosti a právne posúdenie. Za skutkové okolnosti treba považovať skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Pri právnom posúdení musí obsahovať konkrétny odkaz na právny predpis, z ktorého správny orgán vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí iba citácia príslušného ustanovenia, ale je potrebné aj vyložiť obsah právnej normy, aby bolo zrejmé aký je vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Ak správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia takto nepostupoval, je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť, po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z dohody o splnomocnení tiež vyplýva, že splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Správny orgán vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v ustanovení § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa odbornej literatúry z hľadiska tohto ustanovenia nie je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu; rozpor musí reálne existovať (Komentár k Občianskemu zákonníku, ASPI; Jiří Švestka, Jiří Spáčil, Marta Skárová, Milan Hulmák a kolektív, Občanský zákoník I, 2. vydaní, Praha 2009, s. 287; R 12/1966). Predmetné rozhodnutie správy katastra vychádza len z ničím nepodložených „predpokladov“ čo dokazuje i samotné odôvodnenie rozhodnutia a v danom prípade možno konštatovať, že správny orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. V prípade predmetnej Dohody o splnomocnení teda ide o samostatne existujúci dvojstranný právny úkon, ktorého jednou stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, to všetko bez akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Na tomto právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval. Z obsahu splnomocnenia je zrejmé, že toto bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť, a že zastupovanie je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere sám a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Záväzkom zástupcu bolo okrem rokovania s veriteľom aj posúdenie platnosti uzatváranej záložnej zmluvy. Je teda zrejmé, že predložené plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité v rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je predsa nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je predsa nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva (t.j. z dôvodu identifikácie osoby, s ktorou má zástupca v mene zastúpeného uzavrieť záložnú zmluvu). Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý absolútne nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu, a nevykonal ani žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Naviac, ako už bolo uvedené vyššie, pochybnosť o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca, nie je z hľadiska aplikácie ustanovenia § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka dostatočná, nakoľko medzi záujmami zástupcu a zastúpeného musí existovať reálny rozpor, ktorý bol správny orgán povinný preukázať. Správny orgán nepreukázal ani to, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Samotné uzavretie zmluvy medzi záložným veriteľom a záložcom, za ktorého konal zástupca na základe špeciálnej plnej moci, ktorá nebola odvolaná, nevzbudzuje ani pochybnosti o konflikte záujmov. Záver správneho orgánu, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá má obhajovať záujmy veriteľa, je hrubo rozporný s obsahom správneho spisu. Z predloženého plnomocenstva je zrejmé, že dlžník sa rozhodol pre udelenie plnomocenstva sám a zástupca ho poučil o následkoch tohto kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu a obhajovať jeho záujmy. Má za to, že dohoda o splnomocnení ako právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho úkonu zákon. Sloboda a vážnosť sú základné náležitosti vôle. Sloboda vôle vychádza z podmienok utvárania vôle konajúceho subjektu. Pri analýze slobody vôle sa v podstate skúma sloboda prejavu vôle. Vôľa bez prejavu nie je poznateľná a ak bol prejav urobený neslobodné, možno skonštatovať aj neslobodu vôle. Za rušivé podmienky pri utváraní vôle možno považovať fyzické donútenie alebo psychické donútenie. Vychádzajúc zo súdnej praxe možno konštatovať, že fyzické násilie sa v praxi nevyskytuje. Psychické donútenie sa stotožňuje s bezprávnou vyhrážkou a pre vyvolanie neplatnosti právneho úkonu musí byť protiprávne, vzbudzovať dôvodnú obavu z úkonu toho, kto hrozí, a musí byť adresná. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje. Zrozumiteľnosť právneho úkonu značí, že jeho adresát je objektívne schopný pochopiť výrazové prostriedky použité na vyjadrenie právneho úkonu. Právny úkon je určitý najmä, keď nie je vnútorne rozporný jeho obsah alebo keď prípadný rozpor možno odstrániť výkladom. Vzhľadom na uvedené možno skonštatovať, že dohoda o splnomocnení spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu a preto nemožno pochybovať o zamýšľaných následkoch takéhoto prejavu vôle zo strany záložcu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny orgán vydal nezákonné rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného práva k nehnuteľnostiam. Rovnako sa nestotožňuje s právnym názorom správneho orgánu, ktorý poukazuje na absolútnu neplatnosť Dohody o splnomocnení s odvolaním sa na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. pre neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Domnieva sa, že Dohodu o plnomocenstve uzatvorenú medzi splnomocniteľom a splnomocnencom nemožno posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Má za to, že Dohoda o plnomocenstve nespĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorou má § 52 Občianskeho zákonníka na mysli zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom preto nemožno posudzovať za spotrebiteľskú zmluvu a teda sa na ňu ani nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na ktoré odkazuje správny orgán v napadnutom rozhodnutí. Je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a neplatil svoj dlh tak, ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a odvolateľ ako veriteľ len využil zmluvne dohodnú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Odvolateľ pritom pristupuje k využitiu inštitútu zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch kedy je evidentné, že záložca vylákal od odvolateľa poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto nemieni odvolateľovi riadne vrátiť. Súčasne je nutné konštatovať, že počas výkonu podnikateľskej činnosti odvolateľa ani v jednom prípade, kedy mal tento zriadené záložné právo na nehnuteľnosti dlžníka, nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného práva, t.j. k realizácii záložného práva predajom nehnuteľnosti. Z uvedených dôvodov navrhovateľ žiadal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie odporcu a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené trovy konania. Z neúčasti na pojednávaní konanom dňa 31.3.2015 sa ospravedlnil a súhlasil, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Odporca v predkladacej správe zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí a navrhol rozhodnutie ako zákonné potvrdiť. Zároveň navrhol, aby krajský súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo s tým, že podľa § 250g ods. 2 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok nie je dôvodný. Predmetom preskúmania je rozhodnutie odporcu, ktorý podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona zamietol návrh navrhovateľa na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že dňa 7.5.2014 podal navrhovateľ návrh na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČR do katastra nehnuteľností, ktorý bol zaevidovaný pod č. V XXX/XXXX. Zo Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-RAČ uzavretej medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a W. I., zastúpeným združením ProHelp ako záložcom dňa 7.5.2014. vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva k podielovému spoluvlastníctvu k nehnuteľnostiam špecifikovaným v článku I. tejto zmluvy, v prospech záložného veriteľa, na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 28.3.2013 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka, najmä na zabezpečenie istiny vo výške 900,- Eur spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia. Súčasťou administratívneho spisu bola aj Dohoda o splnomocnení uzavretá medzi splnomocniteľom W. I. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci v zastúpení B. W., predsedom občianskeho združenia. Z dohody o splnomocnení vyplýva, že bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode vykonávaných v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., číslo zmluvy XXXXXXXXX. Ďalej je uvedené, že splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností v tomto rozsahu, aj vo veciach rokovania so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako poskytovateľom úveru, všetky konzultácie a zastupovanie pri rokovaní so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. združenie ProHelp poskytne splnomocniteľovi bezplatne. V dohode je ďalej uvedené, že splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej republiky. Splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody, pozostávajúceho z nesplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií. Podľa § 4 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. Podľa § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Podľa § 28 ods. 1, 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. V § 30 ods. 3, 4 katastrálneho zákona sú uvedené náležitosti návrhu na vklad a jeho príloh. Podľa § 31 ods. 1 až 3 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, ktorá bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovaná advokátom, správa katastra posudzuje zmluvu iba z pohľadu, či je súladná s katastrálnym operátom a či sú splnené procesné podmienky na povolenie vkladu. Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocniteľovi, v ktorom musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo urobiť písomne. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Podľa § 151b ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu alebo zákonom. V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje a záloh. Podľa § 151d ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Podľa odseku 3 záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu alebo na právo a inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi. Podľa § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu a z dôvodov uvedených v opravnom prostriedku a dospel k záveru, že odporca ako orgán verejnej správy postupoval v súlade so zákonom. V súlade s § 31 ods. 1, 2 bol oprávnený posudzovať náležitosti zmluvy a prihliadať aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Jednou z takýchto skutočností je aj plnomocenstvo udelené účastníkom konania. Platný právny úkon predpokladá, že k prejavu vôle došlo slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne. Z obsahu dohody o splnomocnení vyplýva, že bola predložená ako formulárová typová zmluva, ktorej obsah záložca nemal možnosť ovplyvniť. Slobodná voľba zástupcu ktorý by konal v mene dlžníka bola obmedzená. Skutočnosť, že splnomocnenca uvedeného na tomto formulári vyberal záložný veriteľ je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže základným prejavom slobody vôle je pri splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá bude za splnomocniteľa obstarávať jeho právne záležitosti. Splnomocnenie osoby, ktorú dlžníkovi vyberie veriteľ, je v rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka a preto podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. Podľa § 20 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii v platnom znení, každý má právo na poskytnutie právnej pomoci a môže oň požiadať ktoréhokoľvek advokáta. Zo spornej dohody o splnomocnení nie je možné vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odstrániť rozpor, či W. I. mal možnosť výberu advokáta, alebo inej právnickej osoby poskytujúcej právnu pomoc a či jeho vôľa uzavrieť túto dohodu bola slobodná, vážna, určitá a zrozumiteľná. Nepochybil preto odporca ak konštatoval, že plnomocenstvo udelené ProHelp - združeniu občianskoprávnej pomoci nie je určité, zrozumiteľné, slobodné a vážne a že takýto právny úkon je neplatný. Vzhľadom na uvedené krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporcu ako zákonné potvrdil. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, odporca ani ďalší účastníci konania nemajú zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.