Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 6Sp/33/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014201248 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8014201248.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, proti odporcovi Okresný úrad Vranov nad Topľou, katastrálny odbor, Kalinčiakova 878, za účasti O. B., bytom P. O. č. XXX, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporcu Č.k.: V XXX/XXXX/Vs-X zo dňa 31. júla 2014 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu Č.k.: V XXX/XXXX/Vs-X zo dňa 31. júla 2014 . Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 31.07.2014 odporca ako orgán príslušný na rozhodovanie o povolení vkladu podľa ust. § 18 ods. 2 písm. a/ a § 22 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „Katastrálny zákon“) vo veci návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podaného dňa 28.05.2014 na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. 217/2014-RAČ zo dňa 07.05.2014 uzavretej medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a účastníkom konania O. B. ako záložcom rozhodol tak, že návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podľa ust. § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 28.05.2014 mu bol doručený návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v k.ú. Ondavské O., vedené na LV č. XX na základe Zmluvy o zriadení záložného práva č. 217/2014-RAČ zo dňa 07.05.2014. Konštatoval, že relevantnými listinami, na základe ktorých posudzoval podmienky pre povolenie vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností bola Zmluva o úvere č. 803401996 uzavretá dňa 22.05.2013 medzi navrhovateľom ako veriteľom a záložným veriteľom O. B. ako dlžníkom, ďalej dohoda o splnomocnení uzavretá medzi O. B. a ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci uzavretej dňa 22.05.2013, Zmluva o zriadení záložného práva č. 217/2014-RAČ zo dňa 07.05.2014, zápisnica z výpovede O. B. zo dňa 09.07.2014 a vyjadrenie záložného veriteľa - navrhovateľa k prerušeniu konania. Na základe posúdenia týchto listín uviedol, že zistil tento skutkový stav: Právnou listinou na zriadenie záložného práva ako prostriedku na zabezpečenie záväzku dlžníka vyplývajúceho pre neho z úverovej zmluvy je zmluva o zriadení záložného práva, ktorú uzatvoril navrhovateľ ako záložný veriteľ a O. B. ako záložca. Pre povolenie vkladu do katastra nehnuteľností Katastrálny zákon v ust. § 31 ods. 1 vyžaduje, aby takáto zmluva neodporovala zákonu, neobchádzala ho a nepriečila sa dobrým mravom. Pretože záložná zmluva bola za záložcu - O. B. na základe dohody o splnomocnení podpísaná splnomocnencom bolo potrebné preskúmať, či samotná dohoda o splnomocnení bola uzatvorená v súlade so zákonom. Obsahom dohody o splnomocnení je udelenie plnomocenstva vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, tzn. uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka k špecifikovaným nehnuteľnostiam, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností, v uvedenom rozsahu aj vo veciach rokovania so záložným veriteľom. Dohoda o splnomocnení bola uzavretá medzi účastníkmi za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa, ktorý sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere, na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode vykonaných v súvislosti so zmluvou o úvere a po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Splnomocnenec súčasne na seba prevzal následok svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa osobne poučil o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy o úvere a zároveň, že posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej republiky. Dohoda o splnomocnení bola spísaná vo formulárovej predtlačenej listinnej predlohe, ktorej obsahom takýmto spôsobom vytvoreného textu bol aj rozsah splnomocnencovho oprávnenia pri zriaďovaní záložného práva, a to k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy budú vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu. Dohoda o splnomocnení bola splnomocniteľom podpísaná dňa 22.05.2013 vo Vranove nad Topľou a splnomocnencom v ten istý deň v Bratislave. K veci sa vyjadril aj splnomocnenec O. B. v zápisnici zo dňa 09.07.2014, v ktorej uviedol, že záležitosti týkajúce sa úveru, včítane obdržania hotovosti, vybavil v jednom dni, vo veci jednal iba s jednou osobou (v danom prípade mandatárom) vo S. nad H.. O zabezpečení svojho záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve resp. spoluvlastníctve a s tým spojená otázka jeho zastupovania splnomocnencom nebolo hovorené. Bolo mu povadené, že keby nastali problémy so splácaním, nech sa ohlási a budú dojednané nové podmienky. Všetky listiny, ktoré v tejto súvislosti podpísal, považoval za súčasť úverovej zmluvy a preto dohodu o splnomocnení, na ktorej podpis uznal za svoj, považuje za listinu ním podpísanú nevedome. Dôvodil, že všetci účastníci katastrálnych konaní o povolení vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností v pozícii záložcov na základe záložnej zmluvy, ktorú za nich na základe dohody o splnomocnení podpísal ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci a ktorý ku skutočnosti poskytli správnemu orgánu svoje vyjadrenia vypovedali rovnako ako uvedený splnomocniteľ. Účastníci svoje vyjadrenia urobili nezávisle na sebe a to spôsobom odpovedí na rovnaké položené otázky. Ich vyjadrenia boli natoľko podobné, že ich možno generalizovať do týchto hlavných bodov a) všetky veci týkajúce sa úveru, vrátane obdržania hotovosti vybavovali veľmi rýchlo, väčšinou v jednom dni, b) konali pritom vždy iba s jednou osobou, a to zástupcom poskytovateľa úveru Pohotovosť s.r.o., mandatárom, c) so zástupcom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci sa nikdy nestretli, ani s ním nikdy akýmkoľvek spôsobom nekomunikovali, d) o zabezpečení svojho záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam v ich vlastníctve alebo spoluvlastníctve a s tým spojená otázka ich zastupovania splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci nebola vyslovená ani zmienka, e) v prípade, ak by takáto podmienka zástupcom poskytovateľa úveru Pohotovosť s.r.o. položená bola, úver by odmietli, f) všetky listiny, ktoré v tejto súvislosti podpisovali, považovali za súčasť úverovej zmluvy a preto dohodu o splnomocnení, na ktorej podpisy všetci uznali za svoj, považujú za listinu nimi podpísanú nevedome. Z hľadiska právneho posúdenia zisteného stavu veci uviedol, že návrh dohody o splnomocnení predložený budúcemu záložcovi k podpisu na formulárovej alebo predtlačenej listinnej podobe s uvedením osoby zástupcu (splnomocnenca) a predmetu zálohu (určený všeobecne ako nehnuteľnosti, ktoré v čase uzatvárania záložnej zmluvy budú vo vlastníctve záložcu) svedčí o tom, že návrh nevznikol na základe vzájomnej konsenzuálnej dohody oboch strán, ale rozhodnutím jej predkladateľa, a to navrhovateľa ako subjektu poskytujúceho finančný úver. Dlžník (záložca) nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody a preto jeho možnosť, aby ním určený zástupca, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne svedomito hájil jeho záujmy, mu bola už v takomto návrhu dohody o splnomocnení nielenže obmedzená, ale priamo odňatá. Citoval ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ďalej dôvodil, že návrhom dohody o splnomocnení pripravený vo forme formulárovej alebo predtlačenej listinnej predlohe s dopredu určeným zástupcom predložený zástupcom navrhovateľa k podpisu bol účastník konania Milan B. ako žiadateľ o úver obmedzený vo výbere možnosti spôsobu konania pri právnych úkonoch súvisiacich so zriaďovaním záložného práva pre zabezpečenie svojho záväzku zo zmluvy o úvere a to konať samostatne, resp. konať prostredníctvom zástupcu, ktoré si sám zvolí. Pri určení spôsobu konania pri zriadení záložného práva prostredníctvom zástupcu bol obmedzený aj v možnostiach jeho výberu buď z viacerých subjektov navrhovaných jemu poskytovateľom úveru, resp. zvoliť si zástupcu mimo tohto návrhu. Dohodu o splnomocnení uzavretú za uvedených podmienok preto odporca hodnotí ako právny úkon, pri uzavretí ktorého účastníkovi konania ako žiadateľ o úver neprejavil svoju vôľu slobodne. Uviedol, že podľa dátumu a miesta uzavretia dohody o splnomocnení a podľa výpovede splnomocniteľa možno vyvodiť záver, že účastníci tohto právneho úkonu nekonali slobodne, ale sprostredkovane cez zástupcu navrhovateľa ako veriteľa. V tejto súvislosti obsah predtlačeného textu dohody o splnomocnení, z ktorého vyplýva, že splnomocniteľ udelil združeniu ProHelp plnomocenstvo po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú hodnotí ako skutočnosť, ktorá nebola reálne uskutočnená, ktorá z tohto dôvodu nemohla u žiadateľa o úver vyvolať stav psychického vnímania, t.j. uznania právnych dôsledkov z uzavretého právneho úkonu. Pretože mandatár navrhovateľa pri obchodnom jednaní s účastníkom konania ako žiadateľom o úver predstavoval zástupcu poskytovateľa úveru, ktorá zabezpečenie záväzku z úverovej zmluvy zriadením záložného práva od neho nevyžadovala, tento právny stav hodnotí tak, že vôľa žiadateľa o úver prejavená pri uzatváraní právneho úkonu - dohody o splnomocnení neexistovala resp. existovala v inej kvalite zodpovedajúcej vôli prejavenej pri uzatváraní úverovej zmluvy a teda nebola urobená vážne. Na základe týchto skutočností dospel k záveru, že právny úkon bol urobený v rozpore s ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a preto je neplatný. Ďalej dôvodil, že uzavretím dohody o splnomocnení spôsobom, ktorý bol vyššie uvedený, nebol účastníkovi konania O. B. umožnený slobodný výber osoby, ktorá ho bude zastupovať a obstarávať jeho právne záležitosti. Poskytovateľ úveru predložením návrhu dohody o splnomocnení takýmto spôsobom a postupom nerešpektoval zákonné právo žiadateľa o úver zvoliť si svojho zástupcu, ktoré mu zaručuje ust. § 17 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) a preto je takáto dohoda o splnomocnení podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Uviedol, že v súvislosti so zriaďovaním záložného práva ako úkonu pre zabezpečenie záväzku vyplývajúceho z úverovej zmluvy nie je prehliadnuteľný ani fakt, že v zmysle svojho predmetu sa úverové zmluvy podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka zaraďujú pod režim obchodných záväzkových vzťahov. Pozícia spotrebiteľa pri takýchto zmluvách spadá do oblasti úniovej ochrany spotrebiteľa, ktorú na sekundárnej úrovni vykonávajú najmä jednotlivé ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Je nepochybné, že v prejednávanej veci existencia predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva a s ňou súvisiaca dohoda o splnomocnení je primárne vyvolaná finančnými aktivitami navrhovateľa ako poskytovateľa úveru a ich vzťah k uvedenému úveru je možné označiť ako subsidiárny a akcesorický. Na základe tejto skutočnosti sa podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedený v rozsudku sp.zn. 1Sžr 106/2012 zo dňa 19.03.2013 aj tieto subsumujú pod režim úniovej ochrany spotrebiteľa. Citoval ust. § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka a § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. S prihliadnutím na tieto citované ustanovenia argumentoval, že bolo potrebné preskúmať otázku, či v prejednávanej veci uzavretím zmluvy o úvere došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy podľa ust. § 52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka a či dohoda o splnomocnení nevykazuje znaky neprijateľných podmienok uvedených v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Návrh dohody o splnomocnení predloženej budúcemu záložcovi k podpisu na formulárovej predtlačenej listinnej predlohe s dopredu určenou osobou splnomocnenca v rámcovej forme určený rozsahom jeho oprávnenia je v rozpore s ust. § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Predloženie návrhu dohody o splnomocnení splnomocniteľovi k podpisu na formulárovej alebo predtlačenej listinnej predlohe s dopredu označenou osobou splnomocnenca a v rámcovej forme určeným rozsahom jeho oprávnenia, neuvedenie podmienok možnosti odstúpenia dohody o splnomocnení, spôsobu kontaktovania sa za účelom konzultácie pri uzatváraní záložnej zmluvy a neposkytnutie kópie uzavretej dohody o splnomocnení splnomocniteľovi nevytvárajú rámec podmienok pre riadne zastupovanie záujmov zastúpeného, ale naopak vytvárajú podmienky pre konanie výhodné v prospech záložného veriteľa. Tieto zistené skutočnosti svedčia o tom, že dohoda o splnomocnení vykazuje znaky neprijateľných podmienok a podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa na takúto dohodu o splnomocnení nevzťahuje výnimka majúca základ v individuálne dohodnutých neprijateľných podmienkach. Z uvedených dôvodov dohodu o splnomocnení odporca označil ako celok za neprijateľnú (nekalú) podmienku, a teda za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Uvedená situácia procesne spôsobila vznik právneho stavu, že splnomocnenec nenadobudol hmotné právo, aby v mene splnomocniteľa platne uzavrel záložnú zmluvu, preto táto zmluva ním uzavretá je neplatná. Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia a uviedol, že odporca v danom prípade nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a jeho jednotlivými prílohami, nesprávne zistil skutkový stav a nesprávne vec právne posúdil. Citoval § 22 ods. 1 a 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 32 ods. 1 a 2, § 46 Správneho poriadku, § 4 ods. 2, § 30 ods. 5 a § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Je toho názoru, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp- združeniu občianskoprávnej pomoci plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu- splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi. Nesúhlasil s tvrdením odporcu, že navrhovateľ vopred určil osobu, ktorá bude oprávnená za dlžníka konať a dlžník nemal možnosť sa sám rozhodnúť kto ho bude zastupovať. V danom prípade ide o ničím nepodložené predpoklady, ktoré nevychádzajú z objektívne zisteného skutkového stavu. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 3 ods. 5 a § 46 Správneho poriadku, z ktorého vyplýva pre správny orgán povinnosť úplne a presne zistiť skutkový stav veci. Ďalej uviedol, že odporca vidí neprípustnosť predmetného plnomocenstva v dôvode uvedenom v ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa odbornej literatúry z hľadiska tohto ustanovenia nie je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybnosti o nestrannosti zástupcu, ale rozpor musí reálne existovať. Dôvodil, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal, ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z dohody o splnomocnení tiež vyplýva, že splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Dohoda o splnomocnení je existujúci dvojstranný právny úkon, ktorého jednou stranou v postavení splnomocniteľa je dlžník a druhou stranou je zástupca, to všetko bez akejkoľvek účasti veriteľa na ňom. Na tomto právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu odporcu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval. Argumentoval, že uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne použité v odôvodnení rozhodnutia absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany dohody o splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva. Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah administratívneho spisu a nevykonal ani žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti svojho tvrdenia. Samotné uzavretie zmluvy medzi záložným veriteľom a záložcom, za ktorého konal zástupca na základe špeciálnej plnej moci, ktorá nebola odvolaná, nevzbudzuje ani pochybnosti o konflikte záujmov. Záver odporcu, že v prípade zástupcu ide o osobu, ktorá má obhajovať záujmy veriteľa, je hrubo rozporný s obsahom spisu. Z predloženého plnomocenstva je zrejmé, že dlžník sa rozhodol pre udelenie plnomocenstva sám a zástupca ho poučil o následkoch tohto kroku a zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu a obhajovať jeho záujmy. Nestotožňuje sa s právnym názorom odporcu, ktorý poukazuje na absolútnu neplatnosť dohody o splnomocnení s odvolaním sa na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. Je toho názoru, že dohoda o plnomocenstve nespĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorú má § 52 Občianskeho zákonníka na mysli, teda zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom podľa jeho názoru nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu a nevzťahuje sa preto na ňu ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Podľa § 244 ods. 1, 2, 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, vypočul účastníka konania Milana B., oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu odporcu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. Súd vec prejednal podľa § 250g ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa a odporcu, ktorí svoju neprítomnosť ospravedlnili písomným podaním zo dňa 12.12.2014 a 18.10.2014 a súhlasili s tým, aby súd vo veci konal a rozhodol v ich neprítomnosti. Predmetom preskúmania v danom prípade je rozhodnutie odporcu, ktorým podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona zamietol návrh navrhovateľa na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností. Z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplýva, že dňa 28.05.2014 podal navrhovateľ odporcovi návrh na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. 217/2014-RAČ do katastra nehnuteľností. Prílohou tohto návrhu bola aj vyššie uvedená zmluva o zriadení záložného práva uzavretá medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a O. B. ako záložcom, v zastúpení na základe dohody o splnomocnení ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, Bratislava dňa 07.05.2014. Obsahom administratívneho spisu je aj dohoda o splnomocnení uzavretá medzi O. B. ako splnomocniteľom a združením ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci ako splnomocnencom zo dňa 22.05.2013. Z obsahu tejto dohody vyplýva, že bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na základe jeho žiadosti o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode vykonaných v súvislosti so zmluvou o úvere uzatvorenou s navrhovateľom, číslo zmluvy 803401996. Touto dohodou splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností, v tomto rozsahu, aj vo veciach rokovania s navrhovateľom ako poskytovateľom úveru. Všetky konzultácie a zastupovanie pri rokovaní s navrhovateľom združenie ProHelp poskytne splnomocniteľovi bezplatne. Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučil o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej republiky. Splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody pozostávajúceho z nesplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti s uplatnením jeho práva, vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, keďže ide o splnenie jeho zmluvných povinností, zabezpečených prostredníctvom zmluvných sankcií. V predmetnej dohode o splnomocnení je ďalej označenie nehnuteľností, ktoré mali byť predmetom záložného práva. Dohoda o splnomocnení pritom bola podpísaná splnomocniteľom S. N. dňa 11.03.2013 v Prešove a v ten istý deň podpísaná zo strany splnomocniteľa v Bratislave. Podľa § 4 ods. 1 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. Podľa § 5 ods. 1 Katastrálneho zákona, vklad je úkon správy katastra; vklad vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Podľa § 28 ods. 1 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 30 ods. 1 Katastrálneho zákona, účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnostiam. Podľa § 30 ods. 2 Katastrálneho zákona, konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania. Podľa § 30 ods. 3 Katastrálneho zákona, návrh na vklad sa podáva písomne a obsahuje a) meno (obchodné meno, názov) a miesto trvalého pobytu (sídlo) účastníka konania, b) označenie správy katastra, ktorej je návrh adresovaný, c) označenie právneho úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti; ak sú predmetom návrhu na vklad právne vzťahy z viacerých právnych úkonov označia sa všetky právne úkony, d) číslo listu vlastníctva a názov katastrálneho územia, ak je právo k nehnuteľnosti, ktoré má byť vkladom dotknuté zapísané v katastri, e) určenie dňa, ku ktorému majú vzniknúť právne účinky vkladu pri prevode majetku štátu na iné osoby podľa osobitného predpisu. Podľa § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona, prílohy k návrhu na vklad sú najmä a) zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra v počte vyhotovení podľa počtu účastníkov konania aj tri ďalšie vyhotovenia, b) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, ak toto právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva, c) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je vpísané na liste vlastníctva, d) geometrický plán, e) ocenenie nehnuteľnosti, f) výpis z obchodného registra alebo z iného registra, ak je účastníkom konania právnická osoba, g) dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený podľa osobitných predpisov, h) potvrdenie o zaplatení odvodu, ak nadobúdateľ má povinnosť zaplatiť odvod podľa osobitného predpisu. Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené. Podľa § 31 ods. 2 Katastrálneho zákona, pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Ak sú podmienky na vklad splnené len v časti návrhu a ak je to účelné, správa katastra môže rozhodnúť len o časti návrhu. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v intenciách vyššie citovaných zákonných ustanovení, s prihliadnutím na námietky navrhovateľa uvedené v opravnom prostriedku a dospel k záveru, že odporca ako orgán verejnej správy postupoval v rámci svojej kompetencie a v súlade so zákonom. V rámci rozhodovacieho procesu je v kompetenciách správneho orgánu aj posudzovanie náležitostí predložených zmlúv z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 a 2 Katastrálneho zákona, kde okrem iného posudzuje a prihliada aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Jednou z takýchto skutočností je aj plnomocenstvo udelené účastníkom konania. Je nesporné, že dohoda o splnomocnení, ktorá tvorí obsah administratívneho spisu, je dvojstranným právnym úkonom, ktorý sa podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí urobiť slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Samotná dohoda o splnomocnení je vyhotovená v predtlačenom formulári, kde je vopred určený splnomocnenec - združenie ProHelp a z textu tohto splnomocnenia vopred predtlačeného je zrejmé, že udelenie plnomocenstva sa týka zmluvy o úvere uzavretej s navrhovateľom. Obsahom spisu je zápisnica spísaná pred správnym orgánom z výpovede O. B. zo dňa 09.07.2014, v ktorej sa vyjadruje, že si nie je vedomý, aby podpisoval nejakú zmluvu o zastupovaní. Navrhovateľ v opravnom prostriedku tvrdí, že zástupca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú, na základe čoho je v tejto dohode deklarovaná vôľa splnomocniteľa zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol udeliť plnomocenstvo pre združenie ProHelp vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode. Súd sa v danom prípade stotožňuje s názormi odporcu uvedenými v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, na základe ktorých uzavrel, že dohoda o splnomocnení v tomto prípade je podľa ust. § 37 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka neplatná z dôvodu, že nie je naplnená slobodná a vážna vôľa účastníka konania O. B. uzavrieť právny úkon, ktorým je dohoda o splnomocnení. Nasvedčuje tomu aj vyjadrenie Milana B. na pojednávaní dňa 28.01.2015, ktorý uviedol, že si nie je vedomý, aby podpisoval dohodu o splnomocnení so združením ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Rovnako nemá vedomosť o tom, aby ho toto združenie kontaktovalo v súvislosti s dohodou o splnomocnení. Tak ako odporca, aj súd poukazuje na všetky konania vedené jednak pred správnym orgánom vo veci povolenia vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností, ako aj konania pred tunajším súdom vo veci preskúmania rozhodnutí správnych orgánov, ktorí o povolení vkladu záložného práva navrhovateľa rozhodovali. Z vyjadrení a výpovedí účastníkov konania, ktorí uzatvárali zmluvu o úvere s navrhovateľom a zároveň mali podpísať aj dohodu o splnomocnení so združením ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci na zastupovanie vyplynuli rovnaké závery, ktoré uvádza aj odporca v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, a to že účastníci konania pri uzatváraní zmluvy o úvere a podpise dohody o splnomocnení konali vždy iba so zástupcom navrhovateľa, so zástupcom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci sa nikdy nestretli a žiadnym spôsobom s ním nekomunikovali, pri uzatváraní zmluvy o úvere neboli upozornení na skutočnosť, že budú podpisovať dohodu o splnomocnení spojenú so zabezpečením svojho záväzku formou zmluvy o zriadení záložného práva a všetky listiny, ktoré v tejto súvislosti podpísali považovali za súčasť úverovej zmluvy. Dohodu o splnomocnení preto podpísali nevedome. Z konaní pred správnym orgánom, ako aj pred tunajším súdom v totožných veciach týkajúcich sa navrhovateľa a návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností je teda zrejmé, že existencia zmluvy o zriadení záložného práva a s ňou súvisiaca dohoda o splnomocnení je primárne vyvolaná finančnými aktivitami navrhovateľa a ich vzťah k uvedenému úveru je možné označiť ako subsidiárny a akcesorický. Súd v danom prípade poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sžr 150/2012 zo dňa 11.06.2013 v totožnej veci, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že dohoda o splnomocnení v takomto prípade sa prejednáva a subsumuje pod režim úniového práva ochrany spotrebiteľa. Z odôvodnenia tohto citovaného rozsudku ďalej vyplýva, že správne súdnictvo je ovládané dispozitívnou zásadou obmedzenou koncentračnou zásadou, z čoho vyplýva legitímne očakávanie účastníkov súdneho prieskumu, že konajúci súd neprekročil rámec žalobných námietok navrhovateľ a nevyhlásil prekvapivé právne názory, tzn. právne názory ani účastníkmi nepožadované. Avšak úniová zásada lojality núti súdy, aby vo vnútroštátnom konaní poskytli tak vysoký stupeň ochrany úniových práv ako je v Európskej únii deklarovaný, hoci o jej ochranu účastníci výslovne nepožiadali. Obdobný záver zdôraznil súdny dvor prostredníctvom svojho rozsudku zo dňa 06.10.2009 vo veci Asturcom Telekomunicaciones sp.zn. C-40/08 bod 32, keď pre oblasť súdnej ochrany pripustil, že vnútroštátny súd má aj bez návrhu posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky. V predmetnej veci, ktorá je totožná aj s prejednávaným prípadom konštatoval, že dohoda o splnomocnení bola zachytená do formulárovej (alebo predtlačenej) listinnej predlohy kedy dlžník (záložca) nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody a preto jeho možnosť, aby vopred určeného zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú zmluvu a ktorý by skutočne svedomito hájil záujmy splnomocniteľa bola už v takejto dohode nielenže obmedzená, ale priamo bola odňatá. Obdobné závery je možné vyvodiť aj z judikatúry súdneho dvora, ktorý prostredníctvom rozsudkov zo dňa 26.10.2006 Mostaza Claro sp.zn. C-168/05 bod 25 zo dňa 04.06.2009, Pannon GSM sp.zn. C-243/08 bod 22 a zo dňa 06.10.2009 Austur com Telekomunicaciones sp.zn. C-40/08 bod 29 vyslovil právny názor zavedený smernicou č. 93/13, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky vopred pripravené predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. Práve takéto znevýhodnené postavenie jednej zo zmluvných strán zaväzuje členské štáty stanoviť, aby nekalé podmienky podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa. Na základe uvedeného Najvyšší súd konštatoval, že v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa na takúto dohodu o splnomocnení nevzťahuje výnimka majúca základ v individuálne dohodnutých neprijateľných podmienkach (vopred v podstatných častiach navrhnutá, pripravená, naoktrojovaná a tým minimalizovaná slobodu prejavu vôle splnomocniteľa). Preto vyvodil záver, že k výberu splnomocnenca nedošlo z vôle účastníka konania, ale naopak iba z vôle záložného veriteľa - navrhovateľa a preto ani následné deklarovanie vôle dlžníka ako záložného veriteľa, že sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere sa nezakladá na zistenej realite. Vyššie uvedené závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky aplikoval tiež odporca v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, s ktorými sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Podľa § 17 ods. 1 Správneho poriadku, účastníci konania, ich zákonní zástupcovia a opatrovníci sa môžu dať zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolia. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zastupovať iného nemôže ten kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Nepochybným základom existencie uvedených rozporov v danom prípade je to, že združenie ProHelp hoci malo svedomito naplniť a hájiť záujmy splnomocniteľa, tak obsahom plnomocenstva bola realizácia zabezpečenia záväzku dlžníka z úverového vzťahu voči spoločnosti Pohotovosť s.r.o., to znamená také konanie, ktoré nie je možné označiť, že je vždy v záujme splnomocniteľa, ale naopak je ku prospechu navrhovateľa. Najvyšší súd Slovenskej republiky v citovanom rozsudku sp.zn. 1Sžr 150/2012 vyslovil právne vety, že ak splnomocniteľovi - úverovému dlžníkovi je odňatá možnosť určiť a vybrať si osobu splnomocnenca a osoba splnomocnenca viackrát vystupuje v úverových obchodoch spoločnosti, ktorá poskytla úver, táto skutočnosť sama osebe musí nutne vyvolávať pochybnosti konajúceho katastrálneho orgánu o tom, či výkon práv a povinností splnomocnenca pri uzavretí záložnej zmluvy je skutočne v medziach riadneho zastupovania záujmov úverového dlžníka. Vzhľadom na okolnosti a zistené skutočnosti vyplývajúce z administratívneho spisu odporcu nesporne vyplýva, že v prípade uzatvárania dohody o splnomocnení je konanie splnomocniteľa v rozpore s ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Základom existencie týchto rozporov je to, že združenie ProHelp hoci malo svedomite naplniť a hájiť záujmy splnomocniteľa, podľa obsahu plnomocenstva realizuje zabezpečenie záväzku dlžníka z úverového vzťahu voči spoločnosti Pohotovosť s.r.o. - navrhovateľa. Takéto konanie nie je možné označiť za konanie v záujme splnomocniteľa, ale naopak v prospech navrhovateľa. V danom prípade aj z väčšieho množstva totožných konaní vedených pred tunajším súdom je nesporné, že osoba splnomocnenca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci vystupuje vo viacerých úverových obchodoch navrhovateľa a uzatvára zmluvy o zriadení záložného práva za navrhovateľových - veriteľových dlžníkov. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, ak odporca zamietol podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona návrh navrhovateľa na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností rozhodol v súlade so zákonom. Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporcu ako vecne správne a zákonné potvrdil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľ v konaní nebol úspešný a odporca aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru- čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.