Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 5Sd/92/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014201255 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8014201255.2 Rozhodnutie Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou v právnej veci navrhovateľa N. W., bytom S. č. XXX, zastúpeného JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom Sibírska č. 4, Bratislava, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutí odporkyne zo dňa 23. októbra 2014 a zo dňa 28. októbra 2014, obidve rozhodnutia číslo: XXX XXX XXXX X takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutia odporkyne zo dňa 23. októbra 2014 a zo dňa 28. októbra 2014, obidve rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X . Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím zo dňa 23.10.2014 odporkyňa zamietla podľa § 21, § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len zákon č. 100/1988 Zb.), podľa § 259 ods. 1, § 65 a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len zákon č. 461/2003 Z. z.) žiadosť navrhovateľa zo dňa 7.10.2014 o priznanie starobného dôchodku od 12.6.2013. Rozhodnutím zo dňa 28.10.2014 odporkyňa zamietla podľa § 21, § 174 zákona č. 100/1988 Zb., § 259 ods. 1, § 60, § 255, § 65 a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. žiadosť navrhovateľa zo dňa 29.11.2012 o starobný dôchodok k 12.6.2013. V odôvodneniach rozhodnutí poukázala na to, že žiadosťou zo dňa 7.10.2014 (rozhodnutie zo dňa 23.10.2014) a zo dňa 29.11.2012 (rozhodnutie zo dňa 28.10.2014) navrhovateľ požiadal o priznanie starobného dôchodku od 12.6.2013, odo dňa dovŕšenia veku 58 rokov. Ďalej citovala § 65 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z. z. a uviedla, že dôchodkový vek je podľa § 65 ods. 2 citovaného zákona 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzhľadom na to, že vek 62 rokov navrhovateľ dovŕši až 12.6.2017, nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi k 12.6.2013 v súlade s § 65 zákona č. 461/2003 Z. z. nevznikol, pretože nedosiahol vek potrebný na nárok na starobný dôchodok. Ďalej odporkyňa uviedla, že inak je dôchodkový vek ustanovený v § 274 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023. Jedným z nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie je možnosť zníženia dôchodkového veku za podmienok ustanovených zákonom. Ďalej citovala § 21 ods. 1, § 174 ods. 1, 2, § 14 ods. 2, 4 zákona č. 100/1988 Zb.. Citovala § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. a uviedla, že podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia zo dňa 8.11.2012 navrhovateľ nezískal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a nie je poberateľom ani výsluhového dôchodku. Preto obdobie základnej vojenskej služby a služby vojaka z povolania (od 1.9.1973 do 31.8.1990) na nárok na starobný dôchodok v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. zhodnotila ako dobu poistenia. V zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií navrhovateľ získal dobu poistenia (zamestnania) v počte 5 044 dní, t. j. 13 rokov a 299 dní, v zamestnaní zaradenom do II. kategórie funkcií získal 1 165 dní, t. j. 3 roky a 70 dní. Nesplnil preto podmienky na nárok na znížený dôchodkový vek podľa § 21 ods. 1 písm. d) ani podľa § 174 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb.. Súčasne nesplnil ani podmienku nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., lebo zamestnanie zaradené do I. alebo II. kategórie funkcií netrvalo k 31. decembru 1999. V rozhodnutí zo dňa 23.10.2014 odporkyňa poukázala aj na to, že zamestnanie v II. pracovnej kategórii u zamestnávateľa Galastroj, a.s. Sabinov, ktoré navrhovateľ vykonával v dobe od 1.9.1990 do 31.12.1993, t. j. spolu 1 218 dní - 3 roky a 123 dní s poukazom na § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., podľa ktorého sa dôchodkový vek zníži iba za výkon prác zaradených do I. pracovnej kategórie, ani ďalšie dni zamestnania zaradené v II. pracovnej kategórií získané zo všeobecného poistenia, na účel zníženia dôchodkového veku nezohľadnila. Nakoľko navrhovateľovi nevznikol nárok na starobný dôchodok vo veku 58 rokov, t. j. 12.6.2013, podľa súčasného právneho stavu mu vznikne nárok na starobný dôchodok až dovŕšením 62 rokov veku života, t. j. 12.6.2017, žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok k 12.6.2013 zamietla. V rozhodnutí zo dňa 28.10.2014 poukázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Sd/17/2013-43 zo dňa 25.9.2013, ktorým boli zrušené skoršie rozhodnutia zo dňa 28.1.2013 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 15.7.2013 vo veci žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok zo dňa 29.11.2012. Odporkyňa citovala záver tohto rozsudku, čo bolo úlohou odporkyne v ďalšom konaní, keď v súlade s takto vysloveným právnym názorom vydala rozhodnutie zo dňa 28.10.2014. Pretože navrhovateľ nezískal zamestnanie v I. pracovnej kategórii v rozsahu najmenej 16 rokov a súčasne nesplnil podmienku trvania zamestnania I. pracovnej kategórie alebo služby I. alebo II. kategórie funkcií k 31. decembru 1999, nevznikol mu nárok na znížený dôchodkový vek 58 rokov a teda ani nárok na starobný dôchodok k 12.6.2013. V závere rozhodnutia zo dňa 28.10.2014 uviedla, že pokiaľ súd v zrušujúcom rozsudku vyslovil názor, že je potrebné opätovne posúdiť návrh navrhovateľa na starobný dôchodok v súlade s rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011, sp. zn. 9So/165/2011 a sp. zn. 1So/41/2012 týmito rozhodnutiami sa nemohla odporkyňa v danom prípade riadiť, pretože v prípade rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 navrhovateľ bol poberateľom výsluhového dôchodku, odpracoval viac ako 20 rokov v zamestnaní zaradenom do I. pracovnej kategórií, resp. do I. kategórii funkcií, v prípade rozsudku sp. zn. 9So/165/2011 bol navrhovateľovi priznaný príspevok za službu, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, navrhovateľ získal v I. kategórií viac ako 20 rokov a v prípade rozsudku sp. zn. 1So/41/2012 bol navrhovateľovi priznaný príspevok za službu, ktorý sa za výsluhový dôchodok iba považuje. Z uvedeného vyplýva, že vyššie citovanými rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky boli riešené iné prípady, ktoré sa na prípad navrhovateľa nevzťahujú. Včas podanými opravnými prostriedkami sa navrhovateľ domáhal preskúmania rozhodnutí odporkyne zo dňa 23.10.2014 a zo dňa 28.10.2014, ktoré žiadal zrušiť a vrátiť vec odporkyni na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené trovy konania. V opravnom prostriedku vyslovil nespokojnosť s rozhodnutiami odporkyne, keď vo vzťahu k rozhodnutiu zo dňa 23.10.2014 odporkyni vyčítal, že sa dôsledne neriadila záväzným právnym názorom krajského súdu vysloveným v rozsudku 2Sd/17/2013. Poukázal na prekážku res iudicata, lebo aj napriek tomu, že skoršie rozhodnutie odporkyne bolo rozsudkom Krajského súdu v Prešove 2Sd/17/2013 zrušené, odporkyňa opätovne rozhodla zamietavými rozhodnutiami. Ďalej namietal nesprávny výpočet doby v I. kategórii funkcií, keď navrhovateľ bol ukrátený o 2 mesiace. Namietal aj nesprávny výpočet dôb zaradených v II. kategórii funkcií, podľa výpočtov navrhovateľa (výpoveď na pojednávaní konanom dňa 24.4.2015) navrhovateľ získal v II. pracovnej kategórií nie 3 roky a 345 dní ale 3 roky a 70 dní. Namietal aj nesplnenie podmienky upravenej v § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., t. j. že zamestnanie zaradené do I. alebo II. kategórii funkcií netrvalo k 31.12.1999, ktorú navrhovateľ nemohol splniť z objektívnych dôvodov, ktoré v opravnom prostriedku podrobne odôvodnil. Bol toho názoru, že pri posudzovaní žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok mala odporkyňa dospieť k záveru, že ...„stačí aby služba vo zvýhodnených kategóriách funkcií trvala k okamihu vzniku nároku na uplatnenie funkcií kategórií a nie k okamihu platného a účinného § 174 zákona č. 100/1988 Zb., v čase podávania žiadosti.“ Namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutí pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť. Po rozpade ČSFR poukázal na koncepciu ďalšieho vývoja armády Slovenskej republiky, počty personálu a zbraní ozbrojených síl Slovenskej republiky, čo všetko mala odporkyňa objektívne zhodnotiť pre účely žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok. Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie ktoré im predchádzalo, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravné prostriedky nie sú dôvodné, lebo rozhodnutia a postup odporkyne boli v súlade so zákonom. Predmetom preskúmania sú rozhodnutia vo veci žiadostí navrhovateľa o starobný dôchodok zo dňa 7.10.2014 a zo dňa 29.11.2012, ktorými žiadal o priznanie starobného dôchodku od 12.6.2013, kedy dovŕšil vek 58 rokov. Vo vzťahu k žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok zo dňa 29.11.2012 odporkyňa rozhodla skorším rozhodnutím zo dňa 28.1.2013 v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 15.7.2013, ktoré boli rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Sd/17/2013-43 zo dňa 25.9.2013 zrušené podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. a vec bola vrátená odporkyni na ďalšie konanie. V súlade s týmto rozsudkom krajského súdu bolo úlohou odporkyne v ďalšom konaní opätovne rozhodnúť o žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok aj s poukazom na právny názor vyslovený v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011, sp. zn. 9So/165/2011 a sp. zn. 1So/41/2012, ako aj s dôrazom na obsah ustanovení § 273 ods. 2 v nadväznosti na § 60 ods. 2, § 255 ods. 2 a § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.. Zároveň bola povinná rozhodnutie náležite odôvodniť tak, ako to ukladá § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.. V súlade s vysloveným právnym názorom krajského súdu v rozsudku 2Sd/17/2013 rozhodla odporkyňa rozhodnutím zo dňa 28.10.2014. Keďže okrem žiadosti zo dňa 29.11.2012 podal navrhovateľ opätovnú žiadosť o starobný dôchodok dňa 7.10.2014, o tejto žiadosti rozhodla odporkyňa rozhodnutím zo dňa 23.10.2014. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon neustanovuje inak. Inak je dôchodkový vek upravený v § 274 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého nárok vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórií sa priznávajú do 31. decembra 2023. Jedným z nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórií je možnosť zníženia dôchodkového veku za podmienok ustanovených zákonom. Vychádzajúc z obsahu žiadostí navrhovateľa o starobný dôchodok zo dňa 29.11.2012 a 7.10.2014, ako aj z obsahu rozhodnutí odporkyne vyplýva, že rozhodujúcou otázkou v tomto preskúmavacom konaní podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov (§ 250l a nasl. O.s.p.) je posúdenie správnosti postupu odporkyne v súvislosti s posudzovaním zníženia dôchodkového veku keďže navrhovateľ žiadal priznať starobný dôchodok od 12.6.2013, t. j. od dovŕšenia veku, 58 rokov. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l), alebo e) alebo 60 rokov. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. do I. pracovnej kategórie sú zaradené zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne rizikové práce, pri ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich pôsobením škodlivých fyzikálnych a chemických vplyvov, a to a) zamestnania v baníctve so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach, b) ostatné zamestnania v baníctve vykonávané pod zemou v hlbinných baniach, c) zamestnania pod zemou pri uskutočňovaní podzemných stavieb baníckym spôsobom, d) zamestnania členov leteckých posádok a pracovníkov sústavne činných v lietadle za letu, e) zamestnania členov posádok námorných lodí, f) zamestnania, v ktorých sa vykonávajú zvlášť ťažké a zdraviu škodlivé práce v hutách alebo v ťažkých chemických prevádzkach, g) zamestnania kesonárov a potápačov, h) zamestnania vykonávané v prostredí ohrozenom vo významnej miere ionizujúcim žiarením pri úprave a konečnom spracovaní rádioaktívnych surovín, v jadrových elektrárňach a pri obsluhe cyklotrónu a výskumného reaktoru, i) zamestnanie vykonávané s dokázanými chemickými karcinogénmi a pri pracovných procesoch s rizikom chemickej karcinogenity, j) zamestnanie v baníctve vykonávané pod spodnou úrovňou nadložia a na skrývke v povrchových baniach (lomoch) na uhlie, na rádioaktívne nerasty a na nerasty, z ktorých možno priemyselne vyrábať kovy, na magnezit, azbest, tuhu, kaolín, žiaruvzdorné íly, keramické lupky, sadrovec, živec a na kremeň a kremenec na chemickotechnologické spracovanie alebo na spracovanie tavením, k) zamestnania v ťažbe a pri opracovaní kameňa, pri mletí a drvení kremeňa, kremenca a živca, pri formovaní žiaruvzdorných výrobkov a pri úprave keramických surovín vykonávané v prostredí vysokej koncentrácie agresívneho fibroplastického prachu, pokiaľ sú pracujúci pri výkone týchto zamestnaní nadmerne ohrození silikózou, a zamestnania sklárov dutého skla, l) zamestnania v stokovej sieti v podzemných priestoroch. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. ako zamestnanie zaradené do I. (II.) pracovnej kategórie sa za dobu pred 1. januárom 2000 hodnotí služba vojakov z povolania (§ 129) zaradená do I. (II.) kategórie funkcií, ak nevznikol nárok na dôchodok podľa piatej časti tohto zákona. Služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až h). Podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm. a), prípadne 9, 5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm. a) prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17, 5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo d) 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm. a), prípadne 7, 5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods.2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií. Podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa odseku 1 je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods.1 a v § 6 ods.1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že podľa § 21 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. je zákonnou podmienkou pre vznik nároku na starobný dôchodok pri dovŕšení veku 58 rokov podmienka, že takýto žiadateľ bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) až l). Túto podmienku navrhovateľ nesplnil. Podľa § 174 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. je podmienkou pre vznik nároku na starobný dôchodok pri dovŕšení 58 rokov podmienka, aby bol zamestnaný 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií. Zároveň podľa § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. musí byť splnená podmienka, že zamestnanie v I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999. Ani túto zákonnú podmienku navrhovateľ nesplnil. Z potvrdenia Ministerstva obrany Slovenskej republiky, sekcie ekonomiky a finančného manažmentu, odbor financovania a účtovníctvo zo dňa 12.10.2012 totižto vyplýva, že navrhovateľ bol zamestnancom v zamestnaní zaradenom v I. kategórii funkcií v období od 1.9.1973 do 21.9.1986 a od 30.11.1989 do 30.8.1990, t. j. spolu 5 044 dní, t. j. 13 rokov a 299 dní a v zamestnaní zaradenom do II. kategórii funkcií od 22.9.1986 do 29.11.1989 kde získal 1 165 dní, t. j. 3 roky a 70 dní. Súčasne nesplnil ani zákonnú podmienku upravenú v § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., lebo jeho zamestnanie zaradené do I. alebo II. kategórii funkcií netrvalo k 31. decembru 1999. Uvedené navrhovateľ ani nespochybňoval, argumentoval však tým, že túto podmienku nemohol z objektívnych dôvodov, aj s poukazom na celkovú situáciu v armáde Slovenskej republiky a nezamestnanosť, objektívne splniť. Keďže navrhovateľ nezískal zamestnanie v I. pracovnej kategórii v rozsahu najmenej 16 rokov a súčasne nesplnil podmienku trvania zamestnania v I. pracovnej kategórii alebo II. kategórie funkcií k 31.12.1999, nepochybila odporkyňa, ak preskúmavanými rozhodnutiami zamietla žiadosti navrhovateľa o starobný dôchodok od 12.6.2013 z dôvodu, že navrhovateľ nedovŕšil dôchodkový vek (62 rokov) ako to ukladá § 65 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z. z. a nesplnil ani zákonné podmienky na nárok na nižší dôchodkový vek (od 58 rokov veku života). Tak ako to správne uviedla odporkyňa v odôvodnení rozhodnutia zo dňa 28.10.2014, na prípad navrhovateľa nebolo možné aplikovať ani rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011, 9So/165/2011, 1So/41/2012, keďže sa týkali iných prípadov, ktoré nie sú skutkovo totožné s prípadom navrhovateľa. Rozhodnutia sú jasné a zrozumiteľne odôvodnené, v rozhodnutí zo dňa 28.10.2014 sa odporkyňa dôsledne riadila aj záväzným právnym názorom Krajského súdu v Prešove vysloveným v rozsudku 2Sd/17/2013. Vo vzťahu k námietkam navrhovateľa súvisiacim so stavom v armáde a so skutočnosťou, že podmienku § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. nemohol splniť z objektívnych dôvodov je potrebné uviesť, že ani súdu ani odporkyni zákonné ustanovenia neumožňujú odstrániť tzv. tvrdosť zákona. Ďalšie námietky navrhovateľa súvisiace s nesprávnym výpočtom dôb zaradeným do I. resp. II. pracovnej kategórie, keď I. kategória funkcií mala byť zle vypočítaná v neprospech navrhovateľa o dva mesiace a doby zaradenia do II. pracovnej kategórie majú byť v menšom rozsahu ako to uviedla odporkyňa, tieto nemajú žiaden vplyv na konkrétne posúdenie otázky dovŕšenia dôchodkového veku a pokiaľ navrhovateľ predloží nové dôkazy a potvrdenia, nič mu nebráni opätovne požiadať o starobný dôchodok a o započítanie týchto dôb pre účely žiadosti o starobný dôchodok. Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutia odporkyne ako zákonné potvrdil. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, odporkyňa nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.