Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3S/69/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014201358 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8014201358.2 Rozhodnutie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a sudkýň JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Moniky Tobiašovej, v právnej veci žalobkyne V.. D. B., bytom S., B. W. č. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Jánom Husárom, advokátom so sídlom v Humennom, Štefánikova 17, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 15. októbra 2014 číslo: 46615-4/2014-BA v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Vranov nad Topľou zo dňa 11. júla 2014 číslo: 200-004200-CA06/2014 na základe žaloby, jednohlasne takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie žalovanej zo dňa 15. októbra 2014 číslo: 46615-4/2014-BA v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Vranov nad Topľou zo dňa 11. júla 2014 číslo: 200-004200- CA06/2014 podľa § 250j ods. 2 písm. d), e) O.s.p. a v r a c i a vec žalovanej na ďalšie konanie. Z a v ä z u j e žalovanú nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 526,82 Eur, ktoré je žalovaná povinná zaplatiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet JUDr. Jána Husára advokáta, vedený v SLSP, a.s. Humenné, číslo účtu: 0086927156/0900, variabilný symbol: 79014. o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 15.10.2014 rozhodla žalovaná ako príslušný odvolací orgán o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Vranov nad Topľou zo dňa 11.07.2014 č. 200-004200-CA06/2014 (ďalej len rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu) tak, že podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len zákona) odvolanie zamietla a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedla, že prvostupňový správny orgán vydal dňa 11.07.2014 rozhodnutie č. 200-004200-CA06/2014, vo výroku ktorého sa uvádza, že podľa § 237 ods. 1 zákona v znení zákona č. 555/2007 Z. z. V.. D. M. , S. XXXX/XX, M. nad C., je povinná nahradiť sumy 1. nemocenského vyplatené neprávom pani W.. Q. V., nar. XX. decembra XXXX, bytom B. Q. XXXX/ X, M. nad C. za obdobie od 13. apríla 2010 do 31. júla 2010 v sume 1 983,10 Eur, od 1. júla 2010 do 31. júla 2010, v sume 44,50 Eur, od 1. januára 2011 do 30. apríla 2011 v sume 2 371.00 Eur, od 28. septembra 2011 do 31. decembra 2011 v sume 1 480,10 EUR, od 3. februára 2012 do 7. marca 2012 v sume 444, 30 Eur, spolu v celkovej sume 6 323,00 Eur. 2. nemocenského vyplatené neprávom pánovi V. V., nar. XX. októbra XXXX, bytom B. Q. XXXX/X, M. nad C. za obdobie od 2. augusta 2010 do 31. januára 2011 v sume 3 593,70 Eur, od 28. apríla 2011 do 30. septembra 2011 v sume 3 117.50 EurR, spolu v celkovej sume 6 711,20 Eur. 3. nemocenského vyplatené neprávom pánovi C. V., nar. XX. apríla XXXX, bytom B. Q. XXXX/X, M. nad C. za obdobie od 22. decembra 2010 do 31. decembra 2010 v sume 198, 20 Eur, od 28. apríla 2011 do 31. mája 2011 v sume 653, 80 Eur, od 24. septembra 2011 do 31. októbra 2011 v sume 767,60 Eur, od 3. februára 2012 do 5. marca 2012 v sume 620,00 Eur, a ošetrovného od 21. decembra 2011 do 30. decembra 2011 v sume 202,10 Eur, spolu v celkovej sume 2 441,70 Eur. Celková suma neoprávnene vyplatených nemocenských dávok, ktorú je V.. D. M. povinná nahradiť predstavuje 15 475, 90 Eur. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala včas odvolanie žalobkyňa s tým, že v odôvodnení žalovaná odvolacie námietky konkretizovala. Prvostupňový správny orgán predložil odvolanie spolu so spisovým materiálom žalovanej, ktorá v odvolacom konaní zistila tento skutkový stav: Žalobkyňa bola ošetrujúcou lekárkou pani W.. Q. V. a pánov V. V. a C. V.. Žalobkyňa uznala za dočasne práceneschopnú pani PhDr. Q. V. v obdobiach: - od 13. apríla 2010 do 31. júla 2010 z poistného vzťahu dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, od 1. do 31. júla 2010 z poistného vzťahu povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, - od 6. decembra 2010 do 30. apríla 2011 z dvoch poistných vzťahov dobrovoľne nemocensky poistenej osoby a povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, - od 28. septembra 2011 do 31. decembra 2011 z poistného vzťahu dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, - od 3. februára 2012 do 7. marca 2012 z poistného vzťahu dobrovoľne nemocensky poistenej osoby a vystavila a potvrdila tieto skutočnosti na tlačivách Sociálnej poisťovne „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“ č. J 590804, č. J 590967, č. K 956939, č. K 956940, č. L 385747 a č. M 053227. Pani W.. Q. V. si predložením II. dielov predmetných potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti za vyššie uvedené obdobia uplatnila nárok na nemocenské z uvedených poistných vzťahov dobrovoľne nemocensky poistenej osoby a povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby. Na základe predložených žiadostí o nemocenské pobočka za uvedené obdobia dočasných pracovných neschopností vyplatila nemocenské pani W.. Q. V. v celkovej sume 6 323,00 Eur. Žalobkyňa taktiež uznala za dočasne práceneschopného pána V. V. z dvoch poistných vzťahov dobrovoľne nemocensky poistenej osoby a povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby v obdobiach: - od 2. augusta 2010 do 31. januára 2011 - od 28. apríla 2011 do 30. septembra 2011 a vystavila a potvrdila tieto skutočnosti na tlačivách Sociálnej poisťovne „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“ č. J 590927, č. J 590928, č. L 165622 a č. L 165623. Pán V. V. si predložením II. dielov predmetných potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti za obidve vyššie uvedené obdobia uplatnil nárok na nemocenské z obidvoch poistných vzťahov dobrovoľne nemocensky poistenej osoby a z povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Na základe predložených žiadostí o nemocenské pobočka za uvedené obdobia dočasných pracovných neschopností vyplatila nemocenské pánu V. V. v celkovej sume 6 711,20 Eur. Žalobkyňa okrem toho uznala za dočasne práceneschopného aj pána C. V. z dvoch poistných vzťahov dobrovoľne nemocensky poistenej osoby a povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby v nasledovných obdobiach: - od 2. augusta 2010 do 31. decembra 2010, - od 28. apríla 2011 do 31. októbra 2011, - od 3. februára 2012 do 5. marca 2012 a vystavila a potvrdila tieto skutočnosti na tlačivách Sociálnej poisťovne „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“ č. J 590925, č. J 590926, č. L 165620, č. L 165621, č. M 053228 a č. M 053229. Zároveň žalobkyňa vystavila dve tlačivá Sociálnej poisťovne „Žiadosť o ošetrovné“ č. B 824225, č. B 824227, za obdobie od 21. do 30. decembra 2011 a potvrdila na obidvoch uvedených tlačivách skutočnosti, že zdravotný stav pani PhDr. Q. V. nevyhnutne vyžadoval ošetrovanie inou osobou, a to jej synom, pánom C. Michalovom, ktorý si na uvedené obdobie uplatnil nárok na ošetrovné z poistného vzťahu dobrovoľne nemocensky poistenej osoby a z povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. W. C. V. si predložením II. dielov predmetných potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti za vyššie uvedené obdobia uplatnil nárok na nemocenské z obidvoch poistných vzťahov dobrovoľne nemocensky poistenej osoby a z povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Na základe predložených žiadostí o nemocenské a žiadostí o ošetrovné pobočka za uvedené obdobia vyplatila nemocenské a ošetrovné pánu C. V. v celkovej sume 2 441,70 Eur. V rozhodnutí ďalej žalovaná citovala § 153 ods. 2 písm. a), ods. 5, 8, § 154 ods. 1 písm. a), b), c) účinného do 31. decembra 2011, § 154 ods. 2, ods. 3 písm. a) až d), ods. 4 písm. a), c), § 153 ods. 9, § 156 ods. 1 písm. a), b) a ods. 3 zákona a k jednotlivým odvolacím námietkam uviedla nasledovné: Na základe vnútornej kontroly vykonávanej poverenými zamestnancami odboru nemocenského poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie v dňoch 18. a 20. februára 2013, vykonali dňa 26. septembra 2013 posudkoví lekári Sociálnej poisťovne, ústredie, za účelom dôkladného prešetrenia mimoriadnu kontrolu posudzovania spôsobilosti na prácu žalobkyňou v prípade uznania dočasných pracovných neschopností pani W.. Q. V., pánov V. V. a C. V. a jednej potreby ošetrovania pani PhDr. Q. V. jej synom C. V.. Výkonom tejto kontroly poveril posudkových lekárov riaditeľ odboru kontroly a sťažností Sociálnej poisťovne, ústredie, poverením zaevidovaným pod číslom BA-167272/2013, v súlade s § 179 ods. 1 písm. c) a k) zákona a Kontrolným poriadkom Sociálnej poisťovne. Kontrolu posudzovania spôsobilosti na prácu vykonáva posudkový lekár v zmysle § 154 zákona. Na výkon uvedenej kontroly sa nevzťahujú ustanovenia §§ 242 až 245 zákona. Kontrola je v rámci zákona kontrolou sui generis. Kontrola posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne, ústredie bola vykonaná objektívne a nestranne, na základe údajov uvedených ošetrujúcou lekárkou v zdravotnej dokumentácii. Z uvedenej vykonanej mimoriadnej kontroly bol vyhotovený úradný záznam o vnútornej kontrole. Zo záznamu o mimoriadnej vnútornej kontrole posudzovania spôsobilosti na prácu zo dňa 26. septembra 2013 vyplynulo, že všetky vyššie uvedené dočasné pracovné neschopnosti a jedna potreba ošetrovania vystavené navrhovateľkou boli medicínsky neopodstatnené, prípadne bola opodstatnená len časť obdobia. Bližšie podrobnosti z predmetného záznamu zo dňa 26. septembra 2013 sú rozpísané v napadnutom rozhodnutí. Na základe jednotlivých záverov z predmetného záznamu zo dňa 26. septembra 2013 útvar nemocenského poistenia pobočky začal konanie vo veci povinnosti nahradiť neprávom vyplatené sumy na nemocenských dávkach, o čom upovedomil žalobkyňu zaslaním oznámenia č. 9001-1/2014-VT, zo dňa 17. januára 2014, v ktorom ju vyzval, aby sa vyjadrila k uvedeným skutočnostiam a zároveň navrhla dôkazy na podporu svojich tvrdení. Vo vyjadrení zo dňa 31. januára 2014 neuviedla žiadne argumenty, ktoré by potvrdili medicínsku opodstatnenosť vystavených dočasných pracovných neschopností pani PhDr. Q. V. a pánov V. V. a C. V. a taktiež medicínsku opodstatnenosť vystavenia potreby ošetrovania pani W.. Q. V. jej synom C. V. vo vyššie uvedených obdobiach. Pobočka na základe zisteného skutkového stavu veci a v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi vydala rozhodnutie č. 200-004200-CA06/2014 zo dňa 11. júla 2014, vo veci povinnosti žalobkyne nahradiť sumy nemocenského vyplatené neprávom pani PhDr. Q. V., pánovi V. V. a pánovi C. V. a sumy ošetrovného vyplatené neprávom pánovi C. V.. Vzhľadom na námietky žalobkyne uvedené v odvolaní požiadal odbor nemocenského poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie o doplňujúce stanovisko. Dožiadaný odbor Sociálnej poisťovne, ústredie v stanovisku zo dňa 8. októbra 2014 k dôvodnosti jednotlivých kontrolovaných dočasných pracovných neschopností a k dôvodnosti vystavenia potreby ošetrovania člena rodiny, podrobne pri každej vyššie uvedenej vystavenej dočasnej pracovnej neschopnosti a potrebe ošetrovania odôvodnil jej medicínsku neopodstatnenosť, nasledovne: 1. Vystavenie dočasnej pracovnej neschopnosti pani PhDr. Q. V. v obdobiach od 13. apríla do 31. júla 2010 z poistného vzťahu dobrovoľne nemocensky poistenej osoby a od 1. do 31. júla 2010 z poistného vzťahu povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby. Podľa údajov v zdravotnej dokumentácii bolo zistené, že dočasná pracovná neschopnosť bola neodôvodnená. Všeobecné kritérium vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti je náhle vzniknutý taký zdravotný stav alebo prechodne zhoršený chronický stav, pri ktorom fyzická osoba je neschopná vykonávať určitú zárobkovú činnosť. V tomto prípade zaznamenané údaje o zdravotnom stave dňa 13. apríla 2010, subjektívne zhoršené bolesti bez vyšetrenia a dokumentovania objektívneho zdravotného stavu, neboli dôvodom uznania dočasnej pracovnej neschopnosti. Žalobkyňa vo svojich námietkach uvádza, že lieky pani PhDr. Q. V. mala z predchádzajúceho obdobia, odborné vyšetrenie nevyžadoval posudkový lekár. Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu bola vykonaná dňa 10. júna 2010 so záverom „ďalej PN" podľa záznamu v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Žalobkyňa v námietkach pokračuje údajom, že pani PhDr. Q. V. „prišla dňa 9. septembra 2010 s informáciou zo Sociálnej poisťovne, že môže mať vystavené ďalšie Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti spätne“. Na rovnakú diagnózu ako bolo už vystavené jedno Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti č. J 590804 pre poistný vzťah dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, bolo vystavené ďalšie Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti č. J 590967 pre druhý poistný vzťah povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, ale s iným dátumom vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti od 1. júla 2010. Dátum ukončenia na oboch tlačivách Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti bol rovnaký, pracovná neschopnosť bola skončená dňom 31. júla 2010. Ochorenie pani W.. Q. V., Dorzalgia - bolesť chrbta, nie je závažné ochorenie, intenzitu bolesti nie je možné preukázať výhradne objektívnou diagnostickou metódou, ošetrujúci lekár vychádza z údajov poskytnutých poistencom, ale musí oznámiť poistencovi aj svoje výhrady, že mu poistenec zatajil informácie, v tomto prípade dôležité pre posúdenie dočasnej pracovnej neschopnosti. Pani V. žiadala potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti nie pre ochranu svojho zdravia, ale z dôvodu nároku na dávky, dobrovoľným poistením a neplatením poistného počas samostatne zárobkovej činnosti pri chronickom ochorení. Dočasná pracovná neschopnosť bola uznaná na základe subjektívnych údajov poistenca, ktoré neboli ďalšími diagnostickými postupmi verifikované. 2. Vystavenie dočasnej pracovnej neschopnosti pani W.. Q. V. v období od 6. decembra 2010 do 30. apríla 2011 z obidvoch vyššie uvedených poistných vzťahov. Dočasná pracovná neschopnosť bola medicínsky opodstatnená len do 31. decembra 2010. V námietkach žalobkyňa tvrdí, že dôvodom uznania dočasnej pracovnej neschopnosti bola diagnóza J06 Akútna infekcia dýchacích ciest, zdokumentovaná do kontrolného vyšetrenia. Od kontrolného vyšetrenia dňa 21. decembra 2010, prejavy akútneho zápalu dozneli, dôvodom ďalšieho trvania dočasnej pracovnej neschopnosti boli bolesti chrbta. Pri ďalšom kontrolnom vyšetrení dňa 19. januára 2011 dôvodom trvania dočasnej pracovnej neschopnosti už bol dokumentovaný stav so zvýšenou teplotou, zachrípnutím a vykašliavaním spúta. Nebola naordinovaná žiadna protizápalová liečba, bolo naplánované odborné vyšetrenie chronických stavov. Neurologické nálezy zo dňa 16. februára, 21. februára a 17. marca 2011 nie sú objektívnym medicínskym dôkazom trvania dočasnej pracovnej neschopnosti. Menované neurologické nálezy sú v porovnaním s neurologickým klinickým nálezom popísaným po vyšetrení dňa 31. marca 2009, pri kontrolnej lekárskej prehliadke negatívne, tzn. zlepšené. Neurológ naordinoval analgetickú liečbu vo forme infúzií pri chronických ťažkostiach, vyslovene pokojový režim neodporučil. V námietkach sa uvádza, že v prípade, ak dve ochorenia časovo nadväzujú na seba počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, nie je potrebné vystaviť nové tlačivo Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. Pri kontrolnom vyšetrení bola dokumentovaná bolesť v driekovom úseku, s pozitívnym napínacím manévrom vpravo. Po akútnej infekcii dýchacích ciest môže bolesť chrbta predlžovať dobu liečenia, rekonvalescencie, táto bolesť má difúznejší charakter, neprejavuje sa dráždením nervového koreňa jednostranne. Dočasná pracovná neschopnosť bola opodstatnená len do 31. decembra 2010. Neurologické nálezy nepreukázali objektívne zhoršenie stavu oproti neurologickému nálezu v čase uznania invalidity, konkrétne oproti neurologickému nálezu zo dňa 31. marca 2009 v Lekárskej správe zo dňa 6. mája 2009. Neurologický nález zo dňa 16. februára 2011, čo sa týka klinických príznakov bol negatívny, v porovnaní s nálezom z roku 2009, bol zlepšený. Ochorenie, ktoré podmieňuje invaliditu môže podmieňovať dočasnú pracovnú neschopnosť, v prípade objektívne preukázaného zhoršenia ochorenia. Posudkový lekár rešpektuje odborného lekára z neurológie, jeho klinické príznaky zistené vyšetrením aj odporúčanú liečbu. Odborným lekárom nebol ani po jednom z uvedených vyšetrení odporučený pokojový režim. Dočasná pracovná neschopnosť bola opodstatnená z dôvodu diagnózy J 06 od 6. decembra do 31. decembra 2010. 3. Vystavenie dočasnej pracovnej neschopnosti pani PhDr. Q. V. v období od 28. septembra 2011 do 31. decembra 2011 z poistného vzťahu dobrovoľne nemocensky poistenej osoby. V iniciálnom štádiu dočasnej pracovnej neschopnosti, podľa zdravotnej dokumentácie, bolo „seknutie“, akútna bolesť chrbta, uznaná dočasná pracovná neschopnosť s neadekvátne dlhou lehotou kontrolného vyšetrenia. Pri kontrole po 27 dňoch trvania dočasnej pracovnej neschopnosti, žalobkyňa ako ošetrujúca lekárka odporúčala neurologické vyšetrenie, na ktoré bola pani PhDr. Q. V. objednaná až na deň 30. decembra 2011. Odborné vyšetrenie nebolo predložené, menovanej bola ukončená dočasná pracovná neschopnosť dňom 31. decembra 2011, bez objektivizácie subjektívnych ťažkostí. Uznanie a trvanie dočasnej pracovnej neschopnosti na diagnózu M 54 bolo neopodstatnené, údaje o zdravotnom stave v zdravotnej dokumentácii nedokumentovali zhoršenie neurologického nálezu v porovnaní s nálezom pri kontrolnej lekárskej prehliadke v máji 2009. Diagnostikovanie akútnej bronchitídy dňa 21. decembra 2011 opodstatňovalo uznanie dočasnej pracovnej neschopnosti od 21. decembra 2011. V súvislosti s týmto ochorením, zdravotný stav a jeho liečba, podávanie tabletiek, nespĺňalo kritérium nevyhnutného ošetrovania inou fyzickou osobou, bolo neopodstatnené ošetrovanie synom Tomášom, ošetrovné bolo vyplatené z dvoch poistných vzťahov. Námietku, že trvanie dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá mala byť z dôvodu bolesti chrbta, pri pokojovom režime, pri ktorom odborné vyšetrenie neabsolvovala, na rehabilitáciu nechodila, bolo predĺžené akútnym zápalom priedušiek, hodnotíme ako neodôvodnenú. Dočasná pracovná neschopnosť bola uznaná na základe subjektívnych údajov poistenca, ktoré neboli ďalšími diagnostickými postupmi verifikované. 4. Vystavenie dočasnej pracovnej neschopnosti pani PhDr. Q. V. v období od 3. februára do 7. marca 2012 z poistného vzťahu dobrovoľne nemocensky poistenej osoby. Údaje o zdravotnom stave v predloženej fotokópii zdravotnej dokumentácie neodôvodňujú uznanie dočasnej pracovnej neschopnosti. Uvedená je subjektívna bolesť s dokumentovaným negatívnym fyzikálnym nálezom. V námietke sa uvádza, že prvý deň dočasnej pracovnej neschopnosti nebol dôvod na odborné vyšetrenie, podotýkame, že odborné vyšetrenie nebolo zrealizované ani pri predchádzajúcej dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorá bola uznaná ošetrujúcou lekárkou od 28. septembra do 31. decembra 2011. Predložený gynekologický nález, plánované chirurgické odstránenie maternice a interný predoperačný nález zo dňa 15. februára 2012 nepotvrdzoval objektívny dôvod trvania dočasnej pracovnej neschopnosti do 7. marca 2012. Z dôvodu liečby gynekologického ochorenia bola dočasná pracovná neschopnosť opodstatnená až v období od 29. mája do 19. augusta 2012. Kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu bola vykonaná dňa 21. februára a 6. marca 2012, bez zdravotnej dokumentácie, nakoľko táto nebola v ambulancii k dispozícii. Podľa písomného vyjadrenia žalobkyne zo dňa 12. marca 2012, pani W.. Q. V. zdravotnú dokumentáciu nepredložila. Žalobkyňa ako ošetrujúca lekárka dočasnú pracovnú neschopnosť pani W.. Q. V. ukončila dňom 7. marca 2012, bez vyšetrenia zdravotného stavu. Pani PhDr. Q. V. sa na kontrolné vyšetrenie nedostavila, zmenila ošetrujúceho lekára. Údaje zdravotnej dokumentácie o dôvode dočasnej pracovnej neschopnosti od 3. februára do 7. marca 2012 nepotvrdzujú objektívnu medicínsku opodstatnenosť dočasnej pracovnej neschopnosti. Chronické bolesti chrbta, dňa 3. februára 2012, subjektívna bolesť s negatívnym fyzikálnym nálezom neopodstatňovala dočasnú pracovnú neschopnosť, nebolo preukázané zhoršenie základného ochorenia. Rovnako plánovaná operácia nezhubného nádoru maternice a predoperačné vyšetrenia neboli dôvodom ďalšieho trvania dočasnej pracovnej neschopnosti. Dočasná pracovná neschopnosť bola uznaná na základe subjektívnych údajov poistenca, ktoré neboli ďalšími diagnostickými postupmi verifikované. 5. Vystavenie dočasnej pracovnej neschopnosti pánovi V. V. v období od 2. augusta 2010 do 31. januára 2011 z dvoch poistných vzťahov povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby. Fotokópia zdravotnej dokumentácie žalobkyne od uznania dočasnej pracovnej neschopnosti 2. augusta 2010 do kontrolného vyšetrenia dňa 24. novembra 2010 nedokumentuje prechodné zhoršenie chronických bolestí chrbta. Dňa 24. novembra 2010, pri plánovanom kontrolnom vyšetrení, bol zaznamenaný údaj o vytknutí členkového kĺbu, so zistenými prejavmi lokálnymi - pohmatovej bolestivosti a opuchu. Röntgenologické vyšetrenie, ktoré je povinné, zrealizované nebolo, ani nebolo odporúčané. Vytknutie členkového kĺbu nebolo objektívne potvrdené podľa štandardných diagnostických postupov. Pre informáciu dopĺňame, že rovnaký údaj o vytknutom členku, s rovnakým dátumom má v zdravotnej dokumentácii uvedený aj jeho syn Tomáš (viď nižšie). Podľa námietok žalobkyne konečnou diagnózou na ktorú podľa nej trvala dočasná pracovná neschopnosť od 21. decembra 2010 do 31.januára 2011 bola akútna infekcia horných dýchacích ciest. Akútna infekcia bola v zdravotnej dokumentácii preukázaná subjektívnym údajom o nachladnutí, zachrípnutí, bolesťami hrdla, objektívne príznaky zistené fyzikálnym vyšetrením neboli zaznamenané. Rovnako neboli zaznamenané príčiny prolongovaného priebehu akútnej laryngitídy. Námietky žalobkyne nemajú oporu v údajoch o zdravotnom stave pána V. V. v zdravotnej dokumentácii, ktorú sama viedla. 6. Vystavenie dočasnej pracovnej neschopnosti pánovi V. V. v období od 28. apríla 2011 do 30. septembra 2011 z dvoch poistných vzťahov povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby. Po troch mesiacoch znova uznaný dočasne práceneschopným na subjektívne udávané bolesti chrbta s objektívne dokumentovaným negatívnym fyzikálnym nálezom. Dočasná pracovná neschopnosť bola neopodstatnená. Údaj v zdravotnej dokumentácii zo dňa 22. septembra 2010 (pri predchádzajúcej dočasnej pracovnej neschopnosti) o plánovanom neurologickom vyšetrení podľa potreby, bolo zrealizované až 20. júla 2011 (po ukončení jednej šesť mesačnej dočasnej pracovnej neschopnosti a po 4 mesiacoch trvajúcej ďalšej dočasnej pracovnej neschopnosti). Kontrolou posudzovania spôsobilosti na prácu, ktorá zahŕňa kontrolu odbornej úrovne posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom a diagnostického a liečebného procesu vo vzťahu k dĺžke dočasnej pracovnej neschopnosti, bol zistený nesprávny postup posudzovania a diagnostického a liečebného postupu. Neurologický nález zo dňa 20. júla 2011 dokumentuje subjektívne bolesť chrbta trvajúcu 3 týždne (dočasná pracovná neschopnosť už v poradí druhá na bolesť chrbta trvala od 28. apríla 2010, približne 3 mesiace), objektívne iritáciu (dráždenie) nervového koreňa L5.S1, s odporúčaním rehabilitačnej liečby, nie pokojového režimu. Neurologický nález neodporúča pokojový režim, odporúča vertebropatický režim, ide o režim s chronickými ťažkosťami pri ochoreniach chrbta. Nález fyziatricko-rehabilitačnej lekárky zo dňa 12. septembra 2011 potvrdzuje ukončenie liečby, neodporúča spätne dočasnú pracovnú neschopnosť. Ošetrenie na očnej ambulancii z dôvodu cudzieho telesa dňa 16. a 17. mája 2011, nemá vplyv na trvanie dočasnej pracovnej neschopnosti z dôvodu bolesti chrbtice. 7. Vystavenie dočasnej pracovnej neschopnosti pánovi C. V. v období od 2. augusta do 31. decembra 2010 z dvoch poistných vzťahov povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby. Dočasná pracovná neschopnosť bola medicínsky opodstatnená len do 22. decembra 2010. Podľa tvrdenia žalobkyne v písomných námietkach, pán C. V. bol uznaný dočasne práceneschopným s rovnakou diagnózou aj s rovnakým dátumom vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti ako jeho otec, počas dočasnej pracovnej neschopnosti dňa 24. novembra 2010 mal vytknutý členok PDK. O účelovosti svedčí uznanie dočasnej pracovnej neschopnosti od rovnakého dátumu a na rovnakú diagnózu ako jeho otec, pán V. V.. 8. Vystavenie dočasnej pracovnej neschopnosti pánovi C. V. v období od 28. apríla do 31. októbra 2011 z dvoch poistných vzťahov povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby. Dočasná pracovná neschopnosť bola medicínsky opodstatnená len od 1. júna do 23. septembra 2011. Dočasná pracovná neschopnosť znova uznaná od rovnakého dátumu a rovnakú diagnózu ako jeho otec, pán V. V.. V zdravotnej dokumentácii dôvodom bola recidíva (znova objavenie sa) bolesti v krížoch u 23 ročného muža, s objektívne negatívnym fyzikálnym neurologickým nálezom. V zdravotnej dokumentácii zaznamenaný údaj „zase bolesti v krížoch“, bez objektívnych klinických príznakov, nebol dôvodom uznania dočasnej pracovnej neschopnosti od 28. apríla 2011. Neurologické vyšetrenie podľa námietky navrhovateľky bolo zrealizované až 27. júna 2011, nález dokumentuje pozitívny napínací manéver, bolestivý pohmat svalov, zníženú citlivosť v dermatóme L5 - ide o príznaky vôľou ovplyvniteľné, vierohodnosť takýchto ťažkostí bolo potrebné objektivizovať, preveriť z diagnostického hľadiska. Nakoľko neboli prítomné iné klinické príznaky, objektívne preukázané zobrazovacími diagnostickými metódami, neboli vyšetrením zistené žiadne štrukturálne podklady pre subjektívne bolesti krížov. Dočasná pracovná neschopnosť bola uznaná medicínsky neopodstatnene. Neurologické nálezy z júna, júla a novembra 2011 dokumentujú bolestivý stav chrbtice trvajúceho od augusta 2010, rok bez diagnostického doriešenia, bez zistenia podkladu. Neurológom bola odporúčaná dočasná pracovná neschopnosť od 27. júna do 23. septembra 2011. Vzhľadom na podozrenie účelových uznávaní dočasných pracovných neschopností, bol žiadaný výpis z účtu poistenca zo zdravotnej poisťovne, pán C. ho odmietol predložiť. 9. Vystavenie dočasnej pracovnej neschopnosti pánovi C. V. v období od 3. februára do 5. marca 2012 z dvoch poistných vzťahov povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby. Uznanie dočasnej pracovnej neschopnosti je od rovnakého dátumu uznania dočasnej pracovnej neschopnosti ako u matky menovaného, pani Q. V.. Podľa záznamu zo dňa 3. februára 2012 išlo o dlhšie trvajúce bolesti hrdla u fajčiara, so zvýšenými teplotami, bez objektivizácie hodnoty telesnej teploty, pohľadom zistené zvýšené prekrvenie nosohltanu, auskultačne dýchanie bolo bez vedľajších fenoménov. Stav bol uzavretý ako akútna infekcia dýchacích ciest, odporúčaný bol penicilín a dočasná pracovná neschopnosť do 28. februára 2012, ďalšie trvanie bolo z dôvodu „zase bolesti krížov“, bez objektívneho podkladu do 5. marca 2012. Fajčiar môže mať vystavenú dočasnú pracovnú neschopnosť, ale každá dočasná pracovná neschopnosť má byť objektívne opodstatnená alebo aspoň zdokumentovaná objektívnymi konkrétnymi príznakmi zistenými vyšetrením. Bez vyšetrenia zápalových parametrov pri dlhšie trvajúcich ťažkostiach bola hneď naordinovaná liečba antibiotikom, bez inej podpornej liečby, aké sa bežne ordinujú pri akútnych infekciách. Dňa 12. marca 2012 bol menovaný vyradený zo zdravotnej starostlivosti žalobkyne. Nová ošetrujúca lekárka V.. Y. vystavila menovanému žiadosť o ošetrovné z dôvodu potreby ošetrovania otca V. V. od 7. marca 2012 a od 16. marca 2012 matky Q. V.. Je objektívnou skutočnosťou, že ošetrujúci lekár vystavoval benevolentne Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti a „hromadne“, s jedným dátumom a jedným medicínskym dôvodom dvom členom rodiny na diagnózu M 54, pričom medicínsky sa nejedná o infekčné ochorenie. 10. Vystavenie potreby ošetrovania pánovi C. V. na jeho matku W.. Q. V. v období od 21. do 31. decembra 2011 z dvoch poistných vzťahov povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby. Podávanie tabletiek dospelej osobe, inak mentálne zdravej fyzickej osobe, pri horúčkovitom stave, konkrétne akútnej bronchitíde, nespĺňa kritérium nevyhnutnej potreby ošetrovania inou fyzickou osobou. (Nebolo dokumentované odsávanie pre neprimerané zahlienenie, poskytovanie celotelových zábalov, rehydratácia, nutný dohľad). Na záver stanoviska je vhodné poznamenať, že posudkový lekár Sociálnej poisťovne posudzuje potrebu ošetrovania fyzickej osoby na základe údajov zaznamenaných v zdravotnej dokumentácii ako objektívneho dôkazového prostriedku. Zdravotná dokumentácia je súbor údajov o zdravotnom stave osoby a o poskytovaní zdravotnej starostlivosti tejto osobe. Ustanovenie § 19 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z. z. presne vymedzuje čo má zdravotná dokumentácia, ktorú vedie ako celok všeobecný lekár obsahovať, napr. údaje o chorobe osoby, o priebehu a výsledkoch vyšetrení, liečby a ďalších významných okolnostiach súvisiacich so zdravotným stavom osoby a s postupom pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, údaje o dočasnej práceneschopnosti pre chorobu a úraz a skutočnosti dôležité na posúdenie zdravotnej spôsobilosti na výkon práce. Dekurz je denný záznam o rozsahu poskytnutej zdravotnej starostlivosti a je jej neoddeliteľnou súčasťou. Na základe uvedených skutočností odbor lekárskej posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne, ústredie potvrdil, že vo vyššie uvedených obdobiach nebola splnená podmienka medicínskej opodstatnenosti uznania dočasných pracovných neschopností, resp. ich častí a potreby ošetrovania. V zmysle § 33 ods. 1 a 2 zákona povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba má nárok na nemocenské, ak bola pre chorobu alebo úraz uznaná za dočasne práceneschopnú na výkon zárobkovej činnosti. Dobrovoľne nemocensky poistená osoba má nárok na nemocenské, ak jej vznikla dočasná pracovná neschopnosť a v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti bola nemocensky poistená najmenej 270 dní. V zmysle § 39 ods. 1 písm. a) zákona účinného do 31. decembra 2011 poistenec má nárok na ošetrovné, ak ošetruje chorého dieťa, ktorého zdravotný stav podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje ošetrovanie inou fyzickou osobou. Rozhodujúcou skutočnosťou na nárok na ošetrovné a tiež aj jednou z podmienok vzniku nároku na ošetrovné je potreba ošetrovania chorého člena rodiny inou fyzickou osobou, nakoľko jeho zdravotný stav to podľa potvrdenia príslušného lekára nevyhnutne vyžaduje. Z hľadiska odboru posudkového lekárstva potreba ošetrovania fyzickej osoby je starostlivosť zabezpečovaná inou osobou poskytovanou v domácom prostredí v súvislosti a) s liečbou (spôsob podávania liekov) b) s obsluhou (diéta, hygiena, pohybový režim) c) s ďalšími relevantnými skutočnosťami viažucimi sa k posudzovanej osobe napr. potreba dohľadu vzhľadom na vek a mentálny stav. Rozhodujúcou skutočnosťou pre nárok na nemocenské a tiež aj jednou z podmienok vzniku nároku na nemocenské je uznanie pacienta (poistenca) za dočasne práceneschopného na výkon zárobkovej činnosti. O uznaní, trvaní a skončení dočasnej pracovnej neschopnosti a o nevyhnutnej potrebe ošetrovania vzhľadom na zdravotný stav chorej osoby rozhoduje ošetrujúci lekár. Napriek tomu ošetrujúci lekár by mal rozhodovať o dočasnej pracovnej neschopnosti a o nevyhnutnej potrebe ošetrovania chorej osoby len na základe objektívnych skutočností. Na účely kontroly posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom slúžia inštitúty kontroly: - odborného posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom, - diagnostického a liečebného procesu vo vzťahu k dĺžke dočasnej pracovnej neschopnosti - potreby ošetrovania na poskytovanie ošetrovného, posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, ktorý ju vykonáva zo zreteľom na účelné vynakladanie prostriedkov na nemocenské poistenie. V zmysle § 233 ods. 2 písm. d) zákona poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný potvrdzovať dočasnú pracovnú neschopnosť a dočasnú nemožnosť výkonu zárobkovej činnosti z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti poistenca, potreby ošetrovania chorého člena rodiny na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Podľa § 237 ods. 1 zákona v znení zákona č. 555/2007 Z. z. účinnom od 1. januára 2008, ak fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá plní povinnosti podľa tohto zákona, nesprávne potvrdila skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku, nárok na jej výplatu alebo jej sumu a v dôsledku toho sa dávka poskytla neprávom alebo vo vyššej sume ako patrila, je povinná nahradiť neprávom vyplatené sumy. Z vyššie citovaných ustanovení zákona (§ 153 a § 154 zákona s účinnosťou do 31. decembra 2011) vyplýva, že posudkový lekár so zreteľom na účelné vynakladanie prostriedkov na nemocenské poistenie kontroluje odbornú úroveň posudzovania spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom, diagnostický a liečebný proces vo vzťahu k dĺžke dočasnej pracovnej neschopnosti a potrebu ošetrovania na poskytovanie ošetrovného . Za týmto účelom je ošetrujúci lekár povinný poskytnúť posudkovému lekárovi potrebnú súčinnosť napr. umožniť vykonanie kontroly, predložiť zdravotnú dokumentáciu fyzickej osoby, ktorá podľa ošetrujúceho lekára je uznaná za dočasne práceneschopnú alebo fyzickej osoby, ktorá vyžaduje ošetrovanie inou osobou. Ošetrujúci lekár ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný potvrdzovať dočasnú pracovnú neschopnosť z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti poistenca alebo dočasnú nemožnosť výkonu zárobkovej činnosti z dôvodu potreby ošetrovania chorého člena rodiny na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Ak sa v rámci kontroly posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne zistí, že ošetrujúci lekár nesprávne potvrdil skutočnosť rozhodujúcu na nárok na dávku, na jej výplatu alebo jej sumu a v dôsledku toho sa dávka vyplatila neprávom, je ošetrujúci lekár povinný nahradiť neprávom vyplatené sumy. Zo stanoviska odboru lekárskej posudkovej činnosti Sociálnej poisťovne, ústredie vyplynulo, že všetky vyššie uvedené dočasné pracovné neschopnosti, resp. ich časť, pani W.. Q. V. a pánom V. V. a C. V. boli žalobkyňou ako ich ošetrujúcou lekárkou vystavené z medicínskeho hľadiska neodôvodnene. Taktiež vyššie uvedená potreba ošetrovania vystavená žalobkyňou pánovi C. V. na jeho matku W.. Q. V. bola medicínsky neopodstatnená, zdravotný stav menovanej nevyžadoval nevyhnutne ošetrovanie inou fyzickou osobou. Nakoľko dočasné pracovné neschopnosti - pani PhDr. Q. V. v obdobiach od 13. apríla 2010 do 31. júla 2010, od 1. júla do 31. júla 2010, od 1. januára 2011 do 30. apríla 2011, od 28. septembra 2011 do 31. decembra 2011, od 3. februára 2012 do 7. marca 2012 - pána V. V. v obdobiach od 2. augusta 2010 do 31. januára 2011, od 28. apríla do 30. septembra 2011 - pána C. V. v obdobiach od 22. decembra 2010 do 31. decembra 2010, od 28. apríla 2011 do 31. mája 2011, od 24. septembra 2011 do 31. októbra 2011, od 3. februára do 5. marca 2012 boli medicínsky neopodstatnené, zdravotný stav pani W.. Q. V. nevyžadoval nevyhnutne ošetrovanie v období od 21. do 30. decembra 2011 pánom C. V. a žalobkyňa vo všetkých uvedených prípadoch nesprávne potvrdila skutočnosti rozhodujúce na nárok na nemocenské dávky (nemocenské a ošetrovné) a v dôsledku toho sa tieto nemocenské dávky poskytli neprávom, je povinná zmysle § 237 ods. 1 zákona v znení zákona č. 555/2007 Z. z. nahradiť neprávom vyplatené sumy nemocenského a ošetrovného. K námietke žalobkyne uvedenej v odvolaní týkajúcej sa pasívnej legitimácie žalobkyne ako fyzickej osoby uviedla, že uvedené rozhodnutie malo byť správne adresované žalobkyni ako všeobecnej lekárke s adresou sídla jej ambulancie, bez uvedenia rodného čísla. Napriek tomu uvedená chyba nemá vplyv na meritum veci. Z uvedených dôvodov odvolanie žalobkyne zamietla a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. V žalobe stručne opísala skutkový stav. Namietala pasívnu legitimáciu žalobkyne v napádanom rozhodnutí ako fyzickej osoby s rodným číslom, t.j. voči MUDr. D. B.. Zdôraznila, že v danom prípade poskytovateľom zdravotnej starostlivosti bola právnická osoba SIMEDIK s.r.o., ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia od Prešovského samosprávneho kraja, č. 3709/2009/OZ- CUP zo dňa 07.07.2009. Citovala § 173 zákona a uviedla, že skutočnosť, že v konkrétnom správnom konaní konal správny orgán s osobou, ktorá nebola účastníkom konania je nezákonnosťou, na ktorú je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti (rozsudok Vrchného súdu v Prahe zo dňa 16.12.1996 č.j. 7A 111/94-31). Nesprávnosť, resp. chybu týkajúcu sa pasívnej legitimácie uznala aj samotná žalovaná, napriek tomu uviedla, že uvedená chyba nemá vplyv na meritum veci. S týmto názorom sa nemožno stotožniť a úlohou správnych orgánov bolo za každých okolností dôkladne skúmať podmienky procesnej spôsobilosti účastníka konania. Poukázala na § 233 ods. 2 písm. d), § 237 ods. 1 zákona z ktorých nesporne vyplýva, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne malo smerovať proti poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti SIMEDIK s.r.o., IČO: 36 510 386 a nie proti fyzickej osobe V.. D. B.. Aj napriek nesprávnej pasívnej legitimácii mala žalobkyňa za to, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti SIMEDIK s.r.o. neporušil ustanovenie § 237 ods. 1 zákona, zdravotnú starostlivosť poskytol v potrebnom rozsahu a správne potvrdil tlačivá Sociálnej poisťovne „Žiadosť o ošetrovné“. Citovala § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti a uviedla, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti vo všetkých kontrolovaných prípadoch postupoval v zmysle tohto zákona. Citovala aj § 7 ods. 1 tohto zákona a uviedla, že v daných prípadoch starostlivosť poskytovala poskytovateľom určená lekárka MUDr. D. B., ako odborný zástupca v povolaní lekár v študijnom odbore všeobecné lekárstvo, v špecializačných odboroch vnútorné lekárstvo, všeobecné lekárstvo v spolupráci s lekármi špecialistami. Ako poskytovateľom určená lekárka v odvolaní podala podrobné vysvetlenia ku kontrolovaným práceneschopnostiam, k čomu sa opätovne v žalobe podrobne vyjadrila. Svoje povinnosti si plnila svedomite a ochotne, s plným vedomím svojej zodpovednosti a v zmysle Hippokratovej prísahy. Posudkoví lekári Sociálnej poisťovne nenesú žiadnu právnu ani inú zodpovednosť za zdravotný stav pacienta. V plnej miere je zodpovedný zo zákona jedine a výlučne ošetrujúci lekár. Poukázala aj na § 12a ods. 1, 2 zákona č. 576/2004 Z. z. z ktorých vyplýva, že dočasnú pracovnú neschopnosť osoby neposudzuje a nerozhoduje o nej posudkový lekár, ktorý pacientov nikdy nevidel, nikdy nemal v rukách ich kompletnú zdravotnú dokumentáciu ale príslušný ošetrujúci lekár, ktorý pozná pacientov osobne a pozná aj ich zdravotný stav. Nemožno sa stotožniť s odôvodnením Sociálnej poisťovne, že „Posudkový lekár Sociálnej poisťovne posudzuje potrebu ošetrovania fyzickej osoby na základe údajov zaznamenaných v zdravotnej dokumentácii, ako objektívneho dôkazového prostriedku“. V žiadnom prípade nemožno hovoriť o objektívnom zhodnotení zdravotného stavu pacienta len na základe záznamov v zdravotnej dokumentácii. V žalobe ďalej poukázala na nesprávne tvrdenia žalovanej na str. 11 preskúmavaného rozhodnutia kde uviedla, že „Ošetrujúci lekár ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný potvrdzovať dočasnú pracovnú neschopnosť z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti poistenca, alebo dočasnú nemožnosť výkonu zárobkovej činnosti z dôvodu potreby ošetrenia chorého člena rodiny na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou“. Tak ako to už uviedla, v danom prípade ošetrujúca lekárka MUDr. D. B. nebola poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Poskytovateľom bola právnická osoba B. s.r.o.. Z týchto dôvodov MUDr. D. Sušková nemohla ako fyzická osoba poskytovať zdravotnú starostlivosť, pretože nemala a nemá licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. U poskytovateľa zdravotnej starostlivosti SIMEDIK s.r.o., ktorej sa vydané rozhodnutie Sociálnej poisťovne malo týkať, nikdy nebola vykonaná žiadna kontrola v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z.. Dňa 26. septembra 2013 bola vykonaná vnútorná kontrola poverenými zamestnancami odboru nemocenského poistenia žalovanej podľa § 179 ods. 1 písm. c), k) zákona, teda išlo o vnútornú kontrolu Sociálnej poisťovne. Ak by malo ísť o kontrolu u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, museli by byť zo strany Sociálnej poisťovne dodržané príslušné ustanovenia zákona. Takáto kontrola nebola nikdy ohlásená, nikdy nebol oznámený predmet ani účel kontroly, nebola zákonným spôsobom zapožičaná žiadna zdravotná dokumentácia, nebola vyžadovaná súčinnosť žalobkyne ako lekársky kontrolovaného subjektu. Neboli teda dodržané zákonné podmienky pre vykonanie takejto kontroly. V závere poukázala na tú skutočnosť, že v zmysle § 154 ods. 5 zákona kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu sa vykonáva na pracovisku ošetrujúceho lekára. V odôvodnených prípadoch sa môže vykonať na inom mieste určenom dohodou medzi posudkovými lekárom a ošetrujúcim lekárom. Podľa odseku 6 citovaného zákona kontrola posudzovania spôsobilosti na prácu sa vykonáva v lehotách určených posudkovým lekárom: ak ide o dočasnú pracovnú neschopnosť posudzovanej fyzickej osoby, vykonáva sa najmenej raz za 4 týždne trvania dočasnej pracovnej neschopnosti. V danej veci u všetkých posudzovaných pacientov posudkový lekár, ktorý vykonával kontrolu v lehotách určených zákonom, nikdy nespochybňoval posudzovanie spôsobilosti na prácu ošetrujúcim lekárom a nespochybňoval ani dodržiavanie liečebného režimu dočasne práceneschopných poistencov. Aj z týchto dôvodov sú rozhodnutia správnych orgánov nezákonné. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa žiadala, aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovanej v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a zaviazal žalovanú nahradiť jej trovy konania. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe aj na pojednávaní konanom dňa 17.12.2015 zotrvala na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí a navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednohlasne dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, lebo v konaní správnych orgánov bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia (§ 250j ods. 2 písm. e) O.s.p.), naviac rozhodnutie žalovanej je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov (§ 250j ods. 2 písm. d) O.s.p.). Predmetom preskúmania podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§ 247 a nasl. O.s.p.) je rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým rozhodol podľa § 237 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len zákona) o povinnosti žalobkyne nahradiť sumy nemocenského vyplatené neprávom PhDr. Q. V. v celkovej sume 6 323,00 Eur, Milanovi V. v celkovej sume 6 711,20 Eur a nemocenského a ošetrovného C. V. v celkovej sume 2 441,70 Eur, spolu v sume 15 475,90 Eur. Na základe odvolania žalobkyne, žalovaná podľa § 218 ods. 2 zákona odvolanie zamietla a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 250j ods. 2 O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že a) rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, b) zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov, c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, e) v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa § 237 ods. 1 zákona ak fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá plní povinnosti podľa tohto zákona, nesprávne potvrdila skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku, nárok na jej výplatu alebo jej sumu a v dôsledku toho sa dávka poskytla neprávom alebo vo vyššej sume ako patrila, je povinná nahradiť neprávom vyplatené sumy. Podľa § 209 ods. 1 zákona rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 209 ods. 2 zákona rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. Podľa § 210 ods. 1 zákona organizačné zložky Sociálnej poisťovne vydávajú rozhodnutie vo veciach uvedených v § 178 ods. 1 písm. a) a v § 179 ods. 1 písm. a) a b). Podľa § 178 ods. 1 zákona v znení účinnom ku dňu vykonania mimoriadnej kontroly do pôsobnosti pobočky patrí a) rozhodovať v prvom stupni 1. o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, 2. o nemocenských dávkach, 3. o úrazových dávkach okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty, 4. o dávke garančného poistenia, 5. o dávke v nezamestnanosti, 6. o povinnosti poberateľa nemocenskej dávky, dávky garančného poistenia, dávky v nezamestnanosti a úrazovej dávky okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty vrátiť dávku alebo jej časť vyplatené neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrili, 7. o povinnosti zamestnávateľa nahradiť neprávom vyplatené sumy na nemocenských dávkach, na dávke garančného poistenia, na dávke v nezamestnanosti a na úrazových dávkach okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty, 8. o poistnom a o príspevku na starobné dôchodkové sporenie, 9. o uložení pokuty a penále, 10. o povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty a penále, 11. o zaradení zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy, 12. o odpustení zmeškania lehoty, 13. o náhradách trov konania, 14. o prerušení konania a o zastavení konania, 15. o povolení obnovy konania alebo o nariadení obnovy konania, 16. o uložení poriadkovej pokuty, 17. o ustanovení osobitného príjemcu, 18. o ustanovení opatrovníka, 19. o predbežnom opatrení b) vykonávať lekársku posudkovú činnosť, c) spisovať žiadosť o priznanie dávky okrem nemocenských dávok, úrazového príplatku a dávky v nezamestnanosti, d) vyplácať nemocenské dávky, úrazové dávky okrem úrazovej renty a pozostalostnej úrazovej renty, dávku garančného poistenia a dávku v nezamestnanosti, e) vyberať a vymáhať poistné, príspevky na starobné dôchodkové sporenie, pokuty a penále a vymáhať pohľadávky a pohľadávky na príspevku na starobné dôchodkové sporenie, f) hospodáriť s finančnými prostriedkami a s majetkom, ktorý jej bol zverený, g) uplatňovať právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá Sociálnej poisťovni vznikla výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania, h) vykonávať kontrolnú činnosť, konzultačnú činnosť a poradenskú činnosť vo veciach sociálneho poistenia. Podľa § 178 ods. 2 zákona v znení účinnom ku dňu vykonania mimoriadnej kontroly pobočka vystupuje v mene Sociálnej poisťovne vo všetkých veciach patriacich do jej pôsobnosti v konaní pred súdmi a orgánmi verejnej moci. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu dospel krajský súd k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov obidvoch stupňov trpia inou vadou, ktorá má vplyv na zákonnosť rozhodnutia a preto naň súd prihliadal aj keď nebola namietaná v žalobe. Zákon č. 461/2003 Z. z. ako lex specialis v § 178 vymedzuje vecnú príslušnosť pobočky pričom je nesporné, že rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 209 ods. 1 zákona). V zmysle § 210 ods. 1 zákona vydáva rozhodnutie vo veciach uvedených v § 178 ods. 1 písm. a) a v § 179 ods. 1 písm. a), b). V danom prípade vydala organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodnutie o povinnosti žalobkyne ako poskytovateľky zdravotnej starostlivosti vrátiť dávku (nemocenské a ošetrovné) vyplatenú neprávom. Z ustanovenia § 178 ods. 1 písm. a) zákona však nevyplýva, aby na vydanie takéhoto rozhodnutia bola vecne príslušná. O povinnosti vrátiť dávku alebo jej časť vyplatenú neprávom môže len vo vzťahu k poberateľovi dávky (§ 178 ods. 1 písm. a) bod 6) a k zamestnávateľovi (§ 178 ods. 1 písm. a) bod 7). Z tohto ustanovenia nevyplýva, aby mohla rozhodnúť vo vzťahu k ošetrujúcej lekárke (poskytovateľke zdravotnej starostlivosti) a odôvodnenie prvostupňového správneho orgánu ani preskúmavané rozhodnutie náležitú argumentáciu k tejto otázke neposkytujú. Ak aj § 178 ods. 1 pod písm. g) zákona upravuje, že do pôsobnosti pobočky patrí právo uplatňovať voči tretím osobám právo na náhradu škody, ktorá vznikla Sociálnej poisťovni výplatou dávok v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania je súd toho názoru, že toto ustanovenie treba vykladať v spojení s § 238 ods. 1, 6 zákona a že toto právo na náhradu škody je potrebné uplatňovať v súdnom konaní podľa osobitného predpisu (O.s.p.). Z uvedených dôvodov ak žalovaná takéto rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako zákonné potvrdila, sú obidve rozhodnutia postihnuté vadou, ktorá má vplyv na zákonnosť obidvoch rozhodnutí, preto krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. obidve rozhodnutia zrušil a vrátil vec žalovanej na ďalšie konanie. Okrem toho je rozhodnutie žalovanej nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Podľa § 218 ods. 1 zákona odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. Podľa § 218 ods. 2 zákona ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Ak aj napriek tomu, že v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaná konštatovala chybu v označení žalobkyne a tvrdila, že nemá vplyv na zákonnosť prvostupňového rozhodnutia a vo vyjadrení k žalobe uviedla, že túto chybu odstránila v preskúmavanom rozhodnutí tak, že správne označila žalobkyňu s označením sídla jej ambulancie je nepochybné, že rozhodnutie musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu (§ 209 ods. 1 zákona) a že len výrok je záväzný. Podľa výroku prvostupňového správneho orgánu (ktorý žalovaná podľa § 218 ods. 2 zákona potvrdila) bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobkyni ako fyzickej osobe. Z uvedených dôvodov, ak žalovaná mienila opraviť označenie žalobkyne, mala rozhodnutie zmeniť, nie toto potvrdiť a ak ho potvrdila, je rozhodnutie pre nezrozumiteľnosť nepreskúmateľné, lebo odôvodnenie neposkytuje skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. Nemožno súhlasiť, že nesprávne označenie žalobkyne nemá vplyv na „meritum veci“, lebo iné práva a povinnosti má fyzická osoba a iné práva a povinnosti má právnická osoba a v neposlednom rade to má vplyv aj na vykonateľnosť rozhodnutia. Z obsahu administratívneho spisu pritom vyplýva (a namietala to aj žalobkyňa v odvolaní), že povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulancie) bolo vydané obchodnej spoločnosti SIMEDIK s.r.o. a teda poskytovateľom zdravotnej starostlivosti bola právnická osoba. Z akých ustanovení akého právneho predpisu správny orgán vyvodil zodpovednosť žalobkyne, z prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu ani z preskúmavaného rozhodnutia zistiť pre absenciu dôvodov nemožno. Teda aj z týchto dôvodov (okrem nezrozumiteľnosti rozhodnutia žalovanej) sú rozhodnutia obidvoch stupňoch správnych orgánov pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Ak sa aj žalovaná pokúšala túto nepreskúmateľnosť čiastočne odstrániť vo vyjadrení k žalobe je potrebné zdôrazniť, že vyjadrenie k žalobe nemôže nahrádzať ani nenahrádza odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia. Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. d) zrušil obidve rozhodnutia správnych orgánov aj z dôvodu, že sú pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné a vrátil vec žalovanej na ďalšie konanie. Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude postupovať tak, ako to naznačil krajský súd v tomto rozsudku. Správne orgány sú viazané právnym názorom súdu (§ 250j ods. 7 O.s.p.). O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnej žalobkyni náhradu trov konania v sume 526,82 Eur tak, ako ich vyčíslil a špecifikoval právny zástupca žalobkyne, v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhlášky). Tieto pozostávajú z týchto úkonov právnych služieb: 26.11.2014 - prevzatie a príprava veci vrátane prvej porady s klientom (§ 11 ods. 4, § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky) - 134,00 Eur 03.12.2014 - podanie žaloby na súd (§ 11 ods. 4, § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky) - 134,00 Eur 17.12.2015 - účasť na konaní pred súdom na Krajskom súde v Prešove (§ 11 ods. 4, § 14 ods. 1 písm. c) vyhlášky) - 139,83 Eur - cestovné Humenné - Prešov a späť (§ 15 písm. a) vyhlášky (0,087 x 140 x 1,066 + 140 x 0,183) - 38,60 Eur - strata času (§ 15 písm. b) a § 17 vyhlášky: 4x13,98 Eur) - 55,92 Eur, spolu 502,35 Eur, - režijný paušál 2 x 8,04 + 1 x 8,39 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky) - 24,47. Celkom trovy konania 562,82 Eur. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.