Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2S/7/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200167 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8015200167.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Moniky Tobiášovej v správnej veci žalobcu WAGNER SERVICE CENTRUM s.r.o., so sídlom v Prešove, Hlavná 111, 080 01 Prešov, IČO: 36 586 145, zastúpeného konateľom Róbertom Wagnerom, právne zastúpeného JUDr. Mariánom Pállom, advokátom so sídlom v Košiciach, Bauerova 14, 040 23 Košice, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupu žalovaného zo dňa 12. decembra 2014 č. XXXXXXX/X/XXXXXX/ XXXX/XXXX a zo dňa 12. decembra 2014 č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX na základe žalôb jednohlasne takto r o z h o d o l : Žaloby z a m i e t a. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Včas podanými žalobami sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutí žalovaného zo dňa 12. decembra 2014 č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Košice zo dňa 21. mája 2012 č.: XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX a zo dňa 12. decembra 2014 č.: XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Košice zo dňa 21. mája 2012 č.: XXX/XXXX/X/XXXXXX/XXXX, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať a priznať trovy konania. Žalobca v žalobách poukázal na obsah prvostupňového rozhodnutia, dôvody odvolania a rozhodnutí žalovaného. Citoval príslušné ustanovenia § 19 ods. 4, § 49 ods. 1, 2 písm. a), § 51 ods. 1, 2 písm. a) a § 71 ods. 1 Zákona o dani z pridanej hodnoty, ako aj čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR a ustanovenie § 15 ods. 1, 5, 17, § 29 ods. 1, 2, 8 a § 48 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb., ako aj poukázal na Nariadenie vlády SR č. 310/2004 Z.z. a na nezákonnosť postupu správcu dane a porušenia týchto predpisov, ktorých sa správca dane dopustil v obidvoch konaniach. Ďalej argumentoval poukazom na porušenie zásady zákonnosti v nadväznosti na účel a rozsah daňovej kontroly správcom dane. Zdôraznil, že on predložil doklady preukazujúce dodanie tovaru a nárok na odpočet. Spochybnil postup správcu dane pri preverovaní podstaty k prevodu linky na neho v zmysle faktúry a kúpnej zmluvy zo dňa 17.08.2009 č. 2000901, ako aj kúpnej zmluvy zo dňa 27.03.2009 a jej Dodatku č. 1 z 20.04.2009. Správca dane podľa žalobcu nepostupoval v súlade s ustanovením § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. V čase výkonu kontroly bola linka zaradená ako tovar a funkčná. Žalobca ďalej tvrdil, že informácie z colného úradu podľa neho odstránili všetky pochybnosti o identite zváracej linky. Správca dane ohľadom faktúry a kúpnej zmluvy a jej dodatku prijal nesprávne právne závery a skutočnosti vyhodnotil v rozpore z § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. s poukazom na ustanovenie § 15 ods. 5 písm. d), ako aj § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. Podľa žalobcu nie je pravdou, že nepredložil doklady k linke - predložil manuál i rozpočet. Správne nevyhodnotil správca dane ani miestne preverovanie z 11.02.2010. Zároveň žalobca v žalobách poukázal na príslušné články Ústavy SR, ako aj na Šiestu smernicu Rady, ako aj na príslušné rozhodnutia Súdneho dvora v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-483/03 a rozsudok NS SR č. 4Sžf/16/2010, podľa ktorých má žalobca nárok na odpočet DPH a to len ku dňu vzniku daňovej povinnosti dodávateľom. Správca dane podľa žalobcu vôbec počas konania neoboznamoval žalobcu so zistenými skutočnosťami, pričom prvý krát sa o nich dozvedel žalobca až 12.04.2012 pri prerokovaní protokolu. K podaným žalobám sa písomným stanoviskom sa dňa 14.04.2015 vyjadril žalovaný, navrhol v obidvoch prípadoch žaloby ako nedôvodné zamietnuť a poukázal v celom rozsahu na dôvody napadnutých rozhodnutí. Z administratívnych spisov, ktoré boli predložené žalovaným mal súd za jednoznačne preukázané, že Daňový úrad Košice ako prvostupňový správny orgán vydal dodatočný platobný výmer dňa 21.05.2012 č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 165 ods. 2 a 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane z pridanej hodnoty za obdobie august 2009 v sume 39 102 Eur. Z ďalšieho administratívneho spisu vyplýva, že Daňový úrad Košice vydal ako prvostupňový správny orgán dodatočný platobný výmer dňa 21.05.2012 č.: XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 165 ods. 2 a 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov vyrubil daňovému subjektu rozdiel dane z pridanej hodnoty za obdobie december 2009 v sume 13 034 Eur. Správca dane v uvedených rozhodnutiach popísal postup, ktorý predchádzal samotnému vydaniu rozhodnutí spolu so všetkými úkonmi, ktoré boli v rámci konania vykonané. Podstatou rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu - správcu dane za zdaňovacie obdobie august 2009 bola faktúra č. 20090801 zo dňa 17.08.2009, ktorá poukazuje na kúpnu zmluvu č. 200901 uzavretú medzi WAGNER SERVICE CENTRUM s.r.o. a BONUS s.r.o. dňa 17.08.2009, kde je definovaný predmet kúpy ako hnuteľná vec - technológia Zváracia linka na sieťovinu. Čo sa týka vydaného dodatočného platobného výmeru zo dňa 21.12.2012, ktorý sa týka zdaňovacieho obdobia december 2009 podstatné náležitosti v tomto prípade je faktúra č. 20091205 z 21.12.2009 a táto takisto poukazuje na kúpnu zmluvu č. 200901 uzavretú medzi spoločnosťou WAGNER SERVICECENTRUM s.r.o. a BONUS 7 s.r.o. dňa 17.08.2009 z predmetom kúpy hnuteľná vec - technológia Zváracia linka na sieťovinu. Na základe vykonaného dokazovania jednak preverovaním listinných dôkazov, ktoré boli v rámci výkonu kontroly predložené daňovým subjektom, ako aj na základe jednotlivých dožiadaní vykonaným správcom dane, správca dane dospel k záveru, že daňový subjekt WAGNER SERVICECENTRUM s.r.o. nepreukázal, že nakúpený tovar použil na účel svojho podnikania a teda daňový subjekt nepreukázal, že mu právo na odpočítanie dane vzniklo. Správca dane pri kontrole za zdaňovacie obdobie august 2009, ako aj december 2009 zistil porušenie ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pretože daňový subjekt nepreukázal, že daň, ktorú si odpočítal použil na dodávky tovarov a služieb. Na základe uvedeného správca dane nákup tovaru v zmysle uvedenej faktúry považuje za neoprávnený a z tohto dôvodu neuznáva platiteľovi dane odpočítanie v celkovej sume 39 102 Eur za zdaňovacie obdobie august 2009, ako aj sumu 13 034 Eur za zdaňovacie obdobie december 2009. O odvolaniach žalobcu, ktoré obsahujú totožné dôvody, ako sú uvedené v žalobách rozhodol žalovaný napadnutými rozhodnutiami zo dňa 12.12.2014, ktoré sú uvedené v úvodnej časti rozsudku tak, že dodatočné platobné výmery Daňového úradu Košice z 21.05.2012 v obidvoch prípadoch potvrdil. Žalovaný v rozhodnutiach podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil rozhodnutia správcu dane zo dňa 21.05.2012 a poukázal na dôvody odvolania daňového subjektu voči prvostupňovému rozhodnutiu, ako aj na postup, ktorý predchádzal ich vydaniu a vyjadril sa ku všetkým námietkam v odvolaní. Odvolací orgán pritom citoval ustanovenie § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a), §51 ods. 1, § 71 zákona č. 222/2004 Z.z., ako aj ustanovenie § 29 ods. 2 a 8 zákona č. 511/1992 Zb. a Nariadenie vlády SR č. 310/2004 Z.z., pričom dospel k záveru, že správca dane vykonanou kontrolou objektívne spochybnil preukázanie splnenia zákonných podmienok predloženými faktúrami č. XXXXXXXX a č. XXXXXXXX v súlade s kúpnou zmluvou zo dňa 17.08.2009, z čoho vyplýva, že predložené faktúry a kúpna zmluva sú v rozpore so skutočnosťou a absentuje materiálny podklad. Poukázal pritom na rozsiahle dokazovanie vykonané správcom dane, ktoré považuje Finančné riaditeľstvo SR ako odvolací orgán vykonané v súlade s § 2 a § 29 zákona č. 511/1992 Zb. a rovnako ako správca dane dospel žalovaný k záveru, že žalobca nepreukázal v zdaňovacom období august 2009 a december 2009 splnenie podmienok na odpočítanie dane za tieto mesiace a to z faktúr č. XXXXXXXX za zdaňovacie obdobie august 2009 a z faktúry č. XXXXXXXX za zdaňovacie obdobie december 2009, čím došlo k porušeniu § 49 ods. 1, 2 a ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. Odvolací orgán ďalej reagoval na jednotlivé námietky odvolávajúceho sa, pričom zdôraznil, že z odôvodnenia napadnutých dodatočných platobných výmerov je zrejmé, že správca dane nespochybnil, že daňový subjekt WAGNER SERVICECENTRUM s.r.o. k daňovej kontrole predložil doklady v zmysle § 51 ods. 1 písm. a) zákona, ale vzhľadom na to, že základnou úlohou správcu dane v dokazovaní podľa § 29 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. je zistiť čo najúplnejšie skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti daňového subjektu, správca dane mal právo požadovať predloženie ďalších dôkazov. Z dôvodov, na ktoré poukázal v rámci postupu správcu dane považuje za správny záver správcu dane, že dôkazy a to faktúry a kúpna zmluva, ktoré daňový subjekt predložil k daňovej kontrole svojim obsahom nie sú schopné presne a jednoznačne označiť tovar - nedostatočne identifikujú predmet kúpy, čím nie sú schopné osvedčiť splnenie podmienok pre odpočítanie dane v zmysle zákona. Doklady, ktoré daňový subjekt predložil pri výkone daňovej kontroly samé o sebe ešte uskutočnenie deklarovaného zdaniteľného obchodu nepreukazujú, sú to len tvrdenia o určitej skutočnosti a preto sú z hľadiska nároku na odpočítanie dane použiteľné len vtedy, keď skutočnosti v nich uvedené majú reálny a pravdivý podklad. Požadovaním ďalších dôkazov správca dane preto neporušil žiadne z ustanovení hmotnoprávneho ani procesnoprávneho predpisu. Odvolací orgán pritom poukázal na obsah ustanovenia § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. Dôkazná povinnosť podľa odvolacieho orgánu je spojením povinnosti tvrdenia a povinnosti doložiť svoje tvrdenia dôkazmi. Daňový subjekt nevyužil svoje právo a tým, že správcovi dane nepredložil požadované doklady, ktoré od neho správca dane žiadal, nepreukázal, že súbor strojov, na nákup ktorých sa vzťahovali sporné faktúry a ktoré daňový subjekt ukázal správcovi dane pri miestnom zisťovaní je totožný s predmetom kúpnej zmluvy - technológia „Zváracia linka na sieťovinu“ , na základe ktorej boli vystavené faktúry č. XXXXXXXX. a faktúra č. XXXXXXXXXX, t. j. nepreukázal, že nakúpený tovar použil na účely svojho podnikania. Tento nedostatok preukázateľnosti nemôže byť odstránený len tvrdením daňového subjektu, že obligatórnym dokladom na preukázanie nároku na odpočítanie dane je faktúra a že zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva mu povinnosť preukazovať dodanie zváracej linky aj s dokumentáciou. Zo znenia predložených faktúr nie je zrejmé, o aký konkrétny zdaniteľný obchod sa jednalo a z predloženej kúpnej zmluvy č. XXXXXX, na ktorú je odvolávka vo faktúrach nebolo možné identifikovať technológiu - Zváracia linka na sieťovinu, ako predmet zmluvy a ako linku, ktorá sa počas miestneho zisťovania nachádzala v priestoroch daňového subjektu. Na základe uvedenej skutočnosti preto bolo logické, že správca dane následne vyžiadal ďalšie písomné dôkazy, ktoré by preukazovali oprávnenie daňového subjektu. Z predloženej kúpnej zmluve konkrétne v bode 2 je uvedené, že predávajúci sa zaväzuje dodať kupujúcemu technológiu „Zváracia linka na sieťovinu“ podľa požiadaviek objednávateľa. Popis technológie podľa ponuky č. 1 zo dňa 25.07.2009. Daňový subjekt však uvedenú ponuku č. 1 správcovi dane nepredložil a tým ani nezdôvodnil svoje tvrdenia ohľadom samotného preukázania dodania tejto linky žalobcovi. V čl. IV. bod 4.2 zmluvy je ďalej uvedené, že predávajúci je pri prevzatí tovaru povinný odovzdať kupujúcemu doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, pričom v čl. V. bod 5.1 je uvedené, že predávajúci preberá záväzok v zmysle záručnej listiny od výrobcu. V čl. VIII. bod 8.1 je uvedené, že dodávateľ je povinný predložiť elektronickú verziu podrobného rozpočtu. Z uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že daňový subjekt mohol a mal vlastniť aspoň doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, teda záručnú listinu od výrobcu, elektronickú verziu podrobného rozpočtu, ako sú uvedené v kúpnej zmluve, preto ich na požiadanie správcu dane mohol a mal predložiť, aby takto preukázal, že linka, ktorá je umiestnená v jeho priestoroch je totožná s linkou, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy a následne fakturácie, na základe ktorej odpočítal daň z pridanej hodnoty. Na základe výzvy zo dňa 06.03.2012 správcu dane, na základe ktorej mal predložiť daňový subjekt manuál, návod linky, písomnú ponuku pri výkone daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január až august 2009 a október až december 2009 daňový subjekt nepredložil. Žalovaný preto z vyššie uvedených skutočností, ako aj z predloženého spisového materiálu a vykonaného dokazovania zistil, že správca dane vykonanou daňovou kontrolou objektívne spochybnil preukázanie splnenia zákonom stanovených podmienok predloženou faktúrou. K ďalšej námietke daňového subjektu, že správca dane uprednostnil kúpnu zmluvu zo dňa 27.03.2009 pred faktúrou č. XXXXXXXXX - 9 zo dňa 21.12.2009 z dôvodu, že mu vyhovovala a zapadla do celkovej konštrukcie jeho subjektívnych a neodôvodnených pochybností žalovaný uviedol, že pri zisteniach u miestne príslušného správcu dane daňového subjektu MS - KOV s.r.o. zistil správca dane Daňový úrad Košice, že O. U. uvedený na faktúre č. XXXXXXXXX-X zo dňa 21.12.2009 ako vystavovateľ faktúry pre spoločnosť Spolok - Družstvo s.r.o. a v súčasnom období jediný a oprávnený štatutárny zástupca spoločnosti MS - KOV s.r.o. túto faktúru nevystavil, nepodpísal, nevystavoval ani žiadne iné účtovné doklady a nemal k dispozícii ani pečiatku. Táto skutočnosť, ako aj predložený dôkaz Dodatok č. 1 zo dňa 20.04.2009 k zmluve medzi MS - KOV s.r.o. a Spolok - Družstvo s.r.o., ktorý mal daňový subjekt získať až po ukončení daňovej kontroly a z ktorého vyplýva zmena v predmete zmluvy predávajúci už nie je výlučným vlastníkom hnuteľnosti, zmena kúpnej ceny znížená, zmena miesta plnenia, predmet kúpy už nie je umiestnený na Teslovej 2, ale bude tam zložený a zodpovednosť za vady tovaru uviedol, že počas daňovej kontroly nebol uvedený dodatok predložený žiadnou zo zmluvných strán a rovnako ako nebolo predložené žiadne čestné prehlásenie O. T. a O. U.. Tieto osoby správcovi dane poskytli potrebné informácie do zápisníc. Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že predmetnú zváraciu linku nadobudol F. J. ako fyzická osoba z Číny, faktúra zo dňa 19.10.2009 v hodnote 180 000 Eur a dňa 21.12.2009 ju predal spoločnosti MS - KOV s.r.o., faktúra zo dňa 21.12.2009 a v ten istý deň 21.12.2009 bola linka predaná spoločnosťou MS - KOV s.r.o. spoločnosti Spolok - Družstvo s.r.o. faktúra zo dňa 21.12.2009 č. 200901201-9. Táto faktúra nebola vystavená konateľom spoločnosti. Tá istá linka bola následne predaná spoločnosti BONUS 7, s.r.o., tri faktúry na základe kúpnej zmluvy č. 17/8/09. Predmetnú linku spoločnosť BONUS s.r.o. predala spoločnosti WAGNER SERVICECENTRUM s.r.o. s dátumom dodania 21.12.2009, pričom kúpna zmluva zo dňa 17.08.2009 a tri faktúry v celkovej hodnote 816 340 Eur. Zo zistení správcu dane je zrejmé, že spoločnosť MS - KOV s.r.o. predložila záznam o prevádzke vozidla zo dňa 21.12.2009, na základe ktorého mala zváraciu linku doručiť na miesto Teslova 2, Košice, pred spoločnosť WAGNER SERVICECENTRUM s.r.o., pričom v kúpnej zmluve zo dňa 27.03.2009 je uvedené, že predmet kúpy je umiestnený na adrese Teslova 2, Košice. Dodatočne predložený Dodatok č. 1 k zmluve upravuje umiestnenie linky. Správca dane zistil, že kúpna zmluva zo dňa 27.03.2009, v ktorej MS - KOV s.r.o. uviedol, že je výlučným vlastníkom zváračskej linky a predmet kúpy je umiestnený u spoločnosti WAGNER SERVICECENTRUM s.r.o., Teslova 2, Košice bola uzavretá na tovar, ktorý v čase uzavretia kúpnej zmluvy ani neexistoval, nakoľko zváraciu linku nadobudol Róbert Wagner - R, delenie plechov na základe faktúry I. zo dňa 19.10.2009 a tovar bol prepustený do režimu voľný obeh 18.12.2009. Preto aj kúpne zmluvy uzavreté dňa 17.08.2009, na základe ktorých prebiehali zálohové fakturácie svojim obsahom odporujú danej skutočnosti. Dodatočne predložený dodatok k zmluve upravuje aj vlastníctvo linky. Daňový subjekt k odvolaniu predložil aj Odbornú analýzu Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach, ktorej obsahom je právny výklad kúpnej zmluvy v zmysle obchodného zákonníka. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že prevod vlastníckeho práva k zváracej linke od Róberta Wagnera, ktorý je aj konateľom spoločnosti WAGNER SERVICECENTRUM s.r.o. a spoločnosti MS - KOV s.r.o., Spolok - Družstvo s.r.o., BONUS 7, s.r.o. až po daňový subjekt WAGNER SERVICECENTRUM s.r.o. bol účelový. Z dokazovania vykonaného správcom dane je zrejmé, že v jeden a ten istý deň 21.12.2009 mala byť dodaná zváracia linka v reťazci: Róbert Wagner - R, delenie plechov, Teslova 2, Košice - MS - KOV s.r.o., ul. JRD 41, Trstenné pri Hornáde - Spolok - Družstvo, s.r.o. - BONUS 7, s.r.o., Krivá 23, Košice - WAGNER SERVICECENTRUM s.r.o., Teslova 2, Košice. Správca dane vykonaným dokazovaním preukázal, že na začiatku a na konci reťazca je osoba Róberta Wagnera, ktorý mohol vedieť, že plnenia sú poznačené podvodom vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty, preto Finančné riaditeľstvo SR považuje námietky odvolávajúceho sa daňového subjektu za neodôvodnené. V závere konštatoval odvolací orgán, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 7Sžf/14/2013 z 24.09.2014, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 20.03.2013 pod sp. zn. 7S/56/2011 - 168, ktorého predmetom bolo zdaňovacie obdobie u daňového subjektu september 2009 a poukázal na tie isté skutočnosti, ktoré boli uvedené žalovaným v odôvodnení tohto rozhodnutia. Zároveň odvolací orgán zdôraznil, že správca dane postupoval v súlade s obsahom § 2 a § 29 zákona č. 511/1992 Zb. a zo zistení vyvodil správny záver o nedodržaní podmienok na uplatnenie nároku na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z., pričom základným dôvodom bola tá skutočnosť, že k dodaniu tovaru, ako je uvádzané v písomných dôkazoch malo dôjsť v auguste a decembri 2009 a predmetná linka nebola jednoznačne a nezameniteľným spôsobom identifikovaná, správca dane mohol preveriť všetky okolnosti dodania tovaru a preto preveril aj okolnosti týkajúce sa súvislostí dodania tovaru, za ktorých boli zálohové platby v mesiaci august 2009 a december 2009 zaplatené. Dokazovanie vykonané správcom dane dokumentuje skutočnosti súvisiace so zálohovými platbami, ako aj s dodaním tovaru, za ktorý bola zálohová platba uhradená a ktoré mali podstatný vplyv na vyslovenie záveru správcu dane o nepreukázaní splnenia zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane. Vzhľadom k tej skutočnosti, že veci vedené na krajskom súde pod sp. zn. 2S/7/2015 a 2S/8/2015 sa týkali tých istých účastníkov a skutkovo spolu súvisia, krajský súd na pojednávaní dňa 14.10.2015 uznesením v súlade s ustanovením § 112 ods. 1 O.s.p. v záujme hospodárnosti konania spojil obidve veci na spoločné konanie, ktoré sa naďalej budú pojednávať a viesť pod sp. zn. 2S/7/2015. Ako vyplýva z uvedených žalôb, ako aj rozhodnutí daňových orgánov mal súd za preukázané, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti právoplatných rozhodnutí podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. Ako vyplýva z ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť ( § 244 ods. 2,3 O.s.p. ). Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 247 ods. 2 O.s.p., pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú nadobudlo právoplatnosť. Pri preskúmavaní je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia s poukazom na ustanovenie § 250i ods. 1 O.s.p. Z dispozičnej zásady, ktorou sa súd v správnom súdnictve riadi vyplýva žalobcovi z ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p. uviesť okrem všeobecných náležitostí žaloby uvedených v § 42 ods. 3 a § 70 ods. 1 O.s.p. aj označenie rozsahu, v ktorom je rozhodnutie napadnuté, v čom vidí nezákonnosť rozhodnutia a aký konečný návrh robí. Predmetnými žalobami sa žalobca domáha zrušenia napadnutých rozhodnutí žalovaného, ktorý potvrdil dodatočné platobné výmery správcu dane, v ktorých správca dane dospel k záveru, že žalobca pre odpočet DPH nesplnil podmienky pri nadobudnutí dodaného tovaru - zváracej linky. Podľa § 1a písm. c) zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, správou daní evidencia a registrácia daňových subjektov a ich vyhľadávanie, overovanie podkladov potrebných na správne a úplné zistenie dane, daňové konanie, daňová kontrola, evidovanie daní a preddavkov vrátane vysporiadania daňových preplatkov a daňových nedoplatkov, daňové exekučné konanie a ďalšie činnosti správcu dane a iných orgánov 1a) podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov. Podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona, v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona, správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžiadaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré iné menej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vyberať daň. Podľa § 2 ods. 3 citovaného zákona, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Podľa § 2 ods. 6 citovaného zákona, pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov. Podľa § 15 ods. 5 citovaného zákona, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len „kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo a) na predloženie služobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly, b) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami, c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety, d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe. Podľa § 29 ods. 1 citovaného zákona, dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie. Podľa § 29 ods. 2 citovaného zákona, správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 29 ods. 4 citovaného zákona, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Podľa § 29 ods. 8 citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) citovaného zákona, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Senát krajského súdu preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvádzaných v žalobách podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a dospel jednohlasne k záveru, že žaloby nie sú dôvodné, pretože rozhodnutia správnych orgánov boli vydané v súlade so zákonom, preto žaloby zamietol. Podľa názoru krajského súdu daňové orgány postupovali v súlade s príslušnými ustanoveniami Zákona o správe daní, ako aj Zákona o DPH, ktoré boli vyššie citované, pričom jednoznačne z týchto ustanovení vyplýva, že daňová povinnosť žalobcu podľa § 19 ods. 4 Zákona o DPH vznikla dňom prijatia platby t. j. nasledujúcim dňom po odpísaní platby z účtu žalobcu, teda 04.09.2009. Ako vyplýva z obsahu ustanovenia § 49 ods. 1, 2 písm. a) citovaného zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH vzniklo právo na odpočítanie dane dňom vzniku daňovej povinnosti teda v mesiaci august a december 2009. Následne ako správca dane správne konštatoval právo odpočítať daň bolo uplatnené daňovým subjektom v súlade s ustanovením § 51 ods. 1 písm. a) po obdržaní faktúr od platiteľa dane a to v termíne na príslušné podanie daňového priznania za mesiace august a december 2009. Tento budúci zdaniteľný obchod na základe uvedených účtovných dokladov bol riadne zaúčtovaný v účtovníctve žalobcu v príslušných mesiacoch august a december 2009. Ako vyplýva z rozsiahleho dokazovania správcu dane zváracia linka bola dodaná 21. decembra 2009 a obchod bol vykonaný v zmysle Kúpnej zmluvy č. XXXXXX. Po získaní technického osvedčenia od príslušného inšpekčného orgánu TÚV SUD Slovakia s.r.o. bola zváracia linka od mája 2010 v plnej prevádzke u žalobcu a produkovala výrobky, ktoré žalobca predáva. K týmto uvedeným skutočnostiam s poukazom na obsah ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, ktoré sú hmotnoprávnej povahy a na ktorých bezpodmienečné splnenie je viazaný nárok na odpočet musí súd konštatovať, že ich nesplnenie nie je možné odpustiť ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosť platiteľa. Naopak zákonodarca požaduje v tomto prípade z dôvodu, aby platiteľ, ktorý si nárok na odpočet uplatnil, bol povinný preukázať existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil v zákone. Daňový subjekt pri uplatnení nároku na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a faktúra musí mať všetky náležitosti zákonom predpísané s poukazom na obsah ustanovenia § 71 ods. 2 písm. f) Zákona o DPH. Podľa názoru súdu bol správny postup správcu dane v prípadoch, ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno svojimi tvrdeniami nepreukázal nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty. Následne bol správcom dane správne s poukazom na ustanovenie § 19 ods. 4 Zákona o DPH vyzvaný na preukázanie ďalších skutočností súvisiacich so zálohovou faktúrou, na predloženie dokladov, ktoré boli súčasťou príslušnej dodávky zváracej linky a nespochybňujú jej nadobudnutie v rámci obchodného reťazca, ktoré bolo v napadnutom rozhodnutí správcu dane uvedené. Čo však žalobca aj napriek výzvam správcu dane nepreukázal a to ani pri kontrole DPH za mesiac august 2009, ani za december 2009. V daných konkrétnych veciach podľa názoru súdu neobstojí preto tvrdenie žalobcu, že daňová povinnosť spoločnosti BONUS 7 s.r.o. Košice vznikla dňom prijatia platby zo zálohovej faktúry a nie vystavením zálohovej faktúry ako takej a že z tohto dôvodu aj právo žalobcu na odpočet DPH vzniklo dňom prijatia platby zo zálohovej faktúry a nie dňom doručenia, resp. vystavenia zálohovej faktúry za predmetnú faktúru. Podľa názoru súdu je teda právne irelevantné, či zálohová faktúra má alebo nemá zákonom vyžadované náležitosti, ako je presná identifikácia druhu dodaného tovaru, keďže presný druh tovaru bol uvedený v konečnej faktúre. V súlade s týmito skutočnosťami na to, aby sa daň stala splatnou na základe preddavku je potrebné, aby všetky príslušné prvky zdaniteľného plnenia, teda aj budúca dodávka, alebo budúce poskytnutie služieb boli už známe v momente vyplatenia preddavku na určený tovar. S poukazom na dôraz toho, že správny súd nie je súdom skutkovým s výnimkou ustanovenia § 250i ods. 2 O.s.p. posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánov verejnej správy a za nevyhnutné dôkazy, pričom v predmetných veciach súd nepovažoval dôkaz, ktorý mal k dispozícii žalobca až v máji 2010 za vierohodný, nakoľko identita tovaru za zdaňovacie obdobie august 2009 a december 2009 nebola preukázaná v zmysle ustanovenia § 71 ods. 2 písm. f) Zákona o DPH. Aj podľa názoru súdu tak, ako to vyslovil žalovaný, žalobca mal možnosť aj v odvolacom konaní preukázať, že identita tovaru nainštalovaného po získaní osvedčenia bola tá istá, ako tomu bolo v auguste, resp. decembri 2009 a nakoniec dňa 11.02.2010 pri miestnej obhliadke. Ďalej súd konštatoval, že v čase poskytnutia zálohovej platby, teda preddavku, žalobca nemal k dispozícii doklad v zmysle ustanovenia § 1 ods. 1 písm. a) až d) Nariadenia vlády SR č. 310/2004 zo dňa 28.04.2004, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody na strojové zariadenie, čo je podstatnou náležitosťou sprievodných dokladov prislúchajúcich k spornej faktúre za predmetné zdaňovacie obdobie. Súd preto aj naďalej je toho názoru, že pokiaľ do svojho rozhodnutia tak správca dane, ako aj žalovaný aplikoval hmotnoprávne ustanovenia príslušného Zákona o DPH, ako aj Zákona o správe daní a poplatkov č. 511/1992 Zb. po zistení skutkového stavu, na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania, ktoré súd považoval za dostatočné vo veci zistenia skutkového stavu a preto nebol žiadny dôvod na doplnenie dokazovania v plnej jurisdikcii, ani na vykonanie dôkazov nevyhnutých podľa ustanovenia § 250i ods. 1 O.s.p., na ktoré ustanovenie súd vyššie poukázal, pretože zváracia linka v čase poskytnutia preddavkov ako tomu bolo v auguste a decembri 2009 nemala svoju identitu, teda žalobca nepredložil správcovi dane potrebnú dokumentáciu k nej podľa zmluvy č. XXXXXX zo dňa 17.08.2009. Aj podľa názoru súdu si žalobca túto povinnosť nesplnil ani na základe výzvy správcu dane zo dňa 22.06.2010, teda už po termíne, kedy predmetná zváracia linka bola spojazdnená na základe získania osvedčenia k nej. Vykonanie tohto dôkazu bolo irelevantné a preto túto námietku žalobca súd považuje za nedôvodnú. Čo sa týka ďalších námietok, na ktoré žalobca poukazuje súd ďalej uvádza, že čo sa týka povinností žalobcu o dokladovaní predmetu dodania tovaru - zváracej linky, správca dane vyžadoval sprievodné doklady v súlade s príslušnými ustanoveniami platného právneho predpisu zákona č. 511/1992 Zb., konkrétne ustanovenia § 15 ods. 5, teda v súlade so zákonom. Pri každej kúpnej zmluve, ktorá je v obchodnom práve uzatváraná v zmysle § 417 Obchodného zákonníka je predávajúci spolu s tovarom povinný predložiť aj doklady vzťahujúce sa na tento tovar, ako aj doklady, ktoré predávajúci je povinný predložiť zo zákona, odovzdať ich kupujúcemu s poukazom práve na ustanovenie § 417 Obchodného zákonníka. V danom prípade nie je dôležité, či ide o písomné, či ústne uzatvorenie predmetnej kúpnej zmluvy. Ak s poukazom na obsah ustanovenia § 8 ods. 1 Zákona o DPH, tieto povinnosti pre predávajúceho nevyplývajú a ak žalovaný vo svojom rozhodnutí, resp. správca dane pri odôvodnení rozhodnutia neuviedli, súd je toho názoru, že táto námietka žalobcu vyplýva z vyššie citovaného ustanovenia § 417 Obchodného zákonníka. Správcovi dane aj podľa názoru súdu prináleží v zmysle ustanovenia § 29 Zákona o správe daní vykonať dokazovanie v takom rozsahu, aby zistil skutkový čas čo najúplnejšie. Preto z uvedeného dôvodu s poukazom na obsah ustanovenia § 29 ods. 4 citovaného zákona správca dane splnenie hmotnoprávnych podmienok na priznanie práva na odpočítanie dane môže preveriť iba spôsobom, ktoré ustanovuje Zákon o správe daní. V rámci tohto dokazovania môže správca dane požadovať a preverovať také doklady, ktoré súvisia s predmetom kontroly a ktoré by daňový subjekt z objektívneho hľadiska mohol mať k dispozícii. Ďalej súd je toho názoru, že žalobná námietka čo sa týka identity umiestneného strojného zariadenia uvádzaná žalobcom v žalobách je podľa názoru súdu jasná a zrejmá zo skutočností z miestneho zisťovania, ktoré zaznamenal správca dane a ktoré sú overené v čase miestneho zisťovania. Skutočnosti, ktoré správca dane overoval ohľadom identifikácie stroja, ako napríklad výrobné číslo, rok výroby, adresu výrobcu atď., sa na predmetnom stroji v čase miestneho zisťovania nenachádzali. Z tohto dôvodu boli pochybnosti o krajine pôvodu nadobudnutého tovaru, ako aj samotného nadobudnutia vlastníckeho práva k uvedenému strojnému zariadeniu, ktoré bolo vlastne neidentifikovateľné. To, či v čase miestneho zisťovania bola uvedená linka funkčná alebo nie nemalo z hľadiska obsahu ustanovenia § 49 a § 51 Zákona o DPH žiadny právny význam. K žalobnej námietke žalobcu, aké dôvody uviedli správcu dane, resp. aké právne úvahy použil správca dane, keď uprednostnil zmluvu pred faktúrou, súd sa v tejto časti v plnom rozsahu stotožnil so závermi správcu dane, ktorý poukazuje na vyjadrenie jediného konateľa spoločnosti MS - KOV s.r.o. Miroslava Lišku, ktorý faktúru č. XXXXXXXXX-X nevystavoval, nepodpisoval a nasvedčuje tomu aj tá skutočnosť, že medzi obchodnými spoločnosťami vo vyššie uvádzanom obchodnom reťazci došlo k predaju a kúpe uvedeného strojného zariadenia v čase, keď ešte obchodná spoločnosť, ktorá uzatvárala zmluvu dňa 27.03.2009 uvedený výrobok ešte nevlastnila. Správca dane spochybnil celý pohyb fakturovaného tovaru medzi spoločnosťami Róbert Wagner - R, delenie plechov, Teslova 2, Košice - MS - KOV s.r.o., ul. JRD 41, Trstenné pri Hornáde - Spolok - Družstvo, s.r.o. - BONUS 7, s.r.o., Krivá 23, Košice - WAGNER SERVICECENTRUM s.r.o., Teslova 2, Košice, pričom svedecká výpoveď konateľa v danom prípade nebola právne významná za účelom zistenia tých skutočností kto a ako nadobudol spornú zváraciu linku, ale z toho dôvodu, že z týchto dokladov správcovi dane boli jednak známe údaje, ktoré potreboval zistiť pri vykonaní daňovej kontroly, avšak zo zápisníc, ktoré boli vyhotovené iným správcom dane pri vyvodení záverov vychádzal správca dane z tých skutočností, že išlo o pochybnosti o krajine pôvodu nadobudnutého tovaru, ako aj samotného nadobudnutia vlastníckeho práva k uvedenej zváracej linke. K týmto zápisniciam podľa názoru súdu mal žalobca právo kedykoľvek sa dostať, tieto si naštudovať, pretože boli obsahom spisu, ku ktorému mal jeho právny zástupca, ako aj on možnosť nazrieť. Správca dane z príslušných dokladov zistil, že Róbert Wágner - R, delenie plechov, Teslova 2, Košice, nadobudol zváraciu linku z tretích krajín (Čína) v hodnote 180 000 Eur. Následne Róbert Wágner - R, delenie plechov (ktorý je súčasne konateľom žalobcu) zváraciu linku dňa 21.12.2009 predal spoločnosti MS - KOV s.r.o. (faktúra číslo XXXXXXX zo dňa 21.12.2009 zarovnací a rezací stroj GT4-12, zváraciu linku GWC3100 a ohýbací stroj, základ dane 249 800 Eur, DPH 19% 47 462 Eur, cena celkom 297 262 Eur). V ten istý deň 21.12.2009 spoločnosť MS - KOV s.r.o. predala linku spoločnosti Spolok - Družstvo, s.r.o. (faktúra číslo XXXXXXXXX-9 zo dňa 21.12.2009 zarovnací a rezací stroj GT4-12, linku zváraciu GWC3100, ohýbací stroj, základ dane 252 000 Eur, DPH 19% 47 880 Eur. Z Kúpnej zmluvy zo dňa 27.03.2009 vyplýva základ dane 350 000 Eur, DPH 19% 66 500 Eur, cena celkom 416 500 Eur - táto faktúra je fiktívna, nebola vystavená konateľom spoločnosti. Z kúpnej zmluvy čl. VI. vyplýva, že kupujúci nadobudne vlastnícke právo k tovaru až úplným zaplatením jeho kúpnej ceny. Kúpna cena podľa pokladničnej knihy MS - KOV s.r.o. v decembri 2009 uhradená nebola). Tá istá linka mala byť následne predaná spoločnosti BONUS 7, s.r.o., s dátumom dodania 21.12.2009 na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 17.8.2009. Spoločnosť Spolok - Družstvo, s.r.o. vystavila pre spoločnosť BONUS 7, s.r.o. faktúry na základe Kúpnej zmluvy 17/8/09: faktúru číslo XXXXXXXX zálohová platba v sume 244 902 Eur, faktúru číslo XXXXXXXX zálohová platba v sume 489 804 Eur a faktúru číslo XXXXXXXX za technológiu zváracia linka na sieťovinu v sume 74 494 Eur. Spoločnosť BONUS 7, s.r.o. mala predať predmetnú linku žalobcovi, s dátumom dodania 21.12.2009 a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.8.2009 a vystavených faktúr: číslo XXXXXXXX - prijatie platby v sume 244 902 Eur zo dňa 17.08.2009, číslo XXXXXXXX - zálohová platba v sume 489 804 Eur zo dňa 4.9.2009 a číslo XXXXXXXX - za technológiu zváracia linka na sieťovinu v sume 81 634 Eur zo dňa 21.12.2009 s dodaním tovaru (t.j. v cene celkom 816 340 Eur, základ dane 686 000 Eur, DPH 19% 130 340 Eur). Na základe uvedeného došlo k navýšeniu odpočtu dane z pridanej hodnoty z 35 123,40 Eur za ten istý tovar na výšku 130 340,00 Eur, ktorý si žalobca uplatnil na odpočte dane. K ďalšej žalobnej námietke žalobcu týkajúcej sa zásady proporcionality súd s poukazom na podstatu uvedenej zásady konštatuje, že obmedzenie, resp. zasahovanie do ústavou chránených práv a slobôd je ústavne akceptovateľné len vtedy, ak je ustanovené zákonom zodpovedá niektorému ustanovenému legitímnemu cieľu a je nevyhnuté v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie sledovaného cieľa, t. j. ospravedlňuje ho existencia naliehavej spoločenskej potreby a primerane, teda spravodlivo vyvážený vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom. K následnej námietke žalobcu, že pokiaľ ide o porušenie ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 Zákona o DPH a to tým, že správca dane nevzal do úvahy ako dôkaz vykonané preverovanie a zisťovanie u dodávateľa žalobcu súd je toho názoru, že predmetnú zváraciu linku nadobudla kúpnou zmluvou č. 17/8/09 zo dňa 17.08.2009 spoločnosť WAGNER SERVICECENTRUM s.r.o. na základe predloženej faktúry a podľa vyjadrení, ktoré sú obsahom preverovania prepravu predmetnej zváracej linky zabezpečil dodávateľ priamo žalobcovi na ulicu Teslova 2, Košice. Doklady týkajúce sa predmetnej zváracej linky, teda sprievodné doklady spoločnosť neodovzdala pri preberaní tovaru žalobcovi, ani žiadnu dokumentáciu k predmetu predaja spoločnosť BONUS 7 s.r.o. nemala, čo vyplýva zo zápisnice z miestneho zisťovania spísanej správcom dane dňa 03.03.2010. Vzhľadom na rozsiahle dokazovanie, ktoré vykonal správca dane s poukazom na obsah ustanovenia § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb., z ktorého jednoznačne vyplynulo, že Colný úrad v Humennom potvrdil, že nadobudnutie tovaru podľa faktúry I. zo dňa 19.10.2009 na základe colného vyhlásenia pod č. XXXXXXXXXXXXX zo dňa 18.12.2009 podľa dokladov získaných podľa vykonanej daňovej kontroly zváračská linka v rozloženom stave čiastočne automatizovaná jeden kus, nová, kód pôvodu CN, cena na položku 180 000 Eur bola prepustená do režimu 4000 aj v decembri 2009. Z uvedených skutočností podľa § 21 ods. 1, ods. 2 Zákona o DPH vyplýva, že daňová povinnosť pri dovoze tovaru podľa ods. 1 vzniká dňom prijatia colného vyhlásenia na prepustenie tovaru do príslušného colného režimu t. j. 18.12.2009. S poukazom na tú skutočnosť, že uvedené informácie správca dane obdržal až po vyhotovení protokolu, odvolací orgán s poukazom na obsah ustanovenia § 48 ods. 2 Zákona o správe daní doplnil výsledky daňového konania o informácie získané z colného úradu týkajúce sa faktúry zo dňa 19.10.2009 a colného vyhlásenia zo dňa 18.12.2009 v súlade s týmto ustanovením. Správca dane na základe takto preverených plnení vyplývajúcej z kúpnej zmluvy č. XXXXXX zo 17.08.2009 dospel k záveru, že odpočítaním dane v sume 39 102 Eur za zdaňovacie obdobie august 2009 na základe faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 17.08.2009, ako aj v sume 13 034 Eur za zdaňovacie obdobie december 2009, na základe faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 21.12.2009 od dodávateľa BONUS 7 s.r.o. Košice bolo porušené ustanovenie § 49 ods. 1, 2 Zákona o DPH, nakoľko daňové doklady predložené daňovým subjektom t. j. žalobcom pri výkone daňovej kontroly neboli schopné preukázať splnenie zákonom stanovených podmienok pre odpočet dane a vykonaným šetrením správcu bolo preukázané, že skutočnosti v nich uvedené nemajú reálny a pravdivý podklad. Krajský súd zdôrazňuje, že v danom prípade nepostačilo preukázať, že bola splnená zákonná podmienka uvedená v § 19 ods. 4 Zákona o DPH, ale bolo potrebné preukázať aj to, či tovar bol skutočne dodaný vyššie uvedeným obchodným spoločnostiam, pričom zistil, že v jeden a ten istý deň t. j. 21.12.2009 mala byť dodaná zváracia linka na začiatku obchodného vzťahu fyzickej osobe Róbertovi Wagnerovi a v ten istý deň nasledujúcim obchodným spoločnostiam, ktoré boli uvádzané v odôvodnení napadnutých rozhodnutí to znamená: Róbert Wagner - R, delenie plechov, Teslova 2, Košice - MS - KOV s.r.o., ul. JRD 41, Trstenné pri Hornáde - Spolok - Družstvo, s.r.o. - BONUS 7, s.r.o., Krivá 23, Košice - WAGNER SERVICECENTRUM s.r.o., Teslova 2, Košice. Ako nedôvodnú vyhodnotil súd aj námietku žalobcu, že žalovaný v dôvodoch svojich rozhodnutí sa nevysporiadal so všetkými odvolacími námietkami žalobcu v súlade s ustanovením § 48 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb., pričom toto odôvodnenie nezodpovedalo zákonným požiadavkám týkajúcim sa obsahu odvolania podľa § 30 ods. 3 citovaného zákona. V tomto prípade súd je opačného názoru a podľa neho žalovaný sa vyporiadal so všetkými podstatnými námietkami uvádzanými žalobcom v odvolaní v súlade s ustanovením § 48 ods. 6 Zákona o správe daní. S poukazom na citáciu rozsudku Súdneho dvora zo dňa 12.01.2006 v spojených veciach C - 354/03, C - 355/03 a C - 484/03 súd konštatoval, že aplikácia pre danú konkrétnu vec nemá žiadny súvis a preto sa k tejto námietke žalobcu súd ani nevyjadruje. Ako vyplýva z obsahu citovnaého ustanovenia § 49 ods. 1 Zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. S poukazom na obsah ustanovenia § 19 ods. 1 citovaného zákona, podľa § 49 ods. 2 písm. a) citovaného zákona platiteľ, ktorému vznikla daňová povinnosť dňom dodania tovaru môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovaru a služieb, ktoré použije na dodávku tovaru a služieb ako platiteľ, s výnimkou podľa ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku s tovarom a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 71 ods. 1, 6 Zákona o DPH, pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru. Ak platiteľ vo faktúre alebo v inom doklade o predaji uvedie vyššiu sumu dane, ako je povinný platiť podľa tohto zákona, je povinný platiť túto vyššiu sumu dane. Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžiadavaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré iné menej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň. Súd sa stotožnil s právnym záverom správcu dane, ako aj žalovaného, že žalobca za zdaňovacie obdobie august a december 2009 od dodávateľov, ktorí boli vyššie uvedení a daň vyrubená v daňovom konaní za august 2009 v sume 39 102 Eur a za december 2009 v sume 13 034 Eur bola vyrubená v súlade s platnou právnou úpravou. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia, podľa ktorých daňové orgány postupovali, ako aj po posúdení postupu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutých rozhodnutí, súd dospel k záveru, že žalobca nebol ukrátený na svojich právach rozhodnutím a postupom správneho orgánu s poukazom na obsah a ustanovenia § 247 ods. 1 O.s.p. Podľa § 250k ods. 1 O.s.p. súd rozhodol o trovách konania s poukazom na to, že žalobca nebol v konaní úspešný a žalovaný zo zákona nemá právo na náhradu trov konania rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal. V predmetných veciach senát krajského súdu rozhodol jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.