Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 4S/10/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200260 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8015200260.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členiek senátu Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Evy Slávikovej v právnej veci žalobcu J. W., bytom v F., W. XXXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Bernardom Medárom. advokátom, Humenné, Dubová č. 4 proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupu žalovaného zo dňa 9. januára 2015 č. 1100305/1/5915/2015/5056, zo dňa 9. januára 2015 č. 1100305/1/5976/2015/5056, zo dňa 9. januára 2015 č. 1100305/1/5855/2015/5056 na základe žalôb takto r o z h o d o l : Žaloby z a m i e t a . Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobou zo dňa 12.03.2015 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 9. januára 2015 č. 1100305/1/5915/2015/5056 (4S/10/2015). Žalobou zo dňa 09.03.2015 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 9. januára 2015 č. 1100305/1/5976/2015/5056 (4S/11/2015). Žalobou zo dňa 12.03.2015 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 9. januára 2015 č. 1100305/1/5855/2015/5056 (4S/9/2015). Uznesením zo dňa 11.06.2015 č. 4S/10/2015-122 a následne uznesením zo dňa 30.09.2015 č. 4S/10/2015 súd spojil uvedené veci na spoločné konanie s tým, že konanie bude vedené pod spis. zn. 4S/10/2015. Žalobca sa uvedenými žalobami domáhal zrušenia rozhodnutí žalovaného v spojení s prvostupňovými rozhodnutiami Daňového úradu Prešov - Humenné a vrátenia vecí žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Žaloby zhodne odôvodnil tým, že Daňový úrad v Prešove, pobočka Humenné koná ako nepríslušný orgán, pretože vecne a procesne príslušným je Daňový úrad v Prešove. Daňovým úradom v Prešove, pobočka Humenné boli zamietnuté návrhy na povolenie obnovy daňového konania ukončených rozhodnutím Daňového úradu v Snine č. 705/230/16539/11/BilJ zo dňa 09.09.2011, č. 705/230/16548/11/BilJ zo dňa 09.09.2011 a č. 705/230/16537/11/BilJ zo dňa 09.09.2011. Voči rozhodnutiam správnu dane podal žalobca odvolania. O odvolaniach rozhodol žalovaný preskúmavanými rozhodnutiami, ktorými žalovaný potvrdil rozhodnutia Daňového úradu v Prešove. Namietal, že bol rozhodnutiami žalovaného, ako aj rozhodnutiami prvostupňového orgánu ukrátený na svojich právach a napadnuté rozhodnutia považuje za nezákonné. Zastáva názor, že žalovaný nebol vecne a procesne príslušný orgán pri rozhodovaní o jeho odvolaniach, lebo rozhodovať mal Daňový úrad Prešov, a nie pobočka Humenné. Zdôraznil, že napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia Daňového úradu v Prešove, pobočka Humenné o zamietnutí návrhu na obnovu konania sú nezákonné, svojvoľné, arbitrárne, riadne nezdôvodnené a nezrozumiteľné, a to z nasledovných dôvodov: - K návrhu na obnovu konania predloženými listinnými dôkazmi preukázal, že sa vôbec nedopustil správneho deliktu podľa zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov správe daní a poplatkov (teraz zák. č. 563/2009 Z.z.), ktorý delikt sa mu kladie za vinu v rozhodnutiach o uložení pokuty - V danom prípade vôbec neprichádza do úvahy postup podľa ust. § 155 ods. 12 zákona č. 563/2008 Z.z. o správe daní v znení neskorších predpisov, lebo podľa citovaného ustanovenia sa upraví alebo zruší z úradnej moci pokuta uložená podľa odseku 1. písm. f) zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, novým rozhodnutím o pokute sa pôvodné rozhodnutie zrušuje, čo v tomto prípade neprichádza do úvahy, lebo z jeho strany nedošlo k správnemu deliktu - Rozhodnutia o zamietnutí návrhu na obnovu konania sú svojvoľné, arbitrárne a nezdôvodnené, lebo obsahujú len ničím nepodloženú a riadne nezdôvodnenú konštatáciu, že sa nepreukázali dôvody na obnovu konania podľa § 75 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov. - Jednoznačne listinnými dôkazmi preukázal, že si uplatnil právo na odpočítanie dane a daň odpočítal na základe faktúry č. 15/2007, č. 26/2007, č. 27/2007 a č. 15/2007, ktoré boli riadne vystavená spoločnosťou MARIET, s.r.o. Snina - platiteľom dane podľa ust. § 71 citovaného zákona a v súlade s ust. § 2, písm. b) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v platnom a účinnom znení ku dňu 01.07. až 31.12.2007. Podstatnou otázkou, ktorú bolo potrebné vyriešiť je miesto dodania služieb podľa ust. § 15 ods. 1 zákona č. 22/2004 o dani z pridanej hodnoty platnom a v znení. Napadnuté rozhodnutia žalovaného a prvostupňových správnych orgánov považuje za svojvoľné, arbitrárne a ničím nezdôvodnené a nezrozumiteľné, pretože nepostačuje uviesť ničím nepodloženú a nezdôvodnenú konštatáciu, že na daný prípad nie je možné aplikovať ust. § 16, ods. 7 zákona č. 222/2004 Z.z. v platnom znení v roku 2007, pretože prijaté práce od spoločnosti MARIET, s.r.o. daňový subjekt dodal zákazníkovi, ktorý je identifikovaný pre daň v tom členskom štáte, sa práce fyzicky vykonávali. Z tvrdenia od fínskeho odberateľa zo dňa 13.02.2014 vyplýva, že žeriavové mačky a hnuteľné veci boli dodané pre zákazníkov identifikovaných v iných členských štátoch, než v ktorom boli fyzický vykonávané. Považuje za irelevantné, že daňový subjekt preukázal potvrdením od odberateľa až pri návrhu na obnovu konania, že fínsky odberateľ žeriavové mačky predal a vyviezol mimo Fínska. Vo vzťahu k spoločnosti MARIET, s.r.o. bol v daných prípadoch odberateľom, čo preukázal aj rámcovou zmluvou. Z rámcovej zmluvy zo dňa 11.06.2007 vyplýva, že zhotoviteľom - dodávateľom spoločnosť MARIET, s.r.o. Pčolinská 1378/8, Snina a objednávateľom - odberateľom - žalobcom Predmetom tejto zmluvy je zabezpečenie montážnych a zámočníckych prác pri zhotovovaní žeriavových mačiek a miestom uskutočnenia prác - zhotovením diela je spoločnosť Konecranes vo Fínsku. Poukázal na ust. § 16 ods. 7 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení platnom v roku 2007 , ktoré nevymedzuje dodávateľa alebo odberateľa, ale toto ustanovenie vymedzuje miesto dodania služieb, ktorými sú ocenenie hnuteľného majetku a práce na hnuteľnom majetku, ak sa vykonávajú pre odberateľa, ktorý je identifikovaný pre daň v členskom štáte inom, ako je členský štát, kde sa práce, fyzicky vykonávajú, je členský štát, ktorý pridelil odberateľovi identifikačné číslo pre daň, pod ktorým sa mu služba dodala, ak sa tovar neodošle alebo neprepraví mimo členského štátu, v ktorom sa služby fyzický vykonali. Nesúhlasil s názorom žalovaného, že ani potvrdenie spoločnosti Konecranes nepreukazuje možnosť aplikácie ust. § 16, ods. 7 zákona. Ďalej nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že predloženie potvrdenia o predaji žeriavových mačiek do iných členských štátov, resp. do tretieho štátu nemožno považovať za novú skutočnosť alebo dôkaz, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania, rovnako nepreukazujú nepravdivosť prv vykonaných dôkazov podľa ust. § 75 ods. 1 písm. a) a b) Daňového poriadku. V tejto súvislosti poukázal na porušenie zásady daňovej neutrality DPH v napadnutých rozhodnutiach. Za irelevantný považuje záver žalovaného v napadnutých rozhodnutiach, že vzhľadom na uvedené je znalecký posudok vypracovaný na podklade potvrdenia fínskej spoločnosti ako rozhodujúceho dôkazu pre uplatnenie výnimky podľa ust. § 16, ods. 7 Zákona o dani z pridanej hodnoty platného v čase rozhodnom, v tomto konaní irelevantný, lebo tento záver nijako neodôvodnil. Ďalej nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že daňový subjekt tvrdil, že práce boli poskytnuté na hnuteľných veciach pre odberateľa vo Fínsku, bez toho, aby uviedol, že budú následne odberateľom vyvezené, lebo táto skutočnosť je zrejmá a všeobecne známa, lebo spoločnosť Konecranes Heavy Lifting Oy, Componens, PL 669, 05801 Hyvinkää, Fínsko je veľkovýrobcom žeriavových mačiek určených na vývoz. V potvrdení zo dňa 13.02.2014 od tejto spoločnosti vo Fínsku sú uvedené aj čísla žeriavových mačiek, a to CBC803, CBC805, CBC808, CBC810 a HN40842, HN40885, HN40890, ktoré v skutočnosti boli predané a doručené mimo Fínska do krajín: Pobrežie slonoviny, Španielsko, Slovinsko, Maltská republika. Preto za irelevantnú považuje skutočnosť, že daňový subjekt tvrdil, že práce boli poskytnuté na hnuteľných veciach pre odberateľa vo Fínsku, bez toho, aby uviedol, že budú následne odberateľom vyvezené. Túto skutočnosť uviedol ako dôvod návrhu na obnovu konania. Argumentoval tým, že zo zásady právnej istoty vyplýva, že zdaniteľné osoby musia poznať svoje povinnosti ešte pred uzavretím obchodu. Rozdelenie rizika medzi dodávateľa a daňový orgán musí byť v súlade so zásadou proporcionality. Judikát ESD (C-184/05) je významným a mienkotvorným právnym názorom na daňové dokazovanie a na deľbu dôkazného bremena. Podľa uvedeného judikátu daňové orgány nemôžu nútiť dodávateľa zaplatiť daň, ak predložil vopred známy zoznam dokumentov preukazujúcich oslobodenie dodania do iného členského štátu, ak nevedel alebo nemohol vedieť o prípadnom daňovom podvode nadobúdateľa. Medzinárodné dožiadanie je možnosť, nie povinnosť daňových orgánov štátu dodávateľa; daňové orgány druhého štátu nemajú právomoc posúdiť, či je splnený zoznam dôkazov pre oslobodenie podľa legislatívy v prvom štáte. V tejto rozhodovacej línii pokračuje aj ESD v rozsudku Mecsek-Gabona (C-273/11), keď judikoval nasledovné. Potrebné dôkazy pre oslobodenie musia byť výslovne uvedené vo vnútroštátnej úprave DPH; dodávateľ je v dôkaznej núdzi len vtedy, ak nesplnil vopred známe vnútroštátnym zákonom požadované dôkazy. Ďalej zdôraznil, že spoločnosť MARIET, s.r.o. bola v rozhodnom čase platiteľom tejto dane - DPH a bolo jej pridelené IČ DPH: SK 2022149008. Poukázal na ust. § 71 ods. 6 Zákona o DPH a na čl. 203 Smernice Rady 20006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty účinnej od 01.01.2007 DPH, podľa ktorej platí každá osoba, ktorá uvedie túto daň na faktúre. Do 31.12.2009 znel ods. 5 § 69 Zákona o DPH, že ak osoba, ktorá nie je platiteľom, uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň. Až novelou zákona o DPH účinnou od 01.01.2010 nastala zmena tohto ustanovenia. Ust. § 71 ods. 6 citovaného zákona netransponuje čl. 203 uvedenej smernice, pretože uvádza povinnosť platiť daň, ktorú uviedol vo faktúre má platiteľ, t.j. osoba, ktorá má povinnosť platiť daň. V danom prípade však nešlo o platiteľa dane, ale o osobu, ktorá je oslobodená od dane. Tým, že daňový subjekt uviedol nesprávne na faktúre DPH, hoci DPH vôbec nemala byť zaplatená, nestal sa platiteľom, a teda vo faktúre neuviedol vyššiu daň ako stanovuje zákon, pretože vo faktúrach nemala byť uvedená žiadna daň. Ust. § 69 ods. 5 v zdaňovacom období v roku 2007, čl. 203 Smernice 2006/112/ES nebol výslovne podľa jeho znenia transponovaný do slovenského právneho poriadku. Zdôraznil, že správca dane súbežne tú istú daň z pridanej hodnoty vymáha od žalobcu, aj keď spoločnosť MARIET, s.r.o. si túto daň riadne zaradila do svojho daňového priznania za rozhodujúce obdobia. Argumentoval ďalej tým, že vyšli najavo nové skutočnosti, ktoré mohli mať a mali podstatný vplyv na výrok rozhodnutí v uvedených veciach a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia žalobcu. Správca dane vymáha od spoločnosti MARIET, s.r.o. daňový nedoplatok, ktorý vznikol neuhradením daňovej povinnosti priznanej daňovým priznaním a zároveň túto daň správca dane duplicitne vymáha aj od žalobcu, čo je neprípustné a nezákonné. Rozhodnutia o zamietnutí návrhu na obnovu konania v týchto veciach je svojvoľné, arbitrárne a nezdôvodnené, lebo nestačí v rozhodnutiach uviesť iba nepravdivé tvrdenie, že navrhovateľ návrhu na obnovu konania tvrdí, že spoločnosť MARIET, s.r.o. bola od tejto dane v danom prípade oslobodená. Ak správca dane túto skutočnosť tvrdí, tak k tomuto tvrdeniu má aj dôkazné bremeno. Za nepostačujúce považuje aj tú časť odôvodnenia, kde žalovaný uvádza, že názor vyslovený v znaleckom posudku nie je odlišný od názoru správcu dane, ani odvolacieho orgánu. Ďalej vytýkal správcovi dane, že sa nevysporiadal dostatočne s dôvodmi návrhov na obrnou konania. Poukázal na to, že spoločnosť MARIET, s.r.o. ako platiteľ dane uviedla vo svojom daňovom priznaní túto daň, a teda jej vznikla povinnosť túto daň odviesť z dôvodu, že ju uviedla vo svojich predmetných faktúrach. Vo svojich dodávateľských faktúrach, ktoré vystavila uviedla daň z pridanej hodnoty, a tieto odovzdala žalobcovi a žalobca tieto faktúry spolu s daňou z pridanej hodnoty riadne a včas uhradil, čím spoločnosť MARIET, s.r.o. mu umožnila uplatniť si odpočítanie tejto dane (DPH) z týchto faktúr. Novým dôkazom je potvrdenie zo dňa 13.02.2014 od konečného odberateľa prác, t. j. od spoločnosti Konecranes Heavy Lifring Corporation, P.O.Box 662, Koneenkatu 8, FI-05801 Hyvinkää, Finland. Jedná sa o dôkaz, ktorý mohol mať a mal podstatný vplyv na výrok rozhodnutí v týchto veciach a nemohol sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania, lebo správca pred vydaním predmetných rozhodnutí o dodatočnom platobnom výmere v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie, ale ani dokazovanie tak, ako to on navrhol Finančné riaditeľstvo SR podľa § 74 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov preskúmalo odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane 9710301/5/4381468/2014 zo dňa 24.09.2014 a zo spisového materiálu zistilo tento skutkový stav: Daňový úrad Snina vykonal u daňového subjektu Martin Terpák daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2007, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 705/320/2000/201l/Hol a dodatok č. 1 zo dňa 01.02. 2011, ktorý bol s daňovým subjektom prerokovaný a doručený dňa 29.03. 2011. Z toho vyplýva záver, že žeriavové mačky boli odpredané mimo členského štátu, t.j. mimo Fínska, v ktorom sa predmetné služby na hnuteľnom majetku vykonali. Žeriavy a žeriavové mačky (nomenklatúra - číselný znak KN z jednotného colného sadzobníka platného pre rok 2007 je pre žeriavové mačky - kladkostroje 8425 a pre žeriavy 8426) ako súčasť žeriavov treba považovať za stroje a tovar podľa jednotného colného sadzobníka, a teda za hnuteľné veci. Správca dane záver o tom, že služba - montážne a zámočnícke práce sa vzťahujú na nehnuteľnosť vo Fínsku prijal na základe jediného relevantného podkladu, t.j. zápisnice o ústnom pojednávaní s daňovým subjektom dňa 29.12.2010, kde daňový subjekt uviedol, že ide o službu na nehnuteľnosti vo Fínsku. Toto stanovisko žalobca vo vyjadrení k protokolu zo dňa 11.03.2011, ako aj v odvolaní proti dodatočným platobným výmerom upresnil a žiadal zohľadniť, že služba bola vykonaná na hnuteľnom majetku, t.j. na žeriavových mačkách, ktoré sú hnuteľným majetkom. Správca dane túto skutočnosť nepreveril. Namietal, že záver žalovaného v napadnutých rozhodnutiach, že ust. § 16, ods. zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty účinnom znení v roku 2007 nie je možné aplikovať na danú vec z dôvodu, že práce sa vykonávali pre zákazníka, ktorý je identifikovaný pre daň v tom členskom štáte, kde sa práce fyzický vykonali, a tým je Fínsko sa ukázal ako nepravdivý, a to na základe znaleckého posudku č. 09/2014 vypracovaného znalcom Ing. H. A. zo dňa 09.05.2014. Nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného, že rozsudok Krajského súdu v Žiline, na ktorý poukázal je vo vzťahu k predmetnej veci irelevantný. Ďalej poukázal na to, že napadnuté rozhodnutia žalovaného vykazujú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia spočívajúca v tom, že nie sú podpísané oprávnenou osobou konajúcou za Finančné riaditeľstvo SR, t.j. štatutárnym orgánom žalovaného, ale iba nečitateľným podpisom plk. Ing. Daniela Čecha, generálneho riaditeľa sekcie daňovej a colnej bez toho, aby tam bolo uvedené že menovaný plk. Ing. Daniel Čech koná za, resp. v mene štatutárneho orgánu žalovaného, keďže takéto oprávnenie menovanému nevyplýva z organizačného poriadku žalovaného. Žalovaný v písomných vyjadreniach k žalobám zhodne uviedol, že navrhuje žaloby zamietnuť. K žalobným námietkam uviedol, že Daňový úrad Snina vykonal u daňového subjektu J. W. daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2007, júl 2007 a december 2007, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 705/320/2000/201l/Hol a dodatok č. 1 zo dňa 01.02.2011, ktorý bol s daňovým subjektom prerokovaný a doručený dňa 29.03.2011. Na základe výsledkov zistených vykonanou daňovou kontrolou Daňový úrad Snina dodatočnými platobnými výmermi zo dňa 31.03.2011 č. 705/230/5840/11/BilJ vyrubil daňovému subjektu za zdaňovacie obdobie október 2007 rozdiel dane z pridanej hodnoty vo výške 2.366, 32 EUR, dodatočným platobným výmerom č. 705/230/5837/11/BilJ zo dňa 31.03.2011 za zdaňovacie obdobie júl 2007 vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty daňovému subjektu vo výške 1.627,16 EUR a dodatočným platobným výmerom č. 705/230/5842/11/BilJ zo dňa 31.03.2011 vyrubil daňovému subjektu za zdaňovacie obdobie december 2007 rozdiel dane z pridanej hodnoty vo výške 2.536,61 EUR. Daňový subjekt proti dodatočným platobným výmerom podal odvolania. Daňové riaditeľstvo SR napadnuté dodatočné platobné výmery potvrdilo. Na základe podnetu daňového subjektu na preskúmanie rozhodnutí Daňového riaditeľstva SR mimo odvolacieho konania boli tieto rozhodnutia preskúmané Ministerstvom financií SR, a toto podľa § 77 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku oznámilo daňovému subjektu, že dospelo k názoru, že napadnuté rozhodnutia neboli vydané v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, a nie sú podľa § 77 ods. 3 Daňového poriadku dôvody na ich zmenu alebo zrušenie. Dňa 26.06.2014 boli na Finančné riaditeľstvo SR postúpené návrhy žalobcu zo dňa 05.05.2014, ktorým podľa § 75 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona č. 563/2009 Z.z. požiadal o obnovu konaní vo veciach ukončených právoplatným rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR č. I/225/12850-78956/2011/990770-r zo dňa 03.08.2011, č. I/225/12850-78960/2011/990770-r zo dňa 03.08.2011 a č. I/225/12850-78951/2011/990770-r zo dňa 03.08.2011. Žalovaný rozhodnutiami č. 1100305/1/466856/2014/5056 zo dňa 22.10.2014, č. 1100305/1/466883/2014/5056 zo dňa 22.10.2014 a rozhodnutím č. 1100305/1/466839/2014/5056 zo dňa 22.10.2014 návrhy žalobcu na obnovu konania zamietol. Proti týmto rozhodnutiam podal žalobca odvolanie a Ministerstvo financií SR rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR potvrdilo. Žalovaný preskúmavanými rozhodnutiami rozhodol o odvolaniach proti rozhodnutiam Daňového úradu Prešov zo dňa 24.09.2014 č. 9710301/5/4381468/2014, č. 9710301/5/4381672/2014, č. 9710301/5/4367327/2014, ktorými bol zamietnutý návrh žalobcu o povolenie obnovy daňového konania ukončeného právoplatnými rozhodnutiami Daňového úradu Snina č. 705/230/16539/11/BilJ zo dňa 09.09.2011, č. 705/230/16537/11/BilJ zo dňa 09.09.2011 a č. 705/230/16548/11/BilJ zo dňa 09.09.2011. Preskúmavanými rozhodnutiami zo dňa 09.01.2015 č. 1100305/1/5915/2015/5056, č. 1100305/1/5976/2015/5056 a č. 1100305/1/5855/2015/5056 potvrdilo, pretože rozhodnutia Daňového úradu Snina ktorými bola žalobcovi uložená pokuta podľa § 35 ods. 1 písm. e) zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, vychádzali z právoplatných dodatočných platobných výmerov Daňového úradu Snina a dôvody, pre ktoré žalobca žiadal povoliť obnovu konania považoval žalovaný neopodstatnené. K námietke žalobcu, že konajúci orgán Daňový úrad Prešov, pobočka Humenné je vecne procesné nepríslušný orgán na rozhodnutie v tejto veci, žalovaný uvádza, že podľa § 5 ods. 1 zákona č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov daňový úrad vykonáva pôsobnosť v územnom obvode kraja, ak tento zákon neustanovuje inak. Napadnuté rozhodnutie vydal Daňový úrad Prešov, ktorého územná pôsobnosť je v územnom obvode Prešovského kraja, do ktorého patrí aj územná pôsobnosť bývalého Daňového úradu Humenné i Daňového úradu Snina (§ 10 ods. 1 citovaného zákona). Poukázal na ust. § § 5 ods. 5 zákona č. 479/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého vnútornú organizačnú štruktúru daňového úradu na návrh riaditeľa daňového úradu určuje generálny riaditeľ. Za neopodstatnenú považoval aj námietku žalobcu, že Finančné riaditeľstvo SR nebolo kompetentné rozhodovať túto vec ako odvolací orgán, pretože podľa § 4 ods. 1 písm. r) zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov Finančné riaditeľstvo SR rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam daňových úradov, colných úradov a Kriminálneho úradu finančnej správy a preskúmava ich rozhodnutia mimo odvolacieho konania. K ďalším žalobným námietkam poukázal na odôvodnenie preskúmavaných rozhodnutí. K námietke žalobcu, že preskúmavané rozhodnutia neboli podpísané oprávnenou osobou, a teda vykazujú vadu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Uviedol, že ust. § 63 ods. 3 písm. f) zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov presne stanovuje, že rozhodnutie musí obsahovať vlastnoručný podpis povereného zamestnanca finančného riaditeľstva alebo správcu dane s uvedením jeho mena, priezviska a funkcie. Generálny riaditeľ sekcie daňovej a colnej bol podľa čl. 2 ods. 1 a 2 podpisového poriadku finančnej správy a čl. 6 ods. 1 a 3 Organizačného poriadku finančného riaditeľstva priamo oprávnenou osobou na podpísanie rozhodnutí o odvolaní tak podľa zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, ako aj podpisového poriadku a organizačných poriadkov v nadväznosti na rozsah a podmienky podpisového oprávnenia vyplývajúceho z ich funkčného zaradenia, zo stupňa riadenia a z rozsahu zodpovednosti ustanovenej organizačným poriadkom. Z uvedeného je zrejmé, že ide o preskúmavanie zákonností rozhodnutí a postupu správnych orgánov podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Ustanovenie § 247 ods. 1 O.s.p. upravuje, že podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická osoba alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť Ust. § 244 ods. 3 O.s.p. stanovuje, že rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Pri preskúmavaní zákonností a postupov správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). V právnom štáte nemožno odmietnuť ochranu základného práva alebo slobody, ako aj procesným nedostatkom, ktorý nespôsobila osoba namietajúca porušenie svojho základného práva (II.ÚS10/1999). Z predložených administratívnych spisov vyplýva, že Daňový úrad Snina vykonal u daňového subjektu Martin Terpák daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2007, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 705/320/2000/201l/Hol a dodatok č. 1 zo dňa 01.02. 2011, ktorý bol s daňovým subjektom prerokovaný a doručený dňa 29.03.2011. Daňový úrad Snina dodatočným platobným výmerom zo dňa 31.03.2011 č. 705/230/5840/11/BilJ vyrubil daňovému subjektu za zdaňovacie obdobie október 2007 rozdiel dane z pridanej hodnoty vo výške 2.366, 32 EUR, dodatočným platobným výmerom č. 705/230/5837/11/BilJ zo dňa 31.03.2011 za zdaňovacie obdobie júl 2007 vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty daňovému subjektu vo výške 1.627,16 EUR a dodatočným platobným výmerom č. 705/230/5842/11/BilJ zo dňa 31.03.2011 vyrubil daňovému subjektu za zdaňovacie obdobie december 2007 rozdiel dane z pridanej hodnoty vo výške 2.536,61 EUR. Daňový subjekt proti dodatočným platobným výmerom podal odvolania. Daňové riaditeľstvo SR napadnuté dodatočné platobné výmery potvrdilo. Žalobca návrhmi na obnovu konania zo dňa 12.05.2014 podal návrhy na obnovu konania skončených rozhodnutiami Daňového úradu Snina o uložení pokuty, ktoré boli vyššie citované. Daňový úrad Prešov - Humenné rozhodnutiami zo dňa 24.09.2014 č. 9710301/5/4381468/2014, č. 9710301/5/4381672/2014, č. 9710301/5/4367327/2014 zamietol návrhy žalobcu na povolenie obnovy daňového konania ukončeného právoplatnými rozhodnutiami Daňového úradu v Snine zo dňa 09.09.2011 č. 705/230/16539/11/BilJ, ďalej rozhodnutím č. 705/230/16537/11/BilJ zo dňa 09.09.2011 a č. 705/230/16548/11/BilJ zo dňa 09.09.2011. Výroky uvedených rozhodnutí odôvodnil tým, že po preskúmaní skutočností uvedených v návrhoch má správca dane za to, že sa nepreukázali dôvody na obnovu konania podľa ust. § 75 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov. Proti týmto rozhodnutiam podal žalobca odvolania, o ktorých rozhodol žalovaný preskúmavanými rozhodnutiami tak, že uvedené rozhodnutia potvrdil. Výroky rozhodnutí totožne odôvodnil tým, že podľa daňového subjektu dôvodom na podanie návrhu na obnovu konania podľa § 75 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov nastal v súvislosti s vymáhaním ani z pridanej hodnoty, ktorú spoločnosť MARIET, s.r.o. priznala v daňovom priznaní, a súbežne tú istú daň správca dane vymáha aj od účastníka konania na základe rozhodnutí Daňového úradu Snina č. 705/230/5842/11/BilJ zo dňa 31.03.2011, č. 705/230/5840/11/BilJ zo dňa 31.03.2011 a č. 705/230/5837/11/BilJ zo dňa 31.03.2011, ktoré boli potvrdené v odvolacom konaní rozhodnutiami Daňového riaditeľstva SR č. I/225/12850-78960/2011/990770-r zo dňa 03.08.2011, č. I/225/12850-78956/2011/990770-r zo dňa 03.08.2011, a č. I/225/12850-78951/2011/990770-r zo dňa 03.08.2011. K tomu žalovaný uviedol, že platenie dane je pre každý daňový subjekt zásadnou a neopomenuteľnou povinnosťou. Vymáhanie správcom dane začína vtedy, keď zaplatenie dane nebolo splnené dobrovoľne. Daňový nedoplatok spoločnosti MARIET, s.r.o. vznikol neuhradením daňovej povinnosti priznanej daňovým priznaním. Povinnosť správcu dane vymáhať nedoplatok priznanej dane sa podľa Finančného riaditeľstva SR nemôže považovať za novú skutočnosť. Ide o úkon správcu dane, ktorý musí predpokladať každý daňový subjekt, ktorý neuhradí daňovú povinnosť v zákonom stanovenej lehote. Uvedená skutočnosť preto nemohla mať vplyv na výrok rozhodnutia v danej veci, resp. ktorá by sa nemohla v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania podľa § 75 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších, predpisov. K námietke žalobcu, že v danom prípade nebolo možné na danú vec aplikovať ust. § 69 ods. 5 a ust. § 71 ods. 6 zákona č. 222 2004 Z.z. v znení platnom v roku 2007 uviedol, že ani správca dane, ani odvolací orgán citované ustanovenia v danej veci neaplikovali. Použitie ust. § 69 ods. 1 citovaného zákona daňový subjekt namietal vo vyjadrení k protokolu o výsledku zistení z daňovej kontroly č. 705/320/2000/201l/Hol zo dňa 01.02.2011, ku ktorému sa správca dane v dodatku č. 1 k protokolu zo dňa 16.03.2011 vyjadril, že konštatovanie daňového subjektu a citácia zákona sú správne, ale sú platné až v roku 2010, keď sa zmenili pravidlá pre určenie miesta dodania služby. Preto aj odvolávanie sa účastníka konania na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 3SžoKs/167/2006 zo dňa 19.07.2007, ktorý sa okrem iného zaoberá aj aplikáciou ust. § 69 ods. 5 citovaného zákona do 31.12.2009 a od 01.01.2010. je pre danú vec právne irelevantné. Žalobca ako dôvod na obnovu konania podľa § 75 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov považuje aj predloženie potvrdenia zo dňa 13.02. 2014 od spoločnosti Konecranes Heavy Lifting Oy. Components. PL 669, 05801 Hyvinkää, Fínsko, podľa ktorého pracovníci žalobcu vyrobili žeriavové mačky, ktoré boli predané a doručené mimo Fínska. Podľa daňového subjektu jednoznačne vyplýva, že predmetné práce boli vykonávané pri výrobe žeriavových mačiek v roku 2007, fyzicky vykonávané vo Fínsku spoločnosťou MARIET, s.r.o. pre žalobcu a že žeriavové mačky boli odpredané a vyvezené mimo Fínska. Preto bolo potrebné podľa neho na daný prípad pri určovaní miesta dodania služby aplikovať § 15 ods. 1 s použitím § 16 ods. 7 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom pre rok 2007. Podľa žalovaného ani uvedené potvrdenie nemožno považovať za novú skutočnosť podľa § 75 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorá sa nemohla v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania. V skutočnosti ide o tvrdenie odberateľa bez toho, aby ho podložil relevantným dôkazom, ako je napr. faktúra o predaji, prepravné a vývozné doklady a pod. Daňový subjekt ani k jednému zo svojich tvrdení nepredložil správcovi dane ani odvolaciemu orgánu žiaden relevantný dôkaz i napriek tomu, že mu to vyplývalo z ust. § 15 ods. 6 písm. e) zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety, a z ust. § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Pri posudzovaní miesta dodania služby správca dane vychádzal z vyjadrenia daňového subjektu, uvedeného v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 705/320/20389/2010/Hol zo dňa 29.12.2010, že prace boli vykonané na nehnuteľnom majetku vo Fínsku, preto miesto dodania služby posudzoval podľa § 15 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení platnom v roku 2007, resp. z vyjadrenia k výsledkom kontroly, v ktorom účastník konania tvrdil, že žeriavové mačky sú hnuteľný majetok, preto správca dane miesto dodania služby posudzoval podľa § 15 ods. 6 citovaného zákona. K dôvodu na obnovu konania podľa daňového subjektu, že v daných veciach boli rozhodnutia vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, pretože žeriavové mačky predstavujú hnuteľné veci a správca dane prijal záver o tom, že montážne a zámočnícke práce sa vzťahujú na nehnuteľnosť vo Fínsku, a to na základe jediného relevantného podkladu, ktorým je zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 29.12.2010 uviedol, že tento dôvod nemôže akceptovať. Zápisnica č. 705/320/20389/2010/Hol zo dňa 29.12.2010 bola potvrdená podpismi zamestnancov správcu dane a samotným daňovým subjektom. Správca dane akceptoval i vyjadrenie daňového subjektu k výsledkom daňovej kontroly, v ktorom tvrdil, že v danom prípade išlo o práce na hnuteľných veciach.. To znamená, že správca dane vychádzal z údajov, ktoré mu poskytol daňový subjekt. Ten však žiadne zo svojich tvrdení nepodložil relevantným dôkazom. Pri tvrdení, že išlo o dodanie prác na nehnuteľnosti vo Fínsku, správca dane miesto dodania prác posudzoval podľa § 15 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení platnom v roku 2007 a pri tvrdení, že išlo o práce na hnuteľných veciach, ktoré Martin Terpák dodával odberateľovi vo Fínsku, miesto dodania prác posudzoval podľa § 15 ods. 6 citovaného zákona. V týchto intenciách bol i záver odvolacieho orgánu, ktorý v rozhodnutí o odvolaní konštatoval, že na daný prípad nie je možné aplikovať § 16 ods. 7 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení platnom v roku 2007, pretože prijaté práce od spoločnosti MARIET, s.r.o. daňový subjekt dodal zákazníkovi, ktorý je identifikovaný pre daň v tom členskom štáte, kde sa práce fyzicky vykonali. Pritom podmienkou pre uplatnenie citovaného ustanovenia je, aby dodané práce boli vykonané na hnuteľných veciach vyrobených pre zákazníka identifikovaného pre daň v inom členskom štáte, než v ktorom boli fyzicky vykonané. Skutočnosť, že fínsky odberateľ žeriavové mačky predal a vyviezol mimo Fínska, daňový subjekt preukazoval potvrdením od odberateľa až pri návrhu na obnovu konania. Názor vyslovený v znaleckom posudku nie je odlišný od názoru správcu dane ani odvolacieho orgánu. Ako vyplýva zo záveru znalca, pre posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty je rozhodujúci právny stav, t. j. splnenie zákonných podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. v znení platnom v roku 2007. Za ich splnenie je zodpovedný daňový subjekt, ktorý právo na odpočítanie dane uplatňuje. Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov daňové konanie ukončené právoplatným rozhodnutím, okrem rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie zmenilo alebo zrušilo mimo odvolacieho konania podľa § 77 ods. 3 sa obnoví na návrh účastníka konania alebo z úradnej moci, len ak a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania, b) rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom, c) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak. Podľa § 75 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov v návrhu na obnovu konania musí byť uvedený dôvod podľa odseku 1, dôkazy preukazujúce jeho odôvodnenosť a dodržanie lehôt podľa odseku 4. Podľa § 155 ods. 12 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, ak bola novým právoplatným rozhodnutím suma rozdielu dane alebo suma nároku podľa osobitných predpisov upravená, upraví sa alebo sa zruší z úradnej moci pokuta uložená podľa odseku 1 písm. f); novým rozhodnutím o pokute sa pôvodné rozhodnutie zrušuje. Predmetom konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného zo dňa 09.01.2015 č. 1100305/1/5915/2015/5056, ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 9710301/5/4381468/2014 zo dňa 24.09.2014, ktorým podľa § 76 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov zamietol návrh zo dňa 18.06.2014 účastníka konania Martina Terpáka o povolenie obnovy daňového konania ukončeného právoplatným rozhodnutím Daňového úradu Snina č. 705/230/16539/11/BilJ zo dňa 09.09.2011, rozhodnutie žalovaného zo dňa 09.01.2015 č. 1100305/1/5976/2015/5056, ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 9710301/5/4381672/2014 zo dňa 24.09.2014, ktorým podľa § 76 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov zamietol návrh zo dňa 18.06.2014 účastníka konania Martina Terpáka o povolenie obnovy daňového konania ukončeného právoplatným rozhodnutím Daňového úradu Snina č. 705/230/16537/11/BilJ zo dňa 09.09.2011, a rozhodnutia žalovaného zo dňa 09.01.2015 č. 1100305/1/5855/2015/5056, ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 9710301/5/4367327/2014 zo dňa 24.09.2014, ktorým podľa § 76 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov zamietol návrh zo dňa 18.06.2014 účastníka konania Martina Terpáka o povolenie obnovy daňového konania ukončeného právoplatným rozhodnutím Daňového úradu Snina č. 705/230/16548/11/BilJ zo dňa 09.09.2011 potvrdil. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že Daňový úrad Snina rozhodnutím o uložení pokuty zo dňa 09.09.2011 č. 705/230/16539/11/BilJ podľa § 35 ods. 1 písm. e) zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov uložil daňovému subjektu Martin Terpák pokutu vo výške 236,60 EUR z kladného rozdielu medzi nadmerným odpočtom uvedeným v daňovom priznaní a nadmerným odpočtom zisteným správcom dane za zdaňovacie obdobie október 2007 s tým, že pokuta je splatná do 15 dní. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.10.2011. Daňový úrad Snina rozhodnutím o uložení pokuty zo dňa 09.09.2011 č. 705/230/16537/11/BilJ uložil podľa § 35 ods. 1 písm. e) zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov daňovému subjektu Martin Terpák pokutu vo výške 253,60 EUR z kladného rozdielu medzi nadmerným odpočtom uvedeným v daňovom priznaní a nadmerným odpočtom zisteným správcom dane za zdaňovacie obdobie december 2007 s tým, že pokuta je splatná do 15 dní. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.10.2011. Daňový úrad Snina rozhodnutím o uložení pokuty zo dňa 09.09.2011 č. 705/230/16548/11/BilJ podľa § 35 ods. 1 písm. e) zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov uložil daňovému subjektu Martin Terpák pokutu vo výške 162,70 EUR z kladného rozdielu medzi nadmerným odpočtom uvedeným v daňovom priznaní a nadmerným odpočtom zisteným správcom dane za zdaňovacie obdobie júl 2007 s tým, že pokuta je splatná do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.10.2011. Uvedené rozhodnutia sú odôvodnené tým, že boli popísané výsledky daňovej kontroly. Bolo citované ust. § 35 ods. 1 písm. e) a § 35 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov o uložení pokuty. Ďalej z odôvodnenia týchto rozhodnutí vyplýva, že daňový úrad Snina vykonal u platiteľa dane z pridanej hodnoty Martin Terpák daňovú kontrolu, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 705/320/2000/2011/Hol zo dňa 01.02.2011 a Dodatok č. l k Protokolu o výsledku zistenia z daňovej kontroly č. 705/320/2000/201l/ Hol zo dňa 01.02.2011. Protokol a Dodatok bol s platiteľom dane z pridanej hodnoty prerokovaný a doničený dňa 29.03.2011. Daňový úrad pri vykonanej kontrole zistil, že daňový subjekt nepodal za kontrolované zdaňovacie obdobie dodatočné daňové priznanie. V odôvodnení sa konštatuje, že tým, že platiteľ si uplatnil právo na odpočítanie dane a odpočítal daň z faktúr za montážne práce vykonané vo Fínsku došlo k porušeniu § 51 v nadväznosti na § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a). zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, a to tým, že platiteľ si uplatnil právo na odpočítanie dane a odpočítal daň bez toho, aby došlo k vzniku daňovej povinnosti (uvedené práce nie sú predmetom dane) a aby mal faktúru od platiteľa vyhotovení podľa § 71 (v zmysle § 71 citovaného zákona sa vyhotovuje faktúra pri dodaní tovaru a služby v tuzemsku a montážne práce boli vykonané vo Fínsku) citovaného zákona.. Keby aj uvedené práce boli vykonané na hnuteľnom hmotnom majetku (o čom správca dane nemá vedomostí, nakoľko daňový subjekt uviedol, že práce boli vykonané na nehnuteľnom majetku), nemá to žiaden vplyv na výsledok kontroly, nakoľko podľa § 15 ods. 6 a § 16 ods. 7 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov by miestom dodania takejto služby bolo aj tak Fínsko. Ako dôkaz označil žalobca v návrhu na obnovu konania zápisnicu z 29.12.2010, zápisnicu z 29.03.2011 + potvrdenie z 13.02.2014 + znalecký posudok č. 9/2014 z 09.05.2014. Žalobca v návrhu na obnovu konania uviedol tieto dôvody na obnovu konania: a) vyšili najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania, - Navrhovateľ obnovy konania Martin Terpák, ako účastník tohto daňového konania sa v v poslednom týždni v mesiaci apríl 2014 hodnoverne dozvedel, že správca dane - daňový úrad tú istú daň z pridanej hodnoty (DPH) vymáha aj od dodávateľa - spoločnosti MARIET, s.r.o., nakoľko táto spoločnosť si túto daň riadne zaradila do svojho daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za mesiace október, júl a december 2007. Správca tú istú daň z pridanej hodnoty za október, júl a december 2007 si vymáha aj na základe Dodatočného platobného výmeru duplicitne aj od subjektu - Martin Terpák, čo je v danom prípade neprípustné a nezákonné. - Navrhovateľ obnovy konania - Martin Terpák ako účastník tohto daňového konania zadovážil dôkaz vo forme potvrdenia zo dňa 13.02.2014 od konečného odberateľa týchto prác, t. j. od spoločnosti Konecranes Heavy Lifring Corporation, P.O.Box 662, Koneenkatu 8, FI-05801 Hyvinkää, Finland, voči ktorej spoločnosti bol Martin Terpák dodávateľom, z ktorého vyplýva, že pracovníci žalobcu vyrobili žeriavové mačky s uvedením čísiel CBC803, CBC805, CBC808,, CBC810, HN40842, HN40885, HN40890 a všetky uvedené projekty boli predané a doručené mimo Fínska do krajín: Pobrežie slonoviny, Španielsko, Slovinsko, Maltská republika. Jedná sa o nový dôkaz, ktorý mohol mať a mal by podstatný vplyv na výrok rozhodnutia v tejto veci a nemohol sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania, nakoľko správca dane - Daňový úrad v Snine pred vydaným predmetného rozhodnutia o dodatočnom platobnom výmere v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie, ale ani dokazovanie tak, ako to navrhol žalobca. Z potvrdenia jednoznačne a nespochybniteľne vyplýva, že predmetné práce (montážne a zámočnícke práce a montáž oceľových konštrukcii) boli vykonávané pri výrobe žeriavových mačiek v roku 2007, fyzicky vykonávané vo Fínsku, dodávateľom - spoločnosťou MARIET, s.r.o. Snina pre odberateľa Martina Terpáka, ktorý bol voči spoločnosti, ako konečného odberateľa Konecranes Heavy Lifring Corporation, P.O.Box 662, Koneenkatu 8, FI-05801 Hyvinkää, Finland - dodávateľom Z potvrdenia zároveň vyplýva, že predmetné práce (montážne a zámočnícke práce) boli vykonávané pri výrobe žeriavových mačiek v roku 2007, ktoré spoločnosť Konecranes Heavy Lifring Corporation, P.O.Box 662, Koneenkatu 8, FI-05801 Hyvinkää, Finland odpredala a vyviezla mimo Fínska, teda mimo členský štát, kde sa práce fyzický vykonávali. Navrhovateľ obnovy konania Martin Terpák ďalej uviedol, že rozhodnutia boli vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, a to z týchto dôvodov: žeriavové mačky predstavujú výrobky - teda hnuteľné veci s nomenklatúrou podľa jednotného colného sadzobníka platného v roku 2007, ale platného aj teraz - ide o nomenklatúrne číslo takto: Žeriavy a žeriavové mačky (nomenklatúra - číselný znak KN z jednotného colného sadzobníka platného pre rok 2007 je pre žeriavové mačky - kladkostroje 8425, a pre žeriavy 8426). Takže žeriavové mačky, ako súčasť žeriavov treba považovať za stroje a tovar podľa jednotného colného sadzobníka a teda za hnuteľné veci. Správca dane pri daňovej kontrole u platiteľa DPH Martin Terpák prijal záver o tom, že služba - montážne a zámočnícke práce sa vzťahujú na nehnuteľnosť vo Fínsku na základe jediného relevantného podkladu, t.j. zápisnice o ústnom pojednávaní s daňovým subjektom zo dňa 29.12.2010, kde daňový subjekt uviedol, že ide o službu na nehnuteľnosti vo Fínsku. Po predložení vyjadrenia k protokolu zo dňa 11.03.2011, kde tento namietal, že služba bola vykonaná na hnuteľnom majetku, správca dane túto skutočnosť, námietku a rozpor poukázaný daňovým subjektom nepreveril, t. j. správca dane nespochybnil skutočný výkon montážnych a zámočníckych prác platiteľom DPH MARIET, s.r.o. Snina pre platiteľa DPH Martina Terpáka v 07/2007 až 12/2007 s miestom dodania vo Fínsku, ale i napriek tvrdeniam platiteľa DPH Martina Terpáka nepreveril skutkový stav, či boli tieto práce vykonané na nehnuteľnosti vo Fínsku alebo išlo o práce na hnuteľnom majetku. Napriek tomu, že je to smerodajné pre správnu právnu kvalifikáciu vzniknutého skutkového stavu a pre správne aplikovanie zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov pri posudzovaní práva na odpočítanie DPH zo zdaniteľných plnení platiteľom DPH Martinom Terpákom. Správca dane bez preskúmania, či išlo o montážne práce na hnuteľnom majetku prijal záver: „že aj keby uvedené práce boli vykonané na hnuteľnom majetku, tak to nemá vplyv na výsledok kontroly, t. j. na neuznanie práva na odpočítanie dane, a to z dôvodu, že podľa jeho názoru a záveru, miesto dodania služby na hnuteľnom majetku by bolo Fínsko a nepripadala by do úvahy aplikácia ust. § 15, ods. 1, § 15, ods. 6 v kontexte s výnimkou uvedenou v ust. § 16, ods. 7 citovaného zákona o dani z pridanej hodnoty č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom v roku 2007), t. j. miestom dodania služieb na hnuteľnom majetku by bolo miesto, kde sa tieto služby vykonajú, t.j. Fínsko“ - čo sa ukázalo ako nesprávny a nepravdivý argument. Ako dôkaz označil znalecký posudok č. 09/2014 vypracovaný znalcom Ing. Jozefom Fedorom. zo dňa 09.05.2014 v aplikácii ust. § 16 ods. 7 zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty účinného v roku 2007. Na záver konštatoval, že daňový subjekt Martin Terpák nebol povinný podať dodatočné daňové priznanie za október, júl a december 2007, a teda mu nemali byť uložené pokuty za nepodanie daňového priznania. Možno konštatovať, že prvostupňové rozhodnutia správneho orgánu sú nedostatočne odôvodnené. Po podaní odvolaní sa žalovaný v preskúmavaných rozhodnutiach dostatočne vysporiadal tak s odvolacími námietkami, ako aj s návrhmi na obnovu konania. Krajský súd konštatuje, že dôkazy, na ktoré poukázal žalobca, t. j. potvrdenie zo dňa 13.02.2014 od spoločnosti Konecranes Heavy Lifting Oy, Componens, PL 669, 05801 Hyvinkää, Fínsko nie je novou skutočnosťou podľa § 75 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorá sa nemohla v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania. Súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že jedná sa len o tvrdenie odberateľa bez toho, aby ho podložil relevantným dôkazom, ako je napr. faktúra o predaji, prepravné a vývozné doklady a pod. Správca dane pri posudzovaní miesta daňovej kontroly vychádzal tak z vyjadrenia daňového subjektu (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 705/320/20389/2010/ Hol zo dňa 29.12.2010). V konaní nebola preukázaná odôvodnenosť dôvodu na obnovu konania podľa § 75 ods. 1 ods. písm. b) zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, t. j, že v danej veci bolo rozhodnutie vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, pretože žeriavové mačky predstavujú hnuteľné veci a správca dane prijal záver o tom, že montážne a zámočnícke práce sa vzťahujú na nehnuteľnosť vo Fínsku, a to na základe jediného relevantného podkladu, ktorým je zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 29.12.2010. Správca dane pri svojom rozhodovaní vychádzal tak zo zápisnice č. 705/320/20389/2010/Hol zo dňa 29.12.2010, ktorá bola potvrdená podpismi zamestnancov správcu dane vykonávajúcich daňovú kontrolu a samotným daňovým subjektom, ale aj z vyjadrenia daňového subjektu k výsledkom daňovej kontroly, v ktorom tvrdil, že v danom prípade šlo o prácu na hnuteľných veciach. Vychádzal tak z údajov, ktoré mu poskytol daňový subjekt. Pri tvrdení, že išlo o dodanie prác na nehnuteľnosti vo Fínsku, správca dane miesto dodania prác posudzoval podľa § 15 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení platnom v roku 2007, ako aj podľa § 15 ods. 6 citovaného zákona. Takisto sa žalovaný vysporiadal so záverom znalca v žalobcom predloženom znaleckom posudku, ktorý nepovažoval za odlišný od názoru správcu dane, ani odvolacieho orgánu. Podľa názoru krajského súdu nebola splnená ani jedna podmienka pre naplnenie dôvodu obnovy konania podľa ust. § 75 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorých kumulatívne splnenie je potrebné, a to: - existencia nových skutočností alebo dôkazov, ktoré vyšli najavo dodatočne po právoplatne ukončenom daňovom konaní - musí ísť o také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie, - tieto skutočnosti a dôkazy sa navyše nemohli uplatniť v daňovom konaní bez zavinenia účastníka konania, ani nepravdivosť dôkazov, na základe ktorých správca dane rozhodol Nové dôkazy musia mať takú kvalitu, že v prípade ich uplatnenia v pôvodnom konaní objektívne mohli zmeniť názor správneho orgánu na rozhodnutie vo veci. Žalobca takéto dôkazy nepredložil. Potvrdenie, na ktoré poukazuje žalobca tak v návrhu na obnovu konania v odvolaní, ako aj v žalobe nie je takou skutočnosťou, ktorá by mohla mať vplyv na rozhodnutie správcu dane, pretože správca dane sa týmito skutočnosťami pri svojom rozhodovaní zaoberal. Krajský súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že neboli splnené podmienky pre povolenie obnovy konania v daných veciach. Čo sa týka ďalších žalobných námietok v súvislosti s tým, že vo veci rozhodoval správca dane, ktorý nebol na to príslušný, táto námietka je nedôvodná, pretože Daňový úrad Prešov, pobočka Humenné je vecne i procesne príslušný orgán podľa § 10 ods. 1 zákona č. 479/2009 Z.z. Neopodstatnená je aj námietka žalobcu v súvislosti s tým, že vo veci nebolo kompetentné rozhodovať Finančné riaditeľstvo SR ako odvolací orgán. Príslušnosť žalovaného na rozhodovanie o odvolaniach žalobcu proti rozhodnutiam Daňového úradu Prešov vyplýva zo zákona č. 333/2011 Z.z. Nedôvodná je aj žalobná námietka v súvislosti s tým, že preskúmavané rozhodnutia žalovaného boli podpísané neoprávnenou osobou, ako to vyplýva z podpisového poriadku a organizačného poriadku Finančného riaditeľstva SR. Generálny riaditeľ sekcie daňovej a colnej kontroly je oprávnenou osobou na podpisovanie rozhodnutí o odvolaní, čo vyplýva priamo z jeho funkčného zaradenia, zo stupňa riadenia a z rozsahu zodpovednosti ustanovenej organizačným poriadkom. Vzhľadom na uvedené preskúmavané rozhodnutia žalovaného ako zákonné a správne podľa § 250j ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania, pretože žalobca v konaní nebol úspešný a žalovaný zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania. Senát krajského súdu vo veci rozhodol jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru- čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.