Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2Sd/28/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200375 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8015200375.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovou v právnej veci navrhovateľa E. P., r.č. XX XX XX XXXX, trvale bytom Z. XXX/XX, XXX XX Y. - Y. Y., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o výšku invalidného dôchodku takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 10. decembra 2014 č. XXX XXX XXXX 0. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa dňa 10.12.2014 pod č. XXX XXX XXXX X podľa § 73, § 112 ods. 4 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zvýšila navrhovateľovi sumu invalidného dôchodku od 10.06.2014 na sumu 284,20 Eur mesačne. Zároveň tým istým výrokom zvýšila podľa § 82 citovaného zákona sumu invalidného dôchodku od 01.01.2015 o pevnú sumu na 286,90 Eur mesačne. Výrok rozhodnutia odôvodnila odporkyňa tým, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa bol zmenený od 10.06.2014 z 45% na 55% preto, že jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky Poprad na základe jeho žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku lekárskou správou zo dňa 19.11.2014. Posudkový záver posudkového lekára vychádzal zo skutočností, ktoré boli preukázané počas konania o zmene sumy invalidného dôchodku. Suma invalidného dôchodku ako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia je určená podľa § 73 ods. 2 citovaného zákona. Nárok na invalidný dôchodok vznikol navrhovateľovi 01.03.2013. Zároveň odporkyňa v odôvodnení rozhodnutia poukázala na presný výpočet výšky invalidného dôchodku a zdôvodnila aj zvýšenie o pevnú sumu podľa § 82 citovaného zákona v súlade s Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 295/2014 Z.z. Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u neho, pretože s percentuálnym vyjadrením poklesu vo výške 55% nie je spokojný, nakoľko nedokáže vôbec pracovať, nemá ešte dôchodkový vek a keďže nemôže pracovať, nemôže sa nikde ani zamestnať z dôvodu, že nemôže dlhšie stáť, chodiť, sedieť, zohýnať sa a hlavne nosiť bremená. Pracoval ťažko na Poľnohospodárskom družstve Y. ako traktorista, opravár, zvárač, vodič nákladného motorového vozidla a samochodných strojov. Potom ako bol uznaný za invalidného nastúpil v roku 2013 na základnú školu ako školník, avšak s poukazom na to, že v budove školy bolo 900 schodov a v lete musel kosiť trávu jeho zdravotný stav túto prácu nezvládal. Na základe zdravotných problémov opätovne bol nútený ísť na PN. Na pojednávaní pred súdom zotrval na podanom opravnom prostriedku aj napriek oboznámeniu sa s posudkovou lekárskou správou zo dňa 31.03.2015 a uviedol, že vzhľadom na tie dôvody, ktoré uvádzal v opravnom prostriedku nemôže pracovať v súčasnej dobe pre zdravotné problémy, na ktoré trpí a na tieto v celom rozsahu poukázal. K podanému opravnému prostriedku sa písomným stanoviskom zo dňa 17.04.2015 vyjadrila odporkyňa, ktorá poukázala na dôvody vydaného rozhodnutia, ako aj na posudky posudkových lekárov, na ktorých zotrvala a navrhla napadnuté rozhodnutie ako správne potvrdiť. Poverený zástupca sociálnej poisťovne na pojednávaní uviedol, že trvá na písomnom stanovisku a žiada rozhodnutie sociálnej poisťovne ako vecne správne a zákonné potvrdiť. Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s posudkovým a dávkovým spisom odporkyne, ako aj s obsahom vyjadrenia odporkyne z 17.04.2015 a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. Ako vyplýva z dávkového spisu predloženého odporkyňou na základe žiadosti navrhovateľa zo dňa 10.06.2014 o zvýšenie sumy invalidného dôchodku bol zdravotný stav navrhovateľa posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne pobočky Poprad dňa 19.11.2014 s tým, že posudkový lekár Sociálnej poisťovne pobočky Poprad navrhovateľa uznal aj naďalej invalidným a zvýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u posudzovaného zo 45% na 55% a to od 10.06.2014. Posudkový lekár uviedol, že navrhovateľ trpí chorobami: koxatróza - artróza bedrového kĺbu, pričom za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení jednostrannú totálnu endoprotézu pravého bedrového kĺbu, ktoré rozhodnutie zdravotné postihnutie zaradil posudkový lekár pod kapitolu XV., oddiel G, položku 44.1 a určil 45% - nú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorú za iné zdravotné postihnutia, pod ktoré určil bolesť driekovej chrbtice LIS obojstranne, koxartróza II. - III. vľavo, artériová hypertenzia 2. stupňa, gonartróza pravo a PHS vpravo a zvýšil percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10%. Podľa celkového posudku ide o 56 ročného posudzovaného, ktorý je naďalej v ortopedickej liečbe pre stav po implantácii PBK pre koxatrózu III. stupňa, s významným funkčným obmedzením - v 02/2013. Pri ortopedických kontrolách potvrdená stále bolestivá hybnosť v PBK, s obmedzením funkcie ľahkého až stredne ťažkého stupňa - a zhoršujúce sa bolesti v ĽBK, s ľahkým funkčným obmedzením pri koxatróze II - III stupňa. Bolesť v BKK potencovaná bolesťami driekovej chrbtice pri viacúrovňovej diskopatii - ako v texte, s miernym funkčným obmedzením, bez senzomotorických výpadových javov, sfinkterových porúch. Chôdza možná za opory 1 FB, je ďalej limitovaná pre bolesti pravého kolena, bez funkčného obmedzenia, pri incipitnenej artróze. Ortopédom tiež riešený stav po ruptúre šľachy krátkej hlavy bicepsu vpravo, hybnosť v PRK je mierne obmedzená, rpi pohyboch bolestivá. Artériová hypertenzia 2. stupňa je kompenzovaná monoterapiou. Pre rozhodujúce zdravotné postihnutie ako uvedené miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%. Ostatné zdravotné postihnutia odôvodňujú navýšenie 10%. Posudzovaný je invalidný so zmenou miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55% od 10.06.2014. Ani jedno z iných zdravotných postihnutí nespĺňa kritéria vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako rozhodujúce zdravotné postihnutie. Navrhovaná pracovná rekomandácia s obmedzením možnosti vykonávať prácu len v prostredí bez chladu a vlhka, dlhodobého postoja a chôdze, dvíhania a nosenia ťažkých bremien, vynútených polôh a nočných zmien. Môže vykonávať prácu fyzicky ľahkú, sedavého charakteru so šetrením dolných končatín. Podľa výroku posudku je posudzovaný aj naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v % nie je už 45%, ale 55% a dátum zmeny 10.06.2014. Po podaní opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľa opätovne posúdený posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne pobočky Poprad dňa 16.02.2015, kedy posudkový lekár zotrval na svojom pôvodnom posudku zo dňa 19.11.2014, ako aj na určení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 55% a uviedol, že opravnému prostriedku nevyhovuje a predkladá zdravotnú dokumentáciu v písomnej forme odvolaciemu orgánu, teda ústrediu so sídlom v Poprade. Po predložení zdravotnej dokumentácie odvolaciemu orgánu posudkový lekár Sociálnej poisťovne ústredia so sídlom v Poprade vykonal znovu posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa dňa 31.03.2015 a s tým, že posudkový lekár uviedol, že navrhovateľ trpí chorobami: koxartróza, artróza bedrového kĺbu, pričom za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení jednostrannú totálnu endoprotézu pravého bedrového kĺbu, ktoré rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradil pod kapitolu XV., oddiel G, položka 44.1. a určil 45% mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Ako iné zdravotné postihnutia uviedol posudkový lekár bolesť driekovej chrbtice, LIS obojstranne, koxartróza II. - III. stupňa vľavo, artériová hypertenzia 2. stupňa, gonartróza vpravo, PHS vpravo a zvýšil percentuálnu mieru o 10% za iné zdravotné postihnutia. Podľa celkového zdravotného posudku ide o posudzovaného 56 ročného, ktorý je naďalej v ortopedickej liečbe pre stav po implantácii endoprotézy v oblasti pravého bedrového kĺbu pre koxartrózu III. stupňa, s významným funkčným obmedzením - vo februári 2013. Pri ortopedických kontrolách potvrdená stále bolestivá hybnosť v pravom bedrovom kĺbe, s obmedzením funkcie ľahkého až stredne ťažkého stupňa a zhoršujúce sa bolesti v oblasti ľavého bedrového kĺbu s ľahkým funkčným obmedzením pri koxartróze II. - III. stupňa. Bolesť v bedrových kĺboch potencovaná bolesťami driekovej chrbtice pri viacúrovňovej degenerácii medzistavcových platničiek, ktoré boli dokázané zobrazovacími metódami (uvádzané vyššie), s miernym funkčným obmedzením, bez senzomotorických výpadových javov a sfinkterových porúch. Chôdza možná za opory jednej francúzskej barly, je ďalej limitovaná pre bolesti pravého kolena, bez funkčného obmedzenia, pri počínajúcej artróze. Ortopédom tiež riešený stav po ruptúre šľachy krátkej hlavy bicepsu vpravo, hybnosť v pravom ramennom kĺbe je mierne obmedzená, pri pohyboch bolestivá. Artériová hypertenzia 2. stupňa je dobre kompenzovaná monoterapiou. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím je aj naďalej stav po implantácii endoprotézy v oblasti pravého bedrového kĺbu, ktorého miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v hornej hranici možného percentuálneho rozpätia je 45%. Ostatné zdravotné postihnutia sa spolupodieľajú na celkovo nepriaznivom zdravotnom stave, preto posudkový lekár navyšuje hodnotu o 10%. V prípade samostatného hodnotenia by onemocnenia uvádzané v kapitole iné zdravotné postihnutia nedosahovali vyššie percentuálne hodnotenie ako onemocnenie v rozhodujúcom zdravotnom postihnutí. Posudkový lekár nezistil zmenu v zdravotnom stave posudzovaného od posledného posúdenia posudkovým lekárom pobočky Sociálnej poisťovne v zmysle zhoršenia, preto považuje predchádzajúci posudok za správne vypracovaný a nie je dôvod na jeho zmenu. Podľa výroku posudku je posudzovaný naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 55%. Ako vyplýva zo zisteného skutkového stavu popísaného vyššie a hlavne záverov posudkových lekárov, súd dospel k jednoznačnému záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 71 ods. 1 citovaného zákona, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 2 citovaného zákona, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Podľa § 71 ods. 3 citovaného zákona, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 71 ods. 4 citovaného zákona, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 71 ods. 5 citovaného zákona miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Podľa § 71 ods. 6 citovaného zákona, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 71 ods. 7 citovaného zákona, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Podľa § 71 ods. 8 citovaného zákona, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 153 ods. 1 písm. b, ods. 3 a ods. 5 citovaného zákona, lekársku posudkovú činnosť pre výkony sociálneho poistenia vykonáva posudkový lekár sociálnej poisťovne pobočky a ústredia ( ďalej len „posudkový lekár“ ). Podľa § 73 ods. 2 citovaného zákona, suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. Podľa § 112 ods. 4 citovaného zákona, výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky. Z dávkového spisu, ktorý bol predložený odporkyňou súdu mal súd preukázané, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 10.06.2014 požiadal o prehodnotenie zdravotného stavu s poukazom na priznaný invalidný dôchodok od 01.03.2013 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 45%. Ako vyplýva z posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne pobočky Poprad 19.11.2014 jeho zdravotný stav bol posúdený a na základe predložených odborných lekárskych nálezov a bola navýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10% za iné zdravotné postihnutia, pod ktoré posudkový lekár pobočky zaradil bolesť driekovej chrbtice LIS obojstranne, koxartrózu II. a III. stupňa vľavo, artériová hypertenzia 2. stupňa, gonartróza vpravo a PHS vpravo. Pri zvýšení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vychádzal posudkový lekár z predložených odborných lekárskych nálezov, hlavne z ortrópédie z januára a marca 2015, z neurologického vyšetrenia z roku 2014 a naposledy z januára a marca 2015 a napokon z psychologického vyšetrenia z februára 2015. Ako vyplýva ďalej z vyššie citovaných ustanovení, podľa ktorých bol po podaní opravného prostriedku navrhovateľom opätovne posúdený jeho zdravotný stav s poukazom na skutočnosti, ktoré uviedol navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku, ako aj s dôrazom na predložené odborné lekárske nálezy, ktoré navrhovateľ k opravnému prostriedku predložil, ako aj s poukazom na tie, ktoré predložil hlavne na pojednávaní dňa 17.06.2015 a z ktorých jednoznačne vyplýva, že ide o kontrolné vyšetrenia jednotlivých odborných lekárov, ktoré navrhovateľ pravidelne za účelom kontroly navštevuje. Vo všetkých troch prípadoch posúdenia ide o kontrolné vyšetrenia, ktorých závery ako už súd konštatoval neboli po podaní opravného prostriedku dôvodné na zmenu vydaného rozhodnutia s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 55%, pretože ako vyplýva z týchto odborných lekárskych nálezov, práve s poukazom na iné zdravotné postihnutia, ktoré spôsobili zvýšenie príslušnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudkoví lekári sa zaoberali aj inými zdravotnými postihnutiami oproti pôvodnému posúdeniu zdravotného stavu navrhovateľa k 01.03.2013, kedy bol navrhovateľ uznaný jednoznačne z dôvodu koxartrózy, artrózy bedrového kĺbu a bola stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 45% vzhľadom na rozhodujúce zdravotné postihnutie, za ktoré určili lekári jednostrannú totálnu endoprotézu pravého bedrového kĺbu. Vzhľadom na to, že s poukazom na rozhodujúce zdravotné postihnutie, iné zdravotné postihnutia, ktoré boli dôsledkom rozhodujúceho zdravotného postihnutia u navrhovateľa spôsobili zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s poukazom na obsah ustanovenia § 71 ods. 8 citovaného zákona, teda o najvyššiu možnú mieru 10%. V súlade so závermi celkového posudku zo dňa 31.03.2015, na ktorý poukazuje súd a tento je podľa názoru súdu aj preukázaním dôslednosti a dôrazu, akým sa zaoberali posudkoví lekári komplexným zdravotným stavom navrhovateľa práve s poukazom na tieto iné zdravotné postihnutia, ktoré sú ako už súd vyššie uviedol priamym dôsledkom rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Vo všetkých troch prípadoch pri posúdení žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku, ktorá bola podaná zo strany navrhovateľa dňa 19.11.2014, ale aj po podaní opravného prostriedku pri posúdení zdravotného stavu dňa 16.02.2015 a napokon aj dňa 31.03.2015 posudkoví lekári jednoznačne vychádzali z obsahu odborných lekárskych nálezov, ktoré navrhovateľ v rámci opravného konania predkladal posudkovým lekárom. Vo všetkých troch prípadoch, tak ako to bolo pred vydaním napadnutého rozhodnutia, tak aj po podaní opravného prostriedku posudkoví lekári zhodne dospeli k záveru, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím u navrhovateľa aj naďalej zostáva jednostranná totálna endoprotéza pravého bedrového kĺbu, ktorú zaradili správne pod kapitolu XV., oddiel G, položka 44.1 a určili najvyššiu možnú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za uvedené rozhodujúce postihnutie navrhovateľa, pričom iné zdravotné postihnutia ani jedna z týchto diagnóz, ktoré sú uvedené ako iné zdravotné postihnutia nedosahujú takú percentuálnu výšku, ako je tomu pri určení rozhodujúceho zdravotného postihnutia v danom konkrétnom prípade. Preto sa posudkoví lekári jednoznačne zhodli na tom, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím s najvyššou možnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa je stanovenie jednostrannej totálnej endoprotézy pravého bedrového kĺbu. Pokiaľ by v budúcnosti došlo k výmene bedrového kĺbu na ľavej strane tak, ako to uviedol navrhovateľ na pojednávaní, že v blízkej budúcnosti, s poukazom na závery odborných lekárov z ortopédie je navrhované toto operačné riešenie, závažnosťou tohto operačného postupu sa budú na základe žiadosti navrhovateľa opätovne zaoberať posudkoví lekári práve s dôrazom na túto obojstrannú totálnu endoprotézu bedrových kĺbov a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u navrhovateľa môže byť následne menená. V súčasnej dobe však pri posúdení zdravotného stavu navrhovateľa na základe predložených odborných lekárskych nálezov a podľa záverov, ktoré prijali posudkoví lekári vo všetkých troch prípadoch momentálne aj súd je toho názoru, že postupovali správne a v súlade so zákonom. Podľa názoru súdu závery posudkových lekárov sú logické, pričom vychádzajú z komplexného posúdenia zdravotného stavu navrhovateľa práve k miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na základe predložených odborných vyšetrení a odborných nálezov, ktoré sa nachádzajú v zdravotnej dokumentácie, ktorá je obsahom posudkového spisu. S jednotlivými diagnózami a príslušnými odbornými lekárskymi nálezmi predloženými navrhovateľom sa jednoznačne posudkoví lekári tak pobočky Poprad, ako aj ústredia so sídlom v Poprade dôsledne vyporiadali v jednotlivých lekárskych posudkoch, na ktoré súd vyššie poukázal. Je nutné pritom zdôrazniť, že ani predložením odborných lekárskych nálezov na pojednávaní dňa 17.06.2015 by k zmene tak rozhodujúceho zdravotného postihnutia, ako aj iných zdravotných postihnutí nedošlo, pretože ide o kontrolné vyšetrenia odborných lekárov, z ktorých ani z jedného nevyplýva, že by došlo k zhoršeniu zdravotného stavu, resp. k takému záveru odborného lekára, ktorý by odôvodňoval následne zrušenie napadnutého rozhodnutia, resp. vykonanie opätovného posúdenia komplexného zdravotného stavu navrhovateľa.. Z predložených odborných kontrolných lekárskych nálezov jednoznačne vyplýva, že ide o zdravotné postihnutia, ktoré boli predmetom posúdenia posudkových lekárov po predložení týchto odborných nálezov a ide o kontrolné lekárske nálezy, ktoré ako už súd v odôvodnení uviedol neodôvodňujú zmeny diagnózy, resp. zmeny zdravotného stavu v rozpore s tým, ako ho posúdili posudkoví lekári pri všetkých troch posúdeniach, na ktoré súd vyššie v rozsudku poukázal. Z týchto dôvodov je súd toho názoru, že sociálna poisťovňa ústredie vydala na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a komplexného posúdenia zdravotného stavu navrhovateľa rozhodnutie, ktoré bolo následne zdôvodnené s poukazom na závery posudkových lekárov a preto krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. s poukazom na ustanovenie § 250l ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporkyne zo dňa 10.12.2014 pod č. XXX XXX XXXX 0 ako vecne správne a zákonné potvrdil. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. a z dôvodu, že navrhovateľ nemal v konaní úspech a odporkyňa aj pri úspechu zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania, rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.