Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3S/17/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200423 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8015200423.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu Ing. V. W., bytom Z. XX, N., zastúpeného JUDr. Mikulášom Buzgom, advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova 20 proti žalovanému Slovenskému pozemkovému fondu, Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, o preskúmanie zákonnosti vyjadrenia žalovaného zo dňa 23. júna 2014 Číslo: SPFZ/2014/008966, na základe žaloby takto r o z h o d o l : Konanie z a s t a v u j e . Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobou zo dňa 25.8.2014 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného obsiahnutého v prípise generálnej riaditeľky Slovenského pozemkového fondu zo dňa 23.6.2014 o výške náhradného plnenia bezodplatným prevodom do vlastníctva a žiadal toto rozhodnutie zrušiť, vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a uložiť mu povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania. Uviedol, že jeho starej matke ako pôvodnej vlastníčke boli postupom podľa nariadenia č. 104/1945 Zb. SNR konfiškované nehnuteľnosti, o ktorých vyňatie z konfiškácie a ich vydanie požiadala podaním doručeným Pozemkovému úradu v Poprade dňa 29.12.1992, na základe čoho rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Kežmarku zo dňa 28.1.2005 č.j. 116-2/2005-JUDr.Kb. v zmysle dodatkov a opráv jej ako oprávnenej osobe neboli vydané nehnuteľnosti zapísané v PK vl. č. 629 k.ú. B., parc. č. 8488/8488, 8496/2, 8495/8495, 8490/8490 z dôvodu, že tieto boli vo vlastníctve fyzickej osoby a budovy so súčasťami a príslušenstvom na týchto nehnuteľnostiach boli zlikvidované. Tieto nehnuteľnosti boli ohodnotené znalcom Ing. W. O. v ZP č. 30-STR/2006 a Ing. W. W. v ZP č. 08/2007 na sumu 2 739 125,- Sk, t.j. 90.922,29 eur. Reštitučné nároky jeho právnej predchodkyne boli ocenené 10.06.2008, pričom reštituentka ako pôvodná vlastníčka dňa 12.6.2008 žiadala RO SPF Poprad o poskytnutie náhrady formou bezodplatného prevodu pozemkov. Svoje nároky reštituentka previedla na žalobcu. Žalobca následne požiadal dňa 17.6.2010 o poskytnutie náhradných pozemkov so špecifikáciou. Po urgenciách a sťažnostiach na prieťahy v konaní zaslal žalovaný dňa 23.12.2010 „pozvánku na prerokovanie plnenia reštitučného nároku... a pozvánku na prerokovanie ponuky náhradných pozemkov“ na deň 12.1.2011. Žalobca na ne reagoval návrhom špecifikácie iných náhradných pozemkov v k.ú. Z.. Žalovaný na to reagoval listom - pozvánkou na prerokovanie plnenia reštitučného nároku so zoznamom náhradných pozemkov v k.ú. Z., z ktorých väčšinu vylúčil pre nemožnosť vydania. Následným listom zo dňa 28.1.2011 žalobca na toto stanovisko reagoval, nasledovala reakcia žalovaného s dátumom konečného prerokovania spôsobu plnenia reštitučného nároku na deň 14.3.2011, ku ktorému žalobca podal stanovisko a požadoval dokumenty vo veci. Ďalej žalobca popísal korešpondenciu so žalovaným, obsahom ktorej bolo väčšinou požadovanie dokumentov, tiež podklady týkajúce sa nárokov, ktoré na rovnaké pozemky vzniesli tretie osoby. Žalobca vypracoval návrh na zmier vo veci listom zo dňa 6.6.2011 a 20.6.2011. Dňa 11.1.2013 RO SPF urobil novú ponuku náhradných pozemkov v k.ú. B. a uviedol aj skutočnosti týkajúce sa zasielania GP k vydaniu navrhnutých a odsúhlasených pozemkov v k.ú. Z. s výmerou 101 7761 ha v cene 87 826,47 eur, na čo žalobca reagoval listom zo dňa 22.1.2013, v zmysle ktorého plnenie náhradnými pozemkami v k.ú. Z. o rozsahu 96% považuje za obojstranne odsúhlasené. Napriek takto odsúhlasenému postupu žalovaný prípisom zo dňa 1.3.2013 oznámil Obvodnému pozemkovému úradu v Kežmarku názor na spôsob opravy chyby v rozhodnutí 116/2005 JUDr.Kb. zo dňa 28.1.2005 so záverom, že o reštitučnom nároku nebolo v takomto rozsahu rozhodnuté a je potrebné vydať nové rozhodnutie, resp. vykonať docenenie parc. KN C 8488 o výmere 324 m2. OPÚ v Kežmarku prípisom č. 925/2013 zo dňa 5.4.2013 oznámil RO SPF Poprad, že od doby rozhodnutia o reštitučnom nároku rozhodnutím č.j.116-2/2005 -JUDr.Kb. zo dňa 28.1.2005 v zmysle opravy chyby a dodatku uplynuli viac ako tri roky, preto podľa § 63 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní nie je možné vyvolať obnovu konania. Dňa 24.7.2013 došlo k jednaniu medzi žalobcom a zástupcami RO SPF Poprad s výsledkom, že RO SPF Poprad predloží návrh na plnenie reštitučného nároku náhradnými pozemkami vo výške 96% ohodnoteného reštitučného plnenia. Dňa 1.8.2013 sa žalobca vzdal uplatňovania nároku na dodatočné ocenenie. Napriek dohode zo dňa 24.7.2013 bola pod č. D/2013/045935 zo dňa 26.8.2013 zaslaná žiadosť Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPaRV SR) o stanovisko a zjednanie nápravy. MPaRV SR prípisom č. 3922/2013-430 zo dňa 10.9.2013upovedomilo OPÚ v Kežmarku, že jeho postup v súvislosti s rozhodnutím OPÚ č. 116-2/2005-JUDr.Kb. zo dňa 28.1.2005 nepovažuje za správny a súladný so zákonom. Názor vyslovený ministerstvom v tomto prípise žalobca považuje za subjektívny a účelový. Dňa 2.1.2014 žalobca vyzval riaditeľa RO SPF Poprad na pokračovanie v náhradnom plnení podľa postupu dohodnutého dňa 24.7.2013. OPÚ Kežmarok prípisom č. OÚ-KK-PLO 2014/1714-002-BM zo dňa 5.2.2014 oznámil žalobcovi i ministerstvu, že s poukazom na § 63 ods. 4 správneho poriadku (po uplynutí troch rokov) nemá zákonnú možnosť zmeniť reštitučné rozhodnutie, pričom dodatky boli rešpektované aj vo vypracovaných znaleckých posudkoch. Následne aj RO SPF Poprad prípisom zo dňa 14.4.2014 oznámil, že nevie vo veci konať, keďže zo strany OÚ Kežmarok, pozemný a lesný odbor nebola zjednaná náprava, že bude pokračovať v reštitučnom postupe po usmernení zo strany GR SPF, o ktoré požiadal dňa 24.3.2014. Žalobca preto dňa 30.5.2014 oslovil generálnu riaditeľku SPF, aby dosiahol konanie vo veci náhradného plnenia. Dostal odpoveď - prípis zo dňa 23.6.2014, ktorým SPF dobrozdáva doterajší postup nižšej zložky (RO SPF Poprad), lebo ten je v súlade s podnetmi vykonanými vo veci. Ďalej sa žalobca venoval právnej stránke veci. Poukázal na status Slovenského pozemkového fondu a jeho kompetencie podľa § 34 zák. č. 330/1991 Zb., resp. § 34 ods. 4 tohto zákona. Poukázal na podstatu prevodu náhradných pozemkov na oprávnenú osobu, ktorou je dohoda. Žalovaný činí úkony a vyvoláva dojem vecného postupu, pritom však nekoná, nechce konať, resp. do konania vnáša svojvôľu. Žalovaný podľa názoru žalobcu nie je oprávnený posudzovať správnosť rozhodnutí správneho orgánu, nemôže meniť výšku náhradného plnenia a ak svoje úkony činí závislými od stanovísk MPaRV SR, koná v rozpore s § 14 ods. 1 zák. č. 229/1991 Zb., podľa ktorého oprávnenej osobe patrí náhrada za obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby, ktoré podľa zákona nemožno vydať. Citoval § 16 ods. 1 tohto zákona, § 49 zákona o správnom konaní, z ktorého vyplýva zákonná 30 dňová lehota pre konkrétny postup. Podľa žalobcu v zmysle rozhodovacej činnosti ESĽP a Ústavného súdu SR rozhodovanie o tak jednoduchej veci trvá neakceptovateľne dlhú dobu, konaním žalovaného prostredníctvom RO SPF Poprad sú porušované práva žalobcu vlastniť majetok. Následne citoval príslušné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, § 244, 245, 246. Zopakoval, že v konaní už došlo k vyhotoveniu dvoch znaleckých posudkov v súvislosti s ohodnotením a žalovaný má poskytnúť náhradné plnenie - vydať nehnuteľnosti v hodnote podľa „cenového rozhodnutia“ v sume 90.922,29 eur. Náhradné plnenie sa deje vydaním pozemkov vo vlastníctve SR v správe odporcu a za tým účelom sa nevydáva samostatné rozhodnutie. Poukázal na obsah prípisu zo dňa 23.6.2014 napadnutého žalobou, v ktorom je vyjadrená ochota štatutárnej zástupkyne žalovaného poskytnúť náhradu, tento prípis definuje rozsah plnenia a určuje postup, ktorým čo do výšky plnenia sa bude riadiť podriadená zložka žalovaného (RO SPF Poprad). Okrem tohto prípisu žalovaný nebude vydávať žiadne rozhodnutie. Preto je potrebné tento prípis hodnotiť ako rozhodnutie, lebo sa ním menia právoplatne priznané nároky navrhovateľa. Uviedol, že úkon, ktorým sa uspokojuje reštitučný nárok žalobcu je zmluvou o prevode nehnuteľnosti. Preto jediným úkonom, ktorý by mal žalobca v tejto veci v budúcnosti urobiť, je podpis zmluvy o prevode nehnuteľnosti v prípade plnenia v celej výške priznanej náhrady, resp. jeho neudelenie, ak by išlo len o čiastočné plnenie. Napadnutý prípis považuje za rozhodnutie žalovaného, ktorým sa bude riadiť nižšia zložka, preto sa takémuto nezákonnému postupu bráni žalobou. Zároveň žiadal, aby sa súd v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal s námietkami žalovaného ohľadom náhradného plnenia v inej výške. Takto žalovaný, v zmysle záväzného stanoviska generálnej riaditeľky, obmedzil náhradné plnenie žalobcovi a oddiaľuje definitívne doriešenie celej záležitosti. Rozhodnutie zo dňa 23.6.2014 vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, resp. zistenie skutkového stavu, z ktorého rozhodnutie vychádza, je v rozpore s obsahom spisu. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe najskôr ozrejmil okolnosti doručenia napadnutého prípisu žalobcovi a tiež riešil otázku miestnej príslušnosti (v konečnom dôsledku bola táto otázka správne vyriešená postúpením veci na tunajší krajský súd). Ďalej uviedol, že pôvodný žalobný návrh bol súdu doručený dňa 02.09.2014 a v ňom sa žalobca domáhal konania súdu podľa § 250t O.s.p.. Následne žalobca podaním zo dňa 05.09.2014, doručeným súdu dňa 08.09.2014, t.j. po uplynutí zákonnej lehoty 2 mesiacov na podanie žaloby, spresnil žalobný petit tak, že ide o návrh na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. V dôsledku týchto skutočností považuje žalobu za zmätočnú a podanú po uplynutí zákonnej lehoty. V ďalšej časti uviedol relevantné skutočnosti týkajúce sa prípisu generálnej riaditeľky zo dňa 23.6.2014. Podľa názoru žalovaného je obsahom tohto prípisu stanovisko SPF k plneniu reštitučnej náhrady, ktorá bola priznaná oprávnenej osobe v reštitučnom konaní podľa zák. č. 229/1991 Zb., vedenom na Obvodnom pozemkovom úrade v Kežmarku, rozhodnutím č.j. 116-2/2005-JUDr.Kb zo dňa 28.01.2005. Z tohto rozhodnutia vyplynulo pre oprávnenú osobu právo na náhradu za nehnuteľnosti uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, ktoré nie je možné vydať pre zákonnú prekážku podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona - zánik nehnuteľností z dôvodu ich likvidácie, resp. nehnuteľnosť vo vlastníctve inej fyzickej osoby - to vo vzťahu k pozemku. Z tohto rozhodnutia jednoznačne vyplynula povinnosť poskytnúť náhradu len za pozemok parc. č. 8488 o výmere 324 m2 a náhradu za mlyn a dom. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.03.2005, pričom rozhodnutím č. 116-6/2005 zo dňa 03.11.2005 Obvodný pozemkový úrad v Kežmarku vykonal opravu chyby v písaní a doplnil do výroku rozhodnutia v časti B) Budovy ďalšie riadky a výrok rozhodnutia nezákonne rozšíril o ďalšie tri nehnuteľnosti, pričom pri každej z nich uviedol ako dôvod nevydania - zlikvidovaný objekt. Z „preskúmavaného vyjadrenia“ vyplýva, že táto „oprava chyby v písaní“ zapríčinila rozdiel v ocenení reštitučného nároku, keďže pôvodná hodnota nároku bola 36.788,07 eur a „opravená“ hodnota 90.922,29 eur. SPF považuje opravu chyby v písaní za nespôsobilú vyvolať právne účinky právoplatného rozhodnutia v časti doplnených nehnuteľností a v „preskúmavanom vyjadrení“ je vyjadrený názor, že SPF je oprávnený poskytnú žalobcovi náhradu (náhradnými pozemkami) v hodnote 36.788,07 eur, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté pôvodným rozhodnutím. Ďalej poukázal na § 47 ods. 6 správneho poriadku o oprave chýb v písaní, ktorými sa myslia formálne chyby, ktoré nemenia zmysel a obsah rozhodnutia. Oprava chyby v písaní vykonaná dňa 03.11.2005 bola hrubým porušením ustanovení správneho poriadku, išlo o úmyselnú a svojvoľnú zmenu výroku právoplatného rozhodnutia. Takýto zásah je obchádzaním zákona a absolútne neplatným aktom, preto nie je možné rešpektovať túto „opravu“ a táto ani nie je spôsobilá zmeniť obsah pôvodného rozhodnutia. Ďalej citoval § 244 ods. 1, 2, 3, § 247 ods. 1, 2 O.s.p.. Uviedol, že SPF je orgánom verejnej moci s právomocou v oblasti bezplatného prevodu náhradných pozemkov oprávneným osobám podľa zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, pričom v hmotnoprávnych otázkach postupuje podľa zák. č. 229/1991 Zb. a jeho činnosť nadväzuje na právoplatné rozhodnutie príslušného obvodného pozemkového úradu, resp. okresného úradu o priznaní práva na náhradu za pozemky. Takto je medzi právoplatným rozhodnutím a konaním SPF príčinná súvislosť a aktami, ktorými SPF rozhoduje o vydaní náhradných pozemkov sú zmluvy o bezodplatnom prevode vlastníctva uzavreté medzi SPF a oprávnenou osobou. Tieto zmluvy sa považujú za tzv. iné rozhodnutia, ktoré sú preskúmateľné súdom v rámci správneho súdnictva. Uzavretím takejto zmluvy sa končí rozhodovacia činnosť SPF, završuje sa proces vydania náhradných pozemkov, ide o konečné rozhodnutie, proti ktorému nie je prípustný riadny opravný prostriedok. Na základe uvedeného bol toho názoru, že „napadnuté vyjadrenie“ nie je rozhodnutím správneho orgánu, nie je jeho konečným rozhodnutím, preto nie sú splnené podmienky pre postup podľa § 247 O.s.p. Navrhol konanie zastaviť, alebo žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd skúmal splnenie podmienok konania a dospel k záveru, splnené nie sú. V danom prípade sa žalobca domáha preskúmania vyjadrenia generálnej riaditeľky Slovenského pozemkového fondu č. SPFZ/2014/008966 zo dňa 23.06.2014 (ďalej len vyjadrenie) k žiadosti žalobcu o zabezpečenie funkčnosti reštitučnej veci, ktoré žiada zrušiť. V tomto vyjadrení žalovaný uviedol komu, akým orgánom a rozhodnutím bol priznaný reštitučný nárok. Konštatoval, že vo veci konal RO PF v Poprade, ktorý zistil nesúlad medzi rozhodnutím o reštitučnom nároku a vykonanou opravou tohto rozhodnutia. Uviedol, že vzhľadom na rozpor medzi rozhodnutím a opravou, požiadal o stanovisko MPaRV Slovenskej republiky, ktoré v stanovisku č. 3922/2013-430 zo dňa 10.09.2013, označenom ako „Upovedomenie o nesprávnom úradnom postupe“ vyjadrilo názor, že list OPÚ v Kežmarku o oprave chyby zo dňa 03.11.2005 nie je spôsobilý vyvolať právne účinky vo vzťahu k nadobudnutiu práva oprávnenej osoby na náhradu za nehnuteľnosti. Preto môže plniť reštitučný nárok len vo výške priznanej právoplatným rozhodnutím OPÚ v Kežmarku zo dňa 28.01.2005 č. 116-2/2005- JUDr.Kb. a ocenenia č. 116-2/2005-JUDr.Kb s tým, že o zvyšnej časti reštitučného nároku je potrebné, aby správny orgán rozhodol samostatným rozhodnutím. Rozhodnutím zo dňa 28.1.2015 č. 116-2/2005-JUDr.Kb rozhodol bývalý Obvodný pozemkový úrad v Kežmarku tak, že E. B. , rod. F. z B., ako oprávnená osoba podľa § 4 ods. 1 zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (ďalej len z. č. 229/1991 Zb.), spĺňa podmienky § 6 ods. 2 z. č. 229/1991 Zb. na vyňatie nehnuteľností z konfiškácie a nevydávajú sa jej nehnuteľnosti v k.ú. B., označená v rozhodnutí v časti A/ Pozemky a to pozemok PKV 629 parc. PK/C KN 8488/8488 o výmere 324 m2 a v časti B/ Budovy, parc. PK/C KN 8488/88488 mlyn, dom v podiele 1/1. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.03.2005. Následne listom zo dňa 23.8.2005 č. 116-5/2005 správny orgán oznámil opravu chyby v písaní, a to tak, že v časti B/ Budovy opravil označenia parc. 8488/88488 na správne označenie 8488/8488 a listom zo dňa 3.11.2005 č. 116-6/2005 opravil chyby v písaní tak, že v časti B/ Budovy doplnil ďalšie riadky a označil ďalšie parcely s číslami na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie, výrok teda rozšíril o ďalšie tri nehnuteľnosti, o parcelu č. 8496/2, kultúra - píla/TTP, výmera 175 m2, parcelu č. 8495, kultúra - mlynský náhon/ost. plocha, výmera 1165 m2, parcelu č. 8490, kultúra - mlynský náhon/TTP, výmera 2917 m2. Podľa § 244 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. K námietke žalovaného o oneskorene podanej žalobe najskôr súd uvádza, že posúdil podanie žalobcu podľa jeho obsahu (§ 41 ods. 2 O.s.p.), a bez ohľadu na to, že pôvodne ho označil ako žalobcu podľa § 250t O.s.p. (neskôr ju označil ako „návrh na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu“, č.l. 82), vzal do úvahy konečný návrh pôvodného podania na „zrušenie rozhodnutia odporcu“ a vyhodnotil ho ako včas podanú žalobu podanú podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p.. K predmetu konania krajský súd uvádza, že vyjadrenie ktorého zrušenia sa žalobca domáha, nie je možné považovať za rozhodnutie správneho orgánu, ktorým by sa zakladali, menili alebo zrušovali práva a povinnosti žalobcu, alebo ktorým by mohli byť práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu priamo dotknuté. Posúdeniu predmetného vyjadrenia ako rozhodnutia alebo postupu, proti ktorému možno podať žalobu podľa § 247 O.s.p. bráni nie len forma, ale predovšetkým jeho obsah. Týmto vyjadrením žalovaný nevykonával svoju právomoc v tom zmysle, že rozhodoval v určitom procesnom štádiu podľa zákona č. 229/1991 Zb., toto vyjadrenie nebolo výsledkom aplikácie konkrétneho zákonného ustanovenia, bolo odpoveďou na žiadosť žalobcu o zabezpečenie funkčnosti RO SPF v Poprade. Žalovaný ním neuložil žiadnu povinnosť, ani ním nepriznal právo, vyjadrenie nemalo konštitutívny charakter. Samotný opis situácie, aj keď s poukazom na rozhodnutie zo dňa 28.1.2005 č. 116-2/2005-JUDr.Kb. a jeho následné opravy, v ktorom správny orgán vyjadril svoj názor na výšku plnenia, nie je rozhodnutím vo veci samej a nemôže byť predmetom preskúmania súdom. Žalobca vyhodnotil povahu prípisu ako záväzný pokyn na konanie pre podriadenú zložku. Súd však poukazuje na tú skutočnosť, že napadnuté vyjadrenie bolo adresované žalobcovi ako reakcia (odpoveď) na jeho žiadosť, a ako už uviedol, nie je spôsobilé zasiahnuť do práv alebo právom chránených záujmov žalobcu, lebo na jeho základe nevznikajú, nezanikajú ani sa nemenia práva žalobcu. Ak by aj súd zrušil vyjadrenie žalovaného, k žiadnej zmene v právach a povinnostiach žalobcu nedôjde. Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Keďže žalobca smeruje proti vyjadreniu, teda takému úkonu správneho orgánu, ktorý nepodlieha prieskumu súdom v rámci správneho súdnictva, súd konanie zastavil. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) v spojení s § 246c ods. 1O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.