Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1Sp/24/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200445 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8015200445.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Vierou Zoľákovou v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25 proti odporcovi Okresnému úradu Vranov nad Topľou, katastrálny odbor, so sídlom vo Vranove nad Topľou, Kalinčiakova 878, za účasti P. C., bytom V. XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu zo dňa 19. februára 2015 č. V 114/2015/Vs, takto r o z h o d o l : Súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 19. februára 2015 č.V 114/2015/Vs. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím odporca ako orgán príslušný podľa § 18 ods. 2 písm. a) a § 22 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) rozhodol o návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností podanom dňa 21.01.2015 na základe zmluvy o zriadení záložného práva č. 710/2014-ŠTE zo dňa 05.12.2014 uzavretej medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. ako záložným veriteľom a P. C. ako záložcom tak, že podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností zamietol. Rozhodnutie odporca odôvodnil tým, že dňa 21.01.2015 mu bol doručený návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnosti v k.ú. Hlinné vedeným na LV č. 383 na základe zmluvy o zriadení záložného práva č. 710/2014-ŠTE. Preskúmaním podaného návrhu na vklad záložného práva, predloženej zmluvy o zriadení záložného práva č. 710/2014-ŠTE zo dňa 5.12.2014, dohody o splnomocnení uzavretej medzi P. C. ako splnomocniteľom a ProHelp - združením občianskoprávnej pomoci ako splnomocnencom, ktoré tvorili prílohu podaného návrhu na vklad, s odkazom na ustanovenia § 37, § 22 a § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 31 ods. 1, 3 Katastrálneho zákona, § 5a ods. 2, 4 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa dospel k záveru, že Dohoda o splnomocnení je neplatným právnym úkonom, teda splnomocnenec nenadobudol hmotné právo uzavrieť v mene splnomocniteľa záložnú zmluvu, ktorá je preto tiež neplatná. Poukázal na to, že dohoda o splnomocnení bola zachytená do formulárovej - predtlačenej listinnej predlohy, ktorej obsahom už bolo označenie splnomocnenca a bola podpísaná splnomocniteľom a splnomocnencom v rovnaký deň na rozličných miestach. Tieto skutočnosti svedčia o tom, že dohoda nevznikla na základe konsenzuálnej dohody jej strán, ale bola predložená záložným veriteľom, čo vyplýva z ostatných identických vecí prejednávaných odporcom. Dlžník nemohol ovplyvniť obsah tejto dohody, teda bola mu odňatá možnosť zvoliť si zástupcu, nekonal slobodne a vážne a takýto úkon odporuje § 37 ods. 1 OZ a je neplatný. Navyše takáto dohoda odporuje § 5a ods. 2, 4 zákona o ochrane spotrebiteľa a aj z tohto dôvodu je neplatná. Odporca napokon konštatoval rozpor tejto dohody s § 22 ods. 1 OZ. Predmetná záložná zmluva tak nespĺňa podmienky na povolenie vkladu do katastra nehnuteľností. Proti rozhodnutiu, ktorým odporca zamietol návrh na vklad záložnej zmluvy, podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom žiadal, aby odporca autoremedúrou napadnuté rozhodnutie zrušil a vklad záložného práva k nehnuteľnostiam povolil. V prípade, že správny orgán nerozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a vklad záložného práva nepovolí, navrhovateľ žiadal, aby príslušný súd na základe podaného odvolania napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na nové konanie o povolení vkladu záložného práva. Navrhovateľ argumentoval citovaním ustanovení § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2 OZ, § 32 ods. 1, 2, § 46 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku, § 4 ods. 2, § 22 ods. 5, § 30 ods. 5 písm. d/, § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Namietal, že Dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami OZ a spĺňa požadované náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Odporca nezistil spoľahlivo skutkový stav veci. Jeho rozhodnutie vychádza len z ničím nepodložených predpokladov. Konštatovanie, že dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca je nepostačujúce. Splnomocnenec nemal ani nemá záujem na poškodení záložcu, dohoda bola uzavretá za účelom hájenia záujmov splnomocniteľa. Rozpor záujmov musí reálne existovať. Dohoda o splnomocnení je samostatne existujúcim dvojstranným právnym úkonom medzi splnomocniteľom a splnomocnencom bez akejkoľvek účasti veriteľa na ňom, plnomocenstvo bolo udelené za účelom hájenia záujmov splnomocniteľa, na jeho žiadosť, splnomocnenie bolo osobne prerokované, dlžníkovi bolo poskytnuté potrebné poučenie o právnych úkonoch, o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah. Uvedenie predtlače záložného veriteľa a zástupcu v dohode o splnomocnení argumentačne neobstojí, pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že na základe toho záložný veriteľ svojím spôsobom určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý absolútne nemá oporu v listinách spisu. Pochybnosť o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca nie je z hľadiska aplikácie ustanovenia § 22 ods. 2 OZ dostatočná. Navrhovateľ na ďalej tvrdí, že dohoda o splnomocnení bola urobená slobodne a vážne , určito a zrozumiteľne, tak ako to ustanovuje zákon, spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu. Správny orgán vydal nezákonné rozhodnutie. Odporca odvolaniu nevyhovel a predložil vec na rozhodnutie súdu a navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Krajský súd v Prešove podľa § 250l zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p“) preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, podaný opravný prostriedok navrhovateľa, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ podal dňa 21.01.2015 návrh na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. 710/2014 - ŠTE do katastra nehnuteľností. K návrhu pripojil túto Zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 5.12.2014 uzavretú medzi záložným veriteľom, spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a záložcom, P. C., ktorú za záložcu uzavrel na základe Dohody o splnomocnení splnomocnenec DSS Nestor o.z., Stred 449, Zázrivá (predtým ProHelp - Združenie občianskoprávnej pomoci, ďalej len „Združenie“). Súčasťou administratívneho spisu je Dohoda o splnomocnení podpísaná dňa 20.11.2013 splnomocniteľom vo Vranove nad Topľou, ale splnomocnencom v Bratislave . V dohode je o.i. uvedené, že tá sa uzatvára za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočňovaní právnych úkonov uvedených v tejto dohode, vykonávaných v súvislosti so Zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. č. 802800271, po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených. Osoba splnomocnenca je uvedená v predtlači vopred pripravenej a vyplnenej dohody. Osobné údaje splnomocniteľa, dlžníka a identifikácia nehnuteľností sú dopísané do tlačiva rukou. Podľa § 4 ods. 1, 2, 3 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam. Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka. Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné a predbežné účinky podľa tohto zákona. Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam. Podľa § 28 ods. 1 zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedených v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 práva k nehnuteľnostiam uvedených v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 3 právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení. Podľa § 31 ods. 1 zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 3 citovaného zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí, inak návrh zamietne. Z uvedených zákonných citácií je zrejmé, že príslušný správny orgán je pri posudzovaní návrhu na vklad oprávnený a povinný skúmať aj náležitosti právneho úkonu, ktorým dlžník, Štefan Onder, splnomocnil Združenie na uzavretie Zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá bola podkladom pre konanie o vklade záložného práva. Podľa § 151a OZ záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (záloh), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená. Podľa § 151b ods. 1 OZ, prvá veta, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu alebo zákonom. Podľa § 151d ods. 2 OZ, prvá veta, záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Podľa § 151d ods. 3 OZ záložné právo možno zriadiť na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu alebo na právo a inú majetkovú hodnotu, ktoré patria záložcovi. Podľa § 151e ods. 2 OZ záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Podľa § 22 ods. 1 OZ zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 34 OZ je právny úkon prejavom vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1 OZ). Z obsahu spisu, z formy uzavretej dohody o splnomocnení je zrejmé a nesporné, že dlžník udelil predmetné plnomocenstvo v priamom súvise s uzavretím zmluvy o úvere č. 802800271 zo dňa 20.11.2013 a poskytnutím finančných prostriedkov zo strany veriteľa, spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., pričom zmluva o úvere bola uzavretá v ten istý deň ako Dohoda o splnomocnení, tá bola navyše podpísaná splnomocnencom na inom mieste ako splnomocniteľom, teda evidentne nedošlo ku osobnému prerokovaniu uzavretia dohody a poučeniu o jej obsahu a následkoch a o právach splnomocniteľa. Tieto okolnosti sú napokon súdu známe aj z jeho rozhodovacej činnosti v početných obdobných prejednávaných veciach. Predloženie čiastočne vyplneného návrhu dohody dlžníkovi svedčí nepochybne o tom, že splnomocnenca na zastupovanie nevyberal sám dlžník, ale poskytovateľ úveru. Týmto postupom mu bol znemožnený slobodný výber spôsobu konania pri uzatváraní záložnej zmluvy a bol takto porušený prejav slobodnej vôle dlžníka ako splnomocniteľa pri realizácii právneho úkonu. Súd má za to, že splnomocniteľovi nebola daná reálna možnosť odmietnuť udelenie plnomocenstva, ak mal záujem o poskytnutie peňažného úveru. Teda nešlo o slobodnú vôľu splnomocniteľa vo výbere osoby splnomocnenca, resp. vôbec o vôľu uzavrieť slobodne a vážne samotnú dohodu s uvedomením si možných následkov tohto právneho úkonu. Súd sa stotožňuje so záverom odporcu o rozpore takto udeleného plnomocenstva s ustanoveniami § 37 ods. 1 OZ a o neplatnosti tohto právneho úkonu podľa § 39 OZ. Rovnako je správny záver odporcu o rozpore tohto právneho úkonu s ustanovením § 22 ods. 2 OZ, lebo ide o neplatnosť právneho úkonu pre zrejmý rozpor záujmov splnomocniteľa a zástupcu. Ak je v predtlači textu vopred uvedená osoba splnomocnenca a zároveň je vopred uvedený tiež veriteľ, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., pričom táto Dohoda o splnomocnení je v priamej súvislosti so zmluvou o úvere predložená ako formulár dlžníkovi, splnomocniteľovi, ktorého identifikačné údaje sú až následne vpísané rukou do tlačiva, súd má jednoznačne za preukázané, že ide o zrejmý konflikt záujmov splnomocniteľa a splnomocnenca a že ide o vopred určeného splnomocnenca zo strany navrhovateľa, poskytovateľa úveru a záložného veriteľa zároveň. Udelené plnomocenstvo je preto absolútne neplatným právnym úkonom, na základe ktorého nemohlo dôjsť k platnému uzavretiu Zmluvy o zriadení záložného práva, ktorú v mene P. C. uzavrelo Združenie. Po preskúmaní rozhodnutia odporcu súd zistil, že bolo vydané na základe dostatočne zisteného stavu veci a je odôvodnené v súlade s ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. prvá veta o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Krajský súd v Prešove postupom podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporcu ako vecne správne potvrdil. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľ nebol v konaní úspešný, záložca a odporca aj pri úspechu v konaní zo zákona nemajú nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.