Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1Sp/38/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200764 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8015200764.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Vierou Zoľákovou v právnej veci navrhovateľa B. B., bytom v G., G. XX, V. republika, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Burget Kalabis, Námestie T. G. Masaryka 11, 796 01 Prostějov, Česká republika proti odporcovi Okresnému úradu Poprad, pozemkový a lesný odbor, Partizánska 690/87, 058 01 Poprad za účasti Jarmily Lonkovej, rod. Hornovej, bytom v Drozdoviciach 34, 796 01 Prostějov, Česká republika o opravnom prostriedku navrhovateľa voči rozhodnutiu odporcu zo dňa 4. marca 2015 č. OU-PP-PLO-2015/000097-10-MI dňa 20. novembra 2015 takto r o z h o d o l : Súd z r u š u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 4. marca 2015 č. OU-PP-PLO-2015/000097-10-MI podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 a 250q ods. 2 O.s.p. a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 4. marca 2015 č. OU-PP-PLO-2015/000097-10-MI odporca podľa § 9 ods. 4 v spojitosti s § 9 ods. 1 a 13 zákona č. 229/1991 Zb. rozhodol tak, že Jarmile B. a B. B. nepriznal právo na vydanie nehnuteľnosti, ani právo na náhradu za nehnuteľnosti - pozemok MPČ 2378/2, pôvodne vedený v pozemnoknižnej vložke č. 2172, na ktorom bola postavená chata kpt. O. v katastrálnom území Štrba, ku ktorým právo na vydanie nehnuteľnosti nebolo uplatnené oprávnenou osobou na Okresnom úrade do 31. decembra 1992 s poukazom na § 9 ods. 1 a § 13 zákona. Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že dňa 20.11.1991 pod č. 254/91 bolo vtedajšiemu Pozemkovému úradu v Poprade doručené na vedomie oznámenie Správy Tatranského národného parku, adresované I. B. vo veci výzvy na vydanie veci do vlastníctva. Správny orgán dňa výzvou zo dňa 10.12.2008 pod č. 3833/1715/2008 RV vyzval účastníčku I. B. na oznámenie, či trvá na vydaní nehnuteľnosti v katastrálnom území Štrba. Na základe výzvy dňa 19.01.2009 účastníci konania I. Lonková a Leopold Lonek oznámili, že na vydaní nehnuteľnosti v katastrálnom území Štrba trvajú. V rámci zisťovania podkladov pre rozhodnutie vyzýval účastníkov konania na doplnenie podania a doloženie dokladov a listín potrebných k rozhodnutiu o nároku na vydanie nehnuteľností, výzvami zo dňa 26.01.2009 pod č. 22/733/2009-RV, dňa 07.06.2010 pod č. 2010/170/1399-RV, dňa 13.11.2012 pod. č. 2012/47/2840- RV s prerušením konania podľa rozhodnutia č. 2012/47/2841-RV zo dňa 13.11.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.11.2012. Keďže účastníci konania všetky potrebné doklady a listiny v určenej lehote nedoložili a boli o možnosti zastavenia konania poučení,. správny orgán konanie podľa § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku zastavil. Toto rozhodnutie bolo zrušené rozhodnutím Okresného úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov č. OU-PO-0054-2014/39581-DRA zo dňa 16.12.2014 a vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie. Z rozhodnutia Okresného úradu Prešov vyplýva, že prvostupňový správny orgán konal vo veci, ktorá podľa zákona ani nezačala. Poukázal na ustanovenie § 18 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého konanie sa začína na návrh účastníka alebo na podnet správneho orgánu podľa § 13 ods. 1 v spojitosti s § 9 ods. 1 zákona. Právo na vydanie nehnuteľnosti podľa § 6 môže oprávnená osoba uplatniť do 31.12.1992 na Okresnom úrade, neuplatnením práva v lehote, právo zanikne. Správny orgán začal konanie podľa § 18 ods. 1 Správneho poriadku napriek skutočnosti, že k začatiu konania podľa § 9 ods. 1 v spojitosti s § 13 zákona bolo potrebné uplatnenie nároku oprávnenou osobou na Okresnom úrade do 31. decembra 1992. Oprávnené osoby nárok na vydanie nehnuteľnosti na Okresnom úrade v zákonnej lehote t. j. do 31.12.1992 neuplatnili. Správny orgán nepriznal právo na vydanie nehnuteľnosti, ani právo na náhradu za nehnuteľnosti - pozemok MPČ 2378/2 pôvodne vedený v pozemnoknižnej vložke č. 2172, na ktorom bola postavená chata kpt. Rašu v katastrálnom území Štrba z dôvodu, že neuplatnením práva v lehote právo oprávnených osôb zaniklo. Podaním zo dňa 10.04.2015 sa navrhovateľ domáhal zrušenia rozhodnutia odporcu zo dňa 4. marca 2015 č. OU-PP-PLO-2015/000097-10-MI. V podaní, ktoré označil ako žaloba a z obsahu, ktorého vyplýva, že sa jedná o opravný prostriedok proti uvedenému rozhodnutiu uviedol, že z obsahu administratívneho spisu odporcu vyplýva, že od podania žiadosti v roku 1991, ktoré bolo začaté na jeho návrh a na návrh jeho matky po uplatnení reštitučného nároku na vydanie pozemku parcela č. 2378/2 kultúra, les o výmere 17 265 m2, v katastrálnom území Štrba, zapísaná pôvodne v pozemkovej knihe pod č. 2172 a o poskytnutí náhrady škody za nevydanú chatu pod názvom „Chata kpt. Rašu“ bolo už preukázané ako občianstvo legitimovaných osôb, tak prechod vlastníctva nehnuteľnostiam, t. j. doklad preukazujúci štátne občianstvo a trvalý pobyt v jeho prípade, t. j. B. B. ako osoby oprávnenej tak aj v prípade jeho matky Jarmily Lonkovej; doklad o prechode vlastníctva nehnuteľnosti na štát u týchto nehnuteľností, u ktorých bol nárok uplatnený, že boli v období od 25.02.1948 do 01.01.1990 odňaté niektorý zo spôsobov uvedených v § 6 ods. 1 zákona č. 229/1991 Z.z. V opravnom prostriedku ďalej popísal celú genézu, kedy došlo k odňatiu nehnuteľností ich právnym predchodcom v roku 1950, ako aj celú genézu od podania reštitučného nároku v roku 1991 až po vydanie preskúmavaného rozhodnutia. K preskúmavanému rozhodnutiu uviedol, že tvrdenie Okresného úradu Poprad, že si oprávnené osoby nárok na vydanie nehnuteľností na Okresnom úrade v zákonnej lehote do 31.12.1992 neuplatnili je nepravdivé. Skutkové závery napadnutého rozhodnutia sú chybné a aj právne hodnotenie, ktoré je na nich postavené je neaplikovateľné a neakceptovateľné. Správnemu orgánu boli predložené všetky dokumenty vrátane vybavenia žiadosti - oznámenia zo dňa 25.08.1992, zn. FIN 334/92, kde je explicitne uvedené, že „Vašu žiadosť, ktorou si uplatňujete finančnú náhradu za nehnuteľnosti sme obdŕžali dňa 31.03.1992.“ Fotokópiu tohto oznámenia predložil ako dôkaz v prílohe k opravnému prostriedku. Toto oznámenie je však obsiahnuté aj v administratívnom spise správneho orgánu. K opravnému prostriedku ďalej pripojil žiadosť o vrátenie pozemkov a náhrady škody zo dňa 11.04.1991, ktorá sa tiež nachádza v reštitučnom spise. Následne bola táto žiadosť zaslaná na Ministerstvo financií SR. Považuje sa absolútne nepochopiteľné, na základe čoho správny orgán v napadnutom rozhodnutí rozhodoval. Naopak, mal dostatočne preukázané, že právni predchodcovia navrhovateľa nehnuteľnosti vlastnili, tieto nehnuteľnosti im bol odňaté v dobe neslobody štátom, resp. jeho organizáciami, ďalej je preukázané, že následne v dobe ich zlovoľnej držby predmetná chata vyhorela, teda tým vznikla absolútna majetková škoda, a taktiež mal správny orgán doložené, že žiadosť o vrátenie pozemku a náhrady škody za vyhorenú chatu bola uplatnená riadne a včas osobami, ktoré k tomu boli legitimované. Odporca v predkladacej správe súdu argumentoval dôvodmi uvedenými v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia. Po oznámení na internetovej stránke súdu a na vývesnej doske súdu súd vo veci konal bez nariadenia pojednávania a pričom vychádzal z obsahu spisu a predložených dôkazov. Rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov je upravené v tretej hlave piatej časti O.s.p. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov § 250l a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážill dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Účelom zákona o pôde bolo zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 až 1989, dosiahnuť zlepšenie starostlivosti o poľnohospodársku a lesnú pôdu obnovením pôvodných vlastníckych vzťahov k pôde a upraviť vlastnícke vzťahy k pôde v súlade so záujmami hospodárskeho rozvoja vidieka aj v súlade s požiadavkami na tvorbu krajiny a životného prostredia. Zákon sa vzťahoval na a) pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí, a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj na pôdu, ktorá tvorí lesný pôdny fond, b) obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti, včítane zastavaných pozemkov, c) obytné a hospodárske budovy a stavby slúžiace poľnohospodárskej a lesnej výrobe alebo s ňou súvisiacemu vodnému hospodárstvu, včítane zastavaných pozemkov, d) iný poľnohospodársky majetok uvedený v § 20.( § 1 ods. 1 zákona o pôde). Podľa § 6 ods. 1 písm. p/ zákona o pôde oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku prevzatia nehnuteľností bez právneho dôvodu. Podľa § 9 ods. 1 až 4, ods. 7 zákona o pôde nárok uplatní oprávnená osoba na pozemkovom úrade a zároveň vyzve povinnú osobu na vydanie nehnuteľnosti. Povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou do 60 dní od podania výzvy dohodu o vydaní nehnuteľnosti. Dohoda podlieha schváleniu pozemkovým úradom formou rozhodnutia vydaného v správnom konaní. Rozhodnutie pozemkového úradu o neschválení dohody preskúma na návrh účastníka súd. Ak k dohode podľa odseku 1 nedôjde, rozhodne o vlastníctve oprávnenej osoby k nehnuteľnosti pozemkový úrad. Proti rozhodnutiu pozemkového úradu podľa odsekov 4 až 6 možno podať opravný prostriedok na súd. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona o pôde oprávnenou osobou je štátny občan Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25. 02. 1948 do 01. 01. 1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1. Ak osoba, ktorej nehnuteľnosť prešla v dobe od 25. 02. 1948 do 01. 02. 1990 do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v § 6, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami, pokiaľ sú štátnymi občanmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a majú trvalý pobyt na jej území, fyzické osoby v poradí taxatívne ustanovenom pod písm. a/ až e/. Pre konanie okresného úradu, odbor pozemkový o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 1, 2 a 3 zákona o pôde platia všeobecné predpisy o správnom konaní, teda ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. v platnom znení o správnom konaní - správny poriadok. Podľa § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 46 správneho poriadku správny rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Podľa názoru súdu správny orgán v konaní nepostupoval náležite v intenciách citovaných právnych noriem, keď predovšetkým napadnuté rozhodnutie náležite neodôvodnil, a preto pre nedostatok dôvodov, nebolo možné posúdiť, či vo veci si zadovážil dostatok skutkových podkladov relevantných pre vydanie rozhodnutia, či riadne zistil skutočný stav veci a z akých skutkových okolností vyvodil správny právny záver, ktorá skutočnosť má za následok nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu. Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 47 ods. 3 správneho poriadku ukladá správnemu orgánu povinnosť v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu nie je zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom jeho rozhodnutia, z akého skutkového základu vychádzala jeho právna úvaha, pre neprehľadnosť a neúplnosť administratívneho spisu v dôsledku chýbajúcej žurnalizácie spisu tiež nie je zrejmé, z akého dôvodu v konaní postupoval s účastníkmi konania ako oprávnenými osobami, ktoré skutočnosti spôsobujú nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Je nesporné, že správny orgán až do vydania preskúmavaného rozhodnutia konal s navrhovateľom a jeho matkou ako oprávnenými osobami, ktoré si uplatnili restitučný nárok včas. Aj pre súd je nepochopiteľné, na základe čoho po uplynutí takmer 24 rokov dospel k záveru, že si nárok včas neuplatnili a teda o akom návrhu alebo na základe čoho sa toľko rokov viedlo konanie pred správnymi orgánmi. Vzhľadom na uvedené súd podľa § 250 j ods. 2, písm. c/, d/ O.s.p v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 a §250q ods.2 O.s.p. zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie pre nedostatočne zistený skutkový stav veci a nedostatok dôvodov. V ďalšom konaní bude povinnosťou správneho orgánu postupovať v zmysle uvedeného, predovšetkým sa zaoberať uplatneným reštitučným nárokom navrhovateľa a jeho matky z pohľadu jeho včasnosti, tento vyhodnotiť a postupovať podľa citovaných zákonných ustanovení. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods.1 O.s.p v spojení s ustanovením § 250l ods.2 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, lebo úspešný navrhovateľ si neuplatnil nárok na náhradu trov konania a odporca zo zákona nemá nárok na ich náhradu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.