KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Prešov19. 11. 2015plný textcitované 3×

Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Sp/38/2015 z 19. 11. 2015

CitáciaRozsudok Krajského súdu Prešov z 19. novembra 2015, sp. zn. 1Sp/38/2015, ECLI:SK:KSPO:2015:8015200764.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Sp/38/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200764
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8015200764.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Vierou Zoľákovou v právnej veci navrhovateľa B. B., bytom
v G., G. XX, V. republika, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Burget Kalabis, Námestie T. G.
Masaryka 11, 796 01 Prostějov, Česká republika proti odporcovi Okresnému úradu Poprad, pozemkový
a lesný odbor, Partizánska 690/87, 058 01 Poprad za účasti Jarmily Lonkovej, rod. Hornovej, bytom
v Drozdoviciach 34, 796 01 Prostějov, Česká republika o opravnom prostriedku navrhovateľa voči
rozhodnutiu odporcu zo dňa 4. marca 2015 č. OU-PP-PLO-2015/000097-10-MI dňa 20. novembra 2015
takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 4. marca 2015 č. OU-PP-PLO-2015/000097-10-MI
podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 a 250q ods. 2 O.s.p. a
vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 4. marca 2015 č. OU-PP-PLO-2015/000097-10-MI odporca podľa
§ 9 ods. 4 v spojitosti s § 9 ods. 1 a 13 zákona č. 229/1991 Zb. rozhodol tak, že Jarmile B. a B.
B. nepriznal právo na vydanie nehnuteľnosti, ani právo na náhradu za nehnuteľnosti - pozemok MPČ
2378/2, pôvodne vedený v pozemnoknižnej vložke č. 2172, na ktorom bola postavená chata kpt. O.
v katastrálnom území Štrba, ku ktorým právo na vydanie nehnuteľnosti nebolo uplatnené oprávnenou
osobou na Okresnom úrade do 31. decembra 1992 s poukazom na § 9 ods. 1 a § 13 zákona.
Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že dňa 20.11.1991 pod č. 254/91 bolo vtedajšiemu Pozemkovému
úradu v Poprade doručené na vedomie oznámenie Správy Tatranského národného parku, adresované
I. B. vo veci výzvy na vydanie veci do vlastníctva. Správny orgán dňa výzvou zo dňa 10.12.2008
pod č. 3833/1715/2008 RV vyzval účastníčku I. B. na oznámenie, či trvá na vydaní nehnuteľnosti v
katastrálnom území Štrba. Na základe výzvy dňa 19.01.2009 účastníci konania I. Lonková a Leopold
Lonek oznámili, že na vydaní nehnuteľnosti v katastrálnom území Štrba trvajú. V rámci zisťovania
podkladov pre rozhodnutie vyzýval účastníkov konania na doplnenie podania a doloženie dokladov a
listín potrebných k rozhodnutiu o nároku na vydanie nehnuteľností, výzvami zo dňa 26.01.2009 pod
č. 22/733/2009-RV, dňa 07.06.2010 pod č. 2010/170/1399-RV, dňa 13.11.2012 pod. č. 2012/47/2840-
RV s prerušením konania podľa rozhodnutia č. 2012/47/2841-RV zo dňa 13.11.2012, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 13.11.2012. Keďže účastníci konania všetky potrebné doklady a listiny v určenej
lehote nedoložili a boli o možnosti zastavenia konania poučení,. správny orgán konanie podľa § 30
ods. 1 písm. d) Správneho poriadku zastavil. Toto rozhodnutie bolo zrušené rozhodnutím Okresného
úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov č. OU-PO-0054-2014/39581-DRA zo dňa 16.12.2014 a vec
bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie. Z rozhodnutia Okresného úradu Prešov vyplýva, že
prvostupňový správny orgán konal vo veci, ktorá podľa zákona ani nezačala.



Poukázal na ustanovenie § 18 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého konanie sa začína na návrh
účastníka alebo na podnet správneho orgánu podľa § 13 ods. 1 v spojitosti s § 9 ods. 1 zákona.
Právo na vydanie nehnuteľnosti podľa § 6 môže oprávnená osoba uplatniť do 31.12.1992 na Okresnom
úrade, neuplatnením práva v lehote, právo zanikne. Správny orgán začal konanie podľa § 18 ods. 1
Správneho poriadku napriek skutočnosti, že k začatiu konania podľa § 9 ods. 1 v spojitosti s § 13
zákona bolo potrebné uplatnenie nároku oprávnenou osobou na Okresnom úrade do 31. decembra
1992. Oprávnené osoby nárok na vydanie nehnuteľnosti na Okresnom úrade v zákonnej lehote t. j. do
31.12.1992 neuplatnili. Správny orgán nepriznal právo na vydanie nehnuteľnosti, ani právo na náhradu
za nehnuteľnosti - pozemok MPČ 2378/2 pôvodne vedený v pozemnoknižnej vložke č. 2172, na ktorom
bola postavená chata kpt. Rašu v katastrálnom území Štrba z dôvodu, že neuplatnením práva v lehote
právo oprávnených osôb zaniklo.
Podaním zo dňa 10.04.2015 sa navrhovateľ domáhal zrušenia rozhodnutia odporcu zo dňa 4. marca
2015 č. OU-PP-PLO-2015/000097-10-MI. V podaní, ktoré označil ako žaloba a z obsahu, ktorého
vyplýva, že sa jedná o opravný prostriedok proti uvedenému rozhodnutiu uviedol, že z obsahu
administratívneho spisu odporcu vyplýva, že od podania žiadosti v roku 1991, ktoré bolo začaté na jeho
návrh a na návrh jeho matky po uplatnení reštitučného nároku na vydanie pozemku parcela č. 2378/2
kultúra, les o výmere 17 265 m2, v katastrálnom území Štrba, zapísaná pôvodne v pozemkovej knihe
pod č. 2172 a o poskytnutí náhrady škody za nevydanú chatu pod názvom „Chata kpt. Rašu“ bolo už
preukázané ako občianstvo legitimovaných osôb, tak prechod vlastníctva nehnuteľnostiam, t. j. doklad
preukazujúci štátne občianstvo a trvalý pobyt v jeho prípade, t. j. B. B. ako osoby oprávnenej tak aj
v prípade jeho matky Jarmily Lonkovej; doklad o prechode vlastníctva nehnuteľnosti na štát u týchto
nehnuteľností, u ktorých bol nárok uplatnený, že boli v období od 25.02.1948 do 01.01.1990 odňaté
niektorý zo spôsobov uvedených v § 6 ods. 1 zákona č. 229/1991 Z.z. V opravnom prostriedku ďalej
popísal celú genézu, kedy došlo k odňatiu nehnuteľností ich právnym predchodcom v roku 1950, ako aj
celú genézu od podania reštitučného nároku v roku 1991 až po vydanie preskúmavaného rozhodnutia.
K preskúmavanému rozhodnutiu uviedol, že tvrdenie Okresného úradu Poprad, že si oprávnené osoby
nárok na vydanie nehnuteľností na Okresnom úrade v zákonnej lehote do 31.12.1992 neuplatnili je
nepravdivé. Skutkové závery napadnutého rozhodnutia sú chybné a aj právne hodnotenie, ktoré je
na nich postavené je neaplikovateľné a neakceptovateľné. Správnemu orgánu boli predložené všetky
dokumenty vrátane vybavenia žiadosti - oznámenia zo dňa 25.08.1992, zn. FIN 334/92, kde je explicitne
uvedené, že „Vašu žiadosť, ktorou si uplatňujete finančnú náhradu za nehnuteľnosti sme obdŕžali dňa
31.03.1992.“ Fotokópiu tohto oznámenia predložil ako dôkaz v prílohe k opravnému prostriedku. Toto
oznámenie je však obsiahnuté aj v administratívnom spise správneho orgánu. K opravnému prostriedku
ďalej pripojil žiadosť o vrátenie pozemkov a náhrady škody zo dňa 11.04.1991, ktorá sa tiež nachádza
v reštitučnom spise. Následne bola táto žiadosť zaslaná na Ministerstvo financií SR.
Považuje sa absolútne nepochopiteľné, na základe čoho správny orgán v napadnutom rozhodnutí
rozhodoval. Naopak, mal dostatočne preukázané, že právni predchodcovia navrhovateľa nehnuteľnosti
vlastnili, tieto nehnuteľnosti im bol odňaté v dobe neslobody štátom, resp. jeho organizáciami, ďalej
je preukázané, že následne v dobe ich zlovoľnej držby predmetná chata vyhorela, teda tým vznikla
absolútna majetková škoda, a taktiež mal správny orgán doložené, že žiadosť o vrátenie pozemku a
náhrady škody za vyhorenú chatu bola uplatnená riadne a včas osobami, ktoré k tomu boli legitimované.
Odporca v predkladacej správe súdu argumentoval dôvodmi uvedenými v odôvodnení preskúmavaného
rozhodnutia.
Po oznámení na internetovej stránke súdu a na vývesnej doske súdu súd vo veci konal bez nariadenia
pojednávania a pričom vychádzal z obsahu spisu a predložených dôkazov.
Rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov je upravené v tretej
hlave piatej časti O.s.p.
Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti
tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti
rozhodnutiam správnych orgánov § 250l a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na
konanie si zadovážill dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný
stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi
a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie
správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.
Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.
Účelom zákona o pôde bolo zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči
vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 až 1989, dosiahnuť zlepšenie



starostlivosti o poľnohospodársku a lesnú pôdu obnovením pôvodných vlastníckych vzťahov k pôde
a upraviť vlastnícke vzťahy k pôde v súlade so záujmami hospodárskeho rozvoja vidieka aj v súlade
s požiadavkami na tvorbu krajiny a životného prostredia. Zákon sa vzťahoval na a) pôdu, ktorá tvorí
poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí, a v rozsahu ustanovenom týmto zákonom aj na pôdu,
ktorá tvorí lesný pôdny fond, b) obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej
poľnohospodárskej usadlosti, včítane zastavaných pozemkov, c) obytné a hospodárske budovy a stavby
slúžiace poľnohospodárskej a lesnej výrobe alebo s ňou súvisiacemu vodnému hospodárstvu, včítane
zastavaných pozemkov, d) iný poľnohospodársky majetok uvedený v § 20.( § 1 ods. 1 zákona o pôde).
Podľa § 6 ods. 1 písm. p/ zákona o pôde oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na
štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku prevzatia nehnuteľností bez právneho dôvodu.
Podľa § 9 ods. 1 až 4, ods. 7 zákona o pôde nárok uplatní oprávnená osoba na pozemkovom úrade a
zároveň vyzve povinnú osobu na vydanie nehnuteľnosti. Povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou
do 60 dní od podania výzvy dohodu o vydaní nehnuteľnosti.
Dohoda podlieha schváleniu pozemkovým úradom formou rozhodnutia vydaného v správnom konaní.
Rozhodnutie pozemkového úradu o neschválení dohody preskúma na návrh účastníka súd. Ak k dohode
podľa odseku 1 nedôjde, rozhodne o vlastníctve oprávnenej osoby k nehnuteľnosti pozemkový úrad.
Proti rozhodnutiu pozemkového úradu podľa odsekov 4 až 6 možno podať opravný prostriedok na súd.
Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona o pôde oprávnenou osobou je štátny občan Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k pôvodnej
poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25. 02. 1948 do 01.
01. 1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1. Ak osoba, ktorej nehnuteľnosť prešla v dobe od 25. 02. 1948
do 01. 02. 1990 do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v § 6, zomrela
pred uplynutím lehoty uvedenej v § 13 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú
oprávnenými osobami, pokiaľ sú štátnymi občanmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky a majú
trvalý pobyt na jej území, fyzické osoby v poradí taxatívne ustanovenom pod písm. a/ až e/.
Pre konanie okresného úradu, odbor pozemkový o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o
priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 1, 2 a 3 zákona o pôde platia všeobecné predpisy o správnom
konaní, teda ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. v platnom znení o správnom konaní - správny poriadok.
Podľa § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov
konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu
orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny
orgán.
Podľa § 46 správneho poriadku správny rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
plnom rozsahu.
Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa
rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá
účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia,
než ustanovuje osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli
podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu
pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami
účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Podľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný,
demokratický a právny štát. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy,
v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne
záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.
Podľa názoru súdu správny orgán v konaní nepostupoval náležite v intenciách citovaných právnych
noriem, keď predovšetkým napadnuté rozhodnutie náležite neodôvodnil, a preto pre nedostatok
dôvodov, nebolo možné posúdiť, či vo veci si zadovážil dostatok skutkových podkladov relevantných
pre vydanie rozhodnutia, či riadne zistil skutočný stav veci a z akých skutkových okolností vyvodil
správny právny záver, ktorá skutočnosť má za následok nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia
správneho orgánu.



Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 47 ods. 3 správneho poriadku ukladá správnemu orgánu
povinnosť v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými
úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov,
na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s
ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia správneho
orgánu nie je zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom jeho rozhodnutia, z akého skutkového základu
vychádzala jeho právna úvaha, pre neprehľadnosť a neúplnosť administratívneho spisu v dôsledku
chýbajúcej žurnalizácie spisu tiež nie je zrejmé, z akého dôvodu v konaní postupoval s účastníkmi
konania ako oprávnenými osobami, ktoré skutočnosti spôsobujú nepreskúmateľnosť napadnutého
rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.
Je nesporné, že správny orgán až do vydania preskúmavaného rozhodnutia konal s navrhovateľom
a jeho matkou ako oprávnenými osobami, ktoré si uplatnili restitučný nárok včas. Aj pre súd je
nepochopiteľné, na základe čoho po uplynutí takmer 24 rokov dospel k záveru, že si nárok včas
neuplatnili a teda o akom návrhu alebo na základe čoho sa toľko rokov viedlo konanie pred správnymi
orgánmi.
Vzhľadom na uvedené súd podľa § 250 j ods. 2, písm. c/, d/ O.s.p v spojení s ustanovením § 250l ods.
2 a §250q ods.2 O.s.p. zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie pre nedostatočne zistený skutkový
stav veci a nedostatok dôvodov.
V ďalšom konaní bude povinnosťou správneho orgánu postupovať v zmysle uvedeného, predovšetkým
sa zaoberať uplatneným reštitučným nárokom navrhovateľa a jeho matky z pohľadu jeho včasnosti, tento
vyhodnotiť a postupovať podľa citovaných zákonných ustanovení.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods.1 O.s.p v spojení s ustanovením § 250l ods.2 O.s.p.
a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, lebo úspešný navrhovateľ si neuplatnil nárok na náhradu
trov konania a odporca zo zákona nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Citované v ďalších rozhodnutiach