Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2Cob/101/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8102899693 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8102899693.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Milana Šebeňa a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: L. Y. - CORYN, miesto podnikania XXX XX L., Y. XXXX/X, IČO: 32925042, právne zastúpeného JUDr. Michalom Feciľakom, advokátom, Jesenná 8, 08005 Prešov, proti žalovanému: T. P. - KOLVER, miesto podnikania XXX XX L., P. XXXX/ XX, IČO: 32930305, právne zastúpenému Mgr. Karolom Ševecom, advokátom, Hlavná 29, 080 01 Prešov, o zaplatenie 2.784,21 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 19Cb/47/2002-465 zo dňa 24.6.2014 a o odvolaní Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 19Cb/47/2002-451 zo dňa 5.5.2014, zhodou hlasov členov senátu, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 24.6.2014 č.k. 19Cb/47/2002-465. M e n í uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 5. mája 2014 č.k. 19Cb/47/2002-451 tak, že Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, Ul. 1. mája č. 32, Žilina za ním podaný znalecký posudok č. 33/2013 zo dňa 16.4.2013 priznáva znalečné vo výške 1.043,33 eur (slovom: jedentisícštyridsaťtri eur 33 eurocentov). Na priznané znalečné sa započítava ústavu vyplatený preddavok vo výške 497,90 eur a zostatok znalečného vo výške 545,43 eur zaplatí učtáreň Okresného súdu Prešov ústavu na jeho účet v O. banke a.s., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX a to zo zálohy zloženej pod pol. Zk 34/05 vo výške 132,78 eur a z rozpočtových prostriedkov Okresného súdu Prešov sumu 412,65 eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : 1) Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V dôvodoch tohto rozhodnutia uviedol, že : a) žalobca sa po úprave žalobného návrhu domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.784,21 eur s 18 % úrokmi z omeškania ročne od 15.1.2001 do zaplatenia oproti jeho povinnosti vrátiť žalovanému priemyselný vysávač WAP SQ 850-11 s príslušenstvom, výrobné číslo: 614476, pričom svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 22.9.2000 kúpil od žalovaného priemyselný vysávač Wap SQ 850-11 s poskytnutou zárukou 6 mesiacov a tento ho po predchádzajúcej obhliadke priestorov, kde sa mal vysávač použiť, ubezpečil, že tento vysávač je vhodný pre údržbu týchto priestorov. Dňa 5.12.2000 reklamoval vadu kúpeného vysávača, vytkol žalovanému, že vysávač nie je schopný ďalšieho výkonu pri údržbe 150 - 200 m2 plochy. Následne sa vyskytla ďalšia vada - pri práci začala elektrizovať rukoväť vysávača a práca s ním sa stala nebezpečná. Dňa 15.12.2000 bol so žalovaným spísaný reklamačný protokol - list č. 1 s vadami: elektrizujúca rukoväť vysávača a svieti kontrolka pri použití plstenného vreca alebo bez neho. Žalovaný zaujal k reklamácii stanovisko, že tieto vady nie sú závadou na vysávači. Dňa 4.1.2001 odporučil žalobcovi používať filtračné vrece v súlade s poučením na str. 46 návodu (kde je uvedené, že suché vysávanie je tiež možné bez filtračného vreca). Zároveň uviedol, že nie je chybou vysávača, ak je filter po 150 - 200 m2 znečistený. Príčinou môže byť jemný prach. Tu žalobca zdôrazňoval, že sám žalovaný odporučil do týchto priestorov práve tento vysávač. Nedokonalosť stroja, ktorá sa týka elektrizovania rukoväte, navrhol žalovaný riešiť spustením reťaze na zem. Žalobca sa nestotožnil s takýmto postupom žalovaného pri vybavovaní reklamácie, a preto dňa 15.1.2001 listom oznámil žalovanému odstúpenie od kúpnej zmluvy a žiadal vrátiť kúpnu cenu vysávača Wap SQ 850-11, v.č. 61476 s doplnkami. Právne žalobu odôvodnil ustanoveniami Obchodného zákonníka, že ak omeškanie dlžníka (365) alebo veriteľa (§ 370) znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela. Na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné (§ 345 ods. 1,2 Obchodného zákonníka). Podľa žalobcu žalovaný predajom vysávača podstatným spôsobom porušil uzavretú kúpnu zmluvu, lebo pri predaji ubezpečil žalobcu o vlastnostiach stroja, ktoré nemá, nakoľko stroj nie je vhodný na priemyselné použitie. b) žalovaný so žalobným návrhom nesúhlasil s tým, že nedošlo z jeho strany k žiadnemu porušeniu kúpnej zmluvy. Žalobcovi predal vysávač, ktorý mal byť podľa samotného žalobcu využívaný v priestoroch, ktoré sa mali využívať ako baliareň kávy. V čase, keď žalobca vysávač zakúpil, vrcholili posledné stavebné úpravy. Žalobca vtedy nechal povysávať vysávačom znečistené priestory od cementu, sadrokartónu, či omietky, pričom pri zaškolení obsluhy bol upovedomený, že pri vysávaní takéhoto druhu prachu bez použitia filtračného vreca bude mať problém. Žalobca nerešpektoval upozornenia žalovaného. Ak by dodržiaval prevádzkový poriadok, nemal by s vysávačom žiaden problém. Vysávač má vlastnosti, o ktorých bol žalobca ubezpečený a je vhodný na priemyselné využitie. c) uvádza obsah jednotlivých realizovaných dôkazov, ako obsah listín, ktoré medzi sebou strany doručovali, obsah ich účastníckych výpovedí, záznamov z ohliadok zo dňa 8.10.2003, 5.11.2004, 17.5.2006, znaleckého posudku Ing. H. R. č. 8/2005 (výsluchu uvedenej znalkyne), znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline č. 33/2013 a konštatuje, že predmetom konania je nárok žalobcu vyplývajúci z odstúpenia od kúpnej zmluvy uzavretej účastníkmi, predmetom ktorej bolo dodanie priemyselného vysávača. Prvostupňový súd posudzoval, či v danej veci došlo k podstatnému (§ 436 Obch. zák.) alebo k nepodstatnému porušeniu zmluvy (§ 437 Obch. zák.). Uviedol, že o podstatné porušenie kúpnej zmluvy zo strany predávajúceho pôjde vtedy, ak predávajúci v čase uzavretia zmluvy vedel, že druhá strana nebude mať záujem na plnení predávajúceho pri takomto porušení zmluvy alebo ak to v tomto čase bolo s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, rozumné predvídať. Ak nie sú tieto kritériá podstatného porušenia zmluvy splnené, ide o nepodstatné porušenie, pričom v pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné. Žalobca odstúpil od kúpnej zmluvy s tým, že pri kúpe vysávača bol ubezpečený o jeho vlastnostiach, ako je výkon, kapacita čistenia v m2, bezpečnosť pri práci, antistatická súprava, ktoré nemá a že tento stroj nie je vhodný na priemyselné použitie. Po vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa dospel k záveru, že aj keby tomu tak bolo, čo však žalovaný jednoznačne od počiatku sporu popiera, niet hodnoverného dôkazu zo strany žalobcu o tom, že ho o týchto vlastnostiach aj žalovaný ubezpečil, pričom návod na obsluhu neslúži vo všeobecnosti ako doklad o technických a spôsobilostných parametroch vysávača, len ako pomôcka na jeho používanie. Nie je objektívnou pravdou, aby tento vysávač nebol vhodný na priemyselné používanie. Výber konkrétneho priemyselného vysávača je otázkou, s ktorou sa zákazník zvyčajne obracia na predajcu, ale to ho nezbavuje povinnosti sám urobiť konečné rozhodnutie a vybrať si na základe odporúčania ten správny typ vysávača, nakoľko hlavne pri týchto prístrojoch je najviac dôležité konkrétne prostredie, v ktorom sa bude používať, a toto prostredie a podmienky používania predajca dopredu predvídať nemôže a rovnako ani zodpovedať prípadne za bezporuchový výkon vysávača za akýchkoľvek podmienok. Zákazník by mal preto primerane starostlivo zvažovať kúpu takéhoto výrobku, ak sú dané maximálne konkrétne okolnosti, v ktorých ho zvažuje užívať a nezbavuje ho to povinnosti starostlivého výberu. Žalobca tvrdil, že ak by vedel, že bude potrebné na vysávanie zakupovať špeciálne sáčky, tak by si tento druh vysávača nezakúpil, ale toto tvrdenie ničím nepreukázal. Prvostupňový súd poukázal aj na to, že ak vysávač používal vyše dvoch mesiacov, počas ktorého užívania mu muselo byť zrejmé, aké skutočné vlastnosti vysávač má, je nevierohodné, aby ak skutočne sa cítil žalovaným oklamaný o technických spôsobilostiach vysávača, by neodstúpil od uzavretej kúpnej zmluvy už skôr, nekompromisne a bez akýchkoľvek podmienok. Navyše znalecké dokazovanie vyvrátilo žalobcom tvrdené skutočnosti o nespôsobilosti vysávača na priemyselné používanie a v tomto smere dal súd za pravdu žalovanému, že nedošlo k podstatnému ani nepodstatnému porušeniu zmluvy. Súd prvého stupňa uzavrel, že žalobcovi nepatrí nárok na platné odstúpenie od kúpnej zmluvy, preto žalobu zamietol. d) O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p., keďže do rozhodnutia vo veci samej nebola známa výška trov znaleckého dokazovania, keďže voči uzneseniu o priznaní znalečného bolo podané odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté. 2) Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Podľa jeho názoru súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Má za to, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný vykonal obhliadku priestorov, v ktorých sa mal predmetný vysávač používať, že žalovaný nikdy nepoprel žalobcom tvrdené a vytýkané vady, ale namietal iba to, že predmetný vysávač je v poriadku, a že vytýkané vady zo strany žalobcu predmetný vysávač nemá. Uviedol, že prvostupňový súd sa nijako nevysporiadal s dôkazmi, ktoré sám vykonal, a ktoré preukazujú dôvodnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy zo strany žalobcu. Uviedol, že pri kúpe predmetného vysávača vychádzal z tvrdenia žalovaného, ktorý ako odborník posúdil a určil, že predmetný vysávač je pre priestory žalobcu vhodný. Ďalej uviedol, že je nesporné, že hneď po tom, keď začiatkom decembra 2000 zistil vady na predmetnom vysávači pri vynaložení odbornej starostlivosti bezodkladne a v záručnej dobe oznámil žalovanému zistené vady a pri oznámení ďalšej vady so žalovaným spísali dňa 15.12.2000 reklamačný protokol. Nakoľko žalovaný oznámené vady na predmetnom vysávači neodstránil, resp. vysávač za iný nevymenil, listom zo dňa 15.1.2001 odstúpil od kúpnej zmluvy z 22.9.2000. Poukázal na to, že si splnil povinnosť bezodkladne oznámiť žalovanému vady predmetného vysávača a po tom, čo žalovaný vady neodstránil, využil inštitút odstúpenia od zmluvy. V tejto súvislosti uviedol, že v zmysle judikatúry pojem bez zbytočného odkladu by sa mal vykladať v zásade tak, že oznámenie je treba urobiť pri najbližšej možnej príležitosti a v záručnej dobe. Ďalej uviedol, že žalovaný v čase uzavretia kúpnej zmluvy vedel, resp. mohol predvídať, že žalovaným deklarované vlastnosti predmetný vysávač spĺňať nebude, a že žalobca nebude mať záujem o predmetný vysávač bez žiadaných vlastností. V tejto súvislosti dodal, že vymedzenie podstatného porušenia zmluvy vychádza z čl. 25 vyhl. č. 160/1991 Zb. Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, podľa ktorého porušenie zmluvy jednou zo strán je podstatné, ak spôsobuje takú ujmu druhej strane, že ju v značnej miere zbavuje toho, čo táto strana je oprávnená očakávať podľa zmluvy, ibaže strana porušujúca zmluvu nepredvídala také dôsledky a ani rozumná osoba v tom istom postavení by ich nepredvídala za tých istých okolností. Zo strany žalovaného došlo k porušeniu zmluvy podstatným spôsobom, nakoľko predmetný vysávač nespĺňal deklarované vlastnosti a žalobca dôvodne odstúpil od kúpnej zmluvy uzavretej so žalovaným po tom, čo bez zbytočného odkladu oznámil žalovanému vady a žalovaný ich v primeranej lehote neodstránil. Taktiež je toho názoru, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Z napadnutého rozsudku sa nedá zistiť, ako súd prvého stupňa vyhodnotil odpovede znalcov na otázky, pre ktoré žalobca od zmluvy odstúpil. Je toho názoru, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Má za to, že jeho odstúpenie od zmluvy uzavretej so žalovaným je dôvodné, keďže odporúčaný a dodaný vysávač nemá antistatické vyhotovenie a nie je ani vhodný na vysávanie suchých nehorľavých látok jemnej frakcie, tak ako to výslovne od žalovaného požadoval. Na základe toho navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný. Poukázal na to, že žalobca v odvolaní reaguje len na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa a jeho skutočnosti uvádzané v dôvodoch odvolania sú len vytiahnuté z kontextu a nesúvisia s podstatou veci. Uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal, že zo strany žalovaného došlo k podstatnému, resp. nepodstatnému porušeniu zmluvy, čo potvrdzujú aj závery znaleckého posudku. Poukázal na skutočnosť, že žalobca si nechal vysávač opravovať v mesiaci máj 2003, išlo o výmenu sacích turbín, ktoré boli nefunkčné z dôvodu opotrebenia. To, že boli menené turbíny v roku 2003 potvrdil aj svedok Karpjak, zamestnanec žalobcu. Je toho názoru, že nemožnosť vrátenia vysávača v stave, v akom ho žalobca dostal, zapríčinil sám žalobca, nakoľko ho aj po čase reklamácie používal. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v sume 119,25 eur. 3) Uznesením č.k. 19Cb/47/2002-451 zo dňa 5.5.2014 Okresný súd Prešov priznal znaleckej organizácii Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity, Ulica 1. mája 32, 010 01 Žilina za podaný znalecký posudok č. 33/2013 znalečné vo výške 2.019,41 eur, ktoré znížil o 75%, t.j. o sumu 1.514,55 eur a zaplatený preddavok predstavuje sumu 497,90 eur. Zároveň uložil učtárni tohto súdu, aby po právoplatnosti tohto uznesenia vyplatila znaleckej organizácii Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity, Ulica 1. mája 32, 010 01 Žilina na číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXX, znaleckú odmenu vo výške 6,96 eur preddavkovane zo štátnych prostriedkov a žalovanému uložil, aby na trovy znaleckého dokazovania, ktoré majú byť hradené zo štátnych prostriedkov zložil sumu 6,96 eur na číslo účtu XXXXXXXXXX. V dôvodoch uznesenia uviedol, že uznesením zo dňa 26.3.2010 bolo nariadené znalecké dokazovanie znaleckou organizáciou z odboru elektrotechnika, strojárstvo Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity, Moyzesova 20, 010 01 Žilina, v ktorom súd uložil znaleckej organizácii, aby po preštudovaní spisu, zadovážení originálnych dokladov, preštudovaní predchádzajúcich znaleckých posudkov, vykonaní kompletnej prehliadky skúmaného predmetu v značkovom servise, výmene všetkých filtračných komponentov a následnom vykonaní experimentu, podala v lehote 4 mesiacov v 3 písomných vyhotoveniach znalecký posudok, v ktorom zodpovie na súdom v uznesení uložené odborné otázky. Uznesenie bolo doručené znaleckej organizácii dňa 1.4.2010 a po právoplatnosti predmetného uznesenia bol spis prípisom zo dňa 3.5.2010 postúpený znaleckej organizácii. Popisuje úkony, ktorými urgoval podanie znaleckého posudku a to ako zabezpečoval znaleckou organizáciou žiadanú súčinnosť od účastníkov konania. Napriek neustálym urgenciám i cez riaditeľa ústavu žiadaný znalecký posudok bol súdu doručený napokon až dňa 20.5.2013. Vzhľadom na okolnosti, ktoré sprevádzali vykonanie znaleckého dokazovania je súd prvého stupňa toho názoru, že v danom prípade došlo k hrubému porušeniu povinností zo strany znaleckej organizácie, nakoľko súd niekoľkokrát v priebehu znaleckého dokazovania urgoval znalecký ústav o podanie znaleckého posudku, pričom znalecký ústav v mnohých prípadoch na urgencie súdu vôbec nereagoval. Preto prvostupňový súd pristúpil k zníženiu tarifnej odmeny o 75 % zo sumy 2.019,41 eur a priznal znaleckej organizácii odmenu len vo výške 504,86 eur. Keďže bol zaplatený preddavok vo výške 497,90 eur, zvyšnú časť uložil uhradiť zo štátnych prostriedkov s tým, že žalovanému, ktorý vo veci navrhol znalecké dokazovanie uložil doplatiť túto súdom vyplatenú odmenu na účet súdu. 4) Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline (ďalej len „znalecký ústav“). V dôvodoch odvolania uviedol, že uznesením súdu bolo zadaných 41 otázok, z čoho vyplýva, že išlo o rozsiahle znalecké skúmanie a vykonaných bolo niekoľko znaleckých experimentov na zistenie funkčnosti priemyselného vysávača. Počas vypracovania znaleckého posudku znalecký ústav žiadal o preddavok na znalecké experimenty, pričom ukončenie znaleckého skúmania spracovateľ posudku stanovil dňa 10.10.2011 na 5 mesiacov od doručenia žiadaného preddavku a potrebných podkladov na vypracovanie. Preddavok na experiment nebol znaleckému ústavu vôbec doručený aj napriek opätovnej žiadosti. Uviedol, že získavanie podkladov na vypracovanie taktiež spôsobilo časový sklz pri spracovaní posudku. Znalecký ústav sa zároveň ospravedlnil za oneskorené reagovanie na urgencie súdu, čo nebolo spôsobené nedbanlivosťou, ale mimoriadnym pracovným vyťažením jeho pracovníkov. Zníženie znalečného o 75% sa mu javí ako neprimerané a ústav poškodzujúce. Podotkol, že súd v danom prípade znížil o 75% znalečné celkom, t.j. celú sumu vrátane hotových výdavkov a dane z pridanej hodnoty, pričom takéto zníženie nie je v súlade s ust. § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 382/2004 Z.z.. Uviedol, že znalecký posudok bol vypracovaný v súlade s platnými právnymi predpismi upravujúcimi výkon znaleckej činnosti, riadne, účelne, hospodárne, nestranne a s vynaložením skutočných hotových výdavkov spojených s vypracovaním znaleckého posudku. Na základe týchto skutočností navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a s prihliadnutím na fakt, že takéto sankcie ho poškodzujú, priznať znalečné vo výške 2.019,41 eur. Žalobca, žalovaný ani zástupca štátu sa k tomuto odvolaniu nevyjadrili, hoci odvolací súd rovnopis (fotokópiu) uvedeného odvolania im na vedomie doručil. 5) Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia súdu prvého stupňa, ako aj konanie im predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 ods.1, 3 O.s.p.. Bol teda viazaný rozsahom a dôvodmi podaných odvolaní a nad ich rámec nebol oprávnený ani povinný rozhodnutia súdu prvého stupňa preskúmavať (s výnimkou prípadných vád konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci). O odvolaniach bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania, postupom podľa ustanovenia § 214 ods. 2 v spojení s ustanovením § 156 ods. 3 O.s.p., pričom miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia boli oznámené na úradnej tabuli súdu i na internetovej stránke súdov SR. Predtým však odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu usúdil potrebu, aby sa žalobca vyjadril aj k námietkam žalovaného, použitým vo vyjadrení k odvolaniu, poukazujúcim na to, že sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité. Vyzval žalobcu v zmysle § 213 ods. 2 O.s.p., aby sa v nadväznosti na skutočnosti uvedené v Znaleckom posudku USI ŽU č. 33/2013 v odpovediach pod č. 15-17 vyjadril k možnému použitiu ust. § 441 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 20.2.2015 uviedol, že má za to, že na predmetnú vec nie je možné aplikovať ust. § 441 ods. 2 Obchodného zákonníka, nakoľko z ust. § 441 ods. 4 Obchodného zákonníka vyplýva, že ust. odseku 2 sa neuplatní, ak k zmene na tovare došlo pred objavením vád, pri jeho obvyklom použití, ako tomu bolo v predmetnej právnej veci. Uviedol, že pre aplikáciu ust. § 441 ods. 2 Obchodného zákonníka je potrebné skúmať, či k zmene na vysávači došlo pred objavením vád pri jeho obvyklom použití, pričom v tomto smere žiadne dokazovanie vykonané nebolo. Má za to, že je nesporné, že za vady, na základe ktorých odstúpil od kúpnej zmluvy, je potrebné považovať obdobie od 4.1.2001 do 16.1.2001, kedy na základe postupu, ktorý mu odporúčal žalovaný zistil, že vysávač má vady uvedené v odstúpení od kúpnej zmluvy zo dňa 15.1.2001. Ďalej uviedol, že k opotrebovaniu sacích turbín došlo pred odstúpením od zmluvy dňa 15.1.2001, pričom túto skutočnosť môžu potvrdiť pracovníci, ktorí predmetný vysávač používali. Podľa jeho názoru mu nemôže byť na ťarchu, že počas bežného používania vysávača došlo k jeho poškodeniu, resp. opotrebovaniu sacích turbín v takom rozsahu, že bola potrebná ich výmena, pričom predmetný vysávač používal spôsobom, ktorý mu odporúčal žalovaný v zmysle odpovedí žalovaného na reklamácie žalobcu. Má za to, že je nesporné, že pokiaľ pri obvyklom používaní predmetného vysávača a po odpovediach na reklamácie zo strany žalovaného podľa jeho odporúčania ďalej vysával, pričom došlo k opotrebovaniu sacích turbín v takom rozsahu, že ich bolo potrebné vymeniť, jedná sa o postup, na ktorý dopadá ust. § 441 ods. 4 Obchodného zákonníka a ust. § 441 ods. 2 Obchodného zákonníka sa nepoužije. V tejto súvislosti uviedol, že podľa ustálenej judikatúry platí, že ust. § 441 ods. 2 Obchodného zákonníka neplatí, ak kupujúci tovar pozmenil pri jeho obvyklom použití. Na základe toho má za to, že predmetný vysávač nepozmenil, len vykonal opravu motora - sacích turbín, ktorá nastala pri obvyklom používaní. Je toho názoru, že na predmetnú vec nie je možná aplikácia ust. § 441 ods. 2 Obchodného zákonníka, keďže k zmene, ku ktorej došlo na predmetnom vysávači od jeho prevzatia dňa 22.9.2000 do odstúpenia od kúpnej zmluvy dňa 15.1.2001 došlo pri jeho obvyklom používaní, spôsobom určeným žalovaným. Aj po takýchto úkonoch odvolací súd dospel k záveru, že : a) uplatnené odvolacie dôvody žalobcu proti rozsudku nie sú spôsobilé privodiť zmenu či zrušenie napadnutého rozsudku b) podanému odvolaniu USI ŽU proti uzneseniu o znalečnom je možné čiastočne vyhovieť ad a) Úspech podanej žaloby bol závislý na zodpovedaní otázok, či na základe vykonaného dokazovania pri aplikácii ust. § 153 ods. 1 O.s.p. bolo z hľadiska skutkového možné uzavrieť, že odstúpenie žalobcu ako kupujúceho od kúpnej zmluvy bolo platné, či zo strany žalovaného ako predávajúceho došlo k podstatnému alebo nepodstatnému porušeniu zmluvy, či nastali účinky odstúpenia od zmluvy alebo tieto účinky nevznikli alebo zanikli. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa podľa procesnej iniciatívy účastníkov vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie. Ani odvolacie námietky neobsahujú výhrady proti tomu, že by súd prvého stupňa nevykonal dôkaz účastníkom navrhnutý. Obsah jednotlivých realizovaných dôkazov napokon súd prvého stupňa uvádza v dôvodoch napadnutého rozhodnutia. Okrem medzi účastníkmi nesporných skutočností (o uzavretí zmluvy, o obsahu listov o oznamovaní vád, obsahu reakcií žalovaného na ne, či obsahu oznámenia odstúpenia od zmluvy) dôvody napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa uvádzajú aj zistenia pri súdom realizovaných ohliadkach, zistenia vyplývajúce z listu Technického skúšobného ústavu Piešťany, š. p. zo 14.3.2011, ako aj závery znaleckých posudkov Ing. R., či Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity. Z týchto dôkazov okrem iného vyplýva aj to, že pri vysávaní suchých, nehorľavých látok predmetným vysávačom by sa malo podľa odporúčania výrobcu do nádoby na nečistoty vložiť filtračné papierové vrece. Vysatý materiál je v takomto prípade jednoducho odstrániteľný a hlavný filter je chránený - vydrží dlhú dobu. Ak sa pri vysávaní predmetnej skladovej prevádzky u žalobcu nepoužíva takéto filtračné papierové vrece a použije sa vkladací látkový filter, ochrana hlavného filtra je výrazne znížená. Dochádza k prepúšťaniu väčšieho množstva jemných frakcií do hlavného filtra vysávača High - Pro, ako keby bolo používané výrobcom odporúčané filtračné papierové vrece. Návod na obsluhu na strane č. 46 vyslovene používanie takéhoto filtračného papierového vreca odporúča. Už Technický skúšobný ústav Piešťany, š.p. konštatuje vo svojom liste zo 14.3.2001 to, že pri prehliadke bolo konštatované, že vysávač sa prevádzkuje s náhradným plstenným filtrom namiesto pôvodne uvažovaného papierového vrecového filtra. Napriek tomu aj uvedený ústav konštatoval, že priemyselný vysávač, ktorý je predmetom zmluvy, je pre účely zodpovedajúcom použití vhodný na vysávanie suchých, nehorľavých prachov, ako aj kvapalín. Aj znalkyňa Ing. H. R. konštatovala, že pri vysávaní s papierovým vrecúškom vysávač funguje bez problémov. Znalkyňa konštatovala aj to, že nie je chybou vysávača, ak pri používaní značne zaneseného filtra svieti - signalizuje kontrolka, ktorá je na to určená. Rovnako za vadu vysávača znalkyňa nepovažuje ani to, ak elektrická ochrana proti preťaženiu motora pri používaní značne znečisteného filtra vysávač vypne. Závery uvedené znalkyňou Ing. R. sa stotožňujú aj s následnými závermi, ktoré prijal vo veci znaleckého dokazovania Ústav súdneho inžinierstva ŽU v Žiline. Závery z týchto dôkazov vyplývajúce nesvedčia tomu, že by predmetný vysávač nebol vhodný na priemyselné používanie v podmienkach u žalobcu. Tieto skutkové závery súdu prvého stupňa majú preto oporu vo vykonanom dokazovaní. Odvolací súd nemohol konštatovať ani to, že by závery súdu prvého stupňa, týkajúce sa námietok žalobcu o ubezpečeniach žalovaného o vlastnostiach, či výkone alebo kapacite čistenia m2, či bezpečnosti pri práci alebo antistatickej úpravy nemali oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Jednotlivé dôkazy, vrátane výsluchu samotného žalobcu i žalovaného prvostupňový súd správne vyhodnotil a tieto dôkazy hodnotil zodpovedajúco ust. § 132 O.s.p. aj v nadväznosti na ďalšie listinné dôkazy, či na závery z ohliadok alebo znaleckých dokazovaní. Žalobca, na ktorom v konaní bolo dôkazné bremeno, nepreukázal, že dodaný vysávač mal také vady, ktoré by predstavovali porušenie kúpnej zmluvy zo strany žalovaného a to naviac podstatným spôsobom. Podľa § 344 Obch. zák. od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon. Podľa § 345 ods. 1 Obch. zák., ak omeškanie dlžníka (§ 365) alebo veriteľa (§ 370) znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela. V zmysle ust. § 436 ods. 1 písm. d/ Obch. zák., ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom (§ 345 ods. 2), môže kupujúci odstúpiť od zmluvy. Tak ako je už uvedené vyššie, obsah vykonaných dôkazov vyhodnotených súdom prvého stupňa, nedal možnosť z hľadiska skutkového uzavrieť, že pri plnení povinností žalovaným ako predávajúcim došlo k takému porušeniu zmluvy podstatným spôsobom, ktoré by umožňovalo realizovať žalobcovi právo na odstúpenie od zmluvy. Právne závery aj súdu prvého stupňa o týchto skutočnostiach teda majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Pre rozhodnutie v predmetnej veci je relevantnou aj aplikácia tých ustanovení Obch. zák., na ktoré poukazoval žalovaný už pred súdom prvého stupňa, ku ktorým sa dal odvolací súd žalobcovi vyjadriť po výzve pred rozhodnutím vo veci. Z ust. § 441 ods. 2 Obch. zák. vyplýva, že účinky odstúpenia od zmluvy nevzniknú alebo zaniknú, ak kupujúci nemôže vrátiť tovar v stave, v akom ho dostal. Podľa § 441 ods. 3 Obch. zák. ustanovenie odseku 2 však neplatí, a) ak nemožnosť vrátenia tovaru v stave tam uvedenom nie je spôsobená konaním alebo opomenutím kupujúceho, alebo b) ak k zmene stavu tovaru došlo v dôsledku prehliadky riadne vykonanej za účelom zistenia vád tovaru. V zmysle týchto ustanovení podstatou predmetnej veci je teda aj výklad a aplikácia týchto ustanovení. Pravidlá správania upravené týmito ustanoveniami určujú, že účinky odstúpenia od zmluvy nevzniknú alebo zaniknú, ak kupujúci nemôže vrátiť tovar v stave v akom ho obdŕžal. Tretí odstavec z citovaného ustanovenia upravuje z tohto pravidla výnimky v prospech kupujúceho - pravidlo sa nepoužije, ak nemožnosť vrátenia tovaru nebola spôsobená konaním alebo opomenutím kupujúceho alebo ak ku zmene stavu tovaru došlo v dôsledku prehliadky riadne vykonanej za účelom zistenia vád tovaru. Funkciou citovaných ustanovení je rozdelenie rizika spojeného s možným vadným plnením rovnomerne medzi predávajúceho i kupujúceho. Predávajúci je chránený v tých prípadoch, kedy by napríklad musel prevziať tovar v zmenenom stave, teda tovar, ktorý je znehodnotený, zničený, tovar, ktorý by už nemal pre predávajúceho žiadne ďalšie hospodárske využitie. Kupujúci je naopak chránený výnimkami uvedenými v treťom odstavci pre tie prípady, kedy by aplikácia zásady, že možno vrátiť tovar len v pôvodnom stave, viedla k jeho znevýhodneniu a zníženiu dôsledkov zodpovednosti za vady. Pokiaľ teda kupujúci sám postupoval vždy s riadnou úrovňou starostlivosti o tovar, nezanedbal primeranú ochranu tovaru pred jeho poškodením alebo zničením, naopak jeho konanie bolo konaním, ktoré vo vzťahu k vadnému tovaru rešpektovalo charakter tohto tovaru, účel jeho použitia i prípadné zvyklosti, ktoré sa v danom odvetví hospodárstva vyvinuli, pokiaľ ide o zaobchádzanie s týmto tovarom, druhom tovaru, nie je možné prenášať na neho dôsledky spojené s podstatnými vadami, ktoré sa na tovare vyskytli. Pri alternatíve existencie podstatných vád možno preto nielen ten tovar, ktorý zostal celkom nezmenený, ale aj tovar, ktorý síce nie je v pôvodnom stave, ale jeho zmeny sú dôsledkom prirodzeného opotrebenia, či pôsobenia prírodných síl, náhodných udalostí alebo jednoducho starnutia tovaru, o ktoré bolo inak riadne starané. V posudzovanej veci žalobca sám tvrdí, že vysávač nebolo možné používať pre ním oznamované vady, a preto bol odstavený z prevádzky. Takto to uviedol žalobca aj vo svojom účastníckom prednese, ktorý je zaznamenaný aj v dôvodoch napadnutého rozhodnutia na strane 6. Ak žalobca odstúpil od zmluvy už listom z 15.1.2011 pre ním tvrdené vady vysávača, potom by bolo úplne nelogickým zistenie, ktoré sa konštatuje v znaleckom posudku ÚSI ŽU pod bodom 15, podľa ktorého na vysávači bola realizovaná po odstupe ďalších 2 rokov výmena sacích turbín, ktoré boli nefunkčné z titulu opotrebenia. Túto výmenu žalobca ani nespochybňuje. Každopádne však z toho vyplýva, že žalobca vysávač ďalej používal a pre účely jeho využitia realizoval aj výmenu týchto sacích turbín. Za takéhoto stavu možno dôvodne uzavrieť, že aj po odstúpení od zmluvy s vysávačom žalobca riadne disponoval a využíval ho na účely, pre ktoré si ho aj zakupoval. Zakúpený vysávač bol aj po odstúpení od zmluvy využívaný, čím došlo aj k jeho zmene stavu, ktorá bráni jeho vráteniu predávajúcemu v nezmenenom stave (aký bol v čase realizácie odstúpenia od zmluvy). Žalovaný podľa výsledkov dokazovania pred súdom prvého stupňa neporušil svoje povinnosti predávajúceho a naviac aj žalobcom realizovanou činnosťou s vysávačom, ktorá viedla u žalobcu aj k realizovaniu opravy (s odstupom ďalších dvoch rokov po upovedomení o odstúpení od zmluvy) nastal stav, ktorý neumožňuje vyhovenie podanej žaloby žiadajúcej splnenie synalagmatického záväzku (vrátenie kúpnej ceny oproti vráteniu vysávača). Odkazy žalobcu na to, že k poškodeniu sacích turbín došlo ešte pred odstúpením od zmluvy sú zjavne účelové. Ak žalobca odstúpil od zmluvy, zdá sa byť nepravdepodobným jeho záujem na tomto odstránení vád. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Prvostupňový súd nerozhodoval o náhrade trov konania. Nechal si priestor na rozhodnutie o náhrade týchto trov na samostatné uznesenie. Preto ani odvolací súd podľa § 224 ods. 4 O.s.p. nerozhodoval o náhrade trov odvolacieho konania. O týchto rozhodne prvostupňový súd. ad b) Podľa § 3 ods. 5 písm. b) zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tarifná odmena sa zníži alebo neprizná, ak znalec, tlmočník alebo prekladateľ vykonal úkon oneskorene, neúčelne alebo nekvalitne. Aplikácia tohto ustanovenia pre zníženie alebo nepriznanie tarifnej odmeny prichádza do úvahy len vtedy, ak znalec vykonal znalecký úkon oneskorene, neúčelne alebo nekvalitne. Ustanovenie bližšie nekonkretizuje podmienky a spôsob zníženia tarifnej odmeny. Znalecký ústav vypracoval posudok podľa zadaných otázok a vyúčtoval znalečné podľa zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení vyhlášky č. 491/2004 Z. z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhradách za stratu času pre znalcov, tlmočníkov a prekladateľov. Vyúčtované znalečné zodpovedá náročnosti úkonov a počtu hodín na vypracovanie posudku. Napokon toto ani nie je predmetom odvolacích námietok. Z vyššie citovaného ustanovenia § 3 ods. 5 písm. b) zákona č. 382/2004 Z. z. však vyplýva súdu povinnosť tarifnú odmenu znížiť alebo nepriznať, ak znalecký úkon bol vykonaný oneskorene. Už v predchádzajúcom uznesení z 19.3.2014 č. k. 3Cob/70/2013-449 odvolací súd konštatoval z popisu postupu pri podávaní znaleckého posudku skutočnosti, ktoré evidentne svedčia o tom, že bola prekročená stanovená doba na podanie znaleckého posudku. Skutkové zistenia pre ten účel konštatované v rozhodnutí súdu prvého stupňa korešpondujú aj so závermi v predchádzajúcom rozhodnutí odvolacieho súdu týkajúcom sa priznania znalečného ústavu. Z citovaného ustanovenia § 3 ods. 5 písm. b/ zák. č. 382/2004 Z.z. vyplýva možnosť znížiť len tarifnú odmenu. Dôvodná je preto námietka odvolateľa, ktorá obsahuje výhrady voči znižovaniu náhrady hotových výdavkov. Každopádne však na tarifnej odmene podľa uznesenia súdu prvého stupňa v jeho výrokovej časti i jeho dôvodoch je uplatňovaná výška celkom 1.626,80 eur (1.606,88 + 19,99). Tak ako je už konštatované vyššie, nie sú uplatnené odvolacie výhrady voči počtu úkonov znaleckej činnosti, ani voči výške takto vyúčtovanej tarifnej odmeny. Odvolací súd je však toho názoru, že nebol dôvod pri kvalite znaleckého posudku znižovať tarifnú odmenu až o 75 %. Za zodpovedajúcu citovanému ustanoveniu zákona vyhodnotil možnosť zníženia tarifnej odmeny o 50 %. Preto odvolací súd znížil tarifnú odmenu o 50 %, nakoľko takéto zníženie tarifnej odmeny považuje za primerané vzhľadom na dobu oneskorenia. V odvolaní sa ústav ospravedlnil za nedodržanie lehoty na vypracovanie posudku, jeho povinnosťou však bolo odôvodnenou žiadosťou požiadať o predĺženie lehoty, pričom tak urobil až žiadosťou zo dňa 26.3.2013. Za takéhoto stavu odvolací súd dospel k záveru, že je možné uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť (§ 220 O.s.p.) tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Pre účely plnenia znalečného je potrebné využiť i súdom prvého stupňa prijatú a zatiaľ nezlikvidovanú zálohu pod Zk 34/05 a zostatok znalečného vyplatiť zo štátnych prostriedkov. O náhrade týchto trov štátu rozhodne prvostupňový súd. Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.