KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Prešov13. 12. 2015plný text

Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 23Co/239/2015 z 13. 12. 2015

CitáciaRozsudok Krajského súdu Prešov z 13. decembra 2015, sp. zn. 23Co/239/2015, ECLI:SK:KSPO:2015:8115201280.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/239/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115201280
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8115201280.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu
JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci navrhovateľky: N. U., nar.
XX.XX.XXXX,bytom N., H. X, právne zastúpená JUDr. Alojzom Naništom, advokátom, so sídlom v
Prešove, Sládkovičova 8, proti odporcovi: K.. K. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. C., J.. S. XX, o
určenie výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.
25C/19/2015-75 zo dňa 18.06.2015 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho
zastúpenia vo výške 263,04 eur do 10 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu
navrhovateľky.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 25C/19/2015-75 zaviazal odporcu prispievať na výživu
navrhovateľky sumou 150 eur mesačne počnúc od 20.01.2015 opakovane do budúcna. Vyčíslil dlžné
výživné za obdobie 20.01.2015 do 31.05.2015 na sumu 658,06 eur a uložil odporcovi zaplatiť ho
v splátkach po 329,03 eur. Zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania vo výške
1052,16 eur v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok odôvodnil tým, že navrhovateľka
je odkázaná výživou na svojich rodičov vzhľadom k tomu, že sa trvalo pripravuje na svoje budúce
povolanie. Navrhovateľka preukázala svoje mesačné výdavky, ktoré len na ubytovanie, lístok na MHD,
lieky, kontaktné šošovky, telefón, knihy, hygienické potreby sú asi 8.000 Kč, teda viac ako 300 eur a v tejto
sume ešte nie sú zahrnuté náklady na cestu na I. a späť a náklady za stravu a samozrejme ďalšie náklady
na ošatenie, prípadne zdravotnú starostlivosť a voľnočasové aktivity. Napriek nákladom v takejto výške
ide o viacmenej bežné výdavky, ktoré sa nijako nevymykajú z priemeru a ktoré študent študujúci v N.
na Lekárskej fakulte preukázateľné má. Súd mal za preukázané z výpovede navrhovateľky aj odporcu,
že tieto výdavky v minulosti odporca uhrádzal. Odporca bol v minulosti dobrovoľne nezamestnaný,
uhrádzal si odvody na sociálne a zdravotné poistenie a bol evidovaný na úrade práce. V minulosti
obchodoval s motorovými vozidlami. Sám odporca uviedol, že má finančné prostriedky na účte napriek
tomu, že časť týchto finančných prostriedkov musel zaplatiť na kauciu, keďže bol vo väzbe. Odporca
odmietol predložiť súdu svoj výpis z účtu, súd teda vychádzal z toho, že odporca v súčasnosti finančné
prostriedky na účte má a určil výživné v súlade s návrhom, keďže mal za to, že výživné v tejto výške
je zodpovedajúce potrebám navrhovateľky. Súd poukázal na to, že navrhovateľka má odôvodnené
výdavky, ktoré presahujú navrhované výživné a ktoré vzhľadom k tomu, že navrhovateľka nemá vlastný
príjem, uhrádza jej matka. Súd pri určení výživného tiež prihliadol na to, že odporca bez ohľadu na
to či bol vo väzbe alebo evidovaný ako nezamestnaný, uhrádzal svoje mesačné výdavky, ktoré sú len
na inkaso a splátky úverov takmer 220 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že odporca je vysokoškolský



vzdelaný, je podľa názoru súdu v jeho možnostiach a schopnostiach nájsť si lepšiu prácu či už vo svojom
odbore alebo v inom odbore. Odporca bol schopný finančne zabezpečiť navrhovateľku a súd nevidí
žiaden dôvod, aby tak nemohol urobiť aj v súčasnosti. Súd určil výživné len od času podania návrhu,
keďže navrhovateľka je plnoletá. Určením výživného od januára 2015 do mája 2015 vznikol odporcovi
dlh na výživnom vo výške 658,06 eur, ktorý mu súd povolil splácať v splátkach v súlade s § 160 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.,
priznal navrhovateľke trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vychádzajúc z tarifnej
hodnoty veci na sumu vo výške 6.000 eur za obdobie od 20.01.2015 do 31.08.2018, t.j. do ukončenia
štúdia pri riadnom priebehu. Trovy priznal za štyri úkony právnej pomoci po 210,81 eur (prevzatie a
príprava zastúpenia, podanie žaloby, účasť na pojednávaniach dňa 11.05.2015 a 18.06.2015, ďalej
priznal režijný paušál 4x 8,39 eur a 20 % DPH).

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie odporca. Potvrdil, že v minulosti
platil náklady navrhovateľky. V súčasnosti sa však nachádza v kritickej situácii, nie jeho priamym
zavinením jeho príjmy nie sú také, aké mal v minulosti. Naďalej trval na tvrdení, že exmanželka
má nadštandardné príjmy. Odvolával sa k výške náhrady trov konania, ktoré boli určené právnemu
zástupcovi vo výške 1.052,16 eur, z dôvodu, že sa snažil o mimosúdne riešenie veci, lenže dcéra počúva
vo všetkom svoju mamu a tá jej právnika najala. Dcéra u nedvíha telefón a neodpovedá na sms ani
na e-maily. Nesúhlasil s výškou akou má prispievať. Znova uviedol, že príjem matky navrhovateľky
je vyšší, pričom jeho momentálny príjem za mesiac je 210 eur, pretože bol prepustený z väzby, prijal
prvé zamestnanie, aké našiel. Jeho výdavky vysoko prevyšujú príjem, len za inkaso platí cca 150 eur,
pôžičku 46 eur, výživné maloletému K. 50 eur. Uviedol, že navrhovateľka sa nezmienila, že výdavky
na ubytovanie v dome na priváte má také vysoké preto, lebo opakuje ročník a nedostala lacnejšie
ubytovanie na internáte. Na internáte určite nestojí jedna izba 7.000 Kč. Počas prázdnin, ktoré majú
vysoké školy dlhšie ako bežné školy, je neštandardné platiť výživné dospelej 23 ročnej dievčine, hlavne
ak nemá žiadnu snahu. V N. je neporovnateľne ľahšie privyrobiť si, čo jej spolužiaci robia. Nesúhlasil s
niektorými informáciami obsiahnutými v rozsudku, napr. že účastníci konania v súčasnosti nekomunikujú
a súd mal za to, že je to hlavne kvôli konaniu odporcu. Uviedol, že je pravda, že spolu nekomunikujú,
ale z dôvodu, že mu dcéra nedvíha telefón a neodpovedá na sms ani na e-maily. Nikdy nevyslovil na jej
adresu jediné vulgárne slovo. Naopak, dcéra mu už vynadala.

Navrhovateľka rozsudok súdu prvého stupňa považovala za správny a navrhla, aby odvolací súd tento
rozsudok potvrdil.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne. Súd prvého stupňa správne zistil skutkový
stav. Odvolací súd sa stotožňuje s jeho záverom, že vzhľadom na vysokoškolské vzdelanie odporcu,
ako aj na skutočnosť, že roky plnil svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke podľa jeho vlastných
tvrdení aj v nadštandardnej výške, že je aj teraz v jeho schopnostiach a možnostiach platiť výživné vo
výške 150 eur mesačne. Potreby navrhovateľky aj podľa názoru odvolacieho súdu presahujú sumu 300
eur mesačne a bez ohľadu na to, či matka má alebo nemá nadštandardný príjem, výživné odporcu nie je
dostačujúce na pokrytie všetkých potrieb navrhovateľky a počíta sa aj s vyživovacou povinnosťou matky
navrhovateľky. Nie je pre správne rozhodnutie vo veci nevyhnutné zisťovať, či matka má lebo nemá
nadštandardný príjem. Odporca v odvolaní uviedol, že sa nachádza v kritickej situácii, avšak neuviedol
presne aké sú jeho príjmy, pričom odvolací súd poukazuje aj na skutočnosti, ktoré uviedol súd prvého
stupňa, že odporca odmietol súdu preukázať obraty na svojom účte a tak sám zavinil, že nemohli byť
preukázané jeho tvrdenia o nedostatočnom príjme. Správne preto súd prvého stupňa vychádzal z toho,
že odporca je schopný platiť výživné vo výške 150 eur mesačne. Z jeho výpovede na pojednávaní
vyplýva, že má úspory ešte stále vo výške cca 10.000 eur (zápisnica z pojednávania dňa 18.06.2015),
a to aj po zaplatení kaucie 10.000,-Eur.

Správne je aj rozhodnutie o dlžnom výživnom, ktoré vychádza z určenej výšky výživného.

Rodičia majú vyživovaciu povinnosť aj počas prázdnin, ktoré sú na vysokej škole dlhšie ako na iných
školách a nie je neštandardné platiť výživné aj počas týchto prázdnin. V konaní nebolo preukázané,
že výdavky navrhovateľky sú vyššie tým, že nebýva na internáte. Výživné medzi rodičom a plnoletým
dieťaťom je návrhovým konaním, účastníci konania musia predložiť dôkazy o svojich tvrdeniach.



Odporca nepredložil žiadne dôkazy o tom, že ubytovanie na internáte je lacnejšie ako ubytovanie
navrhovateľky.

Správne je aj rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania, vychádza z úspechu navrhovateľky v
konaní, trovy právneho zastúpenia sú vyčíslené správne. Odvolacia námietka, že k súdnemu konaniu
nemuselo dôjsť a vec bolo možné uzavrieť dohodou nie je dôvodná, pretože práve priebeh konania
ukázal, že medzi účastníkmi konania žiadna dohoda uzavretá nebola. Z uvedených dôvodov odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.. V
odvolacom konaní bola navrhovateľka úspešná, má preto právo na náhradu trov odvolacieho konania
pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu) po
210,81 eur a 8,39 eur režijný paušál, čo po zvýšení o 20 % DPH v sume 43,84 eur činí 263,04 eur.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.
č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 8115201280

  1. 18. 6. 2015Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 25C/19/2015 z 18. 6. 2015potvrdené
  2. 13. 12. 2015Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 23Co/239/2015 z 13. 12. 2015 (toto rozhodnutie)