Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2CoP/14/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8407201284 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8407201284.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci mal. E. J., nar. XX.X.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom H.., za účasti otca K.. T. J., nar. X.X.XXXX v N., trvale bytom Y. U. XX a starých rodičov R.. U. M., nar. X.X.XXXX, bytom L. W. U., T. XXXX/XX a Y. M., nar. XX.XX.XXXX, Bytom L. W. U., T. XXXX/XX, o úpravu styku starých rodičov s maloletým dieťaťom a o návrhu otca na zákaz styku starých rodičov s maloletým dieťaťom, o odvolaní účastníkov proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 4.3.2015, č. k. D./XXX/XXXX-XXX jednohlasne takto r o z h o d o l : Potvrdzuje rozsudok. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh starej matky Y. M. o úpravu styku s mal. E. J.. Zamietol návrh otca o zákaz styku starých rodičov s mal. E. J., zastavil konanie o úpravu styku starého otca R.. U. M. s mal. E. J. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na ust. § 24 a nasl. Zákona o rodine. Uviedol, že starí rodičia podali návrh o úpravu styku s mal. E., ktorá je ich vnučkou, keďže s ňou už niekoľko rokov nie sú v kontakte. Otec v priebehu konania podal návrh na zákaz styku starých rodičov s mal. E., keď tento návrh odôvodňoval tým, že nie je v záujme maloletého dieťaťa umožniť styk starých rodičov s dieťaťom, pretože starý otec je stíhaný za spáchanie trestného činu proti ľudskej dôstojnosti a tiež zdôrazňoval, že citová väzba medzi maloletou a starými rodičmi nie je silná, a teda jej absencia nemôže negatívne ovplyvniť ďalší vývoj maloletej. Poukázal aj na priebeh konania Okresného súdu v Kežmarku sp. zn. D./ X/XXXX, v ktorom sa konalo o návrhu starých rodičov na výkon rozhodnutia o úprave styku nariadeného predbežným opatrením. Súd z obsahu spisu zistil, že maloletá od začiatku konania o výkon rozhodnutia o predbežnom opatrení odmietala kontakt so starými rodičmi a podľa kolízneho opatrovníka vzhľadom na vek maloletej sa mal rešpektovať jej názor. Vykonaným dokazovaním zistil, že v danom prípade sa maloletá opakovane vyjadrila, že nemá záujem o styk so starými rodičmi. Ide o maloletú, ktorá je vo veku 17 rokov, je zrejmé, že je potrebné rešpektovať jej názor, a preto návrh starej matky zamietol. Starý otec svoj návrh na úpravu styku vzal späť, a preto v jeho prípade prvostupňový súd konanie zastavil. Návrh otca na zákaz styku starých rodičov s maloletým dieťaťom zamietol z rovnakých dôvodov ako bol zamietnutý návrh starej matky na úpravu styku. Je nesporné, že maloletá s úpravou styku nesúhlasí, toho času býva v inom meste ako žijú starí rodičia, a preto starým rodičom styk nezakázal. V budúcnosti, keď maloletá dovŕši 18 rok svojho veku, ako dospelá sa môže rozhodnúť, či sa bude so starými rodičmi kontaktovať alebo nie. O trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie stará matka Y. M., ktorá nesúhlasí s rozhodnutím súdu o zamietnutí jej návrhu na úpravu styku s mal. E. J.. Navrhla v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Má za to, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, uviedol zákonné zistenia, ktoré nesúvisia s podaným návrhom, neúplne zistil skutkový stav, keďže nevykonal žiadne dôkazy, ktoré mal vykonať a dospel tak k nesprávnemu záveru. Poukazuje ďalej na to, že súd prvého stupňa zamietol návrh starej matky len z dôvodu písomného vyjadrenia, v ktorom je uvedené, že maloletá sa nechce stýkať so starými rodičmi. Pritom nie je zrejmé, či sa nechce stýkať so starou matkou vôbec a prečo, nie je zrejmé z akých dôvodov, nie je jasné, či písomný prejav urobila maloletá, keďže ide o prejav nenapísaný vlastnou rukou. Zdôrazňuje, že po dlhú dobu súd nebol schopný vypočuť maloletú ani v škole, ani v mieste bydliska, neurobil prešetrenie pomerov na strane maloletej, na strane ostatných účastníkov, ale len stroho konštatoval, že maloletá sa nechce kontaktovať so starou matkou bez uvedenia dôvodu. V skutočnosti otec maloletej od počiatku ovplyvňuje správanie dieťaťa a robí všetko preto, aby nemuselo dochádzať k stretnutiam so starou matkou. Mal. E. je dcéra jej zomrelej dcéry, je jej jedinou starou mamou, ktorá ešte žije a napriek skutočnosti, že žiadala, aby bola prítomná pri výsluchu maloletej, súd neurobil tento úkon. Otec maloletej neustále zavádzal súd a spôsoboval svojou neprítomnosťou na pojednávaniach oddialenie rozhodnutia súdu. V záujme maloletej je, aby poznala svojich príbuzných a aby mala citovú väzbu aj k rodine svojej zomrelej matky. Z rozhodnutia súdu nie je zrejmé, aké bolo vyjadrenie kolízneho opatrníka v tejto veci a čo kolízny opatrník navrhol po tom, čo vykonal osobný pohovor s maloletou. Súd neuviedol prečo vzhľadom na pasivitu otca nenariadil znalecké dokazovanie, aby bolo objektívne posúdené, či jej stretávanie sa s vnučkou je alebo nie je v jej záujme. Súd nevykonal žiadne účinné poriadkové opatrenie voči otcovi. Po podaní žaloby niekoľkokrát navštívila maloletú v škole, kde nebolo viditeľné, že by sa s ňou nechcela stretávať a len v dôsledku zlého vplyvu otca na maloletú, dochádzalo u maloletej k postoju, že sa bála reakcie otca v prípade, ak bude so svojou starou matkou. Má za to, že styk maloletej s ňou nemôže byť v neprospech maloletej, je potrebné vytvoriť citové väzby, a to v dôsledku nečinnosti súdu. V možnostiach súdu bolo, aby vypočul maloletú a prešetril pomery u starej matky, u otca, príp. aby nariadil znalecké dokazovanie, či môžu existovať dôvody, pre ktoré by styk maloletej so starou matkou bol v jej neprospech. Súd sa nevyporiadal s otázkou, prečo maloletá, ktorá má už 17 rokov, by sa nemala chcieť stýkať so svojou rodinou po matkinej strane. Pri stretnutí s otcom pred pojednávaním tento súhlasil s tým, aby sa maloletá dobrovoľne stretávala so starou matkou, ale v skutočnosti pred súdom robil všetko preto, aby nedochádzalo k styku s maloletou. Je v záujme maloletej, aby sa stretávala so starou matkou a poznala svoju pokrvnú rodinu a vzhľadom na jej vek, rozumovú a citovú vyspelosť, nemôže byť stretávanie sa so starou matkou na jej ujmu a v jej neprospech. Proti rozsudku súdu prvého stupňa, a to proti výroku o zamietnutí návrhu otca o zákaz styku starých rodičov s maloletou a proti výroku o zastavení konania o návrhu starého otca, podal včas odvolanie aj otec maloletej, ktorý v tejto časti navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Poukazuje na to, že dňa 15.1.2015, a teda pred rozhodnutím súdu prvého stupňa podal osobne na Okresnom súde v Kežmarku námietku zaujatosti smerujúcu voči sudcovi v zmysle § 14 ods. 1 O.s.p.. Podanie námietky zaujatosti síce nebráni súdu prejednať vec a uskutočniť iné úkony pred jej predložením nadriadenému súdu, ak je predpoklad, že námietka zaujatosti nie je dôvodná. Konajúci súd však nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej alebo rozhodnutie, ktorým sa konanie končí pred rozhodnutím o námietke zaujatosti. Do dnešného dňa súd o mojej námietke zaujatosti nerozhodol, preto podľa zákona konajúci súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej alebo rozhodnutie, ktorým sa konanie končí pred rozhodnutím o tejto námietke zaujatosti. Z toho dôvodu súd prvého stupňa nemohol vo veci vydať rozhodnutie. Vytýka súdu prvého stupňa, že rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené pokiaľ ide o zamietnutie návrhu otca o zákaz styku starých rodičov s maloletou. Súd nebral do úvahy a nevykonal dostatočné dokazovanie, neúplne zistil skutkový stav, nevykonal navrhnuté dôkazy. Vzhľadom na skutočnosti uvádzané v podaných návrhoch otca počas konania, hlavne s poukázaním na psychický stav starého otca R.. U. M. a na závažnosť trestných činov, ako je marenie spravodlivosti, znásilnenie, nebezpečné vyhrážanie, trestný čin úkladnej vraždy v štádiu pokusu a ďalšie, ktorých sa mal dopustiť, súd prvého stupňa tieto skutočnosti pri rozhodovaní nebral vôbec v úvahu. Pokiaľ ide o zatavenie konania o návrhu starého otca, nie je zrejmé, v akom rozsahu sa v tejto časti konanie zastavuje a v tejto súvislosti bol potrebné súhlas protistrany, keďže bol počas konania podaný protinávrh na zákaz styku starých rodičov s maloletou. Uvedené rozhodnutie vzbudzuje dojem účelovosti s ohľadom na závažné problémy R.. U. M. ako protistrany. K odvolaniu účastníkov sa vyjadril aj kolízny opatrovník, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a má za to, že odvolania zúčastnených strán sú nedôvodné. S poukazom na vykonané dokazovanie vo veci konštatuje kolízny opatrovník, že súd prvého stupňa vo veci rozhodol v záujme mal. E.. Dáva do pozornosti odvolaciemu súdu vek maloletej, ktorý je blízky dospelosti, keď je nevyhnutné rešpektovať jej rozhodnutie o tom, či sa so starými rodičmi bude, resp. nebude stretávať. Násilné nariadenie súdu o povinnosti mal. E. stretávať sa so starými rodičmi by bol vážnou traumou maloletej. Odvolací súd preskúmal rozsudok zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1, 2 O.s.p. spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolania účastníkov dôvodné nie sú. Podľa § 25 ods. 5 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia ods. 1 a 4 sa použijú primerane. Podľa § 25 ods. 1 - 4 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom. Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa ods. 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. V citovanou ods. 5 § 25 Zákona o rodine, zákonodarca v súlade s čl. III. Dohovoru o právach dieťaťa zakotvil možnosť úpravy styku dieťaťa aj s blízkymi osobami. Súčasná moderná právna úprava, ktorá plne rešpektuje záujem dieťaťa ako prvoradé hľadisko, akceptuje, že dieťa môže mať aj ku svojim starým rodičom alebo iným príbuzným silné citové väzby, tieto osoby mohli pomáhať pri jeho výchove, dieťa je na nich citovo naviazané a prerušenie stykov s nimi by mohlo narušiť duševný a citový rozvoj dieťaťa a pod.. Súd však musí prihliadať aj na vek, zdravotný stav a pod. týchto príbuzných. Zároveň musí vziať do úvahy okrem záujmu dieťaťa aj to, že podľa § 30 ods. 1 Zákona o rodine majú rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa rodičia, ktorí majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným presvedčením. Súd musí so zreteľom na vek a rozumovú vyspelosť dieťaťa uvážiť aj jeho názor podľa § 43 Zákona o rodine. Záujem dieťaťa nie je pri úprave styku s blízkymi osobami jediným kritériom, keď druhým predpokladom je to, že tento styk vyžadujú pomery v rodine. Ako je zrejmé z obsahu spisu, po podaní návrhu starých rodičov o úpravu styku s maloletým dieťaťom bolo vo veci nariadené predbežné opatrenie uznesením Okresného súdu Poprad zo dňa 23.2.2006, č. k. D./XXX/XXXX-XX. Týmto predbežným opatrením bol upravený styk starých rodičov R.. U. M. a Y. M. s mal. E. J., nar. XX.X.XXXX tak, že starí rodičia sú oprávnení stýkať sa s maloletým dieťaťom od 27.2.2006 od 9:00 hod. do 4.3. 2006 do 18:00 hod. a ďalej každý tretí víkend v čase od soboty od 9:00 hod. do nedele do 17:00 hod. s tým, že toto predbežné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania o veci samej. Vydaniu predbežného opatrenia predchádzalo zisťovanie stanoviska maloletého dieťaťa k takto navrhovanej úprave styku. V súvislosti s výkonom tohto rozhodnutia súdu prvého stupňa bolo v priebehu daného konania vedené aj exekučné konanie Okresným súdom Kežmarok pod sp. zn. D./X/XXXX. V priebehu exekučného konania kolízny opatrovník poukazoval na to, že u starých rodičov došlo k rozvodu manželstva, čím sa podstatne zmenili pomery na ich strane, keď zároveň v tom čase už starý otec zobral späť návrhu na úpravu styku s maloletou. Zdôrazňoval, že v tom štádiu konania nie je na prospech a v záujme maloletej, aby sa stretávala so starými rodičmi, keď nariadenie výkonu rozhodnutia traumatizuje a obmedzuje dieťa i otca. Kolízny opatrovník tiež poukazoval na to, že už v čase začatia konania o výkon rozhodnutia, maloletá odmietala kontakt so starými rodičmi bez prítomnosti otca (č. l. 91 exekučného spisu) a zdôrazňoval, že je potrebné v tejto súvislosti rešpektovať názor maloletého dieťaťa. Uznesením Okresného súdu v Kežmarku zo dňa 5.12.2012, č. k. D./X/XXXX-XX v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.1.2014, č. k. D./XX/XXXX-XXX, bol výkon rozhodnutia vyhlásený za neprípustný a exekúcia zastavená. Konajúce súdy vydané uznesenie odôvodnili tým, že pre rozhodnutie bola právne významná tá skutočnosť, že mal. E. bola v čase rozhodovania súdu prvého stupňa 14 ročná, s výkon rozhodnutia nesúhlasí a vzhľadom na vek je nutné na jej vyjadrenie prihliadať. V priebehu tohto konania súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámil sa so správami kolízneho opatrovníka, ktorý vo veci vykonával šetrenia. Je tiež zrejmé, že po ukončení spomínaného exekučného konania sa aj v tomto konaní maloletá písomne vyjadrila, že odmieta sa stýkať so starými rodičmi s tým, že využíva možnosť písomného vyjadrenia sa k veci z dôvodu osobnej obavy zúčastniť sa na pojednávaní (č. l. 323). Súd prvého stupňa napokon uznesením z 22.1.2015, č. k. XP/XXX/XXXX-XXX zrušil uznesenie o nariadenom predbežnom opatrení o úprave styku starých rodičov s mal. E. s ohľadom na to, že maloletá odmieta styk so starými rodičmi, pričom na tento postoj maloletej vzhľadom na jej vek a rozumovú vyspelosť bolo potrebné prihliadnuť. Za tejto situácie súd prvého stupňa následne správne rozhodol o zamietnutí návrhu starej matky o úpravu styku s mal. E. J.. Odvolací súd zdôrazňuje, že dôvodom tohto postupu nebolo konštatovanie, že by stretávanie sa maloletej so starou matkou malo byť na ujmu maloletej a v jej neprospech. Súd prvého stupňa však dôvodne prihliadal na názor maloletej vyjadrený tak v uvádzanom exekučnom konaní, ako aj v priebehu tohto konania k otázke sa stretávania sa so starými rodičmi. Maloletá, ktorá je vo veku blízkom dospelosti nepochybne je schopná s ohľadom na vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor a tomuto názoru je potrebné venovať náležitú pozornosť. Právo dieťaťa vyjadriť samostatne svoj názor patrí maloletému dieťaťu v rozsahu jeho schopností a rozumovej vyspelosti je logické, že nie je nemenné, ale vyvíja sa a čím je dieťa staršie, tým väčšia váha a pozornosť má byť venovaná jeho názoru. Podobne nie je dôvodné ani odvolanie otca proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa o zamietnutí jeho návrhu o zákaz styku starých rodičov s maloletou. Postup v zmysle návrhu otca by bol opodstatnený za situácie, že by styk starých rodičov negatívne vplýval na záujmy dieťaťa alebo by tu existovala odôvodnená obava z tohto negatívneho vplyvu. . Tieto dôvody v konaní zistené neboli. Podstatným pre rozhodnutie o podaných návrhoch bolo stanovisko maloletej, ktorá ako bolo uvádzané už dlhodobo sa odmieta stretávať so starými rodičmi. Účastníci konania bývajú v rôznych obciach, a teda dôvod pre vyhovenie tomuto návrhu daný nebol. Súd prvého stupňa napokon správne zdôraznil, že maloletá, ktorá je vo veku blízkom dospelosti sa v budúcnosti môže rozhodnúť a zvážiť, či so starými rodičmi kontakt obnoví, keďže vzťahy účastníkov a doteraz prezentované postoje nie sú nemenné. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu o zastavení konania o návrhu starého otca o úpravu styku s maloletou je zrejmé, že tomuto postupu predchádzal procesný úkon realizovaný zo strany starého otca R.. U. M., ktorý v priebehu konania, a to konkrétne dňa 3.3.2011 (č. l. 213) vzal späť svoj návrh o úpravu styku s maloletou. Súd prvého stupňa postupoval v tejto súvislosti podľa § 96 O.s.p., keď je potrebné prisvedčiť námietke otca, že v tejto súvislosti nebolo zisťované stanovisko ostatných účastníkov konania tak, ako to predpokladá ust. § 96 ods. 2 O.s.p. Tento postup súdu prvého stupňa však nemá za následok nesprávne rozhodnutie o zastavení konania v tejto časti (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Je zrejmé, že otec od počiatku nesúhlasil s návrhom starého otca na úpravu styku s maloletou. V dôsledku zmeny pomerov starý otec vzal späť ním podaný návrh a neboli zistené žiadne dôležité dôvody, pre ktoré by bolo potrebné v tejto časti konanie nezastaviť. K otcom namietanej zaujatosti sudcu súdu prvého stupňa v zmysle podanej námietky zaujatosti z 15.1.2015 (č. l. 344), odvolací súd uvádza, že po prvýkrát otec uplatnil námietku zaujatosti vo vzťahu k sudcovi Bohuslavovi Majerníčkovi písomným podaním z 26.3.2008, doručeným Okresnému súdu Kežmarok dňa 28.3.2008. Námietku otec odôvodňoval okrem iného tým, že rozhodovanie sudcu je v danej veci ovplyvnené skutočnosťou, že navrhovateľ R.. U. M. je mu dobre známy, pretože sudca a tento účastník spolu pred pojednávacou miestnosťou komunikovali a zdôrazňoval, že jeho návrhy, pripomienky a námietky neboli pri uvedenom konaní nijako akceptované ani zaznamenané. Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 26.6.2008, č. k. D./XX/XXXX-XXX bolo rozhodnuté, že sudca JUDr. Bohuslav Majerníček nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania danej veci. V ďalšom priebehu konania otec opätovne namietal sudcu JUDr. Bohuslava Majerníčka, okrem iného aj z dôvodov, že sudcovi je navrhovateľ R.. U. M. ako advokát dobre známy a je mu dobre známa aj dcéra R.. U. M. a Y. M., Mgr. Y. Gavalierová, sudkyňa Okresného súdu Poprad. Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 12.3.2013, č. k. D./XX/XXXX-XXX bolo rozhodnuté, že sudca Okresného súdu Kežmarok JUDr. Bohuslav Majerníček nie je vylúčený z prejednávania rozhodovania predmetnej veci. V poradí v tretej námietke zaujatosti doručenej súdu prvého stupňa dňa 15.1.2015, otec opätovne poukazuje na vzťah medzi účastníkom konania R.. U. M. a sudcom JUDr. Bohuslavom Majerníčkom, keď v zmysle uvedeného je zrejmé, že túto námietku otec uplatnil už v predchádzajúcom štádiu konania. Na opakované oznámenia tých istých skutočností súd neprihliadne, ak už o nich nadriadený súd rozhodol; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá (§ 15 ods. 1 veta tretia O.s.p.). Otec ďalej v podaní označenom ako námietka zaujatosti sudcu podľa § 14 ods. 1 O.s.p., poukazoval na to, že návrh na zrušenie predbežného opatrenia sa nerieši od roku 2009, nebol riešený jeho návrh na vypočutie jeho dcéry E. J., súd s týmto návrhom nevyhovel, a preto maloletá zaslala písomné vyjadrenie k veci. Po podanej sťažnosti mal sudca začať konať ofenzívne a útočiť rôznymi procesnými úkonmi na maloletú a na otca ako zákonného zástupcu, keď sudca navštívil školu maloletej, snažil sa ju vypočuť bez predchádzajúceho upozornenia vedenia školy a bez jeho vedomia, čím sa otec domnieva, že sudca konal neprimeraným spôsobom. Otec teda v námietke poukazuje na okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci, resp. v jeho rozhodovaní vo veci a tieto okolnosti nie sú dôvodom na vylúčenie sudcu (§ 14 ods. 3 O.s.p.). Ak sa námietka zaujatosti týka len okolností ustanovených v § 14 ods. 3, súd na námietku zaujatosti neprihliada, čo vyplýva zo znenia § 15a ods. 5 O.s.p.. So zreteľom na uvádzané tak nebolo potrebné o takto opätovne uplatnenej námietke zaujatosti zo strany otca, ktorý v nej zároveň namietal postup súdu v konaní, rozhodovať. So zreteľom na všetky tieto dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil postupom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu. Takýmto druhom konania je aj konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa (§ 81 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.