Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 11CoE/52/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8409204530 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8409204530.1 Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č.25, IČO: 35807598, právne zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova č. 4, Bratislava, IČO: 36864421, proti povinnej: Z. O., nar. XX.X.XXXX, Z. č.XXXX/X, H., o vymoženie 1.256,75 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok č. k. 2 Er 786/2009 - 45 zo dňa 31.3.2014, jednomyseľne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a vo výroku o jej zastavení. Z a m i e t a návrh oprávneného na prerušenie konania a na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie, ako aj návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p.. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd napadnutým uznesením vyhlásil predmetnú exekúciu za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods.1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Zároveň rozhodol o trovách exekúcie podľa § 200 ods.2 a § 203 Exekučného poriadku v spojení s vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov tak, že súdnemu exekútorovi priznal ich náhradu na ťarchu oprávneného vo výške 66,38 Eur, do troch dní od právoplatnosti uznesenia a napokon žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov exekučného konania. V dôvodoch rozhodnutia, citujúc ustanovenia § 41 ods.2 písm. d/ Exekučného poriadku, § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, vychádzal z exekučného titulu, ktorým je v danom prípade rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská s.r.o., Bratislava sp.zn. SR 02453/09 zo dňa 26.5.2009, s vyznačenou právoplatnosťou dňom 22.6.2009 a vykonateľnosťou dňom 25.6.2009 a tiež zo zmluvy o úvere č. 7290767, uzavretej medzi oprávneným a povinnou dňa 25.6.2008, ktorej súčasťou sú podľa obsahu zmluvy všeobecné podmienky poskytovania úveru. Okresný súd, preskúmajúc uvedené, vychádzajúc zo spotrebiteľského charakteru predmetného právneho vzťahu účastníkov, vyhodnotil rozhodcovskú doložku v danom prípade ako neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch podrobiť sa rozhodcovskému konaniu neodvolateľne. Takto prijatá rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom, rovnako ako výkon práv a povinností z takejto doložky. Proti uzneseniu (v zmysle dôvodov) v časti proti výrokom, ktorými okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju, podal včas odvolanie oprávnený platným elektronickým podaním dňa 24.4.2014 a to vzhľadom na jeho zákonnú prípustnosť podľa § 45 ods.3 zákona č. 244/2002 Z.z.. Dôvody vidí v zmysle ustanovení § 205 ods.2 písm. a/, b/ a f/ a § 221 ods.1 písm. d/, e/ O.s.p. v tom, že okresný súd rozhodol nad rámec zverenej mu právomoci. Svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, nedostatočne zistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie, pričom jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní poukázal na judikatúru najmä európskych súdov k danej problematike. Namietal, že exekučný súd nepostupoval v súlade s vnútroštátnymi pravidlami procesu a uplatnil nedostupné právne a skutkové prvky. Konal bez ohľadu na skutočnosť, že vo veci vznikol spor o uplatniteľnosť neprijateľnej zmluvnej podmienky. Neinformoval o jeho podstate strany sporu, neumožnil im vyjadriť sa, nevykonal vypočutie strán a vynechal dokazovanie. Nevykonal individuálne posúdenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ktorú hodlal uplatňovať, ale odôvodnil svoje rozhodnutie len všeobecnými princípmi, čo viedlo k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie, a to aj na strane povinného/povinnej. Exekučný súd vôbec neupozornil povinnú ani oprávneného na skutočnosť, že hodlá posúdiť podmienku - rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú a nevyzval ho na podanie vyjadrenia, čo odvolateľ považuje za neakceptovateľný zásah do slobodnej vôle účastníkov exekučného konania, poukazujúc pri tom na európsku judikatúru, namietajúc konanie exekučného súdu v rozpore s právom EÚ. Odvolateľ namietal nevytýčenie ústneho pojednávania v predmetnej veci a nedodržanie procesného postupu podľa § 57 ods.5 veta druhá Exekučného poriadku. Namietal porušenie zásady legality v zmysle Čl. 2 ods.2 Ústavy SR s tým, že všeobecný súd, konajúci v pozícii exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom bude úplná nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. Pokiaľ ide o právomoc všeobecného súdu meritórne rozhodovať o veci zrealizovaním úplného judiciálneho procesu, táto zanikne, ak nedôjde k včasnému splneniu formálnych a materiálnych podmienok, obsiahnutých v ustanovení § 40 zákona o rozhodcovskom konaní. Odvolateľ poukázal na povinnosť všeobecných súdov vykladať právny predpis spôsobom ústavne konformným. Rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný súd viazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu. Exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť, teda skutkové a právne závery rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd je podľa § 45 zákona o rozhodcovskom konaní oprávnený skúmať len to, či plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom, je v súlade s dobrými mravmi a nie otázku súladu rozhodcovskej doložky s dobrými mravmi. Rozhodcovskú doložku považuje za platnú. Odvolateľ vyslovil nesúhlas s právnym posúdením zmluvy o úvere ako zmluvy o spotrebnom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. V prípade nestotožnenia sa súdu s argumentáciou, požiadal odvolateľ o prerušenie konania postupom podľa § 109 ods.1 písm. b/ O.s.p. a o podanie návrhu Ústavnému súdu SR na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods.2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s Čl. 1 ods.1 veta prvá Ústavy SR. Oprávnený navrhol prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Považuje za správne, dôležité, aby vzhľadom na stav právnej istoty a väčší počet rovnakých rozhodnutí všeobecných súdov, odvolací exekučný súd, čo je v zásade ako odvolací súd aj povinný, konanie podľa § 109 ods.1 písm. c/ O.s.p. prerušil a Súdnemu dvoru EÚ na základe článku č.267 Zmluvy o fungovaní EÚ, predložil prejudiciálnu otázku v znení: 1/ Má sa ustanovenie písm. q/ods.1 prílohy Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že za každých okolností zakazuje rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom rozhodcovských súdov, ďalej 2/ V prípade zápornej odpovede Súdneho dvora na prvú otázku, či je možné ustanovenie písm. q/ ods.1 prílohy Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že mu odporuje uzatvorenie takej rozhodcovskej doložky, ktorá ustanovuje, že všetky spory, vzniknuté zo zmluvy (vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie) budú riešené - a/ pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý vykonáva svoju činnosť na základe zákona a voči jeho rozhodnutiu možno podať žalobu o zrušenie všeobecného súdu podľa zákona, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, alebo b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde s tým, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, čo však neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu, založená právomoc rozhodcovského súdu a napokon 3/ Je v súlade s čl.17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenie, s odkazom na Smernicu Rady 93/13/ EHS, zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi. V rámci odôvodnenia svojho návrhu oprávnený tvrdí, že súd sa nijako nevysporiadal s výkladovými pravidlami, uvedenými v Smernici Rady 93/13/EHS a nijako nezdôvodnil, prečo považuje rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere. V danom prípade je nutné požiadať o výklad pojmu „nekalá zmluvná podmienka“ v kontexte tohto sporu Súdny dvor EÚ. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila. Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu v jeho napadnutej časti, vrátane jeho dôvodov, považujúc ho za vecne správne. Súd prvého stupňa správne, vychádzajúc zo v spise založených listinných dôkazov, posúdil otázku platnosti, resp. neplatnosti rozhodcovskej doložky. Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci konania uzavreli Zmluvu o úvere dňa 25.6.2008, pričom okrem iného sa v nej konštatuje, že dlžník súhlasí so Všeobecnými podmienkami pre poskytnutie úveru, ktoré tvoria zadnú časť zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať, pričom potvrdzuje prevzatie zmluvy, vrátane Všeobecných podmienok. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru v druhej časti bodu 17 upravujú rozhodcovskú doložku, podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a/ pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu; b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu. Odvolací súd v súvislosti s odvolacími námietkami, ako už mnohokrát predtým, zdôrazňuje, že podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať vo veci. K ďalším odvolacím dôvodom oprávneného, týkajúcim sa preskúmavaného rozsahu uznesenia prvostupňového súdu, odvolací súd už len dopĺňa, že v súčasnosti už stabilizovanej judikatúry Najvyššieho súdu SR, ako i uznesenia Ústavného súdu SR č.k. 425/2011-19 zo dňa 29. septembra 2011, jednoznačne vyplýva ex offo povinnosť všeobecného, resp. exekučného súdu, kedykoľvek v priebehu exekučného konania skúmať, či sú splnené všetky zákonné predpoklady pre vedenie takéhoto konania, okrem iných i existencia relevantného exekučného titulu, bez ktorého nemožno exekúciu vykonať. Odvolací súd tak nedospel k záveru o potrebe preskúmať v exekučnej veci nesúlad všeobecne záväzného právneho predpisu s Ústavou SR, zákonom, alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je SR viazaná a prerušiť tak za tým účelom predmetné konanie v zmysle § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p.. Jednou z podmienok exekučného konania je tak existencia exekučného titulu v zmysle § 41 Exekučného poriadku. Všeobecné obchodné podmienky oprávneného, resp. všeobecné podmienky poskytnutia úveru v danom prípade podrobnejšie upravujú podmienky hlavnej zmluvy, t.j. zmluvy o úvere. Ak všeobecné podmienky poskytnutia úveru obsahujú aj inú zmluvu, táto musí mať všetky náležitosti, ktoré pre ňu zákon vyžaduje. Všeobecné podmienky poskytnutia úveru obsahovali rozhodcovskú doložku, zapracovanú v texte ako ďalšiu z podmienok. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011, podľa ktorého pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, pre ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný. Námietka odvolateľa spočívajúca v tom, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať rozhodcovskú doložku, nie je dôvodná, a to i s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 21.3.2012 č. k. 6Cdo/1/2012, podľa ktorého neprijateľná rozhodcovská doložka je vždy dôvodom na odmietnutie vykonania exekúcie a to aj v štádiu poverovania súdneho exekútora na výkon exekúcie. Princíp vigilantibus iura scripta sunc v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. Najvyšší súd SR judikoval, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Je potrebné považovať rozhodcovskú doložku za neplatnú, čo má ten dôsledok, že nebola založená právomoc rozhodcovského súdu v tejto veci, a teda rozhodnutie ním vydané nemožno považovať za exekučný titul. Odvolací súd má za to, že dohoda o rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej zmluve je prípustná za predpokladu, že podmienky, za akých sa rozhodcovské konanie uskutoční, budú účastníkom konania garantovať rovnaké zaobchádzanie, čo vo vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany, t.j. spotrebiteľa a že dohodnuté procesné pravidlá budú garantovať spravodlivé konanie, vrátane možnosti preskúmania rozhodcovského rozsudku inými rozhodcami, ako to v konečnom dôsledku umožňuje aj platný zákon o rozhodcovskom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 37 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého účastníci rozhodcovského konania sa môžu v rozhodcovskej zmluve dohodnúť, že rozhodcovský rozsudok môže na základe žiadosti niektorého z nich preskúmať iný rozhodca. V takomto prípade účastník rozhodcovského konania má právo podať žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku do 15-tich dní od jeho doručenia tomuto účastníkovi rozhodcovského konania. Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli v rozhodcovskej zmluve na preskúmanie rozhodcovského rozsudku, je jeho preskúmanie iným rozhodcom vylúčené, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo všeobecných podmienkach pre poskytnutie úveru nevyplýva, že by sa účastníci dohodli na preskúmaní rozhodcovského rozsudku iným rozhodcom a z tohto hľadiska treba považovať rozhodcovské konanie za jednoinštančné oproti súdnemu konaniu, ktoré je v zásade v takýchto veciach dvojinštančné. V súvislosti s otázkou porušenia zásady kontradiktórnosti, porušením zásady rovnosti účastníkov, dvojinštančnosti konania, tu odvolací súd poznamenáva aj v súvislosti s novelou Exekučného poriadku, že súd prvého stupňa rozhodol v súlade s ustanovením § 57 a § 58 Exekučného poriadku. Procesný predpis nemôže mať retroaktívnu povahu. Nemožno od súdu vyžadovať, aby plnil procesné podmienky, ktoré budú známe až v budúcnosti. Z tohto hľadiska odvolací súd má za to, že novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 230/2012 Z.z., ktorým sa dopĺňa zákon NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a jeho ustanovenie § 243 ods. 1 je treba vykladať tak, že sa ustanovenie § 57 ods. 5 Exekučného poriadku aplikuje na exekučné konania začaté predo dňom účinnosti novely a to len tak, a na tie konania, v ktorých sa o tejto otázke ešte nerozhodlo. Nemožno hovoriť o odňatí možnosti konať pred súdom, ak súd v čase rozhodovania postupoval v súlade s procesným predpisom a umožnil účastníkovi uplatniť všetky procesné práva len preto, že novela sa retroaktívne vzťahuje aj na ustanovenie § 57 ods. 5 Exekučného poriadku, a teda aj na konanie začaté pred účinnosťou novely. Ustanovenie § 57 ods. 5 Exekučného poriadku je možné aplikovať na exekučné konania začaté pred novelou Exekučného poriadku len vtedy, ak sa o návrhu na rozhodnutie podľa § 57 ods. 1 písm. g/, k/ Exekučného poriadku rozhoduje po 8.8.2012. Exekučný poriadok v čase rozhodovania súdu prvého stupňa nevyžadoval, aby o tejto otázke bolo nariadené pojednávanie a aby rozhodovanie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku bolo rozdelené do dvoch štádií. Naviac, v tejto súvislosti je treba zdôrazniť, že ak súd vyhlási exekúciu za neprípustnú, iný výsledok ako zastavenie exekúcie tu nie je možný. Novela Exekučného poriadku, vykonaná zákonom č. 335/2012 Z.z., účinná od 1.1.2013, napokon vypustila ods. 5 § 57 a podľa § 58 ods. 2 v prípade zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a/ - j/ súd môže nariadiť pojednávanie. Nejde o povinné nariaďovanie pojednávania v prípade zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku. Z týchto dôvodov odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa nerozhodol nad rámec zverenej právomoci, že svojim postupom neodňal oprávnenému možnosť konať pred súdom, že súd dostatočne zistil skutkový stav a vychádzal aj zo správneho právneho posúdenia. Odvolací súd tak v zmysle vyššie uvedeného rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. (§ 219 O.s.p.). O návrhu oprávneného na prerušenie konania a na predloženie prejudiciálnej otázky Súdnemu dvoru Európskej únie odvolací súd rozhodol tak, že zamietol tento návrh oprávneného, a to predovšetkým preto, lebo nie sú naplnené podmienky ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.. Toto ustanovenie totiž vyžaduje, aby v prípade, že súd konanie chce prerušiť, predtým rozhodol, že požiada Súdny dvor ES o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. Takéto rozhodnutie odvolací súd nevydal a preto ani nie je tu dôvod na aplikáciu uvedeného zákonného ustanovenia. Odvolací súd má za to, že v konaní nie je potrebné riešiť navrhnuté predbežné otázky, a to preto, že rozhodnutie vnútroštátneho súdu, aplikujúce vnútroštátne procesné a hmotnoprávne predpisy, môže viesť k zastaveniu exekúcie v prípade, že označený exekučný titul nie je exekučným titulom, tak ako tomu bolo v prípade predmetnej exekučnej veci. Nastolené prejudiciálne otázky v odvolaní oprávneného nie je potrebné predkladať Súdnemu dvoru EÚ, lebo otázka komunitárneho práva nie je významná pre riešenie daného prípadu. Existuje ustálená judikatúra Európskeho súdneho dvora k daným otázkam. Výklad a správna aplikácia komunitárneho práva k týmto otázkam je celkom zjavný. Z týchto dôvodov odvolací súd zamietol návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.. Odvolací súd zamietol návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b/ a e/ O.s.p. aj z dôvodu vylúčenia aplikácie § 109 O.s.p. o prerušení konania v exekučnom konaní v zmysle Nálezu ÚS SR z 10. júla 2013 sp. zn. I. ÚS 218/2013-6. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.