Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 20Co/92/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712217328 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8712217328.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr. Petra Straku a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci navrhovateľa U. F., nar. XX.X.XXXX, bytom P., J.- D. XXXX/XX, zast. splnomocneným zástupcom JUDr. W. D., nar. XX.X.XXXX, bytom P. X, U Y.C. XXX/ XX, proti odporcovi Bc. U. M., nar. XX.X.XXXX, bytom I. republika, P. - K., M., ul. I. XX, o zvýšenie výživného, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 14P 397/2012-74 zo dňa 13.2.2014 jednohlasne takto r o z h o d o l : I. M e n í sa rozsudok vo vyhovujúcom výroku tak, že sa zvyšuje výživné od 1. 2. 2015 zo sumy 100 Eur na 120 Eur, ktoré je povinný odporca platiť navrhovateľovi vždy do 15 dňa toho ktorého mesiaca. II. V prevyšujúcej vyhovujúcej časti sa rozsudok mení tak, že sa návrh z a m i e t a. III. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Poprad zo dňa 6. 10. 2009, č. k. 14P 217/2009-39. IV. Náhrada trov konania sa účastníkom n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvého stupňa“) zvýšil výživné určené rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 14P/217/2009 - 39 zo 6.10.2009 na navrhovateľa zo sumy 100 eur mesačne na sumu 150 eur mesačne od 1.2.2014, ktoré je odporca povinný platiť navrhovateľovi vždy do 15-ho dňa v mesiaci vopred. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil cit.: „Z výsledkov dokazovania, najmä z výpovedi účastníkov konania, pripojených listinných dôkazov, potvrdenia o príjme odporcu, potvrdení o návšteve školy navrhovateľa, potvrdenie o nevyhnutných výdavkoch navrhovateľa, pripojených spisov tunajšieho súdu 14P/217/2009 a 13P/113/2012 súd zistil nasledovný skutkový stav: Rozsudkom tunajšieho súdu 14P/217/2009 - 39 z 6.10.2009 bol odporca zaviazaný na vtedy maloletého navrhovateľa sumou 100 eur mesačne od 1.9.2009. Vychádzal z príjmu odporcu 10.385 Kč mesačne, čo tvorila podpora v nezamestnanosti. Matka vtedy maloletého navrhovateľa dosahovala príjem 4.830 Sk, pričom otec mal navyše jednu vyživovaciu povinnosť. Vtedy maloletý navrhovateľ bol študentom strednej školy. V súčasnosti je navrhovateľ študentom Cirkevného konzervatória v V., ktoré navštevuje ako žiak 4. ročníka dennej formy, pričom podľa potvrdenia príslušnej školy uhrádza príspevok na štúdium vo výške 26 eur mesačne, ubytovanie v Domove mládeže je stanovené sumou 50 -80 eur mesačne podľa typu zariadenia. Obedy v školskej jedálni sa uhrádzajú 31,20 eur mesačne. Podľa potvrdenia zamestnávateľa odporcu - Pražskej správy sociálního zabezpečení, Praha 8 jeho priemerný čistý mesačný zárobok činí 15.655 Kč. Má navyše jednu vyživovaciu povinnosť. Porovnávajúc pomery pri poslednej úprave výživného a v súčasnosti súd dospel k záveru, že na strane oboch účastníkov konania došlo k podstatnej zmene pomerov. Súd dáva do pozornosti, že navrhovateľ je už dospelou osobou. Charakter školy, ktorú navštevuje vyžaduje zvýšené výdaje aj z hľadiska určitej reprezentácie v rámci vystupovania na rôznych kultúrnych podujatia, a preto zvýšil výživné na sumu, ktorá zodpovedá i možnostiam a schopnostiam odporcu. Je nutné zdôrazniť, že výživné nepredstavuje len výdaje na zabezpečenie stravovania a ošatenia, ale že sú to výdaje aj na úhradu energií za domácnosť, v ktorej deti žijú. Na druhej strane však súd zohľadnil i vyživovaciu povinnosť odporcu k jeho dcére, ktorá je v období dospievania i zvýšené výdaje rodiny v rámci zdravotného stavu jeho manželky, a preto zvýšil výživné len od 1.2.2014 a nie zo spätnou platnosťou ako to požadoval v návrhu navrhovateľ, pretože uhradenie dlhu na výživnom by mohlo spôsobiť odporcovi ujmu, z tohto dôvodu prevyšujúcej časti návrh zamietol. Potrebné sa však javí uvedomenie si odporcu, že od poslednej úpravy výživného došlo u neho k zvýšeniu príjmu a taktiež, že navrhovateľovi, teda synovi neposkytuje žiadne iné plnenia nad rámec bežného výživného. V tejto súvislosti súd poukazuje i na možnosť bežnej brigádnej činnosti vysokoškolákov čím takto spolu s výživným a nepochybne i nadštandardnými prídavkami na dieťa sú potreby navrhovateľky riadne zabezpečené.“ Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca namietajúc, že navrhovateľ sa na svoje budúce povolanie nepripravuje. Nebolo mu dodané maturitné vysvedčenie, o ktoré požiadal. Je účelová vec, že navrhovateľ prestúpil na iné konzervatórium. Navrhovateľ mal možnosť maturovať na konzervatóriu v K., ale vďaka svojmu prístupu si neplnil riadne svoje povinnosti študenta ani sa nepripravoval riadne na svoje budúce povolanie. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok a vyživovaciu povinnosť voči odporcovi zrušil. Odporca s podaným odvolaním nesúhlasil. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), za účelom doplnenia dokazovania nariadil pojednávanie a zistil, že nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie (§ 219 ods. 1 O.s.p.) ani na zrušenie (§ 221 ods. 1 O.s.p.) rozsudku. Z podania Cirkevného konzervatória, Beňadická 16, XXX XX V. zo dňa 11.11.2014 vyplýva, že navrhovateľ je žiakom 5. ročníka denného štúdia. Štúdium je 6-ročné. Z podania Konzervatória, J. M. Hurbana 48, K. vyplýva, že navrhovateľ študoval v ich škole dennou formou štúdia v študijnom odbore hudba - hra na klavír v dobe od 1.9.2009 -31.8.2013. Z výpovede zástupkyne navrhovateľa vypláva, že na výživnom má odporca dlh vo výške 1 550 Eur. Odporca vo výpovedi uviedol, že nemal odkiaľ vedieť, či je navrhovateľ študentom alebo nie je študentom, mal iba vedomosti o tom, že nedokončil Konzervatórium v K.. Podľa § 78 ods. 1 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 62 ods. 1 a 2 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Odvolací súd vo vzťahu k zániku vyživovacej povinnosti, keďže táto bola relevantná pre posúdenie danej veci ako jediná odvolacia námietka, poukazuje na rozhodovaciu prax a judikatúru súdov: „Zánik vyživovacej povinnosti sa spája s nadobudnutím schopností dieťaťa samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné, životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu, príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Aplikačná prax vychádza z elascitity rodičovskej vyživovacej povinnosti vyplývajúcej z časovo neobmedzeného trvania pokrvných zväzkov a je možné i obnovenie vyživovacej povinnosti napríklad v prípade, keď sa dieťa pre štúdium rozhodne neskôr, resp. nebolo prijaté na štúdium na vysokej škole bezprostredne po ukončení strednej školy. Z hľadiska posúdenia zániku vyživovacej povinnosti jednoznačná je len situácia, keď dieťa získa pravidelný príjem, či už zo závislej činnosti, podnikateľskej činnosti a podobne. Okolnosť trvania vyživovacej povinnosti rodičov je odôvodnená štúdiom, keď je úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu. Aplikačná prax v súvislosti s touto otázkou vyvodila záver, že pre nadobudnutie schopností samostatne sa živiť sú dané podmienky až ukončením štúdia, keď pojem sústavná príprava na povolanie si pre svoje potreby definujú viaceré zákony, čo môže byť pre súd určitou pomôckou, avšak vždy treba vychádzať z konkrétnych okolností prípadu. Vzhľadom na situáciu na trhu práce, existenciu oveľa širšieho okruhu foriem štúdia, vzdelávacích inštitútov, dopĺňanie jazykových znalostí potrebných pre možnosť realizácie získaného vzdelania, rekvalifikačné kurzy, prípadné prerušenie štúdia, zahraničné stáže je náročnejšie ustálenie okamihu nadobudnutia schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Je potrebné a brať do úvahy na jednej strane záujem dieťaťa vo vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na svoje lepšie uplatnenie, avšak na druhej strane oprávnená požiadavka včasnej realizácii uvedených daností, aby nedochádzalo k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu prípadného negatívneho postoja k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu prípadného negatívneho postoja k práci. Dosiahnutím plnoletosti ani dosiahnutím veku 26 rokov vyživovacia povinnosť rodičov bez ďalšieho nezaniká.“ (rozsudok Krajského súdu v Trnave vo veci 10CoP/33/2012). Z obsahu spisu je nepochybné, že navrhovateľ sa naďalej pripravuje na svoje budúce povolanie. Je študentom 5. ročníka Cirkevného konzervatória, Beňadická 16, XXX XX V.. Dôvody pre zánik vyživovacej povinnosti nie sú preto dané. Pri rozhodovaní o zmene výživného (v danom prípade už len výšky výživného) na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania prvšieho rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná a trvalá zmena pomerov, či už na strane dieťaťa, alebo na strane rodičov. Posúdenie všetkých zmien v pomeroch účastníkov konania, ku ktorým došlo od poslednej úpravy sa sleduje zámer, aby súd mohol vyhodnotiť, či skutočne došlo k takej zmene pomerov účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia. Pritom iba zmena pomerov výraznejšieho rázu v okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie skoršieho rozhodnutia o výživnom, je dôvodom pre jeho zmenu. Ústavnoprávny základ ochrany rodiny a rodičovstva je obsiahnutý v čl. 32 Listiny základných práv a slobôd, ktorý garantuje právo rodičov na starostlivosť o deti a ich výchovu a deťom zaisťuje rodičovskú výchovu a starostlivosť. Systematické zaradenie tohto práva do kategórie práv hospodárskych a sociálnych sa odráža v interpretácii tohto práva, a to nielen iba ako právo rodičov a dieťaťa, aby štátna moc nezasahovala do rodičovskej starostlivosti, ale tiež i v tom smere, aby štátna pomoc poskytovala tejto starostlivosti špecifickú ochranu. Starostlivosť o dieťa a jeho výchovu predpokladá zaistenie materiálnych a nemateriálnych (citových, psychosociálnych, kultúrnych atď.) podmienok toho, aby dieťa mohlo v prirodzenom rodinnom prostredí rozvíjať všetky svoje osobné schopnosti a možnosti, ktoré vo výsledku smerujú socializácii dieťaťa. Ústavou zaručený princíp zahrňuje preto zo strany rodičov zaistenie podmienok materiálnej a nemateriálnej povahy toho, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a schopnosti vedúce k jeho uplatneniu v spoločnosti. Posúdenie všetkých zmien v pomeroch účastníkov konania, ku ktorým došlo od poslednej úpravy sa sleduje zámer, aby súd mohol vyhodnotiť, či skutočne došlo k takej zmene pomerov účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia. Pritom iba zmena pomerov výraznejšieho rázu v okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie skoršieho rozhodnutia o výživnom, je dôvodom pre jeho zmenu. Tieto zásady viedli odvolací súd k záveru, že je potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť. Určená výška výživného nezodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom odporcu. Pri určení výšky výživného sa prihliada na odôvodnené potreby oprávnených, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnenými potrebami pri určovaní výšky výživného sú nielen základné a najnutnejšie hmotné potreby pre život človeka ako jedlo, ošatenie, obuv, ale aj ďalšie potreby dôležité pre vývoj a všestranný rozvoj osobnosti. Rovnako sem patria aj náhodné výdavky spojené napr. so zdravotným stavom alebo s koníčkami dieťaťa. Miera odôvodnených potrieb je rôzna a je závislá od veku, fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu, a podobne. Navrhovateľ je toho času študentom konzervatória v V.. V čase predchádzajúceho rozhodnutia bol študentom konzervatória v K.. Za preukázaného skutkového stavu bolo dôvodné dospieť k záveru, že u navrhovateľa došlo k zvýšeniu výdavkov, najmä pokiaľ ide o cestovné výdaje. Od poslednej úpravy ubehla doba vyše 5 rokov. Pri posudzovaní schopností a možností povinného rodiča sú dôležité jeho reálne zárobkové (majetkové) pomery, dané napr. jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovnými skúsenosťami. Na strane odporcu došlo k zmene, keďže toho času pracuje a jeho priemerný čistý mesačný zárobok činí 15 655 Kčs. V čase predchádzajúce rozhodnutia jeho príjem pozostával z dávky v nezamestnanosti vo výške 10 385 Kčs. Matka navrhovateľa je samostatne zárobkovo činnou osobou. Odvolací súd poznamenáva, že ochrana práv dieťaťa zahŕňa zo strany rodičov zaistenie podmienok materiálnej a nemateriálnej povahy k tomu, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a schopnosti k jeho uplatneniu v spoločnosti. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tieto sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k svojim deťom, podľa kritérií uvedených v ust. § 75 ods. 1 ZoR. Vo svetle týchto úvah mal odvolací súd za to, že je v schopnostiach, možnostiach i majetkových pomeroch platiť výživné vo zvýšenie miere, avšak v rozsahu 120 Eur mesačne počnúc právoplatnosťou rozsudku. Odvolací súd prihliadol na jednej strane na príjem odporcu, rovnako na nepriaznivý zdravotný stav jeho manželky, zvýšené výdavky spojené s vývojom maloletej dcéry a na druhej strane nielen na odôvodnené potreby navrhovateľa, ale i na vyživovaciu povinnosť zo strany matky, ktorá nie je vyvážená osobnou starostlivosťou, keďže býva na internáte, resp. u uja, a aj na to, že navrhovateľ ako mladý zdravý muž je schopný si i brigádnicky privyrobiť. Majúc na zreteli uvedené odvolací súd postupom podľa § 220 O.s.p. zmenil rozsudok vo vyhovujúcom výroku tak, že sa zvyšuje výživné od 1. 2. 2015 zo sumy 100 Eur na 120 Eur, ktoré je povinný odporca platiť navrhovateľovi vždy do 15 dňa toho ktorého mesiaca a v prevyšujúcej vyhovujúcej časti sa rozsudok mení tak, že sa návrh zamieta. Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Poprad zo dňa 6. 10. 2009, č. k. 14P 217/2009-39. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže odvolateľ bol v odvolacom konaní iba čiastočne úspešný. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.