Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 4To/41/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714010143 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Zeleňáková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8714010143.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr. Petra Tobiaša a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 26.03.2015, v trestnej veci obžalovaného L. W. pre prečin ublíženia a zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 30.06.2014, sp. zn. 6 T 38/14 takto r o z h o d o l : Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste. Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. Obžalovanému L. W., nar. XX.XX.XXXX v L., trvale bytom U. X., L. XX/XX, okres L., u k l a d á: Podľa § 156 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. zohľadniac poľahčujúcu okolnosť uvedenú v § 36 písm. j/ Tr. zák., bez zistenia priťažujúcich okolností uvedených v § 37 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá. Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. u r č u j e skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom uznal súd prvého stupňa obžalovaného L. W. vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2/ písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že - dňa 09.05.2013 asi o 13.45 hod. v lesnej lokalite zvanej „T.“ nachádzajúcej sa v katastrálnom území obce U. X., okres L., po tom, ako ho Y. L., ktorý v tejto dobe a lokalite vykonával pracovné úlohy lesníka ako zamestnanec firmy Pro Populo, s.r.o. Poprad, cez otvorené okno svojho motorového vozidla zn. Suzuki Vitara upozornil, že má voľne pusteného psa a aby bez povolenia nezbieral zhody jeleních parohov, obžalovaný pristúpil k poškodenému a cez otvorené dvere motorového vozidla na strane vodiča udrel Y. L., ktorý zostal sedieť vo vozidle, viackrát päsťou do oblasti úst a hrudníka, čím spôsobil Y. L. tržno-pomliaždenú ranu hornej pery vľavo prenikajúcu do ústnej dutiny, vykývanie zubov č. 23 (očný zub vľavo hore), č. 12 (bočný rezák vpravo hore), č. 13 (očný zub vpravo hore), č. 15 (druhý črenový zub vpravo hore), pomliaždenie ložiskového výbežku sánky vľavo s krvnou podliatinou a pomliaždenie hrudnej steny vľavo, ktoré zranenia si vyžiadali liečenie a práceneschopnosť poškodeného od 10.05.2013 do 24.05.2013 a zlomením spodnej zubnej protézy spôsobil Y. L. škodu vo výške 100,- eur. Za to mu podľa § 156 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., uložil trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov, výkon ktorého mu podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil na skúšobnú dobu 18 (osemnástich) mesiacov. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. mu uložil aj povinnosť nahradiť poškodeným Y. L., nar. XX.XX.XXXX škodu vo výške 728,80 eur, Sociálnej poisťovni, a.s. Bratislava škodu vo výške 85,50 eur a Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. Bratislava škodu vo výške 74,18 eur a podľa § 288 ods. 2 Tr. por. poškodeného Y. L. odkázal so zvyškom jeho nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní, podal obžalovaný odvolanie, ktoré neskôr, osobitným podaním aj odôvodnil. V písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol, že je nevinný, poškodenému žiadne poškodenie zdravia nespôsobil, naopak poškodený sa mu vyhrážal niekoľko krát, že ho zastrelí, čím u neho vzbudil dôvodnú obavu, keďže nosí zbraň, preto od neho utiekol, jeho (poškodeného) vyhrážky oznámil aj na Obvodnom oddelení Hranovnica, no jeho podaním sa príslušné orgány len povrchne zaoberali. Zranenie si podľa jeho názoru mohol poškodený spôsobiť sám, keďže je o ňom známe, že často požíva alkoholické nápoje, preto mohol v lese spadnúť, alebo ináč si zranenie privodiť. Vyjadril nesúhlas s hodnotením výpovede svedka G. K. súdom prvého stupňa, ako výpovede účelovej, prezentovanej v snahe napomôcť mu (obvinenému), pretože ide o jeho kamaráta. Vyjadril presvedčenie, že táto výpoveď je na preukázanie ním tvrdených skutočností dostatočná a pri jej hodnotení mal prvostupňový súd, podľa jeho názoru, postupovať ako pri hodnotení výpovede svedka T. K.. Namietal, že súd prvého stupňa sa nezaoberal jeho tvrdením, že poškodený v dobe práceneschopnosti chodil do práce a zadeľoval prácu ženám, ako aj svedkovi T. K., a preto skutočný rozsah jeho zranenia nezodpovedá rozsahu popísanom v znaleckých posudkoch. Prvostupňový súd podľa jeho názoru nebral do úvahy jeho obranu a uznal ho vinným bez priamych dôkazov. V podstate z týchto dôvodov navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zmenil a ním navrhované skutočnosti vzal ako dôkaz o jeho nevine. Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k nasledovným záverom. V posudzovanej trestnej veci bolo pred súdom prvého stupňa, po doplnení dokazovania na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného avšak len v rozsahu týkajúcom sa uplatnenia nároku na náhradu škody poškodenou Sociálnou poisťovňou, a.s. Bratislava, opätovným prečítaním lekárskych správ týkajúcich sa zranení poškodeného, pretože zo zápisnice z hlavného pojednávania zo dňa 30.06.2014, nie je presne zrejmé, ktoré lekárske správy súd prvého stupňa prečítal a prečítaním Zmluvy o správe nehnuteľností medzi spoločnosťou Pro Populo Poprad, s.r.o. a Rimskokatolíckym biskupstom v U. L., vykonané dokazovanie v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ust. § 2 ods. 10 Tr. por. pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné. Aj podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na vykonané dôkazy, bolo v prejednávanej veci nepochybne preukázané, že skutok, ktorý sa kladie obžalovanému za vinu sa stal a že ho spáchal obžalovaný. Aj keď obžalovaný spáchanie skutku, ktorý sa mu kladie obžalobou za vinu, v celom rozsahu poprel tvrdiac, že v kritický deň sa síce pri prechádzke so psom, ktorý bol voľne pustený, s poškodeným idúcim na motorovom vozidle, ktorý sa pri ňom zastavil, v lese stretol, no poškodenému nijakým spôsobom neublížil, naopak poškodený sa mu vyhrážal zastrelením, a preto od neho utiekol, je zo spáchania skutku tak, ako sa mu kladie obžalobou za vinu, usvedčovaný v prvom rade výpoveďou samotného poškodeného Y. L., ktorý v podstate tvrdil, že v kritický deň idúc domov z práce v lese na svojom osobnom motorovom vozidle stretol obžalovaného v lese s voľne pusteným psom, otvoril okno na mieste spolujazdca a opýtal sa ho, prečo má pusteného psa a prečo ide zbierať parohy, obžalovaný obišiel jeho auto, prešiel k jeho dverám, ktoré otvoril (poškodený) a obžalovaný ho asi štyrikrát udrel do oblasti úst a ešte párkrát do ľavej strany rebier, následne potom, čo sa začal (poškodený) brániť, obžalovaný ušiel, v súlade s ktorou vyznievajú závery znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctvo, odvetvie traumatológia a odvetvie chirurgia a stomatológia, obsah lekárskych správ, fotodokumentácie zranení poškodeného ale aj výpovedí svedkov T. R. a T. K.. Zo záverov znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctvo, odvetvie traumatológia realizovaného znalcom MUDr. T. I. a odvetvie chirurgia a stomatológia realizovaného znalcom MUDr. J. V. vyplynul rozsah zranení poškodeného tak, ako je popísaný vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia, s tým, že obaja znalci sa zhodli na tom, že zranenia poškodeného najpravdepodobnejšie vznikli viacerými údermi päsťou inej osoby, pričom vznik poranení v oblastí úst, ktoré sú z hľadiska doby liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života určujúce, pádom znalci považovali za nepravdepodobný, prakticky vylúčený, pretože v mieste zranenia sa nenašli iné sprievodné znaky typické pre pád, ako sú odreniny, cudzie telesá, znečistenie kože a pod. Rovnako tak sa obaja znalci zhodli na tom, že mechanizmus vzniku zranení zodpovedá mechanizmu tak ako ho poškodený popísal. Znalec MUDr. J. V. ešte konštatoval, že najzávažnejším zisteným poranením poškodeného, tým pádom určujúcom pre určenie doby liečenia a obmedzenia v obvyklom spôsobe života, je tržno-pomliaždená rana hornej pery prenikajúca do ústnej dutiny, ktoré si vyžaduje objektívnu dobu liečenia 10 až 14 dní, pričom v prejednávanej veci, vzhľadom na hĺbku rany na pere a jej prenikanie do ústnej dutiny je opodstatnená horná hranica uvedeného rozpätia, teda 14 dní, počas tejto doby bol poškodený obmedzovaný v obvyklom spôsobe života potrebou prikladania studených obkladov, potrebou prijímania najprv tekutej a potom kašovitej stravy, bolesťami, obmedzením reči, počas doby liečenia majú ale pacienti s takýmito poraneniami povolené vychádzky a samostatne chodia aj na kontroly. Svedok T. R. potvrdil, že poškodený v kritický deň vykonával pracovné činnosti pre správcu a obhospodarovateľa lesov U. X. spoločnosť Pro Populo, s.r.o. Poprad, v rámci ktorých vykonáva aj úlohy člena lesnej stráže, čo vyplýva aj z predloženej jeho pracovnej náplne (zabezpečuje a riadi okrem iného aj ochranu lesa) ako aj predloženého osvedčenia člena lesnej stráže, pričom po príchode na „správu lesov“ mu poškodený uviedol, že ho napadol „K.“, čo je prezývka obžalovaného, svedok videl, že poškodený má ranu na pere, krv na košeli, preto (svedok) okamžite volal políciu, ktorej príslušníci po príchode vyhotovili fotodokumentáciu zranení poškodeného, z ktorej vyplýva, že poškodený má krv na tvári, košeli a stopy krvi sa nachádzajú aj na prahu dverí jeho osobného motorového vozidla. Svedok T. K. potvrdil že cestou domov z lesa, kde vykonával práce spolu s poškodeným, na motorovom vozidle zn. Avia, stretol obžalovaného so psom, nikoho iného nevidel. Z predložených lekárskych správ, ktoré sú súčasťou aj znaleckého posudku znalca MUDr. J. V. vyplýva, že poškodený sa dostavil na lekárske ošetrenie na ORL oddelení Nemocnice v L. v súvislosti s jeho zranením dňa 09.05.2013 o 16.26 hod. Vyššie uvedené dôkazy, ktoré sú vo vzájomnom súlade a logicky na seba nadväzujú, potom vo svojom súhrne aj podľa názoru krajského súdu spoľahlivo, bez rozumných a dôvodných pochybnosti preukazujú, že žalovaný skutok sa stal, je trestným činom a dopustil sa ho práve obžalovaný. Tvrdenia poškodeného, ktorý obžalovaného zo spáchania žalovaného skutku usviedčal boli potvrdené objektívnou skutočnosťou, a to zraneniami poškodeného preukázanými objektívnymi dôkazmi, ktorými sú znalecké posudky znalcov MUDr. T. I. a MUDr. J. V., pričom nič nenasvedčuje tom, že by v osobách znalcov nemalo ísť o objektívne, na veci nezaujaté osoby, ktoré nemali žiaden dôvod obžalovanému uškodiť, či napomôcť, pokiaľ obžalovaný namietal, že znalec MUDr. T. I. sa s poškodeným pozná, znalec túto skutočnosť poprel, pričom žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval opak, v prejednávanej veci zadovážený nebol, navyše zranenia poškodeného potvrdil aj znalec MUDr. J. V., ktorého osobu obžalovaný nenamietal. Obžalovaný nepoprel, že sa s poškodeným stretol, pričom v bezprostrednej časovej súvislosti po tomto stretnutí poškodený oznámil a ukázal svoje zranenia svedkovi T. R., ktorý ich existenciu potvrdil a potvrdil aj informáciu, že poškodený mu povedal, že ho napadol obžalovaný, v bezprostrednej časovej súvislosti boli zranenia poškodeného zadokumentované políciou a v bezprostrednej časovej súvislosti odišiel poškodený na lekárske ošetrenie, kde jeho zranenia boli zadokumentované ošetrujúcimi lekármi, pričom do L., teda do iného miesta, než bol zranený, čo si vyžaduje presun určitého časového trvania, na lekárske ošetrenie sa dostavil už o 16.26 hod.. Vzhľadom na to, že zranenia poškodeného boli objektívne zadokumentované v bezprostrednej časovej súvislosti po stretnutí s obžalovaným je nepravdepodobné, aby poškodený mal v tak krátkom čase ďalší incident s iným človekom, keďže podľa vyjadrení znalcov zranenia poškodeného s najväčšou pravdepodobnosťou vznikli napadnutím inou osobou, ktorý by mu zranenia spôsobil. Pokiaľ obžalovaný namietal, že poškodený mohol spadnúť, pretože je o ňom známe, že požíva alkoholické nápoje a tak mu mohli vzniknúť jeho zranenia, k tomu je potrebné uviesť, že k zraneniu poškodeného došlo v pracovnom čase, pričom svedok T. R. nepotvrdil, že by poškodený v pracovnom čase alkoholické nápoje požíval, navyše znalci vznik pre dobu liečenia určujúceho zranenia, ktorým bolo poranenie pery pádom v podstate vylúčili, pretože u poškodeného neboli zistené také sprievodné znaky, aké sa pri páde vyskytujú a spôsob, akým poškodený popísal vznik svojho zranenia znalci považovali za možný, teda poškodený nepopisoval spôsob vzniku jeho zranenia spôsobom, ktorý by zadokumentovaným jeho zraneniam nezodpovedal, čo by mohlo, keby k tomu došlo, jeho tvrdenia spochybňovať. Ak obžalovaný namietal, že poškodený nedodržiaval liečebný režim, pretože prideľoval počas práceneschopnosti prácu ženám v lese ako aj svedkovi T. K., čo by malo nasvedčovať tomu, že poškodený neutrpel také zranenia, ako ich zistili znalci, k tomu je potrebné uviesť, že v priebehu dokazovania nebol vyprodukovaný žiaden dôkaz, ktorý by týmto jeho (obžalovaného) tvrdeniam nasvedčoval, navyše pridelenie práce nie je fyzicky a ani časovo náročná činnosť, pričom poškodený, ako to vyplýva z predloženého potvrdenia o jeho práceneschopnosti mal povolené vychádzky, pričom aj znalec J. V. považoval povolenie vychádzok pri takýchto zraneniach za možné. K tvrdeniu obžalovaného, že poškodený sa mu mal vyhrážať je potrebné ešte uviesť, že aj keby sa mu poškodený naozaj slovne vyhrážal, ani táto skutočnosť ho na použitie fyzického násilia voči človeku, ktorý voči nemu použil slovný útok neoprávňuje a trestnej zodpovednosti za ublíženie na zdraví nezbavuje. Navyše tvrdenia obžalovaného o tom, že poškodený sa mu mal vyhrážať neboli potvrdené žiadnymi objektívnymi skutočnosťami, na podklade ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že nejde len o jeho obranu v prebiehajúcom jeho trestnom stíhaní. Svedok T. T. len uviedol, že počul o napadnutí poškodeného obžalovaným, preto sa ho pýtal, či chce ísť „do basy“, svedkom incidentu však nebol, a preto z jeho výpovede žiadne okolnosti svedčiace v prospech, či neprospech obžalovaného nie je možné vyvodiť. V prospech obžalovaného síce vypovedal svedok G. K., avšak jeho výpoveď, okrem výpovede samotného obžalovaného, nie je podporovaná žiadnym iným vo veci vykonaným dôkazom a už vôbec nie objektívneho charakteru a ani žiadnymi objektívnymi skutočnosťami, tento dôkaz je v rozpore s ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi a navyše v osobe svedka ide o kamaráta obžalovaného, čo znamená, že jeho výpoveď môže byť poznamenaná snahou napomôcť obžalovanému. Preto jeho výpovedi ani krajský súd neuveril. Pokiaľ obžalovaný v tejto súvislosti namietal, že obdobne tak mal súd hodnotiť aj výpoveď svedka T. K., k tomu je potrebné v prvom rade uviesť, že výpoveď svedka T. K. je len menšieho významu, nejde o ťažiskový dôkaz, len dotvára a potvrdzuje vzniknutú dôkaznú situáciu, navyše z vykonaného dokazovania nijakým spôsobom nebolo preukázané, že by poškodený a spomínaný svedok boli v priateľskom vzťahu, naopak svedok tvrdil, že je v kamarátskom vzťahu s obžalovaným, s poškodeným, respektíve s firmou, kde je poškodený zamestnaný, má len obchodné vzťahy, ktoré bez ďalšieho, nie je možné označiť za vzťahy, ktoré by mali mať za následok znedôveryhodnenie výpovede svedka, navyše tvrdenia svedka T. K. nie sú v rozpore so žiadnymi v prejednávanej veci zistenými objektívnymi skutočnosťami, čo sa už o výpovedi svedka G. K. nedá povedať. Obhajobu obžalovaného potom pre jej rozpornosť s ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi a to aj objektívneho charakteru, považoval aj krajský súd za nevierohodnú, účelovú, prezentovanú v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti. Skutkový stav potom, tak ako ho súd prvého stupňa ustálil, vyplýva z vykonaného dokazovania, je s ním v súlade a má v ňom oporu a takto ustálenému skutkovému stavu zodpovedá potom aj použitá právna kvalifikácia. Obžalovaný tým, že poškodenému spôsobil zranenia, ktoré mu sťažili obvyklý spôsob jeho života po dobu 14 dní, teda nie iba na krátky čas, ublížil mu na zdraví (§ 123 ods. 2 Tr. zák.) a keďže tak urobil úmyselne, pretože vedel, že pokiaľ bude poškodeného opakovane udierať päsťou do tváre a hrude, môže mu spôsobiť zranenia, ktoré mu sťažia jeho obvyklý spôsob života nie len na krátky čas a navyše poškodenému ublížil na zdraví v súvislosti s plnením jeho povinností uložených mu na základe zákona, teda ublížil chránenej osobe (§ 139 ods. 1 písm. h/ Tr. zák.), pričom o týchto skutočnostiach obžalovaný vedel, pretože ako sám uviedol, poškodeného pozná, vie, že pracovníkom v lese zadeľuje prácu, je členom poľovnej a lesnej stráže, dopustil sa prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. Pokiaľ teda poškodený ako lesník a zamestnanec spoločnosti Pro Populo, s.r.o. Poprad, teda zamestnanec správcu a obhospodarovateľa lesov U. X., sa v kritický deň podieľal na plnení úloh správcu a obhospodarovateľa spomínaných lesov podľa zákona o lesoch, teda zák. č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov, keďže podľa § 2 písm. h/, p/ spomínaného zákona sa hospodárením v lesoch rozumie odborná činnosť zameraná na pestovanie lesa, ochranu lesa a ostatné činnosti potrebné na zabezpečenie funkcií lesov a obhospodarovateľom lesa je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá hospodári na lesných pozemkoch a zároveň podľa §§ 30 a 31 citovaného zákona pri využívaní lesov verejnosťou, ktorou je aj obžalovaný vo vzťahu k lesom, kde bol na prechádzke so psom, je každý povinný chrániť a nenarušovať lesné prostredie, rešpektovať práva a oprávnené záujmy vlastníka, správcu a obhospodarovateľa lesa a pokyny obhospodarovateľa lesa, člena lesnej stráže a orgánu štátnej správy lesného hospodárstva, čo znamená, že pokiaľ zamestnávateľ poškodeného je povinný les chrániť, je zároveň nie len oprávnený ale aj povinný ukladať pokyny verejnosti, pokiaľ sa táto v lese správa v rozpore s pravidlami stanovenými zákonom, pričom podľa § 31 ods. 1 písm. o/ citovaného zákona je na lesných pozemkoch zakázané voľne púšťať psov alebo iné domáce zvieratá, poškodený bol obžalovaným napadnutý pri ukladaní pokynu obžalovanému ako verejnosti, ktorý využíval les v rozpore so zákonom, teda pri plnení povinností uložených mu na základe zákona. V tejto súvislosti však považuje krajský súd za potrebné ešte uviesť, že súd prvého stupňa nepojal do skutkovej vety napadnutého rozhodnutia a napokon ani prokurátor do podanej obžaloby skutkové zistenia, že poškodený v momente, keď bol napadnutý obžalovaným plnil úlohy spoločnosti a štátu využívajúc pritom právomoc zverenú mu v rámci zodpovednosti za plnenie úloh lesnej stráže. Z vykonaného dokazovania, a to vyjadrenia poškodeného, svedka T. R., doloženej pracovnej náplne, osvedčenia a odznaku vyplýva, že poškodený je členom lesnej stráže, pričom úlohy lesnej stráže vykonáva aj počas svojej pracovnej doby, pričom člen lesnej stráže je oprávnený podľa § 53 ods. 2 písm. f/ zákona o lesoch vyzvať osobu, aby upustila od protiprávneho konania na úseku ochrany lesa. Je pravdou, že poškodený v momente, keď ho obžalovaný napadol, nemal na sebe oblečený kabát, na ktorom mal viditeľne umiestnený odznak člena lesnej stráže, pretože ho mal zavesený v aute, táto skutočnosť je však podľa názoru krajského súdu potrebná na preukázanie príslušnosti k lesnej stráže a tým rozhodujúca pri preukázaní vedomosti páchateľa, že útočí na člena lesnej stráže, teda úmyselného zavinenia za situácie, že páchateľ člena lesnej stráže nepozná a nevie, že plní úlohy lesnej stráže. V prejednávanej veci však, ako to vyplýva z výpovede samotného obžalovaného, obžalovaný poškodeného poznal, vedel, že je členom lesnej stráže a keďže poškodený mal výhrady voči tomu, že chodí po lese s voľne pusteným psom, čo zákon o lesoch zakazuje, muselo mu (obžalovanému) byť nepochybne zrejmé, že popri úloh správcu a obhospodarovateľa lesa, ktoré vykonával ako lesník, zároveň plní aj úlohy lesnej stráže, teda si bol vedomý toho, že útočí aj na člena lesnej stráže, teda verejného činiteľa, a preto sa podľa názoru krajského súdu svojím konaním, pokiaľ by takto bolo pojaté do skutkovej vety napadnutého rozhodnutia dopustil zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods.1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., za ktorý je možné uložiť trest odňatia slobody v rozmedzí od troch do ôsmich rokov. Vzhľadom ale a to, že tieto skutkové okolnosti súd prvého stupňa do skutkovej vety napadnutého rozhodnutia nepojal a odvolanie v prejednávanej veci prokurátor nepodal, rozhodnutie v neprospech obžalovaného už zmeniť nemožno (§ 322 ods. 3, veta druhá, Tr. por.) Z odôvodnenia napadnutého rozsudku ďalej vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Plynie z neho, že prihliadal najmä na jednotlivé hľadiska ukladania trestov vyplývajúce z ust. § 34 Tr. zák., ktorými sú spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, ako aj na účel trestu vyplývajúci z ust. § 34 ods. 1 Tr. zák., ktorým je ochrana spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne odradenie iných od páchania trestných činov a vyjadrenie morálneho odsúdenie páchateľa spoločnosťou. V mieste trvalého bydliska je obžalovaný hodnotený v podstate pozitívne. Z odpisu registra trestov plynie, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný a z ústrednej evidencie priestupkov síce vyplýva, že obžalovaný bol trikrát priestupkovo stíhaný, avšak tieto priestupkové veci neskončili jeho uznaním viny zo spáchania priestupku, ale boli odložené, čo pri prezumpcii neviny, ktorá sa vzťahuje aj na priestupky, znamená, že sa priestupku nedopustil, obžalovanému teda poľahčovalo, že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zák.), pričom žiadne priťažujúce okolnosti ani krajský súd nezistil. Keďže však súd prvého stupňa vyššie spomínanú poľahčujúcu okolnosť pri ukladaní trestu nezohľadnil, krajský súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a o treste sám rozhodol. U obžalovaného bola teda zistená prevaha poľahčujúcej okolnosti nad neexistujúcimi priťažujúcimi okolnosťami, čo znamená, že zákonom stanovenú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody pre žalovaný trestný čin (od jedného do troch rokov) bolo potrebné postupom podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. upraviť, t.j. znížiť jej hornú hranicu o jednu tretinu z rozdielu medzi jej hornou a dolnou hranicou (§ 38 ods. 8 Tr. zák.) na úroveň na dva roky a štyri mesiace. Vzhľadom na osobu obžalovaného, a to najmä jeho doterajší život a z toho vyplývajúcu relatívne priaznivú prognózu jeho nápravy, aj krajský súd dospel k záveru, že trest odňatia slobody pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, teda vo výmere 14 mesiacov zohľadniac aj spomínanú poľahčujúcu okolnosť a v dôsledku prevahy poľahčujúcej okolnosti aj zníženie hornej hranice trestnej sadzby, je trestom na nápravu obžalovaného primeraným, tak z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie. Tieto okolnosti potom aj podľa názoru krajského súdu odôvodňovali záver, že bezpodmienečný výkon trestu odňatia slobody u obžalovaného nie je potrebný a na jeho nápravu postačí hrozba jeho výkonu, a preto je na mieste podmienečné odloženie uloženého trestu na primeranú skúšobnú dobu, teda osemnásť mesiacov. O náhrade škody spôsobenej obžalovaným trestným činom, ktorého sa dopustil, a ktorá teda súvisí so zraneniami poškodeného, súd prvého stupňa v zásade správne rozhodol, keďže poškodení Y. L., Všeobecná zdravotná poisťovňa a Sociálna poisťovňa si svoje nároky na náhradu škody riadne a včas uplatnili, teda do skončenia vyšetrovania, uviedli dôvod, prečo náhradu škody požadujú (Y. L. titulom bolestného a z dôvodu polámania zubnej protézy, Všeobecná zdravotná poisťovňa titulom poskytnutej zdravotnej starostlivosti poškodenému v sume 74,18 eur a Sociálna poisťovňa titulom vyplateného nemocenského poškodenému v sume 85,50 eur). Poisťovne o ich nárokoch predložili príslušné písomnosti, ktoré boli na hlavnom pojednávaní, či verejnom zasadnutí, prečítané, rozsah zranenia poškodeného a z tohto vyplývajúce bodové ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vykonal znalec MUDr. J. V. a stanovil ho na hodnotu 40 bodov, ktorým v zmysle § 2 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov zodpovedá hodnota 628,80 eur a hodnota zubnej protézy bola určená na podklade odborného vyjadrenia súkromnej zubnej ambulancie v sume 100,- eur. Preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď obžalovaného na náhradu vyššie uvedenej škody zaviazal a pokiaľ poškodeného Y. L., ktorý si nárok na náhradu škody uplatnil vo väčšom rozsahu odkázal so zvyškom jeho nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie. Na základe vyššie uvedených dôvodov potom krajský súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, teda napadnuté rozhodnutie v podstate zmenil vo výroku o treste, pričom ostatné výroky napadnutého rozhodnutia zostali týmto rozsudkom nedotknuté. Poučenie: Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný