Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2CoP/6/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714211802 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8714211802.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci mal. Y. M., nar. XX. XX. XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, za účasti matky D. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom X., Q. XX a otca U. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. S., Q. M. XX, toho času bytom XX W. I. L. E. S. H., K., O., o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 18. 12. 2014, č. k. 14P/284/2014-34 takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zvýšil výživné zo strany otca určené rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 14P/290/2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 1CoP/38/2013 na mal. Y. M. zo sumy 170 Eur na sumu 200 Eur mesačne od 01. 09. 2014. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 01. 09. 2014 do 31. 12. 2014 vo výške 120 Eur uložil otcovi zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa v dôvodoch rozsudku poukázal na ust. § 62 a nasl. Zákona o rodine. Porovnal pomery na strane mal. dieťaťa, ako aj jeho rodičov v dobe predchádzajúcej súdnej úpravy výživného a súčasnej dobe. Zdôraznil, že počet vyživovacích povinností u rodičov sa nezmenil, príjem matky v súčasnosti dosahuje priemerne 226 Eur mesačne a otca 1 000 Eur za mesiac. Možno teda konštatovať, že zo strany otca došlo k zvýšeniu príjmu a podstatným je predovšetkým nástup mal. Y. do 1.ročníka základnej školy. Tým došlo k zmene pomerov a k objektívnemu zvýšeniu výdavkov na zabezpečenie jeho potrieb, preto súd prvého stupňa návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovel. Zdôraznil, že výživné nepredstavuje len výdavky na zabezpečenie stravovania a ošatenia, ale sú to aj výdavky na úhrady energií za domácnosť, v ktorej mal. dieťa žije. K zvýšeniu výživného pristúpil od doby nástupu maloletého do školy. Vznikol tak nedoplatok na výživnom, ktorý predstavuje matematicky súčet rozdielov medzi doposiaľ stanoveným výživným a novým výživným za 4 mesiace po 30 Eur, čo tvorí 120 Eur. Nevzhliadol dôvody na povolenie splátok. Zaviazal otca zaplatiť tento dlh na výživnom jednorazovo. O trovách konania účastníkov rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p.. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec, ktorý navrhol rozsudok zmeniť tak, aby návrh matky na zvýšenie výživného sa zamietol s tým, aby ostala v platnosti pôvodne určená výška výživného, a to 170 Eur za mesiac. Otec v podanom odvolaní uvádza, že v priebehu konania uviedol presnú kalkuláciu na všetky mesačné výdavky maloletého s jeho výchovou a starostlivosťou a aj tie, ktoré sú spojené s jeho nástupom na základnú školu. Zo súčtu nákladov uvedených matkou a z jednoduchej kalkulácie potvrdzuje to, že mesačné náklady dosahujú výšku približne 200 Eur mesačne. Otec uviedol, že uhrádza pravidelne výživné vo výške 170 Eur za mesiac. Myslí si, že toto výživné pokrýva väčšinu z tejto čiastky, nakoľko má za to, že aj matka maloletého musí syna zabezpečiť a mesačne na jeho výživu prispievať. Otec poukázal na to, že on sa mesačne podieľa vo vysokej miere na celkových nákladoch spojených s výživou maloletého. Spravodlivo teda má aj matka maloletého zabezpečiť výživu syna. Myslí si, že výživné pre maloletého ako žiaka prvej triedy v sume 200 Eur mesačne je vysoké a neúprosné a opakované podávania matky o zvýšenie výživného považuje otec za likvidačné a psychicky náročné. Kolízny opatrovník navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v ust.§ 212 ods. 1, 2 O. s. p. spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie otca opodstatnené nie je. Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ust.§ 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa ust.§ 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa ust. § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Pokiaľ ide o určenie vyživovacej povinnosti zo strany povinného rodiča voči dieťaťu, vo všeobecnosti sa v tomto smere vychádza z hľadísk uvedených v ust.§ 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Samotné výživné slúži na uspokojovanie všetkých dôvodných hmotných potrieb oprávneného dieťaťa, pričom tieto potreby sú vždy bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného rodiča. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je obmedzené na obdobie kým tieto nie sú schopné samé sa živiť. Rozhodnutie súdu, ktorým sa určilo výživné pritom možno zmeniť spravidla vtedy, ak dôjde k zmene pomerov účastníkov, pričom pri rozhodovaní o zmene výživného je vždy potrebné porovnať okolnosti dôležité pre jeho určenie v čase skoršieho, ako aj nového rozhodnutia a vyhodnotiť existenciu závažnejšej zmeny okolností vo vzťahu k tým, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu. Je potrebné zdôrazniť, že odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne podľa okolností každého jednotlivého prípadu. Sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie sa v spoločenskom živote a pod.. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených potrieb (jedlo, ošatenie, obuv, hygienické potreby a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, školská príprava, kultúrne, športové, rekreačné potreby a pod.). V prípade, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre jeho ďalší vývoj. Vykonané dokazovanie vo veci potvrdzuje, že posledná úprava výživného vo vzťahu k mal. Y. M. bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 21. 05. 2013, č. k. 14P/290/2012-33 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 27. 01. 2014, č. k. 1CoP/38/2013-64. V tomto konaní súd rozhodol o zvýšení výživného zo strany otca pre maloletého zo sumy 100 Eur mesačne na sumu 170 Eur mesačne s účinnosťou od 01. 06. 2012 do budúcna. Pri rozhodovaní o výživnom v uvedenom období súd vychádzal zo situácie, že priemerný čistý mesačný príjem otca maloletého, ktorý pôsobil aj v tom čase pracovne v O. dosahoval sumu 932 Eur. Matka maloletého bola na predlženej rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok v sume 199,60 Eur za mesiac. Mal. Y. v tom čase zo zdravotných dôvodov nenavštevoval materskú školu a nachádzal sa v celodennej starostlivosti matky. Matka maloletého je aj v súčasnej dobe na materskej dovolenke z dôvodu, že jej pribudla vyživovacia povinnosť k mal. S., nar. XX. XX. XXXX a jej aktuálny príjem pozostáva z poberaného rodičovského príspevku v sume 226 Eur za mesiac. Matka spolu s maloletým a ďalším dieťaťom žije v 2-izbovom byte spolu so svojim priateľom. Náklady na bývanie predstavujú 174 Eur mesačne, na úhrade týchto nákladov sa podieľa jej priateľ a matka zároveň spláca hypotekárny úver v sume 220 Eur za mesiac. Mal. Y. sa stal od 02. 09. 2014 žiakom 1.ročníka základnej školy na ul. O. X vo X., čo preukazuje rozhodnutie spomínanej základnej školy z 25. 02. 2014. V súvislosti s nástupom maloletého do školy matka uhradila poplatok za ZRPŠ v sume 15 Eur, za triedny fond 10 Eur a zakúpila školské pomôcky na školský rok v sume 110 Eur. Mal. Y. navštevuje športový basketbalový klub, ako aj výtvarný krúžok v rámci základnej umeleckej školy a v tejto súvislosti bolo potrebné zaplatiť výdavky v sume 30 Eur. Pokiaľ ide o otca maloletého, tento aj v súčasnosti sa zdržiava v zahraničí v O., kde je trvalo zamestnaný. Podľa predloženého potvrdenia zamestnávateľa mesačný príjem otca dosahuje 1 215,60 Eur s tým, že medzi odôvodnené výdavky zo strany otca patria platby za úhradu nájomného, ako aj ďalších súvisiacich poplatkov za spotrebu elektrickej energie, plynu a pod.. Okrem mal. Y. otec nemá ďalšie vyživovacie povinnosti. Porovnávajúc takto zistené pomery na strane účastníkov konania s pomermi, ktoré boli u nich dané v dobe predchádzajúcej súdnej úpravy výživného, mal aj odvolací súd za to, že návrh matky na zvýšenie výživného pre mal. Y. je dôvodný. Maloletý je nepochybne vekovo starší ako v dobe predchádzajúcej úpravy výživného a zároveň stal sa žiakom 1.ročníka základnej školy od septembra 2014, v čom je potrebné vidieť podstatnú zmenu pomerov na jeho strane. Taktiež príjem otca maloletého je o niečo vyšší ako v predchádzajúcom období. Na druhej strane u matky sa jej príjem podstatne nezmenil, naďalej nie je pracovne zaradená, keďže je na materskej dovolenke a pribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť. Nástup maloletého do školy má nepochybne za následok výraznejší nárast výdavkov potrebných na zabezpečovanie jeho odôvodnených potrieb, a to pokiaľ ide o zakupovanie školských pomôcok či financovanie jeho športových a mimoškolských aktivít. Súd prvého stupňa preto v závislosti od týchto zistení dôvodne pristúpil k zvýšeniu výživného v prospech maloletého zo sumy 170 Eur na sumu 200 Eur mesačne od septembra 2014, a teda od doby zmeny pomerov na strane mal. dieťaťa a takto určenú sumu výživného považuje aj odvolací súd za opodstatnenú. K odvolacím námietkam otca poukazujúceho na to, že aj matka by mala sa finančne podieľať na výžive mal. dieťaťa, je potrebné uviesť, že matka zabezpečuje predovšetkým osobnú starostlivosť o maloletého a v tejto súvislosti zákon v citovanom § 62 ods. 4 priamo prikazuje súdu zohľadniť skutočnosť, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Osobná starostlivosť rodiča o mal. dieťa je tak postavená na roveň finančným plneniam. Sumu zvýšeného výživného s ohľadom na reálne dosahované príjmy otca nemožno považovať za neprimeranú. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na to, že už prvá úprava výživného v prospech mal. Y. M. bola určená sumou 170 Eur mesačne s účinnosťou od 01. 02. 2010, keď o tomto určení výživného bolo rozhodnuté Okresným súdom Poprad v rozsudku zo dňa 23. 03. 2011, č. k. 15P/108/2010-65. V dôsledku zmeny pomerov na strane otca, u ktorého po návrate z O. došlo k zníženiu mesačného príjmu sa následne rozhodlo o znížení jeho vyživovacej povinnosti zo sumy 170 Eur mesačne na sumu 100 Eur mesačne od 01. 10. 2011 (rozsudok Okresného súdu Poprad zo dňa 30. 11. 2011, č. k. 10P/60/2011-24) a po tom čo sa otec opätovne zamestnal v O. sa rozhodlo o zvýšení výživného zo sumy 100 Eur na pôvodnú sumu 170 Eur za mesiac od 01. 06. 2012 do budúcna (už spomínaný rozsudok Okresného súdu Poprad zo dňa 21. 05. 2013, č. k. 14P/290/2012-33). Z uvedeného plynie, že s výnimkou obdobia necelého roka (od 01. 10. 2011 do júna 2012), kedy došlo k zníženiu vyživovacej povinnosti otca, otec prispieval na výživu maloletého sumou 170 Eur za mesiac, ako už bolo uvádzané nástupom maloletého do základnej školy sa zmenili pomery na strane dieťaťa a taktiež je vyšší aj príjem otca z vykonávanej pracovnej činnosti v zahraničí. Všetky tieto skutočnosti odôvodňujú rozhodnutie súdu prvého stupňa o zvýšení výživného, ktoré je primerané, zodpovedá reálnym zárobkovým a majetkovým schopnostiam otca a aj odôvodneným potrebám mal. dieťaťa. Súd prvého stupňa správne rozhodol aj o výške dlžného výživného a forme jeho zaplatenia, a preto so zreteľom na všetky uvádzané dôvody odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.). O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1, 2 O. s. p. v spojení s ust.§ 146 ods. 1 písm. a) O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu. Takýmto druhom konania je aj konanie vo veciach starostlivosti súdu o mal. dieťa (§ 81 ods. 1 O. s. p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.