Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 6Co/71/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212205482 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:2212205482.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35724803, pr. zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5 proti žalovanému: S. B., bytom I. XX, D., za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Ambróz Motyka, advokát, Nám. SNP 7, Stropkov, v konaní o zaplatenie 1 927,38 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, č. k. 7C/56/2012-255 zo dňa 31.10.2014 takto jednohlasne r o z h o d o l : I. Potvrdzuje sa rozsudok. II. Žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v sume 107,66 eur na účet jeho právneho zástupcu S. O. K., advokáta, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bardejov (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 524,44 Eur na účet jeho právneho zástupcu v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil cit.: „Súd má za to, že záväzkový vzťah medzi účastníkmi riadne vznikol, žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 18.5.2009 čo jeho právny zástupca potvrdil na pojednávaní. Vzhľadom na to, že dohoda o uznaní dlhu bola viacerými súdmi vyhlásená za nekalú obchodnú praktiku, v súlade s § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. súd neprihliadol na právne účinky tejto dohody spojené s premlčaním. Žalobca vyhlásil splatnosť úveru v roku 2009 (18.5.2009 - zrieknutie sa budúceho poplatku za vedenie účtu), čím došlo k zosplatneniu úveru, čo právny zástupca potvrdil aj na pojednávaní konanom dňa 2.4.2013, a teda premlčacia lehota začala plynúť do 19.5.2009. Súd má za to, že v tomto konaní nie je možné uplatňovať premlčaciu dobu v trvaní 10 rokov vzhľadom na nekalú obchodnú praktiku žalobcu spočívajúcu v dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu. Premlčacia doba je trojročná a uplynula 19.5.2012, teda dva mesiace pred podaním návrhu na súd. Žalobca so žalovaným uzavrel dňa 19.3.2010 dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní dlhu. Súd sa stotožnil s názorom právneho zástupcu vedľajšieho účastníka a neakceptoval túto dohodu pokiaľ ide o vyvolanie účinkov spojených s uznaním záväzku a predĺžením premlčacej doby. Súd zastáva názor, že žalovaný nemal možnosť akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť znenie tejto dohody, v dohode nie je uvedená ani výška splátok, a preto má súd pochybnosti o tom, či žalobcovi išlo naozaj o to, aby pomohol spotrebiteľovi splácať svoj záväzok, keď sa nedohodli ani na výške splátok. Súd má za to, že dohoda bola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi, sledovala zvýhodnenie žalobcu. Dohoda bola podľa názoru súdu uzavretá na podporu a sledovanie cieľa žalobcu s úmyslom predĺžiť premlčaciu dobu na dobu desiatich rokov. Táto dohoda prima facie sa javí ako uzavretie splátkového kalendára, avšak žalovaný, ak chcel plniť v splátkach, musel túto listinu podpísať ako celok, a tým podpísal aj dohodu o uznaní dlhu, ktorá bola súčasťou tohto dokumentu. Keďže dohoda o uznaní dlhu bola v rozhodnutiach mnohých súdov vyhlásená za nekalú obchodnú praktiku (napríklad rozhodnutie Okresného súdu Svidník č.k.2 C/152/2011 - 50 zo dňa 12. 12. 2011 potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn.11 Co/37/2012), súd má za to že dojednanie dohody je nekalou obchodnou praktikou, preto nie je možné brať do úvahy plynutie premlčacej doby odo dňa jej uzavretia.“ Prvostupňový súd poukázal na ustanovenia §52, §100, §101, §558, §517 Občianskeho zákonníka, §2, písmeno a/,b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, §3 ods. 3, §4 ods. 5, §5 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. O trovách konania prvostupňový súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného, ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný, priznal náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca navrhujúc, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s názorom prvostupňového súdu o aplikácii trojročnej premlčacej doby, nakoľko sa v predmetnej veci jedná o tzv. absolútny obchod, čo znamená, že tento právny vzťah bez ohľadu na povahu jeho účastníkov sa spravuje Obchodným zákonníkom. Na daný vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, a to štvorročnú premlčaciu dobu, ktorá začala plynúť dňa 21.5.2009 a uplynula dňa 21.5.2013, pričom žaloba bola podaná 13.7.2012, teda v premlčacej dobe. Žalobca rovnako považuje vyhodnotenie dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach za nesprávne. Žalobca trvá na tom, že predmetnou dohodou došlo k platnému uznaniu dlhu. Vedľajší účastník na strane žalovaného vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť ako vecne správny. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby a trovách konania spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Prvostupňový súd na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj s dôvodmi tam uvedenými (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa odvolací súd tieto dôvody: Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. V súvislosti s odvolacou námietkou týkajúcou sa potreby aplikácie ustanovení obchodného práva na dĺžku premlčacej doby, odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014, podľa ktorého „ Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.“ Z vykonaného dokazovania vyplýva, že v rámci spotrebiteľského záväzkového vzťahu právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ dňa 18.5.2009 zosplatnil celý úver v dôsledku neuhrádzania dojednaných splátok úveru. Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje s právnym názorom vysloveným v napadnutom rozsudku prvostupňovým súdom, že právo žalobcu sa do dňa podania návrhu na začatie konania premlčalo, pričom vzhľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi účastníkmi konania je potrebná aplikácia premlčacej doby podľa ustanovení občianskeho práva. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Odvolací súd zastáva názor, že ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2014 je potrebné vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Smernica síce nevyžaduje transpozíciu v prípade dualistickej úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti tomuto zákonu (rozumej Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ). Odvolací súd poznamenáva, že aj právna úprava v Občianskom zákonníku dopadá na obidve strany v súlade s princípom rovnosti, no je citlivejšia, zohľadňuje aspekt informovanosti spotrebiteľa, explicitne priznáva rovnaké práva aj ručiteľovi, garantuje efektívnejšie uplatnenie práva pri plynutí času pri zlom úmysle veriteľa a pod. Nemožno prehliadnuť pritom fakt, že sú to predovšetkým dodávatelia, ktorí uplatňujú veci na súde. Spory vyvolané spotrebiteľmi sú len veľmi zriedkavé, a preto argument o obchodnom práve a rovnosti ,,pre všetkých“ je objektívne značne relativizovaný. Odvolací súd už v minulosti použil na účely posúdenia premlčacej doby (i odstúpenia) pri spotrebiteľskom právnom vzťahu právnu úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku (porov. rozsudky vo veciach sp. zn. 6Co/81/2012, 6Co/113/2010, 6Co/218/2012, 6Co/224/2012). Niektoré rozsudky pritom boli podrobené kontrole ústavnosti. Ústavný súd takýto postup neoznačil za ústavne nekonformný (napr. vec I. ÚS 402/2013) a pritom išlo o zásadnú právnu otázku s dopadom na výsledok súdneho sporu (dualistická právna úprava odstúpenia a premlčania). Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa článku 6 ods. 1 Smernica Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi prvostupňového súdu, že „Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“ zo dňa 19.3.2010 nie je možné považovať za riadne uznanie záväzku podľa § 558 Občianskeho zákonníka, pretože tento právny úkon trpel vadami spočívajúcimi v nedostatku vôle. Navyše ide aj o neprijateľnú podmienku a nekalú obchodnú praktiku žalobcu odporujúcu dobrým mravom. Odvolací súd pritom poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV. ÚS 55/2011-19, v ktorom ústavný súd podporil judikatúru na ochranu spotrebiteľa: ,,Zákon explicitne nekonfrontuje navzájom inštitút dobrých mravov a inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky. Odvolací súd nezaznamenal ani v judikatúre pomenovanie týchto inštitútov súkromného práva. Každopádne na to, aby sa skonštatovala blízkosť týchto inštitútov z hľadiska ich významu a zákonom sledovaného cieľa ratio legis, netreba použiť ani zložité výkladové metódy. Pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku, aj takto sa dajú definovať dobré mravy, ak tomuto kritériu zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom.“ Vo vzťahu konkrétne k Dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku sa odvolací súd plne stotožňuje s odôvodnením uznesenia Krajského súdu v Prešove č.k. 11Co/37/2012 - 88 zo dňa 07.06.2012 podľa ktorého „právny vzťah, ktorý existuje medzi žalobcom a žalovanou je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento právny vzťah je treba aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda aj na právny úkon uznania dlhu. Je treba súhlasiť, že v danom prípade pri uzatváraní dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Odbornú starostlivosť i podstatné narušenie ekonomického správania spotrebiteľa definoval súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí a treba súhlasiť s tým, že v danom prípade pri uzatváraní takejto dohody došlo k nekalej obchodnej praktike, pretože obidve tieto znaky nekalosti boli naplnené. Umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu nasvedčuje tomu, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Z tohto hľadiska je preto aj správny záver o tom, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára o uznaní záväzku ako nekalá obchodná praktika je neplatná, a preto bola dôvodne uplatnená námietka štvorročnej premlčacej doby.“ Krajský súd v Prešove sa v citovanom rozhodnutí zaoberal rovnakým formulárovým tlačivom (Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku) predloženým tým istým účastníkom (EOS KSI Slovensko, s.r.o.) ako v tomto konaní. Vychádzajúc zo znenia Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 19.3.2010 predloženej žalobcom je nutné konštatovať, že ide o formulárový (žalobcom vopred pripravený) dokument, ktorý má zdanlivo pôsobiť ako ústupok žalovanému vo forme povolenia splátok dlhu, ktorého skrytým cieľom je dosiahnutie uznania záväzku a pristúpeniu k záväzku a tým predĺženie premlčacej doby na uplatnenie žalobného nároku, ako aj dosiahnutie súhlasu s rozhodcovskou doložkou. Z textu Dohody je zrejmé, že ide formulár, ktorý žalobca používa (sú v ňom vopred predformulované jeho údaje) vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov (údaje o dlžníkoch a jednotlivých záväzkoch sú následne dopisované do formulára rukou). Tento záver je odvolaciemu súdu známy aj z jeho činnosti - z iných právnych vecí. Podľa odvolacieho súdu, ak dlžník (spotrebiteľ) podpisuje takúto Dohodu, nerobí to z dôvodu, aby uznal svoj záväzok, ale aby dosiahol splátky svojho dlhu. Uznanie záväzku je cieľ sledovaný žalobcom a nie žalovaným (dlžníkom). Keďže ide o predformulované tlačivo, dlžník pri uzatváraní dohody o splátkach nemôže jeho obsah ovplyvniť. Dôsledok pre spotrebiteľa je závažný, pretože sa predlžuje premlčacia doba na 10 rokov. Návrh splátok a uznanie sú však formulárovo prepojené v jednom tlačive. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby a vo výroku o trovách konania v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný a vedľajší účastník na jeho strane, ktorý ma právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi. Trovy odvolacieho konania vedľajšieho účastníka pozostávajú z trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu (úkon podľa § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. - ďalej len „vyhlášky“), a to tarifná odmena vo výške 81,33 eur + 8,39 eur režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) + 17,94 eur DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky). Spolu teda vo výške 107,66 eur tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.