Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2T/4/2005 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8005010063 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Rešatková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8005010063.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Emila Dubňanského a JUDr. Moniky Halkociovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.09.2016 v Prešove takto r o z h o d o l : 1/ obž. A. S. , nar. XX.XX.XXXX v Z., okr. D., trvale bytom S. I., ul. P. E. č. XX, okr. D., podnikateľ, vo väzbe od 18.06.2002 do 19.01.2004, 2/ obž. A. Z. , nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom J., ul. A. č. XXX/XX, okr. D., podnikateľ, vo väzbe od 18.06.2002 do 19.01.2004, 3/ obž. J. L. , nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom D., ul. Z. č. XXXX/XX, podnikateľ, vo väzbe od 18.06.2002 do 19.01.2004, 4/ obž. O. Z. , nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom J., ul. A. č. XXX/XX, okr. D., podnikateľ, vo väzbe od 18.06.2002 do 19.01.2004, 5/ obž. O. X. , nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom D., ul. P. č. XXXX/XX, okr. D., vo väzbe od 18.06.2002 do 20.06.2002 a od 25.06.2002 do 19.01.2004 6/ obž. Z. L. , nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom D., ul. P. č. XXXX/X, okr. D., živnostník, vo väzbe od 17.07.2004 do 30.07.2004, t. č. v mieste bydliska, s ú v i n n í , ž e obžalovaný A. S. 1) dňa 8. júla 2001 v ranných hodinách, v presne nezistenom čase po 07.00 hod. v bufete v lokalite K. v katastrálnom území mesta S. I., okr. D., po predchádzajúcej vzájomnej dohode spoločne s už odsúdenými K. G. a Z. E. a ďalšími dvoma doposiaľ nezistenými páchateľmi, v úmysle prinútiť majiteľku bufetu Y. D., nar. XX.X.XXXX, aby platila tzv. výpalné obž. W. S., túto a jej manžela W. D., nar. XX.X.XXXX, slovne a fyzicky napadli tak, že všetci im vulgárne nadávali, obž. A. S. jej pritom povedal, že je jediná, ktorá neplatí výpalné a dlho to tak nebude a platiť bude, pretože jej to tam rozbijú, a fyzicky ju napadol tak, že ju jedenkrát udrel otvorenou rukou po tvári, obž. K. G. na ňu vylial kávu, strčil jej ružu do úst so slovami, že teraz vie, čo to znamená, dvakrát ju udrel otvorenou rukou po tvári, vzal na stole náhodne ležiaci kuchynský nôž s bielou rukoväťou, s čepeľou o dĺžke 12 cm a týmto bodal do stola so slovami, že vie, čo ju čaká, keď nebude platiť, a fyzicky napadol aj jej manžela W. D., ktorý tam prišiel, tak, že ho najmenej 4 krát udrel päsťou do oblasti tváre a opakovane ho kopol do oblasti brucha a rozkroku aj po tom, čo tento spadol na zem, ods. Z. E. chytil Y. D. v oblasti krku a povedal jej, že je jediná, ktorá neplatí výpalné a dlho to trvať nebude, dvaja doposiaľ nezistení páchatelia vyššie popísané konanie slovne povzbudzovali a jeden z nich fyzicky napadol aj jedného z dvoch tam prítomných hostí, W. Z., nar. XX.XX.XXXX, tak, že ho rukou udrel do oblasti ramena, v dôsledku čoho tento spadol na zem, na pokyn obž. A.a S. odsúdení a dvaja nezistení páchatelia v tomto konaní nepokračovali s tým, že majiteľka sa už poučila, pričom poškodení neutrpeli zranenia, ktoré by si vyžiadali liečenie spojené s práceneschopnosťou obžalovaní A. S., A. Z., J. L., O. Z., O.. X. a Z. L. 2) dňa 1. apríla 2002 v presne nezistenom čase medzi 16.00 hod. až 17.22 hod. pred a v bufete v lokalite K. v katastrálnom území mesta S. I., okr. D., po predchádzajúcej vzájomnej dohode, opäť v úmysle prinútiť majiteľku bufetu Y. D., nar. XX.X.XXXX, aby platila tzv. výpalné obž. W. S., sa tejto vyhrážali a túto a jej manžela W. D., nar. XX.X.XXXX, slovne a fyzicky napadli tak, že všetci im vulgárne nadávali, obž. A. S. jej pritom povedal, či nestačilo, čo jej spravili minulý rok, že jeho kriminálka posunula o krok dopredu a on ju posunie o tri kroky dozadu, a či sa nepoučila, lebo je jediná, ktorá neplatí a platiť sa bude, obžalovaní J. L., O. Z., A. Z. a Z. L. vošli do bufetu, kde obž. O. Z. chytil Y. D. v oblasti krku a povedal jej, že je jediná, ktorá neplatí, obž. J. L. fyzicky napadol jej manžela W. D., ktorý tam prišiel tak, že ho sotil o pult, obž. O. Z. vzal z kuchyne bufetu porcie vyprážaného kapra a klobásu, ktorými núkal ostatných spoluobžalovaných, a následne spoločne s obžalovanými J. L., A. Z., Z. L. a O. Z. začali rozbíjať zariadenie bufetu a poškodzovať tovar, na pokyn obž. A.a S. ostatní obžalovaní v tomto konaní nepokračovali s tým, že stačí, že sa majiteľka už poučila, a odišli na osobných motorových vozidlách zn. Fiat Marea čiernej metalízy, ev. č. D., ktorého majiteľom bol obž. A. S. a zn. VW Passat šedej metalízy, ev. č. D., ktorého majiteľom bol obž. O. Z. smerom na Tatranskú Kotlinu a približne po polhodine sa obžalovaní vrátili na uvedených vozidlách, z ktorých vystúpili O. Z., J. L., A. Z. a O. X., ktorý sa poškodených opýtal, prečo neupratujú, či čakajú na fotenie, a Y. D. povedal, aby si ho zapamätala, lebo tam nie je posledný krát a platiť sa bude, pričom tohto konania sa obžalovaní sčasti dopustili v prítomnosti jedného hosťa a dvoch maloletých detí poškodených, zničením a poškodením zariadenia bufetu a znehodnotením tovaru spôsobili majiteľke bufetu škodu v doposiaľ presne nezistenej výške a poškodení neutrpeli zranenia, ktoré by si vyžadovalo liečenie spojené s práceneschopnosťou a lekárske ošetrenie nevyhľadali, t e d a obžalovaný A. S. v bodoch 1) - 2) - spoločným konaním iného násilím nútil, aby niečo konal - dopustil sa verejne hrubej neslušnosti a výtržnosti tým, že napadol iného, obžalovaní J. L. a O. Z. v bode 2) - spoločným konaním iného násilím nútili, aby niečo konal - dopustili sa verejne hrubej neslušnosti a výtržnosti tým, že napadli iného, obžalovaný A. Z., O. X. a Z. L. v bode 2) - spoločným konaním iného násilím nútil, aby niečo konal - dopustili sa verejne hrubej neslušnosti a výtržnosti t ý m s p á c h a l i obžalovaný A. S. v bodoch 1 - 2) v spolupáchateľstve pokračovací trestný čin vydierania v jednočinnom súbehu s trestným činom výtržníctva podľa § 9 ods. 2 k § 235 ods. 1 a § 202 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.8.2003, obžalovaní J. L. a O. Z. v bode 2) v spolupáchateľstve trestný čin vydierania v jednočinnom súbehu s trestným činom výtržníctva podľa § 9 ods. 2 k § 235 ods. 1 a § 202 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.8.2003, A. Z., O. X. a Z. L. v bode 2) v spolupáchateľstve trestný čin vydierania v jednočinnom súbehu s trestným činom výtržníctva podľa § 9 ods. 2 k § 235 ods. 1 a § 202 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.8.2003, a za to u obžalovaného A.a S. podľa 37 Tr. zákona u p ú š ť a od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/124/2010 zo dňa 1.3.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7To/24/2013 zo dňa 25.9.2014, ktorým bol obžalovanému W. S. uložený za trestný čin podľa § 279 ods. 2 Tr. zák. (zákon č. 300/2005 Z.z.) úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 3 (troch) rokov, pretože má za to, že tento trest je dostatočný. u obžalovaných A. Z., J. L., O. Z., Z. L. a O. X. podľa § 24 ods. 1 Tr. zákona s poukazom na čl. 13 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd u p ú š ť a od potrestania. Podľa § 229 ods. 1 Tr. por. poškodenú Y. D. nar. XX.XX.XXXX, bytom D., Z. č. XXXX/XX, okr. D., s nárokom na náhradu škody o d k a z u j e na konanie o veciach občianskoprávnych. o d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Prešove na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných A. S., K. G., Z. E., A. Z., J. L., O. Z., O. X. a Z. L., prečítaním výpovedí poškodených Y. D. a W. D., výsluchom poškodeného W. Z., výsluchom svedkov S. I., A. Z., P. E., L. X., V. A., R. A., F. Z.,, J. O., J. A., M. S., Ing. R. X., Mgr. K. A., Ing. R. I., J. X., R. I., JUDr. P., J. D., J. Z., J. E., R. D., J. P., A. X., P. D., F. D., S. P., U.. S., J. D., D. I., K. Y., M. D., M. Z., I. I., M. U., A. U., J. X., F. S., M. G., L. Z., Z. Z., Z. D., A. S., J. U., Ing. S., J. Skokana, O. S., K. D., J. Z., M. S., M. X., M. U., F. J., I. X., K. P., J. E., A. K., M. I., J. K., R. O., M. I., Doc. Ing. Š. S. CSc., JUDr. M., M. O., L. D., prečítaním výpovedí svedkov Ing. A., A. D. ml., M. X., V. G., I. G., J. S., Z. L., M. D., I. O., I. A., M. L., M. D., výsluchom znalcov z odboru psychológie PhDr. J. D. a odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria, MUDr. K. A., prečítaním znaleckých posudkov z odboru zdravotníctvo, odvetvie traumatológia, a z odboru bytového zariadenia, prečítaním listinných dôkazov a to správ poskytovateľov telekomunikačných služieb, záznamov o uskutočnení telekomunikačnej činnosti, zápisníc o vydaní veci, zápisníc o obhliadke z miesta činu, zápisníc o rekogníciach, zápisníc o vykonaní rekonštrukcie, s pripojenými fotodokumentáciami, s fotoalbumami, zápisnice o previerke výpovede, správ a rozhodnutí z daňového úradu, zápisníc o miestnom zisťovaní, s daňovými priznaniami, výkazov obratov poškodenej, výpisov z obchodného registra, správ z ODI OR PZ Kežmarok, listín týkajúcich sa smrti neb. M. X., správ z OR PZ Kežmarok k telefonickým oznámeniam poškodenou, predložených listov, živnostenských listov, správ o počasí, správ od zamestnávateľov k dochádzke a prítomnosti na pracovisku, ako aj ďalších listín obsiahnutých v spise, a dospel ku skutkovým zisteniam uvedeným vo výroku tohto rozsudku. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaní popierali spáchanie skutkov kladených im za vinu. Obžalovaný A. S. na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a vo veci nevypovedal. Preto boli prečítané jeho výpovede z prípravného konania, z ktorých vyplynulo najmä to, že v bufete na K. bol viackrát, nepamätá sa ale, či tam bol 8.7.2001. So Y. D. mal iba jedenkrát konflikt, keď mal vypité a ona ho nechcela včas obslúžiť, nikdy jej neponúkal alkohol na predaj, nijaké výpalné od nej nežiadal, nijako sa jej nevyhrážal, ani jej nenadával, že musí platiť výpalné alebo že jej tam porozbíjajú zariadenie. Pripustil, že tam bol s kamarátmi na aute Fiat Marea D., nijakých hostí ale nevyhodili ani nezbili, nikdy poškodenej nezbili manžela, ktorého pozná iba z videnia a nevie ako sa volá. Nebol pri udalosti, kedy by V. G. vybral kvet z vázy a dal ho Y. D. do úst, ide o výmysel. Dňa 1.4.2002 bol za manželkou v robote s autom Fiat Marea, ktoré vozidlo do mesta Spišská Belá riadila jeho manželka, pričom po ceste sa zastavili pred bufetom. Videl tam stáť aj VW Passat, ktorého majiteľom je Z., nevie či A. alebo O.. Keďže chcel vypiť poldeci, išiel k okienku, stál tam nejaký pán, kričal na majiteľku, kde je. Manželka ho od okienka ťahala preč, preto nerozprával so Y. D. a nijaké zariadenie jej nerozbíjal a ani nenapadol jej manžela. Nie je pravda, aby tam bol s A. Z., O. Z., bratmi L. a J. X.. Poškodená Z. D. je voči nemu zaujatá a to preto, lebo párkrát tam prišiel a bol voči nej drzý z dôvodu, že mu nechcela naliať. Potvrdil, že dňa 3.4.2002 bol za poškodenou Y. D., kedy tam bol aj jej manžel. Rozprával sa s ňou v búdke, bol sa jej ospravedlniť, že bol opitý 1.4.2002 a že bol k nej drzý. O tomto konflikte sa zmienil J. L., ktorého pozná. Vo vzťahu k zaistenému alkoholu dňa 18.6.2002 v počte 80 fliaš sa vyjadril, že tento kúpil v Prešove deň predtým od jemu neznámej osoby, alkohol bol riadne okolkovaný a zapečatený v originálnej kartónovej krabici. Cena 110.- Sk za fľašu vodky sa mu zdala výhodná, preto ho kúpil pre vlastnú potrebu, lebo rekonštruoval dom a zobral ho pre robotníkov. Nemal vedomosť o tom, že kolkové známky boli na fľašiach falošné. Alkohol mal v pláne vyložiť doma, ale ho náhodne zastavili policajti, tak ho dobrovoľne vydal. Dňa 8.7.2001 používal Fiat Marea evidenčného čísla D. a to do konca augusta 2001, potom používal Fiat Marea s evidenčným číslom D. Obž. O. Z. mu dňa 2.4.2002 hovoril, že dňa 1.4.2002 bol na K. v bufete, keď tam bolo porozbíjané zariadenie, nehovoril mu však, kto tam ešte bol a že by došlo k nedorozumeniu medzi ním a obsluhou bufetu, iba mu povedal, že keď sa tam zastavil, všetko bolo porozbíjané. Obžalovaného A. Z. súd nevypočúval ku skutku 1/ so zreteľom na procesný stav konania. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2T/4/2005 zo dňa 21.11.2006 bol obž. M. Z. uznaný vinným iba zo skutku 2/ obžaloby, aj napriek tomu, že na tohto obžalovaného bola podaná obžaloba pre dva skutky, pričom proti rozsudku krajský prokurátor odvolanie v jeho neprospech nepodal. Preto dokazovanie vo vzťahu ku skutku 1/ ohľadne obžalovaného M. Z. bolo bezpredmetné, keďže v zmysle § 264 ods. 2 Tr. poriadku nemohlo dôjsť ku zmene rozhodnutia v jeho neprospech. Za danej situácie obž. M. Z. vypovedal na hlavnom pojednávaní iba ku skutku 2/ obžaloby. Vo svojej výpovedi poprel spáchanie skutku uvedeného pod bodom 2/ v celom rozsahu. Na svoju obranu uviedol, že kritického dňa v bufete na K. nebol, pretože sa v rozhodnej dobe zdržiaval v prítomnosti svojich príbuzných. Dňa 1.4.2002 vo Veľkonočný pondelok spal u svojej priateľky v Kežmarku, v súčasnosti už manželky A. Z. rod. U., v rodinnom dome, kde prišli v skorých ranných hodinách. Vstali okolo obeda, najedli sa, potom okúpal priateľku a jej sestru a mamu. Okolo 14,00 hod. išiel pre synovca B. do J., ktorého zobral k svojej priateľke, aby aj on ju okúpal, ako aj jej sestru a mamu, a následne asi o 15,00 hod. odišli spoločne okúpať ich ekonómku, odkiaľ synovca okolo 16,00 hod. odviezol domov do J. a vrátil sa do domu jeho terajších svokrovcov. Jeho súčasná švagriná, sestra jeho manželky, v tej dobe ešte s priateľom, teraz manželom, odchádzali asi o 17,00 až 17,15 hod. do Bratislavy, preto sa s nimi rozlúčili a on s manželkou A. išli do bistra, pretože chcel zistiť, či čašníkovi nechýba nejaký tovar a či mu netreba pomôcť. S manželkou sedel v kuchyni a potom vo večerných hodinách asi o 18,00 hod. sa vrátili späť k nim domov. V súčasnosti sa nepamätá, s kým prišiel do styku v bistre. Vie, že sedeli v kuchyni, kde sa zdržiaval aj čašník, ktorý mal vtedy službu, išlo o A. D., a jeho priateľku D. K.. K prítomnosti jeho brata O. Z. v bistre v J. sa vyjadriť nevedel. S ostatnými spoluobžalovanými dňa 1.4.2002 nebol, nevie, či niektorý z nich v bistre bol. V dobe spáchania skutku bol užívateľom mobilného telefónu s číslom XXXXXXXXXX a nepamätá sa, s kým telefonicky hovoril v období od 31.3.2002 do 5.4.2002 a nespomenul si ani na to, či v tomto období komunikoval s niektorým z obžalovaných. K uskutočnenému hovoru dňa 2.4.2002 o 13,09 hod. na účastnícku stanicu s číslom XXXXXXXXXX sa vyjadriť nevedel. Obž. M. S. poznal až od doby začatia vyšetrovacej väzby v tejto trestnej veci, pripustil ale, že ho predtým mohol vidieť, nepoznal ho ale osobne a ani podľa mena. Obž. P. E. vôbec nepoznal, obž. V. G. poznal, ale odkedy, to uviesť nevedel. V čase skutku 2/ poznal Z. a J. L. a O. X., s ktorými bližšie vzťahy neudržiaval, išlo medzi nimi o bežný kamarátsky vzťah, keďže pochádzajú z J., O. Z. je jeho brat. Poškodených Y. D. a W. D. pozná až z úkonov tejto trestnej veci. Pri prvom výsluchu vypovedal iba to, na čo si spomenul, že po celý deň sa zdržiaval v dome jeho priateľky, lebo vedel, že skutok nespáchal. Obžalovaný O. Z. vo veci v konaní pred súdom vypovedal iba dňa 13.6.2006. Z jeho výpovedí z prípravného konania a z hlavného pojednávania vyplynulo, že dňa 1.4.2002 išiel spoločne s Z. L. a so svojím synom B. okúpať kamarátovu manželku do Tatranskej Kotliny v poobedňajších hodinách, pričom okolo 16,30 až 17,00 hod. zastavil so svojím osobným motorovým vozidlom VW Passat D. pred bufetom K.. V aute bol jeho syn B. a Z. L.. V tej dobe tam nevidel vozidlo Fiat Marea, aj keď vie, že patrí A. S., s ktorým sa ale nestretáva. Zašiel do bufetu kúpiť synovi džús, avšak videl tam bordel, boli tam poprevracané stoličky, preto ani nič nekúpil a odišli preč. V bufete bola nejaká pani, ktorú on osobne nepozná, nepamätá si, či tam bol nejaký pán, s pani nerozprával, ani od nej nepýtal žiadne výpalné a ani nevie, aby od nej pýtali výpalné jeho brat A., J. a Z. L., O. X. alebo A. S., lebo toho nebol svedkom, ani nepočul, aby sa pani niekto vyhrážal, tiež nevidel, aby ju niekto fyzicky napadol. Pri výsluchu dňa 14.10.2002 vypovedal, že v bufete K. bol okolo 17.00 hod. dňa 1.4.2002 a M. S. tam nevidel, taktiež tam nevidel R. E. a ani M. X., ktorých pozná z videnia. Na hlavnom pojednávaní dňa 13.6.2006 vypovedal rozdielne v tom smere, že tam videl R. E., M. X. a M. S. a nejakú pani, ktorú nepoznal, asi s ňou niečo mali, asi sa s ňou naťahovali. On im nič nehovoril, a nerozprával ani s tou pani. Rozpor vo výpovediach ohľadne prítomnosti osôb v bufete na K. vysvetľoval tým, že pri výsluchu 14.10.2002 tieto osoby neuvádzal, že tam boli, lebo nechcel nikomu uškodiť. Vtedy ešte nepoznal vážnosť tohto prípadu. On obž. M. S. nič také nehovoril, aby medzi ním a obsluhou došlo k nedorozumeniu, čo by neskôr vyústilo k slovnému napadnutiu a rozbitia zariadenia bufetu. V ďalšom vypovedal, že asi po mesiaci od tejto udalosti sa náhodne stretol s A. S. v J. na námestí, pred jeho podnikom, ktorý sa pri ňom zastavil a povedal mu, že problém, ktorý mali v bufete na K., je už vyriešený. Vtedy pri ňom stál J. X., ktorý s tým nič nemal. V bufete K. 1.4.2002 nebol v kuchyni, ani v iných priestoroch, iba vo vchodových dverách. Nevidel tam brata A. ani J. L. a O. X.. Uvedené hovoril aj vyšetrovateľovi M., ktorý však povedal, že prokurátor to akceptovať nebude, že on vie, ako to bolo. Hneď mu aj vymenoval, že kto tam bol a kto tam nebol ohľadne druhého skutku, že sa to stalo tak, ako mu povedali. Prvý krát poškodenú Y. D. videl v obchode s potravinami v D., v objekte J., kde pracovala manželka Z. L.. Tam raňajkoval. Prišla tam Y. D., pozrela sa na nich, zasmiala sa a odišla preč. Vtedy mal pred potravinami auto. Manželka Z. L. mu povedala, že je to A. dcéra a že tam chodí na nákup. V tej dobe M. S. poznal veľmi málo. Nekamarátil sa s ním, lebo on pochádzal zo S. I., nestretával sa s ním vôbec. Vzťah s O. X. a J. L. charakterizoval ako priateľský. J. X. navštevoval jeho podnik. V tej dobe a aj v čase výsluchu pred súdom dňa 13.6.2006 používal mobilné číslo XXXX XXX XXX. Toto číslo nepoužíval asi nikto, možno že manželka. V dobe skutku nepoužíval mobilné číslo brata A.. Nevedel, komu patrí číslo XXXXXXXXXX, ak toto číslo patrilo obž. M. S., tak M. S. mohol poznať niektorých jeho známych a mohol volať, resp. niektorí jeho známi, ktorí sa s ním poznali, mohli volať z jeho mobilu na jeho mobil. Obž. M. S. sa stýkal s obž. Z. L., ktorý jemu vtedy mohol volať, resp. chodil tam k nemu do podniku Z. L. a mohli sa poznať. Obžalovaní M. S. a P. L. sa mohli spoznať v nočnom podniku v I., kam obaja chodili. Aj on bol v tom podniku, cez deň, a to približne raz za dva mesiace. O tom, že tam chodil M. S., mu povedal Z. L., keď prišiel z väzby. Obžalovaný J. L. od začiatku tvrdil (prvé výsluchy z 18.6.2002 a 20.6.2002), že obvinenie ku skutku z 1.4.2002 sa nezakladá na pravde, v ten deň nebol okolo 16,45 hod. na K., nikomu sa nevyhrážal, ani nijako nenapadol manžela Y. D., istého W. D.. Taktiež nerozbíjal zariadenie v bufete, nič odtiaľ nebral, nevie ani o iných osobách, či tam boli. Poškodenú nepozná. Predtým počul, že obžalovaní S. s G. mali mať nejaký incident s poškodenou a mali tam rozbiť zariadenie, povedal to aj S. ako aj G., aby si to dali s poškodenou do poriadku, pričom obaja hovorili, že sa pôjdu dohodnúť. Za svojho brata Z. ruku do ohňa nedá. Bol zadržaný kukláčmi aj kvôli nejakým traktorom, nakoniec sa vyjasnilo, že tam bol jeho brat Z. a nie on, on sa staral o dcéru, lebo manželka si vybavovala prácu v zahraničí. Pri výsluchu dňa 09.07.2002 obž. Ľ. L. uviedol nové skutočnosti týkajúce sa jeho obhajoby. Tvrdil, že ráno 1.4.2002 prišiel domov aj s bývalou manželkou Y. z tanečnej zábavy a spal doobeda asi do 13,00 až 13,30 hod., kedy k nim prišiel O. X. z D., ktorý bol u nich do večera asi do 20,30 hod.. Medzi 15,00 až 16,00 hod. sa uňho zastavil aj D. A. zo S. P., ktorému povedal, že má návštevu a nepustil ho do bytu. Okolo 20,30 išiel autom do práce, do nočného podniku C. v S. P., ktorého majiteľom je U. I., kde bol až do rána 2.4.2002. Na tieto udalosti si spomenul až vo väzbe, keď zistil, že 1.4.2002 bol Veľkonočný pondelok, preto potom konkrétne vypovedal, čo v ten deň robil. K osobám obžalovaných a svedkov obž. Ľ. L. uviedol, že A. S. poznal pred 1.4.2002 asi pol roka až rok, vie, že hrával futbal v J. a chodil do nočného podniku v I. a tiež v S. P.. Nevie, ako dlho hrával obžalovaný S. futbal za J.. V tej dobe bol jedným z vlastníkom nočného podniku v I., kde sa občas zastavil A. S., V. G. a P. E., ale nie spolu, ale každý osobitne a na ďalšie mená si už nepamätal. Nepamätal si, aby tam chodil A. Z., O. Z.. Zo začiatku, keď sa podnik otvoril, chodil tam aj O. X.. Potom už tam nechodil. Pozná ho, lebo s ním chodil do školy. S J. X. mal normálny kamarátsky vzťah, poznali sa dlhé roky. J. X. mal svoju robotu, sem tam si volali. Stretávali sa nielen náhodne, ale aj tak, že si dohodli telefonicky schôdzku. Vychádzal aj s O. Z., pretože on mal krčmu a človek sa tam zastavil na kávu a porozprával sa kde s kým. S O. Z. sa stretával málo, pripustil, že mu robil zábavu a mu zavolal. V čase výsluchu podnikal s O. Z. v poľnohospodárstve a v tejto oblasti podnikal spoločne aj s bratom Z.. S inými obžalovanými nepodnikal. Medzi obž. M. S. a obž. M. Z. podľa jeho názoru žiaden vzťah nebol. Taktiež nemožno hovoriť o nejakom vzťahu medzi A. S. a O. Z., spolu ich nevidel a ak nejaký vzťah mali, on o tom nevie. Myslí si ale, že v dobe okolo 1.4.2002 sa poznali. Svedka P. E. pozná asi jeden rok cez brata Z., svedka M. X. pozná asi 4-5 rokov, pretože mu pomáhal v nočnom bare C.. S poškodenými sa nikdy nestretol, ale jeho brat A. L. býval v tom istom bloku ako poškodená Z. D., preto ho táto mohla vidieť mnohokrát. Obž. M. S. mu po 1.4.2002 niečo spomínal, keď sa stretli v bistre v J., že v bufete na K. sa niečo stalo, mal sa tam urobiť nejaký bordel a spomínala sa tam nejaká chladnička, a že tam bol on s O. Z., ale tomu nepripisoval žiadny význam. Okrem M. S. a J. Z. tam bol asi aj jeho brat Z. a veľa ďalších chlapcov, ale na mená si už nespomína. Pokiaľ mu M. S. hovoril, že v bufete K. sa niečo stalo, tak z toho usúdil, že tam asi bol, ale nepovedal mu konkrétne, kto ten bordel tam urobil. Pri svojej podnikateľskej činnosti sa nedostal do obchodného styku so Y. a W. D. a ani s Ing. A., otcom poškodenej Y. D.. Nevedel, či mali dôvod voči nemu vypovedať nepravdu, iba usúdil, či ich na to niekto nenahovoril. Osobne nevie o nikom, kto by mal záujem mu škodiť až do takej miery, aby mu chcel privodiť trestné stíhanie. Pripustil aj tú možnosť, že poškodení si ho mohli pomýliť s M. X., ktorý skoro dennodenne robil s ním a bol mu podobný a ktorý ho na zábave z nedele na pondelok pred dňom 1.4. zastúpil v práci v jeho podniku v S. P.. Obž. Z. L. v tomto konaní pri výsluchu dňa 17.7.2004 vypovedal, že dňa 01.04.2002 bol s obž. O. Z. na K., ale v čase, keď tam prišli na osobnom motorovom vozidle zn. VW Passat a obž. O. Z. chcel kúpiť synovi B. džús, počuli krik z bufetu a boli svedkami toho, že muž menom D. rozbíja zariadenie v tomto bufete a kričal to, čo im je kladené za vinu. Bol tam prítomný aj Z. E.. Uvedené potvrdil aj na hlavnom pojednávaní dňa 13.6.2011, kedy svoje tvrdenie doplnil aj o prítomnosť obž. M. S.. Čo však robil obž. S. a P. E., k tomu sa vyjadriť nevedel. Nepočul, aby majiteľka niečo kričala. Poškodenej nepomohli preto, lebo nevedel, o čo ide. Pri svojom výsluchu dňa 6.9.2004 obž. Z. L. neuvádzal prítomnosť menovaných osôb v bufete po ich príchode s obž. O. Z., ale popísal, že v bufete bol bordel, boli tam porozhadzované stoličky, rozbité poháre, fľaše boli na zemi, a preto si mysleli, že ich nik neobslúži a odišli preč. Dňa 1.4.2002 sa nijakého prepadu nezúčastnil. Ak v jednej výpovedi uviedol, že videl obž. A. S., Z. E. a M. X. a v druhej výpovedi túto skutočnosť neuvádzal, tak nechcel svojou výpoveďou uškodiť menovaným trom osobám. Všetkých obžalovaných pozná, niektorých od detstva, niektorých z okolia, ale s nimi nepodnikal. S obž. M. Z. nikde nechodil a preto sa odmietol vyjadriť, či sa zúčastnil nejakého prepadu. Osobné motorové vozidlo Fiat Marea D. patrí A. S., on sa na ňom vozil. Poškodených v bufete dňa 01.04.2002 nevidel, čo tvrdil pri svojom výsluchu dňa 6.9.2004, a ani ich nepoznal. Poškodenú Z. D. mohla poznať jeho manželka, lebo chodila k nej nakupovať do potravín. Vo výpovedi dňa 17.7.2004 však uviedol, že s poškodenou vychádzali aj s jeho manželkou dobre, keďže táto chodila k nej do potravín, pričom táto ich opakovane volala do bufetu s tým, že bude variť guľáš. V živote nemal žiadny konflikt so Y. D. ani s jej manželom, ktorého ani raz nevidel. S Ing. A. taktiež nemal žiadny konflikt. Obž. A. S., svedkov Z. E. a M. X. poznal ako kamarátov, nemal s nimi žiadne konflikty. Nevie, aký dôvod mal M. X. tvrdiť, aby sa priznal, že v bufete K. bol a urobil tam ten bordel. Nespomína si, či stáli vo dverách bufetu K. a odtiaľ zbadal M. X., alebo ho zbadal z priestoru pred vchodovými dverami. Obž. O. X. popieral spáchanie skutku. Na svoju obhajobu uviedol, že dňa 31.3.2002 nastúpil na službu ako nočný strážnik v hoteli L., ktorú ukončil 1.4.2002 o 07,00 hod. a ihneď nastupoval znovu na službu, ktorú vykonával spoločne s X. O. a A. I. a ktorú ukončil medzi 13,30 až 14,00 hod.. Skutočnosť, že je v práci nikde nezapisoval, ale na starosti ich mal p. K.. Bol spracovaný plán služieb, na základe ktorého vykonávali 12 hodinové služby. Dňa 01.04.2002 prišiel domov asi o 14,30 hod. až 14,45 hod., doma bola jeho mama a sestra U. O.. Keď sa najedol, okolo 15,30 hod. išiel do bistra v J., kedy volal kamaráta D., ktorý za ním prišiel asi o 15-20 minút a sedeli v bistre asi do 17,00 hod., kde v ten deň hrali muzikanti S.. Pri nich sedeli aj jeho známi F. D. a S. P.. Po odchode z bistra išiel na návštevu ku svojej sestre O. S., kde bol aj jej manžel Ing. F. S.. Dňa 13.5.2002, ktorý deň si pamätá z dôvodu, že v ten deň mala jeho priateľka W. P. narodeniny, sa stretol s O. P., s ktorým sedeli najprv v M. v D. a potom sa išli spoločne najesť do bufetu K.. Pani, ktorá tam bola, im ponúkla guľáš, ktorý im doniesla von, kde sedeli. Predtým, ako zaplatil, tam prišiel nejaký pán aj s dieťaťom, bol to asi jej manžel alebo priateľ. Pani mu ponúkla aj žuvačky. Podľa jeho názoru, poškodená by ho bola spoznala, keby bol v bufete aj 1.4.2002. S O. P. sa v tej dobe poznal dva alebo tri roky a to prostredníctvom B. Y., bližší vzťah s ním vtedy nemal, keď sa stretli, tak sa porozprávali. Na druhý deň po prepustení zo zadržania bol v hoteli S. v práci, kde prišli i P. E. a D., a pýtali sa ho ohľadne bufetu K., že čo sa deje a čo majú robiť. Odpovedal im len, nech si pozháňajú advokáta, boli trochu nervózni, povedali mu, že dňa 1.4.2002 boli v bufete K., nehovorili s kým. Asi vo vzdialenosti 2 m bol od nich A.. Podľa jeho názoru poškodená Z. D. odoberala alkohol od obž. M. S. a ku konfliktu došlo preto, lebo odmietla zaň zaplatiť. Keď boli na rekonštrukcii, počul ako sa rozprávali obžalovaní O. Z. a A. S., kedy M. S. povedal J. Z., že on nemôže nič urobiť, lebo je v tom pálenka. Preto vychádzal z toho, že ide o pálenku, a tiež počul, že aj v prvom prípade v roku 2001 dlhovala D. obž. M. S. peniaze. Na K. boli obžalovaní M. S., P. L., J. Z., P. E. a M. X.. Obž. M. Z. tam nebol, lebo ho videl v bistre v J.. Vie o tom, že v roku 2001 mali byť na K. obžalovaní E., G., S. a asi aj M. L.. Tieto informácie získal z listov písaných obž. J. Z., z ktorých si účasť osôb na K. poskladal. Na hlavnom pojednávaní 13.6.2006 nevedel povedať, prečo v prvých výpovediach neuvádzal, že v bistre v J. bol aj obž. M. S., obž. J. Z., P. E. a M. X.. Spoluobžalovaných pozná, ale bližšie sa s nimi nestýka. Jeho vzťah k A. Z., O. Z., J. L., Z. L. bol taký, že keď sa stretli, tak sa spolu porozprávali. J. L. vlastnil bar v I., ktorý poznal, lebo bol v ňom. Spoluobžalovaných tam nestretol. V kritickej dobe pravdepodobne používal mobilné číslo XXXX XXX XXX. Z tohto čísla volal Z. D. predtým, než sa stretli v bistre v J. 1.4.2002. Pre odstup času si nepamätal, či z uvedeného mobilného čísla volal tu prítomných spoluobžalovaných v roku 2002. Poškodená Y. D. si to všetko vymyslela, je to alkoholička. Osobný kontakt s poškodenou Y. D. nemal a bolo by vhodné zistiť jej minulosť. Obž. K. G., o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté, na hlavnom pojednávaní vo veci nevypovedal. Z jeho výpovedí zabezpečených v prípravnom konaní vyplynulo, že obvinenie sa nezakladá na pravde. Pripustil, že dňa 8.7.2001 mohol byť v ranných hodinách v bufete na K., avšak či tam bol naozaj, to uviesť nevedel. V bufete sa občas zastavili aj s obž. M. S., keďže chodievali hrať futbal do rekreačného strediska. Obsluhe bufetu pri týchto návštevách nevenoval pozornosť, nepozná jeho majiteľku ani jej manžela. Čo si pamätá, pokiaľ on bol v bufete, nikto bufet nerozbíjal ani zariadenie v ňom. Od poškodenej Z. D. nežiadal výpalné a ani jej kvet do úst nevložil a ani na ňu nevylial kávu. Nikdy nemal konflikt so Y. D. a ani s jej manželom, a tiež nepoužil voči nej žiadne násilie. V kritickej dobe bol na Šírave u rodiny, ale neuviedol mená osôb, lebo ich nechcel do toho zaťahovať, bol tam asi v prvej polovici júla 2001 so svojím synom B.. Pozná všetky osoby osobne a to A. S., Z. E., O. I., O. Z., A. Z., J. L., Z. L. a O. X., nemá však žiadne informácie o tom, aby tieto osoby samostatne alebo spolu sa poškodenej nejako vyhrážali, k niečomu ju nútili alebo rozbíjali zariadenie jej bufetu. Neskôr prehlásil, že A. Z. pozná iba z videnia, predtým totiž býval v J., avšak nikdy medzi nimi neboli priateľské vzťahy. Ani obž. Z. E., vo vzťahu ku ktorému je vec právoplatne skončená, nevypovedal a preto krajský súd prečítal jeho výpoveď z prípravného konania, v ktorej uviedol, že 8.7.2001 sa stretol v ranných hodinách s M. S. a V. G., nevie čí to bol nápad, ale chceli sa ísť najesť do Tatranskej Kotliny a keďže cestou videli, že bufet na K. je otvorený, preto ich obž. S. zaviezol tam. Sadli si na lavice pred bufetom a V. G. išiel objednať guľáš. Nevie, kde bol V. G. a kde požadoval jedlo od obsluhy, ale zdržal sa asi 5 minút a vrátil sa k nim s tým, že nemajú guľáš, preto sadli do auta a odišli. Vrátili sa späť do Sp. Belej. Nikto z nich nehovoril poškodenej, že ty kurva budeš platiť, nevidel ani, aby V. G. napadol jej manžela. Taktiež nie je pravdou, aby chytil poškodenú pod krk a mal jej povedať, že je jediná, ktorá neplatí a dlho to trvať nebude. Nevidel ani, aby obž. M. S. poškodenú udrel po tvári a obž. V. G. dvakrát. V rámci dokazovania boli produkované dôkazy v prospech obžalovaných. Tvrdenie obž. M. S., že dňa 1.4.2002 bol za manželkou v práci, osvedčovala svedkyňa Z. D., neter obž. S.. Menovaná vypovedala, že obž. M. S. prišiel k nim na chatu J. okolo 13,00 hod., odkiaľ ho manželka W. S. odviezla v čase medzi 14,00 až 14,30 hod. domov a vrátila sa asi za pol hodiny. Uvedený prípad si zapamätala preto, lebo manželka odviezla obž. M. S. domov, čo ale nebola pre ňu výnimočná situácia. Prítomnosť obž. M. S. na chate J. potvrdila aj jeho manželka W. S., ktorá objasnila i priebeh cesty domov s osobným motorovým vozidlom Fiat Marea EČ: D., počas ktorej sa zastavili v bufete K. z dôvodu, že jej manžel chcel vypiť poldeci. Manžel sa vrátil z bufetu s tým, že poškodená ho neobslúžila a preto sa s ňou pohádal. Domov došli okolo 15,30 hod. a ona sa vrátila do práce. O 19,30 hod. po návrate z práce domov našla manžela spať. Keď sa zobudil, oznámila mu, že na K. bola polícia, preto mu povedala, aby sa išiel poškodenej ospravedlniť, aby ho táto nespájala s nejakým incidentom, čo napokon aj urobil, lebo jej túto skutočnosť oznámil asi jeden až dva dni po uvedenom konflikte s tým, že poškodená zaujala taký postoj, že ho obvinila z nejakého incidentu. Vedúci v čase príchodu jej manžela na chatu spal a počula od Kočovej, že hovoril M. G. ako má vypovedať. Obhajobu obžalovaného A. Z. potvrdzovali svedecké výpovede v súčasnosti už rodinných príslušníkov M. U., A. U., I. I. rod. U., D. I., A. Z. rod. U.. Z nich vyplynulo, že obž. M. Z. sa dňa 1.4.2002 zdržiaval v D. u nich doma asi až do 17,00 hod., i keď medzi tým odišiel oliať účtovníčku V. M. so synovcom B., pre ktorého bol v J., čo táto svedkyňa potvrdzovala. Svedkyňa K. Y. rod. K. a A. D., čašník obžalovaného, vypovedali, že 1.4.2002 od 17.00 hod. do 18.00 hod. bol A. Z. s priateľkou A. v bistre v J. a zdržiavali sa prevažne v kuchyni v ich prítomnosti. Návštevu obžalovaného O. Z. u U. A. tento svedok potvrdil, keď vypovedal, že kritického dňa 1.4.2002 okolo 16.30 - 16.45 hod. prišiel k nim na striebornom Passate do Tatranskej Kotliny O. Z. so synom B. v spoločnosti Z. L. a po 10 minútach odišli. V prospech obžalovaného J. L. vypovedal svedok O. X., ktorý potvrdil, že dňa 1.4.2002 od 13.00 až 14.00 hod. do 19.00 až 20.00 hod. bol u neteri Y. L. na návšteve, kde bol aj J. L.. Túto skutočnosť nepriamo potvrdil i svedok A. D., ktorému 1.4.2002 okolo 16.00 hod. J. L. povedal, že doma má návštevu. Svedkyňa Y. L., bývalá manželka obžalovaného, uviedla, že 1.4.2002 bola celý deň doma s bývalým manželom, ona vtedy v zahraničí nebola. Na hlavnom pojednávaní uviedla, že 1.4.2002 bol u nich na návšteve O. X. a A. D.. K dobe príchodu domov obž. O. X. z práce okolo 15,30 hod. a k jeho ďalšej prítomnosti doma v čase okolo 15,50 hod. sa vyjadrila jeho matka U. X.. Svedkyňa C. P. vypovedala, že v čase okolo 16,15 hod. sa obž. J. X. zdržiaval doma, kedy k nim prišla na návštevu, spolu pili kávu a okolo 16.45 hod. obžalovaný odišiel na návštevu svojej sestry O. S.. Túto skutočnosť potvrdzovali svedkovia O. S. a Ing. F. S., ktorí jeho príchod stanovili v čase okolo 17,00 až 17,30 hod., pričom z návštevy odchádzal niekedy okolo 20,00 až 20,30 hod. Prítomnosť obžalovaných A. Z., O. Z., Z. L. a O. X. v bistre v J. bola objasňovaná svedeckými výpoveďami O. D., A. D., Z. D., L. D., S. P., O. S., F. S., D. D., O. Z., A. S., A. X. a A. U.. Títo svedkovia vypovedali, že dňa 1.4.2002 sa zdržiavali v bistre a približne od 13.00 - 13.30 hod. do 16.30 - 17.00 hod. tam hrala muzika. Svedok O. D. o prítomnosti obž. J. X. v bistre v prípravnom konaní vypovedal v dobe od 15,00 až 15,30 hod. do 18,00 hod., v konaní pred súdom jeho prítomnosť v bistre stanovil približne od 14,30 hod., pričom pri objasnení rozporov ohľadne časovej relácie zotrval na výpovedi z prípravného konania. Svedok A. D. registroval obž. O. X. v bistre niečo po 15,00 hod.. Svedok Z. D. stanovil čas prítomnosti obž. O. X. v bistre od 14,30 až 15,00 hod. do 18,00 hod., L. D. približne od 16,00 hod., kedy prišiel do bistra, do 17,30 hod., kedy odchádzal z bistra pre manželku, ktorá mu zavolala z práce. Svedok S. P. stanovil čas príchodu obž. J. X. do bistra okolo 15,00 až 15,30 hod. s jeho odchodom okolo 18,00 hod. a O. E. sa vyjadril k prítomnosti obž. O. X. približne v čase okolo 16,00 až 16,30 hod, kedy sa tam zastavil kúpiť deťom džúsy. K prítomnosti obž. O. Z. v bistre sa vyjadrili svedkovia O. S., ktorý vypovedal, že okolo 14,00 hod. ho tam videl, F. S. videl v bistre sedieť obž. O. Z. v spoločnosti J. L. do 15,00 hod.. Svedok D. D. vypovedal, že okolo 13,00 až 13,30 hod. videl v bistre O. Z. v spoločnosti Z. L., O. Z. videl obž. J. Z. v bistre bez uvedenia času a A. S. si po príchode do bistra dal s obž. O. Z. po pive, ktorého odchod registroval okolo 14,30 hod.. Svedok S. P. rozprával s obž. O. Z. medzi 16,00 až 17,00 hod.. Obž. A. Z. v bistre okrem A. D. videli svedkovia D. D., O. Z., A. X., A. U. približne od 16,30 hod. až 17,00 hod. do 18,00 hod., pričom O. Z. videl, ako obž. M. Z. sedí v bistre. Podľa svedkov A. S., F. S. a O. S. obž. Z. L. hral s nimi v čase okolo 15,00 hod., svedok D. D. a O. Z. ho taktiež registrovali v bistre, pričom obž. Z. L. sedel v spoločnosti svedka J. Z.. Ku skutočnosti, že obž. O. X. sa mal zdržiavať v bufete K. dňa 13.5.2002, vypovedal svedok J. P., ktorý tvrdil, že ich obsluhovala poškodená bez toho, aby reagovala na osobu obž. J. X.. Svedkyňa W. P., t. č. X., manželka obžalovaného, uvádzala, že v tejto dobe bola v Taliansku, pričom obž. O. X. jej volal, že sedí s kamarátom v bare, avšak nevedela vysvetliť, prečo o tom nevypovedala v prípravnom konaní. Svedok M. D. nevidel v bistre bratov L., svedok Z. D. tam nevidel obžalovaného M. S., Z. E. a A. X., obž. S. videl v bistre L. D.. A. S. a A. X. nevideli v bistre O. X., okrem toho A. S. nevidel v bistre A. S. a J. L., v čase po 16,00 hod. svedok A. X. v bistre nevidel bratov L., O. Z. a O. X., svedok A. U. nevidel v bistre po 16,00 hod., kedy tam prišiel, obžalovaných O. X., O. Z., J. a Z. L., ktorých z videnia pozná. Svedok O. S. v ten deň s J. L. do styku neprišiel. Obžalovaných A. S., K. G. a Z. E. zo spáchania skutku usvedčujú poškodení Y. D. a W. D., ktorí v konaní pred konajúcim súdom v novom zložení senátu po zrušení napadnutého rozsudku zo dňa 21.11.2006 osobne vypočutí neboli, pretože poškodená Y. D. má pobyt v Českej republike a pobyt poškodeného W. D. nie je známy. Ich výpovede boli prečítané na hlavnom pojednávaní. Poškodení Y. D. a W. D. vo svojich výpovediach v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom, vo výpovediach pri konfrontáciách, ako aj pri rekonštrukcii popísali skutkový dej, v ktorom vzhľadom na ich opakované výsluchy vznikli určité rozpory, najmä v popise činnosti jednotlivými páchateľmi, avšak súd tieto rozpory, ktoré objasňovali, hodnotil aj s prihliadnutím na odstup času od popisovania prežitého a znalecky posudzovaného zisteného emotívneho prežívania udalostí, v dôsledku ktorého dochádza k vytesňovaniu negatívne prežitých udalostí, následkom čoho je aj skresľovanie prežitého. Inak povedané, emotívne prežívanie udalosti a ich reprodukcia po určitej dobe môže mať za následok nepresnú interpretáciu prežitého, pričom s odstupom času sa uchováva v pamäti iba základná dejová línia bez zachovania detailov, resp. niektorých detailov. Na obsah opakovaných výsluchov poškodených mohli mať vplyv aj zážitky súvisiace s vyšetrovacími úkonmi, s medializáciou prípadu a so získavaním ďalších informácií, medzi iným i konzultovanie udalostí medzi nimi navzájom, pričom nepresnosti vo výpovediach poškodeného W. D. so zreteľom na jeho osobnostnú štruktúru by mali byť v menšej miere, čo vyplynulo z výsluchu znalca. Za danej situácie, ak poškodená Y. D. opakovane vypovedala vo veci dňa 1.4.2002 ako oznamovateľka, že bol spáchaný trestný čin, a po začatí trestného stíhania v dňoch 18.6.2002, 15.7.2002, 24.7.2002, 30.7.2002, 31.7.2002, 7.8.2002, 16.10.2002, 22.10.2002, 27.11.2002, 3.12.2002, 4.2.2003, 6.3.2003, 15.4.2003 a 28.6.2006, a poškodený W. D. opakovane vypovedal v dňoch 1.4.2002, 18.6.2002, 15.7.2002, 30.7.2002, 31.7.2002, 22.10.2002, 27.11.2002, 4.2.2003 a 14.6.2006, konajúci súd vychádzal pri ustálení skutkového stavu z ich prvotných výpovedí, kedy si to mali najlepšie pamätať, a z konfrontácii, kedy mohli bezprostredne identifikovať osobu ako páchateľa a konkretizovať jej konanie v bufete. Z týchto výpovedi vyplynulo, že bufet na K. poškodená Y. D. prevádzkovala od roku 1994, tento prevzala po otcovi Ing. A.. Viackrát ju v bufete vyhľadal obž. A. S. a požadoval od nej, aby od neho brala alkohol, čo nechcela, lebo mala podozrenie, že tento je vyrábaný na čierno, preto odmietla jeho ponuku, za čo sa jej nevyhrážal. Ku skutku 1/ poškodená pri svojej prvej výpovedi dňa 18.6.2002 uviedla, že dňa 8.7.2001 okolo 08,00 hod. prišiel k bufetu na aute čiernej farby D. obž. M. S. so 4 mužmi, z ktorých poznala V. G., P. E. a p. I., jednu osobu nepoznala a ani si jeho popis nezapamätala. V bufete bol jej manžel W. a prišli tam aj dvaja hostia p. Z. a p. Z.. Obž. M. S. jej pred bufetom povedal „ty kurva, budeš platiť výpalné, lebo ti to tu rozbijem", na čo mu odpovedala, že nič platiť nebude. Vtedy prichádzal jej manžel, ktorého obž. V. G. napadol kopaním, manžel spadol na zem a ostatní ho slovne povzbudzovali. Potom obž. V. G. vylial na ňu horúcu kávu a obž. E. ju chytil pod krk a povedali jej, že je jediná, ktorá neplatí a dlho to trvať nebude. Obž. V. G. jej vložil do úst ružu, čo vnímala tak, že ju chce prípadne aj zlikvidovať, pričom obž. M. S. povedal G. „ poriadne ju pritlač". Obž. M. S. jej vtedy dal facku po tvári a dvakrát ju udrel obž. V. G., pričom obž. M. S. jej opäť povedal, že je tu jediná, ktorá neplatí výpalné a že to takto dlho nezostane. Obž. V. G. jej ešte povedal, nech to pamätá, a nie sú tu poslednýkrát. Na stole bol položený nôž, ktorý zobral do ruky obž. V. G. a ktorým búchal po stole a hovoril jej „ ty kurvo, vieš čo ťa čaká, keď nebudeš platiť". Na to prišli tí dvaja hostia, jeden z nich povedal, že treba volať políciu. Keď to obž. M. S. a ostatní počuli, zatlačili ich do bufetu, ale tým sa nakoniec podarilo ujsť. Obž. M. S. potom dal pokyn, že to už stačilo a že idú preč. Manžel sa sťažoval na bolesti brucha, preto ho odviezla na druhý deň do Poľska, kde bol hospitalizovaný a operovaný na pruh. Po odchode obžalovaného M. S. sa obrátila o pomoc na p. D. z OR PZ KK, následne vec oznámila p. P. na OR PZ, lebo nedôverovala polícii v Sp. Belej, ktorému vyrozprávala všetko. P. P. jej potom povedal, že to dá do poriadku a že pošle políciu, ale nikto neprišiel, ani ju nikto k veci nepredvolal. Uvedený priebeh napadnutia následne poškodená Z. D. potvrdila pri konfrontácii s obž. M. S. dňa 18.6.2002 a s obž. V. G. dňa 16.10.2002, kedy vypovedala k rozsahu konania týchto obžalovaných. Na ňom zotrvala aj pri rekonštrukcii vykonanej dňa 27.11.2002 a výsluchu z 4.2.2003, i keď s určitými nepresnosťami. Poškodený W. D. vypovedal 18.6.2002 ku skutku 1/ tak, že dňa 8.7.2001 bol v bufete s manželkou. Okolo 08,00 hod., keď do bufetu prišli ich známi Z. a Z., on išiel do zadnej časti za bufet a v tom počul zvuk auta, ako zastavilo pred bufetom. Počul hlasy priateľov od bufetu ako „prečo ma biješ", preto sa vrátil a po príchode k dverám bufetu vonku vybehol obž. G., ktorý pochádza zo S. I. a ktorý kričal naňho, ty kurva, čo tu robíš a zaútočil naňho päsťami, chránil si tvár rukami, taktiež ho kopal do tela, potom k nim pribehol A., tento ho nebil, len kričal naňho ty kurva poľačku, čo tu robíš a buď ticho. Vtedy vybehli z bufetu Z. a Z.. Potom ho prestal obž. G. biť a išiel k jeho manželke, ktorá sedela na lavičke. Vedľa na lavici sedel obž. S., a keď chcel k manželke ísť, A. sa mu postavil do cesty. Obž. G. vzal kávu a túto vylial manželke do tváre, pričom jej hovoril „ty kurvo, si posledná, ktorá neplatí, ale platiť budeš" a udrel ju otvorenou rukou po tvári. Z vázy vybral kvet a tento jej vložil do úst so slovami „a teraz vieš, čo to znamená", zo stola vzal nôž a týmto bodal doň so slovami, že „sme poslední tu a platiť budeme, a my tu ešte prídeme a tu bude pokoj". Nato sa postavil obž. M. S. a povedal, „nechaj už, oni sa poučili a už nabudúce budú vedieť", potom vstali a odišli do auta zn. Fiat Marea ev. č. D. Manželka sa potom telefonicky spojila s policajtom p. D., ktorému uviedla, čo sa stalo, a tento jej povedal, nech to oznámi na políciu. Po kopaní a úderoch mal poranenia na tvári, rukách, ktoré si nevyžadovali lekárske ošetrenie, ale po kopancoch do brucha sa musel podrobiť operácii. Okolo 15.7.2001 bola manželka prípad nahlásiť polícii, bola u p. P., ktorý jej sľúbil, že sa budú týmto prípadom zaoberať, avšak policajti sa s nimi nekontaktovali. Priebeh uvádzaného deja poškodený W. D. potvrdil pri vykonaní konfrontácie s obž. V. G. dňa 18.6.2002 a s obž. M. S. dňa 15.7.2002, následne aj pri konfrontácii vykonanej medzi poškodenými navzájom dňa 30.7.2002 a pri rekonštrukcii dňa 27.11.2002. Udalosti zo dňa 8.7.2001 popisované poškodenými Y. D. a W. D. čiastočne potvrdil aj poškodený W. Z.. Z jeho výpovedí vyplynulo, že spoločne s M. Z. sa boli v ranných hodinách rozlúčiť s manželmi D. v ich bufete, pričom keď k bufetu prichádzali, videli tam stáť auto a 4 mužov. Poškodená Z. D. pila kávu, jeden z mužov ju udrel, pričom ďalší pán išiel za W. D. za plot, kde ho začal biť. Videl, že poškodený A. D. ležal aj na zemi, kde ho muž kopal. Keď povedal, že ide volať políciu, jeden z tam prítomných ho udrel do ramena, po čom spadol na zem, a potom utiekli s M. Z.. Vyhrážky nepočul, a keď padli, tak v goralčine, čomu nerozumel. Pri podaní vysvetlenia dňa 30.5.2002 poškodený A. Z. uviedol i to, že jeden z mužov dal majiteľke bufetu do úst kvet. Prítomnosť štyroch mužov v bufete potvrdil aj svedok A. Z., ktorý popísal ich konanie tak, že jeden z mužov dal Y. D. facku a keď pila kávu, túto jej vylial do tváre. Ďalší z mužov kopol do W. D.. A. Z. povedal Y. D., či sa im dá biť, aby zavolala políciu, na čo ho pán stojaci pri dverách udrel. Potom utiekli z bufetu. Vyhrážky na osoby poškodených, pokiaľ sa tam zdržiaval, nepočul. V čase príchodu útočníkov sedeli v bufete. V prospech toho, že k udalosti z 8.7.2001 došlo, svedčí aj výpoveď svedka R. D., ktorý potvrdil, že poškodená Z. D., ktorá vedela o tom, že je policajt, ho oslovila s tým, že má problém s obž. S., ktorý ju núti odoberať alkohol, a ako to má riešiť. Odkázal ju na oznámenie veci na políciu, a pokiaľ nemala dôveru v OO PZ Spišská Belá, povedal jej, aby to oznámila kriminálnej polícii v Kežmarku. To, že poškodená Y. D. bola udalosť nahlásiť na kriminálnej polícii v Kežmarku p. JUDr. P., preukazuje výpoveď tohto svedka a uvedená skutočnosť vyplýva aj z rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 1T/327/2003 zo dňa 23.06.2004 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2To/78/02004 zo dňa 23.02.2005, ktorým bol svedok JUDr. P. odsúdený za trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona v podstate na tom skutkovom základe, že niekedy v mesiaci júl 2001 prijal osobne podané ústne oznámenie poškodenej Z. D. o spáchaní trestného činu dňa 8.7.2001 v priestoroch bufetu K. M. S. a ďalšími 4 osobami a ubezpečil ju, že prešetrením ňou oznamovanej udalosti poverí pracovníkov OKP OR PZ Kežmarok, čo však neurobil a neprijal ani iné opatrenia smerujúce k odhaleniu a objasneniu tejto trestnej činnosti. Aj keď svedok JUDr. P. rozhovor s poškodenou považoval iba za radu vo veci prepadnutia poškodených v bufete a tvrdil, že poškodenej povedal, aby podala trestné oznámenie, skutočnosť, že poškodená podávala trestné oznámenie práve tomuto svedkovi, bola objektivizovaná vyššie uvedeným trestným konaním. O skutočnostiach odohrávajúcich sa dňa 8.7.2001 v bufete K. vypovedal aj svedok Ing. Z. A., ktorý nebol, účastný tohto skutku, avšak informácie mu podala jeho dcéra poškodená Z. D.. Potvrdil teda, že za dcérou prišiel obž. S. s ďalšími štyrmi mužmi, jeden z nich bol G., ktorý jej dal kvetinu do úst, z ďalších osôb spoznala I. a E.. V bufete sa nachádzali aj dvaja hostia z P., z ktorých jedného napadli. Obž. S. jej hovoril, že bude platiť výpalné, inak jej to tam rozbijú, kopali do jej manžela. Od nej sa dozvedel, že obž. M. S. jej núkal alkohol za znížené ceny, ktorú kúpu jej zakázal. Zo správ mobilných operátorov vyplynulo, že obž. P. E. v kritickej dobe používal telefónne číslo XXXXXXXXXX a to od 24.2.1998 do 30.7.2003 a obž. M. S. používal telefónne číslo XXXXXXXXXX evidované na T., A. 3, S. I., od 9.12.1997, pričom obaja mali medzi sebou aktivovanú zvýhodnenú službu „Ty a Ja", obž. P. E. túto zriadil 12.8.1999 a obž. M. S. dňa 21.5.2001. Z mesačného účtu pre telefónne číslo XXXXXXXXXX plynie, že dňa 8.7.2001 o 05:57 hod. a 05:58 hod. prebehla medzi touto účastníckou stanicou a číslom XXXXXXXXXX krátka komunikácia. Zo žiadosti o zapísanie motorového vozidla do evidencie Fiat Marea tmavomodrej farby e. č. D. z 30.11.2001 vyplynulo, že tabuľka s evidenčným číslom D. bola odovzdaná až pri predložení tejto žiadosti. Uvedené preukazuje, že obž. M. S. disponoval s evidenčnými tabuľkami v čase spáchania skutku. Za danej dôkaznej situácie krajský súd ustálil, že obžalovaný A. S. spoločne s už odsúdenými K. G. a Z. E. ako aj spolu s ďalšími doposiaľ nestotožnenými osobami spáchali skutok uvedený pod bodom 1/ tohto rozsudku. Výsluchmi svedkov A. Z. a M. Z. bolo jednoznačne preukázané, že v čase ich prítomnosti v bufete, sa na mieste zdržiavali muži, ktorých nepoznali. Obaja zhodne uviedli, že W. D. bol napadnutý jedným mužom kopaním, pričom jeden z tam prítomných mužov udrel poškodenú Y. D. do tváre a vylial na ňu kávu. Ďalší z tam prítomných mužov udrel poškodeného A. Z. do pleca, ktorý pri podaní vysvetlenia si pamätal i to, že osoby tam prítomné porozhadzovali kvety a jeden muž dal majiteľke bufetu do úst kvet. Aj títo dvaja svedkovia vypovedali s určitými odlišnosťami k priebehu skutkového deja počas ich prítomnosti v bufete, ktoré vznikli jednak z dôvodu reprodukcie týchto udalostí po dlhšom časovom odstupe (11 mesiacov), jednak strachom z útočiacich osôb, čo vyplýva aj z ich výpovede z 7.4.2003, kedy vypovedali, že predvolanie na rekonštrukciu neprevzali z dôvodu obavy o svoju osobu, a jednak z ich výhľadových možností. Aj napriek zisteným rozporom, tieto výpovede čiastočne preukazujú, že najmenej štyria muži sa násilnosti voči poškodeným Y. D. a W. D. dopustili spôsobom popisovaným poškodenými. Pokiaľ ide o vyhrážky súvisiace s platením tzv. výpalného, resp. súvisiace s odberom alkoholu a jeho platením, ku ktorým sa vyjadrila poškodená Y. D., tieto svedkovia nemohli počuť z dôvodu ich neprítomnosti počas celého diania v bufete. Obaja svedkovia totiž do bufetu prišli v čase, keď páchatelia už tam boli a zdržiavali sa vo vnútri bufetu, pričom priebeh skutku sa odohrával pred bufetom, a utiekli z neho pre útok na poškodeného A. Z., pričom páchatelia ešte v bufete zotrvali. Z výpovede poškodenej Y. D. totiž vyplýva, že tieto vyhrážky boli prezentované najmä pri príchode a odchode obžalovaného a odsúdených, pričom obaja svedkovia boli účastní konania týchto osôb iba v jeho krátkej časti. Napokon obaja svedkovia nerozumeli reči, v ktorej páchatelia rozprávali, čo vyplýva z výpovede svedka A. Z.. Výpovede poškodeného A. Z. a svedka M. Z. vyhodnotil konajúci súd ako hodnoverné, ktoré objektivizovali čiastočne tvrdenia poškodených, voči ktorým páchatelia zaútočili. Spôsob napadnutia poškodených Y. D. a W. D. je verifikovaný týmito svedkami a zodpovedá priebehu deja tak, ako ho popísali aj samotní poškodení, pokiaľ sa tam zdržiavali. Preto konajúci súd nemal pochybnosti o tvrdeniach poškodených manželov D. ohľadne fyzického útoku na nich. Aj keď poškodený W. D. tvrdil, že v dôsledku jeho napadnutia kopaním sa musel podrobiť operácii v Poľsku, súd túto jeho časť výpovede vyhodnotil v rozpore s ostatnými dôkazmi, najmä so znaleckým posúdením jeho zdravotného stavu na podklade ním predložených lekárskych správ. Z vyhodnotenia týchto dôkazov vo vzájomnej súvislosti vyplynulo, že poškodený A. D. mal naplánovanú operáciu chronickej kýly a pri hospitalizácii dňa 10.07.2001 neboli uňho zistené pomliaždenia na rukách a nohách. Ak poškodený A. D. vypovedal v neprospech útočiacich osôb k rozsahu poranenia, zo psychologického hľadiska možno za dôvod takejto výpovede považovať práve opakovaný útok na ich osoby (jeho a manželky) dňa 1.4.2002. Toto zistenie však nemalo vplyv na hodnotenie jeho výpovede ako celku, keďže jeho tvrdenia boli v súlade s obsahom iných zaobstaraných dôkazov. Okrem toho svedok Ing. Z. A. k priebehu tohto skutku vypovedal síce iba na základe jemu odovzdaných informácii jeho dcérou, poškodenou Y. D., avšak aj on popisoval skutkový dej v podstatných rysoch zhodne s poškodeným A. Z. a svedkom M. Z.. Ak tento svedok vypovedal k niektorým detailom odlišne ako poškodení alebo ďalší svedkovia, stalo sa tak najmä z dôvodu, že nebol priamym účastníkom útoku a všetky informácie mal iba sprostredkované. Preto účasť na konaní obž. P. E., ktorý z pohľadu poškodenej Z. D. nebol tzv. hlavným aktérom, ani nemohol detailne popísať. Skutočnosť, že páchateľom bol aj obžalovaný A. S., bola preukázaná výpoveďami poškodených. Poškodená Y. D. od začiatku tvrdila, že obžalovaný A. S. bol iniciátorom útokov voči jej osobe, čo podľa jej názoru vyplynulo z toho, že chcel, aby mu platila výpalné, neskôr vypovedala, že obžalovaný chcel, aby od neho odoberala alkohol a platila zaň. Keďže sa bránila platiť výpalné, resp. odoberať od obž. M. S. alkohol, tento ju nútil, aby sa tomu podrobila, čo napokon aj tak odmietla. Obaja poškodení pri konfrontáciách s obžalovanými spresnili, ktorý z nich mal aký podiel na útoku voči nim, a čo je podstatné, obžalovanému bez pochybností do očí potvrdili, že kritického dňa u nich v bufete bol. Napokon, prítomnosť v bufete dňa 8.7.2001 obžalovaný A. S. a odsúdený Z. E. potvrdili, ods. K. G. túto skutočnosť pripustil, nevyvrátil ju relevantnými okolnosťami. Konajúci súd na podklade vykonaného dokazovania tiež ustálil, že obž. M. S. požadoval od poškodenej Z. D. platenie tzv. výpalného. Poškodená totiž vypovedala rozdielne vo svojich výpovediach, čo bolo účelom konania obž. M. S. a ostatných tam prítomných osôb, ktorí s ním prišli. Ak na začiatku svojich výpovedí poškodená tvrdila, že obž. M. S. požadoval od nej platenie výpalného, neskôr pozmenila svoju výpoveď v tom smere, že obž. M. S. ju nútil odoberať alkohol. Rozpory vo výpovediach poškodenej ohľadom tejto skutočnosti sa nepodarilo objasniť, preto konajúci súd vychádzajúc zo zásady trestného konania „in dubio pro reo" vyhodnotil skutočnosti preukazujúce motív konania obž. M. S. pri pochybnostiach v jeho prospech, t. j. uzavrel, že bez pochybností je dokázané iba to, že obž. M. S. nútil poškodenú Z. D. platiť výpalné. Konanie obžalovaného M. S., ktorý spoločne s ods. V. G. a P. E. a tiež s ďalšími nestotožnenými osobami slovne a fyzicky napadli poškodených Y. D. a W. D. s úmyslom prinútiť poškodenú, aby platila tzv. výpalné obž. S., vyhrážajúc sa jej rozbitím zariadenia bufetu, ak platiť nebude, napĺňa objektívnu stránku trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.8.2003, teda účinného v čase spáchania skutku, ktorá spočíva v tom, že páchateľ iného násilím núti, aby niečo konal. Ods. V. G. síce použil pri tomto konaní aj nôž, ktorý ležal na stole, avšak túto okolnosť ako zákonný znak podmieňujúci použitie vyššej trestnej sadzby nemožno pričítať aj obž. M. S. pri posudzovaní jeho konania, keďže v tomto smere dohoda medzi nimi preukázaná nebola. Konanie obžalovaného súčasne naplnilo aj objektívnu stránku trestného činu výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zákona, keď sa verejne dopustil hrubej neslušnosti a výtržnosti tým, že napadol iného. Ku skutku 2/ poškodená Y. D. vypovedala, že dňa 1.4.2002 okolo 16,30 až 17,00 hod. prišiel obž. M. S. s ďalšími kamarátmi na dvoch autách Passat a Fiat Marea D. a D., boli asi 6, z nich poznala okrem obž. M. S. aj bratov L.. Obž. M. S. prišiel priamo k okienku bufetu, traja muži vošli do bufetu, jeden z nich išiel do zadnej časti bufetu dávať pozor a druhý dával pozor v prednej časti bufetu. Obž. M. S. jej povedal „ty kurvo, ty si mi urobila na kriminálke jeden krok dopredu, ja ti zrobím tri kroky dozadu", tiež jej povedal, že ho udala a začal sa jej vyhrážať, či sa nepoučila minulý rok a že je jediná, ktorá neplatí výpalné. Vtedy tam bol prítomný p. I. zo Sp. Belej ako hosť. Keď sa obž. M. S. opýtala, ako to myslí, vošli dnu obž. M. S. aj ostatní, a začali s tým, čo to tu vonia. Vtedy vyprážala kapra na večeru, vošli do kuchyne, zobrali kapra a začali ho jesť, potom obž. O. Z. otvoril chladničku, odtiaľ vzal klobásu a arogantne ju konzumovali, vtedy vošiel dnu jej manžel W., ktorého obž. J. L. napadol tak, že ho hodil o pult, chytil ho pod krk a začal sa ho pýtať, ako dlho je tu, a keď sa ho pýtal, či je majiteľ bufetu, tak ona odpovedala, že ona je majiteľkou, načo jej odpovedali, že dlho ňou nebude. Následne sa jej znova pýtali, či sa nepoučila z minulého roku, že platiť bude a hneď nato začali rozbíjať zariadenie, konkrétne lampy, alkohol, police, šuflíky, poháre, tácky, chladiarenskú vitrínu a iné. Nikto ju počas toho nebil, aby potrebovala lekárske ošetrenie, iba O. Z. ju chytil pod krk a spolu s J. L. ju zastrašovali a psychicky ponižovali, že platiť bude, pri odchode jej obž. M. S. povedal, že nie je tu poslednýkrát a platiť sa bude. Potom odišli. Po ich odchode zavolala políciu, prišli z OO PZ Spišská Belá asi po pol hodine, jeden policajt jej povedal, nech príde na oddelenie spísať zápisnicu, avšak ona žiadala políciu z Kežmarku, preto odišli do Spišskej Belej za účelom, že sa spoja s kriminálkou, aby čakala. Po odchode policajtov opätovne prišiel obžalovaný M. S. spolu s ďalšími osobami, ktoré neskôr pri konfrontáciách opoznala a uvádzala, že tam boli obžalovaní J. Z., Ľ. L. a J. X., vošli rovno do bufetu, chceli vidieť, či všetko popratali, a keď videli, že nie je upratané, obž. O. X. sa jej pýtal, či čaká na fotenie, pričom sa obž. M. S. opýtala, že čo mu spravili, na to pristúpil k nej blonďák, X., ktorého neskôr spoznala, hodil ju na lavicu a povedal, že na jej otázky neodpovedá a následnej jej povedal, že zapamätaj si ma, ja tu nie som poslednýkrát a platiť sa bude a ešte by sme si dali poldeci, a odišli. Potom zavolala 158 a povedala im, že obž. M. S. sa jej bol vyhrážať druhýkrát, aby konali a vyšetrovali. Z Kežmarku prišla vyšetrovateľka p. A., ktorej všetko oznámila, došlo tam k rozhovoru medzi policajtmi zo Spišskej Belej a z Kežmarku. Po tomto rozhovore začali fotiť zariadenie bufetu policajti z OO PZ Spišská Belá, spísali zápisnicu o ohliadke z miesta činu, počkali, kým to neuzavrú, a išli do Spišskej Belej na výsluch. Počas toho tam boli aj jej dve deti. Pri výsluchu na obvodnom oddelení neuviedla mená L. preto, lebo polícii nedôverovala. Otcovi však menovala všetky jej známe osoby, lebo mu dôverovala. Hosť p. I. jej potom povedal, že jeden z nich mal za pásom zbraň, ktorú osobne videl. Páchateľov spoznala podľa fotiek, v bufete spoznala iba obžalovaných J. L. a A. S.. Po prezretí si fotografie osoby zvanej D. uviedla, že takúto osobu 1.4.2002 v bufete K. nevidela a ani nevie, kto to je. Osoby menom A. X. a Z. E. jej nič nehovorili, pričom pri konfrontácii so svedkom P. E. tomuto priamo do očí povedala, že 1.4.2002 v bufete nebol a klame, pokiaľ tvrdí opak. Dvakrát ju obž. M. S. napadol s tým, že je jediná, ktorá neplatí a platiť bude a dlho to tak nezostane, ale aká čiastka to mala byť, nikdy spomenuté nebolo. Dňa 3.4.2002, keď upratovala bufet, prišiel za ňou obž. M. S., ona povedala manželovi, nech ho zdrží, aby zavolala políciu, že S. je tam, s manželom mali pripravenú videokameru a celý rozhovor bol natáčaný. Obž. M. S. prišiel s tým, aby to všetko stiahla a že jej zaručuje, že už nikto nepríde ohľadne výpalného a že budú mať pokoj. Tiež jej prisľúbil, že jej uhradí celú škodu. Svedok J. P. klamal, ak tvrdil, že bol u nej v bufete spolu s obž. J. X., lebo obž. O. X. by určite spoznala, preto vylučuje, aby 2 týždne po incidente bol u nej v bufete. Poškodená Y. D. tiež uviedla, že počas vyšetrovania bola ovplyvňovaná rôznymi osobami. Dňa 8.7.2002 prišiel za ňou L. S., zvaný L., ešte s jedným pánom, ktorý jej hovoril, že má pohostinstvo v A. alebo G.. L. sa jej pýtal, či by sa to nedalo stiahnuť voči O. X., a spomenul aj J. L., že by bolo dobré to stiahnuť, že dali veľa peňazí obhajcovi. Tiež spomenul mladú Z., a že by tie peniaze radšej dali jej, teda nech si to rozmyslí, avšak v piatok už neprišiel. Túto udalosť oznámila polícii. Taktiež prišiel za ňou S. brat z A., povedal jej, nech si ho dobre zapamätá, a odišiel. Po jeho odchode zavolala hliadku polície, lebo to považovala za vyhrážku. Asi koncom júna 2002 bol za ňou O. L., či by nestiahla výpoveď ohľadne J. L. a mladého Z. a tiež jej ponúkal peniaze, že nedajú ich advokátom, ale ubezpečoval ju, že keď to stiahne, nikto k nej nepríde, že jej zabezpečí kľud a volal ju do penziónu v Starej Lesnej, kde ale nešla, preto na druhý deň za ňou opätovne prišiel O. L. a opäť sa rozprávali o stiahnutí výpovede, na čo mu odvetila, že ona nič nestiahne. Poškodený W. D. st. bol dňa 1.4.2002 okolo 16,20 hod. v bufete s manželkou, ktorá obsluhovala p. I., ktorý stál pri výdajnom okienku. Vtedy sa nachádzal za bufetom v chatke s deťmi, dvere mal ale otvorené, preto počul, ako pri bufete zastavili autá. Vyšiel von z chatky a išiel k bufetu, vtedy videl jedno auto, ktoré patrilo S., tento stál pri okienku zvonku a manželka zvnútra, a boli tam okrem neho ešte 4 chlapi, ktorých nepoznal. Až v priebehu vyšetrovania zistil ich mená. V kuchyni podľa jeho výpovede z 18.6.2002 bol obž. A. Z., ktorý rozhadzoval šuflíky, hádzal po zemi veci a keď sa ho opýtal, prečo to robí, povedal mu, aby sa nestaral, pričom pri konfrontácii dňa 15.7.2002 zmenil svoju výpoveď tak, že v kuchyni sa popísaného konania dopustil obž. O. Z.. Potom k nemu pristúpil obž. J. L., čo tvrdil už aj pri výpovedi 18.6.2002, ktorý ho chytil za odev v oblasti pŕs a pýtal sa ho, kto je, odpovedal mu, že manžel vedúcej bufetu, načo mu odvetil, že dlho tu nebudú. Na to vyšiel obž. O. Z. z kuchyne, v rukách niesol salámu, ktorú rozdával kamarátom so slovami, jedzte, bo to chutí, potom začal prehľadávať zásuvky a následne začali všetci rozbíjať zariadenie bufetu okrem obž. M. S. a kričali, my sa tu ešte vrátime a bude tu pokoj, rozbíjali stoly, vitríny, vtedy zbadal pri dverách deti, ktoré potom odišli do chatky. Počas rozbíjania vošiel do priestoru bufetu obž. M. S. a povedal, že to už stačí, že už sa poučili a odišli von, sadli do áut a odišli smerom na Kotlinu. Celý incident mohol trvať tak 10 až 15 minút, bolo to rýchle. Okrem menovaných tam boli prítomní aj P. L. a J. X.. Rozhovor medzi manželkou a obž. M. S. nepočul, vie, že komunikovali, iba od manželky sa dozvedel, že obž. S. žiadal výpalné, sumu ale nepovedal. Po ich odchode sedeli s manželkou pred bufetom a manželka zavolala z mobilného telefónu políciu. Asi po 20 minútach sa vrátil obž. S. spolu s ostatnými, z áut vystúpili obžalovaní M. Z., P. L. a J. X., pričom obž. M. Z. vykrikoval, že si idú dať po štamperlíku, obž. P. L. sa pýtal, prečo sa tu nepratá, či čakajú na fotenie, načo mu nič neodpovedali a on dodal, že ste tu poslední, čo neplatíte a platiť sa bude, a my sa tu ešte vrátime, nastúpili do áut a odišli. Po ich odchode manželka opätovne zavolala políciu do Spišskej Belej, kde im oznámila, že S. aj s kamarátmi idú na Belú, že ich môžu zastaviť. Asi po 15 minútach došli policajti z kriminálky z Kežmarku, odfotografovali bufet a následne k veci boli vypočutí. Dňa 3.4.2002 v dopoludňajších hodinách došiel k bufetu obž. M. S., ktorý sa pýtal, či môže rozprávať s manželkou, on pripravil kameru a povedal, že manželka bude s ním rozprávať. Obž. M. S. vošiel do bufetu, posadil ho tak, aby ho kamera snímala, potom obž. M. S. povedal, že škodu uhradí a že im zabezpečí, aby im dali pokoj, len aby to odvolali. Manželka odpovedala, že teraz mu to nemôže sľúbiť, ale dá mu vedieť. Pásku z kamery odovzdali policajtom. Obž. S. k nim chodil zhruba od doby, keď začali tento bufet prevádzkovať, aj pred prvým útokom chcel rozprávať s manželkou ohľadne alkoholu, pričom hneď vedel o čo ide, pretože chcel, aby manželka brala od neho alkohol. Manželka od neho nezobrala žiadny alkohol, lebo povedala, že ona taký neokolkovaný alkohol nebude brať. Oni ale nevedeli akým alkoholom obž. S. disponuje. Prvý krát výpalné obž. M. S. žiadal pri prvom útoku 8.7.2001, druhý krát o výpalné požiadal 1.4.2002. K výpovedi ho ovplyvňoval a aj jeho manželku obž. M. S. dňa 3.4.2002. Na polícii nezistil, že by ho niekto chcel z príslušníkov polície ovplyvniť vo výpovedi a to tak v Spišskej Belej ako aj v Kežmarku. V Kežmarku na polícii nemali záujem vôbec túto vec vyriešiť, ak by mali snahu to vyriešiť, nebolo by vôbec prišlo k druhému prípadu. So svokrom Ing. A. sa určite rozprával o útoku v ten deň, 1.4.2002, avšak čas upresniť nevedel. Tiež bol u nich v bufete brat obž. S., ktorý býva v A. a ktorý po druhom útoku po 1.4.2002 prišiel k bufetu na aute a chcel sa pozrieť „na tú", ktorá dala zavrieť jeho brata. Potom viackrát prišiel k nim do bufetu, prišiel, postavil sa k pultu, pozeral, nič nepovedal a potom odišiel smerom k chate J., kde pracuje jeho švagriná, manželka obž. A. S.. Účastný prerokúvaného konania bol aj syn poškodených W. D. ml., ktorý vo svojej výpovedi potvrdil, že dňa 1.4.2002, keď prišiel poobede na K. a boli pri búdke s bratom a hrali sa tam, nevie koľko bolo hodín, počul buchot a nejaké rozbíjanie v bufete, preto pribehol k dverám bufetu a za ním aj brat. Dvere boli otvorené a dnu boli ľudia, viac ako 5, najviac však 8 osôb, pričom pred dverami stála osoba, špinavý blond, a potom jeden hosť p. I., ktorý prišiel k nim pred buchotom na bicykli. P. I. mu povedal, keď sa ho pýtal, čo sa deje, že prišli výtržníci, nepovedal mu však mená, ale povedal mu, aby si zapamätal jedno z týchto čísel áut D., a druhé si tiež zapamätal, bolo to D.. P. I. mu povedal, že ten, čo stojí pred dverami, má zbraň - pištoľ, keď sa ho pýtal, odkiaľ to vie, povedal mu, že to pozná a videl to. Po odchode p. I. sa vrátil pred dvere a videl, že jeden ujo mal v ruke klobásu, z ktorej kus dal ujovi pred dverami. Chlapi tam rozbíjali stoly, dva z nich boli rozbité, a tiež počul, ako hodili šuflík na zem. Potom vyšli všetci von a išli do áut, s ktorými odišli smerom na Kotlinu. Mamka potom volala na políciu a otec ich poslal hrať sa k búdke. P. I. sa potom vrátil naspäť od K., povedal mamke čísla áut a mamka ich povedala policajtom. Chlapov by nespoznal, nezapamätal si ich. Potom prišli policajti, po odchode ktorých sa chlapi vrátili na tých istých autách ako odišli, Vtedy už bol v bufete, jeden z nich povedal, kurva, čakáte na fotenie, nevie ho popísať, ktorý to povedal, tiež povedali, že ešte sa tu vrátime. Obž. M. S. toho dňa stál pri okienku bufetu, on s mladším bratom a s pánom I. stál pri otvorených vchodových dverách do bufetu. K týmto dverám prišiel zozadu bufetu, kde mali takú malú búdku. Keď zozadu bufetu pribehol na ten rachot, tak videl obž. M. S. stáť pri okienku, pretože z tých otvorených dverí je vidno na okienko. Tiež popísal udalosť, po uplynutí nejakého času po skutku z 1.4.2002, keď stretli v Spišskej Belej spolu s otcom p. I., ktorý chcel rozprávať s mamou, preto ho odviezli do bufetu, kde z rozprávania p. I. vyrozumel, že boli za ním, že sa mu vyhrážali, že vypovedal v tejto veci proti ním. Nepamätal si, či bližšie konkretizoval, že proti komu mal vypovedať, že kto sa mu mal vyhrážať. Mama mu nehovorila, ako má vypovedať, a ani mu nerozprávala, čo sa stalo dňa 1.4.2002. Ani s dedkom (Ing. A.) sa o veci nerozprával. Nikto ho nenavádzal na výpoveď. Jemu osobne sa nikto nevyhrážal v súvislosti s týmto prípadom. Mama v tejto veci spomínala mená S., L. a X., meno X. alebo D. nespomínala a tiež nehovorila ani meno E.. Polícia prišla na bufet K. toho dňa dvakrát, to vedel určite, prvý krát sa zdržala asi 10 minút, koľko sa zdržali druhý krát, nevedel povedať. Skutočnosť, že pri bufete K. okolo 16,45 hod. zastavili dve autá, jedno tmavé a jedno šedé, z ktorých vystúpili asi 5 chlapi, ktorí išli do zadnej časti bufetu, potvrdil aj svedok S. I.. Zapamätal si evidenčné čísla vozidiel, keď okolo nich prechádzal, ktoré potom povedal poškodenej Z. D.. Z jeho výpovede tiež vyplynulo, že stál pri okienku a komunikoval s poškodenou Y. D., jej manžela vtedy nevidel, ale počul v bufete nejaké buchnutie, v dôsledku čoho si myslel, že sa bijú. Preto sa vzdialil od bufetu asi na 100 m, odkiaľ pozoroval bufet a po odchode chlapov smerom na Kotlinu sa vrátil do bufetu. Nahliadol doň a videl, že vo vnútri boli poprevracané stoličky, stoly, bedne. Potom volal manželke M. I., že sa trochu zdrží, ktorá predmetnú udalosť potvrdila. Poškodená sa ho snažila ovplyvňovať v tom, že tam bolo veľa páchateľov, medzi nimi aj S., čo on nebol ochotný potvrdiť. Z ohliadky miesta činu, z výpovede policajtov M. S., R. I., J. O., Ing. R. I., Mgr. A., J. X. a J. E. vyplynulo, že v bufete K. došlo k udalosti, ktorá mala za následok poškodenie zariadenia, pričom poškodená mala uvádzať mená S. a spol.. Riešil sa kompetenčný spor, keďže malo ísť o vydieranie, nakoľko poškodená hovorila o vyhrážkach a platení. Záznamy z operačného strediska OR PZ Kežmarok preukazujú, že dňa 1.4.2002 o 16,37 hod. volal personál bufetu K., že ich navštívili výpalníci a rozbili im zariadenie bufetu, pričom o 17,22 hod. sa zopakovalo telefonické oznámenie toho istého obsahu zo strany personálu bufetu. O 17,59 bola zorganizovaná výjazdová skupina OR PZ. Okrem toho mal súd k dispozícii aj výpisy hovorov jednotlivých účastníckych staníc patriacich obžalovaným. Z nich vyplynulo, že obž. M. S. dňa 1.4.2002 pred spáchaním skutku volal obž. J. Z. o 03,48 hod., o 15,19 hod. a o 15,27 hod., Ľ. L. od 11,18 hod. do 16,11 hod. celkom 13-krát, ktoré hovory trvali veľmi krátku dobu niekoľko sekúnd, a v čase presunu medzi Tatranskou kotlinou a Šarpancom dvakrát v čase od 17,06 hod a 17,11 hod., a J. X. o 15,21 hod. Obž. M. Z. odoslal z telefónneho čísla XXXXXXXXXX dňa 1.4.2002 SMS správy obž. J. Z. o 09,12 hod. a 09,16 hod., obž. J. Z. dňa 1.4.2002 volal obž. M. Z. o 11,54 hod., ktorý hovor trval 35 sekúnd a o 13,45 hod. volal obž. J. X., ktorý hovor trval 53 sekúnd. Komunikácia medzi obžalovanými bola zaznamenaná aj po spáchaní skutku medzi obž. J. X. a obž. Ľ. L. dňa 5.4.2002, medzi obž. M. S. a obž. J. Z. v dňoch 2.4.2002 6.4.200210. a 11.4.2002, , obž. M. S. a obž. J. X. dňa 25.4.2002 a medzi obž. M. S. a obž. Ľ. L. v dňoch 3.4., 5.4., 6.4., 8.4., 14.4. a 17.4.2002. Obž. Ľ. L. volal dňa 3.4.2002 obž. M. Z. a dňa 5.4.2002 obž. M. S.. Obž. J. Z. v dňoch 2.4.2002 a 4.4.2002 volal svojmu bratovi obž. M. Z.. Vo výpise odchádzajúcich hovorov z telefónneho čísla XXXXXXXXXX, ktoré užíval obž. J. X., sa v dobe okolo 15,00 až 15,30 hod. nenachádza žiadny záznam u uskutočnenej prevádzke so svedkom D.. Taktiež bolo zistené, že po prepustení obž. J. X. zo zadržania sa tento dňa 21.6.2002 kontaktoval s osobami D. a K. A., D. volal dňa 21.6.2002 obž. J. X. a O. L., D. L. kontaktoval obž. J. X. dňa 25.6.2002 Zo zistení vyplývajúcich z uvedených dôkazov konajúci súd uzavrel, že k popísanej udalosti poškodenými došlo v ich zariadení na K.. Tvrdenie poškodených, že k násiliu v bufete došlo, vyplýva aj z výpovedí svedkov S. I. a A. D. ml., ktorí síce neboli účastní celého diania, avšak obaja potvrdili porozbíjané zariadenie v bufete po odchode asi 5 - 8 chlapov, ktorí nasadli do áut s evidenčnými číslami, ktoré sami oznámili poškodenej. To, že poškodená nahlásila udalosť v krátkej dobe po odchode páchateľov, vyplýva tak z jej výpovede, ako aj z výpovede svedka S. I., o čom sa nachádza aj záznam na operačnom stredisku OR PZ Kežmarok, ktoré vyrozumelo hliadku z OO PZ Spišská Belá za účelom preverenia tohto oznámenia. Čas udávaný poškodenými k udalosti sa zhoduje s časom uvádzaným svedkom S. I. a s policajnými záznamami, preto niet sporu o dobe spáchania skutku. Prítomnosť svedka S. I. v bufete až do príchodu polície preukazuje tvrdenia poškodených o tom, že k rozbitiu zariadenia došlo a táto udalosť nie je fiktívna. To napokon vyplýva aj z výpovedí svedkov M. S. a J. O., ktorí vykonávali obhliadku miesta činu. Svedkovia A. D. ml. a S. I. od začiatku vyšetrovania uvádzali identifikačné údaje týkajúce sa motorových vozidiel, na ktorých prišli páchatelia. Svedok I. farbu a evidenčné čísla motorových vozidiel registroval vlastnými zmyslami, tieto povedal za účelom ich zapamätania si svedkovi A. D. ml. a poškodenej Z. D.. Z evidencie motorových vozidiel bolo zistené, že evidenčné číslo motorového vozidla D. bolo pridelené vozidlu VW Passat šedá metalíza, ktoré bolo evidované od 6.2.2002 na osobu „O. Z. L. F.", a evidenčné číslo D. bolo pridelené motorovému vozidlu zn. Fiat Marea čierna metalíza, zapísaného na „J. s.r.o." od 4.9.2001, konateľom ktorej spoločnosti bol obž. M. S.. Z výpovedí obžalovaných M. S. a J. Z. plynie, že tieto vozidlá užívali. Farba vozidiel v evidencii motorových vozidiel zodpovedá popisu svedkov, šedé a tmavé. Niet preto pochýb, že uvedené motorové vozidlá boli v kritickú dobu pri bufete K., čo obž. J. Z. ani nepopieral. Okruh páchateľov konajúci súd ustálil nielen na základe výpovedí poškodených, svedka S. I., A. D. ml., ale aj na základe výpovedí svedkov, ktorí vypovedali v prospech obžalovaných. Ak osobné motorové vozidlo e.č. D., ktoré užíval obž. M. S. bolo v čase po 16,00 hod. pri bufete K., toto nemohla mať v tej dobe v držbe manželka obž. M. S. W. S., ktorá tvrdila, že s autom sa doviezla naspäť do práce, na chatu J.. Svedok S. I. jednoznačne uviedol, že do vozidiel nastúpili muži, čo vyvracia tvrdenie svedkyne A. S. aj v tom smere, že toto vozidlo riadila žena. Preto konajúci súd neuveril výpovedi A. S. a tiež svedkyni Z. D., neteri manželky obž. M. S., ktorá potvrdzovala skutočnosti udávané A. S., a vyhodnotil ich ako účelové v snahe napomôcť obžalovanému M. S.. Naproti tomu výpovede svedkov M. G. a Ing. Š. S. považoval za hodnoverné, aj keď tieto spochybňovali práve svedkyne A. S. a Z. D. tým, že menovaní svedkovia sa mali dohodnúť na výpovedi. U svedkov Ing. S. a M. G. neboli zistené žiadne skutočnosti preukazujúce dôvody napomáhať poškodeným, na rozdiel od svedkýň A. S. a Z. D., ktoré sú v príbuzenskom pomere k obž. M. S. a preto mali záujem na výpovedi v prospech tohto obžalovaného. Zistenie, že obž. M. S. prišiel za manželkou do práce v dobe medzi 18,00 až 19,00 hod., zodpovedá reálnej možnosti prítomnosti tohto obžalovaného na mieste činu v dobe okolo 16,00 až 17,22 hod., čo zároveň objektivizuje tvrdenie poškodených, najmä Z. D., ktorá obž. M. S. aj osobne poznala. Okrem toho nemožno opomenúť ani fakt, že už výjazdovej skupine a následne aj pri podávaní trestného oznámenia toho istého dňa poškodená Z. D. jednoznačne identifikovala obž. M. S. ako jedného z páchateľov. Za danej situácie konajúci súd nemal pochybnosti o účasti obž. M. S. na skutku 2/. Obž. O. Z., ktorý bol užívateľom motorového vozidla zn. VW Passat s prideleným e. č. D., bol identifikovaný oboma poškodenými a tiež sám priznal, že dňa 1.4.2002 sa v spoločnosti obž. Z. L. a svojho syna zastavil v bufete K. po ceste do Tatranskej kotliny. Aj keď obž. O. Z. svoje pôsobenie v bufete popisoval inak, ako poškodení Z. a A. D., ktorí ho identifikovali ako páchateľa v skutku 2/ pri konfrontácii a usvedčili ho z prítomnosti v bufete. Ak obž. O. Z. spolu s obž. Z. L. tvrdili, že boli okolo 17.00 hod. v bufete na K., kde bol bordel, toto ich tvrdenie je pravdivé, keďže uvedený čas s pripustením určitej tolerancie je možný ako čas odchodu páchateľov z bufetu do Tatranskej Kotliny. Preto pokiaľ aj svedok A. vypovedal, že sa zastavili u nich doma obž. O. Z. spolu aj s Z. L. v dobe medzi 16,30 hod. až 16,45 hod., berúc do úvahy určitú časovú toleranciu u svedka so zreteľom na odstup času jeho výsluchu od spáchania skutku, čas ním uvádzaný zodpovedá tvrdeniu poškodených, že po prvom útoku obžalovaných približne okolo 16,35 hod. títo odišli smerom na Tatranskú kotlinu, odkiaľ sa vrátili a autá opätovne zastavili pred bufetom približne okolo 17,00 hod. Tvrdenie obž. O. Z., že sa pri bufete zastavil iba na pár minút, je v rozpore s výpoveďou svedka S. I., ktorý registroval príchod dvoch áut a odchod dvoch áut naraz smerom na Tatranskú kotlinu. Uvedené preukazuje, že obž. O. Z. a Z. L., ktorých pohyb je zmonitorovaný v kritickej dobe a na rozhodnom mieste a jeho okolí nielen poškodenými, ale aj ďalším svedkom I. A., boli členmi posádky motorového vozidla e. č. D.. Ak obž. Z. L. tvrdil, že v bufete videl X. s E., toto jeho tvrdenie je vyvrátené nielen výpoveďou poškodených, ale tiež výpoveďou svedka M. X., ktorý poprel akúkoľvek účasť na žalovanom konaní, keďže v tej dobe v bufete K. nebol. Z výpovede obž. M. S. nevyplynulo, aby poznal osoby menom X. a E.. Okrem toho, aj keď P. E. zmenil v priebehu vyšetrovania obsah svojej výpovede a aj v súdnom konaní tvrdil, že rozbíjať zariadenie v bufete mal práve neb. M. X., jeho tvrdenie je vyvrátené výpoveďou poškodených, ktorí uviedli iný spôsob priebehu skutkového deja ako ho popisoval svedok P. E., t. j. že do bufetu ich odviezol obž. M. S., kde M. X. porozbíjal zariadenie, a potom išli späť do Kežmarku. Vo vzťahu k výpovediam svedka P. E. je potrebné uviesť, že verzia uvádzaná svedkom v konaní pred súdom je tretia v poradí, ktorá je rozporná jednak vo vzťahu k prvej výpovedi z 15.10.2002, v ktorej popieral akúkoľvek účasť na konaní M. X. v bufete K., a tiež aj vo vzťahu k jeho druhej výpovedi z 21.1.2003, v ktorej uvádzal, že v bufete K. boli s X. na čiernom Favorite okolo 15,00 hod., v ktorom M. X. začal rozbíjať zariadenie bufetu, kričal, že to bude jeho, a ďalšie auto prišlo za nimi, v ktorom boli tri osoby. Obž. J. L. spoznala poškodená Z. D. po príchode do bufetu s ostatnými obžalovanými, keďže tohto poznala ako brata M. L., ktorý býval u nich v obytnom dome v Kežmarku. Aj keď obžalovaný tvrdil, že v popoludňajších hodinách sa zdržiaval v spoločnosti svojej bývalej manželky, ktorú skutočnosť mu mal potvrdzovať svedok J. X., táto jeho obrana bola vyvrátená výpoveďami svedkov F. S., ktorý videl obž. J. L. v bistre a to v spoločnosti jeho brata obž. Z. L. a obž. O. Z., a tiež O. Z., ktorý registroval obž. J. L. v bistre v čase, keď tam prišli hrať S. okolo 13,30 hod.. Toto zistenie preukazuje, že obž. J. L. sa nezdržiaval v byte počas návštevy J. X., ktorý prišiel za svojou neterou Y. L., bývalou manželkou obž. Ľ. L., po celú dobu, resp. už aj v čase jeho príchodu, keďže sa nachádzal v spoločnosti svojho brata Z. L. a obž. O. Z. v bistre v J.. Okrem toho aj poškodený W. D. pri konfrontácii s týmto obžalovaným vypovedal k jeho účasti na útoku vykonanom v bufete dňa 1.4.2002. Za danej dôkaznej situácie konajúci súd vyvodil záver o tom, že obž. Ľ. L. bol prítomný v bistre, odkiaľ spoločne s ostatnými obžalovanými odišli do bufetu K., kde sa zúčastnil konania, z ktorého ho usvedčujú obaja poškodení. Prítomnosť obž. O. X. v bufete konajúci súd ustálil nielen na základe výpovedí poškodených, ale aj na základe výpovedí tých svedkov, ktorí svedčili v jeho prospech. Obž. O. X. tvrdil, že v kritický deň prišiel z práce okolo 14,30 hod. domov, najedol sa a odišiel do bistra, pričom volal okolo 15,30 hod. kamaráta P. D., kde s ním sedel asi do 17,00 hod., potom odišiel domov a následne išiel navštíviť svoju sestru J. S.. Svedkovia P. D., S. P. a J. D. tvrdili, že obž. J. X. bol v bistre asi do 18,00 hod., F. D. tvrdil, že obžalovaný bol v bistre určite od 15,30 hod. do 17,30 hod.. Tieto výpovede sú ale v rozpore s tvrdením matky obžalovaného O. X., ktorá vypovedala, že syn O. prišiel domov okolo 15,30 hod., potom odišiel, čo jej povedala dcéra U., a okolo 15,50 hod. sa vrátil domov, kedy bola u nich C. P., ktorá túto skutočnosť potvrdila v časovom horizonte okolo 16,15 hod. až 16,45 hod. kedy odišiel za svojou sestrou S.. Z uvedeného je zrejmé, že tak rodinní príslušníci, ako aj kamaráti obž. J. X. potvrdzovali jeho prítomnosť približne v tom istom čase na dvoch rôznych miestach, v bistre a doma. Za danej situácie konajúci súd vyhodnotil tieto výpovede ako nehodnoverné v snahe potvrdiť obž. J. X. jeho prítomnosť v kritickom čase na inom mieste, ako sa podľa usvedčujúcich výpovedí poškodených nachádzal. Poškodení totiž obžalovaného O. X. zo spáchania skutku pod bodom 2/ usvedčili v celom rozsahu s popisom miery jeho účasti na ňom, odkedy sa dozvedeli o jeho totožnosti, pričom zotrvali na svojich výpovediach tak pri konfrontácii s obžalovaným, ako aj v súdnom konaní, keď vo veci vypovedali za jeho prítomnosti. Podľa názoru konajúceho súdu obrana obž. O. X. spočívajúca v tom, že poškodení si jeho identitu zamenili s osobou M. X., ktorý sa v bufete mal nachádzať v spoločnosti P. E. a iných osôb, neobstojí. Výpovede P. E., ktorými usviedčal M. X. zo spáchania skutku 2/, konajúci súd vyhodnotil ako nehodnoverné z dôvodov vyššie rozvedených a týmto neuveril. Uveril výpovedi svedka M. X. z 29.10.2002, v ktorej tento uvádzal, že bol vydieraný pred výsluchom 15.10.2002 dvoma neznámymi osobami, aby zobral celú vec na seba, pričom pred 15.10.2002 sa stretol aj s A. L., ktorý mu navrhol, aby zobral vec na seba, a nech uvádza, že tam bol s E. a boli tam na bicykloch, s čím P. E. súhlasil a preto tak obaja vypovedali, hoci na K. dňa 1.4.2002 vôbec neboli. Aj obsah výpovede P. E. z 15.10.2002 korešponduje tejto dohode s M. X., pričom svedok P. E. začal usviedčať M. X. zo spáchania skutku pri svojom výsluchu dňa 21.1.2003, t. j. 3 dni po jeho smrti (podľa úmrtného listu M. X. zomrel 18.1.2003). Toto zistenie preukazuje, že na svedka P. E. bolo pôsobené, aby vypovedal, že páchateľom je M. X.. Tomu korešponduje aj výpoveď poškodenej Y. D., ktorá po prezretí si fotografie M. X. jednoznačne poprela, aby táto osoba sa nachádzala dňa 1.4.2002 v bufete K.. Poškodená Y. D. a W. D. st. potvrdili prítomnosť aj obž. A. Z. v bufete dňa 1.4.2002 nielen vo svojich výpovediach, ale bezprostredne aj pri vykonanej konfrontácii s týmto obžalovaným. Aj vo vzťahu k tomuto obžalovanému existuje obhajoba, ktorá je potvrdzovaná najmä výpoveďami jeho príbuzných a kamarátov, že v kritickú dobu sa nemohol nachádzať v bufete K., pretože sa zdržiaval v spoločnosti svojej priateľky, v súčasnosti už manželky. Týmto tvrdeniam konajúci súd neuveril vzhľadom na predložený dôkaz poškodenými a to videonahrávku z návštevy svedka O. L. po spáchaní skutku. Z nej je zrejmé, že J. L. žiadal poškodenú, aby z toho vynechala mladého Z., čo sa viaže, vzhľadom na dátum narodenia, k osobe obž. M. Z.. Ak by obž. A. Z. nemal účasť na tomto skutku, k ovplyvňovaniu zo strany J. L. aj ohľadne jeho osoby, by nedošlo. Je nesporným faktom, že J. L. bol za poškodenou a túto sa snažil ovplyvniť v tom smere, aby k prítomnosti osôb v bufete vypovedala mimo obž. M. Z. a obž. Ľ. L.. Súd neuveril tvrdeniam príbuzných obž. M. Z. o jeho prítomnosti v domácom prostredí počas celého dňa. Svedkovia vo veci vypovedali presne k časovým údajom s uvedením činnosti obžalovaného toho kritického dňa, pričom k týmto udalostiam vypovedali prvýkrát v odstupe asi tri a pol mesiaca a následne na týchto časových údajoch zotrvali aj v konaní pred súdom v roku 2006, hoci nevedeli vysvetliť dôležitosť ich zapamätania si. Z výpovedí svedkov M. Z. a M. U. tiež vyplynulo, že udalosti z 1.4.2002 rozoberali doma. Tieto skutočnosti podľa názoru konajúceho súdu umožňujú vyvodiť záver o tom, že rodinní príslušníci sa spoločne dohodli na tom, aké údaje budú uvádzať pri výsluchu vo vzťahu k prítomnosti obž. M. Z. v rodinnom prostredí vtedy ešte jeho priateľky, v súčasnosti manželky M. Z.. Aj výpoveď svedka M. D. vyhodnotil súd ako účelovú, pokiaľ svedok vypovedal, že obž. M. Z. sa mal nachádzať v bistre medzi 17,00 až 18,00 hod., aby sa tak vyvrátilo tvrdenie poškodenej Z. D. o jeho prítomnosti v bufete K. medzi 16,30 až 17,20 hod.. Tento svedok, pokiaľ obsluhoval prítomných hostí, si nemohol presne pamätať časové relácie príchodu a odchodu jednotlivých osôb po uplynutí takmer tri a pol mesiaca. O tom svedčí aj jeho tvrdenie o odchode muzikantov z bistra v čase medzi 19,00 hod. až 20,00 hod., čo nezodpovedá realite, keďže svedkovia O. S. a J. Z. tvrdili, že z bistra odišli okolo 17,00 hod., a svedok M. S. tvrdil, že do bistra prišli hrať okolo 13,00 až 13,30 a zdržali sa tam asi dve hodiny. Q. preukazuje, že svedok M. D. si nepamätal časové relácie a vo vzťahu k prítomnosti obž. M. Z. tieto účelovo ako jeho zamestnanec prispôsobil. Tvrdenie, že obž. M. Z. v bistre bol, považoval konajúci súd za zodpovedajúce realite s tým, že obž. M. Z. sa tam nachádzal v čase pred 16,00 hod. kedy mohol aj vydať tovar, keďže bistro bolo otvorené od dopoludnia a v dôsledku zábavy sa tam zdržiaval väčší počet osôb, pričom spoločne s ostatnými spoluobžalovaní z neho odišiel na K.. Taktiež za účelovú považoval súd aj výpoveď svedka M. X., ktorý tvrdil, že obž. M. Z. sa určite v bistre zdržiaval v dobe od 16,30 hod. do 19,00 hod., ktorá nezodpovedá ani času uvádzanému samotným obžalovaným. Vo vzťahu k časovým údajom uvádzaným jednotlivými svedkami konajúci súd udáva, že je nereálne, aby si svedkovia pamätali aj po troch a viac mesiacoch presne čas odchodu a príchodu jednotlivých osôb v zariadení, kde sa pohybuje väčší počet osôb (od 40 do 50), zvlášť pri konzumácii alkoholu, pokiaľ príchod a odchod osôb nie je viazaný na nejakú významnejšiu udalosť. Z výpovedí obžalovaných a svedkov plynie, že k žiadnej mimoriadnej situácii v bistre nedošlo, naopak, v bistre bola uvoľnená zábava, preto podľa názoru konajúceho súdu časové údaje nimi uvádzané sú nepresné, prispôsobované v prospech obžalovaných. Okrem toho bola preukázaná aj aktívna vzájomná komunikácia medzi obžalovanými nielen pred spáchaním skutku, ale aj po jeho spáchaní, čo podporuje záver, že obžalovaní sa poznali už v čase pred spáchaním skutku. Telefonický hovor medzi obž. J. X. a P. D., ktorý v tej dobe užíval telefónne číslo XXXXXXXXXX, nie je evidovaný vo výpise hovorov, teda sa neuskutočnil, čo vyvracia tvrdenie obž. J. X., že P. D. volal. Zaobstaranými dôkazmi bolo preukázané, že počas prípravného konania na poškodenú Z. D. pôsobili jednak obž. M. S., ako aj jeho dvaja bratia, J. L. a ďalšie nestotožnené osoby, čo vyplýva nielen z výpovede poškodenej, ale taktiež aj z výpovede obž. M. S., svedka Doc. Ing. S. CSc., poškodeného A. D., ako aj z predložených obrazovo-zvukových záznamov. O pôsobení na svedka M. X. svedčí výpoveď tohto svedka, ako aj listiny preukazujúce trestné stíhanie vo veci vydierania. To, že svedok P. E. bol ovplyvňovaný, vyplýva z výpovede svedka M. X. z 29.10.2002. Taktiež z výpovede svedka A. D. ml. plynie, že i svedok S. I. sa vyjadril k pôsobeniu na jeho osobu pred jeho otcom, poškodeným A. D., pri jednom z náhodných stretnutí. Aj keď túto skutočnosť svedok S. I. poprel a tvrdil, že práve poškodená Z. D. ho mala ovplyvňovať, aby vypovedal, že v bufete videl S., túto jeho časť výpovede vyhodnotil súd ako nehodnovernú z dôvodu, že tento svedok býva v S. I. ako obž. M. S., ktorá skutočnosť pre ďalšiu existenciu svedka ovplyvnila jeho postoj k tejto trestnej veci. Podporným dôkazom sú videonahrávky poškodených po spáchaní skutku 2/, ktoré boli vyhotovené po príchode obž. M. S. a J. L. a z ktorých vyplynulo, že skutok z 1.4.2002 nepopierajú, že sa zasadia o to, aby sa to už nestalo, že poškodenú odškodnia a J. L. výslovne žiadal, aby poškodená vynechala z toho J. X., Ľ. L. a M. Z.. Q. obrazovo zvukové záznamy môžu byť použité ako dôkaz v zmysle § 89 ods. 2, 3 Tr. poriadku, keďže poškodení tieto vyhotovili v súvislosti so spáchaním prejednávaného skutku za účelom vlastnej ochrany. Ostatne, odvolací súd po revízii dôkazov a z nich plynúcich skutočností na podklade odvolania všetkých obžalovaných vo svojom rozhodnutí zo dňa 19.04.2016 sp. zn. 4To/62012 skonštatoval, že prítomnosť obžalovaných v bufete u poškodenej, vrátane obžalovaných A. Z. a J. L. bola dokázaná. Vykonaným dokazovaním nebola jednoznačne a bez pochýb preukázaná výška škody spôsobená páchateľmi na zariadení a na tovare. Z ohliadky miesta činu, ktorá sa vykonala dňa 1.4.2002 v čase od 17,00 hod., ktorý nezodpovedá realite, do 18,30 hod. nevyplýva rozsah poškodenia zariadenia a tovaru. V zápisnici o tomto úkone sa uvádza, že v okolí regálov sú rozbité 0,5 l fl. piva, jeho množstvo však nie je udané. Taktiež v zápisnici chýba označenie poškodenia ďalšieho tovaru. Za daného stavu vyčíslenie škody poškodenou Z. D. nie je možné objektivizovať, preto konajúci súd uzavrel, že ku škode došlo v presne nezistenej výške. S poukazom na vyššie rozvedené, konajúci súd vyvodil záver, že skutok 2/ sa stal a tento spáchali obžalovaní M. S., J. Z., M. Z., P. L., J. L. a O. X.. Aj v tomto prípade obžalovaní svojím konaním, keď chceli prinútiť poškodenú Z. D. platiť tzv. výpalné, túto ako aj jej manžela fyzicky a slovne napadli, poškodili zariadenie bufetu a tovar, vyhrážajúc sa pritom, že ak poškodená nebude platiť, tak útok zopakujú, naplnili objektívnu stránku skutkovej podstaty trestného činu vydierania podľa § 235 ods. 1 vo forme spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona účinného do 31.08.2003, ktorá spočíva v tom, že páchateľ iného násilím núti, aby niečo konal. K zmene právnej kvalifikácie oproti obžalobe došlo najmä z toho dôvodu, že dokazovaním nebolo jednoznačne a bez pochýb preukázané, aby obžalovaní nútili poškodenú platiť za poskytované služby vlastné a tretej osoby proti jej vôli. Súčasne týmto konaním naplnili aj objektívnu stránku trestného činu výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zákona, keď sa verejne dopustili výtržnosti tým, že napadli iného, resp. sa vyhrážali. Obžalovaní spáchali prejednávané skutky v čase, keď bol účinný Trestný zákon č. 140/1961 Zb., preto konajúci súd posudzoval v zmysle § 16 ods. 1 tohto zákona trestnosť skutkov a dospel k záveru, že v prípade všetkých obžalovaných neskoršie znenie zákona č. 140/1961 Zb. a v súčasnosti účinný Trestný zákon nie je pre nich priaznivejší. Preto ich konanie posúdil ako trestné činy vydierania a výtržníctva spáchané v jednočinnom súbehu podľa zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 31.8.2003. Skutky pod bodom 1/ a 2/ konajúci súd vyhodnotil ako samostatné činy, ktoré nemajú časovú súvislosť so zreteľom na uplynutie dlhšej doby medzi nimi, t. j. 9 mesiacov. Konanie obžalovaného M. S. tak malo byť posúdené ako dva samostatné trestné činy vydierania v jednočinnom súbehu s trestným činom výtržníctva podľa § 235 ods. 1 a § 202 ods. 1 Tr. zákona v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona. Riadiac sa však zásadou ustanovenou v § 264 ods. 2 Tr. poriadku konajúci súd nemohol zhoršiť postavenie obžalovaných M. S. a M. Z., keďže odvolania, na podklade ktorých bol zrušený rozsudok súdu prvého stupňa z 21.11.2006, boli podané iba v ich prospech. S poukazom na túto zásadu zákazu zmeny k horšiemu, konajúci súd právne kvalifikoval skutky pod bodom 1/ a 2/ u obž. M. S. ako spolupáchateľstvo pokračovacieho trestného činu vydierania podľa 9 ods. 2 k § 235 ods. 1 v jednočinnom súbehu s trestným činom výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.08.2003. Vo vzťahu k obž. M. Z. je potrebné v tejto súvislosti uviesť, že pri takomto posúdení skutkov 1/ a 2/ ako samostatných trestných činov mal byť obž. M. Z. pre skutok 1/ oslobodený spod obžaloby prokurátora. Aplikujúc zásadu zákazu zmeny postavenia k horšiemu konajúci súd v tomto ďalšom konaní nemohol postupovať podľa § 226 Tr. poriadku, pretože by takýmto postupom dostal obž. M. Z. do horšieho postavenia z dôvodu posúdenia oboch skutkov ako opakovanie trestných činov na rozdiel od posúdenia jeho konania ako jeden pokračovací trestný čin. Stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania obžalovaných je určovaný nielen významom chráneného záujmu Tr. zákonom, ktorý zvýrazňuje trestná sadzba ustanovená za ten ktorý trestný čin, ale tiež spôsobom spáchania skutku, následku, ktorý bol činom spôsobený, ako aj mierou zavinenia páchateľa. V posudzovanom prípade stupeň spoločenskej nebezpečnosti možno hodnotiť ako menej závažný, hoci obžalovaní porušili viaceré objekty chránené Trestným zákonom, ktorými sú slobodné rozhodovanie človeka, pokojné občianske spolunažívanie, verejný poriadok, nedotknuteľnosť cudzích vecí, a spáchali ho v spolupáchateľstve, aby demonštrovali silu a zvýšili tak u poškodenej obavu realizácie prezentovaných hrozieb. Stupeň spoločenskej nebezpečnosti totiž odráža aj sankcia ustanovená zákonom, pričom za najprísnejší trestný čin vydierania v posudzovanom prípade zákon ustanovuje sankciu odňatia slobody až na tri roky. Z odpisu registra trestov a pripojeného spisu konajúci súd zistil, že obž. A. S. bol rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 5T/124/2010 zo dňa 01.02.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7To/24/2013 zo dňa 25.09.2014 uznaný vinným z prečinov podľa § 279 ods. 1, 2 písm. a/, b/, § 275 ods. 1, 2 písm. a/, c/ a § 253 ods. 1, 2 Tr. zákona spáchaných v období od augusta 2005 do 17.02.2006 a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 3 rokov, ktorá uplynie dňa 25.09.2017. Obž. Z. L. pred spáchaným skutkom odsúdený nebol, po jeho spáchaní bol trikrát odsúdený k peňažnému trestu pre prečin podľa § 245 Tr. zákona rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 1T/173/2011 zo dňa 16.04.2012, ktorý zaplatil dňa 07.05.2012 vo výmere 330,- eur, pre prečin podľa § 375 ods. 1 Tr. zákona rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 1T/203/2012 zo dňa 30.11.2012, ktorý zaplatil dňa 12.02.2013 vo výmere 1250,- eur a pre prečin podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona trestným rozkazom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 0T/48/2014 zo dňa 29.08.2014, ktorý zaplatil dňa 27.03.2015 vo výmere 800,- eur a v tomto prípade mu bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov na dobu 14 mesiacov, ktorý vykonal ku dňu 29.04.2015. Obž. J. L. súdne trestaný nebol vôbec. Obž. A. Z. bol iba v roku 1993 odsúdený za trestný čin krádeže, avšak v súčasnosti sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený, pretože sa v skúšobnej dobe osvedčil. Obž. O. Z. bol od roku 1990 trikrát súdne trestaný za trestné činy lúpeže (1990), útok na verejného činiteľa (2000) a krádeže (2003), vo všetkých prípadoch sa na neho hľadí, akoby súdne trestaný nebol. Okrem toho bolo zistené, že po spáchaní skutku bol obž. J. Z. dvakrát odsúdený aj mimo územia SR za trestné činy krádeže a falšovanie dokumentov, pričom na území SR bol ostatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 6T/75/2015 zo dňa 24.09.2015 k peňažnému trestu vo výmere 900,- eur, ktorý zaplatil dňa 26.02.2016, v dôsledku čoho nastal uňho účinok zahladenia odsúdenia. Obž. O. X. bol odsúdený celkom trikrát, v prvých dvoch prípadoch sa neho hľadí, akoby nebol odsúdený a to za trestný čin ublíženia na zdraví (1987) a trestný čin krádeže (1988). Rozsudkom Vyššieho vojenského súdu Příbram sp. zn. T 7/89 z 21.1.1989 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu ČSSR sp. zn. Tov 17/1989 z 12.9.1989 bol uznaný vinným a odsúdený pre trestné činy vraždy a nedovoleného ozbrojovania podľa § 219 ods. 1, § 185 ods. 1 písm. a) Tr. zák., ktoré spáchal dňa 29.12.1988 k trestu odňatia slobody na 15 rokov so zaradením pre jeho výkon do III. NVS, z ktorého mu bol amnestiou prezidenta republiky z 1.1.1990 odpustený 1 rok a z ktorého bol podmienečne prepustený uznesením Vojenského obvodového súdu Prešov zo 4.6.1998 sp. zn. 1Pp 21/98 s určením skúšobnej doby do 4.6.2004, v rámci ktorej sa osvedčil. Z miesta bydliska je obžalovaný A. S. hodnotený ako bezproblémový, v roku 2011 a do 28.1.2012 nebol riešený za priestupok na oddelení MsP, alkoholické nápoje neužíva vôbec. Z výkonu väzby bol hodnotený kladne. Obžalovaní Z. L. a J. L. sú z miesta bydliska hodnotení všeobecne. Obž. Ľ. L. bol z výkonu väzby hodnotený kladne a obž. Z. L. pre porušovanie ústavné poriadku bol hodnotený negatívne. Obžalovaní A. Z. a O. Z. sú z miesta bydliska hodnotený kladne, neevidujú na nich žiadne sťažnosti od občanov a na Obecnom úrade v J. neevidujú na nich žiadne priestupkové konanie. Obž. M. Z. od roku 2010 vykonáva funkciu poslanca a aktívne sa zapája do akcií organizovaných obecným zastupiteľstvom a obecným úradom. V roku 2009 mu bola uložená sankcia za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Obž. J. Z. je súkromne hospodáriacim roľníkom, ktorú činnosť vykonáva na pozemkoch v katastri J.. Obž. O. X. je z miesta bydliska hodnotený priaznivo, na obecnom úrade nie je proti nemu vedené priestupkové konanie. Z evidencie priestupkov bolo zistené, že každý z obžalovaných má záznam o spáchaní priestupkov na úseku cestnej premávky, ktoré boli sankcionované pokutou v nižších sumách. Súd pri rozhodovaní o ukladaní trestov teda prihliadal na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť, ktorý bol nižší, na možnosti nápravy a pomery obžalovaných, ako aj to, akou mierou konanie každého z nich prispelo k spáchaniu trestného činu. Ako priťažujúcu okolnosť u obžalovaných vyhodnotil to, že spáchali po dva úmyselné trestné činy, obž. M. S. priťažovalo aj to, že spáchal dva skutky a obž. J. X., že v minulosti bol už za závažný úmyselný trestný čin odsúdený, pričom predmetného konania sa dopustil po uplynutí necelých štyroch rokov po prepustení z výkonu trestu. Za poľahčujúcu okolnosť považoval konajúci súd u obžalovaných M. S., M. Z., Ľ. L. a P. L. skutočnosť, že do spáchania predmetnej trestnej činnosti viedli riadny život. Konajúci súd bral tiež do úvahy i účel trestu vymedzený v § 23 ods. 1 Tr. zákona, ktorého podstata spočíva v ochrane spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život, a tým súčasne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti. Je nesporné, že najvyššia účinnosť zabezpečenia účelu trestu sa dosahuje v krátkej dobe po spáchaní trestného činu. Čím je však dlhší časový odstup medzi spáchaným trestným činom a ukladaním trestu zaň, tým sa účinok tohto trestu znižuje. Významnou okolnosťou pri rozhodovaní o ukladaní trestu však bola dĺžka trvania trestného stíhania u obžalovaných, ktorá je neprimerane dlhou. Obžalovaným bolo vznesené obvinenie dňa 18.06.2002, čo je doba prevyšujúca 14 rokov, pritom obžalovaní sa na úkonoch trestného konania po podaní obžaloby dňa 20.06.2005 zúčastňovali a svojím správaním nezapríčinili to, že o ich trestnom stíhaní nebolo rozhodnuté v primeranej lehote. Konajúci súd môže iba konštatovať, že prípad z pohľadu právneho či procesného nebol veľmi zložitý, aj keď je faktom, že v dôsledku zmeny obsadenia súdu došlo k zmene v zložení senátu, ktorý vec prejednával, v takom rozsahu, že nemohol použiť ani ustanovenie § 219 ods. 2 Tr. poriadku, a dokazovanie musel vykonať odznovu. Na tom ale žiadny podiel obžalovaní nemali, keďže vykonanie dokazovania nezáviselo od ich vyjadrenia. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Účinným prostriedkom nápravy v zmysle čl. 13 Dohovoru v prípade porušenia priznaného práva na prejednanie veci v primeranej lehote je zohľadnenie dĺžky konania pri rozhodovaní o treste. Konajúci súd preto bral na zreteľ dĺžku trestného stíhania, ktorú nepovažuje za primeranú, ako aj skutočnosť, že právna kvalifikácia trestného činu sa výrazným spôsobom zmiernila, ak za najprísnejší trestný čin podľa § 235 ods. 1 zákon ustanovuje sankciu odňatia slobody až na tri roky, preto u obžalovaných P. L., Ľ. L., M. Z., J. Z. a J. X. uzavrel, že upustenie od potrestania menovaných bude v tomto prípade zadosťučinením za dlhšie trvajúce trestné stíhanie. Takéto rozhodnutie o neuložení trestu považoval konajúci súd za súladné aj so zisteniami plynúcimi z vykonaného dokazovania. Ide najmä o zistenie, že Ľ. L., M. Z. a J. X. viedli po spáchaní trestného činu riadny život, obžalovaní P. L. a J. Z. síce boli odsúdení po spáchaní prerokúvaného skutku, avšak odsúdenia majú zahladené. Tieto skutočnosti boli podkladom pre záver, že v súdenom prípade možno upustiť od potrestania obžalovaných, aj keď pre takýto postup neboli splnené podmienky uvedené v § 24 ods. 1 Tr. zákona. U obž. M. S. neboli splnené podmienky na upustenie od potrestania, pretože dňa 01.03.2013 bol vyhlásený rozsudok Okresným súdom Prešov sp. zn. 5T/124/2010, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania trestných činov podľa § 275 ods. 1,2 písm. a/, c/, § 279 ods. 1, 2 písm. a/, b/ a § 253 ods. 1, 2 Tr. zákona v období od augusta 2005 do 17.02.2006. Z uvedeného je zrejmé, že tieto skutky spáchal obž. M. S. skôr, ako bol vyhlásený rozsudok v prerokúvanej veci 21.11.2006, čo opodstatňuje záver o splnení podmienok pre ukladanie súhrnného trestu za viacčinný súbeh trestných činov. Vo vyššie uvedenej trestnej veci uložený trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 3 rokov, považoval konajúci súd za dostatočný, pričom vzal na zreteľ aj dobu, ktorá uplynula od spáchaných prerokúvaných skutkov, a tiež dobu 10 rokov, počas ktorých obž. M. S. nespáchal žiadny trestný čin. Tento záver potom odôvodňoval postup podľa § 37 Tr. zákona, t. j. že u obž. M. S. bolo upustené od uloženia súhrnného trestu. Poškodená Y. D. si riadne a včas uplatnila nárok na náhradu škody, ktorú jej spôsobili obžalovaní pri spáchaní druhého skutku. Pretože v konaní nebol ustálený rozsah spôsobenej škody, konajúci súd poškodenú s jej nárokom na náhradu škody odkázal na konanie o veciach občianskoprávnych. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 8 dní odo dňa jeho doručenia na Krajskom súde v Prešove.