Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3S/70/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200745 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8013200745.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove, sudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou, v právnej veci žalobcu T. Y., bytom Y. 1, zastúpeného JUDr. Petrom Ličákom, advokátom so sídlom Kapušany, Záhradná 19/468, proti žalovanej Sociálnej poisťovni ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 19. júla 2013 číslo: 29604 - 5/2013 - BA na základe žaloby takto r o z h o d o l : Zrušuje rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava zo dňa 19. júla 2013 číslo: 29604 - 5 - /2013 - BA a vracia jej vec na ďalšie konanie. Priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 19.7.2013 rozhodla žalovaná ako príslušný odvolací orgán vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov zo dňa 3.4.2013 č. 9947-5/2013-PO (ďalej len rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu) tak, že podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len zákona) odvolanie zamietla a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila. 2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedla, že v súvislosti so žiadosťou žalobcu o úrazový príplatok v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 18.3.1996, doručenou dňa 18.12.2012, rozhodol prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 3.4.2013 tak, že podľa § 85 až § 87 zákona nepriznal žalobcovi nárok na úrazový príplatok v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 18.3.1996 z dôvodu nesplnenia podmienok uvedených v § 85 zákona. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 8.4.2013. Proti rozhodnutiu podal odvolanie. Nesúhlasil s tvrdením posudkového lekára a prvostupňového správneho orgánu, že na súčasnej zmene jeho zdravotného stavu sa podieľajú ťažkosti, ktoré nesúvisia s jeho pracovným úrazom zo dňa 18.3.1996. Poukázal na lekársku správu lekárky pracovného lekárstva MUDr. W. Z. v ktorej je uvedené, že na súčasnej zmene zdravotného stavu sa podieľajú aj ťažkosti, ktoré súvisia s úrazom chrbtice. Nesúhlasil ani s tvrdením, že jeho terajšie ochorenie chrbtice - hernia diskov L4-L5 a L5-S1 nie je v príčinnej súvislosti s poškodením časti bedrovej chrbtice z dôvodu pracovného úrazu. Ďalej žalovaná uviedla, že žalobca utrpel dňa 18.3.1996 pracovný úraz tým, že ako automechanik v dielni údržby trolejbusov pracoval na demontáži vlnovca pérovania na trolejbuse. Náhlym pohybom pomocou páky chcel vypáčiť a uvoľniť prírubu vlnovca, pričom zacítil bolesť v bedrovej časti chrbtice. Citovala § 83, § 85 a § 86 zákona a uviedla, že zo spisovej dokumentácie vyplýva, že žalobca (ďalej len poškodený) si po vzniku pracovného úrazu v roku 1996 uplatnil nárok na náhradu za bolesť na základe lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia ktorý vyhotovil dňa 10.12.1996 MUDr. V. G.. Nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia si neuplatnil. Za účelom úplného zistenia a objasnenia skutočného stavu veci prvostupňový správny orgán požiadal posudkového lekára pobočky o stanovisko k žiadosti poškodeného z medicínskeho hľadiska. V liste č. 500-148/2012-14 zo dňa 12.3.2013 posudkový lekár okrem iného uviedol, že DPN poškodeného „od 28.2.2012 pre vertebrogénne ťažkosti nie je jednoznačne v súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 18.3.1996. Zo zdravotnej dokumentácie poškodeného vyplýva, že poškodený sa liečil pre vertebrogénne ťažkosti pred, počas a po pracovnom úraze ešte v roku 1984, 1987 a v roku 1999, kde je uvedený údaj o problémoch s chrbticou po prechladnutí. V roku 2004 podľa MRI vyšetrenia je okrem hernie diskov L4-5 a L5-S1 v súvislosti s pracovným úrazom prítomná protrúzia disku L3-4 bez súvislosti s pracovným úrazom. Chronický lumboischialgicky syndróm podľa vyjadrenia pracovného lekárstva v roku 2013 je v súčasnosti podmienený ťažkosťami, ktoré súvisia s úrazom chrbtice v roku 1996, zároveň sa na súčasnej zmene zdravotného stavu podieľajú aj ťažkosti, ktoré nesúvisia s úrazom chrbtice. Traumatologické vyšetrenie zo dňa 19.2.2013 sa nevie vyjadriť, či terajšie ťažkosti sú spôsobené úrazom. Vzhľadom k tomu, že počas tejto pracovnej neschopnosti od 28.2.2012, čo je 16 rokov od pracovného úrazu, nejde o zdravotné postihnutie len v súvislosti s pracovným úrazom, úrazový príplatok neuznáva.“ 3. Pobočka dňa 26.3.2013 uskutočnila s poškodeným ústne pojednávanie, na ktorom ho oboznámila s priebehom konania o priznanie úrazového príplatku v súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 18.3.1996, so skutočnosťami, ktoré budú pokladom na rozhodnutie, akými úvahami bude pobočka vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodne. Pobočka vyzvala poškodeného na podanie pripomienok, prípadne návrhov. Poškodený návrhy na doplnenie dokazovania nepredložil. 4. Po podaní odvolania pobočka listom č. 9947-7/2013-PO zo dňa 18.4.2013 požiadala posudkového lekára pobočky o vyjadrenie k odvolaniu poškodeného. Dňa 30.4.2013 bol na pobočku doručený list posudkového lekára pobočky zo dňa 30.4.2013 č. 500-148/2013-14, v ktorom posudkový lekár uviedol, že zotrváva na svojom pôvodnom stanovisku a spisovú dokumentáciu odstúpil Sociálnej poisťovni, ústredie, so sídlom v Prešove (ďalej len posudkový lekár ústredia). 5. Posudkový lekár ústredia v zápisnici o ústnom prerokovaní odvolania uviedol, že v zdravotnej dokumentácii poškodeného pred úrazom je uvedené, že poškodený sa liečil: 23. 9. 1983 - ošetrený pre bolesť krčnej chrbtice, preliečený; 13.4.1984 - úraz pravej ruky - pohmoždenie chrbátovej časti pravej ruky; 29.12.1986 - úraz pravej ruky - pohmoždenie prstov pravej ruky; 29.4.1987 - ošetrený pre bolesti v krížoch (DPN 10 dní); 2.11.1987 - ošetrený po bitke s kamarátom - pohmoždenie chrbtice v krčnom úseku (DPN 18 dní); 28.5. 1991 - úraz pravej nohy - pohmoždenie (DPN 10 dní). V roku 1995 bol v mesiacoch apríl, máj a jún 1995 liečený ortopédom pre bolesti driekovej chrbtice, vrátane infúznej liečby (MgS04+Mesocain), a pre zápal obalov pravého kolena (DPN cca 2,5 mesiacov). V odbornom vyšetrení zo dňa 26.5.1995 je uvedený RTG L chrbtice - medzistavcová medzera L5-S1 v dorzálnej časti zúžená. Po pracovnom úraze bol poškodený dňa 20.3.1996 prijatý na Neurologické oddelenie v Prešove, kde bol liečený až do 19.4.1996 (bolesti s propagáciou do oboch DK po zadnej a bočnej strane, viac vpravo)., pričom došlo ku klinickému zlepšeniu, bez porúch sfinkterov, bez porúch citlivosti, reflexy na DK boli výbavné - nebola preto potrebná neurochirurgická intervencia. 6. Ďalej posudkový lekár ústredia v zápisnici popisuje rôzne vyšetrenia poškodeného s uvedením diagnóz a výsledkov liečenia z medicínskeho hľadiska. 7. Dňa 6.6.2013 posudkový lekár ústredia osobne vyšetril poškodeného a zistil, že driekový úsek chrbtice bol bolestivý a zodpovedal DPN už pred pracovným úrazom. Podľa zdravotnej dokumentácie poškodeného v roku 1995 nebola však vykonaná presnejšia zobrazovacia metóda, len RTG vyšetrenie, ktoré dokumentovalo zúženie medzistavcovej medzery L5/S1. Po utrpení pracovného úrazu v roku 1996 a jeho liečení, sa poškodenému stav stabilizoval, pre normalizáciu neurologického klinického nálezu nebolo nutné stav konzultovať s neurochirurgom. Po neurochirurgickom vyšetrení v Nových Zámkoch, ktoré si poškodený osobne vybavil v novembri 1996, pre minimálny klinický neurologický nález, nebolo operačné riešenie doporučené. Poškodený po pracovnom úraze aj naďalej pracoval a pracuje v tom istom pracovnom zaradení. V roku 2000 bol operovaný pre zhoršenie zdravotného stavu, v medzistavcovej medzere L5/S1 vznikol sekvester (úlomok), uložený paramediálne až laterálne doprava, s tlakom na koreňové štruktúry. 8. Ešte v roku 1996 v zdravotnej dokumentácii poškodeného nebola popisovaná sequestralizácia medzistavcovej platničky. Je to známka toho, že výkonom ďalšej práce a životného štýlu poškodeného došlo k zhoršeniu nálezu s nutnosťou operácie pre vystupňovaný klinický neurologický nález. Nevie sa však posúdiť, koľko a akých pohybov v práci, či v civilnom živote spôsobilo zmenu v klinickom neurologickom náleze. Po vykonanej operácii od roku 2000 došlo k zhoršeniu anatomických pomerov na medzistavcových platničkách aj vo vyšších úsekoch driekovej chrbtice, o čom svedčia pravidelne vykonávané zobrazovacie metódy LS chrbtice (MRI vyšetrení je 8) a došlo k posunom platničky aj v predmetných úsekoch do opačnej strany príp. do oboch strán s premenlivým klinickým neurologickým obrazom. Došlo aj k degeneratívnym zmenám a bolestivosti v krčnom' úseku chrbtice. Napokon došlo k degeneratívnym zmenám aj v iných častiach tela poškodeného, napr. pravého ramenného kĺbu s poškodením šliach a šľachových úponov a svalov ramena, tzv. impingement syndróm, čo bolo hlavným dôvodom prijatia poškodeného do nemocnice na odd. pracovného lekárstva s Dg M75.2, a dôvodom aj DPN poškodeného. Ani odborná lekárka z oddelenia pracovného lekárstva a ani odborný lekár pre traumatológiu sa nevedia vyjadriť s určitou presnosťou, či táto sporná DPN je v súvislosti s pracovným úrazom poškodeného, nakoľko ide o teoretickú rovinu medicínskej úvahy s dohadmi a predpokladmi. Teoretický mohol každý jeden pracovný deň poškodeného počas 16 - 17 rokov jeho života, príp. iný riskantný alebo aj neriskantný pohyb v civilnom živote, spôsobiť zmenu v zdravotnom stave poškodeného a za toto obdobie dochádza aj k starnutiu pohybového a osového aparátu. 9. Podľa názoru ústredia poškodený vykonával prácu ako automechanik v dielni údržby trolejbusov aj pred vznikom pracovného úrazu a po pracovnom úraze nebol preradený na inú prácu. Z jeho zdravotnej dokumentácie vyplýva, že sa liečil na chrbticu už pred pracovným úrazom, napr. dňa 23.9. 1983 bol ošetrený a liečený pre bolesť krčnej chrbtice, dňa 29.4.1987 bol ošetrený a liečený pre bolesti v krížoch (DPN 10 dní), dňa 2.11.1987 bol ošetrený po bitke s kamarátom pre pohmoždenie chrbtice v krčnom úseku (DPN 18 dní), v mesiacoch apríl, máj a jún 1995 liečený ortopédom pre bolesti driekovej chrbtice, vrátane infúznej liečby (MgS04+Mesocain), a pre zápal obalov pravého kolena (DPN cca 2,5 mesiacov). 10. Pretože poškodený stále pracoval ako automechanik v chladnom prostredí, pri výkone práce u neho dochádzalo k prechladnutiu pri ležaní pod automobilom. K vertebrogénnym ťažkostiam dochádzalo aj v súvislosti s nachladením a preťažením chrbtice. Taktiež od vzniku pracovného úrazu prešlo dlhšie časové obdobie a k zdravotným ťažkostiam poškodeného sa pridružili aj degeneratívne zmeny chrbtice a jeho pracovný výkon. Podľa dokladu o DPN ktorý vyhotovila ošetrujúca lekárka poškodeného MUDr. L. C., dôvodom pre DPN bola diagnóza M54 - dolzalgia ako všeobecné ochorenie, ktoré nie je v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom poškodeného ktorý utrpel dňa 18.3.1996. 11. S poukazom na vyššie uvedené závery posudkového lekára pobočky a posudkového lekára ústredia terajšie ochorenie chrbtice poškodeného nie je v príčinnej súvislosti s poškodením časti bedrovej chrbtice pri pracovnom úraze, poškodený nespĺňa jednu z podmienok uvedených v § 85 zákona, pretože nebol uznaný za dočasne práceneschopného v dôsledku pracovného úrazu, preto nemá nárok na úrazový príplatok počas DPN odo dňa 28.2.2012, z titulu pracovného úrazu zo dňa 18.3.1996. 12. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania tohto rozhodnutia. Naďalej nesúhlasil s tvrdením posudkového lekára, že na súčasnej zmene zdravotného stavu sa podieľajú ťažkosti, ktoré nesúvisia s pracovným úrazom zo dňa 18.3.1996. Opätovne poukázal na správu lekárky pracovného lekárstva MUDr. W. Z., v ktorej je uvedené, že na súčasnej zmene zdravotného stavu sa podieľajú aj ťažkosti, ktoré súvisia s úrazom chrbtice z roku 1996. Taktiež nesúhlasil s tvrdením posudkového lekára, že terajšie ochorenie chrbtice - hernia diskov L4-L5 a L5-S1 nie je v príčinnej súvislosti s poškodením časti bedrovej chrbtice pri pracovnom úraze. V oznámení o úraze zo dňa 10.12.1996 MUDr. V. G. je opísaný CT nález z 28.3.1996 ako mediálna herniácia diskov L4-L5 a L5-S1. Z uvedených dôvodov žiadal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovanej a vrátil jej vec na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby mu boli nahradené trovy konania. 13. V doplnení návrhu - vyjadrení doručenom krajskému súdu dňa 8.9.2014 doplnil žalobu o konkretizáciu dôvodov prečo považuje rozhodnutie žalovanej za nezákonné. 14. Namietal nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal aj na tú skutočnosť, že dňa 5.9.2013 bola žalobcovi daná výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce, lebo vzhľadom na svoj zlý zdravotný stav dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu. Opätovne poukázal na zlý zdravotný stav, v prílohách 1 až 18 predložil lekárske nálezy, poukázal aj na skutočnosť, že Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 1Sp/29/2013-55 zo dňa 17.4.2014 zrušil rozhodnutie žalovanej zo dňa 20.9.2013 č. 43256-2/2013-BA o nepriznaní nároku na úrazovú rentu. 15. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe aj na pojednávaniach zotrvala na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí a navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 16. Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 3S/70/2013 - 40 zo dňa 11.09.2014 žalobu ako nedôvodnú zamietol. Mal za to, že nebola jednoznačne preukázaná priama príčinná súvislosť medzi pracovným úrazom žalobcu a jeho dočasnou práceneschopnosťou od 28.02.2012, preto považoval preskúmavané rozhodnutie za zákonné s tým, že zhoršenie zdravotného stavu žalobcu aj v dôsledku pracovného úrazu z roku 1996 nie je dôkazom o tom, že medzi pracovným úrazom a dočasnou práceneschopnosťou je priama príčinná súvislosť. 17. Na základe odvolanie žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave uznesením č.k. 10So/29/2015 zo dňa 30.03.2016 zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 3S/70/2013 - 40 zo dňa 11.09.2014 v spojení s opravným uznesením č.k. 3S/70/ 2013 - 68 zo dňa 05.02.2015 a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V uznesení najvyšší súd uviedol, že navrhovateľ utrpel dňa 18.03.1996 pracovný úraz - podľa oznámenia o úraze išlo o mediálnu herniaciu diskov L4- a L5-S1 vpravo s tlakom na pr. miešny koreň s predpokladaným časom liečenia 6 až 10 mesiacov. Dňa 28.02.2012 bol navrhovateľ uznaný za dočasne práceneschopného, pričom požiadal o priznanie úrazového príplatku v zmysle § 85 zákona č. 461/2003 Z. z. Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov rozhodnutím z 03.04.2013 žalobcovi nepriznala nárok na úrazový príplatok počas DPN odo dňa 28.02.2012 z titulu pracovného úrazu zo dňa 18.03.1996 a žalovaná jeho odvolanie zamietla a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila. V konaní bolo sporné, či medzi dočasnou pracovnou neschopnosťou žalobcu od 28.02.2012 a pracovným úrazom, ktorý utrpel dňa 18.03.1996 bola priama súvislosť, ako to predpokladá ustanovenie § 85 zákona. 18. Žalovaná pri svojom zamietajúcom rozhodnutí vychádzala zo stanoviska posudkového lekára pobočky zo dňa 12.03.2013, v ktorom uviedol, že DPN žalobcu od 28.02.2013 (správne od 28.02.2012) „pre vertebrogénne ťažkosti nie je jednoznačne v súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 18.03.1996“. Posudkový lekár zotrval na svojom stanovisku aj po podaní opravného prostriedku, preto bola vec postúpená na posúdenie posudkovému lekárovi ústredia, ktorý vo svojom vyjadrení o. i. uviedol, že u žalobcu došlo aj k degeneratívnym zmenám a bolestivosti v krčnom úseku chrbtice a napokon aj v iných častiach tela, napr. pravého ramenného kĺbu s poškodením šliach a šľachových úponov a svalov ramena, „čo bolo dôvodom DPN poškodeného“. Ani odborná lekárka z oddelenia pracovného lekárstva a ani odborný lekár pre traumatológiu sa nevedeli s určitosťou vyjadriť, či táto DPN je v súvislosti s pracovným úrazom poškodeného. Podľa dokladu o DPN, ktorý vyhotovila ošetrujúca lekárka žalobcu MUDr. L.., dôvodom DPN bola diagnóza M54 - dolzalgia (bolesť chrbtice), podľa žalovanej „všeobecné ochorenie, ktoré nie je v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom poškodeného, ktorý utrpel dňa 18.03.1996“. 19. Keďže odvolací súd, ani súdy vôbec nemajú dostatok odborných vedomostí na posúdenie otázok medicínskeho charakteru, najvyšší súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa s tým, aby zabezpečil doplnenie dokazovania naznačeným smerom. 20. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len S.s.p.). 21. Podľa § 491 ods. 1 S.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 22. Podľa § 491 ods. 2 S.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 23. Vzhľadom na uvedené aj keď v danej veci začalo konanie podľa piatej časti O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb.), t.j. predo dňom nadobudnutia účinnosti S.s.p., dokončí sa podľa S.s.p. 24. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 25. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p. každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 26. Podľa § 23 ods. 2 písm. b) S.s.p. sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach. 27. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) S.s.p. sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 28. Podľa § 199 ods. 3 S.s.p. ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 29. Podľa § 191 ods. 1 S.s.p. správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 30. Podľa § 191 ods. 4 prvá veta S.s.p. ak správny súd zrušuje rozhodnutie alebo opatrenie, podľa okolností môže aj bez návrhu súčasne vysloviť, že vec sa vracia na ďalšie konanie žalovanému, prípadne orgánu verejnej správy podľa odseku 3. 31. Podľa § 191 ods. 6 prvá veta S.s.p. právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 32. S poukazom na vyššie citovanú zákonnú úpravu správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a konanie ktoré mu predchádzalo, riadiac sa záväzným právnym názorom vysloveným v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 10So/29/2015, opätovne vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, lebo rozhodnutie orgánu verejnej správy vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu. 33. Podľa § 85 zákona zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16, ktorý v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania bol uznaný za dočasne práceneschopného, má nárok na úrazový príplatok od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, ak má nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti podľa osobitného predpisu alebo nárok na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia. 34. Podľa § 195 ods. 1 zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. 35. Podľa § 195 ods. 2 zákona podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. 36. Podľa § 195 ods. 3 zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. 37. Podľa § 196 ods. 1 zákona dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. 38. Podľa § 196 ods. 3 zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok. 39. V danom prípade je základom posúdenie otázky, či medzi dočasnou pracovnou neschopnosťou ( od 28.02.2012 ) a pracovným úrazom, ktorý utrpel žalobca dňa 18.03.2016, je priama príčinná súvislosť. 40. Je potrebné zdôrazniť, že súdy nemajú dostatok odborných vedomostí na posúdenie otázok medicínskeho charakteru a aj keď v zásade nie je vylúčené, aby v rámci súdneho prieskumu dokazovanie vykonávali, v konkrétnom prípade sa javí, že vzhľadom na dlhý časový odstup medzi pracovným úrazom ( 18.03.1996 ) a dočasnou práceneschopnosťou od 28.02.2012, ktorá má byť podľa žalobcu v priamej príčinnej súvislosti s pracovným úrazom, bude potrebné rozsiahlejšie dokazovanie, nevylučujúc ani dokazovanie prostredníctvom znalca. 41. Zároveň správny súd uvádza, že súdny prieskum nie je pokračovaním administratívneho konania a úlohou súdu nie je nahrádzať administratívne konanie správneho orgánu, vrátane vykonávania rozsiahlejšieho dokazovania, nevylučujúc nariadenie znaleckého dokazovania. 42. Z uvedených dôvodov správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. e) a ods. 4 S.s.p. preskúmavané rozhodnutie žalovanej zrušil a vrátil jej vec na ďalšie konanie. 43. Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaním bude vykonať dokazovanie zamerané na tvrdenú príčinnú súvislosť medzi pracovným úrazom ( 18.03.1996 ) a dočasnou práceneschopnosťou žalobcu ( od 28.02.2012 ), na tvrdenie žalobcu, že hlavnou príčinou jeho dočasnej práceneschopnosti bola bolesť diskov L4 - L5 a L5 - S1. 44. Ošetrujúca lekárka bude povinná upresniť dôvod dočasnej práceneschopnosti žalobcu a konkretizovať, ktorej časti chrbtice sa dorzalgia týka, až následne bude môcť posudkový lekár žalovanej posúdiť súvislosť s pracovným úrazom žalobcu, pričom sa bude musieť vysporiadať s dôkazmi, ktoré predložil žalobca - s lekárskou správou MUDr. W. Z. zo dňa 24.01.2013, v ktorej je uvedené, že na súčasnej zmene zdravotného stavu sa podieľajú aj ťažkosti, ktoré súvisia s úrazom chrbtice v roku 1996, v prípade pochybností nariadiť znalecké dokazovanie. 45. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 S.s.p. a priznal úspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania s tým, že s poukazom na § 175 ods. 2 S.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa, ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1,2 S.s.p.).