Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1S/51/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200813 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8014200813.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a sudkýň JUDr. Evy Slávikovej, JUDr. Viery Zoľákovej, v právnej veci žalobcu P. A., nar. XX.P. XXXX, bytom A. č. XX, právne zastúpený JUDr. Jozefom Onďákom, advokátom, Advokátska kancelária, Slovenská č. 69, Prešov, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 19.novembra 2013 č.k.: 332214/2013 takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Účastníkom n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že žalobca žiadosťou zo dňa 16.03.2013 žiadal Colný úrad v Prešove o vrátenie colného dlhu a to v plnej výške 4.386,83 eur, poukazujúc na to, že 16.07.2003 mu bola exekúcia zastavená. Opätovnú exekúciu považuje zo strany správneho orgánu za neoprávnenú, pretože sa žiadneho trestného činu nedopustil. Poukazoval na svoj nepriaznivý zdravotný stav a ekonomickú situáciu. 2. Colný úrad Prešov rozhodnutím zo dňa 20.05.2013 pod č. 9006231/1/248762/2013 o uvedenej žiadosti o vrátenie colného dlhu v sume 4.386,83 eur, ktorý bol vymeraný rozhodnutím Colného úradu Prešov č. 60927/2007-6263 zo dňa 03.10.2007, a ktorý bol uhradený na základe colného exekučného príkazu č. 9006231/1/1189860/2012 zo dňa 01.10.2012 podľa § 237 ods. 1 zákona č. 180/1996 Z.z. Colného zákona v znení neskorších predpisov nevyhovel žiadosti, pretože uvedená fyzická osoba nespĺňa podmienku, že zaplatenie sumy cla by bolo spojené so sociálnymi a ekonomickými problémami dlžníka a osôb, s ktorými žije v spoločnej domácnosti. 3. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného poukázal na to, že k vzniku colného dlhu u žalobcu došlo na základe nezákonného dovozu zahraničného tovaru osobného motorového vozidla DODGE NEON 2.0, rok výroby 1995..., ktoré bolo imatrikulované v Českej republike a už citovaným rozhodnutím bol žalobcovi určený colný dlh v celkovej výške 4.386,83 eur, ktorý sa skladá z cla vo výške 1.424,98 eur (42.929,-- Sk), DPH v sume 2.378,54 eur (71.656,-- Sk) a DPR vo výške 583,31 eur (17.573,-- Sk). 4. Poukázal na postup v konaní a to, že Colný úrad Prešov posúdil toto podanie ako žiadosť o vrátenie colného dlhu. Colný dlh bol vymeraný podľa zákona č. 180/1996 Z.z. Colný zákon v znení neskorších predpisov. Podľa § 91 ods. 2 zákona č. 199/2004 Z.z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov: „Lehoty, ktoré začali plynúť pred nadobudnutím platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, ako aj lehoty na uplatnenie práv podľa doterajších predpisov, aj keď začnú plynúť po nadobudnutí platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, sa posudzujú podľa doterajších predpisov“. Colný zákon č. 180/1996 Z.z. upravoval vrátenie cla v piatom diele, nazvanom vrátenie a odpustenie sumy cla. 5. Colný úrad poukázal na to, že účastník konania neuviedol ustanovenie zákona, podľa ktorého žiada o vrátenie colného dlhu. Z obsahu podania vyplýva, že žiadosť smeruje k vráteniu sumy cla podľa § 234 ods. 1 Colného zákona č. 180/1996 Z.z., podľa ktorého: „Colný orgán môže vrátiť sumu cla s výnimkou daní alebo odpustiť sumu cla, ktorá nebola zaplatená s výnimkou daní, ak zistí, že táto suma cla nebola alebo nie je dlžná v súlade s colnými predpismi“. Lehota na podanie žiadostí je podľa § 234 ods. 3 Colného zákona č. 180/1996 Z.z. tri roky odo dňa oznámenia sumy cla dlžníkovi. Suma cla bola dlžníkovi oznámená dňa 11.10.2007, z čoho vyplýva, že lehota na podanie žiadosti o vrátenie sumy cla podľa § 234 ods. 1 Colného zákona č. 180/1996 Z.z. už uplynula. Do úvahy prichádza tak len vrátenie colného dlhu podľa § 237 ods. 1 Colného zákona č. 180/1996 Z.z., podľa ktorého: „Colný orgán môže vrátiť sumu cla s výnimkou daní alebo odpustiť sumu cla, ktorá bola zaplatená, aj z iných dôvodov, a to najmä vtedy, ak by zaplatenie sumy cla bolo spojené so sociálnymi a ekonomickými problémami dlžníka a osôb, s ktorými žije v domácnosti, a na zabezpečenie nevyhnutných nákladov na domácnosť ustanovených osobitným predpisom“. 6. Lehota na podanie žiadosti je podľa § 237 ods. 3 Colného zákona č. 180/1996 Z.z. 12 mesiacov odo dňa zaplatenia sumy cla. Keďže clo bolo prostredníctvom colného exekučného príkazu zaplatené dňa 10.10.2012, bola žiadosť podaná v tomto prípade v lehote. Colný úrad preveril majetkové pomery dlžníka, aby zistil, či zaplatenie sumy cla bolo spojené so sociálnymi a ekonomickými problémami dlžníka a zistil, že účastník konania má otvorený účet v Slovenskej sporiteľni, a.s., kde mal k 21.02.2013 zostatok 4.944,09 eur, terminovaný účet v ČSOB, a.s., kde mal k 01.03.2013 zostatok 4.221,30 eur a 498,22 USD a vkladnú knižku v Poštovej banke, a.s., kde bol k 20.03.2013 zostatok 2.997,14 eur, celkovo mal teda účastník konania na svojich účtoch zostatok vo výške 12.162,53 eur a 498,22 USD a to už po vykonanej exekúcii. Účastník konania k dňu vydania rozhodnutia vlastnil osobné motorové vozidlo Peugeot 406 a niekoľko nehnuteľností, vrátane dvoch domov. Z lekárskej správy colný úrad zistil, že účastník konania je v dlhodobej dispenzarizácii pre niekoľko chronických ochorení prevažne žalúdka a pečene, pre ktoré má zvýšené náklady na liečbu a diétne stravovanie. 7. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že z uvedeného je zrejmé, že napriek zvýšeným nákladom na liečbu, vykonanie exekúcie na účet dlžníka, ktorým došlo k úhrade predmetného colného dlhu, nebolo spojené so sociálnymi a ekonomickými problémami dlžníka a osôb, s ktorými žije v domácnosti. 8. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodol napadnutým rozhodnutím žalovaný, ktorý ho vydal 19.11.2013 pod č. 332214/2013 tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní napadnuté rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobu zamietol. 9. Poukázal na odvolacie námietky, v ktorých žalobca uviedol, že jeho splnomocnenec JUDr. Igor Paška bol dlhodobo práceneschopný, podal si odvolanie sám, pričom odvolanie okrem účastníka konania podpísal aj splnomocnenej JUDr. Igor Paška. Potvrdil v odvolaní, že žiadosť o vrátenie colného dlhu podal zo sociálnych a ekonomických dôvodov, ktoré odôvodnil odkazom na vysoké finančné náklady na nákup liekov a liečbu pre žalobcu a jeho manželku, ktorá poberá nízky dôchodok. Poukázal na to, že jeho finančnú situáciu ovplyvňuje aj skutočnosť, že v roku 2011 v dôsledku živelných udalostí (víchrica spojená s povodňami) bol značne poškodený jeho rodinný dom, čím mu vznikla škoda približne 8.000 až 10.000,-- eur, z čoho poisťovňou mal uhradených iba sumu 2.500,-- eur. Rodinný dom je obývateľný, avšak nie je celkom opravený. Preto prvostupňové rozhodnutie považoval za neprimerane prísne, až nespravodlivé a podľa ním prezentovaného názoru rozhodnutia v správnom konaní musia byť nielen zákonné, ale v rámci zákona aj spravodlivé. Takúto možnosť nápravy tvrdosť zákona umožňuje ustanovenie § 237 ods. 1 zákona č. 180/1996 Z.z., podľa ktorého colný orgán môže vrátiť sumu cla s výnimkou daní alebo odpustiť sumu cla, ktorá nebola zaplatená, aj z iných dôvodov, a to najmä vtedy, ak by zaplatenie cla bolo spojené so sociálnymi a ekonomickými problémami dlžníka a osôb, s ktorými žije v spoločnej domácnosti a na zabezpečenie nevyhnutných nákladov na domácnosť. Preto žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vyhovieť jeho žiadosti. 10. Druhostupňový správny orgán poukázal na to, že colný úrad za účelom objektívneho zistenia vykonal dokazovanie dožiadaním vo vzťahu k banke, katastru nehnuteľností, evidencii motorových vozidiel a mal preukázané, že žalobca už po vykonanej exekúcii na účtoch v bankách dostatočnú finančnú hotovosť (12.162,53 eur), je vlastníkom osobného motorového vozidla zn. Peugeot 406 a spoluvlastníkom viacerých nehnuteľností uvedených na listoch vlastníctva, ktoré sú súčasťou spisu. Zdôraznil, že colný úrad zvážil aj predloženú lekársku správu, z ktorej vyplýva, že žalobca má síce zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť, avšak vzhľadom na zistené priaznivé majetkové pomery účastníka konania dospel k záveru, že úhrada colného dlhu nie je spojená so sociálnymi a ekonomickými problémami žalobcu a osôb, s ktorými žije v spoločnej domácnosti. 11. Žalovaný poukázal na to, že žalobca ani v odvolacom konaní nepreukázal relevantnými dôkazmi, že sa nachádza v takej sociálnej a ekonomickej situácii, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia prvostupňového orgánu, ktorá má za následok splnenie podmienky uvedenej v § 237 ods. 1 zákona č. 180/1996 Z.z.. Tvrdenie žalobcu, že jeho finančnú situáciu ovplyvňuje aj skutočnosť, že v roku 2011 bol obeťou živelnej pohromy, ktorá mu spôsobila škodu na majetku a to poškodenie rodinného domu, nemôže žalovaný vzhľadom na absenciu relevantných dôkazov preukazujúcich toto tvrdenie akceptovať a to aj z ohľadom na existenciu ďalšieho majetku, ktorý účastník konania má. Z uvedených dôvodov považoval žalovaný námietky žalobcu za právne irelevantné. 12. K ďalším námietkam týkajúcich sa samotného vzniku colného dlhu a následnej exekúcie, žalovaný konštatoval, že tieto nemajú vplyv na predmetné konanie. Zdôraznil, že konanie vo veci vzniku colného dlhu bolo právoplatne ukončené 09.05.2008 rozhodnutím Colného riaditeľstva SR zn. 18286/2008-1410 zo dňa 16.04.2008, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie colného úradu zn. 60927/2007-6263 zo dňa 03.10.2007 o vzniku colného dlhu rozhodnutím zn. 18286/2008-1410 zo dňa 16.04.2008. 13. Dôvodil tiež tým, že v konaní, ktorého predmetom je žiadosť o vrátenie colného dlhu zo sociálnych a ekonomických dôvodov, ktoré je samostatným konaním vo vzťahu ku konaniu o vzniku colného dlhu, colný úrad skúma, či sa dlžník zaplatením colného dlhu ocitol v tak nepriaznivej majetkovej a sociálnej situácii, ktorá by vážnym spôsobom ohrozila jeho základnú existenciu. 14. V súvislosti so zastavením exekúcie z dôvodu, že rozhodnutím Colného riaditeľstva SR zn. 4596/03/134/03/1 zo dňa 15.05.2003 bol exekučný titul - rozhodnutie colného úradu zn. 5229/99 zo dňa 24.03.2000, ktorým bol vymeraný colný dlh, zrušený, žalovaný uviedol, že v samotnom rozhodnutí CR SR bolo uvedené, že v nových konaniach colný úrad opätovne právne veci prejedná a vydá rozhodnutie tak, aby vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. 15. Ďalej poukázal na priebeh konania. Zdôraznil, že žalobca ako účastník konania a ako dlžník vo výške 4.386,83 eur v stanovenej lehote dobrovoľne neuhradil, preto začal colný úrad colné exekučné konanie s odkazom na rozhodnutie CÚ Prešov zo dňa 23.07.2012 zn. 9006231/1/986952/2012. Následne bol dňa 01.10.2012 vydaný colný exekučný príkaz č. 9006231/1/1189860/2012, ktorým bolo prikázané Československej obchodnej banke, a.s., aby odpísala peňažné prostriedky z účtu dlžníka a poukázala na účet Finančného riaditeľstva SR s tým, že k úplnej úhrade colného dlhu došlo na základe colného exekučného príkazu dňa 10.10.2012. Žalovaný zdôraznil, že na základe zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že zaplatenie colného dlhu nebolo spojené s ekonomickými a sociálnymi pomermi dlžníka, ktoré by odôvodňovali postup colného úradu podľa § 237 ods. 1 zákona č. 180/1996 Z.z., a preto sa stotožnil s právnym posúdením žiadosti žalobcu prvostupňovým orgánom. Žalovaný zdôraznil, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade s colnými predpismi, všeobecne záväznými právnymi predpismi a tvrdenia účastníka konania o jeho zlej ekonomickej a sociálnej situácii považuje za nepreukázané relevantnými dôkazmi. 16. Rozhodnutia správnych orgánov napadol žalobou zo dňa 20.01.2014 žalobca. Po výzve žalobcu, aby predložil plnomocenstvo na zastupovanie v konaní advokátom podľa §250a O.s.p., žalobca výzve súdu nevyhovel, pretože predložil plnomocenstvo zo dňa 20.11.2012, podľa ktorého mal žalobcu zastupovať JUDr. Igor Paška, ktorý nie je zapísaný v zozname advokátov, a preto súd uznesením zo dňa 04.09.2014 č.k.: 1S/51/2014-31 konanie zastavil. 17. Následne žalobca uznesenie súdu napadol odvolaním a súčasne predložil plnomocenstvo zo dňa 10.10.2014, ktoré udelil JUDr. Jozefovi Onďákovi, advokátovi. 18. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 28.04.2016 sp. zn.: 5Sžf 80/2014 uznesenie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR síce konštatoval, že išlo o vadu zastúpenia podľa § 250a O.s.p., krajský súd postupoval správne, keď ho vyzval na odstránenie vád plnomocenstva. Keďže bol žalobca nečinný, súd konanie zastavil, avšak v rámci odvolacej 15-dňovej lehoty žalobca odstránil túto odstrániteľnú vadu konania tým, že podal odvolanie prostredníctvom svojho splnomocneného advokáta a priložil plnomocenstvo na zastupovanie. 19. Žalobca v petite žaloby žiadal, aby súd rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a žalovaného zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie a žalobcovi priznal náhradu trov konania. V žalobe žalobca poukázal na odvolacie námietky s tým, že s rozhodnutiami nesúhlasí a nezákonnosť rozhodnutí o zamietnutí jeho žiadosti o vrátenie colného dlhu vidí v tom, že oba správne orgány hodnotili jeho sociálnu a finančnú situáciu izolovane, bez zohľadnenia ostatných pre rozhodnutia relevantných skutočností. Rozhodnutie žalovaného preto považoval za neprimerane prísne, až kruto nespravodlivé, najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že konanie uvedené v ustanovení § 241 písm. e/ zákona č. 180/1996 Z.z., ktorým sa mal žalobca dopustiť colného priestupku, už podľa § 439 zákona č. 238/2001 Z.z. a ani podľa § 72 ods. 1 zákona č. 199/2004 nie je colným priestupkom. 20. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v písomnom podaní zo dňa 18.03.2014 a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a žalobcovi nepriznať náhradu trov konania. Poukázal na to, že žalobnú námietku považuje za právne irelevantnú a to z toho dôvodu, že predmetom konania pred colnými orgánmi bola žiadosť žalobcu o vrátenie colného dlhu vymeraného rozhodnutím CÚ Prešov zo dňa 03.10.2007 a nie pokuty, ktorá je výsledkom konania vo veci colného priestupku. Napriek uvedenému žalovaný poukázal na právnu úpravu, ktorou vyvracia tvrdenia žalobcu, lebo podľa § 241 písm. e/ Colného zákona č. 180/1996 Z.z. colné predpisy poruší ten, ktoré nedodrží podmienky, ktoré sú ustanovené na tovar prepustený do režimu s podmienečným oslobodením, tovar dočasne uskladnený, tovar oslobodený od dovozného cla v dôsledku jeho konečného použitia alebo umiestnený v slobodnom colnom pásme alebo v slobodnom colnom sklade, tovar zaistený na prejednanie nezákonného dovozu alebo vývozu a prepustený do režimu vývozu. Podľa § 439 písm. m/ Colného zákona č. 238/2001 Z.z. colného deliktu alebo colného priestupku sa dopustí ten, kto nedodrží podmienky ustanovené na tovar prepustený do režimu s podmienečným oslobodením od cla, tovar dočasne uskladnený, tovar so zníženou sadzbou dovozného cla alebo bez dovozného cla v dôsledku jeho konečného použitia alebo tovar umiestnený v slobodnom colnom pásme alebo slobodnom colnom sklade, tovar zaistený na prejednanie nezákonného dovozu alebo vývozu a prepustený do režimu vývoz. Žalovaný zdôraznil, že dokonca aj v súčasnosti platný zákon v § 72 ods. 1 písm. e/ zákona č. 199/2004 Z.z. uvádza, že: ods. 1 - colného deliktu alebo colného priestupku sa dopustí ten, kto písm. e/ nedodrží podmienky, ktoré sú ustanovené na tovar 1. prepustený do colného režimu s podmienečným oslobodením, 2. prepustený do colného režimu vývoz, 3. prepustený do colného režimu voľný obeh s oslobodením od dovozného cla v dôsledku jeho konečného použitia alebo so zníženou colnou sadzbou, 4. zaistený na prejednanie colného priestupku alebo colného deliktu, 5. dočasne uskladnený, 6. umiestnený v slobodnom pásme alebo v slobodnom sklade alebo 7. na ktorý bolo zriadené záložné právo. 21. Žalovaný argumentoval, že z ním uvedenej právnej úpravy vyplýva, že konanie žalobcu bolo priestupkom aj podľa Colného zákona č. 238/2001 Z.z., aj podľa Colného zákona č. 199/2004 Z.z., s tým rozdielom, že už po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie sa colného priestupku nemožno dopustiť v súvislosti s tovarom dovážaným z Českej republiky. Žalovaný poukázal na to, že vyššie uvedená argumentácia je reakciou na námietky žalobcu, ktoré však v predmetnej veci nemajú žiadne opodstatnenie, pretože v predmetnej veci ide o žiadosť o vrátenie colného dlhu, ktorý vznikol podľa § 197 ods. 1 písm. a/ Colného zákona č. 180/1996 Z.z. na základe nezákonného dovozu zahraničného tovaru, vymeraného v samostatnom konaní, celkom nezávislom od konania vo veci porušenia colných predpisov, teda colného priestupku. 22. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, konanie v predmetnej veci bolo začaté dňom doručenia žaloby, teda 23.01.2014. 23. Dňom 01.júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, ktorý v ustanovení § 491 ods. 1 upravuje, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 24. Jedinou žalobnou námietkou žalobcu je, že správne orgány sociálnu a finančnú situáciu žalobcu posudzovali izolovane, bez zohľadnenia ostatných pre rozhodnutia relevantných skutočností, pričom v žalobe žalobca neuviedol, o aké relevantné skutočnosti ide. 25. Správny súdny poriadok v ustanovení § 2 ods. 1 upravuje, že v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 26. Správny súdny poriadok v ustanovení § 181 ods. 1 upravuje, že fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak a podľa ods. 4 tohto ustanovenia - zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť. 27. Podľa § 183 Správneho súdneho poriadku - žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. 28. Z citovaných ustanovení je teda nesporné, že súd je povinný posudzovať zákonnosť postupu a rozhodnutia správnych orgánov len z dôvodu uvedeného v písomnej žalobe a na ďalšie námietky vznesené žalobcom v jeho účastníckej výpovedi neprihliada. 29. Z predloženého administratívneho spisu tak, ako uvádzajú správne orgány, je nepochybné, že žalobca je vlastníkom rodinného domu ako bezpodielové spoluvlastníctvo spolu s manželkou O. A., rod. I., v kat. území A., zapísané na LV č. XXX a na ďalších listoch vlastníctva v tomto katastrálnom území, s uvedením dátumu narodenia 11.01.1945, a teda tvrdenie, že nejde o osobu identickú so žalobcom, nie je dôvodné, aj keď je pravdou, že ide o podielové spoluvlastníctvo. Rovnako je nesporné, že žalobca je vlastníkom osobného motorového vozidla a rovnako žalobca nepoprel, že má finančné prostriedky na účte v banke. 30. Zákon č. 180/1996 Z.z. (Colný zákon) upravoval v § 1 rozsah pôsobnosti tak, že tento zákon upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti colníctva, organizáciu colnej správy, postavenie, povinnosti a oprávnenia colných orgánov, postavenie, práva a povinnosti deklaranta a iných osôb pri colnom dohľade, podmienky vymeriavania cla, obmedzenia pri zaobchádzaní s tovarom pri jeho obehu v styku so zahraničím, zásady a podmienky určovania colného dlhu, colné priestupky, colné delikty, colné záložné právo a vymáhanie nedoplatkov. 31. Podľa § 270 uvedeného právneho predpisu - ak tento zákon neustanovuje inak, platia o colných priestupkoch a o konaní pred colnými orgánmi osobitné predpisy o priestupkoch a o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov). 32. Podklad rozhodnutia upravuje § 32 ods. 1 až 3 Správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie. 33. Podľa § 34 ods. 1 až 6 Správneho poriadku - Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať. 34. Zákon č. 199/2004 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k EÚ, teda 01.05.2004, v § 91 ods. 1 upravuje, že na konanie začaté pred nadobudnutím platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii sa použijú doterajšie predpisy. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - lehoty, ktoré začali plynúť pred nadobudnutím platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, ako aj lehoty na uplatnenie práv podľa doterajších predpisov, aj keď začnú plynúť po nadobudnutí platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii, sa posudzujú podľa doterajších predpisov. 35. Zmluva o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii nadobudla platnosť 01.mája 2004 a zákon č. 199/2004 zrušil zákon č. 238/2001 Z.z. Colný zákon, ktorý v ustanovení § 458 ods. 1 upravoval, že na konanie začaté pred 01.júlom 2001 sa použijú doterajšie predpisy. 36. Z predloženého administratívneho spisu je zrejmé, že správne konanie v predmetnej veci bolo začaté ešte v roku 2000, a teda v konaní je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 180/1996 Z.z., teda Colného zákona. Zákon č. 180/1996 Z.z. v ustanovení § 237 ods. 1 upravoval, že colný orgán môže vrátiť sumu cla s výnimkou daní alebo odpustiť sumu cla, ktorá nebola zaplatená, aj z iných dôvodov a to najmä vtedy, ak by zaplatenie sumy cla bolo spojené so sociálnymi a ekonomickými problémami dlžníka a osôb, s ktorými žije v domácnosti a na zabezpečenie nevyhnutných nákladov na domácnosť ustanovených osobitným predpisom. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - colný orgán na žiadosť dlžníka môže vrátiť alebo odpustiť sumu cla s výnimkou dane vtedy, ak o to dlžník požiada najneskôr do 12 mesiacov odo dňa zaplatenia sumy cla. Citované ustanovenie odkazovalo na § 3 zákona č. 463/1991 Zb., teda na Zákon o životnom minime, ktorý bol zrušený zákonom č. 125/1998 Zb., ktorý bol zrušený zákonom č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a tento v znení účinnom k dňu vydania prvostupňového rozhodnutia v ustanovení § 2 sumy životného minima definoval tak, že za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne sa posudzuje suma alebo úhrn súm a/ 194,58 eur mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu, b/ 135,74 eur mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu. 37. Žalobca v rámci odvolacieho konania ani v žalobe nepreukázal, žeby výška dôchodkov jeho a manželky nedosahovala spoločne ani sumu 330,32 eur, teda sumu životného minima, je vlastníkom rodinného domu a podielovým spoluvlastníkom ďalších nehnuteľností a má uložené finančné prostriedky na účtoch. 38. Aj platný Colný zákon, teda zákon č. 199/2004 Z.z. v ustanovení § 85 ods. 1 upravuje, že na konanie podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Je teda zrejmé, že správne orgány v predmetnej veci boli povinné aplikovať zákon č. 71/1967 Zb., teda Správny poriadok, ktorého ustanovenia súd cituje v odôvodnení rozsudku vyššie. 39. Z obsahu predloženého administratívneho spisu aj podľa názoru súdu je zrejmé, že správne orgány vykonali v predmetnej veci dokazovanie a navrhovateľ v správnom konaní nepredložil také dôkazy, ktorými preukázal, že sú splnené podmienky nepriaznivej sociálnej a ekonomickej situácie tak, ako súd v tomto rozsudku citoval v ustanovení § 237 ods. 3 Colného zákona. 40. Podľa § 46 Zákona o správnom konaní - rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný a musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 41. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku - v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 42. Podľa názoru súdu správne orgány postupovali v predmetnej veci v súlade s citovanými ustanoveniami Zákona o správnom konaní a rozhodnutie Colného úradu Prešov a následne žalovaného zodpovedá kritériám upraveným v citovaných ustanoveniach, rozhodnutia sú dostatočne a presvedčivo odôvodnené. 43. Po preskúmaní postupu a rozhodnutia žalovaného správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 Správneho súdneho poriadku ako nedôvodnú zamietol. 44. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 a § 168 Správneho súdneho poriadku. Žalobca v konaní úspech nemal, preto mu nárok na náhradu trov konania nepriznal a žalovaný nepreukázal dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mu mali byť trovy konania priznané a nepovažuje súd ani za spravodlivé žiadať od žalobcu, aby žalovanému nahradil trovy konania. 45. Senát správneho súdu rozhodol vo veci v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.