Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 5S/72/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014201393 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8014201393.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a sudkýň Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobcov v 1.rade A.. V. F. a 2. rade A.. R. F. obaja bytom E. XX, J., právne zastúpených JUDr. Štefanom Kseňákom, advokátom, so sídlom Park Angelinum 4, Košice, proti žalovanému Okresnému úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, Námestie mieru č. 3, Prešov, za účastí: X.B. B.ien H., E. XX, J., právne zastúpené JUDr. Helenou Schneiderovou, advokátkou, Floriánova 12, Prešov 2. F. V., bytom J. XX, Z., 3. H. J., bytom Y. 2, J., 4. Y. P., bytom Z. XXXX, 5. J. L., bytom E. XX, J., 6. A.. arch. E. P., bytom R. XX, J., o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. OU-PO-OVBP2-2014/34926/89084/ŠSS-ZV zo dňa 16.októbra 2014 na základe žaloby takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím č. OU-PO-OVBP2-2014/34926/89084/ŠSS-ZV zo dňa 16. 10. 2014 žalovaný ako orgán štátnej správy príslušný podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov ( ďalej len „Správny poriadok“) a § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“), na základe spoločného odvolania žalobcov preskúmal rozhodnutie Mesta Prešov ( ďalej len „stavebný úrad“) č. B/5942/2014-Fa zo dňa 08.07.2014 vo veci rozhodol tak, že odvolanie žalobcov zamietol a napadnuté rozhodnutie stavebného úradu potvrdil. Rozhodnutie odôvodnil tým, že stavebný úrad vydal dňa 08.07.2014 podľa § 66 stavebného zákona a § 10 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona rozhodnutie č. B/5942/2014-Fa, ktorým povolil stavbu: „L.. - J., E. na pozemkoch parc. č. KN C XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X v k. ú. J., pre stavebníka Záujmové združenie žien MYMAMY, so sídlom Okružná 32, Prešov. Proti tomuto rozhodnutiu podali v zákonom stanovenej lehote podľa § 54 ods. 1 a 2 Správneho poriadku žalobcovia odvolanie, v ktorom uviedli, že ich status ako účastníkov konania je odôvodnený od vlastníctva nehnuteľnosti zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. J. ( parc. č. KN C XXXX, XXXX, stavba so súpisným číslom XXXX), ako nehnuteľností priamo susediacich s predmetnou stavbou. Citovali § 3 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, § 59 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona a namietali, že nemali vedomosť o stavebnom konaní z dôvodu, že stavebný úrad doručoval pre nich písomnosti na nesprávnu adresu. Uviedli, že podľa potvrdenia Mesta Prešov, sekcie služieb občanov zo dňa 28.07.2014 sú prihlásení na trvalý pobyt na adrese E. XX, J. od 26.01.2005. Skutočnosť, ktorú stavebný úrad v rozhodnutí uvádza, že pri doručovaní písomnosti vychádzal z adresy, ktorá je uvedená na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. J., je podľa ich názoru irelevantná a nemôže obstáť už aj z dôvodu, že Mesto Prešov, ktoré vedie evidenciu pobytu svojich občanov môže si túto skutočnosť kedykoľvek overiť a že stavebný úrad vychádza z listiny, v ktorej údaj o pobyte účastníka nemusí byť aktuálny a záväzný. Tvrdili, že z uvedeného dôvodu postupom stavebného úradu im boli odopreté ich procesné práva v konaní, najmä obhajovať záujmy, stanoviská, vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatňovať svoje návrhy. Namietali nesprávne výroky v odôvodnení rozhodnutia a tvrdili, že nie je pravdou, že žalobca v prvom rade A.. V. F., ktorý sa o pojednávaní dozvedel náhodou na pojednávaní uviedol, že rozhodnutie vo veci žiada doručiť na jeho aktuálnu adresu. Žalobca v 1. rade tvrdí, že mu nebolo doručené oznámenie o začatí konania, že oznámil správnu adresu pre doručovanie a uviedol, že sa chce zúčastniť stavebného konania riadne so všetkými právami, ktoré mu boli doteraz nesprávnym doručovaním ako účastníkovi odopreté. Žalobcovia ďalej citovali § 62 ods. 1 písm. b/ a § 62 ods. 4 stavebného zákona a uviedli, že podľa ich názoru stavba nespĺňa požiadavky podľa § 62 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona, najmä s poukazom na účinky stavby na jej okolie. Tvrdia, že stavba má byť vybudovaná za účelom umiestnenia určitej skupiny žien do tohto zariadenia a to matky týrané, ktoré v domácnosti zažívajú násilie od svojich partnerov, otcov svojich detí a pri všetkej úcte a vážnosti k týmto ženám a matkám, ktorým je nepochybne potrebné poskytnúť takéto zariadenie, poukazujú na umiestnenie tohto zariadenia a jeho možných následkov na obyvateľov v tejto oblasti a okolí. Uvádzajú, že stavba má byť umiestnená v čoraz viac vyhľadávanej lokalite v Prešove, ktorá je známa svojou lukratívnosťou a mestskú časť Y. obýva čoraz viac mladých rodín s deťmi. Poznamenali, že obete týrania sa samozrejme na niekoľko výnimiek vyskytujú prevažne v sociálne problémových rodinách, v rodinách so slabšími, agresívnejšími povahami, so sklonom k násiliu a týraniu, v rodinách neprispôsobivých občanov, v rodinách s hodnotovou orientáciou odlišnou od orientácie riadneho občana. Tvrdia, že týrané ženy sú aj po tom, ako opustia domácnosť pre násilie a týranie často vyhľadávané ich partnermi a je podľa nich pravdepodobné, že z tohto dôvodu sa okolie zariadenia stane okolím, v ktorom sa budú ich partneri zdržiavať a vyhľadávať ich. Ďalej tvrdia, že násilná povaha môže mať dopad nielen na tieto ženy, ale aj na obyvateľov mestskej časti Y., kde môže dochádzať aj k častejšiemu páchaniu priestupkov proti verejnému poriadku, občianskemu spolunažívaniu, majetku alebo obdobných trestných činov. Preto vidia obavu o bezpečnosť a zdravie obyvateľov tejto lokality a majú za to, že charakter stavby a najmä jej umiestnenie nie je v súlade s verejným záujmom. Dávajú do pozornosti aj petíciu obyvateľov mestskej časti Y., aby Mestské zastupiteľstvo v Prešove zrušilo svoje uznesenie č. 400/2013 v bode 2., ktorým schválilo dlhodobý prenájom nehnuteľnosti a zároveň, aby opätovne zriadilo v objekte bývalej materskej školy na ulici E. XX v J. elokované pracovisko materskej školy vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti a uvedená petičná aktivita občanov prebieha pod číslom konania PET-10-2014. Žiadali z týchto dôvodov zrušiť napadnuté rozhodnutie stavebného úradu a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žalovaný konštatoval, že stavebný úrad v súlade s § 56 Stavebného poriadku upovedomil účastníkov konania o podanom odvolaní a určil im lehotu na vyjadrenie do 7 dní odo dňa doručenia oznámenia. K podanému odvolaniu sa vyjadril stavebník Záujmové združenie žien MYMAMY, ktorý vo svojom vyjadrení zo dňa 27.08.2014 uviedol, že pozvanie na konanie rieši príslušný stavebný úrad, ktorý tak urobil v súlade s údajmi uvedenými na Okresnom úrade Prešov, katastrálnom odbore, pričom sa riadil adresou, ktorá je uvedená na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. J.. Žalobca v 1. rade si na liste vlastníctva nedal vyznačiť zmenu trvalého pobytu a má na ňom uvedené staré bydlisko, pričom nepostupoval v súlade s § 43 vyhlášky č. 461/2009 Z. z., ktorý upravuje postup pri podávaní žiadosti o zmenu údajov v katastri nehnuteľností. Tvrdí, že nepodaním žiadosti o zmenu údajov zaviedol stavebný úrad, ktorý doručoval účastníkovi konania písomnosti na adresu uvedenú na predmetnom liste vlastníctva, keďže údaje z katastra nehnuteľnosti sú pre neho, podľa ich názoru relevantné. Uviedol, že tvrdenie žalobcu v 1. rade o nemožnosti zúčastniť sa stavebného konania z dôvodu, že o konaní nemal vedomosť, sa nezakladajú na pravde, pretože mohol všetky svoje pripomienky vyjadriť na stavebnom konaní, o ktorom bol včas ústne informovaný aj z ich strany počas návštevy dňa 24.06.2014 priamo v sídle Záujmového združenia. Na tomto konaní si žalobca v 1. rade vypočul zámer združenia, oboznámil sa s činnosťou združenia a uviedol, že nemá výhrady k predmetnej stavbe, pričom prejavil záujem o riešenie spoločného postupu pri oplotení hranice pozemkov. Dňa 23.06.2014 bolo Záujmovému združeniu doručené oznámenie o začatí stavebného konania a žalobca bol informovaný A.. L. o termíne a mieste konania. List mal k dispozícii k nahliadnutiu, kde videl svoje a manželkine meno. Vzhľadom na termín stavebného konania požiadal A.. L. o možnosť preštudovať si projektovú dokumentáciu doma a zaviazal sa, že dňa 30.06.2014 vráti dokumentáciu na stretnutí na mestskom úrade. A.. L. mu poskytla originál projektovej dokumentácie v dobrej viere, že má záujem zabezpečiť bezproblémové stretnutie na stavebnom úrade s riadnym oboznámením sa účastníkov konania so stavom veci a mať korektné vzťahy so susedmi. Dňa 30.06. 2014 sa uskutočnilo stavebné konanie, na ktorom sa žalobca v 1. rade bez uvedenia dôvodu nedostavil a napriek niekoľkým opakovaným výzvam zo strany Záujmového združenia nevrátil projektovú dokumentáciu, neoznámil dôvod nedoručenia dokumentácie a obvinil združenie zo zámeru nedoručenia oznámenia o stavebnom konaní na adresu, kde býva. Z dôvodu overenia správnosti postupu pri doručovaní oznámenia overovali adresu bydliska žalobcu a uviedli, že aj v obchodnom registri má žalobca uvedenú adresu bydliska H. X. 7, J.. Ďalej uviedol, že argumenty, ktoré žalobca vo svojom odvolaní uvádza poukazuje na fakt, že o problematike násilia páchaného na ženách nemá ani základné informácie a zaujímalo by ich z akých zdrojov štatistík, či výskumov vychádza vo svojich vyjadreniach. Pochybovať o hodnotách riadneho občana v prípade ich klientiek, je podľa jeho názoru až príliš trúfalé. Uvádza, že násilie páchané na ženách, je násilím páchaným v súkromnom priestore, ktoré je menej viditeľné verejnosti a násilie postihuje ženy vo všetkých sociálnych skupinách, vekových kategóriách, s akýmkoľvek vzdelaním a príjmom bez rozdielu. Ďalej uvádzajú, že ich klientky sú úplne bežné ženy, zaradené do pracovného a spoločenského života, len mali menej šťastia pri výbere partnera. Bez externej pomoci nie sú schopné vymaniť sa z tejto bezvýchodiskovej situácie. Zriadenie špecializovaného nízko kapacitného zariadenia núdzového bývania pre 10 žien a ich deti, neodradí ženy od využitia tejto služby práve z dôvodu nezmiešanej klientely, ako je to v azylových strediskách, o ktorých hovorí vo svojej argumentácii žalobca v 1. rade. Z pohľadu na celkové spektrum cieľových skupín, ktoré padli do sociálnej záchrannej siete, sú ženy zažívajúce násilie a ich deti tou skupinou, ktorá na svojej ťažkej životnej situácii nenesie objektívnu vinu. Urobiť z niekoho obeť za to, že sa stala obeťou je diskriminačný postoj nehodný vzdelaných a empatických ľudí. Obavu z nárastu kriminality, či páchania priestupkov v mestskej časti Y., taktiež nepovažuje za relevantnú, pretože za desať rokov ich činnosti len jeden muž zo všetkých klientiek hľadal svoju manželku a za asistencie polície bola táto situácia bez konfliktov vyriešená. Ďalej uvádza, že navyše objekt bude nepretržite napojený na bezpečnostný policajný pult a zároveň bude v zariadení zabezpečená služba personálu. V tejto nadväznosti považuje obavu o bezpečnosť a zdravie obyvateľov za neodôvodnenú. Tvrdí, že z histórie samotného objektu vyplýva, že je to objekt bývalej materskej a základnej školy, čiže jeho účel bol vždy verejnoprospešný a nikdy nebol občanmi spochybňovaný v súvislosti s dopadom na kvalitu života občanov žijúcich v tejto lokalite. Vzhľadom na akútny nedostatok ubytovacích kapacít v meste Prešov pre ženy zažívajúce násilie v párových vzťahoch, považuje stavbu, jej charakter a umiestnenia v súlade s verejným záujmom Navrhli odvolanie zamietnuť ako nedôvodné a rozhodnutie stavebného úradu potvrdiť. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril aj stavebný úrad, písomným podaním č. B/1340/2014 zo dňa 08.09.2014, ktorý uviedol, že stavebné povolenie bolo vydané v súlade s územným plánom Mesta Prešov a ich stanoviskom č. B/6689/2014 zo dňa 28.04.2014. Podané námietky sú z hľadiska ich sledovaných záujmov irelevantné a trvá na jeho pôvodných stanoviskách. K odvolaniu sa vyjadril aj Regionálny úrad verejného zdravotníctva vo svojom stanovisku č. 2014/2352-02/B.14 zo dňa 03.09.2014, v ktorom uviedol, že v predmetnej veci vydal kladné záväzné stanovisko a po preštudovaní predloženého odvolania konštatoval, že námietky nesmerujú voči jeho stanovisku a trvá na pôvodne vydanom záväznom stanovisku. K odvolaniu žalobcov podalo písomné vyjadrenie aj Okresné riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru listom č. ORHZ-PO1-563-003/2014 zo dňa 03.09.2014, v ktorom uviedlo, že námietky sa netýkajú priamo riešenia problematiky súvisiacej s ochranou pred požiarmi a v uvedenej veci bolo vydané kladné stanovisko štátneho požiarneho dozoru. Žalovaný ďalej konštatoval, že preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu v súlade s ustanovením § 59 ods. 1 Správneho poriadku a porovnal ho so všeobecne záväznými právnymi predpismi a v tejto veci aplikovateľnými, ako aj s dôvodmi žalobcov v 1. a 2. rade a zistil tento skutkový stav: Stavebník Záujmové združenie žien MYMAMY podal dňa 01.04.2014 žiadosť o vydanie stavebného povolenia na stavbu: „Bezpečný ženský dom - Prešov, E. XX“ na pozemkoch parc. č. KN C XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X v k.ú. J.. K žiadosti o stavebné povolenie priložil aj potrebnú dokumentáciu, ktorú na výzvu stavebného úradu doplnil dňa 30.05.2014, 04.06.2014, 13.06.2014 a 26.06.2014. Stavebný úrad oznámením zo dňa 05.06.2014 oznámil podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona dotknutým orgánom a známym účastníkom konania začatie stavebného konania, v ktorom prerokuje aj zmenu v užívaní stavby v súlade s § 85 ods. 2 stavebného zákona a súčasne nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 30.06.2014 s upozornením, že účastníci konania a dotknuté orgány štátnej správy môžu svoje námietky a pripomienky k žiadosti uplatniť najneskôr na tomto ústnom pojednávaní, inak sa na ne neprihliadne. Z ústneho pojednávania konaného dňa 30.06.2014 bola spísaná zápisnica, ktorá bola prítomným prečítaná a na znak súhlasu prítomnými podpísaná. Ďalej uviedol, že stavebnému úradu bolo žalobcom v 1. rade dňa 08.07.2014 doručené oznámenie, v ktorom žiada stavebný úrad o doručovanie písomnosti v predmetnej veci na adresu trvalého pobytu žalobcov v 1. a 2. rade - bytom E. XX, J.. Následne stavebný úrad vydal dňa 08.07.2014 napadnuté rozhodnutie, ktorým podľa § 66 stavebného zákona a § 10 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona povolilo stavbu s odôvodnením, že zmenou dokončenej stavby nie sú ohrozené záujmy spoločnosti, ani neprimerané obmedzené, či ohrozené práva a právom chránené záujmy účastníkov konania a predmetný objekt občianskej vybavenosti bude po zrealizovaní prác aj naďalej slúžiť ako objekt občianskej vybavenosti. Konštatoval, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia na podklade spisového materiálu nezistil pochybenie stavebného úradu pri vydávaní rozhodnutia, ani v konaní ktoré mu predchádzalo. K námietke žalobcov, že nemali vedomosť o stavebnom konaní z dôvodu, že im stavebný úrad doručoval oznámenie o začatí stavebného konania a písomnosti na nesprávnu adresu poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžo 346/2009 zo dňa 19.05.2010, z ktorého citoval: „Pokiaľ žalobcovia namietali, že v danej veci neboli informovaní o začatí zlúčeného územného a stavebného konania, aj podľa názoru odvolacieho súdu zhodne s názorom súdu prvého stupňa nebolo možné ich námietke vyhovieť. Z administratívneho spisu v danej veci vyplýva, že stavebný úrad žalobcom doručoval oznámenie o začatí zlúčeného územného a stavebného konania na adresu, ktorú mali vyznačenú na liste vlastníctva č. X., preukazujúcim ich vlastníctvo k susedným nehnuteľnostiam a to R., z ktorej adresy sa zásielka vrátila s vyznačením poštovného doručovateľa, že adresát si zásielku nevyzdvihol v uloženej lehote. Zo skutkových zistení, aj podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že stavebný úrad v súlade s § 140 stavebného zákona v spojení s § 24 Správneho poriadku považoval oznámenie o začatí zlúčeného územného a stavebného konania žalobcom za doručené a pokračoval v tomto konaní. Taktiež podľa názoru odvolacieho súdu nebolo povinnosťou stavebného úradu zisťovať dôvody nevyzdvihnutia zásielky žalobcami na pošte a bolo povinnosťou žalobcov si zosúladiť adresu pobytu vyznačenú na úradných listinách (list vlastníctva) so skutočným stavom.“ Na základe citovaného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uviedol, že oznámenia o začatí stavebného konania č. B/5942/2014-Fa zo dňa 05.06.2014 boli žalobcom riadne doručené podľa § 24 Správneho poriadku a to doporučene do vlastných rúk s opakovaným doručením na adresu H. X. 7, J., ktorá je uvedená na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. J.. Stavebnému úradu sa obe zásielky vrátili s označením zásielka neprevzatá v odbernej lehote, preto ich podľa Správneho poriadku a uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky možno považovať za riadne doručené. Predmetné rozhodnutie bolo stavebným úradom žalobcom doručené už na nimi požadovanú adresu E. XX, J.. Poukázal na ustanovenie § 3 ods. 5 Správneho poriadku, podľa ktorého rozhodnutie správnych orgánom musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. K námietkam žalobcov, týkajúcich sa negatívnych účinkov stavby na jej okolie a jej možných následkov na obyvateľov v predmetnej lokalite Y. poukázal na ustanovenie § 126 ods. 1, § 140a ods. 3, § 140b ods. 1 stavebného zákona, ktoré citoval a dôvodil, že vplyv navrhovanej stavby na okolitú zástavbu je z objektívneho hľadiska možno posúdiť na základe vyjadrení dotknutých orgánov spolupôsobiacich v konaní, ktoré sa v konaní podľa stavebného zákona k predloženej projektovej dokumentácii vyjadrujú práve s uvedených hľadísk. K navrhovanej stavbe sa vyjadrili dotknuté orgány a to: Regionálny úrad verejného zdravotníctva, Prešov, Okresný úrad Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia, Okresné riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v Prešove, Východoslovenská vodárenská spoločnosť a. s., závod Prešov, Východoslovenská distribučná a.s., Košice. Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Prešove ako príslušný orgán štátnej správy v oblasti verejného zdravotníctva, ktorý posudzuje a hodnotí navrhované činnosti z hľadiska ich možného negatívneho vplyvu na verejné zdravie, vydal záväzné stanovisko č. 2014/01146-02/B.14-Hr zo dňa 15.04.2014, v ktorom uviedol, že súhlasí s návrhom žiadateľa B. B.“ E. XX, J.“. Ďalej dôvodil, že navrhovanou stavbou nebude ohrozený verejný záujem, život a zdravie osôb, životné prostredie, ani požiarna ochrana, čo vyplýva zo záväzných stanovísk dotknutých orgánov spolupôsobiacich v konaní, ktoré z hľadísk nimi sledovaných záujmov podľa osobitných predpisov chránia verejné záujmy a z ktorých všetky vyplývajúce požiadavky a opatrenia stavebný úrad zahrnul do podmienok rozhodnutia. Projektová dokumentácia bola vypracovaná oprávnenou osobou, obsahovo zodpovedá § 3 ods. 4 vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona a taktiež zodpovedá vyhláške MŽP SR č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Ďalej uviedol, že námietka žalobcov, že násilná povaha partnerov môže mať dopad nielen na týrané ženy, ale aj na obyvateľov mestskej časti Y., kde môže dochádzať k častejšiemu páchaniu priestupkov proti verejnému poriadku, občianskemu spolunažívaniu, majetku, alebo obdobných trestných činov, má dohadný charakter, je nepodložená žiadnym vierohodným tvrdením a preto túto námietku možno považovať za námietku občianskoprávnu, ktorej riešenie je nad rámec pôsobnosti stavebného úradu a žalovaného, ktoré vo veci konali podľa stavebného zákona a konajú iba v jeho intenciách. V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia konštatoval, že nezistil v rozhodnutí stavebného úradu, ani v konaní, ktoré mu predchádzalo také nedostatky, pre ktoré by sa rozhodnutie malo považovať za nesprávne a muselo sa preto zmeniť alebo zrušiť. Dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je v rozpore s príslušnými ustanoveniami stavebného zákona, Správneho poriadku a inými právnymi predpismi. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím stavebného úradu Mesta Prešov, ktoré žiadal zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie. Žalobu odôvodnil tým, že Mesto Prešov ako príslušný orgán štátnej správy podľa § 2 písm. e/ zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobnosti z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v znení neskorších predpisov a príslušný stavebný úrad ( ďalej len „ stavebný úrad“) podľa ust. § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku ( ďalej len „stavebný zákon“) vydal dňa 08.07.2014 stavebné povolenie pre stavbu pod označením „L. ženský dom - J., E. XX“, ktorej stavebníkom je B. združenie H. s miestom stavby: objekt Ul. E. XX, J., na pozemku parc. č. KN C XXXX/X, k. ú. J. a na priľahlých pozemkoch parc. č. KN C XXXX/X, XXXX/X k. ú. J., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXXX. Toto stavebné povolenie bolo žalobcom v 1. a 2.rade doručené dňa 31.07.2014, proti ktorému podali odvolanie zo dňa 07.08.2014, ktoré bolo doručené stavebnému úradu dňa 13.08.2014. Odvolanie odôvodnili po procesnoprávnej i hmotnoprávnej stránke. Poukázali na to, že o stavebnom konaní nemali žiadnu vedomosť a to z dôvodu, že stavebný úrad im doručoval písomnosti na nesprávnu adresu a to na adresu H. X. 7, J., pričom obaja žalobcovia sú od 26.01.2005 prihlásení na trvalý pobyt na adrese E. XX, J.. Postupom, ktorý predchádzal vydaniu stavebného povolenia sa im uprelo právo obhajovať svoje záujmy, predkladať stanoviská, vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a uplatňovať svoje návrhy. Toto právo im pritom prináleží z dôvodu, že sú vlastníkmi (spoluvlastníkmi) pozemku, ktorý susedí s pozemkom, na ktorom stojí predmetná stavba. Ďalej namietali, že stavebný úrad doručoval písomnosti týkajúce sa predmetného stavebného konania na adresu, kde sa nezdržiavajú už takmer desať rokov. Na uvedenej adrese H. X. X, J., nemajú ani žiadnu inú formu pobytu, nemajú na tejto adrese ani poštovú schránku. Je prekvapujúce, že Mesto Prešov, ktoré si vedie evidenciu svojich obyvateľov doručuje iné písomnosti im určené na adresu E. XX, J., teda na adresu trvalého pobytu, ale písomnosti týkajúce sa stavebného konania nechalo Mesto Prešov doručiť na adresu, kde takmer desť rokov nemajú bydlisko, o čom má Mesto Prešov nepochybne vedomosť. Povinnosť ohlásiť zmenu trvalého pobytu na meste si splnili dňa 26.01.2005 a od tohto dátumu ich Mesto Prešov eviduje ako obyvateľov s trvalým pobytom na adrese E. XX, J.. Z tejto adresy má Mesto vychádzať pri doručovaní všetkých písomnosti, a to nie len v rámci stavebného konania, ale aj v rámci akéhokoľvek iného konania, príp. akejkoľvek inej povinnosti, ktorá sa na žalobcov vzťahuje. Pri doručovaní písomnosti v rámci iných konaní alebo povinností Mesto Prešov odo dňa 26.01.2005 nikdy nepochybilo a doručovalo im písomnosti na adresu, ktorú majú ohlásenú ako trvalý pobyt. Ďalej uviedli, že do vydania stavebného povolenia boli všetky písomnosti týkajúce sa predmetného konania, vrátene oznámenia o začatí stavebného konania doručované zo strany stavebného úradu na adresu H. X. 7, J., na ktorej sa od januára 2005 nezdržiavajú a nemajú na nej evidované ani trvalé bydlisko, preto nemohli mať žiadnu vedomosť o obsahu zásielok, ktoré im boli v rámci stavebného konania doručované. Stavebný úrad svojim postupom im uprel Ústavou zaručené právo na spravodlivý proces podľa § 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré sa týka nielen súdnych, ale aj iných orgánov Slovenskej republiky. Pokiaľ ide o odkaz žalovaného na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžo 346/2009, tak z predmetného rozsudku nie je zrejmé, prečo sa zásielka adresovaná žalobcom vrátila ako nevyzdvihnutá v úložnej lehote. V ich prípade, by sa pri poznámke „zásielka nevyzdvihnutá v odberovej lehote“ jednalo o poznámku neodrážajúcu skutočný stav, pretože na adrese H. X. trvalý pobyt, ani prechodný pobyt, nemajú k žiadnej nehnuteľnosti na tejto adrese právny vzťah, ktorý by ich tam oprávňoval zdržiavať sa a nemajú na tejto adrese ani poštovú schránku. Z uvedeného dôvodu by sa mala vrátiť doručovaná zásielka s poznámkou „adresát neznámy“. Navrhli vykonať dokazovanie, ktorým sa preukáže, že údaje uvedené na doručovanej písomnosti nie sú pravdivé. V súvislosti s vyššie uvedeným rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky poukázali na doterajšiu a aj novšiu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky, z ktorej vyplýva dôležitosť toho, či sa adresát zdržiaval na adrese, na ktorú sa mu rozhodnutie doručovalo. Skutočnosť, že stavebný úrad začal doručovať na nesprávnu adresu v spojení s nepravdivým údajom vpísaným na doručenku poštovou doručovateľkou sa dá preukázať navrhnutými dôkazmi. To, že žalobcovia mali na liste vlastníctva skoro desať rokov neaktuálnu adresu neznamená, že by nemali riadne evidovaný trvalý pobyt. Vychádzať z toho, že si to zavinili sami, lebo mali v katastri nehnuteľnosti uvedenú už neaktuálnu adresu by bolo v rozpore s princípom legality, toto doručovanie nebolo formou trestu. Podľa zákonnej úpravy kataster nehnuteľnosti neslúži ako evidencia pobytu fyzických osôb. Aj len jednoduchým zamyslením možno dospieť k úvahe, v koľkých evidenciách majú obyvatelia uvedené svoje adresy, počnúc Centrálnou evidenciou obyvateľstva, cez evidencie vojenskej správy a zoznamy voličov až po kataster nehnuteľností, register záložných práv a evidenciu centrálneho depozitára cenných papierov, nehovoriac už o obchodnom registri a živnostenskom registri. Ak aj občan opomenie adresu v nejakej takejto evidencii aktualizovať, tak nie je dôvod vychádzať z inej ako evidencie trvalého pobytu, kde sa fyzická osoba zdržiava. V ich prípade sa riadne zdržiavajú na adrese svojho trvalého pobytu, ktorú oznámili Mestu Prešov v januári 2005. Namietal, že postup, keď si správny orgán majúci adresu trvalého pobytu zvolí na doručovanie inú adresu a potom argumentuje, že účastník konania si neaktualizoval adresu v katastri nehnuteľnosti a teda písomnosti sa mu doručovali správne, je nesprávny, nezákonný a ústavne nekonformný pokiaľ sa na tejto neaktuálnej adrese zapísanej na liste vlastníctva tento účastník nezdržiava. Ak zákon spája s neaktualizovaním adresy nejakú sankciu, tak zaiste nie takú, že účastníkom stavebného konania bude doručovať písomnosti na adresu, ktorá nie je adresou ich trvalého pobytu a ani adresou, na ktorej sa zdržiavajú, hoci o adrese trvalého pobytu správny orgán vie a vie aj to, že účastníci konania na tejto adrese riadne preberajú poštu, ktorú im tam základná jednotka územnej samosprávy adresuje. Skutočnosť, že neaktualizovali údaj v katastri nehnuteľnosti neznamená, že sa správny orgán zbavil povinnosti riadne doručovať písomnosti účastníkom stavebného konania. Iný výklad by bol absurdný a viedol by k šikanovaniu účastníkov konania. Ďalej uviedol, že správny orgán si z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vybral jedno rozhodnutie, pričom ale rozhodnutí týkajúcich sa doručovania je v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerne veľa a aj pri tomto jednom rozhodnutí nie je zrejmé, či sa na predmetnej adrese adresáti aj zdržiavali alebo bola poznámka poštovej doručovateľky nepravdivá. Správny orgán má konať v rámci čl. 2 Ústavy Slovenskej republiky a teda, ak zisťuje adresu niekoho, má sa riadiť evidenciou, ktorá na to slúži a nie si vybrať adresu, ktorá je neaktuálna a potom poukazovať na to, že účastníci konania mali nesprávny údaj v katastri nehnuteľností. Správny orgán má vedieť, kde sa nachádzajú údaje evidencie obyvateľstva. Namietal, že pokiaľ ide o názor správneho orgánu a to, že napadnuté rozhodnutie nie je v rozpore s príslušnými ustanoveniami stavebného zákona, Správneho poriadku a inými právnymi predpismi, tak poukázal na to, že tým, že sa im uprelo právo zúčastniť sa riadne stavebného konania nemohli sa vyjadriť ani k projektu stavby. Namietali, že momentálne riešenie vedie k vzniku strešných okien nasmerovaných na rodinný dom žalobcov. Týmto postupom dochádza tak aj k neoprávnenému zásahu do súkromia žalobcov, pretože uprednostniť by sa malo také riešenie, kedy sa bude rešpektovať aj súkromie susedov. V budúcnosti vzniká riziko susedských sporov, ktorým by sa mohlo predísť vhodne zvoleným technickým riešením. Toto žalobcovia, ale ani navrhnúť nemohli, pretože sa im uprelo právo účastníkmi stavebného konania. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 11.02.2015, v ktorom okrem dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia argumentoval, že v ustanovení § 61 stavebného zákona nie je definovaný spôsob oznámenia začatia stavebného konania, t. j. stavebný úrad postupuje v danom prípade podľa § 24 Správneho poriadku, ktorý ustanovuje, že dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok. Z uvedeného ustanovenia vyplýva povinnosť správneho orgánu doručovať do vlastných rúk a priori vždy rozhodnutia správneho orgánu a písomnosti, ktoré podľa svojej povahy správny orgán kvalifikuje ako dôležité. Je pritom vždy na úvahe správneho orgánu, či zvolí takúto formu pre doručovanie oznámenia o začatí konania. V danom prípade stavebný úrad využil inštitút doručenia oznámenia o začatí konania žalobcom do vlastných rúk s opakovaným doručením a to na adresu uvedenú v katastri nehnuteľnosti podľa listu vlastníctva č. XXXX ako Ul. H. X. 7. Podkladom na preukázanie vlastníckych vzťahov k parcelám, na ktorých má byť stavba umiestnená a k parcelám susediacich pozemkov, ktorých vlastníci sú v konaní rovnako účastníkmi konania, predstavuje vždy list vlastníctva. Stavebný úrad, ako i žalovaný sa v konaní vždy riadia údajmi uvedenými na aktuálnom liste vlastníctva v čase vydania rozhodnutia, pokiaľ sa nepreukáže opak. Citoval ustanovenie § 7 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny zákon“) s dôrazom na písm. c/ citovaného ustanovenia, podľa ktorého kataster obsahuje údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkoch nehnuteľností a o iných oprávnených z práv k nehnuteľnostiam, ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu. Taktiež poukázal aj na § 70 ods. 1 katastrálneho zákona, podľa ktorého údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak a § 19 písm. a/ katastrálneho zákona, podľa ktorého vlastníci a iné oprávnené osoby sú povinní dbať, aby všetky údaje katastra týkajúce sa nehnuteľností alebo vlastníka nehnuteľností, ako aj zmeny týchto údajov mohli byť v katastri riadne evidované a ohlásiť každú zmenu okresnému úradu do 30 dní odo dňa vzniku zmeny alebo zániku rozhodujúcej skutočnosti a na vyzvanie okresnému úradu predložiť v určenej lehote doklady na zápis týchto údajov do katastra. Uvedenú povinnosť si žalobcovia tak, ako tvrdia, od roku 2005 nesplnili a preto stavebný úrad vychádzal z údajov uvedených na príslušnom liste vlastníctva aktuálnom v čase prebiehajúceho konania. Žalovaný zároveň odmieta tvrdenia žalobcov, že si nemohli uplatňovať svoje práva ako účastníci konania v prebiehajúcom stavebnom konaní, pretože sa žalobca v 1. rade osobne dostavil na stavebný úrad za účelom doručenia žiadosti o zmenu adresy pre doručovanie zo dňa 08.07.2014 a pracovníčkou stavebného úradu bol poučený o možnosti nahliadnutia do spisového materiálu, čo odmietol. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovia mali vedomosť o prebiehajúcom konaní o tom, že zásielky sú im doručované na adresu Mirka X. 7, J. a napriek tomu svoje právo podávať námietky a pripomienky, či nahliadnuť do spisového materiálu, nevyužili. Poukázal na to, že žalobcovia požiadali o zmenu údajov v katastri nehnuteľnosti, na základe žiadosti zo dňa 31.07.2014 s ich zápisom na príslušnom liste vlastníctva dňa 16.09.2014, t. j. v deň doručenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Rovnako poukázal aj na skutočnosť, že žalobca má ako spoločník spoločnosti TOM COMPUTER, s.r.o., ku dňa 21.01.2015 zapísanú adresu pre doručovanie H. X. 7, J.. Ďalej uviedol, že po doručení žiadosti o zmenu adresy pre doručovanie bolo rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 08.07.2014 doručené obom žalobcom na požadovanú adresu. Mali možnosť riadne podať opravný prostriedok, čo v konaní využili. V odvolaní formulovali svoje námietky a pripomienky a žalovaný sa so všetkými riadne vysporiadal v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku, pričom toto rozhodnutie bolo žalobcom doručované na požadovanú adresu i v súlade so zmenou identifikačných údajov na príslušnom liste vlastníctva žalobcov a preto nie je dôvodné považovať žalobcov, ako účastníkov stavebného konania, za dotknuté. Zdôraznil, že v prípade celého konania a doručovania písomností bolo poštovným doručovateľom na doručenkách vyznačované opakované doručovanie písomností s poznámkou „neprevzatá v odbernej lehote“ a nie s poznámkou „adresát neznámy“, čo pre stavebný úrad predstavovalo preukázanie existencie adresy na doručovanie písomnosti žalobcov. Opätovne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 346/2009 zo dňa 19.05.2010 ako aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžd/20/2011, z ktorého citoval. Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa § 244 ods. 2 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu"). Podľa § 244 ods. 3 O.s.p., rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 247 ods. 2 O.s.p., pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Krajský súd podľa § 250j ods. 1 O. s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Predmetom preskúmavania v danom prípade je rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcov v 1. a 2. rade a potvrdil rozhodnutie Mesta Prešov č. B/5942/2014-Fa zo dňa 08.07.2014, ako príslušného stavebného úradu (ďalej len „stavebný úrad“), ktorý podľa § 66 stavebného zákona a § 10 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona povolil stavbu: „L. ženský dom - J., E. XX“ na pozemkoch parc. č. KN C XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X v k. ú. J., pre stavebníka B. združenie žien H., so sídlom S. XX, J. (teraz E. XX). Z obsahu administratívneho spisu žalovaného a napadnutého rozhodnutia súd zistil, že účastníkmi stavebného konania okrem žalobcov bolo B. združenie žien H. - stavebník, F. V., H. J., Y. P., J. L. a A.. arch. P. E. - projektant, ktorých súd podľa § 250 ods. 1 O. s. p. uznesením sp. zn. 5S 72/2014 zo dňa 03.09.2015 pribral do konania. Vychádzajúc zo žalobných námietok žalobcu spornou otázkou v predmetnom konaní bola skutočnosť, či postup stavebného úradu v stavebnom konaní o žiadosti stavebníka Záujmové združenie H. o vydanie stavebného povolenia pre stavbu „L. B. - E. XX“ pri doručovaní oznámenia o začatí stavebného konania žalobcom v 1. a 2. rade bol v súlade so stavebným zákonom a či týmto postupom nebolo žalobcom upreté právo obhajovať svoje záujmy, prekladať stanoviská a vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, ako aj uplatňovať svoje návrhy v konaní. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žiadosťou doručenou stavebnému úradu dňa 01.04.2014 požiadalo Záujmové združenie žien H. so sídlom S. XX, J. (ďalej len „stavebník“) o vydanie stavebného povolenia na stavbu s názvom “L. ženský dom J. - E. XX“ na parc. č. KN C XXXX/X, XXXX/ X a XXXX/X v k. ú. J.. K žiadosti bola priložená aj príslušná dokumentácia a predovšetkým projektová dokumentácia vypracovaná projektantom A.. arch. E. P.. Listom č. B/5942/2014 - Fa zo dňa 05.06.2014 stavebný úrad oznámil dotknutým orgánom a účastníkom konania začatie stavebného konania (zmena dokončenej stavby) a nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 30.06.2014 o 10.00 hod. Upozornil účastníkov konania a dotknuté orgány, že námietky a stanoviská môžu uplatniť najneskoršie pri tomto ústnom pojednávaní, inak sa na ne neprihliadne. Ďalej súd zistil, že oznámenie o začatí stavebného konania zo dňa 05.06.2014 stavebný úrad doručoval aj žalobcom v 1. a 2. rade a to na adresu H. X. 7, J. s tým, že zásielka bola doručovaná poštovou doručovateľkou 11.06.2014 s výzvou o opakovanom doručení, ktoré bolo realizované dňa 12.06.2014, zároveň bola zásielka uložená v tento deň na pošte. Stavebnému úradu sa zásielka vrátila s vyznačením „nevyzdvihnutá v odbernej lehote“. V administratívnom spise žalovaného sa nachádza čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. J. pre parcelu č. C KN XXXX, kde v časti B Vlastníci a iné oprávnené osoby sú uvedení žalobcovia v 1. a 2. rade A.. V. F. a A.. R. F., rod. F. z trvalým pobytom H. X. 7. Stavebný úrad pokračoval v konaní a to na ústnom pojednávaní dňa 30.06.2014, čo vyplýva zo zápisnice zo stavebného konania, na ktorom sa žalobcovia v 1. a 2. rade nezúčastnili. V administratívnom spise žalovaného sa ďalej nachádza oznámenie žalobcu v 1. rade o doručení pošty, ktoré bolo podané stavebnému úradu dňa 08.07.2014, v ktorom žiada žalobca v 1. rade, aby jemu a žalobkyni v 2. rade boli doručované písomnosti vo veci na adresu trvalého bydliska E. XX, J.. Ďalším listom zo dňa 28.07.2014 doručeným stavebnému úradu dňa 29.07.2014 žalobcovia v 1. a 2. rade požiadali stavebný úrad o priznanie postavenia účastníkov konania, aby boli prizvaní na pojednávanie a aby im boli doručované všetky písomnosti na adresu E. XX, J., na ktorej majú prihlásený trvalý pobyt od roku XXXX. Stavebné povolenie č. L bolo stavebným úradom vydané dňa 08.07.2014, ktoré si žalobcovia v 1. a 2. rade prevzali dňa 31.07.2014 na adrese E. XX, J.. Podľa § 54 stavebného zákona, stavby ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebného úradu. Podľa § 59 ods. 1 stavebného zákona , účastníkmi stavebného konania sú: a) stavebník, b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby. Podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona, stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná. Podľa § 69 ods. 1 stavebného zákona, stavebné povolenie a rozhodnutie o predĺžení jeho platnosti sa oznámi rovnakým spôsobom ako začatie stavebného konania a upovedomenie o ústnom pojednávaní; tieto rozhodnutia týkajúce sa jednoduchých a drobných stavieb sa oznámia aj orgánom štátnej správy, ktoré si vyhradili posúdenie dokumentácie. Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Z vyššie citovaných ustanovení stavebného zákona vyplýva, že tento zákon neupravuje osobitne podmienky, za ktorých je možné doručovať rozhodnutia a iné listiny týkajúce sa stavebného konania účastníkom konania a dotknutým orgánom. Postup pri doručovaní písomnosti je preto upravený v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“). Podľa § 24 ods. 1 Správneho poriadku, dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. Doručovanie do vlastných rúk je kvalifikovanou formou doručenia, pri tomto doručovaní je vylúčená možnosť doručiť zásielku náhradnému prijímateľovi a túto zásielku môže prevziať len adresát. Doručenka riadne vyhotovená a vrátená správnemu orgánu osvedčuje vo forme listiny, že doručenie bolo vykonané, teda má povahu verejnej listiny. Ustanovenie § 24 ods. 2 Správneho poriadku upravuje spôsob doručovania tzv. náhradného doručenia. Ide o právnu fikciu, podľa ktorej za podmienok ustanovených v zákone sa zásielka považuje za doručenú, aj keď to v skutočnosti tak nie je. Takýmto spôsobom možno písomnosť doručiť len za predpokladu, že adresát sa v mieste doručenia zdržiava, avšak nebol zastihnutý. Dôkazné bremeno preukázania skutočnosti, že sa adresát v čase doručovania v mieste doručovania nezdržiaval znáša adresát, nie správny orgán. Zo skutkových zistení vyplýva, že stavebný úrad v súlade s § 140 stavebného zákona v spojení s § 24 Správneho poriadku v čase stavebného konania do vydania rozhodnutia vo veci samej považoval oznámenie o začatí stavebného konania žalobcom za doručené a pokračoval v tomto konaní. Pri doručovaní oznámenia vychádzal z adresy trvalého pobytu žalobcov H. X. 7, J. uvedenom na aktuálnom liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. J.. List vlastníctva je pre stavebný úrad podkladom - úradnou listinou pre zistenie okruhu účastníkov konania podľa § 59 ods. 1 stavebného zákona vrátane adresy ich trvalého pobytu. Súd poukazuje na ustanovenie § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam ( ďalej len „katastrálny zákon“), podľa ktorého údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Podľa § 7 písm. c/ katastrálneho zákona, údajmi o právach k nehnuteľnostiam a údaje o vlastníkoch nehnuteľností a o iných oprávnených z práv k nehnuteľnostiam sú, ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu. Z ustanovenia § 19 písm. a/ katastrálneho zákona vyplýva povinnosť vlastníkov a iných oprávnených osôb dbať, aby všetky údaje katastra týkajúce sa nehnuteľností alebo vlastníka nehnuteľností, ako aj zmeny týchto údajov mohli byť v katastri riadne evidované a ohlásiť každú zmenu okresnému úradu do 30 dní odo dňa vzniku zmeny alebo zániku rozhodujúcej skutočnosti a na vyzvanie okresného úradu predložiť v určenej lehote doklady na zápis týchto údajov do katastra. Je nesporné, že žalobcovia v 1. a 2. rade si túto povinnosť nesplnili, resp. splnili si ju až dodatočne, na základe žiadosti zo dňa 31.07.2014, t. j. v čase po vydaní rozhodnutia stavebného úradu o vydaní stavebného povolenia. Keďže zásielka s oznámením o začatí stavebného konania doručovaná žalobcom sa stavebnému úradu vrátila s označením „nevyzdvihnutá v odbernej lehote“ nie s označením „adresát neznámy“ zo strany stavebného úradu nevznikli pochybnosti o adrese ich trvalého pobytu. Nebolo povinnosťou stavebného úradu zisťovať dôvody nevyzdvihnutia zásielky žalobcami. Bolo však povinnosťou žalobcov zosúladiť adresu trvalého pobytu vyznačenú na úradných listinách (liste vlastníctva) so skutočným stavom. Dôkaz o tom, že doručovanie oznámenia o začatí stavebného konania nebolo realizované doručovateľom správne predložili žalobcovia až v konaní pred súdom a to podaním zo dňa 31.03.2015. V tomto podaní predložili list Slovenskej pošty, a.s. Banská Bystrica označeným ako sťažnosť - odpoveď, zn. S-008012-15-00002 zo dňa 18.02.2015, z ktorej vyplynulo, že zásielku č. UU 930883128 SK poštová doručovateľka doručovala podľa adresy uvedenej na zásielke H. X. XX. Prvý pokus o doručenie bol vykonaný dňa 11.06.2014 a v domovej listovej schránke označenej priezviskom adresáta zanechala výzvu. Druhý pokus o doručenie bol vykonaný dňa 12.06.2014. Poštová doručovateľka do DLS vložila oznámenie o uložení zásielky na pošte. Poštová doručovateľka pri doručovaní zásielky postupovala v zmysle platných technologických postupov a preto sťažnosť hodnotí ako neopodstatnenú. Zároveň žalobca predložil fotodokumentáciu s vyobrazením adresy H. X. XX, na ktorom sú zobrazené vchodové dvere a poštové schránky s označením adresáta rodina F.. Z týchto skutočností vyplýva, že doručovateľka doručovala zásielku nie na adresu H. X. 7, ale H. X. XX. Z vyššie uvedených skutočností je nesporné, že neboli splnené podmienky pre doručovanie oznámenia o začatí stavebného konania žalobcom, tzv. náhradným doručovaním, podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku a v konaní pred správnym orgánom sa teda vyskytla procesná vada. Oznámenie o začatí stavebného konania je podstatnou procesnoprávnou podmienkou, s ktorou stavebný zákon spája ďalšie hmotnoprávne podmienky uvedené v § 61 citovaného zákona. Podľa § 250i ods. 3 O. s. p., pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd pri posudzovaní zákonnosti postupu stavebného orgánu a žalovaného vo vzťahu k doručovaniu oznámenia o začatí stavebného konania žalobcom v 1. a 2. rade prihliadol na skutočnosť, ktorá vyplýva z vyjadrenia stavebníka k odvolaniu žalobcov proti rozhodnutiu stavebného úradu zo dňa 27.08.2014, ako aj výpovede štatutárnej zástupkyne stavebníka B. združenia H., z ktorého vyplynulo, že žalobca v 1. rade stavebníka navštívil dňa 24.06.2014, pri ktorom sa oboznámil so zámerom stavebníka pri realizovaní stavby a prevzal zapožičanú projektovú dokumentáciu, s ktorou sa mal možnosť oboznámiť. Taktiež bol pri tejto návšteve oboznámený, že dňa 30.06.2014 sa uskutoční ústne pojednávanie vo veci prejednania žiadosti o stavebné povolenie podanej stavebníkom a zaviazal sa, že v uvedený deň 30.06.2014 vráti zapožičanú projektovú dokumentáciu na stretnutí na mestskom úrade. Dokumentáciu žalobca v 1. rade vrátil následne až potom, čo stavebník B. združenie H. podalo na Okresný súd v Prešove žalobu o vydanie veci. Konanie bolo vedené pod sp. zn. 25C 346/2014. Súd konanie vo veci zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby žalobcom, pretože žalovaný A.. V. F. dokumentáciu vrátil dňa XX.XX.XXXX. Žalobca sa teda o priebehu stavebného konania dozvedel, aj keď nie zo strany správneho orgánu - stavebného úradu, ale stavebníka ešte v čase pred nariadeným ústnym pojednávaním, nevyužil svoje právo zúčastniť sa tohto ústneho pojednávania, nahliadnuť do dokumentácie a uplatňovať svoje práva a záujmy podávaním námietok a návrhov vo vzťahu k plánovanej realizácii stavby. Z konania vo veci vyplynulo, že k predmetnej stavbe bolo v súčasnosti už vydané kolaudačné rozhodnutie a stavba sa riadne využíva. Žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu stavebného úradu namietal procesné pochybenie stavebného úradu pri doručovaní oznámenia o začatí stavebného konania. Vo vzťahu k hmotnoprávnym námietkam sa nevyjadroval konkrétne ku stavbe ako takej, ale namietal dôvodnú obavu o bezpečnosť a zdravie obyvateľov lokality Y., v ktorej sa stavba nachádza. Teda zo stavebného hľadiska neuvádzal žiadne pripomienky, ani námietky, ani vo vzťahu k strešným oknám, tak ako to uviedol v žalobe. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dôvodom na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu podľa § 250i ods. 3 O. s. p. môže byť len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na správnosť, zákonnosť rozhodnutia. Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, čí výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. Keďže žalobca v konaní pred správnymi orgánmi, ani pred súdom nepreukázal skutkovou a právnou argumentáciou porušenie jeho subjektívnych práv vo vzťahu k uplatňovaniu hmotnoprávnych námietok, okrem požiadavky formálneho zopakovania procesu stavebného konania, z dôvodu nesprávneho doručovania oznámenia o začatí stavebného konania, súd nevidel dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného a stavebného úradu. Z uvedený dôvodov Krajský súd v Prešove podľa § 250j ods. 1 O.s.p., žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p., podľa ktorého nepriznal účastníkom náhradu trov konania z dôvodu, že žalobca bol v konaní neúspešný a žalovaný aj pri úspechu v konaní nemá právo na náhradu trov konania. Senát krajského súdu sa jednohlasne uzniesol. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.