Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 5S/1/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200014 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8015200014.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a sudkýň Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobcu GEOPOL Prešov s.r.o., so sídlom Prešov, Ul. Masarykova č. 11, právne zastúpeného JUDr. Petrom Rakom, advokátom, so sídlom Prešov, Masarykova č. 13, proti žalovanému Slovenská inšpekcia životného prostredia, ústredie, so sídlom Bratislava, Jeséniova 17D, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného číslom 4261-35449/27/2014/Bur zo dňa 08.decembra 2014 na základe žaloby takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 4261-35449/27/2014/Bur zo dňa 08. decembra 2014 v spojení s rozhodnutím Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Banská Bystrica č. 4492300114/6431-25543/Beň zo dňa 25. augusta 2014 podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Z a v ä z u j e žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške, ktorá bude vyčíslená v písomnom vyhotovení rozsudku, ktoré je povinný zaplatiť v lehote 10 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Petra Raka, advokáta. o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím č. 4261-35449/27/2014/ Bur zo dňa 8.12.2014, žalovaný ako príslušný orgán podľa § 9 a § 10 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia, Banská Bystrica (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. 4492300114/6431-25543/Beň zo dňa 25.08.2014, podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) a zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Rozhodnutie odôvodnil tým, že prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 4492300114/6431-25543/ Beň zo dňa 25.08.2014, uložil žalobcovi pokutu vo výške 10 000 Eur podľa § 37 ods. 3 písm. a/ zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „zákona“). Za porušenie § 26 ods. 1 písm. c/ zákona vykonávať činnosť a udržiavať prevádzku „Dekontaminačné stredisko Tornaľa“ (ďalej len „prevádzka“) v súlade s podmienkami určenými v integrovanom povolení č. 5620-28056/2008/Kas/470870108 zo dňa 26.08.2008 v znení jeho zmien č. 613-855/2009/Kas/470870108/ZI-Ú zo dňa 15.01.2009, č. 4458-14962/2010/Kas/470870108/Z2 zo dňa 17.05.2010, č. 813831267/2010/Kas/470870108/Z3-Ú zo dňa 25.10.2010, č. 6535-23564/2011/Kas/470870108/Z4-Ú zo dňa 12.08.2011 (ďalej len „integrované povolenie“). Vydaniu tohto rozhodnutia o pokute predchádzala kontrola v prevádzke dňa 17.10.2013, ktorá bola zameraná na dodržiavanie podmienok integrovaného povolenia a či nedošlo k zmene okolnosti, ktoré mohli viesť k zmene podmienok a k zmene povolenia. Skontrolované boli podmienky integrovaného povolenia uvedené v časti I. kapitola A všeobecné podmienky povolenia a v časti I. kapitola F, pričom pri bodoch č.1.1, 1.10 v časti I. kapitola A všeobecné podmienky povolenia a bodu č. 5 v časti I. kapitola F boli zistené porušenia. Dňa 25.11.2013 bola z kontroly vypracovaná správa č. 39/2013/Beň/P. Na základe zistených nedostatkov prvostupňový správny orgán podľa § 35 ods. 2 písm. a/ zákona uložil žalobcovi opatrenia na nápravu a podľa § 35 ods. 2 písm. b/zákona uložil pokutu za zistený správny delikt, keďže nesplnením podmienok integrovaného povolenia došlo k porušeniu a boli naplnené znaky skutkovej podstaty ustanovenia § 37 ods. 3 písm. a/ zákona tým, že žalobca pri vykonávaní činnosti v prevádzke nesplnil povinnosti podľa § 26 ods. 1 písm. c/ zákona. Prvostupňový správny orgán v súlade s ustanovením § 12 ods. 3 zákona č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o kontrole“) listom zo dňa 25.11.2013 vyzval štatutárneho zástupcu žalobcu na prerokovanie výsledkov kontroly vykonanej v prevádzke dňa 17.10.2013 na deň 03.12.2013. Správa z enviromentálnej kontroly č. 39/2013/Beň/P bola dňa 03.12.2013 podpísaná a prerokovaná so štatutárnym zástupcom žalobcu Ing. Pavlom Polákom, kedy pri prerokovaní správy z enviromentálnej kontroly mu bol stanovený termín na vyjadrenie k tejto správe do 09.12.2013. Všetky pripomienky vznesené žalobcom na tomto prerokovaní prvostupňový správny orgán vyvrátil. Žalobca pripomienky k enviromentálenj správe predložil prvostupňovému správnemu orgánu listom č. 33971/2013 zo dňa 06.12.2013, ktoré boli doručené prvostupňovému správnemu orgánu dňa 10.12.2013. Pretože prvostupňový správny orgán do stanoveného termínu 09.12.2013, ktorý bol žalobcovi určený pri ústnom prerokovaní na vyjadrenie k výsledkom kontroly neobdržal od žalobcu toto vyjadrenie, považoval výsledky kontroly v súlade s ustanovením § 13 ods. 8 zákona o kontrole za prerokované. Ďalej konštatoval, že prvostupňový správny orgán listom zo dňa 11.12.2013 oznámil žalobcovi začiatok správneho konania podľa § 18 ods. 2 Správneho poriadku vo veci uloženia pokuty podľa § 37 ods. 3 písm. a/ zákona, za porušenie povinnosti vykonávať činnosť v prevádzke v súlade s podmienkami určenými v integrovanom povolení, ktorým povolil vykonávanie činnosti v prevádzke. Ďalej určil žalobcovi lehotu 7 dní od doručenia tohto oznámenia na možnosť vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie, spôsobu ich zisťovania ako aj podania návrhu na ich doplnenie. Dňa 30.12.2013 bol prvostupňovému správnemu orgánu doručený list žalobcu zo dňa 20.12.2013 vo veci vyjadrenia sa k oznámeniu zo dňa 11.12.2013, v ktorom žalobca sa vyjadril k oznámeniu o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty, v ktorom namietal, že k záverom kontroly sa písomne vyjadril včas v termíne do 09.12.2013 tak, ako mu to bolo uložené, že svoje vyjadrenie podal na poštovú prepravu doporučene prvou triedou dňa 09.12.2013, čo preukázal predloženým poštovým podacím hárkom z vyznačeným dňom podania zásielky 09.12.2013. Ďalej predložil oznámenie výsledku žiadosti od infoslužby slovenskej pošty podľa ktorého, vyjadrenie, ktoré podal na prepravu dňa 09.12.2013 bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené nasledujúci deň t.j. 10.12.2013. Poukázal pritom na ustanovenie § 27 ods. 3 Správneho poriadku vo veci zachovania lehoty. Z uvedeného dôvodu považoval konštatovanie prvostupňového správneho orgánu, že výsledky kontroly možno považovať za prerokované v oznámení zo dňa 11.12.2013 za nedôvodné. Zároveň namietal, že konštatovanie prvostupňového správneho orgánu v správe o enviromentálenej kontrole, že nesplnením podmienok povolenia malo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty ustanovenia § 37 ods. 3 písm. a/ zákona tým, že si pri vykonávaní činnosti v prevádzke neplní povinnosti podľa § 26 ods. 1 písm. c/ zákona považuje za nedôvodné. Prevádzku udržiava v súlade s podmienkami určenými v povolení a zistené nedostatky, ktoré podľa neho boli minimálne boli ihneď odstránené. Poukázal aj na to, že v niektorých prípadoch z jeho stany išlo o zlepšenie technologických procesov v zmysle odsúhlaseného prevádzkového poriadku. Prevádzku udržiava v súlade s podmienkami určenými v povolení. Poukazovanie prvostupňového správneho orgánu na údajne porušenie tohto ustanovenia považuje za nesprávne a formalistické. Ďalej uviedol, že na základe tohto vyjadrenia žalobcu prvostupňový správny orgán listom zo dňa 13.01.2014 žalobcovi oznámil, že jeho vyjadrenie k správe z enviromentálnej kontroly vykonanej dňa 17.10.2013 zo dňa 06.12.2013 a doručené prvostupňovému správnemu orgánu 10.12.2013 môže pokladať za zaslané v požadovanom termíne. Pretože však toto vyjadrenie neobsahovalo žiadne nové skutočnosti, ktoré by zmenili skutkový stav zistený kontrolou a všetky uvedené argumenty z odôvodnenia boli s ním prerokované dňa 03.12.2013, neboli pre prvostupňový správny orgán dôvodom na zmenu záveru z kontroly, pričom žalobca svojim podpísaním správy z enviromentálnej kontroly potvrdil postup a zistenia pri tejto kontrole. Prvostupňový správny orgán ďalej v liste žalobcovi uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení spochybňuje samotné podmienky integrovaného povolenia, ktoré boli určené na základe jeho žiadosti a predložených dokladov a domnienku žalobcu, že postup uplatňovaný v technológii biodegradácie má byť odlišný od toho ako bol pôvodne schválený v integrovanom povolení, mal žalobca možnosť požiadať inšpektorát o zmenu integrovaného povolenia. Ďalej zdôraznil, že vyhodnotenie stavu prevádzky bolo uskutočnené na základe kontrolou zistených skutočností dňa 17.10.2013, a k náprave vytýkaných nedostatkov resp. zosúladenia stavu prevádzky s podmienkami integrovaného povolenia došlo až na základe poukázania na neplnenie integrovaného povolenia. Doklady preukázajúce dodatočné splnenie niektorých porušených podmienok integrovaného povolenia zohľadní pri stanovení výšky pokuty za zistenie porušenia. Následne prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 4492300114/7591-5309/Beň zo dňa 17.02.2014 rozhodol podľa § 37 ods. 3 písm. a/ zákona a uložil žalobcovi za porušenie § 26 ods. 1 písm. c/ zákona vykonávať činnosť a udržiavať prevádzku v súlade s podmienkami určenými v integrovanom povolení pokutu vo výške 10 000 Eur. Ďalej žalovaný uviedol, že proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolal písomným podaním zo dňa 27.02.2014, v ktorom namietal, že rozhodnutie správneho orgánu nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, že správny orgán sa nevysporiadal zo všetkými tvrdenými skutočnosťami žalobcu, že nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty ustanovenia § 37 ods. 3 písm. a/ zákona, že bol nesprávne aplikovaný právny predpis, že došlo k porušeniu práv žalobcu a napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je nepreskúmateľné. Konštatoval, že ako odvolací orgán preskúmal podané odvolanie a celý spisový materiál a zistil, že odvolanie žalobcu bolo prípustné, bolo podané v zákonom stanovenej lehote a svojim rozhodnutím č. 4261-16810/27/2014/Bur zo dňa 06.06.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.06.2014 zrušil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 17.02.2014 a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Prvostupňový správny orgán viazaný právnym názorom žalovaného vyjadreným vo vyššie citovanom rozhodnutí zo dňa 06.06.2014 novým rozhodnutím č. 4492300114/6431-25543/Beň zo dňa 25.08.2014 opätovne uložil žalobcovi pokutu 10 000 Eur za porušenie povinnosti podľa § 26 ods.1 písm. c/ zákona, pretože vykonával činnosť v prevádzke v rozpore s podmienkami integrovaného povolenia určenými v časti I. Všeobecné podmienky povolenia a to: Kapitola I. časť A. bod 1./1.1, prevádzka bude prevádzkovaná v rozsahu a za podmienok stanovených v tomto povolení (nebezpečné a ostatné odpady sú upravované do požadovaného tvaru - základky ihlanovitého tvaru vysokej 1-2 metre. ... Dekontaminačná plocha je zabezpečená proti prípadným únikom do povrchových a podzemných vôd technickým zabezpečením o.i. aj náterom epoxydénu a hydroizoláciou BITAGIT. -Žalobca nezabezpečil tvar a náležitosti tzv. základky podľa požadovaného opisu v integrovanom povolení. -Hydroizolácia BITAGIT na stenách dekontaminačnej plochy bola opadnutá a neplnila svoju funkciu, tiež náter epoxydentom neplnil svoj účel, nakoľko bol zostarnutý a opadaný zo stien dekontaminačnej plochy. Povrch dekontaminačnej plochy tvorili len cestné panely a teda predpísané izolačné vrstvy, či už povrchový náter alebo výplne spojov na stenách a ploche boli nefunkčné alebo chýbali. Zistený stav nezodpovedal opisu prevádzkových objektov uvedenému v integrovanom povolení. Kapitola I. časť A. bod 1./1.10, prevádzka musí byť označená informačnou tabuľou viditeľnou z verejného priestranstva, musí obsahovať názov zariadenia, obchodné meno a sídlo alebo miesto podnikania prevádzkovateľa zariadenia, prevádzkový čas, zoznam druhov odpadov, ktoré budú v prevádzke zneškodňované, názov orgánu štátnej správy, ktorý vydal integrované povolenie na prevádzkovanie zariadenia, meno a priezvisko osoby zodpovednej za prevádzku zariadenia a jej telefónne číslo. Prevádzkovateľ je povinný predmetnú tabuľu kontrolovať a podľa potreby aktualizovať. -Prevádzka nebola označená informačnou tabuľou, ktorá by bola viditeľná z verejného priestranstva a ktorá by obsahovala určené náležitosti, čo by bolo v rozpore s podmienkou určenou integrovaným povolením. Kapitola I. časť F. bod 5, prevádzkovateľ je povinný z dôvodu zabezpečenia prevádzky v najnepriaznivejších poveternostných podmienkach používať na zhromažďovanie odpadových vôd len jednu záchytnú nádrž v objeme 150 m3. Druhá záchytná nádrž o objeme 150 m3 bude slúžiť ako rezervná nádrž. -Žalobca mal v čase kontroly naplnené obidve nádrže na odpadové vody do výšky 0,3 metra od vrchnej hrany nádrží a teda aj záchytnú nádrž, ktorá nespĺňala účel podľa integrovaného povolenia ako rezervná. Tento stav bol v rozpore s podmienkou integrovaného povolenia. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že nesplnením podmienok integrovaného povolenia zo stany žalobcu došlo k porušeniu § 26 ods. 1 písm. c/ t.j., že prevádzkovateľ je povinný udržiavať prevádzku v súlade s podmienkami určenými v povolení, čím boli naplnené znaky skutkovej podstaty ustanovenia § 37 ods. 3 písm. a/ zákona. Podľa § 37 ods. 3 písm. a/ zákona môže inšpekcia uložiť prevádzkovateľovi za neplnenie povinnosti podľa § 26 ods.1 písm. c/ zákona pokutu od 10 000 do 331 940 Eur. Vzhľadom na to, že toto porušenie sa u žalobcu vyskytlo po prvý krát, nemalo za následok priame znečistenie životného prostredia a že žalobca bezodkladne prikročil k odstráneniu nedostatkov, ktoré preukázal fotodokumentáciou, prvostupňový správny orgán stanovil najnižšiu možnú výšku pokuty z možného rozpätia výšky pokuty 10 000 Eur. Ďalej uviedol, že dňa 22.09.2014 bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené odvolanie žalobcu zo dňa 19.09.2014 proti rozhodnutiu o uložení pokuty zo dňa 25.08.2014. V odvolaní žalobca uviedol, že na rozdiel od pôvodného rozhodnutia, ktoré bolo zrušené odvolacím orgánom v tomto rozhodnutí sú konštatované už iba tri porušenia povolenia a aj napriek tomu prvostupňový správny orgán uložil opätovne pokutu vo výške 10 000 Eur, teda v rovnakej výške ako v pôvodnom rozhodnutí, ktoré bolo odvolacím orgánom zrušené. Podľa rozhodnutia odvolacieho orgánu sa prvostupňový správny orgán mal vysporiadať s jeho námietkami, avšak opätovne iba uvádza konštatovania zo správy z enviromentálnej kontroly. V povolení sa uvádza, že dekontaminačná plocha je zabezpečená proti prípadným únikom do povrchových a podzemných vôd, pričom ďalej je uvedené, že okrem iného aj náterom epoxydentu a hydroizoláciou BITAGIT. Prvostupňový správny orgán v rozhodnutí neuvádza, že dekontaminačná plocha nebola zabezpečená čo by bolo samotným porušením integračného povolenia, ale iba to, že hydroizolácia bola opadaná a náter bol zastarnutý, čím zistený stav podľa názoru prvostupňového správneho orgánu nezodpovedá opisu prevádzkových objektov. K neoznačeniu prevádzky informačnou tabuľou počas výkonu kontroly došlo z jeho stany len nedopatrením. Za to mu bolo uložené opatrenie na nápravu na základe § 35 ods. 2 zákona, pričom prevádzku ihneď označil a informoval prvostupňový správny orgán, preto nemožno zo stany prvostupňového správneho orgánu považovať aj za nedostatok, ktorým bolo uložené opatrenie na nápravu, aj za správny delikt, za ktorý sa ukladá pokuta. Podľa prvostupňového správneho orgánu došlo z jeho strany k porušeniu podmienky kapitola I. časť F bod 5, pričom ako odôvodnenie porušenia uvádza, že prevádzka mala v čase kontroly naplnené obidve nádrže na odpadové vody do 0,3 metra od vrchnej hrany nádrži a teda aj záchytná nádrž, čo bolo v rozpore s podmienkou. Už odvolací orgán v rozhodnutí konštatoval, že nie je jasné čo bolo s rozpore s podmienkou vzhľadom k tomu, že v podmienke integrovaného povolenia sa uvádza: „ prevádzkovateľ je povinný z dôvodu zabezpečenia prevádzky v najnepriaznivejších poveternostných podmienkach používať na zhromažďovanie odpadových vôd len jednu záchytnú nádrž o objeme 150 m3. Druhá záchytná nádrž o objeme 150 m3 bude slúžiť ako rezervná nádrž“. Sám prvostupňový správny orgán uvádza, že na mieste kontroly sa nachádzala tak záchytná nádrž, ako aj rezervná nádrž, preto v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k porušeniu vyššie uvedenej podmienky. Kontrola nebola prvostupňovým správnym orgánom dostatočne vyhodnotená ani v tomto konaní. Prvostupňový správny orgán, nielenže kontrolu nevyhodnotil dostatočne, ale nevyhodnotil ju vôbec, teda nedoplnil dokazovanie, ktoré odvolací orgán považoval za potrebné vykonať. Prvostupňový správny orgán nielenže nevykonal dokazovanie, nezistil dostatočne skutkový stav a neposúdil právny stav veci, ale ani sa ani neriadil názorom odvolacieho orgánu, ktorým je viazaný. Prvostupňový správny orgán vec neprejednal, nevykonal nové dôkazy, ale vychádzal iba z podkladov predložených účastníkmi a vydal nové rozhodnutie, ktorým opätovne uložil pokutu. Je toho názoru, že prvostupňový správny orgán nedodržal lehotu na rozhodnutie, nerozhodol bezodkladne, najneskôr do 30 dní od začatia konania a nebolo mu zaslané ani upovedomenie o tom, že rozhodne v dlhšej lehote ako 30 alebo 60 dní. Ďalej žalobca v odvolaní namietal, že v rozhodnutí prvostupňový správny orgán uvádza, že nesplnením podmienok integrovaného povolenia došlo k porušeniu § 26 ods. 1 písm. c/ zákona, čím boli naplnené znaky skutkovej podstaty ustanovenia § 37 ods. 3 písm. a/ zákona. Vzhľadom na to, že podľa rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu došlo iba k porušeniu § 26 ods.1 písm. c/ podľa ktorého prevádzkovateľ je povinný udržiavať prevádzku v súlade s podmienkami účinnými v povolení, neboli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty ustanovenia § 37 ods. 3 písm. a/ zákona, nejde o správny delikt a prvostupňový správny orgán nemôže udeliť žalobcovi pokutu za nesplnenie si tejto povinnosti. Je toho názoru, že riadne udržiava prevádzku v súlade s podmienkami určenými v povolení. Zákon o integrovanej prevencii a kontrole životného prostredia definuje integrovanú prevenciu a kontrolu znečisťovania ako súbor opatrení zameraných na prevenciu znečisťovania životného prostredia, na znižovanie emisii do ovzdušia, vody a pôdy, na obmedzenie vzniku odpadu a na zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadu s cieľom dosiahnuť vysokú celkovú úroveň ochrany životného prostredia. Aj jeho cieľom je dosiahnuť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a preto sa snaží proces prevencie znečisťovania životného prostredia stále vylepšovať a inovovať. V žiadnom prípade nedošlo ani k poškodeniu životného prostredia, ani k závažnému poškodeniu zdravia ľudí, dokonca ani k vzniku škody. Taktiež tieto nedostatky nevznikli úmyselne alebo zanedbaním povinností, ale iba v snahe o použitie lepšej prevencie znečisťovania životného prostredia, obmedzenie vzniku odpadu a na zhodnocovanie a zneškodnenie odpadu s cieľom dosiahnuť vysokú celkovú úroveň ochrany životného prostredia, čo je v konečnom dôsledku aj cieľom zákona, na čo mal správny orgán pri začatí správneho konania prihliadať, ak by sa však vysporiadal s jeho vyjadreniami a námietkami. Je toho názoru, že v správnom konaní nebolo preukázané, že došlo k správnemu deliktu, a preto je uloženie pokuty vo výške 10 000 Eur nedôvodné, neprimerané vzhľadom na zistené drobné nedostatky, nespravodlivé a v konečnom dôsledku vzhľadom na vyššie, aj odporujúce zákonom a ústave. Žalovaný konštatoval, že preštudoval kompletný spis prvostupňového správneho orgánu a s námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní sa vysporiadal nasledovne: K námietke žalobcu, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci uviedol, že skutkový stav bol zistený podľa platnej legislatívy pre kontrolnú činnosť a zákona. Dňa 17.10.2013 bola v prevádzke vykonaná kontrola, ktorá bola zameraná na zisťovanie dodržiavania podmienok integrovaného povolenia a či nedošlo k zmene okolnosti, ktoré by mohli viesť k zmene podmienok a k zmene povolenia. Dňa 25.11.2013 bola z kontroly vypracovaná správa č. 39/2013/Beň/P. Pri kontrole boli žalobcom predložené doklady a dokumenty, ktoré prvostupňový správny orgán podrobne preštudoval. Z vyhodnotenia kontrolných zistení jednoznačne vyplynulo nesplnenie podmienok integrovaného povolenia uvedených v časti I. kapitola A bod 1.1, pretože žalobca nezabezpečil tvar a náležitosti tzv. základky spôsobom určeným v integrovanom povolení. Je toho názoru, že aj keď žalobca vo svojich námietkach uvádza, že spôsob akým realizoval proces biodegradácie je účinnejší ako ten, ktorý je popísaný v podmienkach integrovaného povolenia, mal požiadať inšpektorát o zmenu integrovaného povolenia a nie svojvoľne vykonávať túto činnosť uvedeným spôsobom, ktorý je v rozpore s platnými podmienkami uvedenými v integrovanom povolení. Kontrolou bolo dostatočne zistené, že hydroizolácia BITAGIT bola na obvodových panelových stenách dekontaminačnej plochy opadaná a tým nemohla plniť svoju funkciu. Tiež náter plochy epoxydentom neplnil svoj účel, pretože bol zostarnutý a opadaný a teda predpísané izolačné vrstvy, či už náterové, či hydroizolačné boli nefunkčné alebo absolútne chýbali. Ďalej je nepochybné, že v čase kontroly nebola splnená podmienka uvedená v časti I. kapitola A bod 1.10, pretože prevádzka nebola označená informačnou tabuľou so všetkými náležitosťami, ktoré sú uvedené v integrovanom povolení. Porušenie podmienky uvedenej v časti I. kapitola F bod č. 5 bolo jednoznačne potvrdené, pretože záchytná nádrž o objeme 150 m3 neslúžila v čase kontroly ako prázdna, rezervná nádrž, ale bola plná odpadovej vody. Na základe zistených nedostatkov prvostupňový správny orgán podľa § 35 ods. 2 písm. a/ zákona uložil žalobcovi opatrenia na nápravu a podľa § 35 ods.2 písm. b/ zákona opätovne uložil pokutu v rovnakej výške 10 000 Eur za zistený správny delikt, keďže nesplnením niektorých podmienok integrovaného povolenia došlo k porušeniu a boli naplnené znaky skutkovej podstaty ustanovenia § 37 ods. 3 písm. a/ zákona tým, že žalobca pri vykonávaní činnosti v prevádzke neplnil povinnosti podľa § 26 ods. 1písm. c/ zákona. Podľa jeho právneho názoru zistenia, ktoré neboli jednoznačne vyhodnotené ako porušenie podmienok integrovaného povolenia prvostupňový správny orgán v druhom rozhodnutí o uložení pokuty neuviedol, čím rešpektoval právny názor odvolacieho orgánu. Tvrdenie, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu nevychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu je neopodstatnené, pretože prvostupňový správny orgán vykonal všetky kroky na dôkladné preskúmanie tohto stavu. Kontrolou bol jednoznačne zistený skutkový stav, ktorý zodpovedal tomu, že činnosť v prevádzke nebola v čase kontroly v súlade s podmienkami uvedenými v platnom integrovanom povolení. K námietke žalobcu, že prvostupňový správny orgán sa nevysporiadal so všetkými tvrdenými skutočnosťami účastníkov konania konštatoval, že účastník konania je len jeden a to žalobca. Po dôkladnom preštudovaní spisového materiálu konštatoval, že prvostupňový správny orgán sa pri prerokovaní správy z enviromentálenj kontroly zo žalobcom, ako aj neskôr, vždy náležite vysporiadal s jeho písomnými pripomienkami, ktoré však nijako nezmenili zistené nedostatky z kontroly. Žalobca stále obhajoval svoje postupy, ktoré však boli v rozpore s podmienkami integrovaného povolenia a ktoré neboli relevantným dôvodom na zmenu pri vydaní rozhodnutia o uložení pokuty. Prvostupňový správny orgán sa dostatočne vysporiadal s námietkami žalobcu a v rozhodnutí o uložení pokuty uviedol, ktoré námietky boli akceptované a ktoré nie, čo aj riadne odôvodnil. K námietke žalobcu, že prvostupňový správny orgán nedodržal lehotu na rozhodnutie uviedol, že táto námietka nie je dôvodom na zrušenie ani na zmenu rozhodnutia. Rozhodnutie č. 4261-16810/27/2014/ Bur zo dňa 06.06.2014, ktorým zrušil pôvodné rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 4492300114/7591-5309/Beň zo dňa 17.02.2014 a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie bolo spolu s vráteným spisového materiálu zaevidované dňa 26.06.2014 pod č. 18860/2014 na prvostupňovom správnom orgáne. Ďalej konštatoval, že podľa § 49 Správneho poriadku nedošlo k nedodržaniu lehoty pre rozhodnutie, pretože napadnuté rozhodnutie o pokute zo dňa 25.08.2014 bolo vydané v lehote. K námietke žalobcu, že nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty ustanovenia § 37 ods. 3 písm. a/ zákona konštatoval, že žalobca jednoznačne v čase kontroly neplnil povinnosti podľa § 26 ods. 1 písm. a/ a c/ zákona, pretože nevykonával činnosť v prevádzke v súlade s vydaným povolením a neudržiaval prevádzku v súlade so všetkými podmienkami určenými v povolení. Tento nesúlad sa prejavil v štyroch porušeniach podmienok integrovaného povolenia t.j. základka nebol prevádzkovaná podľa opisu uvedeného v integrovanom povolení, prevádzka nebola označená informačnou tabuľou a obidve záchytné nádrže boli plné odpadovej vody a teda jedna z nich nespĺňala funkciu rezervnej nádrže, čím došlo k naplneniu skutkovej podstaty ustanovenia § 37 ods. 3 písm. a/ zákona. K námietke žalobcu, že prvostupňový správny orgán nesprávne aplikoval právne predpisy konštatoval, že prvostupňový správny orgán vychádzal pri aplikácii právnych predpisov z porovnania podmienok integrovaného povolenia zo zisteným skutkovým stavom pri kontrole dňa 17.10.2013, pričom bolo jednoznačné, že činností v prevádzke neboli vykonávané v súlade s podmienkami integrovaného povolenia. Všetky zistenia boli vyhodnotené postupom podľa zákona ako neplnenie si povinnosti podľa § 26 ods. 1 písm. c/ zákona. Žalobca vo svojom odvolaní uvádza, že riadne udržiava prevádzku v súlade s podmienkami integrovaného povolenia a že z jeho strany došlo len k drobným nedostatkom. K tomuto uviedol, že k porušeniu podmienok integrovaného povolenia dôjde, ak prevádzkovateľ neudržiava prevádzku v súlade s integrovaným povolením, čo nakoniec žalobca aj sám priznáva, že z jeho strany predsa k drobným nedostatkom došlo, ale definícia výrazu „drobné nedostatky“ sa v zákone nikde nenachádza. Nakoniec sám žalobca priznal svoje nedostatky tým, že ihneď po kontrole vykonal opatrenia na ich odstránenie, čím de facto potvrdil ich existenciu. K námietke žalobcu, že došlo k porušeniu práv účastníka konania uviedol, že nevidí dôvod porušenia jeho práv, pretože sa mal možnosť vyjadriť ku kontrolným zisteniam, čo napokon aj urobil a k zisteným nedostatkom pri vykonanej kontrole, ku ktorým sa vyjadril v písomnej forme. Následne pri začatí správneho konania sa ku kontrolným zisteniam vyjadril obsahovo rovnakým listom. Ním vznesené námietky boli prvostupňovým správnym orgánom riadne zaevidované a preštudované. Prvostupňový správny orgán na ne prihliadal pri stanovení výšky pokuty aj napriek tomu, že žalobca svojsky a mylne interpretoval legislatívu týkajúcu sa integrovanej prevencie a vykladal spôsob dodržania podmienok integrovaného povolenia. Z uvedených dôvodov neboli tieto jeho pripomienky prvostupňovým správnym orgánom zohľadnené pri hodnotení porušenia podmienok integrovaného povolenia. S námietkami žalobcu sa prvostupňový správny orgán vysporiadal aj vo vydanom rozhodnutí. K námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je nepreskúmateľné dôvodil, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o pokute obsahuje všetky náležitosti podľa Správneho poriadku. Je toho názoru, že žalobca svojimi argumentmi len obhajuje pozíciu, že odvolacím orgánom zrušené prvé rozhodnutie malo pre prvostupňový správny orgán znamenať to, že žalobca neporušil podmienky integrovaného povolenia a preto mu ani nemala byť uložená pokuta, čo nie je pravdou. K námietke žalobcu, kde poukazuje na skutočnosť, že cieľom zákona je dosiahnuť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a je to aj jeho cieľom, a preto sa snaží proces prevencie znečisťovania životného prostredia stále vylepšovať a inovovať, že v žiadnom prípade nedošlo z jeho strany k poškodeniu životného prostredia, ani k závažnému poškodeniu zdravia ľudí, dokonca ani k vzniku škody, že tieto nedostatky nevznikli úmyselne a zanedbaním povinností, ale iba v snahe o použitie lepšej prevencie znečisťovania životného prostredia, na čo mal prvostupňový správny orgán pri začatí správneho konania prihliadať ak by sa vysporiadal s jeho vyjadreniami a námietkami žalovaný uviedol, že žalobca mohol preventívne požiadať o zmenu integrovaného povolenia, ktorej by boli tieto jeho argumenty zakomponované, ale neurobil tak. Naopak vo svojej argumentácii opätovne zotrváva na tých istých postojoch a opakovaní svojej pravdy. Žalobca subjektívne a svojsky interpretuje výšku uloženej pokuty, ktorá sa mu zdá nespravodlivá a príliš vysoká za to, za čo mu bola uložená v súlade so zákonom. Žalobca svojím konaním porušil § 26 ods.1 písm. c/ zákona vykonávať činnosť a udržiavať prevádzku „Dekontaminačné stredisko Tornaľa“ v súlade s podmienkami určenými v integrovanom povolení a teda vykonával činnosť v prevádzke v rozpore s podmienkami integrovaného povolenia. Primerane k zisteniam bola uložená aj výška sankcie, ktorá bola uložená v najnižšej možnej hranici. Pri jej určovaní sa riadil prvostupňový správny orgán princípom, že sankcia má byť účinná, primeraná a odradzujúca, všetky tieto požiadavky boli splnené. Prvostupňový správny orgán môže v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako orgán štátnej správy konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Zákon ustanovil ako spodnú hranicu pokutu 10 000 Eur. Je pravda, že pokuty nezaručujú zaistenie ochrany životného prostredia (to zaručuje plnenie podmienok povolenia), ale sú nástrojom vymožiteľnosti enviromentálneho práva, keďže majú represívny účinok. Vzhľadom k tomu, že žalobca vo svojom odvolaní nepredložil žiadne nové skutočnosti, ani argumenty podporujúce jeho odvolanie, nie je dôvod na zmenu, ani zrušenie napadnutého rozhodnutia. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. Je toho názoru, že napadnutými rozhodnutiami a postupom žalovaného bol ukrátený na svojich právach. Zrejmú nesprávnosť a nezákonnosť rozhodnutí vidí v tom, že rozhodnutia nevychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, správne orgány sa nevysporiadali so všetkými tvrdenými skutočnosťami, nebola mu daná možnosť vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia, správny orgán nedodržal lehotu na rozhodnutie, nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty ustanovenia § 37 ods. 3 písm. a/ zákona, správny orgán nesprávne aplikoval právne predpisy, došlo k porušeniu jeho práv, konanie má také vady, ktoré spôsobujú nezákonnosť rozhodnutí a napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné. Konštatoval, že rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č.4492300114/7591-5309/Beň zo dňa 17.02.2014 mu bola uložená pokuta vo výške 10 000 Eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal dňa 27.02.2014 odvolanie, na základe ktorého, žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím č. 4261-16810/27/2014/Bur zo dňa 06.06.2014 zrušil pôvodné rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec mu vrátil na nové konanie. Novým rozhodnutím zo dňa 25.08.2014 prvostupňový správny orgán opätovne rozhodol. Na rozdiel od pôvodného rozhodnutia v tomto novom rozhodnutí boli konštatované už iba tri porušenia povolenia a to, že nezabezpečil tvar a náležitosti tzv. základky podľa požadovaného opisu v integrovanom povolení, hydroizolácia BITAGIT na stenách dekontaminačnej plochy bola opadaná a neplnila svoju funkciu, prevádzka nebola označená informačnou tabuľou a prevádzka mala v čase kontroly naplnené obidve nádrže na odpadové vody do výške 0,3 metra od vrchnej hrany nádrží a teda aj záchytnú nádrž. Aj napriek tomu prvostupňový správny orgán uložil pokutu opätovne vo výške 10 000 Eur, teda v rovnakej výške ako v pôvodnom rozhodnutí. Namietal, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán mu nedali možnosť vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia, čím si nesplnili povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia Správneho poriadku. Prvostupňový správny orgán mu pred vydaním rozhodnutia nedal možnosť vyjadriť sa k podkladom, k spôsobu zistenia podkladov pre rozhodnutie, spôsobu ako sa vyrovnal s názormi odvolacieho orgánu a neoznámil mu skutočnosť, že odvolanie, ktoré podal bolo postúpené odvolaciemu orgánu, teda žalovanému, ktorý taktiež bez akejkoľvek jemu danej možnosti vyjadriť sa jednoducho len rozhodol, čím bol ukrátený na jeho právach. Tento postup považuje za procesné pochybenie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu, ktorý spôsobuje nezákonnosť rozhodnutí. Citoval pritom ustanovenia § 33 ods. 1 a 2 Správneho poriadku. Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžo 55/2010 zo dňa 16.06.2010, z ktorého vyplýva, že pokiaľ správny orgán vydal rozhodnutie vo veci samej, bez toho, aby umožnil účastníkovi vyjadriť sa pred rozhodnutím, ide o procesné pochybenie správneho orgánu a teda o takú vadu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Posúdenie súdu v preskúmavanom konaní, či takéto procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou, ktorá spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia je individuálne a je podmienené konkrétnymi okolnosťami tohto ktorého prípadu. Posúdenie takéhoto procesného pochybenia správneho orgánu v administratívnom konaní predmetom ktorého je administratívne trestanie, je však povinnosťou súdu aj v zmysle zásady č. 6 Odporúčania výboru ministrov č.(91) 1 O správnych sankciách zo dňa 13.02.1991, podľa ktorej vo vzťahu k ukladaniu správnych sankcií je potrebné aplikovať aj zásady v nej uvedené, ktoré vo vzťahu k Správnemu poriadku sú prísnejšie pokiaľ ide o postup trestajúceho správneho orgánu a obvinenému účastníkovi správneho konania zaručujú práva na obranu vo väčšom rozsahu. Poukázal na ustanovenie § 37 ods.3 zákona podľa ktorého inšpekcia uloží prevádzkovateľovi pokutu od 10 000 Eur do 331 940Eur, ak a/ vykonáva činnosť v prevádzke bez povolenia alebo si neplní povinnosti podľa § 26 ods. 1 písm. a/ a c/ a dôvodil, že zákon nedáva správnemu orgánu iba jednu možnosť a to ihneď uloženie pokuty, pokiaľ sa správny orgán domnieva, že zo strany prevádzkovateľa došlo k nedostatkom ale má aj iné možnosti a to uloženie povinnosti nápravy. Okrem iného uložiť pokutu môže správny orgán len vtedy, ak boli kumulatívne splnené podmienky v § 26 ods. 1 písm. a/ aj písm. c/ zákona. V rozhodnutí žalovaný uvádza, že nesplnením podmienok integrovaného povolenia došlo k porušeniu § 26 ods. 1 písm. c/, čím boli naplnené znaky skutkovej podstaty ustanovenia § 37 ods. 3 písm. a/ zákona. Vzhľadom k tomu, že podľa rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu došlo iba k porušeniu § 26 ods. 1 písm. c/, podľa ktorého prevádzkovateľ je povinný udržiavať prevádzku v súlade s podmienkami určenými v povolení, neboli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty ustanovenia § 37 ods.3 písm. a/ a nejedná sa o správny delikt, preto správny orgán nemôže uložiť prevádzkovateľovi pokutu za nesplnenie si tejto povinnosti. Ďalej uviedol, že vychádzajúc z rozhodnutia žalovaného ako odvolacieho orgánu, ktorým bolo zrušené predchádzajúce rozhodnutie sa prvostupňový správny orgán mal vysporiadať s jeho námietkami, avšak prvostupňový správny orgán len opätovne uvádza konštatovania zo správy a toto považuje za vyporiadanie sa s námietkami. Prvostupňový správny orgán nielen že kontrolu nevyhodnotil dostatočne, ale nevyhodnotil ju vôbec, teda nedoplnil dokazovanie, ktoré žalovaný ako odvolací orgán považoval za potrebné vykonať, aj napriek tomu žalovaný rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. V zásade platí, že ak odvolací orgán dospeje k záveru, že na zistenie materiálnej pravdy je potrebné vykonať ďalšie, resp. rozsiahle dokazovanie odvolací orgán rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zruší a vec mu vráti na nové konanie a rozhodnutie. Spravidla sa tak stáva v prípadoch nedostatočného zistenia alebo posúdenia skutkového stavu veci správnym orgánom. Tak tomu bolo aj v prípade, kedy žalovaný vrátil vec prvostupňovému správnemu orgánu na dostatočné zistenie a posúdenie skutkového stavu, teda dostatočné vyhodnotenie kontroly, čo však prvostupňový správny orgán neurobil a žalovaný ako ten istý správny orgán, ktorý pri prvom rozhodnutí mal za potrebné doplniť dokazovanie, pri tomto rozhodnutí doplnenie dokazovania nepovažoval za potrebné a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Prvostupňový správny orgán nielenže nevykonal dokazovanie, nezistil dostatočne skutkový stav a neposúdil právny stav vecí, ale sa ani neriadil názorom odvolacieho orgánu, teda žalovaného, pričom je právnym názorom tohto odvolacieho orgánu viazaný. Žalovaný aj napriek tomu, že prvostupňový správny orgán tak neurobil, rozhodnutie potvrdil. Citoval pritom ustanovenia § 59 ods. 3, § 33, § 32, § 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaný odôvodňuje tak, že len mechanicky opisuje závery kontroly uvedené v správe z enviromentálnej kontroly predchádzajúceho rozhodnutia, konštatuje jednotlivé nedostatky a mechanicky opisuje odvolanie žalobcu. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuvádza, prečo rozhodol tak, že potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, prečo nevykonal dôkazy, ako sa vyrovnal s dôkazmi, ktoré predložil, ako sa vysporiadal s jeho stanoviskom, v ktorom boli uvedené vysvetlenia jeho postupu a odôvodnenia. Je toho názoru, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal so skutkovým a právnym stavom v rozhodnutí, odôvodnenie rozhodnutia je nedostatočné. Prvostupňový správny orgán sa neriadil právnym názorom žalovaného, čím rozhodnutie nie je v súlade so Správnym poriadkom a je nepreskúmateľné. Ďalej namietal, že lehota žalovaného na rozhodnutie je neprimerane dlhá a nezákonná, keďže odvolanie podal dňa 19.09.2014 a rozhodnutie žalovaného mu bolo doručené až dňa 11.12.2014. Taktiež prvostupňový správny orgán aj napriek tomu, že ani len neprejednal vec, nevykonal nové dôkazy, ale vychádzal len z podkladov predložených účastníkmi a vydal rozhodnutie, ktorým opätovne uložil pokutu, rozhodoval príliš dlho a to v lehote troch mesiacov. Je toho názoru, že žalovaný nedodržal lehotu na rozhodnutie, nerozhodol bezodkladne najneskôr do 30 dní od začatia konania a nebolo mu zaslané ani upovedomenie o tom, že žalovaný rozhodne v dlhšej lehote ako 30 alebo 60 dní. Citoval pritom ustanovenia § 18 ods. 1 a 2 a § 49 ods. 1 a 2 Správneho poriadku. Ďalej uviedol, že konštatovanie žalovaného, že nesplnením podmienok povolenia malo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty § 37 ods. 3 písm. a/ zákona tým, že žalobca pri vykonaní činností v prevádzke neplní povinnosti podľa § 26 ods. 1 písm. c/ považuje za nedôvodné. Podľa ustanovenia § 26 ods. 1 písm. c/ zákona prevádzkovateľ je povinný udržiavať prevádzku v súlade s podmienkami určenými v povolení. Je toho názoru, že riadne udržiava prevádzku v súlade s podmienkami určenými v povolení. Zákon o integrovanej prevencii a kontrole životného prostredia definuje integrovanú prevenciu a kontrolu znečisťovania ako súbor opatrení, zameraných na prevenciu znečisťovania životného prostredia, na znižovanie emisii do ovzdušia, vody a pôdy, na obmedzenie vzniku odpadu a na zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadu s cieľom dosiahnuť vysokú celkovú úroveň ochrany životného prostredia. Jeho cieľom je dosiahnuť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a preto sa snaží proces prevencie znečisťovania životného prostredia stále vylepšovať a ignorovať. V žiadnom prípade nedošlo k poškodeniu životného prostredia, ani k závažnému poškodeniu zdravia ľudí, dokonca ani k vzniku škody. Taktiež tieto nedostatky nevznikli úmyselne alebo zanedbaním povinností, ale iba v snahe o použitie lepšej prevencie znečisťovania životného prostredia, obmedzenie vzniku odpadu a na zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadu s cieľom dosiahnuť vysokú celkovú úroveň ochrany životného prostredia, čo je v konečnom dôsledkom aj cieľom zákona, načo mal prvostupňový správny orgán pri začatí správneho konania prihliadať, ak by sa však vysporiadal s jeho vyjadreniami a námietkami. Je toho názoru, že v správnom konaní nebolo preukázané, že došlo k správnemu deliktu a preto je uloženie pokuty vo výške 10 000 Eur nedôvodné, neprimerané vzhľadom na zistené drobné nedostatky, nespravodlivé a v konečnom dôsledku vzhľadom na vyššie uvedené odporujúce zákonom a ústave. Slovenská republika je materiálny právny štát čo znamená, že zákony majú byť vykladané a uplatňované podľa ich účelu a zmyslu a nie podľa ich formálneho znenia. Touto základnou zásadou sa musia riadiť všetky štátne orgány. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý vyslovil, že pri rozhodovacej činnosti sa má uprednostňovať materiálne poňatie právneho štátu, má sa uplatňovať koncepcia a interpretácia právnych predpisov z hľadiska ich účelu a zmyslu a pri riešení konkrétnych prípadov sa nesmie opomínať, že prijaté riešenie musí byť akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti (Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS 1/07 zo dňa 08.03.2007). Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 18.02.2015, v ktorom poukázal na priebeh konania, dôvody, ktoré sú uvedené aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a námietky žalobcu považuje za nedôvodné. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1,2,3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa ustanovenia § 247 ods.1,2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Predmetom prieskumu v danom prípade je napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorý zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Banská Bystrica (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. 4492300114/6431-25543/Beň zo dňa 25.08.2014, ktorým uložil žalobcovi pokutu vo výške 10 000 Eur podľa § 37 ods. 3 písm. a/ zákona č. 39/2013 Z.z. o integrovanej prevencii a znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o integrovanej prevencii“) za porušenie § 26 ods. 1 písm. c/ zákona o integrovanej prevencii vykonávať činnosť a udržiavať prevádzku „Dekontaminačné stredisko Tornaľa“ v súlade s podmienkami určenými v integrovanom povolení. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že prvostupňový správny orgán vykonal dňa 17.10.2013 v prevádzke žalobcu „Dekontaminačné stredisko Tornaľa“, pre ktoré vydal integrované povolenie rozhodnutím č. 5620-28056/2008/Kas/470870108 zo dňa 26.08.2008, ktoré následne zmenil rozhodnutiami č. 613-855/2009/Kas/470870108/ZI-Ú zo dňa 15.01.2009, č. 4458-14962/2010/ Kas/470870108/Z2 zo dňa 17.05.2010, č. 8138-31267/2010/Kas/470870108/Z3-Ú zo dňa 25.10.2010 a č. 6535-23564/2011/Kas/470870108/Z4-Ú zo dňa 12.08.2011. Zo správy z enviromentálenej kontroly č. 39/2013/Beň/P prerokovanej dňa 03.12.2013 vyplýva, že bola vykonaná podľa § 34 zákona o integrovanej prevencii a zameraná na zisťovanie dodržiavania podmienok integrovaného povolenia a zisťovanie či nedošlo k zmene okolnosti, ktoré môžu viesť k zmene podmienok a k zmene povolenia. V predmetnej správe je konštatované, že vykonanou kontrolou bolo zistené, že žalobca nesplnil podmienky integrovaného povolenia uvedené v časti I. kapitola A. bod č. 1.1, pretože prevádzkovaním dekontaminačnej plochy nedodržal podmienky: 1/ nezabezpečil tvar a náležitosti tzv. základky podľa požadovaného opisu v integrovanom povolení, 2/ hydroizolácia BITAGIT bola na stenách dekontaminačnej plochy opadaná a neplnila svoju funkčnosť, tiež náter epoxydentom neplnil svoj účel, pretože bol zostarnutý a vypadaný zo stien dekontaminačnej plochy. Vzhľad dekontaminačnej plochy tvorili len surové panely a teda predpísané izolačné vrstvy, či už náterové alebo hydroizolačné boli na stenách nefunkčné alebo absolútne chýbali, 3/ nepreukázal ako nakladá s odpadovou vodou zo zberných nádrží, nakoľko má túto odvážať oprávnenej osobe na zneškodnenie. Neboli predložené žiadne doklady a dokumentácia ku zneškodňovaniu týchto odpadových vôd. Ďalej porušil podmienky uvedené v časti I. kapitola A bod č. 1.10, pretože neoznačil prevádzku informačnou tabuľou so všetkými náležitosťami, ktoré sú uvedené v integrovanom povolení, v časti I. kapitola A. bod č. 1.18, pretože ku kontrolným šachtám nezabezpečil bezpečný prístup a tieto nebolo možné skontrolovať a v časti I. kapitola F. bod č. 5, pretože záchytná nádrž o objeme 150 m3 neslúžila v čase kontroly ako prázdna rezervná nádrž, ale bola plná odpadovej vody. Na základe zistených nedostatkov podľa § 35 ods. 2 zákona o integrovanej prevencii uložil žalobcovi opatrenia na nápravu a konštatoval, že nesplnením podmienok povolenia došlo k naplneniu znaku skutkovej podstaty ustanovenia § 37 ods. 3 písm. a/ zákona o integrovanej prevencii tým, že žalobca pri vykonávaní činnosti v prevádzke neplní povinnosti podľa § 26 ods. 1 písm. c/. Listom č. 7591-34070/47/2013/Beň zo dňa 11.12.2013 žalobcovi oznámil začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty za porušenie povinnosti dodržiavať podmienky integrovaného povolenia. Žalobca v žalobe namietal, že pred vydaním rozhodnutia mu prvostupňový správny orgán nedal možnosť vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k podkladom a k spôsobu ich zistenia pre rozhodnutie a ako sa vyrovnal s názormi odvolacieho orgánu. Rovnako, že mu neoznámil skutočnosť, že odvolanie, ktoré podal bolo postúpené odvolaciemu orgánu, čím bol ukrátený na svojich právach a považuje preto z dôvodu tohto procesného pochybenia rozhodnutie za nezákonné. Tieto námietky považuje súd za nedôvodné. Podľa § 39 zákona o integrovanej prevencii na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní ak tento zákon v § 4,6,7,9 až 12,15 až 19,21,25 a 29 neustanovuje inak. Týmto predpisom je zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“). Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že správa z enviromentálnej kontroly č. 39/2013/2013/Beň/P bola prerokovaná zo žalobcom dňa 03.12.2013. Žalobcovi bol stanovený termín na vyjadrenie sa k tejto správe do 09.12.2013. Žalobca sa k správe z enviromentálnej kontroly vyjadril písomným podaním zo dňa 06.12.2013, ktoré bolo doručené prvostupňovému správnemu orgánu dňa 10.12.2013. Rovnako v oznámení o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty za porušenie povinnosti dodržiavať podmienky integrovaného povolenia zo dňa 11.12.2013 prvostupňový správny orgán dal žalobcovi možnosť vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie spôsobu ich zisťovania, ako aj podať návrh na ich doplnenie v lehote najneskôr do 7 dní od doručenia tohto oznámenia. K oznámeniu o začatí správneho konania sa žalobca vyjadril písomným podaním zo dňa 20.12.2013. Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplýva, že prvostupňový správny orgán vo veci rozhodol už skorším rozhodnutím č. 4492300114/7591-5309/Beň zo dňa 17.02.2014, ktorým žalobcovi uložil pokutu 10 000 Eur podľa § 37 ods. 3 písm. a/ zákona o integrovanej prevencii za porušenie § 26 ods. 1 písm. c/ tohto zákona. Proti tomuto rozhodnutiu sa žalobca odvolal podaním zo dňa 27.02.2014, na základe ktorého žalovaný rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil rozhodnutím č. 4261-16810/27/2014/Bur zo dňa 06.06.2014 a vrátil vec prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejedanie. V tomto rozhodnutí žalovaný vytkol prvostupňovému správnemu orgánu, že z predloženej dokumentácie v spisovom materiálu nie je zrejmé, ako sa na prerokovaní výsledku kontroly dňa 03.12.2013 vysporiadal s pripomienkami vznesenými žalobcom, nie je uvedené žiadne vyjadrenie žalobcu, teda ani vysporiadanie sa prvostupňové správneho orgánu s ním a konštatoval, že pri ukladaní pokuty nevychádzal z presne a dostatočne zisteného stavu. K bodu 1.1 vydaného povolenia poukázal na to, že vytknuté nedodržanie povinnosti „pri kontrole nebolo tiež preukázané pomocou akých mechanizmov by sa mala takáto úprava vykonávať“ toto nie je uvedené v podmienke, zároveň poukázal na to, že prvostupňový správny orgán v žiadnej časti správy neuviedol, že by žalobca zvyšný objem zberných nádrží odvádzal ako odpadovú vodu na zneškodnenie, vzhľadom k tomu ani nemohol zisťovať či išlo o oprávnenú osobu. Taktiež text v plnení podmienky „uvedený spôsob nie je v súlade s integrovaným povolením, nakoľko technológia dekontaminačnej plochy bola povolená so statickou sanačnou stanicou a nie mobilným zariadením“ nie je uvedený v podmienke. Ďalej v bode 1.18 vydaného povolenia poukázal na to, že prvostupňový správny orgán sa nedostatočne vysporiadal s touto podmienkou, pretože konštatuje „ prevádzkovateľ síce zapisuje“, ale zároveň konštatuje, že to nepreveril, pretože neskontroloval kontrolné šachty pre znemožnenie prístupu k ním (porast) toto taktiež nie je uvedené v podmienke. K bodu 5 vydaného povolenia poukázal na to, že z kontrolného zistenia nie je jasné, čo bolo v rozpore s podmienkou a že tieto zistenia nie sú jasne, jednoznačne vyhodnotené. Rozhodnutie považoval za nepreskúmateľné, pretože z výroku rozhodnutia nie je v zmysle vyššie uvedeného jasne a presne definované za čo bola žalobcovi uložená pokuta. Prvostupňový správny orgán sa taktiež nedostatočne vysporiadal s námietkami, ktoré boli predložené dňa 30.12.2013. Z administratívneho spisu žalovaného nevyplýva, žeby po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia prvostupňový správny orgán vykonával ďalšie úkony a dokazovanie. S vytknutými nedostatkami žalovaného v rozhodnutí zo dňa 06.06.2014 sa prvostupňový správny orgán vysporiadal v odôvodnení rozhodnutia č. 4492300114/6431-25543/Beň zo dňa 25.08.2014, kde opätovne žalobcovi uložil pokutu. Nebolo preto ani dôvodné, aby sa žalobca vyjadroval k podkladom pre rozhodnutie ku ktorým sa už vyjadril v predchádzajúcom konaní. Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu nesporne vyplýva, že s námietkami predloženými žalobcom v podaní zo dňa 06.12.2013 sa prvostupňový správny orgán vysporiadal a uviedol, ktoré námietky akceptoval a ktoré neakceptoval. K námietke žalobcu, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán nedodržali lehotu na vydanie rozhodnutia podľa § 49 ods. 2 zákona súd uvádza, že zo strany prvostupňového správneho orgánu pri vydávaní nového rozhodnutia nedošlo k porušeniu § 49 ods. 2 Správneho poriadku, nakoľko z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že rozhodnutie žalovaného č. 4261-16810/27/2014/Bur zo dňa 06.06.2014, ktorým bolo zrušené predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 17.02.2014 a vec bola vrátená na nové prejedanie a rozhodnutie, bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené dňa 26.06.2014, pričom tento prvostupňový správny orgán vo veci opätovne rozhodol rozhodnutím zo dňa 25.08.2014 t. j. v lehote 60 dní. Lehotu podľa § 49 ods. 2 Správneho poriadku nedodržal žalovaný, ak na základe odvolania žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 25.08.2014, ktoré bolo doručené prvostupňovému správnemu orgánu dňa 22.09.2014 rozhodol až rozhodnutím zo dňa 08.12.2014. Je však potrebné zdôrazniť, že v danom prípade lehota určená v § 49 ods. 2 Správneho poriadku je lehotou procesnou, ktorá nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca v žalobe ani neuviedol aké subjektívne práva boli týmto nedodržaním procesnej lehoty pre vydanie rozhodnutia porušené. Podľa § 250i ods. 3 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že dôvodom na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu v zmysle § 250i ods. 3 O.s.p. môže byť len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na správnosť, zákonnosť rozhodnutia. Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. Z uvedených dôvodov súd tieto námietky nepovažoval za také vady, ktoré majú vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí oboch správnych orgánov. Podľa § 34 ods. 1 zákona o integrovanej prevencii enviromentálna kontrola je súbor činností vykonávaných inšpekciou s cieľom kontrolovať a presadzovať, aby prevádzkovatelia dodržiavali podmienky povolenia, monitorovanie vplyvu na životné prostredie vrátane miestnych zisťovaní vykonaných v prevádzke, monitorovanie emisií a kontrolu vnútorných správ a nadväzujúcich dokumentov, overovania vlastného monitorovania, kontrolovania použitých techník a primeranosti enviromentálenho riadenia prevádzky. Predmetom kontroly je aj zisťovanie či nedošlo k zmene okolnosti, ktoré môžu viesť k zmene podmienok povolenia. Podľa § 35 ods. 2 zákona o integrovanej prevencii ak inšpekcia zistí nedostatky a/ nariadi prevádzkovateľovi vykonať v určenej lehote opatrenia na nápravu, b/ uloží pokutu za zistený správny delikt, c/ vyzve prevádzkovateľa, aby v určenej lehote podal žiadosť o zmenu povolenia alebo d/ rozhodne o obmedzení činností prevádzky alebo zastavení činnosti v nej alebo v jej časti ak prevádzkovaním nastalo alebo hrozí závažné poškodenie zdravia ľudí alebo životného prostredia alebo vznik značnej materiálnej škody. Podľa § 37 ods. 3 písm. a/ zákona o integrovanej prevencii inšpekcia uloží prevádzkovateľovi pokutu od 10 000 Eur do 331 940 Eur, ak vykonáva činnosť v prevádzke bez povolenia alebo si neplní povinnosti podľa § 26 ods. 1 písm. a/ a c/. Podľa § 26 ods. 1 písm. a/ zákona o integrovanej prevencii prevádzkovateľ je povinný vykonávať činnosť v prevádzke v súlade s vykonaným povolením. Podľa § 26 ods. 1 písm. c/ zákona o integrovanej prevencii prevádzkovateľ je povinný udržiavať prevádzku v súlade s podmienkami určenými v povolení. Žalobca v žalobe namietal, že uložiť pokutu podľa § 37 ods. 3 písm. a/ môže správny orgán len vtedy, ak boli kumulatívne splnené podmienky v § 26 ods. 1 písm. a/ aj písm. c/. Vzhľadom k tomu, že podľa rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu došlo iba k porušeniu § 26 ods. 1 písm. c/ t.j., že prevádzkovateľ je povinný udržiavať prevádzku v súlade s podmienkami určenými v povolení neboli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty ustanovenia § 37 ods. 3 písm. a/ a teda nejde o správny delikt a správny orgán nemôže udeliť prevádzkovateľovi pokutu za nesplnenie si tejto povinnosti. Túto námietku považuje súd za opodstatnenú. Z vyššie citovaného ustanovenia § 37 ods. 3 písm. a/ nesporne vyplýva, že inšpektorát uloží pokutu, ak prevádzkovateľ nevykonáva činnosť v prevádzke v súlade s vydaným povolením a neudržiava prevádzku v súlade s podmienkami určenými v povolení. Podľa § 26 ods. 1 písm. a/ a c/ zákonodarca rozlišuje medzi pojmami vykonávať činnosť v prevádzke a udržiavať prevádzku. Osobitný výklad týchto pojmov v zákone však nie je uvedený. Slovník slovenského jazyka pod pojmom vykonávať rozumie niečo uskutočniť, urobiť, spraviť a pod pojmom udržiavať rozumie zachovať v pôvodnom stave, doterajšom stave, v neporušenom stave, v dobrom stave. Žalobcovi bola uložená pokuta za nesplnenie si povinnosti uvedenej v § 26 ods. 1 písm. c/ t. j. za porušenie povinnosti udržiavať prevádzku v súlade s podmienkami určenými v povolení. Tak ako to uvádza aj žalobca v žalobných námietkach k tomu, aby bola naplnená skutková podstata správneho deliktu je potrebné podľa § 37 ods. 3 písm. a/, aby prevádzkovateľ porušil obe povinnosti podľa § 26 ods. 1 písm. a/ a c/. Ak teda správne orgány uložili žalobcovi pokutu iba za porušenie povinnosti uvedenej v § 26 ods. 1 písm. c/ vec nesprávne právne posúdili a postupovali v rozpore so zákonom. Je potrebné zdôrazniť, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán sa nedôsledne vysporiadali so znením ustanovenia § 26 ods. 1 zákona o integrovanej prevencii ak žalobcovi vytýkajú v odôvodnení rozhodnutia porušenie povinnosti vykonávať činnosť a udržiavať prevádzku, pričom mu vytkli iba porušenie § 26 ods. 1 písm. c/ zákona, ktorý ukladá prevádzkovateľovi povinnosť udržiavať prevádzku v súlade s podmienkami určenými v povolení, to znamená aj keď zákon rozlišuje medzi vykonávaním činnosti v prevádzke a udržiavaním prevádzky v súlade s podmienkami určenými v povolení žalovaný, ani prvostupňový správny orgán tieto pojmy a povinnosti uložené zákonom nerozlišuje. Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu pre nesprávne právne posúdenie veci zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude opätovne vyhodnotiť skutočný stav veci a posúdiť, či v danom prípade došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 36 ods. 3 písm. a/ zákona o integrovanej prevencii a vo veci opätovne rozhodnúť. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 70 Eur a trov právneho zastúpenia, ktoré boli vyčíslené podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“). Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z troch právnych úkonov s tarifnou odmenou podľa § 11 ods. 4 vyhlášky a to za prevzatie a prípravu zastúpenia dňa 16.12.2014 - 134 Eur, písomné podanie vo veci samej - žaloba zo dňa 07.01.2015 - 139,89 Eur a účasť na pojednávaní dňa 20.01.2016 - 143 Eur; režijného paušálu vo výške 1x8,04 Eur, 1x8,39 Eur a 1x8,58 Eur; dane z pridanej hodnoty vo výške 20% zo základu dane 441,90 Eur vo výške 88,38 Eur. Trovy právneho zastúpenia predstavujú celkom sumu 530,28 Eur. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.