Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 5S/9/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200212 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8015200212.2 Rozhodnutie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a sudkýň Mgr. Magdelény Želinskej a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci navrhovateľa ANOLTE, s. r. o., so sídlom Terasy 3471/6, Žilina, právne zastúpeného Mgr. Karlom Haťapkom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Drieňová 34, proti odporcovi Daňovému úradu Prešov, Hviezdoslavova 7, Prešov, v konaní o ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy takto r o z h o d o l : Návrh z a m i e t a. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.03.2015 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zakázal odporcovi pokračovať v zasahovaní do práv a právom chránených záujmov navrhovateľa. Podaný návrh odôvodnil tým, že dňa 04.02.2015 mu bola doručená písomnosť označená ako „Odpoveď na žiadosť o opakovanie úkonu“ zo dňa 27.01.2015, v ktorej ho odporca oboznámil, že ústne pojednávanie so svedkom sa uskutočnilo dňa 18.12.2014 o 9.00 hod., na základe zaslaného predvolania svedkovi, pričom o tomto pojednávaní bol upovedomený listom č. 9701402/5/52664808/2014/Eng zo dňa 02.12.2014. Pri tomto pojednávaní dohodol odporca so svedkom termín predloženia dokladov týkajúcich sa predmetného koncertného turné, na základe navrhnutého možného termínu zo strany svedka na deň 08.01.2015. Ďalej odporca v predmetnom liste uvádza, že zaslal upovedomenie navrhovateľovi napriek tomu, že išlo o doplnenie pojednávania zo dňa 18.12.2014, na ktorom sa navrhovateľ nezúčastnil. Navrhovateľ je toho názoru, že bolo povinnosťou odporcu upovedomiť ho o termíne predloženia dokladov zo strany svedka. Odporca v predmetnom liste ďalej uviedol, že po vykonaní doplnenia pojednávania odoslal dňa 09.01.2015 zápisnice z vykonaných pojednávaní so svedkom na Daňový úrad Žilina, kde má navrhovateľ právo nazrieť do písomnosti, ktoré sa ho týkajú podľa § 23 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“). Citoval ustanovenia § 23 ods. 1,2 a 3 Daňového poriadku a uviedol, že postup správcu dane považuje za nezákonný, pretože mal právo klásť svedkovi otázky a to aj pri doplnení výpovede. Odporca ho neupovedomil o jeho práve zúčastniť sa ústneho pojednávania, ani doplnenia pojednávania so svedkom včas a z tohto dôvodu boli porušené jeho práva zakotvené v právnom poriadku Slovenskej republiky. Z uvedeného dôvodu sa domáha ochrany svojich práv a právom chránených záujmov pred nezákonným zásahom podľa ustanovenia § 250v O.s.p. Uviedol, že meritum konania o nezákonnosti zásahu vymedzil Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 8 Sžz 4/2011 zo dňa 10.01.2013, v ktorom okrem iného uviedol, že „Musí ísť o návrh v ktorom fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch, ide o nezákonný zásah orgánu verejnej správy, zásah nie je rozhodnutím, zásah bol zameraný proti fyzickej alebo právnickej osobe alebo proti ním vykonaný, dôsledky zásahu trvajú alebo hrozí jeho opakovanie. Taktiež je potrebné, aby navrhovateľ vyčerpal opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, návrh bol podaný v lehote 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom dozvedala, najneskôr však do jedného roka, keď k zásahu došlo“. Navrhovateľ konštatoval, že tieto podmienky v prejednávanej veci sú splnené. Poukázal na článok 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon a uviedol, že v danom prípade toto ustanovenie zo strany odporcu nebolo dodržane, pretože nekonal v medziach zákona. Citoval čl. 1 ods. 1, čl. 46 od. 1 a 2, čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Poukázal aj na čl. 6 bod 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejedná nezávislým a nestranným súdom, zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rovnako citoval aj čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru podľa ktorého každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva. Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút. Súd uznesením sp. zn. 5S 9/2015-7 zo dňa 07.04.2015 vyzval navrhovateľa na odstránenie vád podania a to, aby preformuloval znenie petitu, t. j. čoho sa svojím nárokom domáha v súlade s § 250v O.s.p. , preukázal splnenie podmienok v súlade s § 250v ods. 3 O.s.p., preukázal dôvodnosť návrhu v súlade s § 250v ods. 1 O.s.p. Na základe vyššie citovaného uznesenia súdu navrhovateľ písomným podaním zo dňa 28.04.2015 doplnil podaný návrh, v ktorom uviedol že napadá zásah odporcu do jeho práva, ktorý vznikol „Odpoveďou na žiadosť o opakovanie úkonu“ zo dňa 27.01.2015 č. 9701402/5/198593/2015/Eng a dôvodil, že správca dane je povinný upovedomiť daňový subjekt o termíne predloženia dokladov zo strany svedka. Nesplnením tejto povinnosti došlo k nezákonnému zásahu do jeho práv, pretože nemal možnosť participovať na tomto úkone. Tento zásah považuje za protiústavný a ide o zásah do práv navrhovateľa na slobodu podnikania, tým že prerušením daňovej kontroly zo strany odporcu môže daňová kontrola alebo daňové konanie trvať neúmerné dlhý čas, t. j. faktická činnosť odporcu ako orgánu verejnej správy pri aplikovaní práva prekračuje medze ústavnosti. Poukázal pritom na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci PL.ÚS 37/1999. Ďalej dôvodil, že došlo k porušeniu jeho práva na dobrú správu veci verejných. Je presvedčený, že postup odporcu v predmetnej daňovej veci je v rozpore s požiadavkou objektivity postupu orgánu verejnej moci garantovaného okrem iného čl. 30 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Poukázal pritom na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci IV.ÚS 387/2010-38. Žiadal, aby súd zakázal odporcovi pokračovať v porušovaní jeho práv a zrušil „Odpoveď na žiadosť o opakovanie úkonu“ odporcu č. 9701402/5/198593/2015/Eng zo dňa 27.01.2015. K podanému návrhu sa vyjadril odporca písomným podaním zo dňa 10.06.2015, v ktorom uviedol, že na základe požiadavky Daňového úradu Žilina ako správcu dane navrhovateľa vykonal dňa 18.12.2014 vypočutie svedka. O predmetnom vypočutí bol upovedomený žalobca a to prevzatím zásielky dňa 09.12.2014. Na ústnom pojednávaní v súvislosti s vypočutím svedka sa zúčastnil iba samotný svedok. Navrhovateľ sa pojednávania nezúčastnil a nevyužil svoje právo klásť svedkovi otázky. Je toho názoru, že navrhovateľ mal dostatočný časový priestor na to, aby odporcovi aspoň telefonicky oznámil, že mu termín ústneho pojednávania nevyhovuje a chce byť prítomný vo veci vypočutia svedka. Na ústnom pojednávaní dňa 18.12.2014 sa svedok nevedel vyjadriť k otázkam bez toho, aby nahliadol do účtovných dokladov. Na základe toho musel odporca stanoviť ešte termín na doplnenie pojednávania, ktorý bol určený na deň 08.01.2015. Termín pojednávania určil na základe navrhnutého možného termínu zo strany svedka. Navrhovateľovi bolo dňa 22.12.2014 zaslané druhé upovedomenie na deň 08.01.2015, ktoré mu bolo doručené až dňa 13.01.2015. Pri pojednávaní dňa 08.01.2015 svedok pri preverení informácií nahliadnutím do svojich dokladov a účtovníctva doplnil svoju výpoveď. Pretože sa navrhovateľ na pojednávaní dňa 18.12.2014 nezúčastnil, ani žiadnou formou neupovedomil odporcu o jeho záujme zúčastniť sa predmetného pojednávania, odporca nemohol dohodnúť termín pojednávania, ktorý by vyhovoval aj navrhovateľovi. Ďalej uviedol, že dňa 09.01.2015 žalovaný zaslal na Daňový úrad Žilina zápisnice o ústnom pojednávaní z vypočutí svedka konaných v dňoch 18.12.2014 a 08.01.2015. Dňa 23.01.2015 mu bola zaslaná žiadosť o opakovanie úkonu č. AN/15/04 zo dňa 23.01.2015. Navrhovateľ považoval výsluch, ktorý sa konal u odporcu za neplatný a vykonaný v rozpore so zákonom a žiadal o jeho opakovanie. V odpovedi na žiadosť o opakovanie úkonu zo dňa 27.01.2015 odporca oboznámil navrhovateľa s tým, že po vykonaní doplnenia pojednávania odoslal dňa 09.01.2015 zápisnice z vykonaných pojednávaní so svedkom na Daňový úrad Žilina, ktorý požiadal o vypočutie svedka. Navrhovateľ bol upovedomený, že môže nazrieť do písomností, ktoré sa ho týkajú a zároveň ho poučil, že dokazovanie vedie Daňový úrad Žilina, ktorý vykonával daňovú kontrolu, (t.j., že je na zvážení Daňového úradu Žilina, či požiada o opakovanie úkonu alebo svedka vypočuje správca dane Daňový úrad Žilina sám). Následne zaslal odporca odpoveď na žiadosť o opakovanie úkonu navrhovateľa zo dňa 27.01.2015 spolu so žiadosťou o opakovanie úkonu zo dňa 23.01.2015 na Daňový úrad Žilina. Ďalej uviedol, že na návrh odporcu zaslal Daňový úrad Žilina dňa 27. 01. 2015 opakovane upovedomenie o vypočutí svedka navrhovateľovi na deň 27.02.2015 s miestom pojednávania na Daňovom úrade Žilina, t.j. v mieste sídla navrhovateľa. Predmetné upovedomenie si navrhovateľ prevzal dňa 04.02.2015, avšak pojednávania sa nezúčastnil a nevyužil svoje právo klásť svedkovi otázky. Dňa 02.02.2015 zaslal Daňový úrad Žilina navrhovateľovi odpoveď na žiadosť o opakovanie úkonu, v ktorom mu oznámil, že vyhovuje jeho podaniu, t.j. žiadosti o opakovanie úkonu č. AN/15/04/ zo dňa 23.01.2015, ktorú doručil odporcovi. Odpoveď si navrhovateľ prevzal dňa 19.02.2015. V ten istý deň, t.j. 19.02.2015 zaslal navrhovateľ odporcovi stanovisko k odpovedi na žiadosť o opakovanie úkonu č. 2015/09/AN zo dňa 19.02.2015, v ktorom opakovane konštatoval nezákonnosť postupu. Navrhovateľovi bola zaslaná odpoveď na stanovisko. V odpovedi boli opätovne zhrnuté skutočnosti, o ktorých už bol informovaný t.j., že jeho podaniu bolo vyhovené, vypočutie bolo opakovane uskutočnené na Daňovom úrade Žilina, avšak opäť bez jeho prítomnosti, nakoľko sa na pojednávanie aj napriek včasnému informovaniu nedostavil. Dôvodil, že na základe vyššie uvedených skutočnosti je zrejmé, že navrhovateľovi bolo umožnené zúčastniť sa pojednávania, ktoré odporca stanovil. Predmetného pojednávania sa navrhovateľ nezúčastnil napriek tomu, že mu bolo upovedomenie zaslané v dostatočnom časovom predstihu. Následne bolo umožnené navrhovateľovi zúčastniť sa pojednávania, ktoré sa uskutočnilo opakovane so svedkom v mieste jeho sídla. Bol upovedomený o tejto skutočnosti v dostatočnom časovom predstihu, svoje právo nevyužil a opakovaného pojednávania so svedkom sa napriek doručenému upovedomeniu o vypočutí svedka nezúčastnil. Táto skutočnosť iba potvrdzuje nezáujem navrhovateľa zúčastniť sa vypočutia a uplatniť si svoje právo. Ďalej uviedol, že v doplnení návrhu č. AN15/32 zo dňa 28.04.2015, na str. 3 navrhovateľ uvádza, že ide o protiústavný zásah do jeho práva na slobodu podnikania tým, že prerušením daňovej kontroly zo strany odporcu môže daňová kontrola alebo daňové konanie trvať neúmerne dlhý čas, t.j. faktická činnosť odporcu ako orgánu verejnej správy pri aplikovaní práva prekračuje medze ústavnosti. K tejto námietke odporca argumentoval, že nevykonáva u navrhovateľa daňovú kontrolu, takže z jeho strany nemohlo dôjsť ani k jej prerušeniu. Nemá vedomosť, či Daňový úrad Žilina, ktorý začal daňovú kontrolu, ju prerušil a za akým účelom, prípadne či už bola daňová kontrola ukončená a s akým výsledkom. V danej veci vykonal len úkony na dožiadanie Daňového úradu Žilina. Na základe vyššie uvedených skutočností je toho názoru, že neporušil a nepokračoval v porušovaní práva navrhovateľa a tento podaný návrh považuje za irelevantný a bezpredmetný. Navrhol tento návrh v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodný. Súd vec prejednal podľa § 250g ods. O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil písomným podaním zo dňa 14.01.2016 a súhlasil s tým, aby súd konal z dôvodu hospodárnosti konania v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti jeho právneho zástupcu. Z podaného návrhu navrhovateľa je nesporné, že tento sa domáha ochrany v konaní podľa piatej časti piatej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Podľa § 250v O.s.p., fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie. Súdne konanie podľa § 250v O.s.p., je zárukou, že súd vyslovením povinností odporcu nepokračovať v porušovaní práva navhovateľa a v príkaze, ak je to možné obnoviť stav pred zásahom vytvorí reálny predpoklad na eliminovanie nezákonného zásahu, ktorý vznikol protiprávym konaním prípadne aj nekonaním orgánu verejnej správy. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 250v pojem „zásah“ nedefinuje, jeho definíciu neobsahuje ani iný zákon. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ide o súdnu ochranu pred faktickými nezákonnými zásahmi orgánov verejnej moci, ktoré nie sú rozhodnutím alebo individuálnym aktom. Judikatúra považuje za zásah nezákonný, resp. v širšom zmysle protiprávny úkon orgánu verejnej moci proti subjektívnym právam fyzickej alebo právnickej osoby spočívajúci v postupoch orgánu verejnej správy alebo v jeho činnosti, úkone, pokyne prípadne nečinnosti. Musí ísť o priamy zásah do subjektívnych práv, (napr. porušenie práva na život, práva na osobnú slobodu, práva na ochranu vlastníctva, právo na ochranu obydlia a pod.). Takýto zásah orgánu verejnej správy súd nemôže zrušiť, môže však správnemu orgánu zakázať, aby v porušovaní dotknutého práva pokračoval a ak je to možné správnemu orgánu prikázať, aby obnovil stav pred jeho zásahom. Cieľom ochrany podľa § 250v O.s.p. je teda ukončenie nezákonného zásahu správneho orgánu proti ktorému sa fyzická alebo právnická osoba nemôže brániť inými prostriedkami (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. z. 3 Sžz/2/2011 zo dňa 13.05.2011). Navrhovateľ sa v predmetnom konaní domáhal, aby súd zakázal odporcovi ako orgánu verejnej správy pokračovať v porušovaní práva žalobcu a zrušil „Odpoveď na žiadosť o opakovanie úkonu“ odporcu č. 9701402/5/198593/2015/Eng zo dňa 27.01.2015. Z obsahu podaného návrhu je zrejmé, že namietal postup odporcu ako orgánu verejnej správy v konaní podľa zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“) a nezákonnosť postupu odporcu videl v tom, že ho včas neupovedomil o jeho práve zúčastniť sa ústneho pojednávania - výsluchu svedka a jeho doplnenia v dňoch 18.12.2014 a 08.01.2015. Z obsahu administratívneho spisu odporcu súd zistil, že písomným podaním 9701402/5/4984385/2014/ Eng zo dňa 10.11.2014 Daňový úrad Žilina zaslal odporcovi dožiadanie, ktorým podľa § 21 Daňového poriadku žiadal o preverenie skutočnosti výsluchom v procesnom postavení svedka a to manažérky E. E. pani K. C., N. XXXX/XX, S., ktorá je konateľkou daňového subjektu SUKUBA agency, s.r.o., požiadal o zaslanie upovedomenia o vypočutí svedka a ďalej žiadal o preverenie skutočností miestnym zisťovaním u subjektu SUKUBA agency, s.r.o. ako aj výkon miestnych zisťovaní u ďalších ním miestne príslušných daňových subjektov v súvislosti s preverovanými skutočnosťami. V predmetnom dožiadaní konštatoval, že vykonáva u daňového subjektu ANOLTE s.r.o., daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2013. Podľa § 44 ods. 1 a 2 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia daňová kontrola sa vykonáva u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Podľa § 7 ods. Daňového poriadku, miestna príslušnosť správcu dane sa riadi, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, u fyzickej osoby miestom jej trvalého pobytu a u právnickej osoby jej sídlom. Podľa § 21 ods. 1 Daňového poriadku, správca dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, môže požiadať o vykonanie jednotlivých úkonov pri správe daní iného vecne príslušného správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, ak tento môže požadovaný úkon vykonať ľahšie, hospodárnejšie alebo rýchlejšie. Dožiadaný správca dane je povinný žiadosti vyhovieť alebo oznámiť dôvody, pre ktoré dožiadaniu nemôže vyhovieť. Z vyššie citovaných ustanovení je nesporné, že miestne príslušným správcom dane, ktorý vykonáva alebo vykonával daňovú kontrolu u navrhovateľa na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2013 bol Daňový úrad Žilina. Odporca v tomto prípade vykonával na základe dožiadania Daňového úradu Žilina zo dňa 10.11.2014, na základe jeho žiadosti úkony a to výsluch svedka K. C., prípadne miestne zisťovanie u spoločnosti SUKUBA agency, s.r.o. Námietka žalobcu, že v danom prípade ide o protiústavný zásah do jeho práva na slobodu podnikania tým, že prerušením daňovej kontroly zo strany odporcu môže daňová kontrola alebo daňové konanie trvať neúmerné dlhý čas je z vyššie uvedených dôvodov neopodstatnená, pretože odporca v konaní nevystupoval ako miestne príslušný správca dane vykonávajúci daňovú kontrolu u navrhovateľa, ale ako dožiadaný vecne príslušný správca dane podľa § 21 ods. 1 Daňového poriadku. Z obsahu administratívneho spisu odporcu súd ďalej zistil, že písomným podaním č. 9701402/5/5264329/2014/Eng zo dňa 02.12.2014 odporca doručil dňa 04.12.2014 K. C. predvolanie na vypočutie ako svedka dňa 18.12.2014 o 9.00 hod. v sídle odporcu na A. ulici XX, v S.. Upovedomenie o vypočutí svedka doručil aj navrhovateľovi listom č. 9701402/5/5264808/2014/Eng zo dňa 02.12.2014, ktoré si navrhovateľ prevzal osobne dňa 08.12.2014, teda v dostatočne časovom predstihu pred nariadeným výsluchom svedka. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9701402/5/5462859/2014/Eng zo dňa 08.12.2014 súd zistil, že na toto pojednávanie sa dostavil svedok K. C. a o jej vypočutí bola spísaná táto zápisnica. Navrhovateľ sa ústneho pojednávania nezúčastnil. Svedkyni boli kladené otázky k korcentnému turné „V. R. E. E.- hosť M. Kollera“; Z dôvodu, že na všetky kladené otázky svedkyňa nevedela odpovedať a potrebovala si skutočnosti preveriť v účtovníctve bolo v zápisnici z ústneho pojednávania dohodnuté, že doklady týkajúce sa predmetného koncertného turné predloží dňa XX.XX.XXXX o 9,00 hod. odporcovi. Listom č. 9701402/5/5481729/2014/Eng zo dňa 22.12.2014 odporca upovedomil navrhovateľa, že dňa 08.01.2015 o 9.00 hod. sa uskutoční ústne pojednávanie so svedkom a že navrhovateľ má právo byť prítomný pri vypočutí svedka a klásť mu otázky. Toto upovedomenie navrhovateľ prevzal až dňa 13.01.2015. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9701402/5/14716/2015 zo dňa 08.01.2015 vyplýva, že odporca vypočul ako svedka K. C. a na tomto ústnom pojednávaní sa navrhovateľ nezúčastnil. Odporca písomným podaním 9701402/5/15414/2015 zo dňa 09.01.2015 zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 18.12.2014 a 08.01.2015 zaslal spolu s prílohami správcovi dane Daňovému úradu Žilina. Navrhovateľ písomným podaním č.AN/15/04 zo dňa 23.01.2015 doručil odporcovi žiadosť o opakovanie úkonu, v ktorej namietol, že považuje výsluch, ktorý sa konal dňa 08.01.2015 za neplatný a vykonaný v rozpore so zákonom z dôvodu, že mu nebolo umožnené klásť pri úkone svedkovi otázky a preto považuje postup odporcu za nezákonný, poškodzujúci oprávnené záujmy a žiadal o opakovanie výsluchu svedka. Podľa § 25 ods. 4 Daňového poriadku, ak vypovedá svedok, daňový subjekt alebo jeho zástupca má právo byť prítomný pri jeho vypočutí a klásť mu otázky. Správca dane je povinný o výsluchu svedka včas písomne vyrozumieť daňový subjekt alebo jeho zástupcu. Podľa § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní. V danom prípade je nesporné, že odporca navrhovateľovi doručoval listom zo dňa 22.12.2014, t. j. bezprostredne po vykonanom výsluchu svedkyne K. C. dňa XX.XX.XXXX upovedomenie o ďalšom vypočutí tohto svedka, ktorý sa má konať dňa XX.XX.XXXX o X.XX hod. Vzhľadom na okolnosť, že navrhovateľ si toto upovedomenie prevzal až dňa 13.01.2015, t. j. po vykonaní tohto úkonu je potrebné konštatovať, že zo strany odporcu bolo navrhovateľovi upreté jeho právo podľa § 25 ods. 4 Daňového poriadku, byť prítomný pri vypočutí svedka a klásť mu otázky. Z obsahu administratívneho spisu odporcu ďalej vyplýva, že odporca písomným podaním zo dňa 27.01.2015 č. 9701402/5/198593/2015/Eng v označenom ako „Odpoveď na žiadosť o opakovanie úkonu“ k žiadosti navrhovateľa o opakovanie úkonu, t.j. výsluchu svedka navrhovateľovi popísal vyššie uvedené skutočnosti, t. j. ako postupoval na zákalde dožiadania správcu dane Daňového úradu Žilina a oznámil navrhovateľovi, že dňa 09.01.2015 správcovi dane doručil zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 18.12.2014 a 08.01.2015, do ktorých má právo nazrieť u tohto daňového úradu. Zároveň ho upovedomil, že v tomto prípade dokazovanie vedie Daňový úrad Žilina a je na jeho zvážení ako miestne príslušného správcu dane ako rozhodne o ďalšom postupe. Žiadosť o opakovanie úkonu zo dňa 23.01.2015 ako aj odpoveď na túto žiadosť zo dňa 27.01.2015 doručil odporca Daňovému úradu Žilina písomným podaním zo dňa 27.01.2015. V administratívnom spise odporcu sa nachádza kópia listu Daňového úradu Žilina, č. 9501401/5/245371/2015 zo dňa 02.02.2015, ktorým tento oznamuje navrhovateľovi, že odporca nepostupoval v súlade s § 25 ods. 4 a § 45 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku a uprel mu jeho právo byť prítomný pri vypočutí svedka a klásť mu otázky. Zároveň mu oznámil, že vyhovuje jeho podaniu zo dňa 23.01.2015. Listom zo dňa 27.01.2015 Daňový úrad Žilina upovedomil navrhovateľa o vypočutí svedka K. C., ktoré sa má uskutočniť dňa XX.XX.XXXX o XX.XX hod. na Daňovom úrade Žilina. Toto upovedomenie si navrhovateľ prevzal dňa 04.02.2015. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9501401/5/444651/2015 zo dňa 27.02.2015 vyplýva, že na tomto ústnom pojednávaní bolo vypočutá svedkyňa K. C. Daňovým úradom Žilina a tohto výsluchu svedka sa navrhovateľ nezúčastnil. Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že aj keď odporca svojim postupom pri výsluchu svedka K. C. dňa 08.01.2015 uprel žalobcovi právo byť prítomný na tomto výsluchu a klásť svedkyni otázky, čo potvrdil aj Daňový úrad Žilina listom zo dňa 02.02.2015, miestne príslušný správca dane tento nezákonný postup odporcu odstránil tým, že sám nariadil nové pojednávanie dňa 27.02.2015 a navrhovateľa o tomto nariadenom pojednávaní včas upovedomil. Navrhovateľ si upovedomenie o vypočutí svedka vyzdvihol dňa 04.02.2015. Súd v danom prípade zdôrazňuje, že navrhovateľ sa aj napriek tomu, že bol riadne a včas upovedomený o výsluchu svedka odporcom dňa 18.12.2014 a miestne príslušným správcom dane Daňovým úradom Žilina dňa 27.02.2015 nezúčastnil, teda neprejavil záujem byť prítomný pri výsluchu svedka a klásť mu otázky. Z ustanovenia § 250v ods. 1 O.s.p. nesporne vyplýva, že fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy sa môže pred súdom domáhať tejto ochrany proti zásahu, ak takýto zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie. V danom prípade zo strany z miestne príslušného správcu dane bol nezákonný postup odporcu, ktorým vykonal výsluch svedka dňa 08.01.2015 bez toho, aby navrhovateľ bol o tomto úkone riadne a včas upovedomený a bolo mu umožnené právo zúčastniť sa výsluchu svedka a klásť mu otázky v konaní odstránil, resp. napravil tento nezákonný postup a to nariadením nového výsluchu svedka dňa 27.02.2015 na Daňovom úrade Žilina a o tomto úkone bol už navrhovateľ riadne a včas upovedomený. Teda nie je možné konštatovať, že zo strany odporcu tento zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie. Tak ako bolo uvedené aj vyššie odporca v tomto prípade vystupoval ako iný vecne príslušný správca dane, ktorý vykonal úkony, na základe dožiadania miestne príslušného správcu dane v súvislosti s vykonávanou daňovou kontrolou u navrhovateľa. Súdu nie je známe, že by zo strany Daňového úradu Žilina bolo odporcovi doručené ďalšie dožiadanie podľa § 21 Daňového poriadku na vykonávanie ďalších úkonov v rámci daňovej kontroly a to výsluchov svedkov alebo miestneho zisťovania. Zo strany navrhovateľa teda neboli splnené podmienky pre oprávnenosť domáhania sa ochrany proti zásahu orgánu verejnej správy podľa § 250v ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ aj napriek výzve súdu na odstránenie vád podania nešpecifikoval petit návrhu tak, aby mu súd mohol vyhovieť, pretože neuviedol aké porušovanie jeho práva má súd odporcovi zakázať. Taktiež ak navrhol, aby súd zrušil odpoveď na žiadosť o opakovanie úkonu odporcu zo dňa 27.01.2015 č. 9701402/5/198593/2015/Eng takémuto návrhu súd taktiež nemôže vyhovieť. Z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, ako to uviedol súd vyššie vyplýva, že v tomto konaní sa nemôže navrhovateľ domáhať, aby nezákonný zásah orgánu verejnej správy súd zrušil. Môže, však správnemu orgánu zakázať, aby v porušovaní dotknutého práva pokračoval, príp. prikázať, aby obnovil stav pre zásahom. Odpoveď odporcu na žiadosť navrhovateľa o opakovanie úkonu zo strany odporcu, však nie je možné charakterizovať ani ako nezákonný zásah. Podľa § 250v ods. 3 O.s.p., je neprípustný aj návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal len určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. Cieľom ochrany podľa § 250v O.s.p. je ukončenie nezákonného zásahu správneho orgánu proti ktorému sa fyzická alebo právnická osoba nemôže brániť inými prostriedkami. Z obsahu spisu a z vyššie uvedených skutočnosti vyplýva, že konanie odporcu bolo realizované podľa § 21 Daňového poriadku v rámci daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu. Proti nezákonnému postupu v daňovom konaní mal a má navrhovateľ možnosť brániť sa zákonnými prostriedkami, ako je napríklad námietka, odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane podľa § 71 a nasl. ustanovení Daňového poriadku, prípadne žalobou na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa § 247 a nasl. ustanovení O.s.p. Navrhovateľ má teda aj iné zákonné prostriedky, ktorými je možné dosiahnuť ukončenie, resp. nápravu nezákonného postupu daňového orgánu. Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250v ods. 4 O.s.p. návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250v ods. 5 O.s.p. , podľa ktorého právo na náhradu trov konania má iba navrhovateľ v prípade, ak súd návrhu vyhovel. Navrhovateľ v tomto konaní nebol úspešný, preto súd mu náhradu trov konania nepriznal a odporca nemá zo zákona právo na náhradu trov konania. Senát krajského súdu sa jednohlasne uzniesol. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok (§ 250v ods. 7 O.s.p.)