Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 6S/9/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200213 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8015200213.3
Rozhodnutie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci žalobcu VANAPO s.r.o. so sídlom Svidník, Festivalova 802/9, IČO: 36 455 164, zastúpeného JUDr. Vlastimilom Petřekom, PhD., advokátom so sídlom Sládkovičovo, Zátišie 1841/23, proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 27. januára 2015, č.: 1100902/548006/2014/CI, takto
r o z h o d o l :
Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 27. januára 2015, č. 1100902/548006/2014/CI, podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie.
Z a v ä z u j e žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 746,80 Eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Vlastimila Petřeka, PhD., advokáta, vedený vo F. a.s., číslo účtu: P XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.
o d ô v o d n e n i e :
Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 27.01.2015 rozhodol žalovaný ako príslušný odvolací orgán o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Colného úradu Prešov zo dňa 24.10.2014, č. 1096231/1/470695/2014, (ďalej rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu) tak, že podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Daňový poriadok) potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.
V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že žalobca je prvostupňovým správnym orgánom (ďalej aj colným úradom) registrovaný ako prevádzkovateľ daňového skladu. Colný úrad vydal žalobcovi povolenie na prevádzkovanie daňového skladu s platnosťou od 10.08.2004 pod registračným č.: SK62650500004 a v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z.z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 105/2004 Z. z.) je žalobca odberateľom kontrolných známok na označenie spotrebných balení liehu (ďalej len SBL) s prideleným registračným odberným číslom 104044.
Colný úrad vykonal dňa 30.09.2013 v priestoroch žalobcu miestne zisťovanie zamerané na zisťovanie fyzických zásob alkoholického nápoja, ktorým je lieh podľa § 45 ods. 9 zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov a súčasne vykonal fyzickú inventúru zásob kontrolných známok na označovanie SBL nachádzajúcich sa u žalobcu k 30.09.2013. Z miestneho zisťovania colný úrad vyhotovil Zápisnicu o miestnom zisťovaní zn. 1096265/1/470428/2013 v zmysle § 37 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len Daňový poriadok). Prílohou tejto Zápisnice bolo aj zúčtovanie kontrolných známok na označovanie SBL za mesiac september 2013, ktorú žalobca predložil colnému úradu dňa 30.09.2013 pred začiatkom fyzickej inventúry kontrolných známok.
Dňa 03.10.2013 colný úrad spísal Zápisnicu o ústnom pojednávaní zn. 1096265/1/475711/2013 v zmysle § 19 Daňového poriadku, ktorej predmetom bolo prerokovanie výsledkov fyzickej inventúry liehu a kontrolných známok zo dňa 30.09.2013. Pri porovnaní účtovného stavu so skutočným stavom kontrolných známok colný úrad vychádzal predovšetkým zo žalobcom predložených dokladov, ktoré v preskúmavanom rozhodnutí špecifikoval na str. 4. Na základe výsledkov inventarizácie kontrolných známok colný úrad vyčíslil schodok v celkovom množstve 195 744 kusov v stave zásob kontrolných známok žalobcu k 30.09.2013 za obdobie od 01.10.2012 do 30.09.2013. Do tohto zisteného chýbajúceho množstva kontrolných známok colný úrad nezahrnul 2 814 000 kusov kontrolných známok s identifikačným č.: 1040440100400, ktoré sú predmetom iného daňového konania vo veci podozrenia z porušenia daňových predpisov.
Dňa 08.10.2013 žalobca doručil colnému úradu písomné podanie označené ako „Zúčtovanie kontrolných známok za september 2013“, ktoré colný úrad zaevidoval pod zn.: 1096265/1/484635/2013. Zároveň žalobca dňa 12.08.2013 colnému úradu oznámil, že na ORPZ vo Svidníku podal trestné oznámenie vo veci prečinu krádeže kontrolných známok na označovanie SBL. Prílohou tohto oznámenia je potvrdenie ORPZ vo Svidníku ČVS: OPR-333/SK-SK-2013 a Upovedomenie o začatí trestného stíhania evidované pod tým istým ČVS. V upovedomení o začatí trestného stíhania je uvedené, že trestné oznámenie sa týka krádeže 192 095 ks kontrolných známok odcudzených zo skladu výrobnej haly nachádzajúcej sa v areáli žalobcom prevádzkovaného daňového skladu. Dňa 16.10.2013 žalobca doručil colnému úradu písomné uznesenie o prerušení trestného stíhania vo veci prečinu krádeže kontrolných známok na označovanie SBL. Uznesenie vydalo ORPZ vo Svidníku dňa 07.10.2013 a colný úrad ho zaevidoval pod zn. 1096265/1/496348/2013. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti colný úrad vyhodnotil, že odvolateľ v súlade s platnými právnymi predpismi nepreukázal použitie a zúčtovanie celkovo 195 744 ks kontrolných známok s rôznymi identifikačnými číslami, ktoré v preskúmavanom rozhodnutí špecifikoval na str. 5 určených na označovanie SBL. Z dôvodu podozrenia colného úradu, že nepreukázaním použitia a nezúčtovaním kontrolných známok sa žalobca dopustil porušenia daňových predpisov, colný úrad spísal Úradný záznam o podozrení z porušenia daňových predpisov zo dňa 28.01.2014, zn. 1096265/1/5388/2014. Colný úrad následne oznámil žalobcovi začatie daňového konania vo veci podozrenia z porušenia daňových predpisov spôsobom uvedeným v § 47 ods. 1 písm. e) zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a vyzval ho na podanie písomného vyjadrenia k predmetu daňového konania v lehote do 10 dní od doručenia výzvy. Oznámenie o začatí daňového konania a výzva boli žalobcovi doručené dňa 27.02.2014. Žalobca zaslal colnému úradu podanie „Návrh na prerušenie konania“ zo dňa 07.03.2014 spolu s kópiou dokladu „Potvrdenie o prijatí trestného oznámenia“, ktoré colný úrad prijal pod ev. č.: 6/11662166/2014. Colný úrad vydal rozhodnutie zo dňa 31.07.2014, zn. 1096231/1/349774/2014, o nevyhovení návrhu žalobcu na prerušenie konania. V návrhu na prerušenie konania vo veci porušenia daňových predpisov žalobca uviedol: „Chýbajúce množstvo 196 591 kusov kontrolných známok vyplývajúce zo zúčtovania kontrolných známok za mesiac 09/2013 nám bolo odcudzené v období 10/2012 - 07/2013 neznámym páchateľom. Taktiež sa naša spoločnosť aj PZ SR vo Svidníku zaoberá možnosťou, že chýbajúce kontrolné známky boli znehodnotené v kolkovacom zariadení určenom na nalepovanie kontrolných známok na SBL, ktoré je súčasťou plniacej linky v našom výrobnom závode. Tieto veci vypovedali všetci naši zamestnanci na polícii a taktiež pred vyšetrovateľom kriminálneho úradu FS SR.“ V podanom návrhu žalobca zdôraznil skutočnosť, že dňa 08.08.2013 podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre prečin krádeže podľa § 212 Trestného zákona, pričom v trestnom oznámení uviedol celkový počet chýbajúcich kontrolných známok 192 095 ks, keďže vychádzal zo zúčtovania kontrolných známok za mesiac 07/2013. Žalobca považuje podanie trestného oznámenia za otázku predbežného charakteru, ktorou zdôvodnil svoj návrh na prerušenie konania.
Po zhodnotení skutkového a právneho stavu vydal colný úrad rozhodnutie dňa 24.10.2014, zn. 1096231/1/470695/2014, ktorým podľa § 47 ods. 2 písm. e) zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu uložil žalobcovi pokutu vo výške 777 617,15 Eur za správny delikt uvedený v § 47 ods. 1 písm. e) zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu, ktorého sa žalobca dopustil tým, že nepreukázal colnému úradu použitie a zúčtovanie 195 744 ks kontrolných známok určených na označovanie SBL s rôznymi identifikačnými číslami konkretizovanými v napadnutom rozhodnutí colného úradu.
Proti rozhodnutiu colného úradu o daňovom delikte podal žalobca prostredníctvom elektronickej pošty v zákonnej lehote písomné odvolanie, v ktorom namietal porušenie čl. 2 ods. 2 a čl. 3 ods. 1 Ústavy,
porušenie § 3 ods. 1 a ods. 2, § 24 ods. 2 a ods. 4 Daňového poriadku, § 10 ods. 14, ods. 27 a ods. 28, § 41 ods. 1 písm. e), § 41 ods. 2 písm. e) a § 63 ods. 2 zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu, následne aj § 37 ods. 2 a ods. 4 a § 19 ods. 1 a ods. 2 Daňového poriadku. Konštatoval, že miestnym zisťovaním je možné dôkazy vyhľadať, nie ich hodnotiť a vyvodzovať z nich závery o skutkovom stave. Predmetom zisťovania dňa 30.09.2013 bolo zisťovanie zásob liehu a z Protokolu nijako nevyplýva, že predmetom zisťovania malo byť aj prepočítavanie kontrolných známok. To sa udialo nad rámec predmetu miestneho zisťovania, preto Protokolom z miestneho zisťovania zo dňa 30.09.2013 nemožno vykonať dokazovanie, pretože nejde o riadny, zákonom získaný dôkazný prostriedok vo vzťahu k zisteniam počtu kontrolných známok. Aj Zápisnica o miestnom zisťovaní zo dňa 03.102013 nadväzujúca na Protokol z miestneho zisťovania nepredstavuje riadny dôkazný prostriedok. Predmetom Zápisnice o miestnom zisťovaní malo byť iba prerokovanie inventarizácie liehu, nie aj inventarizácie kontrolných známok. Závery colného úradu prijaté na základe Protokolu a Zápisnice o miestnom zisťovaní boli prijaté v rozpore s § 3 v spojení s § 24 Daňového poriadku a rozhodnutie je preto v celom rozsahu nezákonné. Namietal, že colný úrad vo výroku aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odkazuje na Zápisnicu o miestnom zisťovaní zo dňa 30.09.2013 a Zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 03.10.2013. V skutočnosti pri inventarizácii liehu colný úrad kontrolné známky neprepočítaval, ale vychádzal až z prepočítania v zmysle Zápisnice o miestnom zisťovaní z 30.09.2013 a Zápisnice o ústnom pojednávaní z 03.10.2013, ktorej predmetom bolo opätovné prepočítanie kontrolných známok. Skoršie zápisnice o inventarizácii kontrolných známok však neboli zohľadnené pri rozhodovaní colného úradu. Poukázal, že dňa 30.07.2013 bola vykonaná prvá inventarizácia kontrolných známok, ktorou sa zistil ich prebytok v množstve 17 000 ks, dňa 27.08.2013 až 30.08.2013 pri druhej inventarizácií sa dospelo k množstvu 4 878 ks kontrolných známok v neprospech žalobcu a dňa 30.09.2013 sa dospelo k množstvu 195 744 kusov kontrolných známok v neprospech žalobcu. Argumentoval, že colníci fyzicky nepočítali kontrolné známky, ale iba vychádzali z toho, čo pred tým presne napočítali a navážili v dňoch 27.08.2013 až 30.08.2013, pričom podotkol, že zápisnica z tejto inventarizácie sa nenachádza medzi podkladmi, z ktorých colný úrad vychádzal a žalobca sa nemal možnosť k nej vyjadriť. Dôvodil, že v priebehu dvoch mesiacov došlo zo strany colného úradu k napočítaniu rôznych množstiev kontrolných známok z čoho vyplýva, že colný úrad nevie pre účely § 47 ods. 2 písm. e) zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu ustáliť presné množstvo chýbajúcich kontrolných známok. Colný úrad porušil § 3 ods. 2 Daňového poriadku, keď v priebehu dvoch mesiacov vykonal dve inventarizácie liehu a tri inventarizácie kontrolných známok, čo hraničí so zneužívaním právomoci orgánu verejnej moci. Opätovne namietal, že odôvodnenie rozhodnutia colného úradu nie je v súlade s § 63 ods. 5 Daňového poriadku, keďže neobsahuje zváženie všetkých okolností prípadu, t. j. aj 3 inventarizácie (z toho 1 nezákonnú) skutočnosť, že po 3 inventarizáciách nedospel colný úrad k presnému počtu kontrolných známok. Poukázal, že výška pokuty nie je riadne zdôvodnená a spoľahlivo podložená zisteným skutkovým stavom, čo je v rozpore s § 3 ods. 1 a ods. 3, § 24 ods. 2 a § 63 ods. 5 Daňového poriadku a je preto nepreskúmateľné. Uviedol, že podal trestné oznámenie vo veci krádeže kontrolných známok a preto mu nie je jasné, ako môže colný úrad uložiť pokutu podľa §47 ods. 2 písm. e) zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu, ak mu boli kontrolné známky ukradnuté, teda ich žalobca nemôže nalepiť ani zúčtovať ako nalepené. Podľa žalobcu výsledky šetrenia orgánov činných v trestnom konaní predstavujú dôvod na prerušenie konania z titulu začatia konania o predbežnej otázke, a preto si daňový úrad nemôže urobiť úsudok o tom, či a kým bol spáchaný trestný čin alebo priestupok, preto colný úrad musí vyčkať na výsledky trestného konania. Na základe týchto skutočností žiadal, aby napadnuté rozhodnutie colného úradu bolo v odvolacom konaní ako nezákonné zrušené.
Následne sa žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu.
Námietku žalobcu, že v Zápisnici o miestnom zisťovaní z 30.09.2013 (ďalej aj Zápisnica o miestnom zisťovaní), kde sa uvádza predmet zisťovania stavu zásob liehu, nie je možné zisťovať počty kontrolných známok, považuje za účelové. Zdôraznil, že Zápisnica o miestnom zisťovaní predstavuje „následok“, písomné zachytenie zistených všetkých skutočností relevantných pre správu dane. V čase začatia a uskutočnenia úkonov miestneho zisťovania, Zápisnica o výsledkoch miestneho zisťovania ani neexistuje, preto colný úrad v nej iba rámcovo uvedie zameranie miestneho zisťovania, resp. neuvedie všetky predmety skúmania, neznamená to, že skutočnosti týkajúce sa zisťovania počtu kontrolných známok sú zistené nezákonne. Colný úrad v Zápisnici o miestnom zisťovaní zo dňa 30.09.2013 logicky skonštatoval zisťovanie stavu zásob liehu ako hlavný predmet miestneho zisťovania, keďže práve daná skutočnosť - lieh ako predmet dane, jeho množstvo, je pre účely spotrebnej dane z liehu jednou z najrozhodujúcejších zisťovaných okolností. Uvedené však neznamená, že colný úrad (správca dane)
pri miestnom zisťovaní nemôže zisťovať komplexné skutočnosti týkajúce sa správy spotrebnej dane z liehu. Správca dane je povinný zo svojej úradnej povinnosti (ex offo) brať zreteľ na všetky zistené skutočnosti rozhodujúce pre správu spotrebnej dane, teda aj akékoľvek zistenia navodzujúce podozrenie z porušenia zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a vyvodzovať z toho právne dôsledky. Z ustanovenia § 19 ods. 2 Daňového poriadku vyplýva, že zo zápisnice musí byť zrejmé najmä kto, kde a kedy ústne pojednávanie alebo úkon vykonal, ktoré osoby sa ho zúčastnili, označenie hlavného predmetu ústneho pojednávania alebo úkonu, súvislé opísanie jeho priebehu, označenie listín a iných vecí odovzdaných pri ústnom pojednávaní alebo úkone, alebo podstatný obsah listín predložených na nahliadnutie, vykonané poučenie, vyjadrenie poučených osôb, ich návrhy alebo námietky smerujúce proti obsahu zápisnice, závery o týchto návrhoch alebo námietkach. Ak zápisnica nahrádza podanie, musí mať náležitosti podania.
Námietka žalobcu, že colný úrad v rozhodovaní nevychádzal zo Zápisnice o miestnom zisťovaní zo dňa 30.09.2013 a zo Zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 03.10.2013, ale v skutočnosti sa prepočítavanie uskutočnilo v rámci miestneho zisťovania od 27.08.2013 do 30.08.2013, je nedôvodná. Rozhodujúce skutkové zisťovanie colný úrad vykonal dňa 30.09.2013, na základe čoho spísal Zápisnicu o miestnom zisťovaní zo dňa 30.09.2013 a následne Zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 03.10.2013, a preto práve uvedené listiny predstavujú smerodajné dôkazy, z ktorých colný úrad pri rozhodovaní vychádzal. Pri miestnom zisťovaní dňa 30.09.2013 colný úrad dospel ku konečnému počtu kontrolných známok. Pri tomto zisťovaní colný úrad porovnával účtovný stav kontrolných známok uvedených v oficiálnej evidencii vedenej a predloženej žalobcom so stavom počtu známok určovaným vizuálnym hodnotením neporušenosti pásky na balíčku kontrolných známok a zhodnosti čísla kontrolných známok nachádzajúcich sa v balíčku, resp. vzájomným porovnávaním hmotnosti neporušených balíčkov. Ak zväzok kontrolných známok vyhovoval uvedeným kritériám, správca dane uznal počet kontrolných známok v danom zväzku 500 ks a v kartónovom obale 10 500 ks. Colný úrad tak porovnaním účtovného stavu zo stavom fyzickým vyčíslil stav chýbajúcich kontrolných známok na celkový počet 195 744 ks. Colný úrad pri miestnom zisťovaní dňa 30.09.2013 si neosvojil počty kontrolných známok uvedené v predchádzajúcich zápisniciach, ale zisťoval počty kontrolných známok komplexne práve pri miestnom zisťovaní dňa 30.09.2013. Žalovaný pritom zdôraznil, že jedinou osobou, ktorá v Zápisnici o miestnom zisťovaní zo dňa 30.09.2013, resp. v Zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 03.10.2013 namietal, že stav kontrolných známok k 30.09.2013 bol uvádzaný na základe prepočtu známok konané v dňoch 27.08.2013 až 30.08.2013 bol samotný žalobca v jeho námietke voči obsahu zápisnice zo dňa 30.09.2013. Zdôraznil, že počas ústneho pojednávania dňa 03.10.2013, predmetom ktorého bolo prerokovanie výsledku inventarizácie liehu a kontrolných známok vykonané dňa 30.09.2013 žalobca nenamietal ani počty zistených kontrolných známok podľa jednotlivých identifikačných čísel a rovnako nenamietal ani spôsob ich zisťovania.
K námietke žalobcu, že odôvodnenie rozhodnutia colného úradu nie je v súlade s § 63 ods. 5 Daňového poriadku žalovaný argumentoval, že colný úrad v rozhodnutí podrobne, jasne a jednoznačne konštatoval skutkové zistenia, spojil ich s prislúchajúcou citovanou právnou úpravou, konštatoval dôsledok dopustenia sa správneho deliktu - uloženie peňažnej sankcie a spôsob určenia jej výšky, zaznamenal reakcie žalobcu v konaní, popísal dôkazný postup colného úradu, konštatoval skutkové zistenia na základe čoho dospel k záveru o nepreukázaní zákonného použitia kontrolných známok v súlade so zákonom. Žalovaný argumentoval, že počas daňového konania žalobca vo svojich vyjadreniach nespochybnil konečný počet kontrolných známok zistený colným úradom na podklade miestneho zisťovania zo dňa 30.09.2013, preto ani z tohto dôvodu nebolo relevantné v rozhodnutí úvahy o presnom počte kontrolných známok rozvádzať.
Námietka žalobcu, že z dôvodu podania trestného oznámenia bol colný úrad povinný prerušiť konanie, resp. že platí v konaní zákaz úsudku správcu dane a je povinný počkať na výsledky trestného konania, je podľa žalovaného účelová. Žalobca podal trestné oznámenie dňa 08.08.2013 až na základe výsledkov miestnych zisťovaní vykonaných v dňoch 30.07.2013- 31.07.2013 a dňa 01.08.2013 pričom v predmetnom trestnom oznámení čas údajnej krádeže špecifikoval na časový úsek od 28.09.2012 do 07.08.2013. Danú skutočnosť pritom nezohľadnil v zúčtovaní kontrolných známok za príslušné zdaňovacie obdobie. Žalobca predmetnú údajnú krádež kontrolných známok ani nenahlásil poisťovni Allianz - Slovenská poisťovňa a. s. ako poistnú udalosť, hoci s ňou mal uzatvorenú platnú poistnú zmluvu (Uznesenie ORPZ zn. ORP-33/SK-SK-2013).
K námietke žalobcu, že z opakovaných miestnych zisťovaní colného úradu s rôznymi výsledkami vyplýva jeho neschopnosť ustáliť počet kontrolných známok a flagrantné porušovanie zákona zo strany colného úradu, žalovaný poukázal, že ide o subjektívnu nepodloženú konštrukciu žalobcu účelovo vsúvanú do obsahu odvolania na jeho obranu. Skutočnosť, že v konkrétnej veci colný úrad vykonal viacero miestnych zisťovaní nesvedčí o jeho neschopnosti určiť konečný počet kontrolných známok, ale je dôsledkom mimoriadnej zložitosti a závažnosti prípadu enormného úniku kontrolných známok, stavu dokazovania v prípade, či rôznych okolností prípadu (kontrolné známky údajne vyvezené do Ruskej federácie, kontrolné známky údajne ukradnuté, zistenie, zabezpečenie a prepadnutie falzifikátov kontrolných známok). Ak žalobca poukazuje, že dňa 30.07.2013 bol vykonaná prvá inventarizácia kontrolných známok s ich prebytkom to svedči iba o tom, že prebytok kontrolných známok zjavne navodzoval podozrenie z ich falšovania. Colný úrad sa na túto skutočnosť zameral, vykonal expertízne skúšky kontrolných známok a následne rozhodol o zabezpečení a prepadnutí 8 043 ks falzifikátov kontrolných známok.
Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí následne citoval ustanovenie § 10 ods. 21, § 47 ods. 1 písm. e), § 47 ods. 2 písm. e) zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu. Zdôraznil, že dôkazné bremeno vo veci nakladania s kontrolnými známkami podľa vyššie citovaných ustanovení, ako aj vo veci colných konaní nesie žalobca, ktorý je objektívne zodpovedný za preukázanie použitia kontrolných známok v súlade so zákonom č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu, t. j. bez ohľadu na subjektívne okolnosti prípadu a je sankcionovaný z toho titulu, že nevie preukázať použitie a zúčtovanie kontrolných známok v súlade so zákonom. Povinnosťou žalobcu bolo preukázať správcovi dane zákonné nakladanie s kontrolnými známkami objektívne, nepopierateľne, bez pochybností. Je zrejmé, že až na podanie trestného oznámenia o údajnej krádeži kontrolných známok žalobca žiadnym spôsobom nezaujal dôkazný postoj k preukázaniu chýbajúceho množstva 195 744 ks kontrolných známok určených na označenie SBL, preto colný úrad v súlade so zákonom pristúpil k jeho sankcionovaniu.
Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného. Namietal, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Poukázal na porušenie čl.2 ods. 2 Ústavy, § 3 ods.1, § 24 ods. 2, § 24 ods. 4 prvá veta daňového poriadku, § 41 ods. 1 písm. e) a ods. 2 písm. d) zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu. Dôvodil, že podľa § 45 ods. 9 zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov colný úrad zisťuje zásoby liehu v podnikoch na výrobu liehu, v skladoch liehu, v užívateľských podnikoch a u oprávnených príjemcov spôsobom a v lehotách podľa všeobecne záväzného predpisu, ktorý vydá ministerstvo podľa § 72 ods. 4. Podľa § 13 ods. 1 Vyhlášky MF SR č. 537/2011 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na usporiadanie výrobného zariadenia na výrobu liehu, technologického zariadenia na spracovanie liehu, skladovanie liehu, preprava liehu, vyskladňovanie liehu, zisťovaní zásob liehu a o spôsobe vedenia evidencie liehu, zásoby liehu vrátane množstva liehu obsiahnutého v zásobách surovín, polotovarov a hotových výrobkov sa zisťuje na základe § 45 ods. 9 zákona 30. septembra príslušného kalendárneho roka alebo v lehotách určených colným úradom. Zisťovanie zásob liehu prevádzkovateľom liehovarníckeho závodu sa vykonáva vždy za prítomnosti zamestnanca colného úradu. Ako jednoznačne a nespochybniteľne vyplýva z vyššie uvedených kogentných ustanovení na podklade § 45 ods. 9 zákona č.530/2011 Z. z. v spojení s § 13 Vyhlášky MF SR sa za hospodársky rok od 01. októbra do 30. septembra nasledujúceho roku zisťujú iba zásoby liehu. Nariadiť a vykonať inventarizáciu kontrolných známok nemá oporu v zákone a ani zákon č 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov nikde vo svojich ustanoveniach neoprávňujú vykonať (samostatnú mimo daňovej kontroly) inventarizáciu kontrolných známok a podľa jeho názoru § 45 ods. 9 zákona č.530/2011 Z.z. a § 13 ods. 1 vyhlášky nemožno vykladať tak, že spolu s miestnym zisťovaním zásob liehu sa automaticky (miestne) zisťujú aj zásoby kontrolných známok. Na kontrolné známky sa vzťahuje samostatný právny režim, a ak chce správca dane zistiť a skontrolovať stav zásob liehu a porovnať ho spolu s účtovným a fyzickým stavom kontrolných známok, môže tak urobiť iba na základne riadne začatej a vedenej daňovej kontroly za rešpektovania procesných práv žalobcu, pretože podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku. Daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov (medzi ktoré patrí aj zákon o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, spotrebnej dani z liehu a pod.) a v ich rámci aj nakladanie s kontrolnými známkami. Žalobca dôvodil, že hlavným predmetom miestneho zisťovania dňa 30.09.2013 bolo zisťovanie zásob liehu podľa § 45 ods. 9 zákona č. 530/2011 Z.z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov a vykonávacej Vyhlášky MF SR č. 537/2011 Z.z. podľa § 13
ods. 1 a žalovaný nad rámec predmetu z miestneho zisťovania skontroloval aj stav zásob kontrolných známok k 30.09.2013 a skontroloval pravosť kontrolných známok (všetky boli pravé). Predmetom následného ústneho pojednávania na podklade miestneho zisťovania, z ktorého bola dňa 03.10.2013 spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní bolo už okrem prerokovania výsledkov inventarizácie liehu aj prerokovanie výsledkov inventarizácie kontrolných známok. Výsledkom tejto inventarizácie podľa uvedenej Zápisnice na str. 11 bolo zistenie, že:
- v krabici číslo 5 sa nachádza 9 500 ks kontrolných známok pričom pri mimoriadnej inventarizácii kontrolných známok 27.08. - 30.08.2013 bolo v krabici napočítaných 10 500 ks - a zistený rozdiel kontrolných známok +1, +3, +40, -5 a +2 spolu + 41, ktoré podľa vyjadrenia Ing. Kaščáka mohli vzniknúť chybným prepočítaním kontrolných známok.
Z uvedeného vyplýva, že ani zo Zápisnice o miestnom zisťovaní a ani zo Zápisnice o ústnom pojednávaní nevyplýva, že došlo k schodku na počte kontrolných známok 195 744 kusov. Colný úrad v napadnutom rozhodnutí vo výrokovej časti uviedol, že porušenie daňových predpisov bolo zistené pri vykonávaní miestneho zisťovania v daňovom sklade žalobcu zameraného na zistenie fyzického množstva a pravosti kontrolných známok dňa 30.09.2013 o čom bola spísaná Zápisnica o miestnom zisťovaní č. 1096265/1/470428/2014 zo dňa 30.09.2013, pričom z predmetnej Zápisnice takéto závery nijako nevyplývajú. To spôsobuje zmätočnosť výroku napadnutého rozhodnutia. Žalobca argumentoval, že prvostupňový správny orgán účelovo pospájal Zápisnicu o miestnom zisťovaní spolu s prílohami (a zúčtovaním kontrolných známok) so Zápisnicou o ústnom pojednávaní (z ktorej tiež nevyplýval schodok vo výške 195 744 ks kontrolných známok) a na základe žalobcovi dosiaľ neznámych dôvodov, ktoré mali byť predmetom správnej úvahy dospel žalovaný k číslu 195 744 ks chýbajúcich kontrolných známok. Ak cieľom žalovaného bolo skontrolovať stav zásob alkoholického nápoja a porovnať ho s účtovným a fyzickým stavom kontrolných známok, mohol tak učiniť iba prostredníctvom daňovej kontroly v zmysle § 44 ods. 1 Daňového poriadku. Napokon žalovaný vykonal daňovú kontrolu zameranú na spotrebnú daň z alkoholického nápoja, ktorým je lieh a to za zdaňovacie obdobie jún, júl, august, september 2013, počas ktorej boli skontrolované samostatný sklad liehu, výrobňa liehovín, liehovar na destiláty a rovnako tak zúčtovanie kontrolných známok. Žalovaný v časti Zúčtovanie kontrolných známok pochybil, keďže neuviedol vlastné kontrolné zistenia z priebehu daňovej kontroly, ale odkázal na Zápisnicu o miestnom zisťovaní zo dňa 30.09.2013 a na Zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 03.10.2013. Žalobca opätovne argumentoval, že číslo 195 744 ks kontrolných známok nebolo spomínané ani v Zápisnici o miestnom zisťovaní ani v Zápisnici o ústnom pojednávaní. Žalobca zároveň poukázal, že daňová kontrola za zdaňovacie obdobie jún, júl, august, september 2013 bola začatá 15.11.2013 a ukončená doručením Protokolu z daňovej kontroly dňa 24.11.2014. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný ukončil kontrolu po uplynutí prekluzívnej lehoty na jej vykonanie, pretože podľa § 49 ods. 10 Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je jeden rok a podľa § 49 ods. 9 písm. a) Daňového poriadku je daňová kontrola ukončená dňom doručenia protokolu podľa ods. 8. Následne citoval právny názor Ústavného súdu SR vyslovený v rozhodnutí III.ÚS 24/2010, v zmysle ktorého ak daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom, tak protokol z nej nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. V prípade, že použitý bol, je celé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením a vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole o takejto kontrole, je rovnako nezákonné. Dôvodil, že z konštrukcie skutkovej podstaty daňového deliktu v zmysle § 47 ods. 2 písm. e) zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu, výška pokuty závisí od výšky dane pripadajúcej na množstvo liehu v SBL, na ktoré boli kontrolné známky určené, a teda aj od množstva chýbajúcich kontrolných známok. Ustálenie presného množstva chýbajúcich kontrolných známok je základnou a nevyhnutnou skutočnosťou, ktorú je žalovaný povinný v konaní o delikte preukázať, čo sa však žalovanému nepodarilo.
Žalobca poukázal, že:
1. V dňoch od 30.07.2013 do 01.08.2013 bola vykonaná inventúra kontrolných známok, kde bolo napočítaných kontrolných známok v množstve cez 17 000 ks. 2. Dňa 02.08.2013 bola zhotovená Zápisnica o miestnom zisťovaní č. 9006265/1/373613/2013, ktorej hlavným predmetom miestneho zisťovania bolo zisťovanie zásob liehu podľa § 45 ods. 9 zákona č. 530/2011 Z.z. a Vyhlášky MF SR č. 537/2011Z.z., v ktorej daňový subjekt vyčítal správcovi dane zle spočítané hotové výrobky a rovnako tiež chyby v zisteniach správcu dane vo výrobni liehovín
3. Z miestneho zisťovania vykonaného žalovaným colným úradom v dňoch 27.08.2013 do 30.08.2013 bola vyhotovená Zápisnica o miestnom zisťovaní č. 9006265/1/418742/2013, ktorého hlavným predmetom bolo prepočítanie kontrolných známok, kde rozdiel v kontrolných známkach činil 4 878 ks v neprospech odvolateľa 4. V poradí posledné bolo vykonané miestne zisťovanie na zásoby liehu a kontrolné známky, z ktorého bola dňa 30.09.2013 vyhotovená Zápisnica o miestnom zisťovaní č. 1096265/1/470428/2013 a Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 1096265/1/475711/2013 zo dňa 03.10.2013, výsledkom ktorého bolo zistenie + 41 kontrolných známok, avšak na základe týchto podkladov vyčísľuje žalovaný množstvo chýbajúcich 195 744 kusov kontrolných známok.
To znamená, že v priebehu dvoch mesiacov došlo k napočítaniu rôznych množstiev kontrolných známok. Možno jednoznačne uzavrieť, že colný úrad nevie ustáliť presné množstvo kontrolných známok u žalobcu a teda nevie ustáliť výšku pokuty, pretože tá sa odvíja od chýbajúceho množstva kontrolných známok. Žalovaný svoje rozhodnutie opieral výlučne o výsledky (neprípustného) miestneho zisťovania stavu kontrolných známok a o Zápisnicu o miestnom zisťovaní zo dňa 30.09.2013 a jej príloh a o Zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 03.10.2013, pričom sa nezaoberal vyššie uvedenými dôkazmi a nesnažil sa odstraňovať rozpory medzi jednotlivými zistenia toho istého správcu dane. Žalovaný v konaní neprípustne selektoval dôkazy, vykonal dokazovanie iba zápisnicami z poslednej inventarizácie liehu, aj keď schodok 195 744 kusov kontrolných známok z týchto dôkazov jednoznačne nevyplýva a odmietal vykonať dokazovanie skoršími Zápisnicami o miestnom zisťovaní bez toho, aby odmietnutie týchto dôkazov riadne odôvodnil, čím porušil žalobcovo právo na spravodlivý proces. Žalovaný nevykonal riadne dokazovanie, nedostatočne zistil skutkový stav, čím konal v rozpore s § 3 v spojení s § 24 Daňového poriadku. Žalobca dôvodil, že zásada primeranosti vyjadrená v § 3 ods. 2 druhá veta Daňového poriadku ukladá správcovi dane voliť len také prostriedky, ktoré daňové subjekty čo najmenej zaťažujú. Správca dane v priebehu dvoch mesiacov vykonal dve inventarizácie liehu a tri inventarizácie kontrolných známok a následne dňa 15.11.2013 zahájil daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie jún, júl, august, september 2013, ktorú ani nedokázal ukončiť v zákonom stanovenej lehote. Podľa názoru žalobcu v rozhodnutí colného úradu chýbala správna úvaha o tom, prečo colný úrad rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku rozhodnutia, v rozpore so zákonom (§ 63 ods. 5 Daňového poriadku) neuviedol, ktoré skutočnosti má za preukázané, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a ako vec posúdil po právnej stránke. Iba takéto rozhodnutie je preskúmateľné, preto inak daňový subjekt nemôže formulovať odvolacie dôvody. Žalobca namietal, že v odôvodnení rozhodnutia jednoznačne a preukázateľné chýbala jeho rekapitulačná časť, v ktorej by žalovaný ozrejmil vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnym posúdením na strane druhej. Z tohto dôvodu je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Colný úrad napriek tomu, že v danej veci podal žalobca dňa 08.08.2013 trestné oznámenie vo veci krádeže kontrolných známok o čom informoval colný úrad listom dňa 09.08.2013 uložil pokutu s odôvodnením, že žalobca sa podaním trestného oznámenia nezbavil povinnosti vyplývajúcej priamo z § 47 ods. 1 písm. e) zákona č. 105/2004 Z.z. o spotrebnej dani z liehu, preukázať použitie a zúčtovanie kontrolných známok. V tejto súvislosti nie je žalobcovi celkom jasné, ako môže preukázať použitie (teda nalepenie) kontrolných známok na spotrebiteľské balenie, ak nevedno, koľko ich chýba. Navyše ak mu boli ukradnuté, nemôže ich nalepiť, ale zároveň ich nemôže zúčtovať ako nalepené (pretože nie sú ani poškodené). Podľa názoru žalobcu je potrebné vyčkať na výsledky šetrenie orgánov činných v trestnom konaní a na ten čas prerušiť konanie, pretože ako vyplýva z § 61 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku správca dane preruší daňové konanie, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke pričom ako o predbežnej otázke si nemôže správca dane urobiť úsudok o tom, či a kým bol spáchaný trestný čin alebo priestupok. K tvrdeniu žalovaného, že predmetnú krádež kontrolných známok nenahlásil poisťovni Allianz - Slovenská poisťovňa a. s. ako poistnú udalosť hoci mal s ňou uzatvorenú platnú poistnú zmluvu, žalobca poukázal, že poistnú udalosť nahlásil, ale na základe zmluvných dojednaní nebolo možné prikročiť k poistnému plneniu, a preto došlo zo strany Allianz - Slovenská poisťovňa a. s. k zníženiu poistného o 1 000,- Eur čo bola hodnota kontrolných známok.
Vzhľadom na tieto skutočnosti žiadal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň žiadal aby mu boli nahradené trovy konania. V žalobe zároveň požiadal o odklad vykonateľnosti rozhodnutia v zmysle § 250c ods. 1 O.s.p. Písomným podaním zo dňa 31.03.2015 žalobca doložil listinné dôkazy k žiadosti o odklad vykonateľnosti rozhodnutia. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 21.04.2015 sp. zn. 6S/9/2015 - 106 odložil vykonateľnosť rozhodnutia žalovaného
v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 6S/9/2015.
Krajský súd podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul právneho zástupcu žalobcu, povereného zástupcu žalovaného s tým, že podľa § 250g ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednohlasne dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, lebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
Predmetom preskúmania je rozhodnutie správneho orgánu, ktorým uznal žalobcu zodpovedným z dopustenia sa správneho deliktu v zmysle § 47 ods. 1 písm. e) zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu, ktorého skutkovú podstatu naplnil tým, že nepreukázal použitie a zúčtovanie kontrolných známok na označovanie spotrebiteľského balenia liehu (SBL) s rôznymi identifikačnými číslami konkretizovanými v napadnutom rozhodnutí colného úradu v celkovom množstve 195 744 ks a podľa § 47 ods. 2 písm. e) zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu, uložil mu pokutu vo výške 777 617,15 Eur, ktorú je povinný uhradiť na účet žalovaného špecifikovaný v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Na základe odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
Podľa § 10 ods. 21 zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu, kontrolné známky môže použiť len odberateľ kontrolných známok a tie nesmie predať alebo iným spôsobom odovzdať inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe, s výnimkou odovzdania kontrolných známok priamo odberateľom kontrolnej známky, alebo prostredníctvom prepravcu výrobcovi liehu na daňovom území, alebo zahraničnému výrobcovi liehu, alebo prevádzkovateľovi daňového skladu v inom členskom štáte na nalepenie na spotrebiteľské balenie, ktoré má byť uvedené do daňového voľného obehu na daňovom území.
Podľa § 47 ods. 1 písm. e) zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu, správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ak nepreukáže použite a zúčtovanie kontrolných známok podľa tohto zákona.
Podľa § 47 ods. 2 písm. e) zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu, colný úrad uloží pokutu vo výške dane pripadajúcej na množstvo liehu v spotrebiteľskom balení, na ktoré boli kontrolné známky určené najmenej však 331,93- Eur za správny delikt podľa ods. 1 písm. e).
S námietkou žalobcu, že prvostupňový správny orgán nemohol s miestnym zisťovaním zásob liehu vykonať aj inventarizáciu kontrolných známok, nakoľko to mohol urobiť iba na základe riadne začatej a vedenej daňovej kontroly v zmysle § 44 ods. 1 Daňového poriadku, sa súd nestotožňuje.
Daňový poriadok v ustanovení § 39 upravuje postup správcu dane pri miestnom zisťovaní, keď v odseku 2 uvádza, že miestne zisťovanie je činnosť správcu dane v rámci ktorej vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní. V zmysle § 37 ods. 4 Daňového poriadku o miestnom zisťovaní spíše zamestnanec správcu dane zápisnicu. Rovnopis zápisnice alebo kópiu zápisnice zamestnanec správcu dane odovzdá daňovému subjektu alebo inej osobe, alebo zamestnancovi daňového subjektu, alebo zamestnancovi inej osoby, za účasti ktorého sa vykonávalo miestne zisťovanie. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že z miestneho zisťovania bola spísaná zápisnica dňa 30.09.2013. Túto zápisnicu aj zástupca žalobcu podpísal. Z ustanovenia § 37 Daňového poriadku nevyplýva tvrdenie žalobcu, že v Zápisnici o miestnom zisťovaní musí byť uvedený hlavný predmet tohto miestneho zisťovania tak, ako to namietal v žalobe žalobca, že hlavným predmetom miestneho zisťovania bolo iba zisťovanie zásob liehu. Takúto povinnosť má správca dane až podľa ustanovenia § 19 ods. 2 Daňového poriadku, v ktorom je okrem iných náležitostí Zápisnice o ústnom pojednávaní uvedené aj označenie hlavného predmetu ústneho pojednávania alebo úkonu. Colný úrad ako správca dane (oddelenie spotrebných daní) v súlade so zákonom č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov postúpil príslušnému právnemu oddeleniu informácie týkajúce sa podozrenia z porušenia daňových predpisov, konkrétne nepreukázanie použitia a zúčtovania kontrolných známok podľa zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu, čo by mohlo naplniť skutkovú podstatu správneho deliktu. Následne colný úrad oznámil žalobcovi začatie daňového konania (Oznámením zo
dňa 05.02.2014) vo veci porušenia daňových predpisov a vyzval ho na písomné vyjadrenie k predmetu konania.
Skutočnosť, že colný úrad mohol vykonať inventarizáciu kontrolných známok vyplýva z ustanovenia § 69 ods. 1 zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov, podľa ktorého colný úrad vykonáva daňový dozor, ktorým je výkon dozoru nad držbou a pohybom alkoholického nápoja, tlačou a nakladaním s kontrolnými známkami, a tiež daňovú kontrolu. Colný úrad vykonal inventarizáciu kontrolných známok na základe oprávnenia podľa vyššie uvedeného zákona.
Námietka žalobcu, že z dôvodu podania trestného oznámenia bol colný úrad povinný prerušiť konanie o správnom delikte, je nedôvodná. Z ustanovenia § 61 ods.1 písm. b/zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov vyplýva, že správca dane môže prerušiť konanie, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že trestné stíhanie neznámeho páchateľa bolo prerušené, keďže sa nezistili skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe. Žalobca nepreukázal povinnosť správcu dane počkať na výsledky trestného konania, ani nešpecifikoval zákonné ustanovenie, podľa ktorého platí v tomto konaní zákaz úsudku správcu dane do skončenia trestného konania.
Námietka žalobcu, že colný úrad a aj žalovaný neustálil počet chýbajúcich kontrolných známok, od ktorého sa odvíja samotná výška pokuty v zmysle ustanovenia § 47 ods. 2 písm. e) zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu, je dôvodná.
Z obsahu Zápisnice o miestnom zisťovaní zo dňa 30.09.2013 zo str. 10 písm. e) vyplýva, že „Daňový subjekt sa vyjadrí k prípadným zisteným rozdielom v počtoch kontrolných známok pri ústnom pojednávaní, ktoré sa uskutoční dňa 03.10.2013“. Z obsahu Zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 03.10.2013 je zrejmé, že správca dane počas inventarizácie liehu zistil aj zásoby kontrolných známok, ktoré uviedol v tabuľke (na str.10-11). Zistený rozdiel kontrolných známok je tiež uvedený v tabuľke (na str.11). Rozdiely sú podľa čísla kontrolnej známky - pri čísle kontrolnej známky 10404400200400 +1 známka, pri čísle kontrolnej známky 10404401000360 +3 známky, pri čísle kontrolnej známky 10404401000800 +40 známok, pri čísle kontrolnej známky 10404401000350 -5 kontrolných známok a pri čísle kontrolnej známky 10404401000250 +2 známky, a to porovnaním stavu zásob zistených kontrolných známok dňa 30.09.2013 so stavom zásob podľa predloženého zúčtovania dňa 30.09.2013. K zisteným rozdielom v zásobách kontrolných známok sa vyjadril zástupca žalobcu I.. L. B., ktorý uviedol, že u týchto kontrolných známok je pomerne výrazný prebytok 40 kusov, „tento prebytok musel vzniknúť v rámci prepočítania kontrolných známok konaného v termíne 27.08.2013 - 30.08.2013, keďže výška prebytku presahuje sumu všetkých kontrolných známok hlásených ako poškodené počas výroby v priebehu 30.08.2013 - 30.09.2013. Ostatné rozdiely sú minoritné v rádoch jednotiek kusov, tieto rozdiely mohli vzniknúť chybným spočítaním pri jednotlivých sčítaniach, ako aj možnosťou nie celkom presnej dodávky, resp. rozdelenia kontrolných známok do jednotlivých stĺpcov (podľa vyjadrenia výrobcu kontrolných známok on síce ručí za presný počet dodaných kontrolných známok ako celku, pripúšťa však možnosť, že v prepáskovaných stĺpcoch nemusí byť referovaný počet 500 kusov)“. Ďalej je v tejto Zápisnici uvedené opatrenie prijaté pri ústnom pojednávaní (na str.12), že správca dane ukladá daňovému subjektu do 8 dní od doručenia tejto zápisnice, aby predložil opravené zúčtovanie kontrolných známok za zdaňovacie obdobie august 2013, konkrétne u kontrolných známok s identifikačným číslom KZ 10404401000375.
Zo Zápisnice o miestnom zisťovaní zo dňa 30.09.2013 ani zo Zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 03.10.2013, ktoré sú podľa žalovaného smerodajnými dôkazmi, z ktorých colný úrad vychádzal pri vydávaní rozhodnutia, však nevyplýva tvrdenie žalovaného, že colný úrad pri miestnom zisťovaní dňa 30.09.2013 dospel ku konečnému počtu kontrolných známok a porovnaním účtovného stavu so stavom fyzickým vyčíslil chýbajúci počet známok v počte 195 744 ks.
Z administratívneho spisu mal súd za preukázané, že až v Protokole o vykonaní daňovej kontroly na spotrebnú daň z liehu za zdaňovacie obdobie jún, júl, august, september 2013 je konštatované, že ku dňu 30.09.2013 chýba 3 009 374 kusov kontrolných známok a že zistené rozdiely v počte kontrolných známok sú predmetom samostatných daňových konaní Colného úradu Prešov o podozrení z porušenia daňových predpisov. Skutočnosť, že colný úrad nedostatočne ustálil počet chýbajúcich kontrolných známok vyplýva aj zo Žiadosti o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia adresovanej Finančnému
riaditeľstvu SR, Sekcii daňovej a colnej, Odboru opravných prostriedkov pre clá a spotrebné dane zo dňa 02.07.2014, v ktorej je uvedené, že nie je preukázaný spôsob použitia a vyúčtovania kontrolných známok v celkovom počte 196 591 ks. Taký istý počet chýbajúcich kontrolných známok je aj v Úradnom zázname o podozrení z porušenia daňových predpisov zo dňa 28.01.2014, ktorým Útvar, Oddelenie PCU Svidník, adresoval Colnému úradu Prešov.
Chýbajúce množstvo kontrolných známok v počte 195 744 ks, za ktoré bola žalobcovi uložená pokuta vyplýva až z písomného podania - Postúpenie zistení z daňovej kontroly zo dňa 18.08.2014, ktorým Oddelenie spotrebných daní Colného úradu Prešov postúpilo Právnemu oddeleniu Colného úradu Prešov informáciu získanú pri výkone daňových kontrol na spotrebnú daň z alkoholického nápoja, ktorým je lieh u prevádzkovateľa daňového skladu VANAPO za zdaňovacie obdobia október 2012 - september 2013, ich príjem a výdaj, ako aj konečný stav. Prehľad za jednotlivé zdaňovacie obdobie je zaznamenaný v prehľadnej tabuľke. Na str. 2 tohto postúpenia je konštatované, že „Z uvedeného rozdielu 3 009 374 kusov tvoria mínusové položky kontrolných známok celkové množstvo 3 009 744 kusov. Z tohto množstva podľa tvrdenia daňového subjektu údajne vyvezených do Ruskej federácie je 2 814 000 kusov kontrolných známok. Zostávajúce chýbajúce kontrolné známky v množstve 195 744 kusov daňový subjekt zatiaľ nevie preukázať “. Tento listinný dôkaz sa v napadnutom rozhodnutí colného úradu ani žalovaného vôbec nespomína.
Žalovaný v napadnutom rozhodnutí nereagoval na námietky žalobcu, že pri vydávaní rozhodnutia sa zaoberal len Zápisnicou o miestnom zisťovaní zo dňa 30.09.2013 a Zápisnicou o ústnom pojednávaní zo dňa 03.10.2013, nevysporiadal sa s ďalšími inventúrami kontrolných známok a Zápisnicami o miestnom zisťovaní konaných v dňoch od 30.07.2013 do 01.08.2013, 02.08.2013, 27.08.2013 - 30.08.2013.
Tieto skutočnosti spôsobili nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov.
Nezrozumiteľnosťou sa rozumie nie len jazyková ale aj logická nezrozumiteľnosť. Patria sem aj prípady, keď z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy boli vykonané a ďalej prípady, kedy dôkazy sú v zjavnom rozpore s výkonom a odôvodnením rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia má predovšetkým presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a zákonnosti rozhodnutia s tým, že reaguje na dva okruhy problémov; na skutkové okolnosti a na právne posúdenie veci. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Ďalej treba uviesť, aké dôkazy boli vykonané, ako ich hodnotí správny orgán, prečo neboli vykonané niektoré navrhované dôkazy a tiež ako sa správny orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov. Právne posúdenie veci znamená, že správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenia hmotnoprávneho predpisu. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie musí obsahovať konkrétny obsah na príslušnú právnu normu, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí len citácia príslušného predpisu, ale je žiaduce, aby sa vysvetlil obsah právnej normy, aby účastník konania pochopil vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci.
Colný úrad a aj žalovaný nepostupovali v súlade s ustanovením § 63 ods. 5 Daňového poriadku, podľa ktorého v odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
Tvrdenie colného úradu aj žalovaného, že dôkazné bremeno vo veci nakladania s kontrolnými známkami podľa zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu nesie žalobca, ktorý je objektívne zodpovedný za nepreukázanie použitia kontrolných známok, t. j. bez ohľadu na subjektívne okolnosti prípadu a zo zákona musí byť sankcionovaný z toho titulu, že nevie preukázať použitie a zúčtovanie kontrolných známok v súlade so zákonom, súd nerozporuje, avšak aby mohol správny orgán uložiť žalobcovi pokutu za takýto správny delikt je potrebné zo strany správneho orgánu na základe náležite zisteného skutkového stavu dôkaznými prostriedkami preukázať počet chýbajúcich kontrolných známok a až tak uložiť žalobcovi pokutu v súlade s § 47 ods. 2 písm. e/ zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu.
Preto krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.
Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude postupovať podľa záväzného právneho názoru vysloveného krajským súdom v tomto rozsudku (§ 250j ods. 7 O.s.p.).
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania v sume 746,80 Eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 70 Eur a trov právneho zastúpenia podľa § 11 ods. 4 prvá veta, § 14 ods. 1, a § 17 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len Vyhlášky) za tieto právne úkony:
Prevzatie a príprava zastúpenia dňa 22.01.2015.........................................................139,83 Eur Podanie žaloby dňa 28.02.2015 ..................................................................................139,83 Eur Účasť na pojednávaní dňa 22.01.2016 .......................................................................143,00 Eur 2x režijný paušál po 8,38 Eur .......................................................................................16,76 Eur 1x režijný paušál za rok 2016 .........................................................................................8,58 Eur Spolu............................................................................................................................448,00 Eur
Strata času - 3hodiny 50 minút, Sládkovičovo - Prešov, 14,30x8.............................114,40 Eur Strata času - 3 hodiny 50 minút, Prešov - Sládkovičovo, 14,30x8............................114,40 Eur Spolu............................................................................................................................228,80 Eur
Spolu trovy právneho zastúpenia ..............................................................................676,80 Eur
Spolu trovy konania (70+676,80)...........................................................................746,80 Eur
Krajský súd nepriznal žalobcovi náhradu cestovných výdavkov podľa § 16 ods. 4 vyhlášky, nakoľko k vyčísleniu trov konania nebol doložený technický preukaz vozidla, z ktorého by bolo možné overiť údaje pre výpočet týchto výdavkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.