Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 2S/13/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200320 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8015200320.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Moniky Tobiašovej v právnej veci žalobcu Z. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXXX/XX, XXX XX K., t.č. R. XXXX/X, XXX XX D., právne zastúpeného JUDr. Bernardom Medárom, advokátom Advokátska kancelária so sídlom v Humennom, Dubová 4, 066 01 Humenné, proti žalovanému Ministerstvu financii SR, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 13. januára 2014 (správne má byť 2015) č.: MF/6765/2015-77 na základe žaloby jednohlasne takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného uvedeného v úvodnej časti rozsudku v spojení s rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR, Banská Bystrica zo dňa 22.10.2014 č.: 1100305/1/466839/2014/5056, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať trovy konania. V žalobe žalobca argumentoval tým, že napadnutým rozhodnutím Ministerstva financií SR, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR zo dňa 22.10.2014, ktorým bol zamietnutý návrh žalobcu na obnovu konania ukončeného právoplatným rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR č. I/225/12850-78951/2011/990770-r zo dňa 03.08.2011. Žalobca argumentoval tým, že návrh na obnovu konania skončeného rozhodnutím Daňového úradu v Snine vo forme Dodatočného daňového výmeru vydaného pod č. 705/230/5037/11/VilJ zo dňa 31.03.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR zo dňa 03.08.2011 podal dňa 12.05.2014 písomným návrhom zo dňa 05.05.2014 podľa ustanovenia § 75 ods. 1 písm. a), písm. b) Daňového poriadku. Ako vyplýva z obsahu podanej žaloby žalobca dôvodil tým, že prvostupňový správny orgán obnovu konania zamietol z dôvodov tam uvedených. Na základe vydaného rozhodnutia podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodovalo Ministerstvo financií SR rozhodnutím, ktoré napadol v súčasnej dobe žalobou pod č. MF/6765/2012-77 zo dňa 13.01.2014, ktoré mu bolo doručené dňa 15.01.2015, z čoho vyplýva, že rozhodnutie bolo vydané dňa 13.01.2015. Podľa žalobcu základnou podmienkou úspešnosti žaloby je tvrdenie, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, čo je daný prípad. Nakoľko v tomto prípade napadnuté rozhodnutie je nezákonné, keďže je v rozpore s právnym poriadkom vrátane právnych predpisov podzákonných. Poukázal pritom žalobca na ustanovenie § 250j ods. 2 a 3 O.s.p., podľa ktorého môže súd napadnuté rozhodnutie správneho orgánu zrušiť. Viackrát v žalobe poukázal na rozhodnutie Ministerstva financií SR zo dňa 13.01.2014 pod číslom MF/6765/2012-77, ktorým žalovaný rozhodol v predmetnom konaní tak, že potvrdil rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR, Banská Bystrica, ktoré zamietlo návrh na obnovu konania žalobcu právoplatného rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR zo dňa 03.08.2011. Čo sa týka konkrétnych dôvodov, ktoré žalobca v návrhu na obnovu konania v tejto veci podložil listinnými dôkazmi podľa jeho názoru jednoznačne preukázal, že platiteľ Z. R. si uplatnil právo na odpočítanie dane a daň odpočítal na základe faktúry č. XX/XXXX, ktorá faktúra bola riadne vystavená spoločnosťou Mariet, s.r.o. Snina - platiteľom dane v zmysle ustanovenia § 71 zákona a v súlade s ustanovením § 2 písm. b) zákona č. 222/2004 Z.z., pričom pre relevantné vyriešenie otázky, či uvedené práce sú predmetom dane z pridanej hodnoty je podstatnou skutočnosťou, kde je v tomto prípade miesto dodania služieb podľa § 15 ods. 1 Zákona o dani z pridanej hodnoty. S poukazom na ustanovenie § 15 ods. 1 argumentoval ďalej obsahom ustanovenia § 15 ods. 6 Zákona o dani z pridanej hodnoty. Ďalej žalobca poukazoval v žalobe na to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného považuje za svojvoľné, arbitrárne a vôbec nezdôvodnené, ale aj nezrozumiteľné, nakoľko nestačí v rozhodnutí uviesť iba ničím nepodloženú a riadne nezdôvodnenú konštatáciu citovania príslušného ustanovenia § 16 ods. 7 zákona č. 222/2004 Z.z. Daňový subjekt podľa neho nielen že tvrdí, že vo vzťahu k spoločnosti Mariet, s.r.o. Snina bol v danom prípade odberateľom, lebo toto tvrdenie tiež preukázal Rámcovou zmluvou zo dňa 11.06.2007, pričom podľa tejto zmluvy je zhotoviteľom - dodávateľom spoločnosť Mariet, s.r.o., Pčolinská, Snina a objednávateľom - odberateľom je žalobca sám. Predmetom tejto zmluvy je zabezpečenie montážnych a zámočníckych prác pri zhotovovaní žeriavových mačiek a miestom uskutočnenia prác - zhotovením diela je spoločnosť Konecranes vo Fínsku. Opätovne poukázal žalobca na ustanovenie § 16 ods. 7 Zákona o dani z pridanej hodnoty, pričom zdôraznil, že v návrhu na obnovu konania v tejto veci predložil potvrdenie zo dňa 13.02.2014 od spoločnosti Konecranes Heavy lifting o y Fínsko, že práce boli vykonané pri výrobe žeriavových mačiek, ktoré mali príslušné čísla CBC 803, CBC 805, CBC 808, CBC 810 a HN 40842, HN 40885, HN 40890 a ktoré v skutočnosti boli predané a doručené mimo Fínska do krajín; pobrežie slonoviny, Španielsko, Slovinsko a Maltská republika. Žalobca argumentoval ďalej tým, že nesúhlasí so záverom v napadnutých rozhodnutiach, nakoľko ide o právne irelevantný záver, že ani potvrdenie spoločnosti Kone Crane nepreukazuje možnosť aplikácie ustanovenia § 16 ods. 7 zákona. Taktiež nesúhlasí so záverom v napadnutom rozhodnutí, že poukázal, že v predmetom prípade bola spoločnosť Konecranes odberateľom fakturovaných montážnych prác s miestom dodania vo Fínsku. Žalobca sa nestotožnil ani s tvrdením v rozhodnutí žalovaného, že žeriavové mačky boli podľa predložených dokladov predané fínskou spoločnosťou, jej odberateľom a prepravené do iných členských štátov, resp. do tretieho štátu, avšak táto preprava už bola súčasťou obchodných vzťahov medzi fínskou spoločnosťou a odberateľmi tretích krajín. Predloženie potvrdenia o predaji žeriavových mačiek do iných členských štátov, resp. do tretieho štátu nemožno považovať za novú skutočnosť alebo dôkaz, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania, rovnako nepreukazujú nepravdivosť prv vykonaných dôkazov podľa ustanovenia § 75 ods. 1 písm. a) a b) Daňového poriadku. Podľa žalobcu v tomto smere poukázal na porušenie zásady daňovej neutrality DPH zo strany Ministerstva financií SR v napadnutom rozhodnutí. Podľa neho sa nedá súhlasiť ani so záverom uvedeným v tomto rozhodnutí, pričom ide podľa neho o právne irelevantný záver, keď žalovaný cituje, že vzhľadom na uvedené je znalecký posudok vypracovaný na podklade potvrdenia fínskej spoločnosti ako rozhodujúceho dôkazu pre uplatnenie výnimky podľa § 16 ods. 7 Zákona o DPH platného v čase rozhodnom v tomto konaní irelevantný a to preto, že irelevantnosť tohto znaleckého posudku č. 9/2014 v rozhodnutí je vôbec nezdôvodnené a preto nestačí iba konštatovanie, že tento znalecký posudok je irelevantný bez bližšieho zdôvodnenia. Podľa žalobcu sa nedá súhlasiť ani s tvrdením uvedeným v prvostupňovom rozhodnutí, že daňový subjekt tvrdil, že práce boli poskytnuté na hnuteľných veciach pre odberateľa vo Fínsku bez toho, aby uviedol, že budú následne odberateľom vyvezené, nakoľko táto skutočnosť je zrejmá a všeobecne známa, že spoločnosť Konecranes Heavy lifting Oy Fínsko je veľkovýrobcom žeriavových mačiek určených na vývoz. Pritom v potvrdení zo dňa 13.02.2014 od tejto spoločnosti z Fínska sú uvedené aj čísla žeriavových mačiek, ktoré boli citované vyššie, ktoré v skutočnosti boli predané a doručené mimo Fínska do tretích krajín. Správca dane Daňový úrad Snina ani netvrdil, že žeriavové mačky neboli odberateľom vo Fínsku vyvezené do iného členského štátu, než v ktorom bola služba poskytnutá. Podľa žalobcu je preto irelevantná táto skutočnosť, že daňový subjekt tvrdil, že práce boli poskytnuté na hnuteľných veciach pre odberateľa vo Fínsku, bez toho aby uviedol, že budú následne odberateľom vyvezené, pretože nakoľko túto skutočnosť uviedol ako dôvod návrhu na obnovu konania v tejto veci. Žalobca ďalej v žalobe poukázal na závery rozsudkov Európskeho súdneho dvora, konkrétne C-184/05, C-273/11, ako aj príslušný článok 28c časť A písm. a) prvého pododstavca šiestej smernice 77/388 o harmonizácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa dani z obratu v znení smernice 95/7 v spojení so smernicou 77/799 a smernice 92/12 a Nariadenia č. 218/92. Podľa žalobcu nestačí v rozhodnutí ničím nepodložené a riadne nezdôvodnené konštatácie zo strany daňového orgánu, že k argumentácii účastníka konania v danom prípade nebolo možné na danú vec aplikovať ustanovenie § 69 ods. 5 a ustanovenie § 71 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z. a Finančné riaditeľstvo SR ďalej uviedlo, že ani správca dane a ani odvolací orgán citované ustanovenia v danej veci neaplikovali nakoľko toto tvrdenie prvostupňového správneho orgánu v predmetnom napadnutom rozhodnutí je doslova nepravdivé podľa žalobcu, pretože z textu § 71 ods. 6 Zákona o DPH jednoznačne nevyplýva, že na rozdiel od ustanovenia § 65 ods. 5 citovaného zákona, že platiteľ je povinný platiť daň aj vtedy, ak uvedie vo faktúre daň na plnenie nepodliehajúce dani. Žalobca zdôraznil, že podľa § 69 ods. 5 Zákona o DPH v znení ku 30.06 až 31.12.2007, ak osoba, ktorá nie je platiteľom ide o spoločnosť Mariet, Snina pri dodaní tovaru alebo služby uvedie vo faktúre daň, je povinná zaplatiť túto daň. Na daný prípad nie je možné aplikovať, nakoľko spoločnosť Mariet so sídlom Snina je a bola v rozhodnom čase platiteľom tejto dane, t. j. DPH a bolo jej pridelené aj IČ DPH: SK 2022149008. Podľa žalobcu z ustanovenia § 71 ods. 6 Zákona o dani z pridanej hodnoty v znení k 30.06. až k 31.12.2007 vyplýva, že ak platiteľ vo faktúre uvedie vyššiu sumu dane ako je povinný platiť podľa tohto zákona je povinný platiť túto vyššou sumou dane. Nakoniec podľa čl. 203 Smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty účinnej od 01.01.2007 DPH platí každá osoba, ktorá uvedie túto daň na faktúre. Ďalej sa žalobca zaoberá výkladom ustanovenia § 75 ods. 1 Daňového poriadku v súlade s ktorým uviedol žalobca, že túto daň spoločnosť Mariet riadne zaradila do svojho daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za mesiac júl 2007. Súčasne zdôraznil, že správca dane súbežne túto istú daň z pridanej hodnoty vo výške 49 020,- Sk za júl 2007 z faktúry č. 15/2007 z 31.07.2007 vymáha na základe dodatočného platobného výmeru duplicitne aj od žalobcu. Podľa žalobcu je toto konanie neprípustné a nezákonné. Podľa neho vyšli najavo uvedené nové skutočnosti, ktoré mohli mať a mali by podstatný vplyv na výrok rozhodnutia v tejto veci a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania. K tomuto Finančné riaditeľstvo SR v napadnutom rozhodnutí uviedlo, že platenie dane je pre každý daňový subjekt zásadnou a neopomenuteľnou povinnosťou a vymáhanie správcom dane začína vtedy, keď zaplatenie dane nebolo splnené dobrovoľne. Daňový nedoplatok spoločnosti Mariet, s.r.o. vznikol neuhradením daňovej povinnosti priznanej daňovým priznaním. Žalobca ďalej argumentuje tým, že potvrdením toho, že daňový nedoplatok spoločnosti Mariet, s.r.o. vznikol neuhradením daňovej povinnosti priznanej daňovým priznaním a preto ju správca dane o tejto spoločnosti vymáha došlo vlastne k potvrdeniu, že túto daň teda DPH správca dane vymáha duplicitne aj od žalobcu. Túto skutočnosť zopakoval žalobca opätovne v žalobe ešte raz. Žalobca ďalej uviedol konkrétne dôvody návrhu na obnovu konania, ktoré napadnuté rozhodnutie nevyvrátilo a ide pritom o dôvody uvedené v § 75 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku, že vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania, t. j. žalobcu a to, že žalobca ako účastník tohto daňového konania sa v týchto dňoch v poslednom týždni mesiaci apríl 2014 hodnoverne dozvedel, že správca dane t. j. Daňový úrad tú istú daň z pridanej hodnoty z faktúry č. 15/2007 vymáha od dodávateľa spoločnosti Mariet Snina, nakoľko táto spoločnosť si túto daň riadne zaradila do svojho daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za júl 2007. Teda podľa žalobcu vyšli najavo vyššie uvedené nové skutočnosti, ktoré mohli mať a mali by podstatný vplyv na výrok rozhodnutia v tejto veci a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania. Ďalej žalobca v žalobe argumentuje tým, že rovnako v danom prípade v roku 2007 nebolo možné na danú vec aplikovať tak ustanovenie § 71 ods. 6 Zákona o DPH, nakoľko spoločnosť Mariet Snina bola podľa rozhodnutia správcu dane Daňového úradu v Snine zo dňa 31.03.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 03.08.2011 oslobodená od dane z pridanej hodnoty v tomto prípade z tam uvedených dôvodov. Totiž ustanovenie § 71 ods. 6 citovaného zákona do 31.12.2009 podľa žalobcu netransponovalo čl. 203 uvedenej Smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty účinnej od 01.01.2007, podľa ktorej DPH platí každá osoba, ktorá uvedie túto daň na faktúre. Ďalej opätovne poukázal žalobca na transpozíciu čl. 203 citovanej smernice a poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Sžo Ks 167/2006 z 19.07.2007, ako aj na ustanovenie § 71 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z. Opätovne zdôraznil, že v danom prípade spoločnosti Mariet so sídlom Snina nevznikla povinnosť účtovať a fakturovať DPH k ňou skutočne a fakticky vykonaným montážnym a zámočníckym prácam, fyzicky vykonávaným vo Fínsku pre odberateľa Z. Slovenská republika, nakoľko miestom dodania služby vo forme týchto prác by malo byť údajne Fínsko podľa ustanovenia § 16 ods. 7 Zákona o DPH ako to tvrdí správca dane. Napriek tomu spoločnosť Mariet ako platiteľ túto daň uviedla vo svojom daňovom priznaní a teda jej vznikla povinnosť túto daň odviezť z dôvodu, že ju uviedla vo svojich predmetných faktúrach. Podľa žalobcu je jednoznačne a nespochybniteľné, že spoločnosť Mariet vystavila svoje dodávateľské faktúry, na ktorých uviedla DPH, tieto odovzdala žalobcovi, ktorý tieto faktúry spolu s daňou z pridanej hodnoty riadne a včas uhradil a tak táto spoločnosť Mariet umožnila žalobcovi uplatniť si odpočítanie tejto dane (DPH) z týchto faktúr. Ako ďalší dôvod návrhu na obnovu konania uviedol žalobca potvrdenie spoločnosti Konecranes Fínsko o tom, že pre spoločnosť Z. R. pracovníci vyrobili žeriavové mačky, pričom uviedli čísla a potvrdené bolo, že všetky uvedené projekty boli predané a doručené mimo Fínska do krajín Pobrežie slonoviny, Španielsko, Slovinsko a Maltská republika, teda podľa žalobcu najavo vyšiel nový dôkaz, ktorý mohol mať a mal by podstatný vplyv na výrok rozhodnutia v tejto veci a nemohol sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania. Týmto novým dôkazom je potvrdenie zo dňa 13.02.2014 od konečného odberateľa týchto prác spoločnosti Konecranes Heavy lifting corporation Fínsko. V závere žaloby opätovne žalobca cituje ustanovenie § 75 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku, v zmysle ktorého pokiaľ rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, čo je v tomto prípade potvrdenie, že žeriavové mačky predstavujú výrobky - teda hnuteľné veci z nomenklatúrou podľa jednotného colného sadzobníka platného v roku 2007. Podľa žalobcu, ak tento dôkaz sa ukázal ako nepravdivý nakoľko ďalej správca dane v ďalšom konaní uvedenú skutočnosť teda námietku a rozpor poukázaný daňovým subjektom nepreveril, t. j. správca dane nespochybnil skutočný výkon montážnych a zámočníckych prác platiteľom DPH spoločnosťou Mariet, s.r.o. pre platiteľa DPH Z. R. v mesiacoch 7 - 12 2007 s miestom dodania vo Fínsku, ale aj napriek tvrdeniam žalobcu nepreveril skutkový stav, či boli tieto práce vykonané na nehnuteľnosti vo Fínsku, alebo išlo o práce na hnuteľnom majetku, čo je potrebné podľa žalobcu považovať za smerodajné pre správnu právnu kvalifikáciu vzniknutého skutkového stavu a pre správne aplikovanie zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov pri posudzovaní práva na odpočítanie DPH zo zdaniteľných plnení platiteľom DPH Z. R. prijatých v tomto období od platiteľa DPH spoločnosti Mariet, s.r.o. Snina. Správca dane nadväzne na vyššie uvedenú skutočnosť v ďalšom konaní podľa žalobcu bez preskúmania skutkového stavu veci t. j. bez preskúmania, či išlo o montážne práce na hnuteľnom majetku, alebo nie prijal záver, ktorý je uvedený v rozhodnutí a to, že keby boli uvedené práce vykonané na hnuteľnom majetku, tak to nemá vplyv na výsledok kontroly t. j. na neuznanie práva na odpočítanie dane a to z dôvodu, že podľa jeho názoru, teda podľa názoru správcu dane a záveru, že miesto dodania služby na hnuteľnom majetku by bolo Fínsko a nepripadala by do úvahy aplikácia ustanovenia § 15 ods. 1, resp. 15 ods. 6 Zákona o DPH v kontexte s výnimkou uvedenou v ustanovení § 16 ods. 7 t. j. miestom dodania služieb na hnuteľnom majetku by bolo miesto, kde sa tieto služby vykonávajú t. j. Fínsko - čo sa ukázalo ako nesprávny a nepravdivý argument vzhľadom na dôkaz č. 3 vyššie. Podľa žalobcu uvedeným postupom žalovaného prišlo k porušeniu nielen Daňového poriadku, ale aj Zákona o dani z pridanej hodnoty v znení platnom a účinnom v roku 2007. Na zabezpečenie nápravy nezákonných rozhodnutí a postupu žalovaného podľa žalobcu je potrebné v zmysle § 250j ods. 2 O.s.p. zrušiť napadnuté rozhodnutia a to žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom vyjadril žalovaný zo dňa 25.05.2015 a z dôvodov uvedených v rozhodnutí navrhol súdu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Z administratívneho spisu, ktorý predložilo Ministerstvo financií SR Bratislava mal súd za jednoznačne preukázané, že Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím zo dňa 22.10.2014 pod č. 1100305/1/466839/2014/5056 rozhodlo podľa § 76 ods. 2 Daňového poriadku tak, že zamietlo návrh zo dňa 12.05.2014 účastníka konania Z. Humenné zastúpeného JUDr. Bernardom Medárom o povolenie obnovy daňového konania ukončeného právoplatným rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR č. I/225/1285-50-78951/2011/990770-r zo dňa 03.08.2011. Prvostupňový správny orgán odôvodnil výrok napadnutého rozhodnutia poukazom na to, že dňa 26.06.2014 mu bol postúpený návrh účastníka konania Z. R. zo dňa 05.05.2014 v zmysle § 75 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona č. 563/2009 Z.z. na obnovu konania vo veci ukončenej právoplatným rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR zo dňa 03.08.2011, ktorým v odvolacom konaní bol potvrdený dodatočný platobný výmer Daňového úradu Snina zo dňa 31.03.2011 č. 705/230/5837/11/BilJ. V návrhu na obnovu konania Z. R. uviedol, že Daňový úrad Snina mu dodatočným platobným výmerom vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2007 vo výške 49 020,- Sk z faktúry č. 15/2007 vyhotovenej dňa 31.07.2007 od dodávateľa spoločnosti Mariet, s.r.o. Snina za montážne práce za mesiac júl 2007. Ďalej sa zaoberal prvostupňový správny orgán jednotlivými skutočnosťami, ktoré bolo potrebné pre návrh na obnovu konania zo strany žalobcu jednoznačne splniť. Ako prvý dôvod žalobca uviedol, že v poslednom týždni mesiaci apríl 2014 sa hodnoverne dozvedel, že správca dane tú istú daň z pridanej hodnoty vo výške 49 020,-Sk z faktúry č. 15/2007 vymáha od dodávateľa Mariet, s.r.o. Snina. Ako druhý dôvod na obnovu konania v zmysle § 75 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku uviedol, že predkladá dôkaz vo forme potvrdenia zo dňa 13.02.2014 od konečného odberateľa týchto prác Konecranes Fínsko, podľa ktorého pracovníci Z. R. vyrobili žeriavové mačky s príslušnými konkrétnymi číslami a všetky uvedené projekty boli predané a doručené mimo Fínska do krajín Pobrežie slonoviny, Španielsko, Slovinsko a Maltská republika. Z uvedeného potvrdenia vyplýva, že predmetné práce boli vykonané pri výrobe žeriavových mačiek v roku 2007 fyzicky vykonané vo Fínsku spoločnosťou Mariet pre odberateľa Z. R., ktorý bol dodávateľom pre konečného odberateľa. Ako tretí dôvod na obnovu konania navrhovateľ v tomto prípade žalobca uviedol, že názor a záver odvolacieho orgánu v tejto veci, podľa ktorého ustanovenie § 16 ods. 7 Zákona o DPH nie je možné aplikovať z dôvodu, že práce boli vykonané pre zákazníka, ktorý je identifikovaný pre daň v tom členskom štáte, kde sa práce fyzicky vykonali a tým je Fínsko sa ukázal ako nepravdivý a to na základe znaleckého posudku č. 09/2014 zo dňa 09.05.2014 vypracovaného znalcom Ing. Jozefom Fedorom Snina. Na základe uvedených skutočností navrhol navrhovateľ Finančnému riaditeľstvu SR vydať rozhodnutie, v ktorom obnova konania skončeného rozhodnutím Daňového úradu Snina z 31.03.2011 bude povolená. Prvostupňový správny orgán sa zaoberal jednotlivými dôvodmi návrhu na obnovu konania a uviedol zdôvodnenie, pre ktoré návrh na obnovu konania nepripustil. O odvolaní žalobcu, ktoré obsahuje identické skutočnosti, ako sú uvádzané v žalobe rozhodol odvolací orgán Ministerstvo financií SR sekcia daňová a colná so sídlom v Bratislave rozhodnutím zo dňa 13.01.2014 správne má byť 13.01.2015 pod č.: MF/6765/2015-77 tak, že podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR z 22.10.2014. Výrok rozhodnutia odôvodnilo Ministerstvo financií SR tým, že Daňové riaditeľstvo SR rozhodnutím zo dňa 03.08.2011 potvrdilo dodatočný platobný výmer Daňového úradu Snina z 31.03.2011, ktorým bol daňovému subjektu Z. R. Humenné vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2007 v sume 49 020,- Sk. Uvedená suma predstavovala sumu dane z pridanej hodnoty, ktoré odpočítanie daňový subjekt uplatnil v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie júl 2007 na základe faktúry č. 15/2007 vyhotovenej dodávateľom Mariet, s.r.o. Snina za montážne práce. Daňový subjekt podal návrh na obnovu konania ukončeného právoplatným rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR zo dňa 03.082011 a Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím zo dňa 22.10.2014 zamietlo návrh daňového subjektu na obnovu konania. Proti uvedenému rozhodnutiu podal daňový subjekt odvolanie, v ktorom poukázal na naplnenie podmienok na obnovu konania podľa § 75 ods. 1 písm. a), b) Daňového poriadku a poukázal na dôvody svojho návrhu na obnovu konania. Ministerstvo financií SR po prešetrení odvolacích dôvodov daňového subjektu, ako aj dôvodov uvedených v návrhu daňového subjektu na obnovu konania spolu s predloženými dokladmi a po prešetrení rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR zo dňa 22.10.2014 zistilo skutočnosti, ktoré uviedlo v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pričom citovalo príslušné ustanovenia Zákona o dani z pridanej hodnoty konkrétne § 2 ods. 1 písm. b), § 15 ods. 6, § 16 ods. 7, § 49 ods. 2. V predmetnom prípade je uplatnenie odpočtu dane možné len v prípade, ak došlo k poskytnutiu služby uskutočnenej zdaniteľnou osobou za protihodnotu v Slovenskej republike. Vo veci bolo teda rozhodujúce posúdenie miesta dodania služby - prác na žeriavových mačkách. V súlade s predloženou Rámcovou zmluvou zo dňa 11. 6. 2007K uzatvorenou medzi zhotoviteľom Mariet, s.r.o. a daňovým subjektom ako objednávateľom, bolo dohodnuté zabezpečenie montážnych a zámočníckych prác pri zhotovení žeriavových mačiek s miestom uskutočnenia prác v spoločnosti Konecranes Heavy Lifting Corporation, Fínsko. V prípade vykonania prác na hnuteľnom majetku vo Fínsku je v súlade s § 15 ods. 6 zákona o dani z pridanej hodnoty platného v čase rozhodnom miestom dodania miesto, kde sa tieto služby fyzicky vykonajú s výnimkou podľa § 16 ods. 7 tohto zákona. Tvrdenie daňového subjektu, podľa ktorého je daňový subjekt potrebné označiť ako odberateľa v zmysle § 16 ods. 7 zákona o dani z pridanej hodnoty v znení platnom v čase rozhodnom s cieľom dosiahnuť určenie Slovenskej republiky ako miesta dodania služby, neobstojí. Ustanovenie § 16 ods. 7 cit. zákona nemožno v predmetnom prípade aplikovať z dôvodu, že práce sa vykonali pre spoločnosť Konecranes, ktorá bola v zmysle cit. ustanovenia odberateľom. Vzhľadom na uvedené ani potvrdenie spoločnosti Konecranes nepreukazuje možnosť aplikácie cit. § 16 ods. 7 zákona. Toto potvrdenie opätovne preukazuje, že v predmetnom prípade bola spoločnosť Konecranes odberateľom fakturovaných montážnych prác s miestom dodania vo Fínsku. Žeriavové mačky boli podľa predložených dôkazov predané fínskou spoločnosťou jej odberateľom a prepravené do iných členských štátov, resp. do tretieho štátu, avšak táto preprava už bola súčasťou obchodných vzťahov medzi fínskou spoločnosťou a odberateľmi zo Španielska, Slovinska, Maltskej republiky a Pobrežia Slonoviny. Predloženie potvrdenia o predaji žeriavových mačiek do iných členských štátov, resp. do tretieho štátu, nemožno považovať za novú skutočnosť alebo dôkaz, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania, rovnako nepreukazujú nepravdivosť prv vykonaných dôkazov podľa § 75 ods. 1 písm. a/ a b/ daňového poriadku. Vzhľadom na uvedené znalecký posudok vypracovaný na podklade potvrdenia fínskej spoločnosti, ako rozhodujúceho dôkazu pre uplatnenie výnimky podľa § 16 ods. 7 Zákona o dani z pridanej hodnoty platného v čase rozhodnom v tomto konaní je irelevantný. Čo sa týka námietky, že správca dane daň z pridanej hodnoty na faktúre č. 15/2007 súčasne priznanú v daňovom priznaní spoločnosti Mariet, s.r.o. o tejto spoločnosti ako subdodávateľa vymáha, žalovaný uviedol, že správca dane je povinný rešpektovať daň právoplatne vyrubenú daňovým priznaním za zdaňovacie obdobie júl 2007 podaným spoločnosťou Mariet, s.r.o., v ktorom je suma dane uvedená na faktúre č. 15/2007 zahrnutá. Právoplatne vyrubenú daň na základe podaného daňového priznania môžu daňové subjekty v súlade s príslušnými daňovými predpismi znížiť podaním dodatočného daňového priznania. V závere rozhodnutia žalovaný uviedol, že rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 20.11.2012 sp. zn. 20S/87/2009, na ktorý daňový subjekt poukázal je vo vzťahu k predmetnej veci irelevantný, nakoľko ním bolo rozhodnuté v skutkovo odlišnom prípade pri posúdení právnej úpravy § 69 ods. 5 Zákona o DPH, ktoré bolo platné v inom čase než v rozhodnom. V nadväznosti na vyššie uvedené žalovaný dospel k záveru, že skutočnosti a doklady uvádzané daňovým subjektom v návrhu na obnovu konania a v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu nenapĺňajú dôvody pre obnovu konania podľa § 75 ods. 1 písm. a) a b) Daňového poriadku. Z vyššie uvedených skutočností je bezpochyby preukázané, že ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa 5 časti Občianskeho súdneho poriadku. Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. vyplýva, že rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy, alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Ustanovenie § 247 ods. 1 O.s.p. upravuje, že podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 247 ods. 2 citovaného zákona, pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú nadobudlo právoplatnosť. Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, to vyplýva z ustanovenia § 250i ods. 3 O.s.p. V súlade s právnym názorom Ústavného súdu SR v rozhodnutí II.ÚS 10/1999 vyplýva, že v právnom štáte nemožno odmietnuť ochranu základného práva alebo slobody, ako aj procesným nedostatkom, ktorý nespôsobila osoba namietajúca porušenie svojho základného práva. Ako vyplýva z obsahu predloženého administratívneho spisu Daňový úrad Snina vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2007, na základe ktorej dospel k záveru, ktorý bol vyslovený v dodatočnom platobnom výmere zo dňa 31.03.2011 č. 705/230/5837/11/ BilJ, na základe ktorého vyrubil žalobcovi za zdaňovacie obdobie júl 2007 rozdiel dane z pridanej hodnoty vo výške 49 020,-Sk z faktúry č. 15/2007 vyhotovenej dňa 31.07.2007. Ďalej bolo preukázané, že daňový subjekt proti uvedenému dodatočnému platobného výmeru podal odvolanie, o ktorom rozhodlo Daňové riaditeľstvo SR a napadnutý dodatočný platobný výmer potvrdilo rozhodnutím zo dňa 03.08.2011. Žalobca podal návrh na obnovu konania písomným podaním zo dňa 05.05.2014 pod sp. zn. 428/018/2014 na Finančné riaditeľstvo SR, ktoré o predmetnom návrhu dňa 22.10.2014 rozhodol tak, že návrh žalobcu na obnovu konania ukončeného právoplatným rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR zo dňa 03.08.2011 zamietol. O odvolaní žalobcu voči predmetnému rozhodnutiu Finančného riaditeľstva rozhodovalo Ministerstvo financií napadnutým rozhodnutím zo dňa 13.01.2014, správne má byť 2015 pod č.: MF/6765/2015-77. Tieto skutočnosti boli bezpochyby preukázané z obsahu administratívneho spisu, ktoré predložil žalovaný súdu v predmetnom konaní. Ako vyplýva z ustanovenia § 75 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov daňové konanie ukončené právoplatným rozhodnutím, okrem rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie zmenilo alebo zrušilo mimo odvolacieho konania podľa § 77 ods. 3 sa obnoví na návrh účastníka konania alebo z úradnej moci, len ak a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania, b) rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom, c) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak. Podľa § 75 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov v návrhu na obnovu konania musí byť uvedený dôvod podľa odseku 1, dôkazy preukazujúce jeho odôvodnenosť a dodržanie lehôt podľa odseku 4. Súčasťou administratívneho spisu sú aj rozhodnutia tak Daňového úradu Snina, ako aj daňového riaditeľstva SR, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o vyrubení dane z pridanej hodnoty žalobcovi za zdaňovacie obdobie júl 2007, z ktorých vyplýva, že Daňový úrad Snina vykonal u platiteľa dane z pridanej hodnoty Z. daňovú kontrolu za obdobie júl až december 2007, z ktorej vyplýva, že žalobca bol platiteľom dane z pridanej hodnoty a daňový úrad pri vykonanej kontrole zistil, že daňový subjekt nepodal za kontrolované zdaňovacie obdobia dodatočné platobné priznanie. V odôvodnení týchto rozhodnutí sa konštatuje, že platiteľ si uplatnil právo na odpočítanie dane, že tým, že platiteľ si uplatnil právo na odpočítanie dane a odpočítal daň z faktúr za montážne práce vykonané vo Fínsku došlo k porušeniu § 51 v nadväznosti na § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a). zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, a to tým, že platiteľ si uplatnil právo na odpočítanie dane a odpočítal daň bez toho, aby došlo k vzniku daňovej povinnosti (uvedené práce nie sú predmetom dane) a aby mal faktúru od platiteľa vyhotovení podľa § 71 (v zmysle § 71 citovaného zákona sa vyhotovuje faktúra pri dodaní tovaru a služby v tuzemsku a montážne práce boli vykonané vo Fínsku) citovaného zákona.. Keby aj uvedené práce boli vykonané na hnuteľnom hmotnom majetku (o čom správca dane nemá vedomostí, nakoľko daňový subjekt uviedol, že práce boli vykonané na nehnuteľnom majetku), nemá to žiaden vplyv na výsledok kontroly, nakoľko podľa § 15 ods. 6 a § 16 ods. 7 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov by miestom dodania takejto služby bolo aj tak Fínsko. Ako dôkaz označil žalobca v návrhu na obnovu konania zápisnicu z 29.12.2010, zápisnicu z 29.03.2011, potvrdenie z 13.02.2014 a znalecký posudok č. 9/2014 z 09.05.2014. Žalobca v návrhu na obnovu konania uviedol tieto dôvody na obnovu konania: a) vyšili najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania, b) Navrhovateľ obnovy konania Z. R., ako účastník tohto daňového konania sa v poslednom týždni v mesiaci apríl 2014 hodnoverne dozvedel, že správca dane - daňový úrad tú istú daň z pridanej hodnoty (DPH) vymáha aj od dodávateľa - spoločnosti MARIET, s.r.o., nakoľko táto spoločnosť si túto daň riadne zaradila do svojho daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za mesiace október, júl a december 2007. Správca tú istú daň z pridanej hodnoty za október, júl a december 2007 si vymáha aj na základe Dodatočného platobného výmeru duplicitne aj od subjektu - Z. R., čo je v danom prípade neprípustné a nezákonné. Navrhovateľ obnovy konania - Z. R. ako účastník tohto daňového konania zadovážil dôkaz vo forme potvrdenia zo dňa 13.02.2014 od konečného odberateľa týchto prác, t. j. od spoločnosti Konecranes Heavy Lifring Corporation, P.O.Box 662, Koneenkatu 8, FI-05801 Hyvinkää, Finland, voči ktorej spoločnosti bol Z. R. dodávateľom, z ktorého vyplýva, že pracovníci žalobcu vyrobili žeriavové mačky s uvedením čísiel CBC803, CBC805, CBC808,, CBC810, HN40842, HN40885, HN40890 a všetky uvedené projekty boli predané a doručené mimo Fínska do krajín: Pobrežie slonoviny, Španielsko, Slovinsko, Maltská republika. Jedná sa podľa neho o nový dôkaz, ktorý mohol mať a mal by podstatný vplyv na výrok rozhodnutia v tejto veci a nemohol sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania, nakoľko správca dane - Daňový úrad v Snine pred vydaným predmetného rozhodnutia o dodatočnom platobnom výmere v tomto smere nevykonal žiadne dokazovanie, ale ani dokazovanie tak, ako to navrhol žalobca. Z potvrdenia jednoznačne a nespochybniteľne vyplýva, že predmetné práce (montážne a zámočnícke práce a montáž oceľových konštrukcií) boli vykonávané pri výrobe žeriavových mačiek v roku 2007, fyzicky vykonané vo Fínsku, dodávateľom - spoločnosťou MARIET, s.r.o. Snina pre odberateľa Z. R., ktorý bol voči spoločnosti, ako konečného odberateľa Konecranes Heavy Lifring Corporation, P.O.Box 662, Koneenkatu 8, FI-05801 Hyvinkää, Finland - dodávateľom Z potvrdenia zároveň vyplýva, že predmetné práce (montážne a zámočnícke práce) boli vykonávané pri výrobe žeriavových mačiek v roku 2007, ktoré spoločnosť Konecranes Heavy Lifring Corporation, P.O.Box 662, Koneenkatu 8, FI-05801 Hyvinkää, Finland odpredala a vyviezla mimo Fínska, teda mimo členský štát, kde sa práce fyzický vykonávali. Navrhovateľ obnovy konania Z. R. ďalej ako dôvod návrhu uviedol, že rozhodnutia boli vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, a to z týchto dôvodov: žeriavové mačky predstavujú výrobky - teda hnuteľné veci s nomenklatúrou podľa jednotného colného sadzobníka platného v roku 2007, ale platného aj teraz - ide o nomenklatúrne číslo takto: Žeriavy a žeriavové mačky (nomenklatúra - číselný znak KN z jednotného colného sadzobníka platného pre rok 2007 je pre žeriavové mačky - kladkostroje 8425, a pre žeriavy 8426). Takže žeriavové mačky, ako súčasť žeriavov treba považovať za stroje a tovar podľa jednotného colného sadzobníka a teda za hnuteľné veci. Správca dane podľa žalobcu pri daňovej kontrole u platiteľa DPH Z. R. prijal záver o tom, že služba - montážne a zámočnícke práce sa vzťahujú na nehnuteľnosť vo Fínsku na základe jediného relevantného podkladu, t.j. zápisnice o ústnom pojednávaní s daňovým subjektom zo dňa 29.12.2010, kde daňový subjekt uviedol, že ide o službu na nehnuteľnosti vo Fínsku. Po predložení vyjadrenia k protokolu zo dňa 11.03.2011, kde tento namietal, že služba bola vykonaná na hnuteľnom majetku, správca dane túto skutočnosť, námietku a rozpor poukázaný daňovým subjektom nepreveril, t. j. správca dane nespochybnil skutočný výkon montážnych a zámočníckych prác platiteľom DPH MARIET, s.r.o. Snina pre platiteľa DPH Z. R. v 07/2007 až 12/2007 s miestom dodania vo Fínsku, ale i napriek tvrdeniam platiteľa DPH Z. R. nepreveril skutkový stav, či boli tieto práce vykonané na nehnuteľnosti vo Fínsku alebo išlo o práce na hnuteľnom majetku. Napriek tomu, že je to smerodajné pre správnu právnu kvalifikáciu vzniknutého skutkového stavu a pre správne aplikovanie zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov pri posudzovaní práva na odpočítanie DPH zo zdaniteľných plnení platiteľom DPH Z.. Správca dane bez preskúmania, či išlo o montážne práce na hnuteľnom majetku prijal záver: „že aj keby uvedené práce boli vykonané na hnuteľnom majetku, tak to nemá vplyv na výsledok kontroly, t. j. na neuznanie práva na odpočítanie dane, a to z dôvodu, že podľa jeho názoru a záveru, miesto dodania služby na hnuteľnom majetku by bolo Fínsko a nepripadala by do úvahy aplikácia ust. § 15, ods. 1, § 15, ods. 6 v kontexte s výnimkou uvedenou v ust. § 16, ods. 7 citovaného zákona o dani z pridanej hodnoty č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom v roku 2007), t. j. miestom dodania služieb na hnuteľnom majetku by bolo miesto, kde sa tieto služby vykonajú, t.j. Fínsko“ - čo sa ukázalo ako nesprávny a nepravdivý argument. Ako dôkaz označil znalecký posudok č. 09/2014 vypracovaný znalcom Ing. Jozefom Fedorom. zo dňa 09.05.2014 v aplikácii ust. § 16 ods. 7 zákona č. 222/2004 o dani z pridanej hodnoty účinného v roku 2007. Na záver konštatoval, že daňový subjekt Z. R. nebol povinný podať dodatočné daňové priznanie za október, júl až december 2007, a teda mu nemali byť uložené pokuty za nepodanie daňového priznania. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu aj súd je toho názoru, že prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu je nedostatočne odôvodnené. Po podaní odvolania sa žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí dostatočne vysporiadal tak s odvolacími námietkami, ako aj s návrhom na obnovu konania podanom žalobcom. Krajský súd konštatuje, že dôkazy, na ktoré poukázal žalobca, t. j. potvrdenie zo dňa 13.02.2014 od spoločnosti Konecranes Heavy Lifting Oy, Componens, PL 669, 05801 Hyvinkää, Fínsko nie je novou skutočnosťou podľa § 75 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorá sa nemohla v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania. Súd sa stotožňuje s názorom žalovaného, že jedná sa len o tvrdenie odberateľa bez toho, aby ho podložil relevantným dôkazom, ako je napr. faktúra o predaji, prepravné a vývozné doklady a pod. Správca dane pri posudzovaní miesta daňovej kontroly vychádzal tak z vyjadrenia daňového subjektu (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 705/320/20389/2010/ Hol zo dňa 29.12.2010). V konaní nebola preukázaná ani odôvodnenosť dôvodu na obnovu konania podľa § 75 ods. 1 ods. písm. b) zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, t. j, že v danej veci bolo rozhodnutie vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, pretože žeriavové mačky predstavujú hnuteľné veci a správca dane prijal záver o tom, že montážne a zámočnícke práce sa vzťahujú na nehnuteľnosť vo Fínsku, a to na základe jediného relevantného podkladu, ktorým je zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 29.12.2010. Správca dane pri svojom rozhodovaní vychádzal tak zo zápisnice č. 705/320/20389/2010/Hol zo dňa 29.12.2010, ktorá bola potvrdená podpismi zamestnancov správcu dane vykonávajúcich daňovú kontrolu a samotným daňovým subjektom, ale aj z vyjadrenia daňového subjektu k výsledkom daňovej kontroly, v ktorom tvrdil, že v danom prípade šlo o prácu na hnuteľných veciach. Vychádzal tak z údajov, ktoré mu poskytol daňový subjekt. Pri tvrdení, že išlo o dodanie prác na nehnuteľnosti vo Fínsku, správca dane miesto dodania prác posudzoval podľa § 15 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. v znení platnom v roku 2007, ako aj podľa § 15 ods. 6 citovaného zákona. Takisto sa žalovaný vysporiadal so záverom znalca v žalobcom predloženom znaleckom posudku, ktorý nepovažoval za odlišný od názoru správcu dane. Podľa názoru krajského súdu nebola splnená ani jedna podmienka pre naplnenie dôvodu obnovy konania podľa ust. § 75 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, ktorých kumulatívne splnenie je potrebné, a to: - existencia nových skutočností alebo dôkazov, ktoré vyšli najavo dodatočne po právoplatne ukončenom daňovom konaní - musí ísť o také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie, - tieto skutočnosti a dôkazy sa navyše nemohli uplatniť v daňovom konaní bez zavinenia účastníka konania, ani nepravdivosť dôkazov, na základe ktorých správca dane rozhodol Nové dôkazy musia mať takú kvalitu, že v prípade ich uplatnenia v pôvodnom konaní objektívne mohli zmeniť názor správneho orgánu na rozhodnutie vo veci. Žalobca takéto dôkazy nepredložil. Potvrdenie, na ktoré poukazuje žalobca tak v návrhu na obnovu konania v odvolaní, ako aj v žalobe nie je takou skutočnosťou, ktorá by mohla mať vplyv na rozhodnutie správcu dane, pretože správca dane sa týmito skutočnosťami pri svojom rozhodovaní zaoberal. Krajský súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že neboli splnené podmienky pre povolenie obnovy konania v danej veci. Vzhľadom na uvedené preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR považuje súd za zákonné a správne, preto podľa § 250j ods. 1 O.s.p. potom, čo preskúmal žalobu v rozsahu a z dôvodov uvedených v nej ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech žalobcu rozhodol tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovaný zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania. Senát krajského súdu vo veci rozhodol jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.