KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Prešov21. 1. 2016plný text

Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6S/14/2015 z 21. 1. 2016

CitáciaRozsudok Krajského súdu Prešov z 21. januára 2016, sp. zn. 6S/14/2015, ECLI:SK:KSPO:2016:8015200323.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6S/14/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200323
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8015200323.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudkýň
JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci žalobcu J. Ň., trvale
bytom R., N. X, zastúpeného JUDr. Vladimírom Milasom, advokátom so sídlom Prešov, Masarykova
13, proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Prešove, Krajskému dopravnému
inšpektorátu so sídlom v Prešove, Pionierska 33, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu
žalovaného zo dňa 12. marca 2015, č. p.: KRPZ-PO-KDI3-7-007/2015-P, v spojení s rozhodnutím
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, Okresného dopravného inšpektorátu so sídlom v
Prešove, Vajanského 32 zo dňa 27. októbra 2014, č. p.: ORPZ-PO-ODI2-722/2014-P, na základe žaloby
jednohlasne takto rozhodol:

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 12.03.2015 žalovaný ako príslušný druhostupňový správny
orgán podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov
(ďalej len Správny poriadok) rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného dopravného
inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove zo dňa 27.10.2014, č. p.: ORPZ-PO-
ODI2-722/2014-P, (ďalej len rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu) tak, že podľa § 59 ods.
2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
potvrdil.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo
dňa 27.10.2014 uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky podľa § 22 ods. 1 písm. c/, l/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov (ďalej len zákon o priestupkoch), pretože svojím konaním porušil § 4 ods. 2 písm. a/, § 4 ods.
2 písm. l/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len zákon o cestnej premávke) tým, že dňa 25.08.2014 v čase o 15.15 hod.
viedol osobné motorové vozidlo zn. T. R., ev. č. R.-XXXDB po ceste č. I/68 v obci Prešov, Ul. Sabinovská,
kde počas vedenia vozidla obsluhoval telefónny prístroj. Následne bol vodič zastavený a kontrolovaný
hliadkou PZ. Pri kontrole bolo zistené, že vodič jazdil v čase zadržania vodičského preukazu, ktorý mu
bol zadržaný pre insolventnosť dňa 04.08.2014 a pokuta mala byť uhradená do 19.08.2014. Vodič pokutu
zaplatil až 26.08.2014.

Za tento priestupok mu bola uložená sankcia - pokuta vo výške 300,- Eur a zákaz činnosti viesť motorové
vozidlo po dobu 12 mesiacov, ktorý začína plynúť dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o



priestupku. Zároveň mu bola podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch, v spojení s § 1 vyhlášky MV SR
č. 411/2006 Z.z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupkoch, uložená povinnosť
uhradiť trovy konania vo výške 16,- Eur.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Uviedol, že pokutu pre
neschopnosť zaplatenia ktorej mu bol zadržaný vodičský preukaz, zaplatil dňa 26.08.2014 namiesto
19.08.2014, teda o 7 dní neskôr. Hlavným dôvodom omeškania bola insolventnosť a skutočnosť, že v
čase predtým sa zdržiaval niekoľko dní mimo územia Slovenskej republiky. Zároveň uviedol, že bol v
tom, že na zaplatenie pokuty má ešte čas. Toto pochybenie v podobe omeškania so zaplatením oľutoval.
Poukázal, že vodičský preukaz mu bol zadržaný policajtom postupom podľa § 71 ods. 1 zákona o cestnej
premávke pre insolventnosť. Zadržaniu jeho vodičského preukazu predchádzalo blokové konanie, v
ktorom nebol schopný zaplatiť pokutu na mieste. V takom prípade sa vydáva blok na pokutu na mieste
nezaplatenú, s poučením o spôsobe zaplatenia pokuty, o lehote jej zaplatenia a následkoch nezaplatenia
pokuty. Prevzatie tohto bloku páchateľ priestupku potvrdí. Pri ústnom pojednávaní mal podľa rozhodnutia
uviesť, že bol v tom, že má na zaplatenie pokuty ešte čas. Namietal, že správny orgán mal v odôvodnení
rozhodnutia uviesť, či mu bol policajtom pre insolventnosť vystavený blok na pokutu nezaplatenú na
mieste a v akej lehote mu bolo uložené pokutu zaplatiť. Pri zadržaní vodičského preukazu vystavené
potvrdenie podľa § 71 ods. 2 zákona o cestnej premávke obsahuje zo zákona povolenie na ďalšiu
jazdu v trvaní 15 dní. Pre úplné zistenie stavu veci je potrebné preskúmať a v rozhodnutí uviesť, či
obe lehoty sú totožné alebo sa odlišujú. Ak by sa odlišovali, vznikne otázka, ktorou lehotou je potrebné
sa riadiť. Je pravou, že pokutu zaplatil až 26.08.2014, hoci podľa odôvodnenia rozhodnutia, ktoré
napadol, ju mal zaplatiť 19.08.2014. Z rozhodnutia nemožno zistiť, či táto lehota vyplynula z bloku
na pokutu na mieste nezaplatenú alebo z rozhodnutia o 15 dňovom povolení na ďalšiu jazdu. Podľa
jeho názoru sankcia za omeškanie zaplatením pokuty v trvaní 4 pracovných dní v podobe zákazu
činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov v spojení s pokutou 300,- Eur je neprimerane
prísna, nezodpovedajúca povahe a závažnosti priestupku. Je tiež potrebné prihliadnuť na to, že sa
jedná o priestupok, z ktorého bezprostredné ohrozenie alebo obmedzenie iného účastníka cestnej
premávky nenastalo a nevznikla ani nikomu inému škoda. Nebol ohrozený život, zdravie, majetok,
bezpečnosť. Pokuta bola zaplatená. Je potrebné prihliadnuť na fakt, že k zadržaniu vodičského preukazu
nedošlo pre závažné porušenie pravidiel cestnej premávky, ale pre insolventnosť. Z tohto pohľadu je
uloženie sankcie absolútne neprimerané. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal, aby odvolací orgán
napadnuté rozhodnutie zmenil a upustil od uloženia zákazu činnosti alebo rozhodnutie zrušil a vec vráti
správnemu orgánu, ktorý ho vydal na nové prejednanie a rozhodnutie.

Prvostupňový správny orgán podanému odvolaniu nevyhovel a po zaujatí stanoviska spisový materiál v
zmysle § 57 ods. 2 Správneho poriadku predložil k preskúmaniu a rozhodnutiu odvolaciemu správnemu
orgánu.

Žalovaný ako príslušný odvolací orgán začal dňa 15.01.2015 konanie o odvolaní, pričom preskúmal
napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v celom rozsahu. Po obdŕžaní
odvolania následne doplnil spisový materiál o potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu evidenčné
č. G. zo dňa 04.08.2014 a blok na pokutu nezaplatenú na mieste ev. č. XXXXXXXX zo dňa
04.08.2014 na sumu 80,-Eur. Následne dal obvinenému z priestupku v súlade s § 33 ods. 2 Správneho
poriadku možnosť vyjadriť sa k doplneným podkladom rozhodnutia. Dňa 09.03.2015 bolo žalovanému
od právneho zástupcu obvineného z priestupku doručené vyjadrenie, že obvinený trvá na podanom
odvolaní, poukazuje najmä na neprimeranosť uloženej sankcie, ktorá nezodpovedá povahe a závažnosti
spáchaného priestupku vzhľadom na to, že pokutu zaplatil s omeškaním 7 dní odo dňa určeného na
jej zaplatenie.

Žalovaný nezistil dôvody k zmene alebo zrušeniu napadnutého rozhodnutia, pri vydávaní rozhodnutia
vychádzal z predloženého spisového materiálu, ktorý podrobne špecifikoval v napadnutom rozhodnutí.

Preskúmaním spisového materiálu a dôkazov v ňom zhromaždených odvolací správny orgán dospel
k záveru, že žalobca spáchal dané priestupky tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého
rozhodnutia o priestupku t. j. že počas vedenia používal telefónny prístroj bez použitia systému „voľné
ruky“ a zároveň viedol vozidlo v čase zadržania vodičského preukazu, ktorý mu bol zadržaný dňa
04.08.2014 v zmysle § 71 ods. 1 zákona o cestnej premávke, pričom v následne stanovenej 15 dňovej
lehote nezaplatil právoplatne uloženú blokovú pokutu vo výške 80,-Eur. Tieto skutočnosti sú potvrdené



jednotlivými listinnými dôkaznými prostriedkami, ktoré obsahuje spisový materiál týkajúci sa danej veci,
najmä správou o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky,
úradným záznamom hliadky PZ zo dňa 25.08.2014, evidenčnou kartou vodiča J. Ň., potvrdením o
zadržaní vodičského preukazu č. G. zo dňa 04.08.2014 aj výpoveďou samotného obvineného. Z vyššie
uvedených písomností vyplýva, že hliadka OO PZ Prešov Juh dňa 25.08.2014 v čase o 15.15 hod v
Prešove na ul. Sabinovskej počas celokrajskej osobitnej kontroly zastavila osobné motorové vozidlo
značky T. R., ev. č. R.-XXXDB, ktoré viedol vodič J. Ň., ktorý počas jazdy po ul. Sabinovskej telefonoval.
Po zastavení vozidla bol vodič vyzvaný, aby predložil potrebné doklady k vedeniu a prevádzke vozidla.
Vodič ku kontrole nepredložil vodičský preukaz, pričom uviedol, že si ho zabudol doma. Hliadka následne
vykonala lustráciu vodiča cez operačné stredisko a hliadke bolo oznámené, že vodičovi J. Ň. bol jeho
vodičský preukaz č. R.-XXXXX-XX na skupinu A1, B1, B, AM, zadržaný dňa 04.08.2014 ODI Stará
Ľubovňa podľa § 71 ods. 1 zákona o cestnej premávke, t. j. za insolventnosť - z dôvodu nezaplatenia
blokovej pokuty na mieste, pričom uvedenú blokovú pokutu neuhradil v lehote 15 dní. S menovaným
bola vykonaná dychová skúška, ktorej výsledok bol negatívny. S vodičom bola na mieste spísaná správa
o výsledku objasňovania priestupku, kde boli uvedené skutočnosti zaznamenané a vodičovi bola daná
možnosť vyjadriť sa ku skutočnostiam, ktoré sú mu kladené za vinu. Menovaný následne do správy o
výsledku objasňovaní a priestupku vlastnoručne uviedol: „Som si vedomí, že som sa dopustil priestupku,
že som jazdil bez VP, ktorý mi bol zadržaný z dôvodu, že som nemal na zaplatenie pokuty.“ Toto
vyjadrenie, ako aj správu o výsledku objasňovania priestupku následne aj vlastnoručne podpísal. Ďalšia
jazda bola J. Ň. zakázaná.

Dňa 27.10.2014 pri ústnom pojednávaní o priestupku do zápisnice z ústneho pojednávania o priestupku
po zákonnom poučení vodič J. Ň. o. i. uviedol, že priestupku sa dopustil z jeho nedbanlivosti, bol v tom,
že má na zaplatenie pokuty ešte čas, priestupku si je vedomý, skutok ľutuje, nesúhlasí s tým, že mu má
byť zadržaný vodičský preukaz na jeden rok.

Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí poukázal na § 4 ods. 2 písm. a/, § 4 ods. 2 písm. l/, § 70 ods.
1 písm. a), § 71 ods.1 a ods.2, § 137 ods. 2 písm. p) zákona o cestnej premávke, § 22 ods. 1 písm.
c) zákona o priestupkoch.

V danom prípade vodičovi J. Ň. dňa 04.08.2014 v zmysle § 71 ods. 1 zákona o cestnej premávke
(insolventnosť t. j. za porušenie §16 ods. 4 zákona o cestnej premávke mu bola právoplatne uložená
bloková pokuta vo výške 80,-Eur, pričom bol ochotný uloženú pokutu zaplatiť, avšak nemohol tak urobiť
na mieste) bol zadržaný jeho vodičský preukaz o čom svedčí potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu
č. G.. Zároveň mu bola v súlade s § 71 ods. 2 zákona o cestnej premávke povolená jazda na 15 dní t.
j. do 20.08.2014 čo bola zároveň lehota na zaplatenie vyššie uvedenej právoplatne uloženej blokovej
pokuty. Z výpisu evidenčnej karty vodiča, ako aj z vyjadrenia samotného obvineného vyplýva, že pokutu
zaplatil až dňa 26.08.2014 teda, že J. Ň. dňa 25.08.2014 viedol vozidlo v čase zadržania vodičského
preukazu, resp. v čase jeho zadržania kedy už nemal povolenú jazdu.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia ďalej žalovaný uviedol, že J. Ň. ako vodič vozidla počas
vedenia používal telefónny prístroj bez použitia systému voľné ruky a spáchanie tohto priestupku počas
celého konania žiadnym spôsobom nenamietal, nespochybňoval resp. nepoprel. Argumentoval, že
napriek absencii fotodokumentácie resp. videozáznamu zo spáchania priestupku považuje tento skutok
za riadne zadokumentovaný, preukázaný a zastáva názor, že telefonovanie počas vedenia vozidla je
pozorovaním postrehnuteľná činnosť. Vzhľadom na charakter priestupku je nepochybné, že konaním
obvineného došlo k porušeniu záujmu verejnosti tým, že tento vykonával činnosť vedenia vozidla v
čase, keď tak vykonávať nemohol resp. nesmel t. j. v čase zadržania jeho vodičského preukazu. Miera
porušenia záujmu spoločnosti je zároveň vyjadrená v § 137 ods. 2 písm. p) zákona o cestnej premávke,
podľa ktorého vedenie motorového vozidla v čase zadržania vodičského preukazu je porušenie pravidiel
cestnej premávky závažným spôsobom.

Tvrdenie J. Ň. v podanom odvolaní resp. na ústnom pojednávaní o priestupku, ktorý tvrdil, že si myslel,
že má čas na zaplatenie pokuty, považuje za ničím nepodložené.

K tvrdeniu o nedostatočne zistenom skutkovom stave zo strany prvostupňového správneho orgánu, keď
rozhodnutie o priestupku resp. spisový materiál neobsahovali potvrdenie o zadržaní jeho vodičského
preukazu resp. blok na pokutu nezaplatenú na mieste žalovaný uviedol, že tieto podklady neboli k



náležitému zisteniu skutkového stavu nevyhnutne potrebné, pretože všetky požadované náležitosti boli
zistiteľné z evidenčnej karty vodiča, ktorá bola súčasťou spisového materiálu. Vzhľadom na skutočnosť
že prvostupňové a druhostupňové konanie tvoria jeden celok, ako aj za účelom odstránenia akýchkoľvek
pochybností, žalovaný si zabezpečil aj uvedené podklady t. j. potvrdenie o zadržaní vodičského
preukazu ev. č. G. zo dňa 04.08.2014 ako aj blok na pokutu nezaplatenú na mieste ev. č. XXXXXXXX
zo dňa 04.08.2014 na sumu 80,-Eur.

Žalovaný sa plne stotožnil s názorom prvostupňového správneho orgánu, že ku skutku došlo tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia o priestupku t. j. že J. Ň. ako vodič vozidla počas vedenia
používal telefónny prístroj bez použitia systému „voľné ruky“ a zároveň viedol motorové vozidlo počas
zadržania vodičského preukazu. Žalovaný preskúmal aj postup prvostupňového správneho orgánu pred
vydaním rozhodnutia o priestupku a zistil, že pri rozhodovaní vychádzal z listinných dôkazov a podkladov,
ktoré tvoria súčasť priestupkového spisu a boli obstarané zákonným spôsobom.

Žalovaný preskúmal aj postup prvostupňového správneho orgánu pri určení druhu sankcie a jej výmery,
zistil, že pri určovaní druhu a výšky sankcie prvostupňový správny orgán prihliadal na závažnosť
priestupku, najmä na spôsob a okolnosti jeho spáchania, na jeho následky, na mieru zavinenia,
spoločenskú nebezpečnosť, ako aj na osobu páchateľa t. j. že menovaný ako vodič vozidla počas
vedenia vozidla obsluhoval telefónny prístroj bez použitia systému „voľné ruky“ a zároveň viedol vozidla
v čase zadržania vodičského preukazu za insolventnosť, pričom nemal zaplatenú právoplatne uloženú
blokovú pokutu po 15 dňovej lehote, čím závažným spôsobom porušil pravidlá cestnej premávky. K
priestupku došlo v popoludňajších hodinách na mieste verejne prístupnom, kedy je zvýšená frekvencia
cestnej premávky. Z evidenčnej karty vodiča je zrejmé, že je držiteľom vodičského oprávnenia od roku
2006 a v evidenčnej karte má za obdobie posledných dvoch rokov 4 záznamy o porušení rôznych
pravidiel cestnej premávky, pričom za obdobný skutok doposiaľ nebol postihnutý. Prihliadal aj na osobu
menovaného, na skutočnosť, že sankcia má pôsobiť nielen represívne, ale aj výchovne. Za uvedené
priestupky podľa § 22 ods. 1 písm. c/, l/ zákona o priestupkoch podľa ods. 2 písm. a/ citovaného
ustanovenia uložil sankciu vo výške 300,-Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12
mesiacov. Poukázal, že za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. c/ zákona o priestupkoch sa podľa §
22 ods. 2 písme a/ uloží pokuta od 300,-EUR do 1 300,-Eur a zákaz činnosti od 1 roka do 5 rokov.
Obvinenému z priestupku prvostupňový správny orgán uložil pokutu a zákaz činnosti viesť motorové
vozidlá na najnižšej možnej hranici sankčného pásma. Zákonodarca neumožnil správnemu orgánu
možnosť výberu (alternatívy) jednej z viacerých sankcií, ale za priestupky, ktoré zahrnul v ustanovení §
22 ods. 1 písm. a/ až c/ zákona o priestupkoch, ako priestupky s vysokou spoločenskou nebezpečnosťou
ustanovil, že sa uloží pokuta a zákaz činnosti. Podľa logického výkladu spojky „a“, spojka „a“ je logickým
operátom s kumulatívnou funkciou a nie alternatívou.

Žalovaný aj s odkazom na vyššie uvedené skutočnosti nemal žiaden dôvod zmeniť uloženú sankciu
lebo bola uložená a odôvodnená v súlade so zákonom a jej výška je primeraná porušeniu právneho
predpisu tak, ako to prvostupňový správny orgán dostatočne uviedol a odôvodnil vo svojom rozhodnutí.
Obvinený pritom mal a mohol vedieť, že za ním spáchaný priestupok podľa § 22 ods. 2 písm. c/ zákona o
priestupkoch možno uložiť aj príslušný druh sankcie a následky svojho nesprávneho konania si tak mal
uvedomiť v dostatočnom časovom predstihu a to vzhľadom k následkom, ktoré mu s poukázaním na
porušenie právneho predpisu a jeho následné kvalifikovanie ako priestupku hrozili. Týmto skutočnostiam
mal obvinený prispôsobiť svoje konanie dňa 25.08.2014.

Žalovaný ďalej konštatoval, že sankcia je opatrenie štátneho donútenia ukladané príslušnými správnymi
orgánmi za priestupok jeho páchateľovi, pričom mu spôsobuje určitú ujmu a zároveň vyslovuje morálne
odsúdenie jednak priestupku, jednak jeho páchateľovi, kde pri jej ukladaní správny orgán postupuje
podľa ustanovenia § 12 zákona o priestupkoch. Pri určovaní výšky uloženej sankcie, ktorá však musí
byť uložená v zákonom stanovenom rozpätí postupuje správny orgán na základe zákonom povolenej
voľnej úvahy, pričom jeho rozhodnutie nesmie vybočiť z medzí a hľadísk stanovených zákonom. Správny
orgán posudzuje primeranosť sankcie vo vzťahu ku konkrétnemu prípadu, o ktorom rozhoduje. Žalobca
mal a mohol vedieť, že vyššie uvedeným konaním porušuje príslušné ustanovenia zákona o cestnej
premávke a zároveň mal a mohol vedieť, že za ním spáchaný priestupok je možné podľa ustanovenia §
22 ods. 2 zákona o priestupkoch uložiť aj príslušný druh a výšku sankcie. Takéto hodnotenie potvrdzuje
ustanovenie § 2 zákona č. 1/1993 Z. z. o zbierke zákonov Slovenskej republiky, podľa ktorého o
všetkom, čo bolo v zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym



každému, koho sa to týka, domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov
je nevyvrátiteľná. Samotná sankcia, ktorá je právnym následkom priestupku má pritom predovšetkým
represívny charakter, pričom však pôsobí aj preventívne. Represívny charakter spočíva v tom, že sankcia
pôsobí ako určitá ujma, ktorá vznikne páchateľovi priestupku za jeho preukázané protiprávne konanie
a preventívny charakter spočíva v pôsobení na páchateľa priestupku, aby v budúcnosti nepokračoval
v protiprávnom konaní a nedopúšťal sa protiústavného konania. V uvedenom prípade bola sankcia
uložená v súlade so zákonom, jej výška je primeraná porušeniu právneho predpisu tak, ako to
prvostupňový správny orgán dostatočne uviedol a odôvodnil vo svojom rozhodnutí.

Včas podanou žalobou (zhodnou s odvolaním) sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia
žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a žiadal veci vrátiť žalovanému
na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.
Spolu so žalobou žiadal o odklad vykonateľnosti uvedeného rozhodnutia žalovaného v spojení s
rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu z dôvodu, že zákaz činnosti viesť motorové vozidlo
ohrozí jeho pracovné, zárobkové možnosti a jeho súkromný život.

Poukázal, že rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu
považuje za nezákonné, uloženú sankciu považuje za neprimerane prísnu a neadekvátnu povahe
spáchaného priestupku. Myslel si, že na zaplatenie pokuty má ešte čas, toto pochybenie v podobe
omeškania zaplatením oľutoval. Argumentoval, že zadržaniu jeho vodičského preukazu predchádzalo
blokové konanie, v ktorom nebol schopný zaplatiť pokutu na mieste, v takom prípade sa vydáva blok
na pokutu na mieste nezaplatenú s poučením o spôsobe zaplatenia pokuty v lehote jej zaplatenia
a následkoch nezaplatenia pokuty. Prevzatie tohto bloku páchateľ priestupku potvrdí. Je pravou, že
pokutu zaplatil až dňa 26.08.2014 a mal ju podľa polície zaplatiť dňa 19.08.2014. Namietal, že nevedel
svojmu právnemu zástupcovi pre nečitateľnosť a prekrytie pečiatkou na fotokópii bloku na pokutu
nezaplatenú na mieste, či uvedený ako dátum vykonateľnosti je 20.08.2014 a či tento údaj bol vypísaný
už dňa 04.08.2014 spolu s dátumom právoplatnosti rozhodnutia (bloku alebo nie). Pokiaľ by ale údaj
o vykonateľnosti neskorší dátum bol uvedený už pri odovzdaní bloku, mohlo uvedené pôsobiť na
účastníka zmätočne z hľadiska začatia plynutia lehoty na podanie. Má za to, že sankcia za omeškanie zo
zaplatením pokuty v trvaní 4 pracovných dní v podobe zákazu činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12
mesiacov v spojení s pokutou 300,-Eur je neprimerane prísna. Dôvodil, že pokuta bola zaplatená a bolo
potrebné prihliadnuť na fakt, že k zadržaniu jeho vodičského preukazu nedošlo pre závažné porušenie
pravidiel cestnej premávky, ale pre insolventnosť.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 20.05.2015 zo trval na skutkovej a právnej argumentácií uvedenej v
odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zároveň uviedol,
že na základe žiadosti J. Ň. bol rozhodnutím ODI v Prešove zo dňa 08.04.2015 v zmysle § 83 ods. 4
zákona o priestupkoch odložený výkon rozhodnutia o priestupku č. p.: ORPZ-PO-ODI2-722/2004-P zo
dňa 27.10.2014 a to až do právoplatného rozhodnutia súdu v uvedenej veci.

Krajský súd podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.)
preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených
v žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednohlasne
dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo rozhodnutie a postup správnych orgánov sú v súlade
so zákonom.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie správneho orgánu, ktorým uznal žalobcu vinným zo spáchania
priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. c/ zákona o
priestupkoch tým, že porušil ustanovenie § 4 ods. 2 písm. a/ a ustanovenie § 4 ods. 2 písm. l/ zákona o
cestnej premávke, čím závažným spôsobom porušil pravidlá cestnej premávky podľa § 137 ods. 2 písm.
p/ zákona o cestnej premávke, pretože dňa 25.08.2014 v čase o 15.15 hod. viedol osobné motorové
vozidlo značky T. R. v čase zadržania vodičského preukazu a zároveň počas vedenia vozidla obsluhoval
telefónny prístroj. Vodičský preukaz mu bol zadržaný pre insolventnosť dňa 04.08.2014, pokuta mala
byť zaplatená do 19.08.2014, pričom pokutu zaplatil až dňa 26.08.2014. Za tento priestupok mu bola
uložená pokuta vo výške 300,- Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov.

Žalovaný ako odvolací orgán podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.



Vzhľadom na obsah žalobných námietok, súd skúmal či správne orgány mohli uložiť žalobcovi za
spáchaný priestup ako sankciu iba pokutu, či sankcia za žalobcom spáchaný priestupok je primeraná
a v súlade so zákonom.

Podľa § 4 ods. 2 písm. a/ pred bodkočiarkou zákona o cestnej premávke, vodič nesmie viesť
motorové vozidlo bez príslušného vodičského oprávnenia, v čase jeho odobratia alebo počas zadržania
vodičského preukazu.

Podľa § 4 ods. 2 písm. l/ pred bodkočiarkou zákona o cestnej premávke, vodič nesmie počas vedenia
vozidla používať telefónny prístroj okrem telefonovania s použitím systému „voľné ruky“ alebo vykonávať
inú obdobnú činnosť, ktorá nesúvisí s vedením vozidla.

Podľa § 70 ods. 1 písm. a/ zákona o cestnej premávke, policajt je oprávnený zadržať vodičský preukaz
vydaný orgánom Slovenskej republiky alebo orgánom iného štátu, ak možno uložiť trest alebo sankciu
zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla

Podľa § 70 ods. 4 zákona o cestnej premávke policajt bezodkladne vydá o zadržaní vodičského preukazu
potvrdenie a najneskôr v nasledujúci pracovný deň po zadržaní vodičského preukazu zašle vodičský
preukaz orgánu policajného zboru príslušnému podľa miesta, kde bol vodičský preukaz zadržaný. V
potvrdení môže policajt povoliť ďalšiu jazdu s vozidlom najviac na 15 dní, ak takou jazdou nebude
ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky; povolenie platí len na území Slovenskej
republiky.

Podľa § 71 ods. 1 zákona o cestnej premávke, policajt je oprávnený zadržať vodičský preukaz okrem
dôvodov podľa § 70 ods. 1 aj vtedy, ak vodič motorového vozidla, ktorému je v blokovom konaní za
priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky uložená pokuta, je ochotný ju zaplatiť, ale
nemôže tak urobiť na mieste.

Podľa § 71 ods. 2 zákona o cestnej premávke, policajt na mieste vydá o zadržaní vodičského preukazu
podľa ods. 1 potvrdenie, v ktorom povolí ďalšiu jazdu na 15 dní; povolenie platí len na území Slovenskej
republiky. V potvrdení musí byť uvedený rozsah udeleného vodičského oprávnenia a spôsob vrátenia
vodičského preukazu.

Podľa § 71 ods. 4 zákona o cestnej premávke, ak páchateľ priestupku preukázateľne zaplatil uloženú
blokovú pokutu v lehote podľa ods. 2, zadržaný vodičský preukaz sa mu bezodkladne vráti po tom,
čo sa orgán policajného zboru o zaplatení pokuty dozvedel. Páchateľ priestupku je na účely prevzatia
zadržaného vodičského preukazu povinný dostaviť sa na orgán policajného zboru.

Podľa § 137 ods. 2 písm. p/ pred bodkočiarkou zákona o cestnej premávke, porušením pravidiel cestnej
premávky závažným spôsobom je vedenie motorového vozidla bez príslušného vodičského oprávnenia
počas zadržania vodičského preukazu.

Podľa § 22 ods. 1 písm. c/ zákona o priestupkoch, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky sa dopustí ten, kto vedie motorové vozidlo počas zadržania vodičského preukazu.

Podľa § 22 ods.2 písm. a/ zákona o priestupkoch, za priestupok podľa odseku 1 písm. a/ až c/ sa uloží
pokuta od 300 Eur do 1 300 Eur a zákaz činnosti od jedného roku do piatich rokov.

Podľa § 3 zákona o priestupkoch, na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak
zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.

Podľa § 4 ods. 1 písm. b/ zákona o priestupkoch, priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ
nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom
na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.



Keďže pre naplnenie skutkovej podstaty priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. c/ zákona o priestupkoch
nie je potrebné úmyselné zavinenie, je v zmysle § 3 v spojení s ustanovením § 4 ods. 1 písm. b/ zákona
o priestupkoch daná zodpovednosť žalobcu za tento priestupok.

V priebehu správneho konania aj v konaní pred súdom žalobca svoju zodpovednosť za protiprávne
konanie uznal. Namietal, že sankcia je neprimerane prísna.

Podľa § 11 ods. 1 zákona o priestupkoch, za priestupok za priestupok možno uložiť tieto sankcie:

a/ pokarhanie,
b/ pokutu,
c/ zákaz činnosti,
d/ prepadnutie veci.

Podľa § 11 ods. 2 zákona o priestupkoch, sankciu možno uložiť samostatne alebo s inou sankciou;
pokarhanie nemožno uložiť spolu s pokutou.

Pokiaľ správne orgány pri ukladaní sankcie za porušenie povinnosti uloženej zákonom, s ktorou zákon
spája uloženie pokuty a zákazu činnosti uložili obe sankcie, postupovali v súlade so zákonom. Správne
orgány správne aplikovali doslovný výklad ustanovenia § 22 ods. 2 písm. a/ zákona o priestupkoch,
pretože za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. c/ zákona o priestupkoch zákonodarca neumožnil
správnemu orgánu možnosť výberu (alternatívy) jednej z viacerých sankcií, ale za priestupky, ktoré
zahrnul v ustanovení § 22 pod ods. 1 písm. a/ až c/ zákona o priestupkoch ako priestupky s vysokou
spoločenskou nebezpečnosťou ustanovil, že sa uloží pokuta a zákaz činnosti. Správne pritom správne
orgány vychádzali z toho, že podľa logického výkladu spojky „a“ spojka „a“ je logickým operátorom
s kumulatívnou funkciou a nie alternatívou (pozri rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžg/15/2011 zo dňa
19.07.2011).

Krajský súd poukazuje, že všeobecná časť zákona o priestupkoch, do ktorej je zahrnuté aj ustanovenie
§ 11 zákona o priestupkoch určuje všeobecné pravidlá aplikácie osobitnej časti zákona o priestupkoch,
pričom § 11 ods. 1 citovaného zákona iba taxatívne uvádza druhy sankcií, aké možno za priestupky
uvedené v osobitnej časti zákona o priestupkoch uložiť. Ustanovenie § 11 ods. 2 citovaného zákona
uvádza spôsob ich uloženia, resp. uvádza ktoré sankcie nemožno uložiť súčasne. Toto ustanovenie
iba negatívne vymedzuje, že pokarhanie nemožno uložiť spolu s pokutou. Uloženie sankcie pokuty a
zákazu činnosti kumulatívne, nebráni všeobecná časť zákona o priestupkoch, keď v ustanovení § 11
ods. 2 veta pred bodkočiarkou uvádza, že sankciu možno uložiť samostatne alebo s inou sankciou.
Osobitná časť zákona do ktorej patrí aj ustanovenie § 22 ods. 2 písm. a/ zákona o priestupkoch určuje
konkrétne druhy sankcií a upresňuje spôsob ich uloženia (tak ako v danom prípade uloženie sankcie
pokuty a zákazu činnosti za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods.
1 písm. c/) za konkrétne skutkové podstaty priestupkov. Je nepochybné, že uloženie sankcií (pokuty
a zákaz činnosti) ako aj jej výška, či dĺžka trestu sú zásadne v právomoci správnych orgánov a to, či
bude pokuta a zákaz činnosti uložená v maximálnej výške alebo dĺžke, závisí od uváženia správnych
orgánov, pričom správny orgán je povinný rešpektovať kritéria stanovené zákonom. Správne uváženie
je v zásade preskúmateľné súdom. Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom
povolenej voľnej úvahy (správne uváženie) preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí
a hľadísk ustanovených zákonom, pričom súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia
(§ 245 ods. 2 O.s.p.).

Úlohou súdu v správnom súdnictve podľa druhej hlavy V. časti O.s.p. nie je nahrádzať činnosť správnych
orgánov, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť či správne
orgány splnili povinnosť stanovené zákonom (R 60/2000 druhá veta), pričom súd iba skúma či toto
uváženie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, či je v súlade s pravidlami logického
myslenia, a či podklady pre taký úsudok boli zistené úplne a riadny procesným postupom (R 52/2003).

Na námietky právneho zástupcu žalobcu uvedené na pojednávaní súd neprihliadol pretože sú
rozšírením dôvodov žaloby v rozpore s ustanovením § 250h ods. 1 O.s.p. Rozšíriť rozsah napadnutia
správneho orgánu môže žalobca len v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu
v poslednom stupni (§ 250b O.s.p.).



Súd však na objasnenie poukazuje, že žalobcom môže byť fyzická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich
právach (§ 250 ods. 2 O.s.p.). Skutočnosť, že bol ukrátený na svojich subjektívnych právach a
povinnostiach žalobca nepreukázal keď tvrdil, že v rozpore so zákonom na bloku na pokutu nezaplatenú
na mieste bol uvedený deň vykonateľnosti tohto rozhodnutia 20.08.2014 a zároveň aj na potvrdení o
zadržaní vodičského preukazu bolo uvedené, že potvrdenie platí ako vodičský preukaz do 20.08.2014.
Žalobca tvrdil, že podľa § 71 ods. 2 zákona o cestnej premávke mal byť vyznačený dátum na bloku
aj na potvrdení o zadržaní vodičského preukazu 19.08.2014, a nie deň 20.08.2014. Táto skutočnosť
však nespôsobuje nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí, pretože pokutu zaplatil žalobca až
dňa 26.08.2014. Správnymi orgánmi bolo jednoznačne preukázané, že žalobca viedol vozidlo dňa
25.08.2014 v čase zadržania vodičského preukazu.

Súd nesúhlasí ani s tvrdením žalobcu, že sankcia je neprimerane vysoká nakoľko nedošlo k závažnému
porušeniu pravidiel cestnej premávky, ale k zadržaniu jeho vodičského preukazu došlo pre insolventnosť.
Toto tvrdenie nie je pravdivé, pretože nerešpektovanie zákazu vyplývajúceho zo zadržania vodičského
preukazu policajtom je zároveň zákonodarcom označená ako porušenie pravidla cestnej premávky
závažným spôsobom v § 137 ods. 2 písm. p) zákona o cestnej premávke, nakoľko toto je v prevažnej
miere páchané úmyselným zavinením.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca nebol v konaní úspešný, žalovaný
nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch
vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 8015200323)

  1. 28. 3. 2014Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/33/2016 z 28. 3. 2014
  2. 21. 1. 2016Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6S/14/2015 z 21. 1. 2016 (toto rozhodnutie)