Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 5S/14/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200324 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8015200324.1 Rozhodnutie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a sudkýň Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci žalobcu W.. W. G., bytom G. Y. XX, právne zastúpeného JUDr. Martinom Tomasom, advokátom, so sídlom v Poprade, Ul. 1. mája 216/7, proti žalovanému Okresnému úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov, Námestie mieru 3, Prešov, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. OU-PO-OOP1-2015/003200/ FRA zo dňa 06. februára 2015 na základe žaloby takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný ako príslušný odvolací orgán podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v spojení s ust. § 5 a § 7 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní ( ďalej len „Správny poriadok") vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Okresného úradu Poprad, odbor všeobecnej vnútornej správy ( ďalej len „prvostupňový správny orgán") č. OU-PP-OVVS-2014/009562-16, PR.2014/678-2MB zo dňa 14.11.2014 rozhodol tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zmenil v časti, v ktorej sa žalobcovi ukladá sankcia takto: „Správny orgán podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a/ a § 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch ukladá obvinenému W. G. za tento priestupok sankciu - pokarhanie." V ostatnom sa rozhodnutie potvrdzuje a odvolanie zamieta. Chybu v písaní spočívajúcu v uvedení nesprávneho priezviska obvineného v zmenenom výroku žalovaný opravil písomným podaním č. OU-PO-OOP1-2015/003200/FRA zo dňa 09.04.2015 a to tak, že správne výrok znie: „Správny orgán podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a/ a § 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov ukladá obvinenému W. G. za tento priestupok sankciu - pokarhanie." Rozhodnutie odôvodnil tým, že prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 14.11.2014 rozhodol, že žalobca - obvinený W. G. sa uznáva vinným z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch"), ktorého sa dopustil tým, že dňa 02.06.2014 v čase okolo 10.40 hod. v predajni s mobilnými telefónmi na Nám. sv. Egídia č. 36 v Poprade fyzicky napadol W. Q., tak že potom, čo W. Q. do neho strčil rukou, toho udrel päsťou do tváre, čím mu spôsobil ľahké zranenie a to tržnú radu na hornej pere vľavo s dobou liečenia 6 dní, teda svojím konaním úmyselne narušil občianske spolunažívanie drobným ublížením na zdraví. Žalobcovi bola za tento skutok uložená sankcia - pokuta vo výške 20 Eur. Zároveň prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi povinnosť uhradiť štátu trovy konania vo výške 16 Eur. Ďalej uviedol, že z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu okrem iného vyplýva, že prvostupňový správny orgán začal konanie o priestupku voči žalobcovi na základe predloženého priestupkového spisu Obvodného oddelenia PZ Poprad č.p.: ORPZ-PP-OPP3-419/2014-P zo dňa 18.07.2014, podľa ktorého bol žalobca dôvodne podozrivý z toho, že dňa 02.06.2014 v čase okolo 10.40 hod. v predajni s mobilnými telefónmi na Ul. Námestie sv. Egídia 36 v Poprade mal fyzicky napadnúť W. Q., že ho mal udrieť päsťou do tváre, čím mu mal spôsobiť ľahké zranenie. Z vykonaného dokazovania bolo správnym orgánom zistené, že žalobca dňa 02.06.2014 v čase o 10.46 hod. v predajni mobilných telefónov na Námestí sv. Egídia v Poprade po predchádzajúcom slovnom a fyzickom konflikte v prítomnosti šiestich osôb fyzicky napadol W. Q. tak, že ho udrel pravou rukou zovretú v päsť do oblasti tváre, čím mu spôsobil ľahké zranenie a to tržnú ranu na hornej pere vyžadujúcu si šitie s dobou PN od 03.06.2014 do 08.06.2014. Na základe uvedeného dospel k záveru, že konaním žalobcu mohli byť naplnené všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, preto túto časť priestupkovej veci postúpil podľa § 71 písm. a/ zákona o priestupkoch prokurátorovi a konanie o priestupku podľa § 76 ods. 1 písm. l/ zákona o priestupkoch zastavil dňa 09.09.2014 rozhodnutím č. OU-PP- OVVS-2014/009562-11,PR 2014/678-2MB. Dňa 15.10.2014 bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené uznesenie povereného príslušníka Obvodného oddelenia PZ v Poprade ČVS: ORP-1329/PP- PP-2014 zo dňa 29.09.2014, ktorým bola vec z podozrenia z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, z ktorého bol podozrivý žalobca odovzdaná Okresnému úradu Poprad na prejednanie priestupku. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.10.2014. K zistenému skutkovému stavu uviedol, že W. Q. v priestupkovej veci pod č. 2014/691-2MB uviedol, že dňa 02.06.2014 bol v predajni mobilných telefónov na Námestí sv. Egídia, kde boli reklamovať telefón jeho sestry, ktorý jej bol predaný ako nový, avšak zistil, že už bol používaný. Po slovných výmenách názorov s personálom predajne, im boli peniaze vrátené. Keď odchádzal z predajne, jeho matka ešte chcela povedať svoj názor, že sa im to ešte vráti, že takto klamú ľudí. Potom videl, ako žalobca na ňu slovne vyletel, posielal ju do piče. Stál blízko nej, bál sa, že ju napadne. Keď to uvidel, utekal k ním, kde žalobcu otvorenou dlaňou tlačil od svojej matky, aby nedošlo k napadnutiu. Odtlačil ho, neodsotil ho, kričal na neho, že čo si to dovoľuje. Bránil svoju matku, nemal v úmysle útočiť na neho. Bol z toho celého prekvapený, ako sa mohli tak mladí ľudia, žalobca a p.. J. správať ku starému človeku - k jeho matke, ktorú posielali do piče. Bolo to pre neho nepochopiteľné. Ako ho od nej odtlačil on ho silno udrel päsťou do tváre. Uviedol, že žalobca to prehnal. Rozťal mu peru, v nemocnici mu to šili. Hneď povedal, že volá políciu, čo aj urobil. Na otázku prvostupňového správneho orgánu koľko bolo zákazníkov v predajni v čase útoku na jeho osobu, odpovedal, že keď prišli na predajňu, bol tam asi jeden zákazník a pri útoku ich tam bolo viac, ale nevedel koľko. Žalobca vo výpovedi uviedol, že dňa 02.06.2014 bol v práci v predajni mobilných telefónov. Mal zákazníkov ako každý deň. Pán Q. prišiel do predajne už nabudený, nahnevaný, arogantný a hneď išiel k jeho kolegyni p. J.. Išiel tam za ňou s telefónom, o ktorom tvrdil, že nebol nový, ale používaný. To však nebola pravda. K tomu uviedol, že zákazník má vždy právo odskúšať si nový mobilný telefón. Aj telefón, ktorý kupoval p. Q. bol pred tým takto skúšaný, ale nebol nikomu predaný. Niektorý zákazník si do neho vložil svoje meno pri prihlásení do telefónu. Jeho kolegyňa s ním celý čas komunikovala a on sa venoval iným zákazníkom. Kolegyňa vrátila p. Q. peniaze. Mala mu vrátiť 189 Eur, dala mu 200 Eur, on jej mal vydať, avšak povedal, že to je dobre a išiel preč. Ako odchádzal, jeho matka p. Q. začala nadávať jeho kolegyni, že je sviňa, že okráda ľudí a pokračovala ďalej. Dodal, že k tomu sa bude vedieť lepšie vyjadriť kolegyňa. Pribehol a povedal p. Q. cit.: „Pani páľte už do puče." Toto sa udialo asi 3-4 metre od vchodových dverí do predajne. Presne v tomto znení sa k nej vyjadril. Otočil sa a išiel k svojmu pultu. Ako odchádzal, tak pribehol k nemu p. Q., ktorý sa ovalil na neho a odzadu ho udrel lakťom do chrbta. Na to sa otočil a udrel p. Q. päsťou pravej ruky do oblasti tváre a povedal mu, aby ho nenapádal. Potom sa už nedialo nič. Pán Q. zavolal políciu. Chcel aj on, ale nevedel sa tam dovolať. Na lekárskom ošetrení nebol. Dňa 12.11.2014 vo svojej výpovedi uviedol, že k veci už vypovedal jedenkrát pred správnym orgánom a dvakrát na polícii. K veci už všetko vypovedal a nevedel, čo by ešte dodal, iba ak to, že sa iba bránil útoku p. Q. v obave o svoje zdravie a život. Na svojich predchádzajúcich výpovediach trval. Svedkyňa E. Q. vo výpovedi uviedla, že dňa 02.06.2014 išla so svojim synom W. Q. do predajne mobilných telefónov v Poprade. Išli reklamovať telefón, ktorý bol už použitý a bol im predaný ako nový. Prevažne rozprával jej syn a vec vybavoval. Všetko bolo vykonané v ich prospech a peniaze im boli vrátené. Jej syn im povedal, že to bude riešiť cez slovenskú obchodnú inšpekciu. B. J. zobrala telefón a išla s ním za p. G.. Jej syn išiel za nimi, nechcel, aby z neho všetko vymazali, aby nemali dôkaz. Ako to bolo vyriešené, ešte povedala tej pani, že ich pán Boh potresce za to svinstvo, čo robia. Ako to dopovedala, jeden zákazník sa jej opýtal, že čo sa stalo. Povedala mu, že tam predávajú použité telefóny. Na to vybehol jej kolega a poslal ju do piče. Aj tá pani ju poslala do piče. Priznala, že to dobre všetko nepočula, má načúvacie zariadenie v uchu a nedobre počuje. Bola z toho prekvapená. Ako to počul jej syn, vrátil sa, nakoľko už bol na odchode. Jej syn sa ho opýtal, že čo jej to povedal a slabo ho odstrčil. Nič viac mu nepovedal. Žalobca bol nervózny a potom päsťou udrel jej syna do tváre. Tiekla mu krv. Potom zavolal políciu. Svedkyňa M. J. vo výpovedi uviedla, že dňa 02.06.2014 bola v práci, v predajni mobilných telefónov na Námestí sv. Egídia v Poprade. V čase okolo 10.30 hod. prišli na predajňu p. Q. s matkou. B. Q. bol od začiatku arogantný, kričal na ňu. Kričal, že im predali používaný telefón, že ich oklamali. Hučal do nej. Poprosila ho, aby jej ten telefón ukázal. On stále hučal a nič jej neukázal. Kričal, že chce vrátiť peniaze. Uviedla, že zákazník má vždy právo odskúšať si nový telefón. Aj telefón, ktorý kupoval p. Q. bol predtým takto odskúšaný, ale nebol nikomu predaný. Niektorý zákazník si do neho vložil svoje meno pri prihlásení do telefónu. Riešila to aj s kolegom žalobcom, nakoľko oni na to nemali žiadne právo. Povedala mu, že sa s nimi nebude naťahovať a peniaze im dala. Mala však iba 100 Eur, nemala mu ako dať presne, preto mu dala 200 Eur a on jej mal vrátiť 11 Eur. Peniaze jej však nevydal a povedal, že to je za poštovné. Povedala mu, že v poriadku, ale nech jej ukáže obálku, že koľko platil za poštovné, on však povedal, že to je v poriadku. Ako im dala peniaze, p. Q. išiel smerom von z predajne. B. Q. to ešte nedalo, zostala pri jej pulte a povedala jej, že je sviňa, špina a zlodejka, že okrádajú zákazníkov a že sa majú ísť dať vyspovedať. Na to jej povedala, že v poriadku, že pôjde. Potom tam pribehol jej kolega a povedal jej, cit.: „Pani choďte už do puče." Mali tam veľa zákazníkov a bolo to nepríjemné. Ako to dopovedal, pribehol tam p. Q., ktorý už bol na odchode z predajne. Jej kolega už išiel k svojmu pultu, kde p. Q. išiel za ním, zozadu do neho skočil a palicou, ktorú držal v ruke ho udieral po chrbte. Pán Q.. sa otočil a raz ho udrel päsťou do tváre. A tým sa to všetko skončilo. Bola privolaná polícia a vec bola zdokumentovaná. Na záver uviedla, že nikomu nenadávala, nikoho nenapadla. Má skúsenosti s takými zákazníkmi, arogantnými a vždy sa snaží správať slušne. Konštatoval, že súčasťou priestupkového spisu Obvodného oddelenia PZ Poprad č.p.: ORPZ-PP- OPP3-419/2014-P je videozáznam z kamerového systému nainštalovaný v predajni mobilných telefónov na Námestí sv. Egídia 36 v Poprade. Z lekárskeho potvrdenia pre účely polície vyplýva, že dňa 02.06.2014 o 11.24 hod. bolo W. Q. ošetrené ľahké zranenie a to tržná rana na hornej pere vľavo a zároveň z potvrdenia MUDr. Anny Bendíkovej vyplýva, že menovaný bol od 03.06.2014 do 08.06.2014 práceneschopný. Ďalej konštatoval, že žalobca po ukončení dokazovania využitím práva vyplývajúceho z ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku sa vyjadril, že k podkladom by uviedol iba to, že všetky boli zabezpečené zákonným spôsobom, netrval na zopakovaní výsluchov p. Q., p. Q., ich obsah si prečítal a k ich výpovediam uviedol, že je to ich výmysel lebo veci sa diali úplne inak, časť deja je vidieť aj na kamerovom zázname. Nenavrhol v tomto štádiu vykonanie ďalších dôkazov a dodal, že jeden dôkaz ešte má v rezerve a použije ho v prípade negatívneho vývoja tejto veci proti jeho osobe. Dôvodil, že zdravie ako právom chránený záujem nielen v oblasti občianskeho, ale aj v oblasti trestného práva, je jedným z najdôležitejších záujmov, na ktorom by mali byť právne poriadky ktoréhokoľvek spoločenského zriadenia postavené. Ublížením na zdraví sa rozumie stav, ktorý sa prejavuje v poruche zdravia alebo ochorením, ktorého porušením normálnych telesných alebo duševných funkcií zhoršuje, nie iba na krátku dobu, obvyklý spôsob života poškodeného a ktorý vyžaduje lekárske ošetrenie. Konštatoval, že prvostupňový správny orgán pred vydaním tohto rozhodnutia o priestupku preštudoval celý spisový materiál, vyhodnotil jednotlivé dôkazy vykonané na ústnych pojednávaniach konaných v dňoch 19.08.2014 a 12.11.2014 a vyplývajúce z vyšetrovacieho spisu Obvodného oddelenia PZ v Poprade, ČVS: ORP-1329/PP-PP-2014 samostatne a v ich vzájomnej súvislosti z hľadiska ich významnosti, zákonnosti a pravdivosti a dospel k záveru, že pre rozhodovanie v predmetnej priestupkovej veci sú svedecké výpovede E. Q., M. J., W. Q. a výpoveď žalobcu významné, nakoľko obsahujú skutočnosti týkajúce sa predmetnej priestupkovej veci a boli získané využitím zákonných prostriedkov. Zároveň významným dôkazom pre rozhodovanie v predmetne veci je aj videozáznam z kamerového systému nainštalovaného v predajni mobilných telefónov na Námestí sv. Egídia 36 v Poprade. Na základe týchto dôkazov dospel k záverom, že všetky svedecké výpovede potvrdzujú, že žalobca udrel päsťou do oblasti tváre W. Q., čomu však predchádzal vzájomný slovný konflikt medzi W. Q. a E. Q. na jednej strane a žalobcom a M. J. na strane druhej a fyzické napadnutie žalobcu zo strany W. Q., ktorý ho zozadu chytil pravou rukou v oblasti lopatky a svojím lakťom, ktorým sa do neho zaprel, ho zatlačil ku zemi; tento sled udalostí vo svojej výpovedi potvrdil aj žalobca, ktorý tiež uviedol, že sa bránil útoku W. Q.. Z videozáznamu je zjavné, že p. Q. v čase XX:XX:XX hod. opustil predajňu. B. Q. naďalej diskutuje. V čase o 10:46:45 hod. pristupuje k p. Q. žalobca a niečo jej hovorí. Hneď na to sa otočí a odchádza. P. Q. po ňom naťahuje ruku a zvonku do predajne vbehol p. Q. o 10:46:48 hod. Pribehol k žalobcovi v čase kedy bol k nemu otočený chrbtom, pravou rukou ho chytil v oblasti lopatky, ruku zovrel v päsť a žalobcu zatlačil lakťom, ktorý sa do neho zaprel k zemi. Žalobca sa zohol, otočil a pravou rukou zovretou v päsť udrel p. Q. do tváre o 10:46:51 hod. Na základe vykonaného dokazovania vyhodnotenia jednotlivých výpovedí samostatne a v ich vzájomnej súvislosti, prvostupňový správny orgán dospel k jednoznačnému záveru, že žalobca sa skutku, ktorý sa mu kladie za vinu dopustil, čím naplnil všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch, t.j. úmyselne narušil občianske spolunažívanie drobným ublížením na zdraví, pretože jeho úmyselné konanie potvrdzujú všetci svedkovia a sám sa k fyzickému napadnutiu W. Q. priznal. Prvostupňový správny orgán tiež dospel k záveru, že žalobca svojím konaním nenaplnil všetky zákonné podmienky nutnej obrany, teda okolnosti vylučujúcej protiprávnosť činu, pretože podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch toto ustanovenie presne definuje, že nutnou obranou je konanie, ktorým niekto primeraným spôsobom odvracia priamo hroziaci útok na záujem chránený zákonom, pričom žalobca neodvracal priamo hroziaci útok, pretože W. Q. vo svojom konaní už nepokračoval a domnienka žalobcu, že v tomto konaní pokračovať bude, zákonnú podmienku priamo hroziaceho útoku nespĺňa, na základe čoho prvostupňový správny orgán uznal žalobcu vinným z tohto priestupku. Pri rozhodovaní o uložení sankcie prihliadol na priťažujúce okolnosti a to najmä na rozsah zranení spôsobených W. Q., na skutočnosť, že žalobca bol ku svojmu konaniu vyprovokovaný predchádzajúcim vzájomným slovným konfliktom a napadnutím zo strany W. Q. a svojho konania sa dopustil pred viacerými osobami. Tiež prihliadol na poľahčujúce okolnosti, najmä na osobu páchateľa, kde žalobca ešte nebol v minulosti riešený za obdobný skutok, keď pri priestupku proti občianskemu spolunažívaniu drobným ublížením na zdraví podľa § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch je možné uložiť pokutu až do výšky 99,00 Eur. Táto sankcia, ktorá bola žalobcovi uložená, t.j. pokuta vo výške 20 Eur, vystihuje stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania žalobcu a je spôsobilá i postačujúca, aby bol splnený jej účel, teda náprava páchateľa. Konštatoval, že ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, celý spisový materiál ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo. Citoval pri tom ust. § 3 ods. 1 a 5, § 32 ods. 1, § 34 ods. 4, § 46 Správneho poriadku a § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch. Dôvodil, že priestupok je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, alebo o trestný čin. Skutková podstata priestupku je charakteristická štyrmi obligatórnymi znakmi: subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka. Subjektom je páchateľ priestupku; subjektom môže byť len fyzická osoba. Podmienkou je deliktuálna spôsobilosť osoby, teda spôsobilosť naplniť svojím konaním všetky znaky skutkovej podstaty priestupku (vek 15 rokov, neexistencia dôvodov vylučujúcich nepríčetnosť). Subjektívna stránka predstavuje zavinenie; zavinenie je vnútorný psychický vzťah človeka jednak k vlastnému protiprávnemu konaniu (porušeniu (ohrozeniu) právnej normy), a jednak k výsledku tohto protiprávneho konania, ktorý má za následok trestnú alebo civilnú právnu zodpovednosť. Zo zavinenia vychádza subjektívna stránka skutkovej podstaty priestupku, ktorá vyjadruje psychický vzťah páchateľa ku skutočnostiam charakterizujúcim delikt. Objektom sú vybrané spoločenské vzťahy, ktoré sú chránené zákonom a proti ktorým konanie smeruje. Objektívna stránka je daná konaním (komisívnym, omisívnym), následkom a príčinnou súvislosťou medzi konaním a následkom (kauzálny nexus); fakultatívnymi znakmi objektívnej stránky sú čas a miesto konania. Sankciou, t.j. následkom za priestupok je pokarhanie, pokuta, zákaz činnosti a prepadnutie veci (§ 11 ods. 1 zákona o priestupkoch). Pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliada na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. Ďalej dôvodil, že ustanovením § 49 zákona o priestupkoch sa poskytuje ochrana riadnemu občianskemu spolunažívaniu. Objektívna stránka skutkových podstát tohto druhu priestupku sa konkretizuje v ustanoveniach pod jednotlivými písmenami. Subjektom priestupku podľa citovaného ustanovenia môže byť každá osoba. Subjektívnou stránkou tohto priestupku je úmyselne zavinené konanie, ktoré sa prejavuje vo vyhrážaní sa ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Objektom, t.j. chráneným spoločenským vzťahom, je občianske spolunažívanie; objektívnu stránku tvorí konanie subjektu, narušenie občianskeho spolunažívania ako následku a príčinná súvislosť medzi konaním a následkom, t.j. že konanie priestupcu viedlo k narušeniu občianskeho spolunažívania. Ustanovením písm. d/ sa chráni občianske spolunažívanie pred jeho narušovaním hrubým spôsobom, pričom najrozšírenejšie prípady hrubého správania sa výslovne uvádzajú v tomto ustanovení. Iné hrubé správanie je postihnuteľné podľa citovaného zákonného ustanovenia len vtedy, ak páchateľ ním úmyselne narušuje občianske spolunažívanie. Občianske spolunažívanie je pritom právne neurčitý pojem a všeobecne zaň možno považovať súhrn pravidiel správania, ktorých dodržanie nad rámec právnych noriem je podľa všeobecného názoru a presvedčenia nevyhnutnou podmienkou pokojného, usporiadaného, riadneho spolunažívania osôb v danom mieste, čase a situácií. Pri danom priestupku podľa citovaného zákonného ustanovenia sa vyžaduje úmyselná forma zavinenia. Za takýto priestupok je možné uložiť pokutu do 99 Eur. Uviedol, že za ublíženie na zdraví sa považuje porucha zdravia poškodeného, ktorá mu sťažuje obvyklý spôsob života alebo výkon obvyklej činnosti po dobu okolo 7 dní. Súdy sa mechanicky neobmedzujú iba na kritérium dĺžky pracovnej neschopnosti alebo iba doby trvania poruchy zdravia. Pri posudzovaní tohto pojmu vychádzajú zo zhodnotenia všetkých okolností, hlavne povahy poruchy, akými príznakmi sa prejavovala, ktorý orgán alebo ktorá funkcia bola narušená, aká bola bolestivosť poranenia a ich intenzita, aké lekárske ošetrenie si poranenie vyžiadalo a do akej miery porucha zdravia narušila obvyklý spôsob života poškodeného, vrátane toho, či a na akú dobu ho vyradila z pracovného procesu. Za predpokladu, že zo všetkých ostatných hľadísk ide o výraznú poruchu zdravia, možno za ujmu na zdraví považovať i takú poruchu, ktorá nemala obvykle požadovanú minimálnu dobu 7 dní (rozhodnutie R 16/1986 uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk). Drobné ublíženie na zdraví, hoci nie je legálne definované, je možné definovať ako takú ujmu na zdraví, ktorá nedosahuje intenzity potrebnej k naplneniu pojmu ublíženie na zdraví podľa ustanovenia § 123 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, ktoré pertraktuje, že ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Rozdiel je teda v intenzite posudzovaného činu, ktorý zasiahne do integrity poškodeného. Konštatoval, že ako odvolací orgán preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. K námietke žalobcu, že celé priestupkové konanie bolo vykonané veľmi slabo, pretože neboli vypočutí ďalší svedkovia, ktorí boli v tom čase prítomní, a že v danom prípade bol v predajni prítomný aj ďalší svedok V. W., ktorý vo veci nebol vypočutý a ktorý by jednoznačne potvrdil to, že E. Q. vulgárne nadávala M. J. v predajni, uviedol, že v zmysle citovaného ustanovenia § 34 ods. 4 Správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Z administratívneho spisu je zjavné, že prvostupňový správny orgán vykonal v konaní náležité dokazovanie procesné legálnymi dôkazmi a to výpoveďou svedkov W. Q., E. Q., M. J., žalobcu a videozáznamom z kamerového systému nainštalovaného v predajni mobilných telefónov. Je teda zrejmé, z akých dôkazných prostriedkoch pri svojom rozhodovaní vychádzal, pričom zhodne s názorom prvostupňového správneho orgánu žalovaný dospel k záveru, že správny orgán riadne vyhodnotil dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého vychádzal pri svojom rozhodovaní o priestupku žalobcu. Vykonaným dokazovaním bolo spoľahlivo zistené, že žalobca dňa 02.06.2014 v čase okolo 10:40 hod. v predajni s mobilnými telefónmi na Námestí sv. Egídia č. 36 v Poprade fyzicky napadol W. Q. tak, že potom, čo W. Q. do neho strčil rukou, toho udrel päsťou do tváre, čím mu spôsobil ľahké zranenie a to tržnú ranu na hornej pere vľavo s dobou liečenia 6 dní, teda svojím konaním úmyselne narušil občianske spolunažívanie drobným ublížením na zdraví. Žalovaný dospel tak k záveru, že prvostupňový správny orgán mal dostatok podkladov pre vydanie rozhodnutia a z tohto dôvodu sa dôvodne rozhodol nevykonať ďalšie preukazovanie skutočností, ktoré by už boli zjavne nepotrebné. Žalobca údajného svedka V. W. počas konania nenavrhol vypočuť. Vo svojej výpovedi o. i. uviedol, že nenavrhuje v tomto štádiu vykonanie ďalších dôkazov. Jeden dôkaz ešte má v rezerve a použije ho v prípade negatívneho vývoja tejto veci proti jeho osobe. Žalovaný uviedol, že podľa ust. § 34 ods. 4 Správneho poriadku, účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Pokiaľ vedel o ďalšom dôkaze na podporu jeho tvrdení mal ho uplatniť v administratívnom konaní pred prvostupňovým správnym orgánom. Z administratívneho spisuje je zrejmé, že takýto dôkaz vykonať nenavrhol. Preto je toho názoru, že správny orgán postupoval v konaní v súlade so zákonom o priestupkoch a správnom konaní. K námietke žalobcu, že to bol práve on kto predložil ako dôkaz videozáznam z kamerového systému z predajne, pretože bol presvedčený, že nič zlé a protiprávne nevykonal, žalovaný opätovne poukázal na ust. § 34 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Podľa ust. § 34 ods.5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Hodnotenie dôkazov patrí správnemu orgánu a nie obvinenému. Tento proces je ovládaný zásadou voľného hodnotenia dôkazov, ktorý spočíva v myšlienkovom postupe, pri ktorom na základe logických úsudkov a po starostlivom uvážení všetkých dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia správnym orgánom. K námietke žalobcu, že prvostupňový správny orgán vyhodnotil dôkazy jednostranne a to v jeho neprospech, pričom v danom prípade ide o okolnosť, ktorá vylučuje protiprávnosť činu. a to o nutnú obranu, pretože aj z predloženého videozáznamu bolo preukázané, že v podstate odvracal priamo hroziaci útok na svoju osobu zo strany W. Q., žalovaný citoval ust. § 2 ods. 2 zákona o priestupkoch, podľa ktorého priestupok nie je konanie, ktorým niekto odvracia a/ primeraným spôsobom priamo hroziaci útok na záujem chránený zákonom alebo b/ nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému zákonom, ak týmto konaním nebol spôsobený zrejme rovnako závažný následok ako ten, ktorý hrozil, a toto nebezpečenstvo nebolo možné v danej situácii odstrániť inak. Dôvodil, že zákon o priestupkoch upravuje okolnosti vylučujúce protiprávnosť konania v ustanovení § 2 ods. 2 a § 5 ods. 2. Nutná obrana predstavuje jednu z okolností vylučujúcu spoločenskú nebezpečnosť a protiprávnosť činu, ktorý inak vykazuje formálne znaky priestupku uvedené v osobitnej časti zákona o priestupkoch, v osobitných zákonoch a vo všeobecne záväzných nariadeniach obcí. Pri nutnej obrane sa nevyžaduje zachovanie princípu subsidiarity a proporcionality tak, ako je tomu pri krajnej núdzi, keď sa musí skúmať, či konaním v krajne] núdzi nebol spôsobený zrejme rovnako závažný dôsledok ako ten, ktorý hrozil a hroziace nebezpečenstvo nebolo možné v danej situácii odstrániť inak. Vylúčenie zodpovednosti zákon viaže na tieto podmienky: 1. musí ísť o konanie odvracajúce priamo hroziaci útok 2. musí ísť o konanie ktoré odvracia primeraným spôsobom 3. musí ísť o priamo hroziaci útok na záujem chránený zákonom. Ďalej dôvodil, že za priamo hroziaci útok treba považovať útok, ktorého následky majú bezprostredne nastať, ak by k uplatneniu nutnej obrany nedošlo. Použité prostriedky musia byť primerané. Primeranosť nutnej obrany, t.j. najmä na intenzitu a rozsah, ako aj splnenie ostatných podmienok posudzuje individuálne správny orgán, ktorý vec rieši. Žalovaný sa stotožnil s názorom prvostupňového správneho orgánu, že žalobca svojím konaním nenaplnil všetky zákonné podmienky nutnej obrany, teda okolnosti vylučujúce protiprávnosť činu. Napriek tomu, že W. Q. do neho zozadu strčil rukou, žalobca mal zohľadňovať skutočnosť, že je mladší, obratnejší ako W. Q. a na uvedené konanie mohol reagovať rovnako odstrčením, alebo odvrátiť útok iným primeraným spôsobom, ale nie úderom päsťou do tváre. K vyprovokovaniu ataku na žalobcu mohla prispieť aj komunikácia medzi ním a E. Q., matkou W. Q., ktorá ako vyplýva z videozáznamu z kamerového systému neprebiehala pokojne, pričom W. Q. mal obavy o svoju matku aj vzhľadom na jej vyšší vek a prišiel ju brániť. Uviedol, že ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu (diskrečná právomoc), zákonom dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom stanovených limitoch, hraniciach, uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu musí byť aj náležité zdôvodnené. Vo sfére žalobcu má uložená pokuta plniť ako úlohu výchovnú, tak aj represívnu a postihovať za protiprávne konanie. Uložená pokuta plní taktiež preventívnu úlohu, najmä vo vzťahu k ostatným nositeľom totožných zákonných povinností (generálne pôsobenie), ktorých musí mať silu odradiť od protiprávneho konania, t.j. narušovania pravidiel občianskeho spolunažívania. Poukázal na ust. § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch, podľa ktorého pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti sa zaoberal výškou udelenej sankcie a jej dostatočným odôvodnením. Prvostupňový správny orgán správne pri určení druhu a výmery sankcie prihliadol na priťažujúce okolnosti, a to najmä na rozsah zranení spôsobených W. Q., na skutočnosť, že žalobca bol ku svojmu konaniu vyprovokovaný predchádzajúcim vzájomným slovným konfliktom a napadnutím zo strany W. Q. a svojho konania sa dopustil pred viacerými osobami. Takiež prihliadol aj na poľahčujúce okolnosti, najmä na osobu páchateľa, kde žalobca ešte nebol v minulosti riešený za obdobný skutok, keď pri priestupku proti občianskemu spolunažívaniu drobným ublížením na zdraví podľa ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch je možné uložiť pokutu až do výšky 99 Eur, pričom žalovaný prihliadol aj na to, že žalobca bol k W. Q. otočený chrbtom, v dôsledku čoho nemohol jednoznačne vyhodnotiť dané konanie zo strany W. Q.. Žalobca si mal byť však vedomý, že ide o staršieho človeka, ktorého konanie nemalo takú intenzitu, aby žalobca reagoval úderom do oblasti tváre, ale spočívalo v odtlačení žalobcu. Rozhodnutia správnych orgán majú prostredníctvom uložených sankcií a jasného, zrozumiteľného a dostatočného odôvodnenia plniť nielen represívnu, ale aj výchovnú a preventívnu funkciu a majú mať silu odradiť ďalších jednotlivcov od protiprávneho konania. S poukázaním na tieto skutočnosti žalovaný považoval za vhodné žalobcovi za vyššie uvedené protiprávne konanie uložiť sankciu podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch vo forme pokarhania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Podľa názoru žalovaného, táto sankcia bude postačujúca na to, aby bol splnený účel, t. j. náprava páchateľa, ktorý je uložením sankcie sledovaný. V súvislosti s námietkou žalobcu, že to bola práve E. Q., ktorá slovne zaútočila na M. J., ktorá jej vulgárne nadávala a aj napriek tomu, že tzv. reklamácia W. Q. bola vybavená tak, ako to požadoval a dokonca o 11 Eur si pri uvedenej reklamácii ponechal viac, čím ho v podstate okradol, žalovaný uviedol, že ak má žalobca podozrenie zo spáchania protiprávneho konania môže to oznámiť príslušným orgánom. Vo vzťahu k námietke, že výpovede W. Q. a E. Q. nekorešpondujú s predloženým videozáznamom a sú podľa neho účelové, pričom na E. Q. fyzicky neútočil, preto aj W. Q. nemal dôvod útočiť na neho, žalovaný uvádza, že z videozáznamu vyplýva, že uvedenému skutku predchádzala vzájomná komunikácia medzi žalobcom a E. Q., pričom neprebiehala pokojne, v dôsledku čoho mal W. Q. obavy, aby nedošlo zo strany obvineného k útoku na E. Q.. V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia, v ktorom rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v časti, v ktorom sa žalobcovi ukladá sankcia zmenil a uložil mu sankciu - pokarhanie. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného, v ktorej konštatoval, že Okresný úrad Poprad, odbor všeobecnej vnútornej správy rozhodnutím č. OU-PP- OVVS-2014/009562-16, PR.2014/678/2MB zo dňa 14.11.2014 ho uznal vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov ( ďalej len „zákon o priestupkoch") a na základe toho mu uložil sankciu - pokutu vo výške 20 Eur a zaviazal ho k povinnosti nahradiť trovy konania štátu vo výške 16 Eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie, v ktorom namietal, že priestupkové konanie bolo urobené a vykonané veľmi slabo, pretože neboli vypočutí ďalší svedkovia, ktorí boli v tom čase prítomní v predajni, čo je zrejmé aj z predloženého videozáznamu zo dňa 02.06.2014, že to bol práve on, kto predložil ako dôkaz videozáznam, pretože bol presvedčený, že nič zlé a protiprávne nevykonal. Poukázal na ďalšieho svedka V. W., ktorý vo veci nebol vypočutý a ktorý by jednoznačne potvrdil to, že p. Q. vulgárne nadávala p. M. J., že z výsluchov W. Q. a E. Q. je zrejmé, že ich výpovede nekorešpondujú s predloženým videozáznamom a podľa jeho názoru boli účelové, že práve E. Q. slovne zaútočila na M. J., ktorá jej vulgárne nadávala (že je sviňa, špina a zlodejka) aj napriek tomu, že tzv. reklamácia p. Q. bola vybavená tak, ako to požadoval a že si dokonca ponechal 11 Eur naviac, čím ho v podstate okradol a taktiež v odvolacích námietkach poukázal na to, že z jeho strany išlo o okolnosť, ktorá vylučuje protiprávnosť a to o nutnú obranu. S rozhodnutím žalovaného, ktorý rozhodoval o jeho odvolaní napadnutým rozhodnutím zo dňa 06.02.2015, ktorým zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v časti uloženia sankcie tak, že mu uložil sankciu pokarhanie a v ostatnom rozhodnutie potvrdil, pričom jeho odvolanie zamietol, nesúhlasil. Tvrdí, že bol na svojich právach rozhodnutím žalovaného ukrátený tým, že žalovaný vyhodnotil dôkazy jednostranne, tendenčne v jeho neprospech. Zotrváva na názore, že v danom prípade ide o okolnosť, ktorá vylučuje protiprávnosť činu a to najmä o nutnú obranu, pretože aj z predloženého videozáznamu zo dňa 02.06.2014 bolo preukázané, že odvracal priamo hroziaci útok na svoju osobu zo strany p. Q.. Nemôže byť preto pravdivé tvrdenie žalovaného, že p. W. Q. vo svojom konaní už nepokračoval, pretože z predloženého videozáznamu zo dňa 02.06.2014 je zrejmé, že p. W. Q. pokračoval vo svojom útoku na jeho osobu žalobcu, až do momentu, kedy sa nezačal aktívne brániť. Teda v danom prípade odvracal priamo hroziaci útok. Uviedol, že pri okolnosti vylučujúcej protiprávnosť sa veľké nároky kladú na napadnutého , ktorý spravidla nemôže vopred náležité zhodnotiť hroziaci alebo trvajúci útok a v daných podmienkach vždy zvoliť adekvátne prostriedky na svoju obranu tak, aby úspešne odvrátil útok. To znamená, že nemôže obstáť tvrdenie žalovaného, ktoré uvádza v napádanom rozhodnutí, že mal zohľadniť, že je mladší a obratnejší než W. Q. a že mohol rovnako reagovať iba odstrčením alebo odvrátiť útok iným primeraným spôsobom. Na obrancu nie je možné mať prepäté požiadavky týkajúce sa zhodnotenia situácie, pretože v prípade nepredvídaného a neočakávaného útoku, tento útok nemal možnosť vyhodnotiť zo všetkých hľadísk a navyše bol aj pod psychickým tlakom. Taktiež je zavádzajúce aj tvrdenie žalovaného, že W. Q. mal obavu o svoju matku aj vzhľadom na jej vyšší vek, ju prišiel brániť. Poukázal na to, že na matku p. Q. neútočil a preto nebol dôvod na to, aby p. Q. aj keď už nebol v miestnosti sa do nej vrátil a zaútočil na neho. Je toho názoru, že v danom prípade pri rozhodovaní o tomto skutku je možné aplikovať ustanovenie § 2 ods. 2 písm. a/ zákona o priestupkoch. Ide o učebnicový príklad nutnej obrany. Ten, kto odvracia útok primeraným spôsobom nebude môcť byť zodpovedný, ak konal v silnom rozrušení spôsobenom útokom, najmä v dôsledku zmätku, strachu alebo zľaknutia. Ďalej uviedol, že podmienkou nutnej obrany nie je subsidiarita, t.z., že útoku sa dalo vyhnúť iným spôsobom (napr. útekom alebo privolaním polície). Súdna prax, ale aj právna teória zastávajú názor, že obrana musí byť intenzívnejšia ako samotný útok a v zásade je možné útočníkovi spôsobiť i väčšiu škodu, útočník totiž musí znášať riziko vyvolané útokom, takisto obrana môže byť aj obranou aktívnou tak, ako to bolo aj danom prípade. Z predloženého videozáznam, ktorý sa nachádza aj v administratívnom spise je zrejmé, že útočiť skutočne začal sám p. Q. a že on sa iba bránil a odvracal tento útok, ktorý smeroval voči jeho osobe. Jeho obrana bola primeraná útoku p. Q.. Po tomto útoku p. Q. svoje obranné miesto, kde sa to odohralo opustil a žiadal p. Q., aby už neútočil. Nie je pravdivé tvrdenie správneho orgánu, že neodvracal priamo hroziaci útok, pretože p. Q. vo svojom konaní už nepokračoval. Z predloženého videozáznamu je zrejmé, že p. Q. vo svojom útoku na neho pokračoval až dovtedy, kým sa sám aktívne nezačal brániť jeho útoku, pričom p. Q. útočil na neho zozadu. Poukázal na zásadu, že všetky štátne orgány majú ústavou určenú povinnosť uplatňovať právnu normu v súlade s ústavou, pričom zo zásady ústavne konformného výkladu vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv fyzických osôb alebo právnických osôb. Žalovaný týmto postupom a rozhodnutím ho ukrátil na jeho právach a to riadne uplatňovať ústavné a zákonné práva (právo na obranu). Je toho názoru, že žalovaný postupoval v rozpore so zákonom a preto považuje jeho postup a rozhodnutie za nezákonné. Citoval pritom ust. § 3 ods. 1, § 3 ods. 5 a § 32 ods. 1 Správneho poriadku a navrhol napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. K žalobe žalobcu sa vyjadril písomným podaním zo dňa 30.04.2015 v ktorom na žalobné námietky reagoval tými istými dôvodmi, ktoré sú uvedené aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Považoval ich za nedôvodné a navrhoval žalobu zamietnúť. Podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu"). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1,2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ,preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a konanie ktorému predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Predmetom preskúmania v danom prípade je rozhodnutie žalovaného OU-PO-OOP1-2015/003200/FRA zo dňa 06.02.2015, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok") zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Okresného úradu Poprad, odboru všeobecnej vnútornej správy ( ďalej len „prvostupňový správny orgán") č. OU-PP- OVVS-2014/009562-16, PR.2014/678-2MB zo dňa 14.11.2014 v časti, v ktorej sa ukladá žalobcovi sankcia a to tak, že podľa § 11 ods. 1 písm. a/ a § 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch") uložil žalobcovi za priestupok sankciu - pokarhanie. V ostatnej časti rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. Podľa odseku citovaného ustanovenia priestupkom nie je konanie, ktorým niekto odvracia: a/ primeraným spôsobom priamo hroziaci útok na záujem chránený zákonom alebo b/ nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému zákonom, ak týmto konaním nebol spôsobený zrejme rovnako závažný následok ako ten, ktorý hrozil a toto nebezpečenstvo nebolo možné v danej situácii odstrániť inak. Podľa § 3 zákona o priestupkoch, na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. Podľa § 11 ods. 1 zákona o priestupkoch, za priestupok možno uložiť tieto sankcie: a/ pokarhanie b/ pokutu c/ zákaz činnosti d/ prepadnutie veci. Podľa § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch, pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania aj na jeho následky na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. Podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch, priestupku sa dopustí ten, kto úmyselné naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia za priestupok podľa ods. 1 písm. b/ až d/ a písm. f/, možno uložiť pokutu do 99 Eur. Podľa § 73 ods. 2 zákona o priestupkoch, obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemožno donucovať. Podľa § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto zákone alebo v inom zákone ustanovené inak vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že dňa 15.10.2014 bol prvostupňovému správnemu orgánu odstúpený vyšetrovací spis ČVS: ORP-1329/PP-PP-2014 podľa § 214 ods. 1 Trestného poriadku na ďalšie konanie a to Okresným riaditeľstvom PZ v Poprade, Obvodné oddelenie PZ Poprad. Zo správy o výsledku objasňovania priestupku vyhotovenej Obvodným oddelením PZ v Poprade ČVS: ORPZ-PP-OPP3-419/2014-P zo dňa 18.07.2014 vyplýva, že na tunajší útvar policajného zboru bolo dňa 02.06.2014 v čase o 11.45 hod. oznámené spáchanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch zo strany žalobcu a M. J., kde žalobca mal napadnúť W. Q. a to tak, že ho mal v predajni s mobilnými telefónmi v Porade na Ul. Námestie sv. Egídia 36 udrieť päsťou do tváre, pričom mu spôsobil tržnú ranu na hornej vľavo, čím utrpel ľahké zranenie, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie s dobou práceneschopnosti 6 dní. Pani M. J. sa vulgárne správala na E. Q., pričom ju neurazila na cti. Z výpovedí a z priloženého kamerového záznamu bolo zistené, že p. Q. sotil ako prvý do žalobcu a následne žalobca útok opakoval. Podľa Lekárskej správy MUDr. Anny Bendíkovej, všeobecnej lekárky zo dňa 18.07.2014 W. Q. utrpel tržno-hmoždenú ranu hornej pery prenikajúcu do ústnej dutiny, ktorá si vyžadovala šitie. Ide o úraz ľahký, ktorý si vyžiadal dobu práceneschopnosti od 03.06.2014 do 08.06.2014. Súčasťou spisu je aj kamerový videozáznam z predajne mobilných telefónov na Námestí sv. Egídia č. 36 v Poprade, ktorý zobrazuje priebeh celého skutku ako aj písomný prepis celého tohto videozáznamu vykonaný prvostupňovým správnym orgánom. Ďalej z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že prvostupňový správný orgán dňa 19.08.2014 spísal zápisnicu o prejednávaní priestupku v rámci, ktorého boli vypočutí ako svedkovia M. J., W. Q. a E. Q. ako aj žalobca. Z výpovede W. Q. vyplýva, že dňa 02.06.2014 bol v predajni T-com na Námestí sv. Egídia, kde bol reklamovať telefón svojej sestry, ktorý jej bol predaný ako nový, avšak zistili, že už bol používaný. Po slovných výmenách názorov s personálom predajne mu boli peniaze vrátené. Odchádzal už z predajne, keď jeho matka chcela povedať svoj názor, že im sa to ešte vráti, že tak klamú ľudí. Potom videl ako žalobca na ňu slovne vyletel, posielal ju do piče, stál blízko nej, bál sa, že ju napadne. Keď to uvidel, utekal k ním, kde žalobcu otvorenou dlaňou odtlačil od matky, aby nedošlo k napadnutiu. Chcel ho len odtlačiť, neodsotil ho, kričal na neho, že čo si to dovoľuje, bránil tak svoju matku a nemal v úmysle na neho útočiť. Bol z celého prekvapený ako sa mohli tak mladí ľudia - žalobca a p. J. správať ku starému človeku, jeho matke, ktorú posielal do piče. Bolo to preňho nepochopiteľné. Ako ho od nej odtlačil udrel ho žalobca silno päsťou do tváre, rozťal mu peru a v nemocnici mu to šili. Hneď povedal, že volá políciu, čo aj urobil. Keď prišli do predajne bol tam asi jeden zákazník a pri útoku ich tam bolo viac, ale nevie koľko. K veci vypovedal aj žalobca (zápisnica o prejednaní priestupku zo dňa 19.08.2014), ktorý uviedol, že dňa 02.06.2014 bol v práci v predajni. Mali veľa zákazníkov, ako každý iný deň. Pán Q. prišiel do predajne už napudený, nahnevaný, arogantný a hneď išiel ku kolegyni p. J.. Išiel za ňou s telefónom, o ktorom tvrdil, že nebol nový, ale používaný, to však nebola pravda. Zákazník má vždy právo odskúšať si nový telefón. Aj telefón, ktorý kupoval p. Q., bol predtým takto skúšaný, ale nebol nikomu predaný. Niektorý zákazník, si preto do neho vložil svoje meno pri prihlásení do telefónu. Kolegyňa s ním celý čas komunikovala a on sa venoval iným zákazníkom. Kolegyňa p. Q. vrátila peniaze, mala mu vrátiť 189 Eur, dala mu 200 Eur. On jej mal vydať, ale povedal, že je to dobré a išiel preč. Ako odchádzal, jeho matka p. Q. začala nadávať kolegyni, že je sviňa, že okráda ľudí a pokračovala ďalej. On pribehol k nej a povedal jej: „Pani paľte už do puče". Toto sa udialo, aj 3 až 4 metre od vchodových dverí do predajne. Presne v tom znení sa k nej vyjadril, otočil sa a išiel smerom k svojmu pultu. Ako odchádzal, tak pribehol k nemu p. Q., ktorý sa ovalil naňho a odzadu ho udrel lakťom do chrbta. On sa otočil a udrel ho päsťou pravej ruky do oblasti tváre a povedal mu, aby ho nenapádal. Potom sa už nedialo nič. Pán Q. zavolal políciu, chcel aj on, ale nevedel sa tam dovolať. Na lekárskom ošetrení nebol. M. J. k veci vypovedala, že dňa že dňa 02.06.2014 bola v práci, v predajni. V čase okolo 10.30 hod. prišli na predajňu zákazníci p. Q. s matkou. Pán Q. bol od začiatku arogantný, kričal na ňu. Kričal, že mu predali používaný telefón, že ich oklamali. Hučal do nej. Poprosila ho, aby jej ten ukázal. On stále hučal a nič jej neukázal. Kričal, že chce vrátiť peniaze. Zákazník má vždy právo odskúšať si nový telefón. Aj telefón, ktorý kupoval p. Q. bol predtým takto skúšaný, ale nebol nikomu predtým predaný. Niektorý zákazník si preto do neho vložil svoje meno pri prihlásení do telefónu. Riešila to aj s kolegom - žalobcom, nakoľko oni na to nemali žiadne právo. Povedala mu, že sa s nimi nebude naťahovať a peniaze im dala. Mala však iba 100 Eur, nemala mu ako dať presne, preto mu dala 200 Eur a on jej mal vrátiť 11 Eur. Peniaze jej nedal, že je to za poštovné. Povedala mu, že v poriadku, ale nech jej ukáže obálku, že koľko platil za poštovné, on však povedal, že to je v poriadku. Ako mu dala peniaze, p.. Q. išiel smerom von z predajne. Pani Q. to ešte nedalo, zostala pri jej pulte a povedala jej, že je sviňa, špina a zlodejka, že okrádajú zákazníkov a že sa majú ísť dať vyspovedať. Povedala jej na to, že v poriadku, že pôjde. Nato pribehol kolega - žalobca a povedal jej: „Pani choďte už do puče." Mali tam veľa zákazníkov a bolo to nepríjemné. Ako to dopovedal, pribehol tam p. Q., ktorý už bol na odchode z predajne. Kolega išiel k svojmu pultu, kde p. Q. išiel za ním, zozadu do neho skočil a palicou, ktorú držal v ruke ho udieral po chrbte. Žalobca sa otočil a udrel ho raz päsťou do tváre. A tým sa to všetko skončilo. Bola privolaná polícia a vec zadokumentovaná. Ona nikomu nenadávala, nikoho nenapadla. Má skúsenosti s takými zákazníkmi, arogantnými a vždy sa snaží správať slušne (zápisnica o prejednaní priestupku zo dňa 19.08.2014). K veci vypovedala E. Q., ktorá uviedla, že dňa 02.06.2014 išla so synom W. Q. do predajne T-com v Poprade. Išli reklamovať telefón, ktorý bol už použitý a bol im predaný ako nový. Prevažne rozprával jej syn a vec vybavoval. Všetko bolo vykonané v ich prospech a peniaze im boli vrátené. Syn im povedal, že to bude riešiť cez slovenskú obchodnú inšpekciu. Pani J. zobrala telefón a išla s ním za žalobcom. Syn išiel za nimi, nechcel, aby z neho všetko vymazali, aby nemali dôkaz. Ako to bolo vyriešené, ešte povedala pani J., že ich pán Boh potresce za to svinstvo, čo robia. Ako to dopovedala, jeden zákazník sa jej opýtal, že čo sa stalo. Povedala mu, že tam predávajú použité telefóny. Na to vybehol jej kolega a poslal ju do piče. Aj tá pani ju poslala do piče. Priznáva, že to dobre všetko nepočula, má načúvacie zariadenie v uchu a nedobre počuje. Bola z toho prekvapená. Ako to počul jej syn, ktorý už bol na odchode, vrátil sa. Syn sa ho opýtal, že čo jej to povedal a slabo ho odstrčil. Nič viac mu nepovedal. Žalobca bol nervózny a potom päsťou udrel syna do tváre. Tiekla mu krv. Potom zavolal políciu (zápisnica o prejednaní priestupku zo dňa 19.08.2014). Na základe tohto prejednania priestupku vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie zo dňa 14.11.2014, ktorým uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch a uložil mu za tento priestupok podľa § 11 ods. 1 písm. b/ , § 12 ods. 1 a v súlade s § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch sankciu - pokutu vo výške 20 Eur. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa ods. 2 citovaného ust. podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 34 ods. 1 Správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Rovnako ako žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia aj súd v danom prípade, na základe preskúmania napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že v konaní prvostupňový správny orgán vykonal potrebné dokazovanie za účelom objasnenia skutočného stavu veci a nadobudnuté dôkazy, ktoré tvorili podklad pre rozhodnutie aj náležite vyhodnotil. V konaní bolo spoľahlivo nepochybne zistené, že žalobca dňa 02.06.2014 v čase okolo 10.40 hod. v predajni s mobilnými telefónmi na Nám. sv. Egídia č. 36 v Poprade fyzicky napadol W. Q., tak že potom, čo W. Q. do neho strčil rukou, toho udrel päsťou do tváre, čím mu spôsobil ľahké zranenie a to tržnú radu na hornej pere vľavo s dobou liečenia 6 dní, teda svojím konaním úmyselne narušil občianske spolunažívanie drobným ublížením na zdraví. Žalovaný sa so všetkými odvolacími námietkami žalobcu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia riadne vysporiadal. K námietke žalobcu uvedenej v žalobných ako aj odvolacích námietkach, že priestupkové konanie bolo vykonané slabo, pretože neboli vypočutí ďalší svedkovia, ktorí boli prítomní v tom čase v predajni a to predovšetkým V. W., ktorý by potvrdil, že p. Q. vulgárne nadávala p. M. J., súd poukazuje na zápisnicu o prejednaní priestupku zo dňa 12.11.2014, v ktorej vypovedal žalobca k prejednávanému priestupku a kde uviedol, že všetky podklady boli zabezpečené zákonným spôsobom, netrvá na zopakovaní výsluchov p. Q. a p. Q. a nenavrhuje v tomto štádiu vykonanie ďalších dôkazov. Jeden dôkaz má v rezerve a použije ho v prípade negatívneho vývoja tejto veci proti jeho osobe. V predmetnej zápisnici bol žalobca poučený o ust. § 33 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, podľa ktorého má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť otázky svedkom a znalcom pri ústnom pojednávaní a pri miestnej obhliadke a pred vydaním rozhodnutia má právo vyjadriť sa k jeho podkladu a k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Prvostupňový správny orgán teda umožnil žalobcovi realizovať jeho práva podľa ust. § 33 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, čo však žalobca v konaní nevyužil. Žalovaný teda správne konštatoval, že prvostupňový správny orgán postupoval v konaní v súlade so zákonom o priestupkoch a v súlade so Správnym poriadkom. Žalobca zotrvával na tvrdení, že v danom prípade pri rozhodovaní o jeho skutku možno aplikovať ust. § 2 ods. 2 písm. a/ zákona o priestupkoch, t.j., že ide o okolnosť, ktorá vylučuje protiprávnosť činu a to nutnú obranu. Okolnosti, vylučujúce protiprávnosť konania sú v zákone o priestupkoch upravené v ust. § 2 ods. 2 a § 5 ods. 2 tohto zákona. Podľa § 2 ods. 2 písm. a/ zákona o priestupkoch, priestupkom nie je konanie, ktorým niekto odvracia primeraným spôsobom priamo hroziaci útok na záujem chránený zákonom. Z tohto ust. je nesporné, že pre splnenie podmienok, ktoré vylučujú protiprávnosť činu musia byť splnené tieto podmienky a to: 1. ide o konanie odvracajúce priamo hroziaci útok 2. ide o konanie, ktoré odvracia útok primeraným spôsobom 3. ide o priamo hroziaci útok na záujem chránený zákonom. Tieto podmienky musia byť splnené súčasne. Inak toto konanie nie je možné posúdiť ako konanie v nutnej obrane. Priamo hroziaci útok možno definovať tak, že ide o útok, ktorého následky majú bezprostredne nastať, ak by k uplatneniu nutnej obrany nedošlo. Primeranosť je pomer medzi konaním, ktoré je útokom, resp. spôsobom útoku a medzi konaním, ktoré je zamerané k obrane, resp. spôsobu obrany a posudzuje sa predovšetkým podľa intenzity útoku a následnej obrany. Posúdenie splnenia podmienok nutnej obrany ako aj jej primeranosti posudzuje správny orgán individuálne. Posudzovanie primeranosti útoku podľa priestupkového práva a trestného zákona je rozdielne. Priestupkové právo definuje, že nutná obrana musí byť primeraná, kým trestné právo zakazuje použitie prostriedkov celkom zjavne neprimeraných útoku. Je teda zrejmé, že priestupkové právo vylučuje akúkoľvek neprimeranosť, kým trestné právo nepripúšťa len zjavnú neprimeranosť, t. j. určitý stupeň neprimeranosti. Súd sa po oboznámení s videozáznamom zo dňa 02.06.2014 stotožňuje s názorom žalovaného, že žalobca svojim konaním nenaplnil všetky zákonné podmienky nutnej obrany, teda okolnosti vylučujúce protiprávnosť činu a že konal neprimerane okolnostiam. Napriek tomu, že Miroslav Gallik do žalobcu zozadu strčil rukou, teda zo zadu na neho útočil, mal žalobca zohľadniť skutočnosť, že je mladší a obratnejší ako samotný útočník a na uvedené konanie mohol reagovať rovnako odstrčením alebo odvrátiť útok iným primeraným spôsobom, nie úderom päsťou do tváre. Námietku žalobcu, preto súd považuje za nedôvodnú. Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán, na základe vykonaného dokazovania spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci dospeli správne k záveru, že žalobca bol uznaný vinným z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ust. § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Podľa § 47 ods. 2 prvá veta Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V danom prípade napadnuté rozhodnutie žalovaného spĺňa všetky zákonne kritéria, ktoré sú uvedené vo vyššie citovaných ust. § 46 a 47 Správneho poriadku. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný v dostatočnom rozsahu popísal zistený skutkový stav, podklady na základe, ktorých rozhodoval ako aj akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. V dostatočnom rozsahu sa vyrovnal aj s námietkami žalobcu a jeho vyjadreniami. Z uvedený dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p., žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca nebol v konaní úspešný, náhradu trov konania mu nepatrí a žalovaný aj pri úspechu v konaní nemá právo na náhradu trov konania. Preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Senát krajského súdu sa jednohlasne uzniesol. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.