Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 5S/17/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200425 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8015200425.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a členiek senátu Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobcu QNK spol. s.r.o. so sídlom Banícka 802/33, Poprad právne zastúpeného Beňo & Partners, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Námestie sv. Egídia 93, Poprad proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce, Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. H./B./XXXX/XXXX, H.XX/XXXX zo dňa 20. marca 2015 na základe žaloby takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Inšpektorát práce Prešov ako prvostupňový správny orgán vykonal v období od 12.06.2014 do 14.07.2014 inšpekciu práce u žalobcu v prevádzke Erotic night club Aladin, Na letisko 715, Poprad Veľká. Z výkonu tejto inšpekcie bol vypracovaný protokol č. D.-XXX-XX-X.X/X.XX-XX zo dňa 14.07.2014. Výkon inšpekcie práce u žalobcu bol zameraný na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania podľa ustanovení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení neskorších predpisov. 2. Písomným podaním zo dňa 10.11.2014 prvostupňový správny orgán oznámil žalobcovi začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov platného v čase vzniku nedostatku. 3. Rozhodnutím č.k.: X.:XXX/XXXX-J./XXXX/XXX/XXXX/XX, Q./XXXX/XXX/XXXX/XX zo dňa 20.01.2015 prvostupňový správny orgán podľa ustanovenia § 7 ods. 3 písm. i) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, uložil žalobcovi pokutu vo výške 10 000 Eur podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmení a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov platného v čase vzniku nedostatku a podľa ustanovenia § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov platného v čase vzniku nedostatku tým, že žalobca dňa 12.06.2014 o 21:15 hod. využíval závislú prácu fyzických osôb V. A., A. U., F. P., X. O. a F. F., ktoré pre neho vykonávali prácu masérky (p. A. U., p. F. P., p. Pavlína O., p. F. F.) a čašnícke práce a práce prevádzkara (p. V. U.) na pracovisku Erotic night club Aladin, Na letisko 715, Poprad Veľká a nemal s nimi založené pracovnoprávne vzťahy podľa osobitného predpisu zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov platného v čase vzniku nedostatku. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol žalovaný ako odvolací orgán podľa § 6 ods. 1 písm. b) a § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutím č. H./B./XXXX/XXXX, H.-XX/XXXX zo dňa 20.03.2015 tak, že odvolanie žalobcu podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní zamietol a napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. 5. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný popísal priebeh administratívneho konania pred prvostupňovým správnym orgánom. Uviedol, že proti vydanému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovej lehote odvolanie, z dôvodu procesných vád pri postupe prvostupňového správneho orgánu, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia ako aj z dôvodu, že nedošlo k naplneniu zákonnej definície nelegálneho zamestnania. Žalobca v odvolaní konštatoval, že správne konanie vo veci uloženia pokuty začalo doručením oznámenia o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty zo dňa 10.11.2014, v ktorom prvostupňový správny orgán konštatoval začatie správneho konania na základe zistení kontroly nelegálneho zamestnávania a súčasne poučil žalobcu o jeho práve navrhnúť v konaní dôkazy. Žalobca v súlade s týmto poučením a procesným správnym poriadkom navrhol ako dôkaz výsluch svedkov, ktorých v písomnom podaní špecifikoval vrátane výsluchu konateľa, ako osoby oprávnenej konať v mene žalobcu. Namietal, že prvostupňový správny orgán navrhované dôkazy nevykonal, ani zamietnutie návrhu na ich vykonanie žalobcovi neoznámil. Je toho názoru, že postup prvostupňového správneho orgánu je z procesného hľadiska nezákonný a porušujúci základné práva účastníka správneho konania. Ako výlučný dôkazný prostriedok použil prvostupňový správny orgán výsluchy svedkov, ktoré boli vykonané pred začatím správneho konania, kde absentuje základné procesné poučenie svedka, právo účastníka konania byť prítomný pri výsluchu svedka a klásť mu otázky, vrátane práva na účasť právneho zástupcu pri takomto výsluchu. Namietal, že prvostupňový správny orgán mu neumožnil vyjadriť sa po začatí konania ani samotnému žalobcovi prostredníctvom výsluchu jeho konateľa, ktorý v rámci návrhu na výsluch svedkov navrhol aj vlastný výsluch v očakávaní ústneho konania. Aj napriek tomu, že v správnom konaní neboli vykonané nijaké dôkazy je toho názoru, že ani po zistení výkon inšpekcie práce neboli zistené také skutočnosti, ktoré by preukazovali správnosť skutkových tvrdení prvostupňového správneho orgánu. Žiadna z osôb nachádzajúca sa na pracovisku nebola pristihnutá pri výkone akejkoľvek práce. Prevádzka sa mala za niekoľko dní otvoriť a osoby tam sa nachádzajúce čakali na príchod konateľa za účelom uzatvorenia dohôd o pracovnom pomere. Žalobca nemá vedomosť o tom, že by inšpektori práce poskytli akékoľvek dôkazy o výkone práce masérok alebo čašníčok, uvedených osôb alebo o vykonaní akejkoľvek inej práce. Výnimkou je osoba V. U., ktorý pracovníkom kontroly ponúkol bezplatne nápoj, čo sa nedá považovať za výkon závislej činnosti. Dôkazné bremeno je v tomto ohľade výlučne na správnom orgáne. 6. Žalovaný ako odvolací orgán podľa § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní konštatoval, že preskúmal právny a skutkový stav a súvisiaci dôkazový materiál nachádzajúci sa v spisovej zložke a zistil, že prvostupňový správny orgán vo svojom konaní správne posúdil skutkový stav a vydal zákonné rozhodnutie. Uviedol, že predloženými dôkazmi bolo jednoznačne preukázané, že žalobca využíva závislú prácu vo výroku rozhodnutia uvedených fyzických osôb, nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu a ani iný právny vzťah, čím došlo z jeho strany k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania podľa vyššie uvedených ustanovení platných právnych predpisov. 7. K námietke žalobcu, že prvostupňový správny orgán ním navrhované dôkazy nevykonal, ani zamietnutie návrhu na ich vykonanie mu neoznámil uviedol, že tak ako to konštatoval prvostupňový správny orgán, osoby uvedené v návrhu na výsluch svedkov zo dňa 24.11.2014 doručené prvostupňovému správnemu orgánu 27.11.2014 boli riadne vypočuté pri fyzickej kontrole na pracovisku dňa 12.06.2014 a to za prítomnosti dvoch inšpektorov práce, dcéry konateľa žalobcu, ostatných osôb prítomných v čase kontroly na pracovisku (u ktorých bolo zistené nelegálne zamestnávanie okrem p. F. F., ktorej prítomnosť bola zistená až komplexnou prehliadkou pracoviska vykonanou inšpektormi práce, táto osoba bola vypočutá ako posledná za prítomnosti p. U. a p. V. B.) takisto boli pri získavaní informácie a ich spisovaní do zápisnice prítomní u všetkých osôb aj príslušníci Okresného riaditeľstva policajného zboru Slovenskej Republiky v Poprade. Konateľ žalobcu sa mal možnosť vyjadriť pri prerokovaní k protokolu dňa 24.07.2014, pričom si vyžiadal lehotu na vyjadrenie v rámci ktorej požiadal o jej predĺženie, čo mu zo strany prvostupňového správneho orgánu bolo vyhovené. Z uvedených skutočností vyplýva, že jednak osobám prítomným na pracovisku ako aj samotnému konateľovi žalobcu bolo umožnené riadne a relevantne sa vyjadriť ku skutočnostiam, ktoré boli zo strany inšpektorátu práce v rámci kontroly zisťované. 8. Citoval ustanovenie §3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z., podľa ktorého fyzická osoba, ktorá je podnikateľom nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) citovaného zákona je nelegálne zamestnávanie fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je Zákonník práce, ktorý v § 42 ods. 1 upravuje, že pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Podľa § 226 ods. 2 Zákonníka práce sa dohoda o vykonaní práce uzatvára písomne, inak je neplatná. Podľa § 228a ods. 2 Zákonníka práce dohodu o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný uzatvoriť písomne, inak je neplatná. 9. Žalovaný dôvodil, že považuje za preukázané, že vo výroku rozhodnutia uvedené osoby závislú prácu vykonávali, pretože tieto osoby túto skutočnosť potvrdili do zápisníc o podaní informácie spísanými pred inšpektormi práce a prítomnými príslušníkmi Policajného zboru. Konkrétne p. V. U. uviedol, že vykonáva prácu čašníka a prevádzkara na kontrolovanom pracovisku od 11.06.2014 od 9:00 hod. po ústnej dohode s p. J. B. zatiaľ s ním neuzatvorili žiadny pracovnoprávny ani iný právny vzťah. Ďalej p. F. P. uviedla, že vykonáva prácu masérky na kontrolovanom pracovisku od 11.06.2014 od 20:00 hod. po ústnej dohode s p. B., a že dnes pracuje od cca 20:30 hod. a zatiaľ nemá uzatvorený žiadny pracovnoprávny ani iný právny vzťah. Pani X. O. uviedla, že vykonáva prácu masérky 11.06.2014 od 20:00 hod. na základe ústnej dohody s p. B. a dnes nastúpila do práce od 20:00 hod. a taktiež uviedla, že zatiaľ nemá uzatvorený žiadny pracovnoprávny ani iný právny vzťah. Pani F. F. uviedla, že prácu spojenú s masážou vykonáva od 12.06.2014 od 20:00 hod. do rána do 5:00 na základe ústnej dohody s majiteľom prostredníctvom internetu a nemá zatiaľ uzatvorený žiadny pracovnoprávny ani iný právny vzťah. 10. K námietke žalobcu, že prvostupňový správny orgán ho neinformoval o tom, že jeho návrhu na vykonanie výsluchu svedkov nebude vyhovené a neumožnil mu písomne sa k tomu vyjadriť, žalovaný uviedol, že zo spisovej zložky vyplýva, že prvostupňový správny orgán zastával názor, že si to povaha prejednávanej veci nevyžadovala a nariadením ústneho pojednávania by sa neprispelo k objasneniu prejednávanej veci, pretože prvostupňový správny orgán mal nedostatok uvedených vo výroku napadnutého rozhodnutia dostatočne preukázaný s poukázaním na ustanovenie § 21 ods. 1 Správneho poriadku. 11. K námietke žalobcu, že žiadal o vydanie kópii zápisníc a poskytnutí informácie fyzických osôb nachádzajúcich sa v čase výkonu inšpekcie práce na pracovisku a že aj napriek jeho žiadosti mu inšpektorát práce tieto kópie neposkytol ani bezprostredne po ukončení inšpekcie práce a ani v rámci správneho konania žalovaný uviedol, že v zmysle zákona o inšpekcii práce nemohli byť požadované doklady poskytnuté v rámci výkonu inšpekcie práce. Žalobca bol inšpektorom práce upozornený, že zápisnice o podaní informácie kontrolovaných fyzických osôb môžu mu byť poskytnuté v prípade, ak by bolo voči nemu začaté správne konanie. Z uvedeného dôvodu mu bolo odporúčané, aby bola žiadosť o poskytnutie dokladov v prípade začatia správneho konania uplatnená pred správnym orgánom. Napriek tomuto upovedomeniu žalobca nepožiadal o predloženie kópie jednotlivých častí spisu, ani o nahliadnutie do spisu. 12. Citoval ustanovenie § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcií práce, podľa ktorého uloží inšpektorát práce zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania pokutu od 2 000 Eur do 200 000 Eur a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 Eur a dôvodil, že na základe týchto skutočností rozhodol prvostupňový správny orgán o uložení pokuty vo výške 10 000 Eur, čiže vo výške blížiacej sa k spodnej hranici minimálnej zákonom stanovej výšky. V tomto prípade, však nie je možné s ohľadom na všetky skutočnosti uložiť pokutu v nižšej výške, prípadne za zistené porušenie zákazu pokutu neuložiť. Prvostupňový správny orgán pri ukladaní pokuty zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na závažnosť zistenia, zisteného porušenia povinnosti a závažnosti následkov, počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, počet nelegálne zamestnávaných fyzických osôb a ak ide o uloženie pokuty podľa ods. 2 písm. a) bod 1 o skutočnosť, či zistené porušenie povinnosti je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či sa jedná o ojedinelý výskyt nedostatku, resp. opakované zistenie tohto istého nedostatku. Zákon o inšpekcii práce v čase zistenia porušenia povinnosti žalobcu, ako aj v čase začatia správneho konania jednoznačne ustanovuje inšpektorátu práce povinnosť uložiť účastníkovi konania pokutu za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Pri rozhodovaní o výške pokuty prvostupňový správny orgán prihliadal na všetky zistené skutočnosti aj na skutočnosť, že išlo o prvú inšpekciu práce v kontrolovanom subjekte, ktorá bola zameraná na dodržiavanie zákazov nelegálneho zamestnávania. Už samotná existencia nedostatku zo strany žalobcu je dostatočným odôvodnením uloženia pokuty. Prvostupňový správny orgán má konštatované porušenia povinnosti, na základe protokolu a predložených dokladov za preukázané. Vzhľadom k obsahu vyjadrenia žalobcu k začatému správneho konaniu ako aj k odvolaniu, považoval prvostupňový správny orgán za účelné vysvetliť objektívny princíp zodpovednosti zamestnávateľa za správny delikt, teda za pochybenie, o ktoré sa aj v tomto prípade jedná. Zodpovednosť zamestnávateľov za správne delikty je zodpovednosťou objektívnou, nie subjektívnou. Objektívny charakter zodpovednosti znamená, že zamestnávateľ je zodpovedný za nedostatok už tým, že k samotnému nedostatku teda porušeniu došlo, bez ohľadu na to, či ide o zavinené alebo nezavinené konanie, či opomenutie. Z právneho hľadiska objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za správny delikt je obdobne nepodstatným, či k pochybeniu došlo neúmyselne, zavinením riadiacich, či iných zamestnancov zamestnávateľa, resp. inej osoby alebo z akých dôvodov a za akých okolností. Povinnosť dodržiavať zákaz nelegálneho zamestnávania je zákonom o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní uložená právnickým osobám a fyzickým osobám - podnikateľom, čiže zamestnávateľom nie iným osobám. Uloženie pokuty v stanovenej výške nevyhnutné z dôvodu postihu konania účastníka konania a z dôvodu preventívneho pôsobenia orgánov inšpekcie práce na účastníkov konania. Je toho názoru, že uložený postih bude motivovať žalobcu k vyššej opatrnosti a pozornosti ako aj k väčšej zodpovednosti. Poukázal na skutočnosť, že prvostupňový správny orgán umožnil žalobcovi realizáciu jeho procesných práv a s jeho námietkami sa vo svojom rozhodnutí náležitým spôsobom vysporiadal. 13. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného zo dňa 20.03.2015 spojený s rozhodnutím Inšpektorátu práce Prešov ako prvostupňového správneho orgánu zo dňa 12.01.2015. V žalobe poukázal na ustanovenia § 18 ods. 2 druhá veta, § 18 ods. 3 prvá veta, § 3 ods. 2, § 32 ods. 1 a 2 prvá veta, § 33 ods. 1 a 2, § 34, § 46 a § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“). Namietal, že správny orgán v predmetnej veci dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Jednak nesprávnym vyhodnotením vykonaných dôkazov a nevykonaním navrhovaných dôkazov. Svoje závery o nelegálnom zamestnávaní osôb A. U., F. P., X. O., F. F. a V. U. vyvodil len z ich vyjadrení zaznamenaných dňa 14.07.2014. Žiadne iné dôkazy svedčiace o skutkovom stave, tak ako ho považoval za ustálený žalovaný, v správnom konaní vyprodukované neboli. Ani zo zistení kontroly inšpekcie práce neboli zistené také skutočnosti, ktoré by preukazovali správnosť skutkových tvrdení správneho orgánu. Žiadna z osôb nachádzajúca sa na pracovisku nebola pristihnutá pri výkone akejkoľvek práce. Prevádzka sa mala za niekoľko dní otvoriť a osoby tam sa nachádzajúce čakali na príchod konateľa, pre účely dohody o pracovnom pomere. Nemá vedomosť o tom, že by inšpektori práce poskytli akékoľvek dôkazy o výkone práce masérok alebo čašníčok uvedených osôb alebo o vykonaní akejkoľvek inej práce. Výnimkou je len osoba V. U., ktorý pracovníkom kontroly ponúkol bezplatne nápoj. Nie je zrejmé, že by sa takáto služobnosť pri výkone kontroly spravidla považovala za výkon závislej činnosti. Poukázal na to, že dôkazné bremeno je v tomto ohľade výlučne na správnom orgáne. 14. Dôvodil, že na preukázanie svojich tvrdení v správnom konaní navrhoval vykonanie dôkazu vypočutím svedkov a konateľa žalobcu, ktorého návrhu žalovaný nevyhovel, hoci práve tento dôkaz mohol pomôcť objasniť skutkový stav. 15. Namietal, že boli porušené postupom prvostupňového správneho orgánu pred začatím správneho konania jeho práva a to tým, že bezprostredne po doručení protokolu o výsledku kontroly žiadal kópie protokolov o vypočutí fyzických osôb nachádzajúcich sa v objekte. Tieto kópie mu neboli poskytnuté bez riadneho odôvodnenia tohto postupu príslušným ustanovením procesného poriadku. Prvostupňový správny orgán bez poznateľného dôvodu, neumožňuje zákon o inšpekcii práce bez špecifikácie konkrétneho ustanovenia tohto zákona oprávňujúceho ho na takýto postup. Žiadne takéto zákonné obmedzenie práva na štúdium spisu nachádzajúce sa v predmetnom zákone nie je žalobcovi známe. Z dodatku k protokolu o výsledku inšpekcie práce zaslanému dňa 08.09.2014 je zrejmé, že prvostupňový správny orgán neposudzoval výkon inšpekcie a zaslanie protokolu o ňom žalobcovi na vyjadrenie ako začatie správneho konania, ale ako v predprocesné štádium pred začatím správneho konania. V dodatku protokolu dokonca uvádza, že kópie príslušných záznamov môžu byť poskytnuté po začatí správneho konania. 16. Namietal, že prvostupňový správny orgán rozhodol v správnom konaní bez toho, aby ho upovedomil ako účastníka konania o začatí správneho konania. Rozhodnutie bolo vydané bez akéhokoľvek šetrenia, alebo vykonania dôkazov a nebola mu poskytnutá možnosť zoznámiť sa s podkladmi rozhodnutia. Taktiež mu nebolo umožnené navrhnúť v správnom konaní dôkazy pre zistenie skutočného stavu veci. Je toho názoru, že konaním prvostupňového správneho orgánu boli porušené jeho procesné práva. 17. Poukázal na to, že podľa citovanej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (R68/1998) ak účastník správneho konania nebol vypočutý ku skutočnostiam tvoriaci predmet správneho konania a správny orgán ani inými dôkazmi nezistil skutočný stav veci, je dôvod na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu a vrátenie veci na ďalšie konanie. Právo byť vypočutý, ktoré patrí do odporúčania výboru ministrov Rady Európy CM/Rec (2007) 7, medzi procesné práva a ktoré je implicitne zakotvené v článku 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a v článku 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj v dokumentoch Rady Európy sa chápe ako procesnoprávny prejav princípu transparentnosti verejnej správy. Cieľom princípu transparentnosti podľa odporúčania Rady ministrov je zabezpečiť dotknutej osobe právo na informácie ohľadne procesného postupu orgánu verejnej správy, v ktorom sa rozhoduje o jej verejnom, subjektívnom práve alebo povinnosti, ako aj o výsledku tohto postupu. 18. Poukázal na článok II. Rezolúcie Rady ministrov, Rady Európy (77) 31, z ktorej citoval ..„pred prijatím správneho aktu sa dotknutej osobe na jej žiadosť náležitými prostriedkami poskytnú informácie o všetkých existujúcich okolnostiach týkajúcich sa prijatia daného aktu“. Argumentoval, že dotknutá osoba má právny nárok na prístup k všetkým informáciám týkajúcim sa správneho konania a jeho výsledku, ktoré má správny orgán k dispozícii. Ak o sprístupnenie informácie dotknutá osoba požiada, je povinnosťou správneho orgánu informáciu, ktorú má k dispozícii poskytnúť. Bolo by to v rozpore s cieľom rezolúcie, ak by správny orgán svojvoľne, na základe vlastnej úvahy o vhodnosti, účelnosti alebo potrebnosti poskytovania informácií selektoval požadované informácie a tým obmedzil právo dotknutej osoby. 19. Citoval z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisovej značky 1Sža 58/2009, z ktorého vyplýva, že rozhodnutie správneho orgánu vydané bez oznámenia účastníkovi v akej veci koná a bez vytvorenia možnosti na jeho oboznámenie sa s podkladom rozhodnutia, nemôže byť považované za rozhodnutie, ktoré vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a podľa § 250i Občianskeho súdneho poriadku je dôvodné ho zrušiť. Argumentoval, že podľa právneho názoru správneho orgánu účastník konania po začatí správneho konania nemá právo na výsluch svedkov fyzických osôb, ktorých vyjadrenia majú svedčiť proti nemu a súčasne nemá ani právo oboznámiť sa s týmito vyjadreniami zistenými pred začatím správneho konania. Uvedené práva, ktorých porušenie namieta sú elementárnymi právami akéhokoľvek poctivého konania. Do osobitnej pozornosti dal žalobca hornú hranicu postihu pre daný správny delikt, ktorá je dvanásťnásobne vyššia ako horná hranica peňažného trestu podľa Trestného zákona (200 000 Eur - 16 590 Eur). Dolná hranica je 233 násobne vyššia ako dolná hranica peňažného trestu podľa Trestného zákona ( 7000 Eur - 30 Eur) a uviedol, že v žiadnom prípade teda nejde o správne konanie so zanedbateľným následkom pre osobu, voči ktorej sa vedie. Ak má obvinený v trestnom konaní, v ktorom mu hrozí peňažný trest nanajvýš vo výške 16 950 Eur právo aspoň na vyjadrenie sa vo veci a právo na vypočutie svedkov, ktorí svedčia proti nemu, nie je mu možné toto právo neposkytnúť v správnom konaní, kde mu hrozí sankcia v maximálnej výške 200 000 Eur. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej Republiky sp. zn. 6Sžo 51/2001. 20. Ďalej uviedol, že podľa judikatúry správny orgán pri určovaní výšky sankcie pochybí, ak sa odvoláva na závažnosť porušenia zákonom ustanovenej povinnosti, následky protiprávneho konania a okolnosti, za ktorých bol právny delikt spáchaný a pritom uvedené skutočnosti zodpovednému subjektu nepreukáže. Hoci pokutu určí voľnou úvahou v dolnej hranici zákonnej sadzby a ustanovená výška pokuty nevybočila z medzí a hľadísk ustanovených v zákone, správny orgán sa musí aj riadne zaoberať otázkou posúdenia miery primeranosti výšky uloženej pokuty. Je toho názoru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu sú pre nedostatočné vysporiadanie sa s návrhom žalobcu na výsluch svedkov a na poskytnutie kópií zápisníc o výsluchoch osôb prítomných pri kontrole, ako aj pre nedostatočné odôvodnenie výšky pokuty nepreskúmateľné. Navrhol rozhodnutie žalovaného spojené s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania. 21. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 10.06.2015. K námietke žalobcu, že prvostupňový správny orgán rozhodol v správnom konaní bez upovedomenia účastníka konania a bez toho, aby mu bolo umožnené uplatniť návrhy a zoznámiť sa s podkladmi rozhodnutia uviedol, že prvostupňový správny orgán dňa 10.11.2014 zaslal žalobcovi prostredníctvom poštového podniku oznámenie o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty. Toto oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa 13.11.2014. V tomto oznámení bol žalobca upovedomený o skutočnosti, že voči nemu prvostupňový správny orgán začal správne konanie a v akej veci. Zároveň bol upozornený na skutočnosť, že v zmysle § 33 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní má možnosť vyjadriť sa k podkladom, k vydaniu rozhodnutia, spôsobu zisťovania ako aj podať návrh na ich doplnenie vrátane predloženia ďalších listinných dôkazov v lehote ustanovenej správnym orgánom. Túto skutočnosť považuje za spôsobilú vyvrátiť námietku žalobcu uvedenú v jeho žalobe. Poukázal aj na skutočnosť, že žalobca sa dozvedel o tom, že voči nemu prvostupňový správny orgán začal správne konanie vo veci uloženia pokuty ako aj o tom, že má možnosť uplatniť svoje návrhy, toto svoje právo žalobca aj využil a svoje návrhy uplatnil listom doručeným dňa 27.11.2014 prvostupňovému správnemu orgánu, v ktorom navrhol výsluch svedkov, pričom prvostupňový správny orgán s uvedeným návrhom sa vysporiadal v rozhodnutí č. X. zo dňa 12.01.2015. Skutočnosť, že žalobca vo vyjadrení k začatiu správneho konania navrhol iba výsluch svedkov a neuviedol nijaké ďalšie skutočnosti, nepovažoval prvostupňový správny orgán za odňatie jeho možnosti vyjadriť sa. 22. K námietke žalobcu, že nemal možnosť zoznámiť sa s podkladmi rozhodnutia a neboli mu vydané kópie zápisníc o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzických osôb na pracovisku uviedol, že v zmysle zákona o inšpekcii práce nemohli byť požadované doklady poskytnuté v rámci výkonu inšpekcie. Prvostupňový správny orgán žalobcu upozornil, že zápisnice o podaní informácie kontrolovaných fyzických osôb, môžu byť kontrolovanému subjektu poskytnuté iba v prípade, ak aby bolo voči nemu začaté správne konanie. Z tohto dôvodu mu bolo doporučené, aby bola žiadosť o poskytnutie dokladov v prípade začatia správneho konania uplatnená pred správnym orgánom. Napriek tomuto upovedomeniu žalobca nepožiadal ani o predloženie kópií jednotlivých častí spisu, ani o nahliadnutie do spisu. Žalobcovi teda nebolo upreté právo nazerať do spisu a ak sa žalobca rozhodol, že niektoré zo svojich procesných práv neuplatní, správny orgán nie je oprávnený a nedisponuje prostriedkami, ktorý by mi mohol nútiť žalobcu k tomu, aby svoje práva uplatnil. Z tohto dôvodu neuplatnenia práv zo strany žalobcu, nie je možné vytknúť správnemu orgánu ako procesnú vadu. 23. K návrhu žalobcu vykonať výsluch účastníka konania a výsluchy kontrolovaných fyzických osôb a ďalších osôb sa prvostupňový správny orgán kvalifikovane vysporiadal spôsobom, že si to povaha prejednávanej veci nevyžadovala a nariadením ústneho pojednávania by neprispelo k objasneniu prejednávanej veci, pretože mal nedostatok uvedený vo výroku rozhodnutia týkajúci sa porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania dostatočne preukázaný. Citoval pritom ustanovenie § 21 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb o správnom konaní. 24. K argumentácii žalobcu, že prvostupňový správny orgán nevykonal na jeho návrh výsluchy svedkov a rozhodnutie vydal na základe výsluchu svedkov, ktoré boli vykonané pred začatím správneho konania žalovaný uviedol, že osoby uvedené v návrhu na výsluch svedkov zo dňa 24.11.2014 doručené prvostupňovému správnemu orgánu dňa 27.11.2014 boli riadne vypočuté pri fyzickej kontrole na pracovisku dňa 12.06.2014 za prítomnosti dvoch inšpektorov práce, dcéry konateľa spoločnosti, ostatných osôb prítomných v čase kontroly na pracovisku (u ktorých bolo zistené nelegálne zamestnávanie okrem p. F. F., ktorej prítomnosť bola zistená až komplexnou prehliadkou pracoviska vykonanou inšpektormi práce, táto osoba bola vypočutá ako posledná za prítomnosti p. U. a p. V. B.), podobne boli pri získavaní informácií a ich spisovaní do zápisnice prítomní u všetkých osôb aj príslušníci Okresného riaditeľstva policajného zboru Slovenskej Republiky v Poprade. Zároveň uviedol, že konateľovi žalobcu p. J. B. bolo zo strany prvostupňového správneho orgánu umožnené vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam, poskytnúť informácie a vysvetliť dôvod prítomnosti uvedených fyzických osôb na pracovisku a to listom zo dňa 18.06.2014. Konateľ žalobcu mal teda možnosť vyjadriť sa k všetkým zisteným skutočnostiam aj pri prerokovaní protokolu dňa 24.07.2014, kde si vyžiadal lehotu na vyjadrenie a požiadal o jej predĺženie, čo mu bolo zo strany prvostupňového správneho orgánu umožnené. 25. K vyjadreniu žalobcu, že v rámci výkonu inšpekcie práce neboli zistené také skutočnosti, ktoré by preukazovali správnosť tvrdení prvostupňového správneho orgánu a že inšpektori práce neposkytli dôkazy o výkone práce masérok a čašníčok, resp. o vykonávaní inej práce žalovaný uviedol, že pri jej posudzovaní a kvalifikácie ako závislej práce vychádzal prvostupňový správny orgán zo skutočností zistených na kontrolovanom pracovisku, ako aj z informácií poskytnutých fyzickými osobami, ktoré boli kontrolované. Nedostatky uvedené v protokole boli zistené zo skutkového stavu zápisníc o podaní informácie kontrolovaných fyzických osôb a na základe vyjadrenia konateľa žalobcu tak, ako je to uvedené v protokole. Inšpektor práce v zmysle ustanovenia § 13 ods. 2 zákona o inšpekcii práce prihliadal pri vypracovaní protokolu na vyjadrenia a doklady uplatnené alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu. 26. K spochybňovaniu výkonu prác fyzických osôb na kontrolovanom pracovisku žalobcom, žalovaný uviedol, že kontrolované osoby závislú prácu vykonávali, pretože samotné kontrolované fyzické osoby túto skutočnosť potvrdili do zápisníc o podaní informácie spísaných pred inšpektormi práce a prítomnými príslušníkmi policajného zboru. Vyjadrenie žalobcu, že prevádzka sa mala až o niekoľko dní otvoriť a osoby, ktoré sa tam nachádzali čakali na príchod konateľa žalobcu za účelom dohody o pracovnom pomere, považuje za účelové z dôvodu, že v prípade, že prevádzka nebola ešte otvorená, mala byť táto skutočnosť jednoznačným a zreteľným spôsobom vyznačená v priestore pred vstupom do prevádzky, prípadne na dverách alebo bráne prevádzky tak, ako je to bežne zaužívané, aby odradila od návštevy prevádzky potenciálnych zákazníkov. Prvostupňový správny orgán mal za preukázané, že uvádzané označenie sa na prevádzke žalobcu nenachádzalo, pričom túto skutočnosť mal za preukázanú na základe fotodokumentácie, ktorá tvorí súčasť spisu a z ktorej je zrejmé, že na dverách prevádzky žalobcu sa nachádzala iba tabuľa s informáciou o otváracích hodinách bez informácie o tom, že prevádzka ešte nebola otvorená. Na podporu zistení slúži aj fakt, že inšpektori práci vstúpili na prevádzku bezproblémovo, keď po zazvonení na zvonček im otvoril p. V. U., ktorý ich dokonca pozval ako potenciálnych zákazníkov, aby navštívili prevádzku, pričom je žalovaný toho názoru, že v prípade, že prevádzka ešte nebola otvorená mal p. U. vstupu cudzích osôb do priestoru prevádzky zabrániť a informovať ich o skutočnosti, že prevádzka je zatvorená. 27. K argumentácii žalobcu, že prvostupňový správny orgán sa riadne nezaoberal otázkou posúdenia miery primeranosti výšky uloženej pokuty uviedol, že prvostupňové rozhodnutie v časti odôvodnenie obsahuje aj odôvodnenie výšky uloženej pokuty za spáchanie správneho deliktu tak, aby pokuta spĺňala represívny, preventívny aj výchovný charakter a aby bola primeraná spáchanému správnemu deliktu, pričom odôvodnenie výšky pokuty považuje žalovaný za primerané. Pri rozhodovaní o výške pokuty správny orgán prihliadal aj na skutočnosť, že sa jednalo o prvú inšpekciu práce v kontrolovanom subjekte, ktorá bola zameraná na dodržiavanie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa ustanovení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Už samotná existencia nedostatku zo strany žalobcu je dostatočným odôvodnením uloženia pokuty. Inšpektorát práce mal konštatované porušenie povinnosti na základe protokolu a predložených dokladov za preukázané. Zároveň uviedol, že správny delikt, za ktorý bola pokuta žalobcovi uložená je vo výroku žalobou napadnutého rozhodnutia zrozumiteľný, riadne odôvodnený a zdokumentovaný, pričom rozhodnutie obsahuje aj riadne odôvodnenie uloženia pokuty a jej výšky. Navrhol aby súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. 28. Žaloba žalobcu bola podaná dňa 20.04.2015. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach v § 491 ods. 1 upravuje, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa 5 časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Z uvedeného dôvodu správny súd postupoval ďalej v konaní podľa ustanovení správneho súdneho poriadku. 29. Podľa § 177 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatrení orgánu verejnej správy. 30. Podľa § 178 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 31. Podľa § 180 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie. 32. Žalobca sa v žalobe domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného vo veci jeho odvolania, ktoré podal proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Prešov č. k. X. XXX/XXXX/R zo dňa 12.01.2015 o uložení pokuty vo výške 10 000 Eur podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa ustanovenia § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. Žalovaný rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu napadnuté odvolaním žalobcu potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Podľa vyššie citovaných ustanovení Správneho súdneho poriadku je nesporné, že ide v danom prípade o konanie o správnej žalobe. 33. Z obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu je nesporné, že išlo o administratívne konanie, v ktorom postupovali správne orgány podľa zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákonov o inšpekcii práce“) ako aj zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. 34. Inšpekcia práce je v zákone o inšpekcii práce definovaná okrem iného v § 2 ods. 1 písm. a) bod 4 tohto zákona aj ako dozor na dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. 35. Podľa § 1 zákona o inšpekcii práce tento zákon: a/ upravuje inšpekciu práce, ktorej prostredníctvom sa presadzuje ochrana zamestnancov pri práci a výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, b/ vymedzuje pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce a ich pôsobnosť pri výkone dohľadu podľa osobitného predpisu, c/ ustanovuje práva a povinnosti inšpektora práce a povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby. 36. Podľa § 16 ods. 1 zákona o inšpekcii práce zamestnávateľ je povinný inšpektorovi práce pri výkone inšpekcie práce: a/ umožniť voľný vstup do priestorov a na pracoviská a utvárať podmienky na nerušený a rýchly výkon inšpekcie práce, b/ poskytnúť informácie o zistených neodstrániteľných nebezpečenstvách, ktoré môžu ohroziť bezpečnosť a zdravie zamestnancov alebo iných fyzických osôb c/ umožniť odobratie nevyhnutne potrebného množstvo vzoriek materiálov alebo látok na účely rozboru, d/ umožniť používanie technických prostriedkov na zhotovenie dokumentácie, video dokumentácie a zvukových záznamov potrebných na výkon inšpekcie, e/ predložiť na požiadanie alebo najneskôr v čase zisťovania totožnosti fyzických osôb nachádzajúcich sa na jeho pracoviskách doklady, ktorými preukáže pracovnoprávny vzťah, obdobný pracovný vzťah alebo právny vzťah podľa osobitného predpisu k týmto osobám. 37. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 Eur do 200 000 Eur a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne najmenej 5 000 EUR. 38. Podľa § 21 zákona o inšpekcii práce na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a t), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a § 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní ak tento zákon neustanovuje inak. 39. Z vyššie uvedených ustanovení zákona o inšpekcii práce vyplýva, že na samotný výkon inšpekcie práce sa zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) nevzťahuje. Zákon o inšpekcii práce upravuje osobitne práva a povinnosti inšpektora práce a povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby pri výkone inšpekcie práce (§ 1). 40. Správne konanie inšpektorát práce začína až na základe oznámenia o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty podľa § 19, § 20 a osobitného predpisu. 41. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že inšpekcia práce bola prvostupňovým správnym orgánom vykonaná v prevádzke žalobcu dňa 12.06.2014 so zameraním na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania podľa ustanovení zákona č. 82/2005 Z. z. O výsledku tejto inšpekcie bol spísaný protokol č.: D.-XXX- XX-X.X/X.XX-XX zo dňa 14.07.2014. Protokol bol prerokovaný so štatutárnym zástupcom žalobcu dňa 24.07.2014, ktorý sa k protokolu nevyjadril pri jeho prerokovaní a žiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie prvostupňový správny orgán, ktorý jeho žiadosti vyhovel a dal mu možnosť vyjadriť sa v lehote do 15.08.2014. Toto právo žalobca využil a k protokolu sa vyjadril písomným podaním zo dňa 15.08.2014, ktoré bolo doručené prvostupňovému správnemu orgánu dňa 18.08.2014. Na základe vyjadrenia štatutárneho zástupcu žalobcu bol prvostupňovým správnym orgánom spísaný dodatok protokolu o výsledku inšpekcie práce č.: D.-XXX-XX-X.X/X.XX-XX zo dňa 08.09.2014. 42. Správny súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že boli porušené jeho práva postupom správneho orgánu pred začatím správneho konania a to predložením kópií protokolov o vypočutí fyzických osôb nachádzajúcich sa v kontrolovanom objekte, ktoré požiadal bezprostredne po doručení protokolu o výsledku inšpekcie práce. Ako je uvedené vyššie inšpekcia práce je osobitným konaním upraveným zákonom o inšpekcii práce. Z ustanovení tohto zákona pre kontrolovaný subjekt nevyplývajú už práva a tým aj pre inšpektora práce povinnosť predložiť kontrolovanému subjektu kópie záznamov o výkone inšpekcie, okrem iného aj o vypočutí fyzických osôb. O tejto skutočnosti bol štatutárny zástupca žalobcu upovedomený pri prerokovaní protokolu o výsledku inšpekcie práce a jeho dodatku zo dňa 08.09.2014. Z obsahu tohto dodatku nesporne vyplýva, že v závere vyjadrenia žalobca žiadal o poskytnutie zápisníc kontrolovaných fyzických osôb, pričom bol poučený inšpektorom práce, že zápisnice o podaní informácie kontrolovaných fyzických osôb môžu mu byť poskytnuté v prípade, ak by proti nemu bolo zahájené správne konanie. 43. Z obsahu administratívneho spisu ďalej súd zistil, že správne konanie začal prvostupňový správny orgán oznámením o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty pod č.: X.XXX/XXXX-Z, Q./XXXX/ XXXXX/XX zo dňa 10.11.2014, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 18.11.2014. V tomto oznámení bol žalobca poučený podľa § 33 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, že má ako účastník konania možnosť vyjadriť sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia, spôsobu zisťovania, ako aj podať návrh na ich doplnenie vrátane predloženia ďalších listinných dôkazov. Žalobca toto právo využil tým, že predložil prvostupňovému správnemu orgánu písomným podaním zo dňa 24.11.2014, ktoré bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené dňa 27.11.2014 návrh na vypočutie svedkov a to kontrolovaných fyzických osôb V. U., A. U., F. F., štatutárneho zástupcu žalobcu J. B. a V. B., dcéry štatutárneho zástupcu. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva žiadny listinný dôkaz ani iná skutočnosť o tom, že by od začatia správneho konania doručením oznámenia zo dňa 10.11.2014 žalobca, resp. jeho právny zástupca požiadal prvostupňový správny orgán o nahliadnutie do spisu alebo predloženie kópií podkladov pre vydanie rozhodnutia vo veci. 44. Na základe vyššie uvedených skutočností sa správny súd nestotožňuje ani s názorom žalobcu, že prvostupňový správny orgán rozhodol v správnom konaní bez jeho upovedomenia ako účastníka konania o začatí správneho konania a že mu nebola poskytnutá možnosť zoznámiť sa s podkladmi rozhodnutia. 45. Z obsahu administratívneho spisu a napadnutého rozhodnutia žalovaného správny súd zistil, že podkladom pre rozhodnutie vo veci boli aj zápisnice o podaní informácie, o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku, ktoré inšpektor práce spísal s fyzickými osobami, ktoré sa v kontrolovanej prevádzke Erotic night club Aladin, Poprad, Veľká nachádzali v čase výkonu inšpekcie a to s F. F., V. B., A. U., V. U. a F. P. ako aj X. O.. Tieto kontrolované fyzické osoby okrem V. B. do zápisnice jednoznačne uviedli, že vykonávajú na základe ústnej dohody so štatutárnym zástupcom vykonávajú prácu masérky a čašníka v uvedenej prevádzke, pričom nemajú zatiaľ uzatvorený žiadny pracovnoprávny ani iný právny vzťah. 46. Podľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán nariadi ústne pojednávanie ak to vyžaduje povaha veci najmä, ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Správny poriadok rozlišuje teda medzi fakultatívnym a obligatórnym ústnym pojednávaním. Obligatórne ústne pojednávanie správny orgán nariaďuje vtedy, ak to ustanovujú osobitné predpisy a fakultatívne ústne pojednávanie správny orgán nariaďuje, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu. Správny súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového správneho orgánu a žalovaného, že v danom prípade si to povaha prejednávanej veci (výkon inšpekcie práce a jej výsledky) nevyžadovala a neprispela by k objasneniu prejednávanej veci. Zo zisteného skutočného stavu vecí a podkladov pre rozhodnutie (zápisnice o podaní informácie) mal prvostupňový správny orgán a žalovaný preukázané všetky znaky závislej práce. 47. Podľa § 32 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmú podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Z ustanovení Správneho poriadku ako ani z vyššie citovaného ustanovenia § 32 Správneho poriadku nevyplýva povinnosť správneho orgánu oznámiť účastníkovi konania, že jeho návrhu na dokazovanie nevyhovie. Prvostupňový správny orgán sa s návrhom žalobcu na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ako aj žalovaný riadne vysporiadal. 48. Podľa § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa ods. 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na: a) závažnosť zisteného porušenia povinnosti a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb ak ide o uloženie pokuty podľa ods. 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť či zistené porušenie povinnosti je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku. 49. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu správny súd zistil, že s odôvodnením uloženia pokuty ako aj jej výšky sa správne orgány riadne vysporiadali. Z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu nesporne vyplýva, že podľa ustanovenia § 19 ods. 2 zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce pri zistení porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania je povinný uložiť pokutu v rozsahu od 2 000 Eur do 200 000 Eur. Nemá možnosť za preukázané porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania pokutu neuložiť, prípadne uložiť ju v nižšej výške ako je ustanovená zákonnou sadzbou. Pri rozhodovaní o výške pokuty prvostupňový správny orgán prihliadal na všetky zistené skutočnosti, teda aj na tú skutočnosť, že ide o prvú inšpekciu práce u žalobcu, ktorá bola zameraná na dodržiavanie zákona č. 82/2005 Z. z. Prihliadal aj na počet zamestnancov zamestnávateľa, ktorý odôvodnil tým, že uložil za zistený nedostatok týkajúci sa porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania pokutu vo výške 10 000 Eur a to za nedostatok, ktorý sa týkal nelegálneho zamestnávania až 5 fyzických osôb, pričom minimálna výška pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania je podľa zákona o inšpekcii práce 5 000 Eur ak ide o nelegálne zamestnanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne. V danom prípade išlo o nelegálne zamestnanie až 5 fyzických osôb, čo bolo zohľadnené vo výške ukladanej pokuty, teda vo výške blížiacej sa spodnej hranici minimálnej zákonom stanovenej výšky. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa vyrovnal aj s represívnym, preventívnym aj výchovným účinkom uloženej sankcie, v rámci ktorého uviedol, že dodržiavanie zákazu nelegálneho zamestnávania patrí k jednej zo základných povinností zamestnávateľa, pretože jeho porušenie môže mať závažné sociálne dopady. Zamestnávateľ za nelegálne zamestnaného zamestnanca neodvádza napr. odvody (poistné) do sociálnej poisťovne, čím sú ohrozené nároky zamestnanca napr. v prípade pracovného úrazu (absencia úrazového poistenia) alebo v prípade vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti (absencia nemocenského poistenia). Správny súd sa preto nestotožňuje s názorom žalobcu, že je rozhodnutie v tejto časti čo do uloženia pokuty a jej výšky nepreskúmateľné. 50. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto žalobu podľa § 190 Správneho súdneho poriadku zamietol. O trovách konania správny súd rozhodoval podľa § 167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo z časti úspech. Pretože žalobca nebol v konaní úspešný, súd mu náhradu trov konania nepriznal. 51. Senát správneho súdu sa uzniesol pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia, na Krajskom súde v Prešove. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci.