Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1S/18/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200456 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8015200456.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a členiek senátu JUDr. Viery Zoľákovej, JUDr. Eva Slávikovej, v právnej veci žalobcu H. D., nar. XX.E. XXXX, bývajúceho v Y. H., Ul. M.R.Y. č. XX, právne zastúpeného JUDr. Jánom Garajom, advokátom, so sídlom Hlavná č. 137, Prešov, proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok, Špitálska č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupu žalovaného Č.j.: UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2015/1339-0002 Ks zo dňa 12.januára 2015, Č.j. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2015/1339-0003 Ks zo dňa 12.januára 2015 na základe žaloby jednohlasne takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobou zo dňa 10.03.2015 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutí a postupu žalovaného v spojení s prvostupňovými rozhodnutiami a navrhol, aby súd zrušil rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok zo dňa 12.01.2015 č.k.: UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2015/1339 a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov zo dňa 11.11.2014 č.k.: PO3/UPSVAR/SOC/2014/71233 o neposkytnutí pomoci v hmotnej núdzi v sume 61,60 eur za mesiac júl 2014 a o odňatí pomoci v hmotnej núdzi v sume 61,60 eur mesačne od 01.08.2014 a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobou napáda zákonnosť rozhodnutia žalovaného zo dňa 12.01.2015 č.k.: UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2015/1339 o odvolaní proti rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov zo dňa 11.11.2014 č.k.: PO3/ÚPSVAR/SOC/2014/71233 o neposkytnutí pomoci v hmotnej núdzi v sume 61,60 eur za mesiac júl 2014 a o odňatí pomoci v hmotnej núdzi v sume 61,60 eur mesačne od 01.08.2014 a to v spojení s postupom správnych orgánov, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutí. Uviedol, že mal priznanú pomoc v hmotnej núdzi rozhodnutím zo dňa 20.02.2014 v sume 61,60 eur mesačne od 01.01.2014 a 30.06.2014 mu bola predložená ponuka na vykonávanie pracovných činností v rozsahu 32 hodín mesačne v obci Šarišské Michaľany a to na obdobie od 01.07. do 30.09.2014, ktorú prijal, pričom práca bola rozvrhnutá na 2 pracovné dni v týždni a to v stredu a štvrtok. Konštatoval, že rozhodnutím prvostupňového orgánu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov zo dňa 29.07.2014 č.k.: PO3/ÚPSVAR/SOC/2014/71233 bola žalobcovi odňatá pomoc v hmotnej núdzi v sume 61,60 eur mesačne od 01.07.2014 a rovnako bolo rozhodnuté o neposkytnutí pomoci v hmotnej núdzi na mesiac júl 2014. Správny orgán prvého stupňa tak rozhodol na základe ustanovenie §10 ods. 3, § 18 ods. 7 a § 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi, lebo dňa 24.07.2014 obcou Šarišské Michaľany bolo písomne oznámené, že žalobca odmietol vykonať pracovné činnosti, na ktoré bol zaradený, a teda neodpracoval rozsah hodín ustanovených zákonom. Na základe uvedeného oznámenia mal žalobca dňa 23.07.2014 odmietnuť výkopové práce a dňa 24.07.2014 sa nedostavil na vykonávanie pracovnej činnosti. Uviedol, že prvostupňové rozhodnutie napadol odvolaním, kde namietal, že písomné oznámenie obce obsahuje nepravdivé údaje, pretože dňa 23.07.2014 neodmietol výkopové práce, ale bola mu pridelená pracovná činnosť odpratania pokosenej trávy a nahodenie na vlečku, čo aj vykonal a nie je pravdivé tvrdenie o absencii na výkone prác dňa 24.07.2014, keďže sa na ne včas dostavil, ale starostom obce mu bolo ústne oznámené, že pre neho nemá prácu. Na základe odvolania rozhodoval žalovaný a to rozhodnutím zo dňa 23.09.2014 sp. zn.: UPS/US1/ SSVOPHN/SOC/2014/323 tak, že napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec na nové prejednanie a rozhodnutie, pričom povinnosťou prvostupňového správneho orgánu bolo doplnenie dokazovania o vyjadrenie obce k dochádzke žalobcu na menších obecných službách, kde obec uviedla písomným oznámením zo dňa 18.09.2014, že žalobca sa síce dňa 02.07.2014 a 03.07.2014 dostavil na výkon práce, ale odmietol pracovať a z oznámenia obce nebolo zrejmé, či a koľko hodín žalobca odpracoval. Poukázal na to, že prvostupňový orgán doplnil dokazovanie o vyjadrenie zástupcu obce vo forme úradného záznamu zo dňa 10.11.2014, kde uviedol, že žalobca sa dňa 02.07.2014 dostavil na pracovisko, ale ponúknutú činnosť odmietol vykonávať a nasledujúce dni nevykonal žiadne práce a odo dňa 09.07.2014 sa nedostavil na výkon prác ani v jeden deň. Na vysvetlenie predchádzajúceho nesprávneho oznámenia obce zo dňa 18.09.2014 zástupca obce uviedol, že išlo o omyl a predložil opravné oznámenie o neúčasti, ktoré podložil pomocou evidencie dochádzky obce. Na základe takto doplneného dokazovania bolo vydané rozhodnutie o odňatí a neposkytnutí pomoci v hmotnej núdzi. V ďalšom odvolaní namietal, že rozhodnutie bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý vychádzal len z rozporuplných vyjadrení obce a rovnako namietal, že keď chcel dňa 03.11.2014 nahliadnuť do svojej dochádzky za mesiac júl 2014, bolo mu oznámené, že záznamy už neexistujú a boli vedené len pre osobnú potrebu zodpovednej osoby, a že žiadal dôkladné doplnenie dokazovania vo vzťahu k prešetreniu dochádzky. Žalobca namietal, že na konanie podľa Zákona o pomoci v hmotnej núdzi sa podľa §22 ods. 1 použijú v zásade všeobecné predpisy o správnom konaní, teda zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Uviedol, že jednou zo základných zásad správneho konania je zásada materiálnej pravdy, ktorá je upravená v § 32 ods. 1, ktorej podstatou je spoľahlivo zistený stav ako neodmysliteľná podmienka každého rozhodnutia, keďže jeho predmetom sú práva a povinnosti osôb. Zdôraznil, že správny orgán je povinný presne a úplne zistiť skutočný stav veci a tieto závery musí podložiť potrebnými podkladmi s náležitou dôkaznou hodnotou a to ex offo bez potreby explicitných návrhov účastníkov konania. Takáto ochrana zákonnosti rozhodnutia nemá byť len formálna, a teda iba deklarovať isté povinnosti správneho orgánu, ale má zabezpečiť, aby každé rozhodnutie orgánu verejnej moci bolo presvedčivo opreté o pravdivé skutočnosti, ktoré je možné zistiť z hodnotenia vykonaných dôkazov. Ak vykonané dôkazy nie sú pre zákonné rozhodnutie orgánu z rôznych dôvodov postačujúce, nemôžu byť v právnom štáte podkladom na konečné rozhodnutie vo veci, obzvlášť ak ide zjavne o dôkazy bez spoľahlivej výpovednej hodnoty. Akékoľvek takto prijaté rozhodnutie orgánu je svojvoľné a aj protiústavné. Poukázal na to, že vyššie prezentovaný názor platí aj pre rozhodovanie o nároku na poskytnutie dávky v hmotnej núdzi. Ide o plnenie poskytovanej štátom za účelom zmiernenia následkov nemožnosti osôb zabezpečiť si živobytie prácou a aspoň sčasti pokryť základné životné potreby oprávnenej osoby. Podľa Zákona o pomoci v hmotnej núdzi je nárok na toto plnenie viazaný na splnenie konkrétnych podmienok, pričom jednou z nich je aj striktné dodržiavanie dochádzky pri výkone prác podľa § 10 ods. 3 tohto právneho predpisu. Ak je takáto dochádzka pri výkone prác výlučným podkladom pre rozhodnutie o priznaní alebo odňatí spomenutých nárokov orgánom štátnej správy, musí nepochybne spĺňať materiálne a formálne požiadavky hodnovernosti, aby z nej bolo možné bez väčšej námahy a skúmania odvodiť rozhodujúce skutočnosti a to aj napriek tomu, že to zákon obci výslovne neukladá. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že aj obec je orgánom verejnej moci a v danom prípade vykonáva subsidiárne úlohy spojené s výkonom štátnej moci. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca považuje rozhodnutia žalovaného za nedostatočne odôvodnené, ktoré vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu a porušujúce základné zásady správneho konania a je teda nezákonné. Ďalej žalobca namietal, že nemôže akceptovať postup hodnotenia dôkazov žalovaného, a to aj z dôvodu porušenia princípu rovnosti účastníkov konania. Žalovaný mal za preukázané, že dochádzka žalobcu bola neúplná, keďže sa pri opätovnom prejednaní veci orgánom prvého stupňa doplnilo dokazovanie o vyjadrenie zástupcu obce do úradného záznamu a podanie opraveného oznámenia o neúčasti, ktoré svedčí v neprospech žalobcu. Žalovaný ani orgán prvého stupňa sa pritom vôbec nezaoberali tým, že všetky doterajšie úkony obce v správnom konaní, t.j. oznámenie obce zo dňa 24.08.2014 a oznámenie obce zo dňa 18.09.2014 a taktiež aj vyjadrenie zástupcu obce do úradného záznamu správneho orgánu zo dňa 10.11.2014 opisovali dochádzku žalobcu odlišne, pričom žalovaný v odôvodnení rozhodnutia vyzdvihuje práve posledný úkon obce v konaní, kedy až na tretíkrát predložila orgánu správne vyplnené oznámenie o neúčasti, ktoré žalovanému zapadá do skutkového stavu, a teda ako uvádza záver v odôvodnení rozhodnutia. Žalobca zdôraznil, že z predloženého oznámenia o neúčasti je zrejmé, že účastník konania sa dňa 02.07.2014 dostavil na vykonávanie činnosti, ale odmietol činnosť vykonávať a taktiež je z neho zrejmé, ž e dňa 09.07.2014 sa účastník konania na vykonávanie činnosti nedostavil. V súvislosti s uvedeným žalobca prezentuje názor, že žalovaný nemohol z posledného oznámenia vyhodnotiť, že ide o dôkaz takej sily, že absencia dochádzky žalobcu je ním preukázaná a to z dôvodu, že obec upravovala svoje vyjadrenia o dochádzke žalobcu v troch rôznych variantoch a žalovaný nepochybne tak, ako uvádza, mohol mať za zrejmé, že nejaká dochádzka z oznámenia vyplýva, avšak žalovaný vôbec neskúmal, či dané oznámenie skutočne aj reflektuje realitu a skutočný stav. Akékoľvek oznámenia obce za daných okolností predsa nemohli mať pre zistenie skutkového stavu žiadnu váhu, keďže z okolností prípadu jasne vyplýva, že obec má v danej evidencii zmätok, ak vôbec o nejakej evidencii možno v tomto prípade hovoriť. Dokonca je potrebné vysloviť záver o podozrení z tendenčnej úpravy danej evidencie s cieľom poškodiť žalobcu. Oznámenie, ktoré osoby oprávnené zastupovať obec oprávňujú podľa toho, ako si sú schopné dochádzku zapamätať, alebo ako sa to momentálne hodí podľa okolností, nemá dôkaznú hodnotu ani pre samotnú obec, nie to ešte pre účely správneho konania, kde má správny orgán rozhodovať nestranne. V tejto súvislosti žalobca namieta, že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia nereagoval na odvolacie námietky žalobcu a to vo vzťahu k neexistencii evidencie dochádzky. Žalobca opätovne zdôrazňuje, že žalovaný porušil zásadu rovnosti účastníkov konania, pretože žalovaný v skutočnosti nevykonal žiadne dôkazy ex offo, ktoré by pochádzali z iného zdroja ako z obce, ktorá bola súčasne aj druhým účastníkom konania a stojacím proti záujmom žalobcu. Poukázal na to, že postup a rozhodnutie úradu síce vychádzalo z predpokladov stanovených v ustanoveniach Zákona o pomoci v hmotnej núdzi, avšak nebolo v súlade so Správnym poriadkom, ktorý vo väčšine upravuje konanie o priznaní a odňatí dávky v hmotnej núdzi. Aj keď v prípade žalobcu mohlo ísť o bežný postup, ktorý je vzhľadom na objem takto prejednávaných vecí rutinný, nie je prípustné, aby ľahkovážnym, svojvoľným a tendenčným postupom správny orgán rozhodoval o zákonných oprávneniach osôb a flagrantne prehliadal vady konania a rozhodnutia podriadeného orgánu, zvlášť, ak sa jedná o osoby, u ktorých sa predpokladá, že sa nebudú brániť. Žalovaný sa k veci vyjadril v písomnom podaní zo dňa 01.06.2015 a navrhol alternatívne, aby súd konanie zastavil a náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia nepriznal z dôvodu, že žaloba má vady, ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby alebo žalobu ako nedôvodnú zamietol a náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia nepriznal. Poukázal predovšetkým na zistený skutkový stav, ktorý stručne popísal už žalobca v žalobe, že žalobca dňa 31.01.2014 podal žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi a rozhodnutím č. PO3/ÚPSVAR/ SOC/2014/71233-002 zo dňa 20.02.2014 mu bola priznaná pomoc v hmotnej núdzi v sume 61,60 eur mesačne od 01.01.2014. Žalobcovi bola dňa 30.06.2014 predložená ponuka na vykonanie činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne podľa pokynov organizátora, ktorým bola Obec Šarišské Michaľany a to na obdobie od 01.07.2014 do 30.09.2014, ktorú žalobca bez akýchkoľvek výhrad prijal, čo potvrdil svojim podpisom. Žalobca mal vykonávať činnosti, na ktoré bol zaradený každú stredu a štvrtok od 07.30 hod. do 11.30 hod. v mesiacoch júl, august a september 2015. Žalobca mal podľa ponuky vykonávať údržbu a úpravu verejnej zelene (parky, ulice, oddychové zóny...), údržba a úprava zelene v materských škôlkach, základných a stredných školách, udržiavanie čistoty na verejných priestranstvách, čistenie lesných plôch od kalamitného dreva, úprava klzkých povrchov v zimnom období, údržba a oprava existujúcich komunikácií, chodníkov a budovanie nových chodníkov, ktoré sú vhodné aj na cyklistiku, čistenie odvodňovacích kanálov zrážkovej vody v obciach, čistenie lesov a zelených plôch od náletových drevín, zvyškov drevín po kalamitách a ťažbe dreva, čistenie a údržba vodných plôch, korýt riek, brehov tokov, pomoci pri likvidácii nelegálnych skládok komunálneho a stavebného odpadu, udržiavanie poriadku a údržba obecných cintorínov, participácia na kultúrnych a športových podujatiach, vykonávanie poriadkového dozoru v areáloch základných škôl, vykonávanie dozoru na priechodoch pre chodcov počas rannej a poobednej dopravnej špičky pri školách, práce v školských zariadeniach, údržba obecných zariadení, kultúrnych a cirkevných pamiatok, pamiatkových území a pamätihodností, oprava hradov a iných kultúrnych pamiatok, starostlivosť o športové areály, zabezpečovanie verejného poriadku, občianske hliadky, pomoc v mestských knižniciach, pomoci pri výučbe verejného prvej pomoci, pomoc pri vykonávaní verejných zbierok, aktivity sociálneho typu (pomoc starším, sociálne odkázaným, chorým, odkázaným občanom v domovoch dôchodcov, kluboch dôchodcov, sociálnych zariadeniach zriadených obcou, VÚC alebo iným oprávneným subjektom. Dňa 24.07.2014 bolo Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov doručené z Obecného úradu obce Šarišské Michaľany oznámenie o neúčasti UoZ alebo nedodržaní rozsahu hodín UoZ na vykonávaní pracovnej činnosti v zmysle § 10 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi, v ktorom sa uvádza, že dňa 23.07.2014 účastník konania odmietol výkopové práce a 24.07.2014 sa nedostavil na vykonávanie činnosti, a preto rozhodol úrad rozhodnutím č. PO3/ÚSVAR/SOC/2014/71233-0004 zo dňa 29.07.2014 o neposkytnutí pomoci v hmotnej núdzi za mesiac júl 2014 s odôvodnením, že pán D. je občanom v hmotnej núdzi a spĺňa podmienky nároku na pomoc v hmotnej núdzi, ale vzhľadom k tomu, že úradu práce bolo dňa 24.07.2014 oznámené, že pán D. odmietol vykonávať pracovné činnosti stanovené organizátorom, t.j. obcou Šarišské Michaľany a v mesiaci júl sa nezúčastnil v plnom rozsahu na činnostiach, na ktoré bol zaradený, neodpracoval rozsah hodín ustanovený zákonom (32 hodín), znižuje sa mu dávka v mesiaci júl o sumu 61,60 eur. Žalobca sa voči uvedenému rozhodnutiu odvolal v zákonom stanovenej lehote. V odvolaní podanom dňa 04.08.2014 uviedol, že v tlačive, ktoré bolo doručené na Úrad práce v Sabinove, je napísané, že dňa 23.07.2014 odmietol výkopové práce, čo sa podľa jeho tvrdenia nezakladá na pravde, ale bola mu pridelená iná činnosť, a to odpratanie pokosenej trávy a nahodenie na traktorovú vlečku, čo aj vykonal. Ďalej v odvolaní uviedol, že údaj na tlačive, že sa dňa 24.04.2014 nedostavil na výkon činností, sa taktiež nezakladá na pravde. Podľa tvrdenia žalobcu sa v daný deň dostavil na výkon činností, ale údaje mu bolo starostom oznámené, že nemá pre neho prácu. V stanovisku Aktivačného centra úradu č. PO1/AC/Bez/2014/1202-58 zo dňa 11.08.2014 k odvolaniu sa uvádza, že pracovníci z Aktivačného centra ÚPSVaR Prešov A.. A. G., H.. Z. N. a C. H., ktorí sú vlastnoručne podpísaní na danom stanovisku, vykonávali monitoring dodržiavania dohody v zmysle aplikácie § 10 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi v obci Šarišské Michaľany a to dňa 24.07.2014 v čase od 08.20 hod. do 08.50 hod.. V uvedenom stanovisku je uvedené, že žalobca nebol v daný deň na pracovisku a ani nebol zapísaný v evidencii dochádzky daného dňa. Zároveň boli koordinátori oboznámení starostom obce A.. Y. Z., že žalobca sa síce dňa 23.07.2014 dostavil na miesto výkonu činnosti, ale odmietol jemu pridelenú činnosť vykonávať a to konkrétne výkopové práce. Na základe týchto skutočností starosta obce oznámil koordinátorom Aktivačného centra úradu, ktorí vykonávali predmetnú kontrolu, že vyraďuje žalobcu z aktivácie a koordinátori poskytli starostovi obce tlačivo oznámenie o neúčasti UoZ alebo nedodržaní rozsahu hodín UoZ na vykonávaní pracovnej činnosti v zmysle § 10 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Úrad na základe podaného odvolania doplnil dokazovanie o dochádzku žalobcu a vyjadrenie Obce Šarišské Michaľany zo dňa 18.09.2014, v ktorom sa uvádza, že žalobca sa síce dňa 02.07.2014 a 03.07.2014 dostavil na výkon činností, ale odmietol pracovať. Žalovaný zdôraznil, že sa zaoberal dôkladne daným odvolaním a i napriek tomu, že mal z predložených dokumentov preukázané, že žalobca nevykonal činnosti v zákonom stanovenom rozsahu 32 hodín mesačne, rozhodnutím č. UPS/US1/SSVOPHN/SOC/2014/323-0002 Ks zo dňa 23.09.2014 vyhovel uvedenému odvolaniu a to z dôvodu, že úrad nedostatočne zistil skutočný stav veci. Z predložených dokladov nebolo žalovanému jasné a zrejmé, či účastník konania vykonával vôbec nejaké činnosti, kedy odmietol činnosť vykonávať, a aký druh činnosti odmietol vykonávať. Žalovaný zrušil rozhodnutie č. PO3/ÚSVAR/SOC/2014/71233-0004 zo dňa 29.07.2014 a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Úrad následne vykonal ďalšie dokazovanie, čo potvrdzuje záznam zo dňa 10.11:2014, kedy sa na úrad dostavili zástupcovia Obce Šarišské Michaľany za účelom doplnenia dokazovania, kde uviedli, že žalobca mal nastúpiť na výkon činností od 01.07.2014 každú stredu a štvrtok v týždni počas trvania ponuky. Ďalej uviedli, že žalobca sa dňa 02.07.2014 dostavil na pracovisko, ale ponúknutú prácu nevykonal, dokonca pred všetkými poberateľmi pomoci v hmotnej núdzi vyhlásil, že „do práce chodiť bude, ale pracovať nebude“. Zástupcovia obce zároveň predložili opravené tlačivo oznámenia o neúčasti zo dňa 24.07.2014, kde v časti „nedostavenia sa v stanovený deň nástupu na vykonávanie pracovnej činnosti“ a „dátum odmietnutia činnosti vykonať“ bol predtým nesprávne uvedený dátum. Oznámenie o neúčasti bolo podložené aj evidenciou dochádzky. Úrad dňa 11.11.2014 vydal po prešetrení skutkového stavu nové rozhodnutie č. PO3/ÚSVAR/ SOC/2014/71233-12 zo dňa 11.11.2014, ktorým neposkytuje pomoc v hmotnej núdzi v sume 61,60 eur za mesiac júl 2014. Úrad zároveň vydal rozhodnutie č. PO3/ÚSVaR/2014/71233-14 zo dňa 11.11.2014, ktorým bola žalobcovi odňatá pomoc v hmotnej núdzi v sume 61,60 eur mesačne od 01.08.2014 a to podľa § 10 ods. 3, § 18 ods. 7, § 25 ods. 2 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi a zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Proti uvedeným rozhodnutiam sa žalobca v stanovenej lehote odvolal. Odvolanie bolo doručené úradu dňa 18.11.2014. Žalovaný poukázal vo vyjadrení na to, že pri preskúmavaní rozhodnutí vychádzal zo spisovej dokumentácie, a pretože úrad vykonal dodatočné dokazovanie, na základe ktorého mal žalovaný preukázané, že žalobca neodpracoval v mesiaci júl 2014 zákonom stanovený rozsah 32 hodín mesačne, vydal rozhodnutie č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/SOC/2015/1339-0002 Ks zo dňa 12.01.2015, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie úradu č. PO3/ÚSVAR/SOC/2014/71233-13 zo dňa 11.11.2014. Žalovaný preskúmal aj odvolaním napadnuté rozhodnutie úradu č. PO3/ÚSVAR/SOC/2014/71233-14 zo dňa 11.11.2014 o odňatí pomoci v hmotnej núdzi v sume 61,60 eur mesačne od 01.08.2014 podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a vydal rozhodnutie č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/ SOC/2015/1339-0003 Ks zo dňa 12.11.2015, ktorým zmenil výrok odvolaním napadnutého rozhodnutia nasledovne: „Podľa §25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotne núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa fyzickej osobe H. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom H..Y. XX, XXX XX Y. H. odníma pomoc v hmotnej núdzi v sume 61,60 eur mesačne od 01.08.2014“. Žalovaný uviedol, že ako odvolací orgán z predloženého spisu zistil, že účastník konania dňa 31.01.2014 podal žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi. Rozhodnutím č. PO3/ÚPSVAR/SOC/2014/71233-0002 zo dňa 20.02.2014 mu bola priznaná pomoc v hmotnej núdzi v sume 61,60 eur mesačne od 01.01.2014. Dňa 30.06.2014 bola účastníkovi konania predložená ponuka, v ktorej úrad ponúkal účastníkovi konania vykonávanie pracovných činností v rozsahu 32 hodín mesačne v Obci Šarišské Michaľany za obdobie od 01.07.2014 do 30.09.2014. Účastník konania ponuku prijal. V mesiaci júl 2014 sa účastník konania na výkone činností nezúčastnil. Z predloženej dochádzky je zrejmé, že sa na výkone nezúčastnil ani v mesiaci august 2014. Žalovaný konštatoval, že žalobca v žalobe spochybnil hodnovernosť evidencie dochádzky osôb vykonávajúcich činnosti v zmysle § 10 ods. 3 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktoré boli predložené úradu zo strany zástupcov Obce Šarišské Michaľany na účely poskytovania pomoci v hmotnej núdzi a taktiež vyjadril podozrenie, že mu chcú zástupcovia obce zámerne poškodiť, keď mali meniť evidenciu dochádzky počas vykonávania dokazovania niekoľkokrát. Vzhľadom na to, že úrad predvolal zástupcov obce, aby sa dostavili na doplnenie dokazovania a tí mu predložili všetky dokumenty, z ktorých jasne vyplývali skutočnosti preukazujúce neúčasť žalobcu na vykonávaní činnosti (pomocná evidencia dochádzky s podpismi zúčastnených poberateľov dávky v hmotnej núdzi, menný zoznam UoZ vykonávajúcich pracovné činnosti v zmysle § 10 ods. 3 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi, list zo dňa 18.09.2014 - dochádzka za mesiac júl 2014), žalovaný nemal dôvod neakceptovať a dokonca spochybňovať ich hodnovernosť. V súvislosti s aplikáciou § 10 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi žalovaný uviedol, že citovaný zákon je koncipovaný tak, že každý nezamestnaný plnoletý člen domácnosti sa musí zúčastňovať na vykonávaní menších obecných služieb alebo dobrovoľníckych činností alebo prác na predchádzanie mimoriadnej situácie, počas vyhlásenia mimoriadnej situácie a pri odstraňovaní následkov mimoriadnej situácie za podmienky, že mu je niektorá z uvedených činností ponúknutá bez ohľadu na vek, prax či dosiahnuté vzdelanie. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi predpokladá, že poberateľ dávky v hmotnej núdzi vykoná činnosť v rozsahu 32 hodín mesačne, a ak poberateľ dávky tento zákonný predpoklad nesplní, dávka v hmotnej núdzi sa automaticky znižuje o 61,60 eur mesačne za každú plnoletú fyzickú osobou, ktorá sa nezúčastnila aktivácie. Žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že zo žaloby nie je jednoznačné, voči ktorému rozhodnutiu žaloba smeruje, je nejasná a zároveň žalobca bez preukázania relevantných skutočností žiada zrušiť nešpecifikované rozhodnutia žalovaného z dôvodu, že sú nezákonné, avšak nezákonnosť rozhodnutí opiera o konanie obce, konkrétne o konanie obce vo veci evidencie dochádzky, či umožnenie nahliadnutia do spisu a iných oficiálnych dokumentov, ktoré žalovaný nemal dôvod spochybňovať. Žalovaný zdôraznil tú skutočnosť, ktorú žalobca účelovo opomína, že žalobca bol poučený v súvislosti s aplikáciou § 10 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi a ponuku na vykonávanie činnosti bez výhrad, či uvedenia iných objektívnych prekážok na jeho strane prijal. Žalobca teda vedel, akú ponuku prijímal, čo sa od neho očakáva, a aké podmienky musí splniť, aby mu dávka v hmotnej núdzi bola vyplatená. Všetky uvedené skutočnosti je potrebné považovať za riadne zistenie skutočného stavu veci, na základe ktorého bolo preukázané, že pomoc v hmotnej núdzi nemôže byť poskytovaná. Rozhodnutia žalovaného boli vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, zistené skutočnosti boli správne právne posúdené. Žalovaný má za to, že v danom prípade neprišlo k pochybeniu správneho orgánu pri zisťovaní skutkového stavu, ani pri jeho právnom posúdení a postup odvolacieho správneho orgánu, ktorý venoval dostatočnú pozornosť aj preskúmaniu postupu prvostupňového správneho orgánu, je v súlade so zákonom. Žalobca sa podanou žalobou domáha preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa § 247 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. Podľa § 249 ods. 2 O.s.p. žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí. Žalovaný dňa 12:01.2015 vydal dve rozhodnutia a to rozhodnutie č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/ SOC/2015/1339-0002 Ks zo dňa 12.01.2015, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie úradu č. PO3/ÚSVAR/SOC/2014/71233-12 zo dňa 11.11.2014, ktorým úrad rozhodol podľa § 10 ods. 1, § 18 ods. 7, § 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov o neposkytnutí pomoci v hmotnej núdzi v sume 61,60 eur za mesiac júl 2014 a rozhodnutie č. UPS/US1/SSVOPHNSSD/ SOC/2015/1339-0003 Ks zo dňa 12.01.2015, ktorým žalovaný zmenil výrok rozhodnutia úradu č. PO3/ ÚSVAR/SOC/2014/71233-14 zo dňa 11.11.2014 o odňatí pomoci v hmotnej núdzi v sume 61,60 eur mesačne od 01.08.2014 podľa § 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 250h O.s.p. až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutého správneho rozhodnutia obmedziť, rozšíriť ho môže len v lehote podľa § 250b. Podľa názoru žalovaného žaloba neobsahuje povinnú záležitosť žaloby podľa ustanovenia § 249 O.s.p. a to označenie rozhodnutia správneho orgánu, ktoré žalobca napadá a ktoré žiada zrušiť. Vyššie uvedená námietka je síce dôvodná, pretože skutočne v petite žaloby nie sú žalobou napadnuté rozhodnutia jednoznačne identifikované dátumami vydania a spisovou značkou. V tejto súvislosti však súd poukazuje na ustanovenie § 5 ods. 1 v spojení s § 246c ods.1 O.s.p., podľa ktorého súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom konaní poučenie o ich procesných právach a povinnostiach a podľa odseku 2 tohto ustanovenia súdy povinnosť podľa odseku 1 nemajú, ak je účastník v občianskom súdnom konaní zastúpený advokátom. Na druhej strane z obsahu žaloby je nepochybné preskúmanie zákonnosti ktorých rozhodnutí a postupu sa žalobca domáha a zastavením konania pre vady žaloby by žalobcovi bolo upreté právo žalobcu domáhať sa aplikácie článku 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a teda spravodlivosť, a preto vo veci meritórne rozhodol. Občiansky súdny poriadok v piatej časti upravuje správne súdnictvo a podľa § 244 ods. 1 v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. - rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenie a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. V žalobe žalobca namieta, že rozhodnutia správnych orgánov boli vydané na základe nedostatočne zisteného stavu veci a sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovými rozhodnutiami, aj keď petit žaloby nebol úplne presný, avšak z neho jednoznačne vyplýva, že žalobca sa domáha preskúmania rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu a žalovaného vo vzťahu k rozhodnutiam, ktorým žalobcovi nebola poskytnutá pomoc v hmotnej núdzi za mesiac júl 2014 a rozhodnutie o odňatí pomoci v hmotnej núdzi v sume 61,60 eur mesačne a to od 01.08.2014. Z predloženého spisu vyplýva, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov rozhodnutím č. PO3/ ÚSVaR/SOC/2014/71233 zo dňa 11.11.2014 ako správny orgán príslušný podľa § 5 ods. 7 písm. a/ bod 2 zákona č. 453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblastí sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa § 26 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní rozhodol tak, že podľa § 10 ods. 3, § 18 ods. 7, § 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi... a zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa fyzickej osobe D. H., nar.... neposkytne pomoc v hmotnej núdzi v sume 61,60 eur za mesiac júl 2014. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán poukázal na priebeh konania popísaný v žalobe s tým, že žalobca od 31.10.2013 je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, vyplácal mu pomoc v hmotnej núdzi v sume 61,60 eur mesačne od 01.01.2014 a dňa 30.06.2014 prijal ponuku na vykonávanie pracovných činností v rozsahu 32 hodín mesačne podľa pokynov organizátora pracovných činností, ktorým je Obec Šarišské Michaľany v obci Šarišské Michaľany, pričom práce mal vykonávať od 01.07.2014 každú stredu a štvrtok týždenne počas trvania ponuky. Správny orgán prvého stupňa poukázal na to, že z predloženej dochádzky za júl 2014 je zrejmé, že p. D. neodpracoval stanovený rozsah hodín. Z oznámenia o neúčasti predloženej obcou je zrejmé, že p. D. sa síce dňa 02.07.2014 dostavil na výkon prác, avšak zástupca obe vyhlásil, že p. D. nevykonal v tento deň ani v nasledujúce dni žiadne práce a od 09.07.2014 sa už p. D. nedostavil na výkon prác a na základe uvedeného sa dávka znižuje o sumu 61,60 eur. Poukázal na to, že podľa § 10 ods. 3 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi sa dávka znižuje o sumu 61,60 eur za každého plnoletého člena domácnosti, ktoré nie je v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, dohodnutom rozsahu najmenej 32 hodín mesačne a nezúčastní sa na základe písomnej dohody medzi úradom a obcou, rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, alebo právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá organizuje alebo sprostredkúva dobrovoľnícku činnosť v rozsahu 32 hodín mesačne na vykonávanie menších obecných služieb pre obec alebo rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu, ktorej zriaďovateľom je obec, dobrovoľníckej činnosti alebo prác na predchádzanie mimoriadnej situácie počas vyhlásenia mimoriadnej situácie a pri odstraňovaní následkov mimoriadnej situácie. Ďalej poukázal na to, že podľa § 18 ods. 7 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi pomoc v hmotnej núdzi sa neposkytne, ak suma určená podľa § 15 je nižšia ako 1 euro. Nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká fyzickej osobe v hmotnej núdzi, ak úhrn súm pomoci v hmotnej núdzi je vyššia ako úhrn súm príjmu. Po odpočítaní 61,60 eur je výška pomoci v hmotnej núdzi v uvedenom prípade 0,00 eur. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 12.01.2015 č.j.: UPS/ US1/SSVOPHNSSD/SOC/2015/1339-0002 Ks podľa § 59 ods. 2 Zákona o správnom konaní tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení žalovaný uviedol, že mal zistené skutočnosti tak, ako ich uvádzal vo vyjadrení k žalobe. Prvostupňový správny orgán doplnil dokazovanie o dochádzku žalobcu a vyjadrenie Obce Šarišské Michaľany zo dňa 18.09.2014, v ktorom sa uvádza, že žalobca sa síce dňa 02.07. a 03.07.2014 dostavil do práce ale odmietol pracovať. Z predloženej dochádzky nie je zrejmé, či a koľko hodín účastník konania odpracoval. Na základe predložených dokladov došlo k zrušeniu rozhodnutia a vec bola vrátená na nové prejednanie pre značné rozpory vo vyjadreniach obce a účastníka konania. Dňa 10.11.2014 sa na úrad dostavili zástupcovia Obce Šarišské Michaľany za účelom doplnenia dokazovania a do úradného záznamu uviedli, že účastník konania sa dňa 02.07.2014 dostavil na pracovisko, ale ponúknutú činnosť nevykonal a v oznámení o neúčasti zo dňa 24.07.2014 je nesprávne uvedený dátum nedostavenia sa v stanovený deň nástupu na vykonanie činnosti a dátum odmietnutia vykonávania činnosti. Súčasne predložili správne vyplnené tlačivo oznámenia o neúčasti, z ktorého je zrejmé, že žalobca sa dňa 02.07.2014 dostavil na vykonávanie činnosti, ale odmietol činnosť vykonávať a rovnako z neho vyplýva, že dňa 09.07.2014 sa účastník konania na vykonávanie činnosti nedostavil. Oznámenie o neúčasti bolo podložené aj pomocou evidencie dochádzky obce. Žalovaný tak, ako prvostupňový správny orgán, citoval § 10 ods. 3 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi, poukázal na § 18 ods. 7. Uviedol, že § 25 ods. 2 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi upravuje, že pomoc v hmotnej núdzi sa odníma, zvýši alebo zníži a vyplatí sa vo vyššej sume alebo v nižšej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na pomoc v hmotnej núdzi. Osobitný príspevok sa odníme, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na osobitný príspevok. Podľa § 33a ods. 1 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi o nárokoch pred 01.januárom 2015 sa rozhoduje aj po 31.decembri 2014 podľa zákona účinného do 31.decembra 2014. Úrad účastníkovi konania predložil ponuku činnosti, ktorú účastník konania dňa 30.06.2014 prijal, však v mesiaci júl 2014 sa nezúčastnil žiadnej činnosti a podľa § 25 ods. 2 v spojení s ustanovením § 10 ods. 3 a § 18 ods. 7 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi úrad žalobcovi neposkytol pomoc v hmotnej núdzi za mesiac júl 2014. Na základe uvedeného žalovaný dospel k záveru, že postup a rozhodnutie úradu v konaní o neposkytnutí pomoci v hmotnej núdzi je v súlade so Zákonom o pomoci v hmotnej núdzi. Ďalším rozhodnutím Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov vydaným pod č. PO3/ÚSVaR/ SOC/2014/71233 zo dňa 11.11.2014 rozhodol tak, že podľa § 25 ods. 1, 2 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa fyzickej osobe D. H.... odníma pomoc v hmotnej núdzi v sume 61,60 eur mesačne od 01.08.2014. V odôvodnení predmetného rozhodnutia správny orgán prvého stupňa poukázal na identický skutkový stav a na právne zdôvodnenie uvedené v predchádzajúcom prvostupňovom rozhodnutí. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodol žalovaný rozhodnutím č.j.: UPS/US1/SSVOPHNSSD/ SOC/2015/1339-0003 Ks zo dňa 12.01.2015 podľa § 59 ods. 1 Zákona o správnom konaní tak, že zmenil výrok napadnutého rozhodnutia, ktorý bude znieť: „Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa fyzickej osobe H. D.,... odníma pomoc v hmotnej núdzi v sume 61,60 eur mesačne od 01.08.2014. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na prvostupňové rozhodnutie, obsah odvolania a mal za preukázané, že žalobca ako účastník konania dňa 31.01.2014 podal žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi, poukázal na rozhodnutie zo dňa 20.02.2014 a na tú skutočnosť, že na základe ponuky zo dňa 30.06.2014 mal vykonávať pracovné činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne v období od 01.07.2014 do 30.09.2014 s tým, že žalobca ponuku prijal, v mesiaci júl 2014 sa na výkone činnosti nezúčastnil a z predloženej dochádzky vyplýva, že sa na výkone činnosti nezúčastnil ani v mesiaci august 2014. Citoval ustanovenie § 10 ods. 3 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Uviedol, že podľa § 25 ods. 1 citovaného právneho predpisu, ak sa pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok priznali neprávom, odnímu sa od prvého dňa v mesiaci, v ktorom sa priznali neprávom. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia pomoc v hmotnej núdzi sa odníme, zvýši alebo zníži a vyplatí sa vo vyššej sume alebo v nižšej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na pomoc v hmotnej núdzi. Osobitný príspevok sa odníme, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na osobitný príspevok. Postupom podľa § 25 ods. 2 v spojení s ustanovením § 10 ods. 3 Zákona o hmotnej núdzi bola pomoc v hmotnej núdzi navrhovateľovi od 01.08.2014. Žalovaný poukázal na to, že zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia z dôvodu, že úrad vo výrokovej časti nesprávne uviedol aj ustanovenie § 25 ods. 1 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi, avšak procesné pochybenie nemá vplyv na vecnú správnosť prvostupňového rozhodnutia. Žalobca v žalobe namieta, že rozhodnutia správnych orgánov boli vydané na základe nedostatočne zisteného stavu veci a sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Ústava Slovenskej republiky v článku 35 ods. 3 upravuje, že občania majú právo na prácu. Štát v primeranom rozsahu hmotne zabezpečuje občanov, ktorí nie z vlastnej viny nedokážu toto právo vykonávať. Podmienky ustanovení zákon. Zákon č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v § 1 ods. 1 stanovuje, že tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní a/ pomoci v hmotnej núdzi, b/ osobitného príspevku a c/ jednorazovej dávky. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - tento zákon sa vzťahuje na občana Slovenskej republiky, ktorý má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, a cudzinca zdržiavajúceho sa na území Slovenskej republiky v súlade s osobitným predpisom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Podľa § 10 ods. 1 - dávka je určená na zabezpečenie základných životných podmienok. Podľa ods. 2 písm. a/ tohto ustanovenia - dávka je 61,60 eura mesačne, ak ide o jednotlivca. Podľa § 10 ods. 3 ak v odsekoch 5 a 6 nie je ustanovené inak, dávka podľa odseku 2 sa znižuje o sumu 61,60 eura za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý nie je v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, dohodnutom v rozsahu najmenej 32 hodín mesačne a nezúčastní sa na základe písomnej dohody medzi úradom a obcou, rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, alebo právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá organizuje alebo sprostredkúva dobrovoľnícku činnosť pre inú osobu s jej súhlasom v jej prospech alebo vo verejný prospech v rozsahu 32 hodín mesačne na vykonávaní a/ menších obecných služieb pre obec alebo rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu, ktorej zriaďovateľom je obec, b/ dobrovoľníckej činnosti, alebo c/ prác na predchádzanie mimoriadnej situácii, počas vyhlásenej mimoriadnej situácie a pri odstraňovaní následkov mimoriadnej situácie. Podľa odseku 5 § 10 - ak je člen domácnosti v právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, dohodnutom v rozsahu menšom ako 32 hodín mesačne, mesačný rozsah hodín vykonávania menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác podľa odseku 3 písm. c/ sa určí ako rozdiel medzi dohodnutým rozsahom z tohto právneho vzťahu a 32 hodinami mesačne a podľa ods. 6 tohto ustanovenia - ak sa člen domácnosti nemôže zúčastniť menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác podľa odseku 3 písm. c/ z dôvodu, že bol ošetrujúcim lekárom uznaný za dočasne práceneschopného na viac ako 15 po sebe nasledujúcich dní v kalendárnom mesiaci, rozsah hodín podľa odseku 3 sa zníži o 1 hodinu za každý deň trvania dočasnej pracovnej neschopnosti. Podľa § 10 ods. 7 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi - skutočnosť odôvodňujúca zníženie dávky podľa odseku 3 sa prvýkrát skúma za kalendárny mesiac nasledujúci po uplynutí dvoch kalendárnych mesiacov, v ktorom vznikol nárok na pomoc v hmotnej núdzi. Zmeny v poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi a osobitného príspevku upravuje § 25 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi a to v ods. 1 tak, že ak sa pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok priznali neprávom, odnímu sa od prvého dňa v mesiaci, v ktorom sa priznali neprávom a podľa ods. 2 tohto ustanovenia - pomoc v hmotnej núdzi sa odníme, zvýši alebo zníži a vyplatí sa vo vyššej sume alebo v nižšej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na pomoc v hmotnej núdzi. Osobitný príspevok sa odníme, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na osobitný príspevok. Medzi účastníkmi konania nie je sporné, že žalobcovi dňa 30.06.2014 bola predložená ponuka na vykonávanie činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne podľa pokynov organizátora a to Obce Šarišské Michaľany a to v období od 01.07.2014 do 30.09.2014, ktorú ponuku žalobca prijal. Žalobca v žalobe namieta, že rozhodnutia správnych orgánov boli vydané na základe nedostatočne zisteného stavu veci a rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Zo spisu tak, ako namieta žalobca, je zrejmé, že oznámením zo dňa 24.07.2014 Obec Šarišské Michaľany oznámila úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o neúčasti UoZ alebo nedodržaní rozsahu hodín UoZ na vykonávaní pracovnej činnosti podľa § 10 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi vo vzťahu k žalobcovi s tým, že nedostavil v stanovený deň nástupu 24.07.2014 na vykonávanie pracovnej činnosti. Po zrušujúcom rozhodnutí žalovaného prvostupňový správny orgán doplnil dokazovanie a z menného zoznamu UoZ vykonávajúcich pracovné činnosti podľa § 10 ods. 3 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi vyplýva, že žalobca v mesiaci júl 2014 neodpracoval ani jednu hodinu a rovnaký záver vyplýva aj z menného zoznamu za mesiac august 2014. Súčasne zo spisu jednoznačne vyplýva, že prvostupňový správny orgán doplnil dokazovanie aj evidenciou dochádzky s podpismi osôb, ktoré sa zúčastňovali výkonu činnosti v obci Šarišské Michaľany. Žalobca v žalobe namieta rozporné oznámenia obce a v odvolaniach tvrdí, že dňa 24.07.2014 sa na vykonávanie pracovnej činnosti dostavil. O opaku svedčí stanovisko Aktivačného centra úradu č. PO1/AC/BEZ/2014/1202-58, ktoré bolo vyhotovené 11.08.2014, v ktorom A.. A. G. a H.. Z. N. a C. H. vykonávali dňa 24.07.2014 monitoring dodržiavania dohody podľa § 10 Zákona o pomoci v hmotnej núdzi v obci Šarišské Michaľany v čase od 08.20 hod. do 08.50 hod. a podľa ich tvrdenia žalobca v tento deň na pracovisku nebol a nebol ani zapísaný v evidencii dochádzky. Súčasne uviedli, že podľa informácií starostu obce A.. Y. Z. sa síce žalobca dňa 23.07.2014 dostavil na miesto výkonu činnosti, ale odmietol pridelenú činnosť vykonávať a to výkopové práce. Rovnaký záver vyplýva aj z vyjadrenia Obce Šarišské Michaľany zo dňa 18.09.2014, kde síce sa v dňom 02.07. a 03.07.2014 žalobca dostavil na výkon činnosti, ale odmietol pracovať. Žalobca tvrdí, že správnymi orgánmi došlo k porušeniu ustanovenia § 32 ods. 2 Zákona o správnom konaní. Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v § 32 ods. 1 upravuje, že správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány a orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie. Ak žalobca tvrdí, že dokazovanie realizované správnymi orgánmi bolo nedostatočné, súd považuje za potrebné zdôrazniť, že povinnosti Zákon o správnom konaní ukladá aj účastníkovi konania. Podľa § 34 ods. 1 Zákona o správnom konaní - na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a obhliadka. Podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku - účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe a podľa ods. 4 - vykonanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Podľa ods. 5 tohto ustanovenia - správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa ods. 6 - skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať. Z obsahu odvolaní jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ na podporu svojich tvrdení nenavrhol vykonať žiadne konkrétne dôkazy a v účastníckej výpovedi na pojednávaní pred súdom tvrdil, že žiadna dochádzka nebola realizovaná tým spôsobom, aby zúčastnené osoby na pracovnej činnosti túto dochádzku podpisovali. Zo spisu však vyplýva opak tvrdenia, pretože boli predložené listinné dôkazy o evidencii dochádzky za uvedené obdobie s podpismi osôb, ktoré sa na pracovnej činnosti zúčastňovali. Ak teda žalobca prijal ponuku Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov v rámci zabezpečovania vykonávania menších obecných služieb... podľa § 10 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z.z. a nevykonával menšie obecné služby v rozsahu 32 hodín, nesplnil teda podmienky na poskytovanie pomoci v hmotnej núdzi. Námietky navrhovateľa uvedené v žalobe, že bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania, nie sú dôvodné, pretože Obec Šarišské Michaľany nie je účastníkom konania pri rozhodovaní podľa zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a aj pri aplikácii ustanovenia § 14 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní Obci Šarišské Michaľany postavenie účastníka konania neprináleží. Žalobca síce tvrdí, že starosta Obce Šarišské Michaľany je vo vzťahu k nemu zaujatý, pričom nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal, že zo strany štatutárneho zástupcu obce došlo k uvedeniu nepravdivých údajov a naviac sám žalobca v zápisnici z pojednávania súdu uviedol, že evidenciu dochádzky mal vykonávať pán K., ktorý mal taký papier, ktorý bol rozkladací ako mapa a osoby, ktoré sa menších obecných služieb zúčastňovali, túto evidenciu aj podpisovali. Zo spisu podľa názoru súdu je nesporné, že evidencia dochádzky v zmysle popisu žalobcu a to jej formátu bola Obcou Šarišské Michaľany predložená. V súvislosti s námietkou žalobcu o nedostatočnom zistení skutkového stavu vo veci pri aplikácii § 3 ods. 4 Zákona o správnom konaní súd uvádza, že „aplikácia zásady spoľahlivého zistenia skutočného stavu správnym orgánom musí byť taká, aby sa súčasne neprimerane nezvyšovali trovy konania, a aby nedochádzalo k prieťahom v konaní. Práve úradne objasnenie faktov, resp. skutočností súvisiacich s predmetom konania prispieva veľkou mierou k správnosti rozhodnutia aj po právnej stránke. Zásada materiálnej pravdy potom podľa slovenskej právnej úpravy nemá charakter absolútny, t.j. správne orgány nemajú povinnosť zistiť všetku a absolútnu pravdu, ale stav veci majú zistiť len spoľahlivo, teda tak, aby bolo možné riadne, včas a spravodlivo rozhodnúť. Zásada materiálnej pravdy podľa slovenskej právnej úpravy je kompromisom medzi striktným chápaním absolútnej pravdy a ďalšími zásadami, ktoré má správny orgán v rámci správneho konania dodržiavať (napr. primeranosť konania z hľadiska časového, primeranosť konania z hľadiska ekonomického atď.) (Rozsudok NS SR sp. zn.: 5Sžp 20/2011 zo dňa 28.júna 2012). V súlade so zákonom teda postupoval žalovaný, ak napadnutými rozhodnutiami prvostupňové rozhodnutia potvrdil, resp. zmenil, pretože v konaní bolo spochybnené, že žalobca v mesiacoch júl a august 2014 vykonal rozsah pracovnej činnosti v dĺžke 32 hodín (každý mesiac), a teda došlo k zmene skutočnosti rozhodnej na výplatu dávky v hmotnej núdzi. Rozhodnutia žalovaného boli vydané v súlade s ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku, lebo z nich síce v stručnej forme je zrejmé, prečo žalovaný rozhodol tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil, resp. zmenil. Na základe doplneného dokazovania prvostupňovým orgánom bolo preukázané, že žalobca pre ďalšie vyplácanie dávky v hmotnej núdzi nespĺňa. Po preskúmaní rozhodnutí žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe spolu s predchádzajúcim konaním súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, lebo žalobca v konaní úspech nemal a žalovaný aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.