Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1S/20/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200518 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8015200518.2 Rozhodnutie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinske a členiek senátu JUDr. Evy Slávikovej, JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej, v právnej veci žalobkyne N.. M. F., nar. XX.septembra XXXX, bytom A., XX. D. č.XXX/XXXX, právne zastúpenej JUDr. Dušanom Remetom, advokátom, so sídlom Prešov, Masarykova č. 2, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovanej zo dňa 13.marca 2015 č. 22873-2/2015-BA na základe žaloby jednohlasne takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote podala žalobu, ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia sociálnej poisťovne pobočky zo dňa 12.01.2015 č. 200-001025-CA04/2015 a rozhodnutia žalovanej zo dňa 13.03.2015 č. 22873-2/2015-BA, ktoré žiadala zrušiť a vrátiť vec žalovanej na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že poukázala na rozhodnutia oboch správnych orgánov. Citovala ustanovenie § 54 ods. 1, 4 Zákona o sociálnom poistení s tým, že nesúhlasí s postupom a rozhodnutím žalovanej v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a to pre nesprávne právne posúdenie veci, najmä ak ide o nedôvodné vylúčenie aplikácie ustanovenia §57 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení. Žalobkyňa prezentuje názor, že v predmetnej veci sú splnené všetky zákonom predpokladané podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 57 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení a následne rozhodnutie o priznaní materského vo výške jednej tridsiatiny pravdepobodného vymeriavacieho základu žalobkyne, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom žalobkyni vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky (výpočtový základ podľa žalovanej zo sumy 697,20 eur - 7.platová trieda, stupeň 3, no podľa žalobkyne zo sumy 758,20 eur - 9.platová trieda, stupeň 3, vzhľadom na dosiahnutú špecializáciu). Žalobkyňa vytýkala žalovanej, že jej nesprávnym postupom ale aj prvostupňového správneho orgánu došlo k určeniu výšky materského v značne nižšom rozsahu, než na ktorý by mala žalobkyňa pri správnej aplikácii zákona nárok, preto v súvislosti s nezákonným rozhodnutím žalovanej namieta porušenie svojho subjektívneho ústavou garantovaného vlastníckeho práva z dôvodu priameho zásahu do jej majetkovej sféry priznaním nižšej výšky materského. Akcentovala, že nesprávny právny postup žalovanej a správneho orgánu prvého stupňa vidí žalobkyňa predovšetkým v tom, že oba správne orgány, ale predovšetkým prvostupňový správny orgán v celom rozsahu nepreskúmateľným spôsobom, keďže v odôvodnení rozhodnutia chýba akákoľvek zmienka o spôsobe výpočtu výšky materského, rozhodli o výške materského v predmetnej veci tak, že na zistený skutkový stav aplikovali príslušné ustanovenia Zákona o sociálnom poistení o pravdepodobnom dennom vymeriavacom základe a dospeli k minimálnej výške materského podľa § 57 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení s odôvodnením a to až v rozhodnutí žalovanej, že v predmetnej veci nemožno aplikovať §57 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení, keďže žalobkyňa síce nemala počas celého rozhodujúceho obdobia, teda kalendárny rok 2013, vymeriavací základ, ale nie iba z dôvodu poberania materského alebo z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, ale aj z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti. Žalobkyňa zdôraznila, že žalovanou uvedený výklad ustanovenia § 57 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení je neprípustný a extenzívny, keďže zákonodarca v predmetnom ustanovení používa pojem v rozhodujúcom období a nie nepretržite počas celého rozhodujúceho obdobia tak, ako to právne interpretuje žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Ak by zákonodarca mienil posudzovať jednotlivé konkrétne prípady iba striktne podľa toho, či nedošlo v priebehu rozhodujúceho obdobia k nemožnosti určiť vymeriavací základ z iného dôvodu, ako z dôvodu poberania materského alebo čerpania rodičovského príspevku, uviedol by v ustanovení § 57 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení pojem v celom rozhodujúcom období tak, ako to urobil v iných prípadoch, kde má takýto záujem. Žalobkyňa konštatovala, že o dôvodnosti jej nároku na materského vypočítané podľa §57 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení svedčí tiež znenie dôvodovej správy k zákonu č. 413/2012 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Zákon o sociálnom poistení, okrem iného aj ustanovenie § 57 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení, z ktorého žalobkyňa cituje: „Osobitný spôsob určenia pravdepodobného denného vymeriavacieho základu u poistencov, ktorí nemali vymeriavací základ v rozhodujúcom období z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky a u samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu poberania rodičovského príspevku zostáva zachovaný a na základe skúsenosti z praxe sa navrhuje rozšíriť uvedené dôvody o poberanie materského, kedy sa síce nemocenské poistenie neprerušuje, ale poistenec v tomto období vymeriavací základ nedosahuje.“ Dôvodila ďalej tým, že aj v dôvodovej správe k pôvodnému zneniu Zákona o sociálnom poistení je bezpochyby vyjadrený účel ustanovenia § 57 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení v podobe právnej úpravy situácií, v ktorých poistenec nemá v rozhodujúcom období príjem zo zárobkovej činnosti, to znamená, že bol poberateľom nemocenského, materského, bol na rodičovskej dovolenke a pod.. „Upravuje sa pravdepodobný vymeriavací základ na určenie sumy nemocenských dávok v situáciách, v ktorých poistenec nemal v rozhodujúcom období príjem zo zárobkovej činnosti a v situáciách, keď nárok na nemocenskú dávku vznikol poistencovi v deň vzniku nemocenského poistenia“ s tým, že ide o citáciu časti B § 57 dôvodovej správy k Zákonu o sociálnom poistení. S odkazom na uvedené situácie žalobkyňa uvádza, že teda neexistuje právny dôvod, podľa ktorého by sa ustanovenie § 57 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení nemohlo aplikovať aj na prípady, v ktorých poistenec v tomto období vymeriavací základ nedosahuje nielen z dôvodu poberania materského, ale aj z dôvodu dočasnej práceneschopnosti a poberania nemocenského. Právny základ a dôsledky dvoch právnych inštitútov sú podľa žalobkyne pre účel aplikácie § 57 ods. 4 totožné aj napriek tomu, že poberanie nemocenského na rozdiel od materského nie je v zákone výslovne uvedené. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že Zákon o sociálnom poistení vo vzťahu k namietanej aplikácii § 57 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení ide o neprimeranú tvrdosť zákona a poukazuje aj na skutočnosť, že splnila všetky zákonné predpoklady pre použitie ustanovenia § 57 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení, pričom v úvode rozhodujúceho obdobia prvých 20 dní v kalendárnom roku 2013 nemala vymeriavací základ nie z dôvodu poberania materského, ale z dôvodu poberania nemocenského. Ďalej žalobkyňa ako nezákonnosť namietala, že rozhodnutia oboch správnych orgánov o výrazne nižšej sume výživného (správne materského) iba z dôvodu prísne formalistického postupu a pridržiavania sa výslovnej litery zákona, tak značným spôsobom zasiahne do viacerých subjektívnych práv žalobkyne a práv jej novonarodeného dieťaťa a to iba z dôvodu, že správne orgány nezohľadnili materiálnu stránku právnej úpravy a zákonodarcom vyslovený účel ustanovenia § 57 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení, ale striktne vychádzali z jeho formálnej stránky - z objektívneho práva, hoci podľa žalobkyne aj neopodstatnene. Žalobkyňa tiež namietala, že žalovaná pri určení denného vymeriavacieho základu vychádzala zo sumy ustanovenej Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pre rok 2012, hoci rozhodujúcim obdobím v jej prípade je, resp. bol rok 2013. Dôvodila tiež tým, že v krátkom čase možno očakávať novelizáciu Zákona o sociálnom poistení vo vzťahu k zneniu ustanovenia § 57 ods. 4, keďže jeho materiálna podstata a zmysel, ktorý ním zákonodarca sleduje, nie je v súlade s jeho aktuálnym textovým znením a prísne formalistickou interpretáciou zo strany žalovanej a prvostupňového správneho orgánu. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila v písomnom podaní zo dňa 18.06.2015 a navrhla žalobu zamietnuť. So žalobnými námietkami žalobkyne sa vyrovnala tak, že dôvodová správa, ktorú právny zástupca žalobkyne uvádza v žalobe, je dôvodovou správou k zákonu s účinnosťou od 01.01.2004. V čase začatia účinnosti zákona nebola suma pravdepodobného denného vymeriavacieho základu na určenie výšky nemocenskej dávky v ustanovení § 57 zákona obmedzená jednou dvanástinou všeobecného vymeriavacieho základu, t.j. podielom priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky vykázanej Štatistickým úradom Slovenskej republiky, za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza aktuálnemu kalendárnemu roku. To znamená, že všetkým poistencom, ktorí v rozhodujúcom období nemali vymeriavací základ z rôznych iných dôvodov (nielen tie, ktoré uvádza právny zástupca žalobkyne v žalobe) sa výška pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určila z vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol nárok na nemocenskú dávku. Námietku právneho zástupcu žalobkyne uvedenú v žalobe týkajúcu sa dôvodovej správy k pôvodnému zneniu zákona považuje preto žalovaná za neopodstatnenú. Žalovaná uviedla, že až novela zákona č. 543/2010 Z.z., ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinná od 01.januára 2011, prvýkrát obmedzila sumu pravdepodobného denného vymeriavacieho základu na výšku percentuálnej hodnoty jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu pre všetky skupiny poistencov, t.j. pre povinne nemocensky poistených zamestnancov, pre povinne nemocensky poistené samostatne zárobkovo činné osoby a pre dobrovoľne nemocensky poistené osoby. Dovtedy (od novely zákona účinnej od 01.08.2006 do 31.12.2010) bola suma pravdepodobného denného vymeriavacieho základu obmedzená, najskôr minimálnou mzdou zamestnancov a od 01.januára 2010 percentuálnou hodnotou jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, len u dobrovoľne nemocensky poistených osôb. Zároveň však uvedená novela zákona (zákon č. 543/2010 Z.z.) k tomuto obmedzeniu sumy pravdepodobného denného vymeriavacieho základu ustanovila výnimku, ktorá mala zabrániť znevýhodneniu tých poistencov, ktorí nemali v rozhodujúcom období na zistenie denného vymeriavacieho základu vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie (tzv. nemali príjem zo zárobkovej činnosti), lebo mali v rozhodujúcom období prerušené povinné nemocenské poistenie z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky alebo z dôvodu nároku na rodičovský príspevok. Išlo najmä o matky pri tzv. reťazových pôrodoch, t.j. pôrodoch, ktoré nastanú do troch rokov od predchádzajúceho pôrodu. Týmto poistenkyniam, ktoré nemali v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie pre prerušenie povinného nemocenského poistenia z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky alebo z dôvodu nároku na rodičovský príspevok, sa výška pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určila ako jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. V súvislosti s uvedeným ustanovením § 57 ods. 2 zákona v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 01. januára 2011 do 31. decembra 2012, odporkyňa poukázala na rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k.:20S/19/2011-54, zo dňa 20. decembra 2011, ktorým bola zamietnutá žaloba vo veci priznania materského vo vyššej sume, pretože sociálna poisťovňa ako žalovaná neaplikovala pri výpočte pravdepodobného denného vymeriavacieho základu výnimku ustanovenú v druhej vete § 57 ods. 2 zákona v znení neskorších predpisov. Žalobkyňa v tomto prípade taktiež nemala počas celého rozhodujúceho obdobia (rok 2010) prerušené povinné nemocenské poistenie zamestnankyne z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, lebo od 14. decembra 2010 do 31. decembra 2010, resp. až do vzniku nároku na materské (24. januára 2011) bola uznaná za dočasne práceneschopnú, a preto jej sociálna poisťovňa v súlade s ustanoveniami zákona priznala materské z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného ako jednu tridsatinu vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 zákona v znení neskorších predpisov (t. j. 44,2 jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie uvedenej nemocenskej dávky). Až novela zákona č. 413/2012 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorou sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, účinná od 01. januára 2013, na podnet sociálnej poisťovne rozšírila výnimky ustanovené v predchádzajúcej novele ustanovenia § 57 zákona v znení neskorších predpisov o časové obdobie, v ktorom zamestnanci a povinne nemocensky poistené samostatne zárobkovo činné osoby nemali v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie aj z dôvodu poberania materského. O tomto svedčí aj dôvodová správa k zákonu č. 413/2012 Z. z. tak, ako ju uvádza právny zástupca žalobkyne na tretej strane žaloby. Právny zástupca žalobkyne však mylne (z finančného hľadiska pre žalobkyňu výhodnejšie) interpretuje uvedené rozšírenie dôvodov výnimky, keď namieta, že zákonodarca chcel novelou rozšíriť dôvody nedosahovania príjmu (vymeriavacích základov) v rozhodujúcom období aj z dôvodu poberania nemocenského. Keby zákonodarca mal tento úmysel rozšíriť dôvody výnimky pri určovaní pravdepodobného denného vymeriavacieho základu o poberanie nemocenského, taxatívne by to do vyššie uvedeného ustanovenia § 57 ods. 4 novely zákona č. 413/2012 Z. z., uviedol. Výklad tohto ustanovenia (§ 57 ods. 4 zákona v znení zákona č. 413/2012 Z. z.) by sociálna poisťovňa mohla aplikovať v prípade, keby zákonodarca rozšíril dôvody výnimky pri určení výšky pravdepodobného denného vymeriavacieho základu o všetky obdobia vylúčenia povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, nie iba o obdobie poberania materského. Sociálna poisťovňa ústredie vo vyjadrení poukázala tiež na to, že v súvislosti s politikou štátu zameranou na zlepšenie demografického vývoja v Slovenskej republike bolo úmyslom zákonodarcu zabrániť znevýhodneniu zamestnankýň a povinne nemocensky poistených s ostatne zárobkovo činných osôb pri reťazových pôrodoch, t.j. tých ktoré nemali v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie z dôvodu - poberania materského, - prerušenia povinného nemocenské poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky alebo - prerušenia povinného nemocenské poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok. Podľa údajov evidovaných v informačnom systéme sociálnej poisťovne žalobkyňa v období: - od 17. decembra 2012 do 21. januára 2013 bola dočasne práceneschopná od 22. januára 2013 do 16. septembra 2013 poberala materské - od 17. septembra 2013 do 21. decembra 2014 mala prerušené povinné nemocenské poistenie z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky - od 22. decembra 2014 poberá materské. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa v kalendárnom roku 2013, ktorý je rozhodujúcim obdobím, od 01.januára do 21. januára 2013 bola dočasne práceneschopná, od 22. januára do 16. septembra 2013 poberala materské a od 17. septembra do 31. decembra 2013 mala prerušené povinné nemocenské poistenie z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Keby žalobkyňa v rozhodujúcom období (rok 2013) nebola uznaná za dočasne práceneschopnú, mala by za toto obdobie (od 01. do 21. januára 2013) vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie a výška materského by sa jej určila z denného vymeriavacieho základu, ako podiel súčtu vymeriavacieho základu za toto obdobie a počtu dní tohto obdobia. Právny zástupca žalobkyne sa mylne domnieva, že zákonodarca by v zákone vymedzil pojem "v celom rozhodujúcom období", ak by mal uvedenú skutočnosť na mysli. V celom ustanovení § 54 s desiatimi odsekmi je taxatívne presne vymedzené u každej skupiny poistencov, aké časové obdobie a za akých zákonom stanovených podmienok sa považuje za rozhodujúce obdobie. Nakoľko toto ustanovenie presne definuje pojem rozhodujúce obdobie, je zbytočné v každom ďalšom ustanovení zákona, ktoré obsahuje pojem rozhodujúce obdobie, ustanovovať a vymedzovať nanovo jeho rozsah. K námietke určenia pravdepodobného denného vymeriavacieho základu zo sumy všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2012, žalovaná poukázala na to, že vychádzala z ustanovenia § 138 ods. 5 zákona v znení neskorších predpisov, na ktoré odkazuje ustanovenie § 57 ods. 3 zákona v znení zákona č. 413/2012 Z. z. Aj dôvodová správa k novele zákona č. 543/2010 Z. z. (tak ako bolo už vyššie uvedené) vymedzuje pojem pravdepodobný denný vymeriavací základ ako jednu tridsatinu 44,2 jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie uvedenej nemocenskej dávky (t. j. jedna tridsatina 44,2 priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky spred dvoch rokov). Pravdepodobný denný vymeriavací základ je suma zodpovedajúca jednej tridsatine vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 zákona v znení neskorších predpisov platného ku dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. V zmysle § 138 ods. 5 zákona v znení neskorších predpisov vymeriavací základ je mesačne najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné. Pri určení pravdepodobného denného vymeriavacieho základu na výpočet materského žalobkyne sa vychádzalo z jednej tridsatiny vymeriavacieho základu platného ku dňu vzniku dôvodu na poskytnutie materského (22. decembra 2014). Výška tohto vymeriavacieho základu sa určila ako 50 jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý platil dva roky spätne, odo dňa v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie dávky, t.j. v roku 2012. Žalovaná konštatovala, že presne uviedla v druhostupňovom rozhodnutí uvedený výpočet pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. K námietke právneho zástupcu žalobkyne o nedostatočnej odôvodnenosti výpočtu materského v prvostupňovom rozhodnutí pobočky, žalovaná uviedla, že pre vysoký počet rozhodnutí o priznaní nemocenských dávok sú rozhodnutia vyhotovované výpočtovou technikou formou vzorov rozhodnutí, do ktorých sú premigrované až výsledné údaje z informačného systému sociálnej poisťovne o výpočte nemocenských dávok. V januári 2015 príslušný zamestnanec pobočky posúdil nárok na dávku a nárok na výplatu dávky v priemere v 289 prípadoch a vydal 127 rozhodnutí. Pre komplikovanosť výpočtu výšky nemocenskej dávky a rôznych zákonom stanovených výnimiek sú v odôvodneniach prvostupňových rozhodnutí pobočiek väčšinou odcitované ustanovenia zákona, na základe ktorých bola nemocenská dávka priznaná a v závere odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia (tak ako už bolo vyššie uvedené) je uvedený výsledný údaj (výška denného vymeriavacieho základu resp. pravdepodobného denného vymeriavacieho základu) vypočítanej nemocenskej dávky. Až v druhostupňovom rozhodnutí sociálnej poisťovne, odvolací orgán okrem vysporiadania sa s námietkami žalobkyne uvedenými v odvolaní, podrobne objasňuje výpočet priznanej nemocenskej dávky. V súvislosti so všetkými v tomto písomnom vyjadrení prezentovanými skutočnosťami vo veci priznania nároku žalobkyne na materské v uvedenej výške žalovaná akcentovala, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej č. 22873- /2015-BA, zo dňa 13. marca 2015 a jemu predchádzajúce rozhodnutie pobočky č. 200-0010 5-CA04/2015, zo dňa 12. januára 2015, boli vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a vychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci. Prezentovaný spôsob výpočtu bol žalobkyni podrobne vysvetlený jednak v druhostupňovom rozhodnutí žalovanej a pred vydaním uvedeného rozhodnutia bola žalobkyňa o jednotlivých ustanoveniach zákona, ktoré majú vplyv na výpočet výšky materského, informovaná v rámci prvostupňového konania pobočkou. Žalovaná sa domnieva, že vysvetlenie bolo dostatočné, a preto nie je možné, stotožniť sa s tvrdením právneho zástupcu žalobkyne, že pobočka a následne aj žalovaná vychádzala z nesprávneho právneho posúdenia veci, že jej rozhodnutie je nepreskúmateľné pre zrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a taktiež s tým, že zistený skutkový stav je nedostačujúci na náležité posúdenie veci. V prípade zistenia akýchkoľvek pochybností by bola náprava zabezpečená v rámci druhostupňového konania žalovanou. Z uvedeného teda je zrejmé, že žalobkyňa sa domáha preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutí správnych orgánov upravených v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, ktorá je označená ako rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. - podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa ods. 2 - pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Ustanovenie § 244 ods. 1 O.s.p. upravuje, že v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy a podľa ods.2 tohto ustanovenia v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. - rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenie a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Zo spisu predloženého žalovanou vyplýva, že na základe žiadosti žalobkyne Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov rozhodnutím zo dňa 12.01.2015 č. 200-001025-CA04/2015 ako orgán príslušný na rozhodovanie podľa § 178 ods. 1 písm. a/ druhého bodu zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení rozhodla tak, že žalobkyňa podľa § 48 ods. 2, § 53, § 57 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov má nárok na materské za obdobie od 22.12.2014 do zániku nároku na materské vo výške 8,72085500 eur za deň. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že žalobkyňa si uplatnila nárok na materské od 22.12.2014. Citovala ustanovenia Zákona o sociálnom poistení, konkrétne § 48 ods. 2, 3 a 9 s tým, že lekár očakávaný deň pôrodu určil na 02.02.2015 a nárok na materské žalobkyni vznikol od 22.12.2014. Ďalej dôvodila, že podľa § 53 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov výška materského je 65% denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57. Poukázala na to, že podľa § 57 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov výška nemocenskej dávky sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ak a/ poistenec nemal v rozhodujúcom období uvedenom v § 54 vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie b/ zamestnanec v rozhodujúcom období podľa § 54 ods. 3 nedosiahol 90 dní nemocenského poistenia zamestnanca, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, c/ dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikol povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe v deň vzniku tohto nemocenského poistenia, okrem vzniku nemocenského poistenia z dôvodu skončenia jeho prerušenia podľa § 26 ods. 5 alebo d/ dobrovoľne nemocensky poistená osoba bola nepretržite dobrovoľne nemocensky poistená menej ako 26 týždňov pred vznikom dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky; nepretržité dobrovoľné nemocenské poistenie nie je dobrovoľné nemocenské poistenie, ktoré zaniklo a znovu vzniklo nasledujúci kalendárny deň. Uviedla, že podľa § 57 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení pravdepodobný denný vymeriavací základ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky a podľa ods. 3 tohto ustanovenia - ak pravdepodobný denný vymeriavací základ určený podľa odseku 2 je vyšší, ako suma zodpovedajúca jednej tridsatine vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 platného ku dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, pravdepodobný denný vymeriavací základ je suma zodpovedajúca jednej tridsatine vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 platného ku dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia sociálna poisťovňa pobočka poukázala na to, že ustanovenie § 138 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov upravuje, že vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, dobrovoľne nemocensky poistenej osoby, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti je mesačne najmenej vo výške 50% jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné. Podľa § 11 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 413/2012 Z.z. všeobecný vymeriavací základ je 12-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom za príslušný kalendárny rok a podľa § 138 ods. 17 citovaného zákona vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol. Prvostupňový správny orgán citoval ustanovenie § 57 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 413/2012 Z.z., podľa ktorého pravdepodobný denný vymeriavací základ zamestnanca a povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorí nemali v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie z dôvodu poberania materského, prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky alebo z dôvodu prerušenia povinného nemocenského poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok, je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; § 55 ods. 2 platí rovnako. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia správny orgán prvého stupňa poukázal na to, že podľa § 55 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení denný vymeriavací základ nesmie byť vyšší ako denný vymeriavací základ určený z 1,5-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky a podľa § 57 ods. 5 citovaného zákona pravdepodobný denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. Na základe údajov poskytnutých zamestnávateľom a evidovaných v informačnom systéme sociálnej poisťovne a citovaných ustanovení je u žalobkyne pravdepodobný denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky po zaokrúhlení na štyri desatinné miesta nahor 13,4167 eur a 65% z uvedenej sumy je 8,72085500 eur. Rozhodnutie sociálnej poisťovne pobočky napadla žalobkyňa včas podaným odvolaním, v ktorom namietala nepreskúmateľnosť odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia a tak, ako v žalobe, aj nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 57 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení. O odvolaní rozhodla žalovaná rozhodnutím zo dňa 13.03.2015 pod č. 22873-2/2015-BA ako orgán príslušný na rozhodovanie podľa § 179 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení tak, že podľa ustanovenia § 218 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení odvolanie zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. Poukázala na rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, odvolacie námietky a konštatovala, že z údajov informačného systému sociálnej poisťovne bola žalobkyňa od 15.apríla 2004 povinne nemocensky poistená ako zamestnankyňa zamestnávateľa Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov, mimo obdobia od 17.septembra 2013 do 21.decembra 2014, kedy mala prerušené povinné nemocenské poistenia z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Uplatnila si nárok na materské od 22.12.2014, teda 6 týždňov pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom predložením tlačiva sociálnej poisťovne „žiadosť o materské“ a na žiadosti o materské lekár uviedol, že pôrod u navrhovateľky nastane pravdepodobne 02.02.2015. Dôvodila tým, že podľa § 293dh Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 298/2014 Z.z., ak dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikol pred 01.januárom 2015, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je rozhodujúce obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu podľa zákona účinného do 31.decembra 2014. Zákon o sociálnom poistení v ustanovení § 48 ods. 2 upravuje, že poistenkyni vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Nárok na materské zaniká uplynutím 34.týždňa od vzniku nároku na materské, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 52 ods. 1 a § 53 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov materské sa poskytuje za dni. Výška materského je 65% denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57. Uviedla, že podľa § 54 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z.z., ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 01.januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Ustanovenie § 54 ods. 9 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov upravuje, že pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu na účely nemocenského poistenia zamestnanca na zistenie 90 dní nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie sa § 26 ods. 5 nepoužije a podľa § 26 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie v období, v ktorom čerpá rodičovskú dovolenku podľa osobitného predpisu, ak ide o ženu. Podľa ods. 5 tohto ustanovenia - vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia podľa ods. 1 až 4 sa posudzuje rovnako ako zánik povinného nemocenského poistenia a skončenie prerušenia tohto poistenia sa posudzuje rovnako ako vznik tohto poistenia. Žalovaná s poukazom na vyššie citované ustanovenia uviedla, že z nich vyplýva, že pri určení rozhodujúceho obdobia na účely vzniku nemocenského poistenia žalobkyne na zistenie 90 dní nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, sa na obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia žalobkyne neprihliada, to znamená, akoby na tento účel prerušenie povinného nemocenského poistenia žalobkyne neexistovalo. Z tohto dôvodu aplikujúc ustanovenie § 54 ods. 9 v spojení s § 54 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z.z. sa povinné nemocenské poistenie žalobkyne ako zamestnankyne zamestnávateľa Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana v Prešove považuje od 15.04.2004 za nepretržité. Dôvod na poskytnutie materského vznikol 22.decembra 2014 a podľa § 54 ods.1 zákona v znení neskoršieho predpisu rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok 2013. Na základe údajov uvedených v informačnom systéme sociálnej poisťovne a na základe údajov, ktoré boli poskytnuté zamestnávateľom žalobkyňa bola v kalendárnom roku 2013 dočasne práceneschopná od 01. do 21. januára 2013, následne čerpala materskú dovolenku od 22. januára 2013 do 16. septembra 2013 a od 17. septembra 2013 do 31.decembra 2013 mala prerušené povinné nemocenské poistenie zamestnankyne z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Žalovaná ďalej poukázala na to, že podľa § 140 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 zákona v znení zákona č. 555/2007 Z. z. zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie v období, počas ktorého sa mu poskytuje materské a v období, počas ktorého je uznaný za dočasne práceneschopného. V súvislosti s citovaným ustanovením žalovaná konštatovala, že žalobkyni sa v období od 21. januára 2013 do 16. septembra 2013 poskytovalo materské na základe rozhodnutia pobočky zo dňa 06.02.2013 č. 200-003353-CA04/2013. Na základe vyššie uvedeného skutkového stavu žalovaná poukázala na to, že žalobkyňa v kalendárnom roku 2013 nemusela neplatiť (správne malo byť platiť) poistné na nemocenské poistenie, keďže počas obdobia, v ktorom bola uznaná za dočasne práceneschopnú (od 01. do 21.01.2013) a počas obdobia, kedy sa jej poskytovalo materské (od 22. januára 2013 do 16. septembra 2013), mala vylúčenú povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie a to podľa § 140 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z., a v období prerušenia povinného nemocenského poistenia od 17.09.2013 do 31.12.2013 sa poistné na nemocenské poistenie neplatí, keďže vznik prerušenia poistenia sa posudzuje ako zánik poistenia. Argumentovala ďalej tým, že podľa § 57 ods. 1 písm. a/ Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov výška nemocenskej dávky sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ak poistenec nemal v rozhodujúcom období uvedenom v §54 vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie. Ďalej uviedla, že podľa § 138 ods. 1 zákona v znení neskorších predpisov vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. a/ je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti. Pretože žalobkyňa v kalendárnom roku 2013 nebola povinná platiť poistné na nemocenské poistenie, nemala v tomto kalendárnom roku ani vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, a preto sa výška materského uplatneného 22.12.2014 určí z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. V zmysle § 138 ods. 1 zákona v znení neskorších predpisov vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. a/, je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti. Keďže žalobkyňa v kalendárnom roku 2013 nebola povinná platiť poistné na nemocenské poistenie, nemala v tomto kalendárnom roku ani vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie, a preto sa výška materského uplatneného od 22.decembra 2014 určí z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Podľa § 57 ods. 2 zákona v znení neskorších predpisov pravdepodobný denný vymeriavací základ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Podľa § 57 ods. 3 a 5 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 413/2012 Z. z., ak pravdepodobný denný vymeriavací základ určený podľa odseku 2 j vyšší ako suma zodpovedajúca jednej tridsatine vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 odd. 5 platného ku dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, pravdepodobný denný vymeriavací základ je suma zodpovedajúca jednej tridsatine vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 platného ku dňu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Pravdepodobný denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. V zmysle § 138 ods. 5 zákona v znení neskorších predpisov vymeriavací základ je mesačne najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné. Podľa § 11 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 413/2012 Z. z. všeobecný vymeriavací základ je 12-násobok priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej štatistickým úradom za príslušný kalendárny rok. Podľa § 1 Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 103/2013 Z. z., suma všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2012 je 9.660 eur. V súlade s ustanovením § 138 ods. 5 zákona v znení neskorších predpisov v spojení s ustanovením § 11 ods. 1 zákona v znení zákona č. 413/2012 Z. z. minimálny vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie platný na obdobie od 01. januára 2014 do 31.decembra 2014 je po zaokrúhlení na najbližší eurocent nadol v sume 402,50 eur (9.660 eur: 12 = 805 eur x 50% = 402,50 eur). Podľa údajov potvrdených zamestnávateľom by žalobkyňa za mesiac december 2014 dosiahla u zamestnávateľa Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov, vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie v sume 697,20 eur, t. j. v sume vyššej ako suma minimálneho vymeriavacieho základu na platenie poistného na nemocenské poistenie. Pretože suma pravdepodobného denného vymeriavacieho základu žalobkyne z nemocenského poistenia zamestnankyne, vypočítaná podľa § 57 ods. 2 zákona v znení neskorších predpisov by bola vyššia ako suma zodpovedajúca jednej tridsatine vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 platná k 22. decembru 2014, ktorá je 13,4167 eur (402,50 eur: 30), je pravdepodobne denný vymeriavací základ žalobkyne z nemocenského poistenia zamestnankyne 13,4167 eur. V súlade s ustanoveniami § 52 ods. 1 a § 53 zákona v znení neskorších predpisov výška materského navrhovateľky je 65 % pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (13,4167 eur), čo predstavuje sumu 8,72085500 eur za deň. K námietke právneho zástupcu žalobkyne uvedenej v odvolaní týkajúcej sa aplikácie ustanovenia § 57 ods. 4 zákona v znení zákona č. 413/2012 Z.z. v prípade žalobkyne žalovaná uviedla, že aplikáciu uvedeného ustanovenia § 57 ods. 4 zákona v znení zákona č. 413/2012 Z.z. na výpočet výšky materského, nárok, ktorý bol uplatnený od 22.12.2014, nemožno použiť. Predmetné ustanovenie taxatívne vymedzuje zákonné dôvody, ktoré musia byť splnené počas celého rozhodujúceho obdobia, aby bolo možné vypočítať výšku materského ako jednu tridsatinu vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie materského. To znamená, že uvedené ustanovenie možno aplikovať len v prípadoch, ak zamestnankyňa počas celého rozhodujúceho obdobia nemala vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie z dôvodu poberania materského alebo z dôvodu prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnankyne z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Žalobkyňa v rozhodujúcom období (rok 2013) nemala vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie nielen z dôvodu poberania materského a prerušenia povinného nemocenského poistenia z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, ale aj z iného dôvodu, a to z dôvodu uznania za dočasne práceneschopnú na výkon svojej zárobkovej činnosti (do 21.januára 2013). Vzhľadom na túto skutočnosť nespĺňa podmienku taxatívne vymedzenú v ustanovení § 57 ods. 4 zákona v znení zákona č. 413/2012 Z.z., a preto jej nemožno vypočítať výšku materského v zmysle tohto ustanovenia tak, ako to navrhuje právny zástupca žalobkyne. Pravdepodobný denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky aj dennú výšku materského za obdobie od 22.12.2014 do zániku nároku na materské určila pobočka v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona v znení neskorších predpisov. Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v druhej hlave upravuje nemocenské dávky, konkrétne v § 30 všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky zamestnanca tak, že zamestnanec má nárok na nemocenskú dávku, ak a/ splní podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia alebo po jeho zániku v ochrannej lehote a b/ nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa § 138 ods. 1, za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodov uvedených v § 33 ods. 1, § 38 ods. 1, §48 ods. 1 a § 48 ods. 1. Medzi účastníkmi konania je nesporný skutkový stav, teda že nárok na materské si žalobkyňa uplatnila od 22.12.2014. V kalendárnom roku 2013 bola dočasne práceneschopná od 01.01. do 21.01.2013, od 22.01.2013 do 16.09.2013 čerpala materskú dovolenku a od 17.09.2013 do 31.12.2013 mala prerušené povinné nemocenské poistenie zamestnankyne z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Zo žalovanou citovaných ustanovení § 140 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 Zákona o sociálnom poistení vyplýva, že zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie v období, počas ktorého sa mu poskytuje materské a v období, počas ktorého je uznaný za dočasne práceneschopného. Teda žalobkyňa v kalendárnom roku 2013 nemala povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie. Sporný medzi účastníkmi konania je výklad ustanovenia § 57 Zákona o sociálnom poistení a žalobkyňa tiež namieta, že rozhodujúcim obdobím v jej prípade je rok 2013 a nie rok 2012 tak, ako uvádzali správne orgány. Zo zisteného skutkového stavu jednoznačne vyplýva a to z ustanovenia § 54 ods. 1 až 9 Zákona o sociálnom poistení, že ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 01. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, do dňa, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky a pri určení rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu na účely vzniku nemocenského poistenia zamestnanca na zistenie 90 dní nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné a nemocenské poistenie, sa § 26 ods. 5 nepoužije. Podľa § 26 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení - vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia podľa ods. 1 a 4 sa posudzuje rovnako ako zánik povinného nemocenského poistenia a skončenie prerušenia tohto poistenia sa posudzuje rovnako ako vznik tohto poistenia. Zo zisteného skutkového stavu je aj podľa názoru súdu nesporné, že pri určení rozhodujúceho obdobia na účely vzniku nemocenského poistenia žalobkyne, na zistenie rozhodujúcich 90 dní nemocenského poistenia, za ktoré sa platí poistné na nemocenské poistenie, sa na obdobie prerušenia povinného nemocenského poistenia žalobkyne neprihliada, čo teda znamená, že prerušenie nemocenského poistenia u žalobkyne neexistuje. Rovnako je nesporné, že zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v ustanovení §57 ods. 1 písm. a/ upravuje, že výška nemocenskej dávky sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ak poistenec nemal v rozhodujúcom období uvedenom v §54 vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie. Je nesporné, že žalobkyňa v roku 2013 nebola povinná platiť poistné na nemocenské poistenie a žalobkyňa ani netvrdí, že nemocenské poistenie platila, preto je výška materského, ktoré bolo uplatnené od 22.12.2014, určená z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Ustanovenie § 57 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení pravdepodobný denný vymeriavací základ upravuje tak, že je to jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Žalobkyňa nerozporuje údaje poskytnuté jej zamestnávateľom, teda Nemocnicou J.A.Reimana, že za mesiac december 2014 by dosiahla vymeriavací základ na platenie poistného, nemocenské poistenie vo výške 697,20 eur, t.j. v sume vyššej ako suma minimálneho vymeriavacieho základu na platenie poistného na nemocenské poistenie a to podľa žalovanou citovaného ustanovenia § 138 ods. 5 a § 11 ods. 1 a opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 103/2013 Z.z. § 1, podľa ktorého suma všeobecného vymeriavacieho základu za kalendárny rok 2012 je 9.660 eur. Pretože suma pravdepodobného denného vymeriavacieho základu žalobkyne z nemocenského poistenia zamestnankyne vypočítaná podľa § 57 ods. 2 zákona v znení neskorších predpisov by bola vyššia, ako suma zodpovedajúca jednej tridsatine vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ktorá platila k 22.12.2014 a ktorá je 13,4167 eur, t.j. 402,50 eur, je pravdepodobný denný vymeriavací základ žalobkyne z nemocenského poistenia zamestnankyne 13,4167 eur. Z tejto sumy pri aplikácii § 52 ods. 1 a § 53 Zákona o sociálnom poistení výška materského žalobkyne 65% predstavuje sumu 8,72085500 eur za deň. Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v ustanovení §57 ods. 4 upravuje, že pravdepodobný denný vymeriavací základ zamestnanca a povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá nemala v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie z dôvodu poberania materského, prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, alebo z dôvodu prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovej činnosti, ktorá má nárok na rodičovský príspevok, je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; § 55 ods. 2 platí rovnako. Zo zisteného skutkového stavu je nesporné, že žalobkyňa v období od 01.01. do 21.01.2013 bola práceneschopná a z citovaného ustanovenia § 57 ods. 4 jednoznačne vyplýva, že nie sú u nej splnené zákonom taxatívne stanovené obdobia pre aplikáciu tohto ustanovenia. Ak žalobkyňa v žalobe namieta, že ide o extenzívny výklad zákona, s týmto názorom sa súd nestotožňuje. Práve naopak, právny názor prezentovaný žalobkyňou v žalobe je extenzívnym výkladom ustanovenia § 57 ods. 4, pretože ak by zákonodarca mal v úmysle zahrnúť okrem iného aj obdobie práceneschopnosti, potom by to bol býval výslovne upravil. Správny orgán nie je zákonodarným orgánom, a teda nemôže zákon vykladať inak, ako vyplýva z predmetného ustanovenia Zákona o sociálnom poistení. Naviac, súd poukazuje aj na Ústavu Slovenskej republiky, ktorá v článku 2 ods. 2 upravuje, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ďalej Ústava Slovenskej republiky v čl. 41 ods. 5 upravuje, že rodičia, ktorí sa starajú o deti, majú právo na pomoc štátu a podľa ods. 6 tohto článku, podrobnosti o právach podľa ods. 1 až 5 ustanoví zákon. Za nedôvodnú považuje súd aj námietku žalobkyne, že rozhodnutie žalovanej je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Je síce dôvodná jej námietka, že v prvostupňovom rozhodnutí chýba podrobné zdôvodnenie určenia výšky vymeriavacieho základu v rozhodnom období, avšak tento nedostatok bol napravený rozhodnutím žalovanej. Takýto postup druhostupňovému správnemu orgánu, konkrétne sociálnej poisťovni ústrediu, umožňuje zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorý v § 218 ods.1 upravuje, že odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Žalovaná neporušila zákon, ak na odvolaciu námietku žalobkyne doplnila odôvodnenie rozhodnutia o presný spôsob výpočtu výšky vymeriavacieho základu. Po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe súd dospel k záveru, že rozhodnutia a postup žalovanej v spojení s prvostupňovým rozhodnutím je v súlade so zákonom č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobkyňa v konaní úspech nemala a žalovaná aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.