Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 6S/25/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200671 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8015200671.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci žalobcu 1. STT, s.r.o. so sídlom Poprad - Spišská Sobota, Majunkeho 4867/17, IČO: 36 834 379, zastúpeného AK Balara, s.r.o. so sídlom Bratislava, Košická 56, IČO: 36 858 528, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce so sídlom Košice, Masarykova 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 21. apríla 2015, číslo: OPS/BEZ/2015/2874,O-72/2015, v spojení s rozhodnutím Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 07. januára 2015, č. k.: P:148/2015-R, 2015/81/207, na základe žaloby jednohlasne takto rozhodol r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a . Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 21.04.2015 rozhodol žalovaný ako príslušný odvolací orgán podľa § 6 ods. 1 písm. b) a § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o inšpekcii práce) vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Prešov zo dňa 07.01.2015, č. k.: 148/2014-R, (ďalej len rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu), ktorým správny orgán uložil na základe ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod 1. zákona o inšpekcii práce žalobcovi pokutu vo výške 2 000 Eur za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona o inšpekcii práce tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len Správny poriadok) odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že Inšpektorát práce Prešov uskutočnil v dňoch 18. 07. 2014, 01. 08. 2014, 12. 09. 2014, 04. 09. 2014, 05. 09. 2014 a 17. 09. 2014 u žalobcu výkon inšpekcie práce so zameraním na kontrolu dodržiavania pracovnoprávnych predpisov podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákonník práce) a na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania podľa zákona o inšpekcii práce. Pri tomto výkone inšpekcie práce bolo zistených sedem nedostatkov v oblasti porušovania pracovnoprávnych predpisov a jeden nedostatok spočívajúci v porušení zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ktoré boli zdokumentované v protokole č. IPV-37-21-2.3/P-E24,A25-14 zo dňa 05. 09. 2014 (ďalej len protokol), prerokovanom dňa 25. 09. 2014 so štatutárnym zástupcom žalobcu Ing. Martinom Horníkom. Ten uviedol, že časť III. B/1-7 protokolu berie na vedomie a s časťou IV - B protokolu, t. j. s nelegálnym zamestnávaním nesúhlasí, keďže O. G. v danom čase spolupracoval so žalobcom na základe zmluvy o dielo. Uvedený protokol konateľ prevzal dňa 25. 09. 2014, čo potvrdil svojím vlastnoručným podpisom. Následne dňa 29.09.2014 elektronickou poštou a dňa 01.01. 2014 (podľa administratívneho spisu dňa 01.10.2014) prostredníctvom pošty bolo na Inšpektorát práce Prešov doručené doplňujúce písomné vyjadrenie kontrolovaného subjektu k protokolu datované ku dňu 26.09.2014, v ktorom na svoju obhajobu uviedol argumentáciu vzťahujúcu sa k správnemu deliktu súvisiacemu s porušením zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Na základe skutočností uvedených v tomto doplňujúcom písomnom vyjadrení žalobcu bol vypracovaný dodatok č. 1 k protokolu zo dňa 03.10.2014, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť protokolu zo dňa 05.09.2014, a v ktorom sa inšpektor práce náležite vysporiadal s argumentáciou žalobcu súvisiacou s porušením zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Dodatok č. 1 k protokolu bol žalobcovi doručený prostredníctvom pošty doporučene na doručenku s poznámkou do vlastných rúk a bol žalobcom prevzatý dňa 07. 10. 2014, čo preukazuje poštová doručenka. Prvostupňový správny orgán na základe poznatkov získaných v priebehu výkonu inšpekcie práce začal voči žalobcovi správne konanie za správny delikt právne kvalifikovaný ako porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Oznámenie o začatí správneho konania žalobca prevzal dňa 07. 11. 2014, čo potvrdzuje doručenka s poznámkou do vlastných rúk. Inšpektorát práce Prešov v zmysle § 33 Správneho poriadku vyzval žalobcu, aby sa vyjadril ku všetkým podkladom pre vydanie rozhodnutia, k spôsobu ich zisťovania, k predloženiu, prípadne k navrhnutiu ďalších dôkazov správnemu orgánu za účelom objasnenia skutkového stavu a miery jeho zodpovednosti. Dňa 20. 11. 2014 bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené vyjadrenie žalobcu k oznámeniu o začatí správneho konania, v ktorom žalobca uviedol argumenty ku skutočnostiam uvádzaným v dodatku č. 1 k protokolu zo dňa 03. 10. 2014. Poukázal, že O. G. navrhol ukončenie pracovnoprávneho vzťahu s ním s odôvodnením, že má v úmysle pokračovať vo výkone činností, ktoré vykonával dovtedy ako zamestnanec, ďalej na základe živnostenského oprávnenia. Z uvedeného dôvodu sa dohodli na skončení pracovného pomeru. Podotkol, že činnosť, ktorú on vykonáva a mal ju vykonávať aj O. G. je ohlasovacou živnosťou, oprávnenie na ňu vzniká dňom ohlásenia. Nemohol si overiť, či O. G. ohlásil začiatok podnikania živnostenskému úradu, predpokladal, že tak vykonal, pretože mal vedomosť, že v rovnakom období ako vykonal činnosť v objekte Kúpele Nový Smokovec a. s. vykonal technické zásahy u viacerých iných subjektov bez toho, aby si ich u neho objednal, alebo aby cenu vykonaných zásahov fakturoval. Poznamenal, že tieto servisné zásahy boli vykonané O. G. v jeho mene a je predpoklad, že za ne prijal aj odplatu. Dôvodil tým, že má zdokumentovaných minimálne sedem subjektov, u ktorých vykonal pán O. G. servisné činnosti, preto predpokladal, že sa jedná o obchodnú zmluvu uzatvorenú so živnostníkom O. G. ako podnikateľom a že takáto zmluva by nebola v žiadnom rozpore so zákonom o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Je pravdou, že vyplatenie ceny diela O. G. podmieňoval vydaním príjmového pokladničného dokladu menovaným, ten ale predložený nebol a napriek tomu, že je to v rozpore s jeho filozofiou, došlo k úhrade odplaty O. G. a až dodatočne vyšlo najavo, že O. G. v tom čase ešte neohlásil začiatok výkonu podnikania živnostenskému úradu. Ako dôkaz, že O. G. skončil pracovný pomer s úmyslom začať podnikať navrhol vypočutie svojich zamestnancov aj fyzických osôb s uvedením ich telefonického kontaktu, u ktorých mal O.D. G. vykonať servisné práce. Tieto skutočnosti mali poukázať na fakt, že žalobca dôvodne predpokladal vznik živnostenského oprávnenia u O. G.. Žiadal, aby bolo vysvetlené, akou úvahou dospel správny orgán k tomu, že činnosť O. G. v objekte Kúpele Nový Smokovec, a. s. musela byť považovaná za závislú prácu, aby sa v budúcnosti nedopúšťal porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania. Namietal, že definícia závislej práce uvedená v dodatku č. 1 je rovnako vysvetliteľná a aplikovateľná aj na obchodnoprávny vzťah a poukázal na ustanovenie § 538 Obchodného zákonníka. Nesúhlasil s tvrdením správneho orgánu, že práce O. G. vykonával podľa cenníka služieb žalobcu, a že cena služieb bola fakturovaná žalobcom. Uviedol, že cenník žalobcu obsahuje druhy výkonov, ktoré prichádzajú do úvahy pri servisnej činnosti a zahŕňa výkony, ktoré prichádzajú do úvahy pre zákazníka, a že aj O. G. vykonal pri servisných prácach úkony, ktoré sú uvedené v cenníku žalobcu. Žalobca logicky fakturoval spoločnosti Kúpele Nový Smokovec a. s. ceny uvedené v cenníku, keďže momentom prijatia objednávky od spoločnosti Kúpele Nový Smokovec a. s. na konkrétne výkony sa stali ceny uvedené v cenníku žalobcu obsahom zmluvy medzi objednávateľom - Kúpele Nový Smokovec a. s. a zhotoviteľom - žalobcom. Poznamenal, že v montážnom liste o servisnom zásahu vykonanom pre Kúpele Nový Smokovec a. s. sa uvádza aj údaj o čase vykonania prác, z čoho správny orgán vyvodil, že bol zo strany žalobcu O. G. určený pracovný čas. Konštatoval, že súčasťou cenníka sú aj položky, ktorých cena je viazaná na dobu výkonu práce, a preto sa do pracovného výkazu čas uvádza, aby bolo možné fakturovať cenu. Z uvedeného však podľa žalobcu nevyplýva, že on uložil O. G. vykonať práce v presne určenom čase, teda že mu bolo uložené práce začať vykonávať v určitej hodine a o určitej hodine ich ukončiť. K svojmu písomnému vyjadreniu pripojil aj tri pracovné výkazy iných zákaziek, v ktorých O. G. neuviedol čas výkonu servisného zásahu, pretože doba výkonu nebola predmetom fakturácie. Z toho podľa žalobcu vyplýva, že O. G. nemal uložené vždy evidovať dobu výkonu servisného zásahu a táto evidencia nie je dôkazom, že mu bolo uložené pracovať v určenom čase, a že bol sledovaný jeho pracovný čas. V závere vyjadrenia požiadal, aby správny orgán vykonal navrhované dôkazy a vysporiadal sa s námietkami vznesenými voči dodatku č. 1 k protokolu, nakoľko odôvodnenie uvedené v tomto dodatku č. 1 považuje za nedostatočné, nepresvedčivé a nezrozumiteľné. Po zhodnotení zisteného skutkového stavu vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie zo dňa 07.01.2015, ktorým uložil účastníkovi konania sankčný postih vo výške 2 000 Eur. V rozhodnutí sa prvostupňový správny orgán náležite vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v rámci začatého správneho konania. Toto rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 12.01.2015, čo potvrdzuje poštová doručenka. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie Argumentoval, že právny poriadok umožňuje žalobcovi uzavrieť zmluvu o dielo aj podľa Občianskeho zákonníka, a že správny orgán nemôže na základe výkladu zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci dospieť k záveru, že žalobca nemohol uzavrieť občianskoprávnu zmluvu. Podrobne vysvetlil, z akého dôvodu zmluvu s O. G. považoval za obchodnoprávnu, a že až dodatočne vyšlo najavo, že mala občianskoprávny charakter, keďže O. G. žalobcu úmyselne uviedol do omylu ohľadom toho, či má živnostenské oprávnenie. Správny orgán by mal vziať do úvahy, že živnostenské oprávnenie vzniká ohlásením, nie až vydaním živnostenského listu. Podotkol, že vo svojom písomnom vyjadrení k začatiu správneho konania podrobne uviedol s poukazom na rozsah činností, ktoré O. G. v danom čase vykonával, prečo ho ani len nenapadla možnosť, že by tvrdenia O. G. o tom, že ohlásil na živnostenskom úrade svoje podnikanie, neboli pravdivé. K odvolaniu pripojil protokoly vystavené Mariánom Kiskom dňa 06.12.2013 pre M.Á. M. a dňa 09.01.2014 pre S. T., na ktorých sa O. G. označuje ako živnostník - Kiska - Servis Tepelnej Techniky, obchodným menom, pod ktorým neskôr začal podnikať ako živnostník. Je pravdou, že O. G. vyplnil pri výkone činnosti pre objednávateľa Kúpele Nový Smokovec, a. s. tlačivo žalobcu a žalobca prijal od spoločnosti Kúpele Nový Smokovec, a. s. fakturovanú sumu za činnosti vykonané O. G., avšak dodal, že ak by žalobca mal uzavretú zmluvu o dielo s menovaným ako subdodávateľom, konal by menovaný vo svojom mene a na svoj účet, avšak len voči žalobcovi, no nekonal by vo svojom mene a na svoj účet voči spoločnosti Kúpele Nový Smokovec, a.s.. Poukázal i na to, že zmluva o dielo medzi žalobcom ako objednávateľom a O. G. ako zhotoviteľom by nezaložila právny vzťah medzi O. G. a spoločnosťou Kúpele Nový Smokovec, a. s.. Domnieva sa, že skutočnosť, že pán G. konal voči spoločnosti Kúpele Novy Smokovec, a. s. v mene a na účet žalobcu nemôže v žiadnom prípade vyplývať, že sa jednalo o závislú prácu, pretože rovnako by konal aj v prípade zmluvy o dielo uzavretej so žalobcom, na základe ktorej vykonal činnosti na zákazke objednávateľa Kúpele Novy Smokovec, a. s. ako subdodávateľ. Tvrdil, že O. G. konal voči žalobcovi ako objednávateľovi vo svojom mene a na svoj účet, to znamená, že vykonal dielo, odovzdal ho žalobcom určenému subjektu, uplatnil právo na odmenu za vykonanú činnosť voči žalobcovi a túto odmenu prijal a v prípade, ak by spôsobil škodu svojou činnosťou spoločnosti Kúpele Nový Smokovec, a. s., uvedená spoločnosť by mohla túto náhradu škody uplatniť výlučne len voči žalobcovi a žalobca následne voči O. G.. Dôvodil, že všetky dôkazy závislej činnosti uvedené správnym orgánom v napadnutom rozhodnutí sa dajú bezo zvyšku aplikovať aj na zmluvu o dielo uzavretou medzi žalobcom a O. G. a naopak, že niektoré skutočnosti vylučujú možnosť kvalifikácie právneho vzťahu medzi žalobcom a O. G. ako závislej práce. K miestu výkonu práce poznamenal, že toto logicky vyplývalo z veci a bolo zrejmé, že servisná prehliadka plynových kotlov sa bude asi odohrávať na mieste, kde sú dané kotly zabudované a nebolo tomu inak ani v prípade výkonu zmluvných povinností subdodávateľom O. G. na základe zmluvy o dielo. K druhu vykonávaných prác uviedol, že ten vyplýval z objednávky spoločnosti Kúpele Nový Smokovec, a. s.. K pojmovému znaku výkon práce osobne, žalobca poznamenal, že nemožno vychádzať z úvahy, že O. G. vykonával práce pre žalobcu osobne, že sa jedná o chybnú úvahu, a že ak by O. G. prijal objednávku žalobcu a vybavil ju prostredníctvom iného subdodávateľa s potrebnou odbornou spôsobilosťou, žalobca by nemohol odmietnuť uhradenie odplaty menovanému za také plnenie a ani by ho neodmietla. Podotkol, že žalobca neuložil O. G. povinnosť vykonať práce v priestoroch spoločnosti Kúpele Nový Smokovec, a. s. výlučne jeho osobou, a že menovaný mohol na svoje náklady pribrať k vykonaniu daných prác i iné osoby. V spojení s pojmovým znakom vykonať práce podľa pokynov žalobca zdôraznil, že menovanému neurčil, kde má prácu vykonať a kedy má prácu vykonať, a že vyplnenie tlačiva žalobcu nemôže byť dôkazom závislej činnosti, keďže vyplnenie takéhoto tlačiva bolo taktiež zmluvnou povinnosťou O. G. na základe zmluvy o dielo. Vo vzťahu k výkonu práce v mene zamestnávateľa žalobca uviedol, že O. G. nebol v právnom vzťahu so spoločnosťou Kúpele Nový Smokovec, a. s., ale voči spoločnosti Kúpele Nový Smokovec, a. s. vystupoval v mene žalobcu aj na základe zmluvy o dielo v pozícii subdodávateľa. V spojení s pracovným časom, kedy má zamestnanec prácu vykonať žalobca zdôraznil, že O. G. neurčil žiadny konkrétny čas, kedy mal činnosť vykonať a že určenie času bolo na dohode O. G. a zamestnancov spoločnosti Kúpele Nový Smokovec, a. s., ktorí mu mali miesto výkonu sprístupniť. V dôsledku týchto skutočností sa žalobca domnieva, že všetky argumenty správneho orgánu, o ktoré zistenie závislej práce opiera, sa dajú aplikovať aj na zmluvu o dielo a naopak, niektoré argumenty použité správnym orgánom sa dajú aplikovať len na zmluvu o dielo, nie na závislú prácu. Z uvedeného dôvodu je zrejmé, že vzťah závislej práce, a teda nelegálneho zamestnávania nebol zo strany správneho orgánu preukázaný, a preto považuje rozhodnutie správneho orgánu za nezákonné a navrhol jeho zrušenie alebo zmenu odvolacím orgánom. Žalovaný po prevzatí odvolacieho spisu dôsledne preskúmal napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu po vecnej aj právnej stránke v zmysle § 59 ods. 1 Správneho poriadku a dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán jednoznačne preukázal, že zo strany žalobcu v pozícii zamestnávateľa došlo k porušeniu ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Prvostupňový správny orgán dostatočne preukázal, že činnosť (práce servisného technika) uvedené v časti IV. pod názvom Nelegálne zamestnávanie bod B. 8. protokolu zo dňa 05.09.2014) O. G., ktorú tento vykonával dňa 17.04.2013 od 09.00 h do 14.00 h pre žalobcu v spoločnosti Kúpele Nový Smokovec, a. s. bez založenia pracovnoprávneho vzťahu, napĺňala znaky závislej práce v súlade s dikciou ustanovenia § 1 ods. 2 Zákonníka práce, čím nepochybne došlo k spáchaniu správneho deliktu - k nelegálnemu zamestnávaniu vyššie spomínanej fyzickej osoby žalobcom. Z obsahu administratívneho spisu je nepochybne zrejmé, že O. G. vykonával prácu servisného technika pre žalobcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 13.06.2011 pričom jeho pracovný pomer trval od 14.06.2011 do 28.02.2013, kedy bol ku dňu 28.02.2013 skončený dohodou v zmysle § 60 Zákonníka práce. Je tiež nesporné, že žalobca mal s O. G. založený pracovnoprávny vzťah, a to na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 07.05.2013 na dobu od 13.05.2013 do 30.06.2013 a na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 30. 07. 2013 na obdobie od 01.08.2013 do 14.11.2013. Avšak za obdobie apríl, resp. v dobe, kedy O. G. vykonával pre žalobcu závislú prácu (prácu servisného technika), t. j. dňa 17.04.2013, žalobca ani v priebehu výkonu inšpekcie práce a následne ani v rámci začatého správneho konania, a ani v rámci odvolacieho konania nepreukázal žiadnym hodnoverným dôkazom legitímne uzatvorenie pracovnoprávneho vzťahu s touto fyzickou osobou. Žalovaný sa zaoberal hodnotením správnych úvah, ktorými sa správny orgán prvého stupňa pri svojom konaní a rozhodovaní v súvislosti s týmto správnym deliktom riadil a po zhodnotení otázky, či tieto správne úvahy boli pre zistený skutkový stav postačujúce, dospel k záveru, že tieto boli pre záver urobený prvostupňovým správnym orgánom dostatočné, a že v danom prípade bolo relevantnými dôkazmi jednoznačne preukázané, že činnosť, konkrétne práca servisného technika, ktorú dňa 17.04.2013 od 09.00 h do 14.00 h vykonával O.D. G. pre žalobcu v spoločnosti Kúpele Nový Smokovec, a. s., Nový Smokovec 32, Vysoké Tatry, bez akýchkoľvek pochybností napĺňa - znaky závislej práce, a to znak nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, znak výkonu práce osobne zamestnancom a podľa pokynov zamestnávateľa a v mene zamestnávateľa, znak výkonu práce v pracovnom čase určenom zamestnávateľom a znak odplatnosti. Prítomnosť znaku nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, preukazuje objednávka č. 62/2013 spoločnosti Kúpele Nový Smokovec, a. s., datovaná ku dňu 09.04.2013, adresovaná a následne prijatá žalobcom, na základe ktorej možno urobiť záver, že miesto výkonu práce (sídlo spoločnosti Kúpele Nový Smokovec a. s.) a druh vykonávaných prác určil O. G. žalobca na základe tejto objednávky. Je nesporne zrejmé, že pokyn na výkon prác (na základe predmetnej objednávky sa jednalo o práce spočívajúce v odstránení závad po revízii kotlov v Kúpele Nový Smokovec a. s.,) bol daný O. G. zo strany žalobcu podobne ako to bolo v období výkonu týchto prác počas trvania pracovného pomeru O. G. u žalobcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 13.06.2011 a pracovný pomer bol ukončený ku dňu 28.02.2013. Znak výkonu práce osobne zamestnancom, preukazuje pracovný list č. M/13/4/17/1 zo dňa 17.04.2013 vystavený žalobcom na meno servisného technika O. G. na činnosti spojené s opravou kotlov v práčovni K2, K3 a K4 a kotla - tenisová hala spoločnosti Kúpele Nový Smokovec, a. s., z ktorého je zrejmé, že práce konkrétne popísané v tomto pracovnom liste zo dňa 17.04.2013 boli osobne vykonané O. G., a ten uvedenú skutočnosť potvrdil aj svojim vlastnoručným podpisom na druhej strane tohto pracovného listu. Napokon i samotný žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 26.09.2014 poznamenal, že na základe objednávky č. 62/2013 zo dňa 09.04.2013 uzavrel dohodu s O. G., nakoľko vedel, že je v jeho schopnostiach vykonať dané činnosti objednané spoločnosťou Kúpele Nový Smokovec, a. s.. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca vedome poveril na výkon prác v spoločnosti Kúpele Nový Smokovec, a. s. O. G., ktorý tieto práce aj osobne vykonal. Znak výkonu práce podľa pokynov zamestnávateľa a v jeho mene, bez akýchkoľvek pochybností potvrdzuje skutočnosť, že O. G. vyplnil dokumentáciu, resp. tlačivo žalobcu - pracovný list č. M/13/4/17/1 zo dňa 17.04.2013 a z toho možno urobiť záver, že pokyny na jeho vyplnenie boli O. G. dané žalobcom a ten ho vyplnil podľa pokynov žalobcu a žalobca následne na základe tohto pracovného listu vystavil bez akýchkoľvek výhrad spoločnosti Kúpele Nový Smokovec, a. s. faktúru č. 1304020, ktorá bola aj podľa vyjadrenia žalobcu touto spoločnosťou následne i uhradená. Vo vzťahu k tomuto znaku prvostupňový správny orgán podporne poukázal na skutočnosti, že v danom prípade vzhľadom na druh činnosti, ktorú O. G. mal vykonávať na základe danej objednávky ako servisný technik, a s ohľadom na to, že mal vydané Osvedčenie č. 375/3/2012 - PZ - O - Bhl,h2 zo dňa 11.07.2012 na plynové zariadenia skupiny B (zemný plyn) a po vykonaní záverečnej skúšky bol plne osvedčený a disponoval plnou odbornou spôsobilosťou na samotný výkon prác v rozsahu tohto osvedčenia, vykonával práce uvedené v danej objednávke samostatne podľa svojej odbornosti. Podotkol, že v takýchto prípadoch sa pokyny zamestnávateľa obmedzujú na určenie miesta a času výkonu servisných prác, pokyny na dopravu a na pokyny na spracovanie potrebnej dokumentácie. S uvedenou argumentáciou sa plne stotožnil i žalovaný a doplnil, že žalobca na základe pracovného listu zo dňa 17.04.2013, ako i na základe pracovného listu zo dňa 14.04.2013 vyplneného O.D. G. a predloženého následne žalobcovi bez akýchkoľvek výhrad vystavil objednávateľovi Kúpele Nový Smokovec, a. s. faktúru č. 1304020, ktorú tento následne účastníkovi konania za práce vykonané servisným technikom - O. G. uhradil. Znak výkonu práce v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, jednoznačne preukazuje dôkaz - pracovný list č. M/13/4/17/1 zo dňa 17.04.2013 vystavený žalobcom na meno servisného technika O. G. na činnosti spojené s opravou kotlov v práčovni K2, K3 a K4 a kotla - tenisová hala spoločnosti Kúpele Nový Smokovec, a. s., na jeho prednej strane opatrený pečiatkou žalobcu, z ktorého nesporne vyplýva doba trvania servisného zákroku O. G. v spoločnosti Kúpele Nový Smokovec, a. s. vyznačená na jeho druhej strane, a to v kolónke s vyznačeným dátumom dňa 17.04.2013 a s uvedeným začiatkom výkonu prác od 09.00 h a so skončením výkonu prác o 14.00 h., teda celkom 5 hodín. Preukázanie znaku odplatnosti, nesporne potvrdzuje fotokópia záznamu z pokladničnej knihy (resp. fotokópia z peňažného denníka), z ktorého je zrejmé, že žalobca dňa 17.05.2013 vyplatil O. G. odmenu vo výške 200 EUR, pričom v kolónke - obsah zápisu je uvedená poznámka v znení „G.-záloha 04/13". Prevzatie tejto sumy O. G. na uvedenom doklade potvrdil i svojím vlastnoručným podpisom. Túto skutočnosť potvrdil žalobca i v písomnom vyjadrení zo dňa 26.09.2014 prvostupňovému správnemu orgánu, že po prijatí úhrady od danej spoločnosti Kúpele Nový Smokovec, a. s. sa dňa 17.05.2013 dostavil do priestorov žalobcu O. G. a bola mu žalobcom v hotovosti z pokladne uhradená cena diela vo výške 200 eur. Na základe týchto skutočností úmysel žalobcu využívať závislú prácu fyzickej osoby O. G. bez založenia pracovnoprávneho vzťahu preukazujú spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti vyššie uvedené dôkazy obstarané správnym orgánom prvého stupňa v priebehu výkonu inšpekcie práce. Žalovaný neakceptoval odvolacie argumentácie žalobcu, pretože nenamietal také skutočnosti, ktoré by mali vplyv na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia a nepredložil také dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na právne posúdenie veci. Vo vzťahu k odvolacej námietke, že právny poriadok umožňuje žalobcovi uzavrieť zmluvu o dielo aj podľa Občianskeho zákonníka a že správny orgán nemôže na základe výkladu zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci dospieť k záveru, že žalobca nemohol uzavrieť občianskoprávnu zmluvu, žalovaný argumentoval, že činnosť - práce servisného technika O. G., ktorú v uvedenom časovom období vykonával pre žalobcu vykazovala znaky závislej práce v intenciách § 1 ods. 2 Zákonníka práce, a nemožno pripustiť vykonávanie uvedenej činnosti O.D. G. v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu. Podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce účinného ku dňu 17.04.2013, závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. Odvolacia námietka žalobcu spojená s jeho tvrdením, že bol O. G. úmyselne uvedený do omylu ohľadom toho, či ten disponoval v tom čase živnostenským oprávnením, nijakým spôsobom nespochybňuje spáchanie tohto správneho deliktu a nemá ani podstatný vplyv na právne posúdenie veci, nakoľko žalobca ako osoba s plnou právnou subjektivitou a ako samostatný podnikateľský subjekt mohol a mal vedieť, že uvedené tvrdenie O. G. si môže overiť cez živnostenský register, a to výpisom z jeho verejnej časti, o ktorú môže požiadať každý, a ktorý slúži na preukázanie vzniku živnostenského oprávnenia. Žalovaný argumentoval, že O. G. vzniklo živnostenské oprávnenie až dňa 14.03.2014, teda takmer po roku po tom, čo menovaný dňa 17.04.2013 od 09.00 h do 14.00 h vykonával spomínanú závislú prácu - práce servisného technika pre žalobcu a v tomto čase nedisponoval živnostenským oprávnením. Protokoly vystavené O. G. dňa 06.12.2013 pre pána M. M., a dňa 09. 01. 2014 pre pána S. T., pripojené žalobcom k odvolaniu považoval žalovaný za irelevantné, nakoľko nemajú žiaden súvis s prejednávanou vecou a nijakým spôsobom nepreukazujú skutočnosť, že O. G. dňa 17.04.2013 disponoval živnostenským oprávnením. Žalovaný s ohľadom na vyššie uvádzanú argumentáciu a obstarané dôkazy preukazujúce prítomnosť podstatných znakov závislej práce v činnosti - práce servisného technika O. G. vykonávanej pre žalobcu dňa 17.04.2013 od 09.00 h do 14.00 h neakceptoval ani odvolacie námietky žalobcu vzťahujúce sa k jednotlivým pojmovým znakom závislej práce a tieto považuje za úplne bezvýznamné. Dôvodil, že s týmito námietkami žalobcu týkajúcich sa pojmových znakov závislej práce, sa správny orgán prvého stupňa podrobne a kvalifikovane vysporiadal i vo svojom napadnutom rozhodnutí. Správne orgány vychádzali v konaní a pri rozhodovaní z listinných dôkazov, ktoré tvoria administratívny spis a jednoznačne potvrdzujú spáchanie správneho deliktu žalobcom a to najmä - protokol č. IPV-37-21-2.3/P-E24,A25-14 zo dňa 05.09.2014, objednávka č. 62/2013 spoločnosti Kúpele Nový Smokovec, a. s., zo dňa 09. 04. 2013, pracovný list č. M/13/4/17/1 zo dňa 17.04.2013 vystavený žalobcom na meno servisného technika O. G. na činnosti spojené s opravou kotlov v práčovni K2, K3 a K4 a kotla - tenisová hala spoločnosti Kúpele Nový Smokovec, a. s., faktúra č. 1304020, fotokópia záznamu z pokladničnej knihy, Osvedčenie č. 375/3/2012 - PZ - O - Bhl,h2 zo dňa 11.07.2012 a výpis z Obchodného registra, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 19117/P. Žalovaný poukázal na inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty. Zamestnávateľ je zodpovedný už tým, že k samotnému nedostatku, teda k porušeniu došlo bez ohľadu na následné odstránenie zistených nedostatkov a bez ohľadu na to, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené konanie, či opomenutie. Z právneho hľadiska je pre vznik objektívnej zodpovednosti zamestnávateľa za správny delikt nepodstatným, či k pochybeniu došlo zavinením určitých okolností, zavinením zamestnanca u zamestnávateľa, alebo iných subjektov, ako zamestnávateľa. Keďže sa jedná o objektívnu zodpovednosť žalobcu za zistený správny delikt, žalobca sa môže z tejto zodpovednosti vyviniť len za predpokladu, že predloží relevantné dôkazy preukazujúce, že zistený správny delikt vôbec nespáchal. Vo vzťahu k výške uloženého sankčného postihu žalovaný zastáva právny názor, že prvostupňový správny orgán pri určovaní výšky pokuty prihliadal na všetky zákonné relevantné skutočnosti plynúce mu z § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 a ods. 6 zákona o inšpekcii práce. Žalovaný dospel v súlade s § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce v nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 4 Správneho poriadku, i s ohľadom na okolnosti prípadu, k právnemu záveru, že prvostupňový správny orgán správne právne posúdil zistený skutkový stav, že uloženie sankčného postihu je dôvodné a že výška uloženej pokuty prihliadajúc na počet nelegálne zamestnávaných osôb je na spodnej hranici sadzby stanovenej platným právnym predpisom. Argumentoval, že nemá žiadnu zákonnú možnosť odpustiť uloženú pokutu, nakoľko povinnosť jej uloženia mu vyplýva priamo zo zákona o inšpekcii práce. Sankcia ustálená na sume 2 000 Eur je primeraná, plniaca preventívnu funkciu a keďže bude citeľná aj v majetkovej sfére žalobcu, splní aj svoju represívnu funkciu a bude mať za následok odradiť žalobcu od ďalšieho protiprávneho konania v budúcnosti. Na základe zistených skutočností žalovaný rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Včas podanou žalobou s upresneným petitom na pojednávaní sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím Inšpektorátu práce Prešov a žiadal, aby súd zrušil tieto rozhodnutia a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. Namietal, že napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia, že sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a sú postihnuté vadou, ktorá má vplyv na zákonnosť týchto rozhodnutí. Nezákonnosť postupu prvostupňového správneho orgánu spočíva v tom, že v oznámení o začatí správneho konania zo dňa 05.11.2014 bolo žalobcovi oznámené, že sa začína konanie o uloženie pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Prvostupňový správny orgán teda už v oznámení o začatí správneho konania oznámil, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania a už pri prvom úkone v správnom konaní konštatoval jeho výsledok. Celé správne konanie týmto postavil do roviny konania o uloženie sankcie a nie konania, v ktorom by sa rozhodovalo o tom, či došlo zo strany žalobcu k spáchaniu správneho deliktu. Namietal, že ak by použil príklad analógie s trestným konaním, žalobcovi bolo na začiatku trestného konania oznámené, že je vinný, a že bude prebiehať konanie, v ktorom sa rozhodne o výške jeho trestu. Dôvodil, že vo výroku prvostupňového správneho orgánu sa konštatuje už aj skutočnosť, že u žalobcu došlo k nelegálnemu zamestnávaniu, avšak tejto časti výroku nepredchádzalo správne konanie. Žalobcovi nikdy nebolo oznámené, že sa voči nemu vedie konanie, v ktorom bude predmetom posúdenia skutočnosť, či porušil zákaz nelegálneho zamestnávania. Výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu o uložení pokuty obsahuje okrem výroku o uložení pokuty aj konštatovanie o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania žalobcom, teda výrok rozhodnutia v konaní, ktoré nebolo správnym orgánom vedené, (resp. ktorého začatie nebolo žalobcovi oznámené. Prvostupňový správny orgán žalobcovi oznámil len začatie konania o uložení sankcie, nie aj konania, v ktorom sa rozhodne o tom, či k porušeniu zákazu nelegálneho zamestnávania zo strany žalobcu skutočne došlo. Týmto nezákonným postupom boli porušené práva žalobcu ako účastníka správneho konania, ktoré sú správne orgány povinné chrániť v zmysle § 3 ods. 1 Správneho poriadku. Správny orgán teda nezačal voči žalobcovi v danej veci konanie v zmysle § 18 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. Tým správny orgán žalobcovi odňal práva účastníka správneho konania. Žalobca považuje rozhodnutia správnych orgánov za arbitrárne a neodôvodnené. Závery, ku ktorým správne orgány dospeli, neodôvodňujú výrok rozhodnutia. Skutkový stav nebol počas konania pred správnymi orgánmi sporný a žalobca aktívne pristupoval k jeho zisteniu. Daný skutkový stav mohol a mal byť podľa žalobcu posúdený inak ako porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, pričom žalobca predniesol v konaní množstvo argumentov na podporu svojho názoru. Žalobca následne citoval ustanovenie § 3 ods. 2, § 2 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ustanovenie § 1 ods. 2 a ods. 3 Zákonníka práce. Argumentoval, že posudzovaný skutkový stav možno stručne zhrnúť nasledovne: O. G. vykonal na základe objednávky žalobcu práce servisného technika v spoločnosti Kúpele Nový Smokovec, a.s., Nový Smokovec 32, Vysoké Tatry. Priebeh servisného zásahu si nechal potvrdiť na tlačive žalobcu, ktoré následne odovzdal žalobcovi a bola mu dodatočne uhradená žalobcom odmena za vykonanú činnosť. Správne orgány posúdili právny vzťah medzi žalobcom a O. G., na základe ktorého menovaný vykonal servisný zásah u tretej osoby dňa 17.04.2013 medzi 9:00 a 13:00 hodinou ako výkon závislej činnosti a teda ako nelegálne zamestnávanie zo strany žalobcu. Správne orgány mali preukázané nasledovné znaky závislej práce: Vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadeností zamestnanca, osobný výkon práce, prácu vykonaná podľa pokynov žalobcu, výkon práce O. G. prebehol v mene žalobcu, určenie času žalobcom na výkon práce a výkon práce bol za odmenu. Žalobca však tvrdí, že právny vzťah medzi ním a O. G. je zmluvou o dielo podľa Občianskeho zákonníka. Citoval ustanovenie § 631, § 633 ods. 1 a ods .2, § 634 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Argumentoval, že všetky „dôkazy“ závislej činnosti uvedené prvostupňovým správnym orgánom v napadnutom rozhodnutí a zopakované žalovaným v jeho rozhodnutí sa dajú bezo zvyšku aplikovať na zmluvu o dielo medzi žalobcom a O. G.. Naopak, niektoré skutočnosti vylučujú možnosť kvalifikácie právneho vzťahu medzi žalobcom a O. G. ako závislej práce. Žalobca mal určiť O. G. miesto výkonu práce. Je zrejmé, že servisná prehliadka plynových kotlov sa bude odohrávať na mieste, kde sú dané kotly zabudované a nebolo tomu inak ani v tomto prípade. Druh vykonávaných prác vyplýva z objednávky spoločnosti Kúpele Nový Smokovec, a.s.. Žiadny pracovník žalobcu nebol na mieste, kde sa vykonal servisný zásah. Žalobca preto nemohol posúdiť potrebný rozsah prác a nemohol dať O. G. pokyny ohľadom konkrétnych prác, ktoré má vykonať. Spoločnosť Kúpele Nový Smokovec, a.s. si nevymienila, že práce musia byť fyzicky vykonané pracovníkmi žalobcu, tak si to nevymienil ani žalobca voči O. G.. Ten mohol na svoje náklady pribrať k vykonaniu daných prác iné osoby, za činnosť ktorých by niesol ako odborne spôsobilá osoba zodpovednosť voči žalobcovi. Tento znak závislej činnosti nie je vôbec zo strany správneho orgánu v napadnutom rozhodnutí preukázaný. Vyplnenie tlačiva používaného žalobcom neznamená, že O. G. boli zo strany žalobcu dané pokyny, ako vykonať prácu. Menovanému nebolo zo strany žalobcu ani určené, kedy má prácu vykonať (to bolo obsahom dohody O. G. so zamestnancami spoločnosti Kúpele Nový Smokovec, a.s., aby mu umožnili prístup do priestorov, kde sa nachádzajú dané kotly). Vyplnenie tlačiva žalobcu bolo podkladom na výpočet ceny diela účtovaného žalobcom voči spoločnosti Kúpele Nový Smokovec, a.s. a takisto podkladom na výpočet odmeny O. G. voči žalobcovi na základe našej zmluvy o dielo. Vyplnenie tlačiva žalobcu nemôže byť dôkazom závislej činnosti, pretože vyplnenie takéhoto tlačiva bolo taktiež zmluvnou povinnosťou O. G. na základe zmluvy o dielo. O. G. nebol v právnom vzťahu so spoločnosťou Kúpele Nový Smokovec, a.s. a vystupoval voči spoločnosti Kúpele Novy Smokovec, a.s. v mene žalobcu na základe zmluvy o dielo so žalobcom ako subdodávateľ. Voči žalobcovi ako objednávateľovi konal O. G. vo svojom mene a na svoj účet. Vykonal dielo, odovzdal ho subjektu určenému žalobcom, uplatnil právo na odmenu za vykonanú činnosť voči žalobcovi a túto odmenu prijal. Rovnako v prípade občianskoprávnej zmluvy, na základe ktorej by O.Á. G. vykonal dané práce ako subdodávateľ žalobcu, by práce boli vykonané v mene žalobcu a na zodpovednosť žalobcu. Žalobca neurčil O. G. žiadny konkrétny čas, kedy mal činnosť vykonať. Určenie konkrétneho času bolo na dohode O. G. a zamestnancov spoločnosti Kúpele Nový Smokovec, a.s., ktorí mali O. G. sprístupniť priestory, v ktorých sa nachádzajú servisované kotly. Žalobca určuje svojim zamestnancom čas, kedy majú vykonať jednotlivé úkony potom, ako tieto sú dohodnuté s odberateľmi žalobcu, pričom dohodnuté časy servisných zásahov sú zamestnancom oznámené prostredníctvom koordinátorky O.. U. W.. V tomto prípade však nedošlo k určeniu pracovného času žalobcom. Návrh na vypočutie uvedenej zamestnankyne žalobcu ako svedka nepovažoval prvostupňový správny orgán ani žalovaný za potrebný a tento dôkaz nevykonali. Na základe zmluvy o dielo má O. G. právo na odmenu za vykonanú činnosť, pričom zmluva o dielo je zmluvnou odplatou. Prijatie odmeny nie je dôkazom, že sa jedná o závislú činnosť. V závere žaloby žalobca zhrnul, že všetky argumenty správnych orgánov, o ktoré zistenie závislej práce opierajú, sa dajú aplikovať aj na zmluvu o dielo. Naopak, niektoré argumenty použité správnymi orgánmi sa dajú aplikovať len na zmluvu o dielo, nie na závislú prácu. Preto je zrejmé, že vzťah závislej práce a nelegálneho zamestnávania nebol zo strany správnych orgánov preukázaný. Z týchto dôvodov sú rozhodnutia žalovaného aj prvostupňového správneho orgánu nezákonné a navrhol ich zrušenie. Nesprávna a neprijateľná je úvaha správnych orgánov, že činnosť vykonávaná bývalým zamestnancom pre žalobcu v pracovnom pomere musí byť aj do budúcnosti považovaná za závislú činnosť v prípade, ak ju bývalý zamestnanec vykonáva na základe objednávky pre žalobcu. Správny orgán môže podľa názoru žalobcu vytknúť mu porušenie povinností podľa zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci ( zákona o BOZP), nemôže však tvrdiť, že zmluva o dielo podľa občianskeho práva nemohla byť uzavretá. Všetky znaky, ktorými sa správny orgán snaží subsumovať právny vzťah medzi žalobcom a O. G. pod pojem závislá práca a nelegálne zamestnávanie, sú aplikovateľné na zmluvu o dielo. Rozhodnutím správneho orgánu bolo upreté žalobcovi právo na zákonné a riadne odôvodnené rozhodnutie a v konečnom dôsledku bola žalobcovi spôsobená škoda vo výške uloženej pokuty, ktorú žalobca bol nútený uhradiť v snahe predísť výkonu rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť aj s poukazom na stav spisu, v akom sa nachádzal v čase nahliadnutia do spisu konateľom žalobcu. Spis mu bol predložený k nahliadnutiu po právoplatnom skončení správneho konania nezviazaný, bez číslovania strán, pričom o nahliadnutí do spisu nevyhotovil prvostupňový správny orgán ani úradný záznam. V prípade úspechu si žalobca uplatnil právo na náhradu súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na skutkové a právne zistenia uvedené v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia. Krajský súd podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia a konania, ktoré im predchádzali v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe s tým, že podľa § 250g ods. 2 O. s. p. konal a rozhodol v neprítomnosti povereného zástupcu žalovaného, vypočul prítomných účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo rozhodnutie a postup správnych orgánov sú v súlade so zákonom. Predmetom preskúmania je rozhodnutie správneho orgánu vo veci uloženia pokuty vo výške 2.000 Eur podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona o inšpekcii práce a podľa § 46 Správneho poriadku za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení účinnom dňa 17.04.2013 tým, že žalobca dňa 17.04.2013 v čase od 09.00 hod. do 14.00 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby O. G., ktorý pre zamestnávateľa (žalobcu) vykonával práce servisného technika vo firme Kúpele Nový Smokovec, a.s. a nemal s ním založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu- zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce. Nelegálne zamestnávanie bolo zistené pri výkone inšpekcie práce u účastníka konania v období od 18.07.2014 do 17.09.2014. Podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce účinného k 17.04.2013 ( ďalej len Zákonník práce), závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, za mzdu alebo odmenu. Podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce, závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. Podľa § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce). Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2, ods. 5. Podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1. zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2.000 Eur do 200.000 Eur. Všetky žalobné námietky žalobcu považuje súd za nedôvodné. K námietke, že žalobcovi nikdy nebolo oznámené, že sa voči nemu vedie konanie, v ktorom bude predmetom posúdenia skutočnosť, či porušil zákaz nelegálneho zamestnávania v dôsledku čoho boli porušené práva žalobcu ako účastníka správneho konania súd poukazuje, že z obsahu žurnalizovaného administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že z Oznámenia o začatí správneho konania č. 148/2004- Z S/7211/18917/14 zo dňa 05.11.2014 je nesporne zrejmé, že správne konanie vedené proti žalobcovi bolo Inšpektorátom práce Prešov ako prvostupňovým správnym orgánom začaté legitímnym spôsobom v súlade s § 18 Správneho poriadku. Žalobca preukázateľným spôsobom prevzal túto písomnosť. Samotný správny poriadok neupravuje obsahové náležitosti tohto procesného úkonu správneho orgánu, avšak s ohľadom na základné pravidlá správneho konania už zo samotného oznámenia o začatí správneho konania je zrejmé, ktorý správny orgán začal správne konanie, v akej veci a čo sa navrhuje. Oznámenie o začatí správneho konania zo dňa 05.11.2014 disponuje všetkými potrebnými náležitosťami v súlade so základnými pravidlami správneho konania, a teda obsahuje údaj, voči akému subjektu sa správne konanie začína, obsahuje právny dôvod, pre ktorý sa začína konanie z úradnej moci, t. j. jednoznačne formulovaný odkaz na konkrétne ustanovenie zákona, ktoré bolo podľa názoru správneho orgánu porušené a odkaz na konkrétne ustanovenie zákona, ktoré zakladá kompetenciu správneho orgánu vo veci rozhodovať, vec v ktorej sa koná uloženie sankcie za správny delikt a presný opis skutku, ktorý je dôvodom začatia konania - presné popísanie skutku, porušenia zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Uvedený procesný úkon ďalej obsahuje aj údaj o tom, čo bolo podkladom pre začatie správneho konania, formuláciu, že v prípade preukázania nelegálneho zamestnávania uloží správny orgán pokutu v rozsahu sadzby zákonom stanoveného rozpätia a poučenie o tom, že sa k veci môže vyjadriť spolu s danou primeranou lehotou na podanie tohto vyjadrenia. Súd sa stotožnil s argumentáciou, že na začatie správneho konania podľa Správneho poriadku nie je možné aplikovať analógiu trestného konania z dôvodu, že aplikáciu takejto analógie nepripúšťa ani samotný Správny poriadok a ani sa k nej nepripája konštantná súdna prax. Námietka žalobcu týkajúca sa nesprávneho právneho posúdenia a nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov je nedôvodná. Rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu a zo správneho právneho posúdenia veci, boli vydané na základe zásady materiálnej pravdy a zásady voľného hodnotenia dôkazov v súlade s § 3 ods. 1, 2, 3 a 4, § 32 ods. 1, § 33 ods. 1 a 2 a § 46 Správneho poriadku. Správne orgány preukázali nespochybniteľné spáchanie zisteného správneho deliktu, a to správneho deliktu posúdeného ako porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania vyplývajúce z § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní spočívajúceho v tom, že žalobca dňa 17.04.2013 v čase od 09.00 hod. do 14.00 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby O. G., ktorý pre žalobcu vykonával prácu servisného technika spoločnosti Kúpele Nový Smokovec, a.s. a žalobca nemal s touto fyzickou osobou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce. Relevantnými dôkazmi prvostupňového správneho orgánu i žalovaným bolo nesporne preukázané, že činnosť, konkrétne práca servisného technika O. G. dňa 17.04.2013 v čase od 09.00 hod. do 14.00 hod., ktorú vykonával pre žalobcu v spoločnosti Kúpele Nový Smokovec, a.s. napĺňala znaky závislej práce, a to znak nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, znak výkonu práce osobne zamestnancom a podľa pokynov zamestnávateľa a v mene zamestnávateľa, znak výkonu práce v pracovnom čase určenom zamestnávateľom a znak odplatnosti v súlade s dikciou § 1 ods. 2 Zákonníka práce tak, ako to uviedol prvostupňový správny orgán v napadnutom rozhodnutí aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí pri vysporiadaní sa s odvolacími námietkami. Správne orgány v napadnutých rozhodnutiach dospeli k názoru, že došlo k spáchaniu správneho deliktu nie na základe tej skutočnosti, že žalobca mal už aj v minulosti s O. G. založené viaceré pracovno-právne vzťahy na vykonávanie činnosti servisného technika, ale dospeli k tomuto záveru na základe tých skutočností, že činnosť servisného technika vykonávaná dňa 17.04.2013 od 09.00 hod do 14.00 hod. O. G. pre žalobcu nespochybniteľne napĺňala znaky závislej práce v súlade s ustanovením § 1 ods. 2 Zákonníka práce účinného ku dňu 17.04.2013, ktorú možno výlučne vykonávať v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu, nie však v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu. Pri rozhodovaní o výške pokuty prvostupňový správny orgán prihliadal na všetky zistené skutočnosti. Zohľadnená bola veľkosť zamestnávateľa (8 zamestnancov v čase vykonania inšpekcie práce), bolo prihliadnuté na fakt, že sa jednalo o prvú vykonanú inšpekciu práce u žalobcu aj na skutočnosť, že nebolo zistené opakované porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Nezanedbateľným je aj fakt, že žalobca spolupracoval pri výkone inšpekcie práce, ale aj to, že bolo zistených ďalších 6 nedostatkov z oblasti pracovno-právnych vzťahov a dokonca nedostatkov týkajúcich sa nevyplatenia všetkých finančných nárokov zamestnancov žalobcu. Navyše žalobca v prípade porušenia pracovnoprávnych predpisov neinformoval Inšpektorát práce Prešov o odstránení nedostatkov, hoci lehota na podanie informácie uplynula dňa 03.11.2014. Inšpektorát práce Prešov napriek tomu neuložil pokutu za tieto ďalšie zistené nedostatky a ich neodstránenie, pretože je toho názoru, že uloženie pokuty za preukázané nelegálne zamestnávania je dostatočným sankčným opatrením voči žalobcovi. Na základe zistených skutočností, ako aj toho, že nelegálne zamestnávanie bolo preukázané až po roku a pol od porušenia povinnosti žalobcom, prvostupňový správny orgán rozhodol o uložení pokuty iba v minimálnej možnej výške 2.000 Eur. Prvostupňový správny orgán argumentoval, že pokuta v uloženej výške dostatočne splní svoju represívnu funkciu a uloženie vyššej pokuty by s ohľadom na prvú vykonanú inšpekciu práce a prvé zistené nedostatky nebolo odôvodnené a bolo by iba zbytočným potrestaním žalobcu. Skutkový stav veci bol dostatočne zistený a preukázaný na základe výsledkov inšpekcie práce, podaných vyjadrení žalobcu, aj na základe všetkých dokladov založených v spise a predložených počas výkonu inšpekcie práce. Vzhľadom na to nebolo potrebné zo strany správneho orgánu vypočuť navrhovaných svedkov a nariadiť ústne pojednávanie, pretože toto by neprispelo k ďalšiemu objasneniu veci. Na podporu tvrdení správnych orgánov, že v prípade žalobcu došlo k nelegálnemu zamestnávaniu O. G. súd poukazuje na § 15 ods. 1, ods. 3 a § 11 zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci ( zákona o BOZP), z ktorých vyplýva, že odborné prehliadky a odborné skúšky a opravy vyhradeného technického zariadenia môže pre inú fyzickú osobu alebo pre inú právnickú osobu vykonávať len zamestnávateľ, ktorý má oprávnenie na činnosť. Túto činnosť môže vykonávať oprávnená osoba iba prostredníctvom svojich zamestnancov, a to tých, ktorí majú s oprávnenou osobou uzatvorenú pracovnú zmluvu za podmienky, že zamestnanec má príslušný doklad o odbornej spôsobilosti podľa § 16 na vykonávanie tejto činnosti. Tieto predpisy ďalej upravujú, že bez oprávnenia môže odborné prehliadky a odborné skúšku a opravy vyhradeného technického zariadenia vykonávať aj fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, teda živnostník za podmienky, že je odborne spôsobilý na vykonávanie týchto činností, čo musí preukázať dokladom podľa § 16 zákona o BOZP. Odborné prehliadky a odborné skúšky a opravy vyhradeného technického zariadenia mohol O. G. vykonávať iba ako zamestnanec žalobcu, a to iba ako zamestnanec na základe pracovnej zmluvy, alebo ako podnikateľ - živnostník za podmienky, že nemal iných zamestnancov. O. G. však dňa 17.04.2013 vykonával opravu kotlov v Kúpeľoch Nový Smokovec, a.s. v mene žalobcu na základe objednávky Kúpeľov Nový Smokovec, a.s. adresovanej žalobcovi, a nebol pritom ani zamestnancom žalobcu a ani nebol fyzická osoba, ktorá je podnikateľom- živnostníkom. Tieto podmienky pre výkon činnosti musí žalobca ovládať a poznať, pretože tento predmet činnosti vykonáva už od roku 2008 a napriek tomu bez overenia splnenia zákonných podmienok poveril O. G. výkonom tejto činnosti. Uzatvorenie čo i len ústnej zmluvy o dielo podľa Občianskeho zákonníka bolo vylúčené predmetom prác, ktoré O. G. dňa 17.04.2013 vykonával (predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci neumožňovali výkon činnosti na základe inej, ako pracovnej zmluvy) a uzatvorenie obchodnej zmluvy vylučoval fakt, ktorý si bez problémov mohol žalobca overiť v živnostenskom registri vedenom na internete. O. G. nebol podnikateľom- živnostníkom. O. G. vzniklo živnostenské oprávnenie až dňa 14.03.2014 a dňa 17.04.2013 bolo vylúčené, aby medzi žalobcom a O. G. vznikol obchodný vzťah na základe zmluvy o dielo, pretože v tom čase O. G. nebol podnikateľom a nebola medzi nimi uzatvorená žiadna písomná zmluva, ktorá by umožňovala písomne sa dohodnúť na tom, aby sa ich právny vzťah riadil ustanoveniami Obchodného zákonníka (§ 262 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka). Neobstojí ani argument žalobcu, že bol O. G. uvedený do omylu, lebo predpokladal, že O. G. vykonáva živnosť a mienil s ním uzatvoriť obchodnú zmluvu. Nič nebránilo žalobcovi, aby si vznik živnostenského oprávnenia O. G. overil na voľne prístupnom živnostenskom registri vedenom na internete. Vzhľadom na to, že O. G. nevykonával práce vo svojom mene a na svoju zodpovednosť ale v mene a na zodpovednosť žalobcu je preukázané, že vykonával závislú činnosť. Nakoľko boli preukázané znaky závislej práce podľa § 1 ods. 3 druhá veta Zákonníka práce žalobca nebol oprávnený uzatvoriť s O. G. občianskoprávny vzťah a už vôbec nie obchodný vzťah. Vyjadrenia žalobcu týkajúce sa uzatvorenia zmluvy o dielo s O. G. považovali správne orgány iba za účelové s cieľom vyhnúť sa uloženiu pokuty a bez ohľadu na toto tvrdenie, práca O. G. dňa 17.04.2013 spĺňala všetky znaky závislej práce tak, ako je to popísané v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí správnych orgánov a žalobca nepreukázal založenie pracovnoprávneho vzťahu s O. G. na práce vykonávané dňa 17.04.2013. Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca nebol v konaní úspešný, žalovaný nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.