Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1S/27/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200720 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8015200720.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa Kaufland Slovenská republika v.o.s., so sídlom Trnavská cesta 41/A, Bratislava, IČO: 35 790 164, právne zastúpený PRK Partners s.r.o., so sídlom Hurbanovo námestie 3, Bratislava, proti odporkyni Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe Bardejov, Stöcklova 34, Bardejov, zastúpenej JUDr.Marcelom Kohútom, advokátom, so sídlom Nám. sv. Egídia č. 95, Poprad, v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy jednohlasne takto r o z h o d o l : Konanie z a s t a v u j e . Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Návrhom zo dňa 09.07.2015 navrhovateľ žiadal, aby súd vo veci rozhodol tak, že zakazuje Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe Bardejov pokračovať v porušovaní práv navrhovateľa, najmä práva na ochranu súkromia, vo veci kontroly vykonanej v priestoroch navrhovateľa v jeho prevádzke v Bardejove dňa 19.júna 2015, a aby zakázal Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe Bardejov najmä používať podklady a dôkazy získané počas kontroly vykonanej v priestoroch navrhovateľa v jeho prevádzke v Bardejove dňa 19.júna 2015 v ďalšom konaní a aj používať akúkoľvek informáciu získanú z týchto podkladov a dôkazov pri ďalšej činnosti Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Bardejov, a to ani ako dôvod na vykonanie novej kontroly voči navrhovateľovi. Ďalej žiadal, aby súd rozhodol tak, že Regionálna veterinárna a potravinová správa v Bardejove je povinná obnoviť stav pred nezákonným zásahom, t.j. úplne zničiť všetky podklady a dôkazy získané počas kontroly vykonanej v priestoroch navrhovateľa v jeho prevádzke v Bardejove dňa 19.júna 2015 a to do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia a žiadal navrhovateľovi priznať náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ je spoločnosťou patriacou do skupiny spoločností Kaufland prevádzkujúcich obchodné domy v Slovenskej republike, Nemecku, Českej republike, Rumunsku, Chorvátsku, Bulharsku a Poľsku s tým, že dňa 19.06.2015 Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky za účasti niektorých inšpektorátov Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Bardejov vykonala úradnú kontrolu potravín v prevádzke spoločnosti Kaufland na Ul. Ľudovíta Štúra 1339, Bardejov. Tým, že sa kontroly zúčastnili niektorí inšpektori Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy, tak sa kontroly fakticky zúčastnila aj Regionálna veterinárna a potravinová správa a z tohto dôvodu tak kontrolu vykonali štátna veterinárna a potravinová správa spolu s regionálnou veterinárnou a potravinovou správou. Navrhovateľ uviedol, že kontrola bola vykonaná podľa § 21 ods. 1 písm. c/ zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov a z kontroly štátna veterinárna a potravinová správa vypracovala záznam o úradnej kontrole potravín č. ŠVPS SR/2015/So, Mi, Má/28. Štátna veterinárna a potravinová správa uviedla v texte záznamu viaceré údajné kontrolné zistenia a uložila spoločnosti Kaufland viaceré opatrenia na mieste. Pretože navrhovateľ mal závažné pochybnosti ohľadom zákonnosti vykonania kontroly, dňa 23.06.2015 podal na regionálnu veterinárnu a potravinovú správu sťažnosť podľa § 3 ods. 1 zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov, v ktorej žiadal, aby RVPS nepokračovala v porušovaní práv navrhovateľa, najmä práva na ochranu súkromia a na spravodlivý proces počas kontroly, odstránila porušenia práva navrhovateľa na ochranu súkromia a na spravodlivý proces, ktorých sa dopustila ŠVPS za účasti RVPS počas kontroly tak, že pri akomkoľvek ďalšom postupe v tejto veci RVPS neprihliadne na žiadne informácie ani nijako nepoužije žiadne informácie, ktoré RVPS získala počas kontroly alebo v súvislosti s kontrolou, RVPS v budúcnosti vykonávala kontrolu v súlade s príslušnými procesnými pravidlami, najmä v súlade so zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, a aby pri výkone kontroly dôsledne rešpektovala právo spoločnosti Kaufland na ochranu súkromia a na spravodlivý proces. V ďalšej časti návrhu navrhovateľ poukázal na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd s tým, že Slovenská republika ratifikovala Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, prevzala záväzok, že Dohovor bude priamo uplatňovať ako svoju internú právnu prax, a preto všetky národné orgány, vrátane RVPS sú povinné vykonávať svoje právomoci v súlade s Dohovorom a rešpektovať všetky práva a podmienky ich obmedzenia, ktoré priznáva Dohovor príslušným subjektom. Ak nie je táto povinnosť splnená, tak odmietnutie postupovať v súlade s Dohovorom je porušením článku 1 Dohovoru Slovenskou republikou, podľa ktorého vysoké zmluvné strany priznávajú každému, kto podlieha ich jurisdikcii, práva a slobody uvedené v Hlave 1 tohto Dohovoru. S poukazom na vyššie uvedené navrhovateľ je presvedčený, že kontrola vykonaná RVPS sa uskutočnila v rozpore s príslušnými právnymi predpismi, najmä v rozpore s čl. 8 - právo na ochranu súkromia Dohovoru, čím bol navrhovateľ ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch a tento stav je možné odstrániť len prostredníctvom rozhodnutia súdu podľa § 250v Občianskeho súdneho poriadku. Zákon umožňuje RVPS vykonávať kontroly podnikateľských priestorov navrhovateľa a obdobné oprávnenie majú aj iné štátne orgány, napr. Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, ktorý takisto vykonáva vyšetrovania v podnikateľských priestorov príslušných podnikateľov a pri vykonávaní inšpekcie podľa zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení neskorších predpisov. Podľa názoru navrhovateľa závery Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú ochrany práv podľa čl. 8 Dohovoru, ktoré boli vyslovené v súvislosti s konaniami v oblasti ochrany hospodárskej súťaže, sa majú analogicky aplikovať aj na kontrolu a to aj vzhľadom na to, že je možné udeľovať vysoké pokuty. V ďalšej časti návrhu navrhovateľ zdôrazňuje, že Dohovor upravuje právo na ochranu súkromia v čl. 8 ods. 1, podľa ktorého každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie, pričom si je vedomý, že právo na ochranu súkromia sa na právnické osoby neaplikuje v celej jeho šírke, avšak poukazuje na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej oba súdy uznávajú, že právnické osoby sú nositeľmi práva na nedotknuteľnosť obydlia, t.j. priestory sídla právnickej osoby, priestory pobočiek právnickej osoby a ďalšie podnikateľské priestory. Uviedol, že vo všeobecnosti platí, že právo na ochranu súkromia, resp. nedotknuteľnosť obydlia bráni štátnym orgánom zasahovať akýmkoľvek spôsobom do tohto práva, s výnimkou ustanovenou v čl. 8 ods. 2 Dohovoru, ktorý ustanovuje, že zásah štátneho orgánu je možný len: (a) keď je to v súlade so zákonom, (b) je to nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky; alebo ochrany práv a slobôd iných. Konštatoval, že Európsky súd pre ľudské práva vo svojej rozhodovacej praxi ďalej špecifikoval podmienky vyššie uvedenej výnimky, po splnení ktorých môže kontrolný orgán zasiahnuť do ochrany obydlia právnickej osoby a to - zásah musí byť v súlade s právom, sledovať legitímny cieľ a byť nevyhnutný v demokratickej spoločnosti. Uviedol, že na to, aby kontrolný orgán mohol v rámci inšpekcie zasiahnuť do ochrany obydlia právnickej osoby, musia byť súčasne splnené všetky tri kritéria uvedené vyššie a v predmetnej veci kontrola má základ v zákone a sleduje legitímny cieľ, teda sú splnené prvé dve podmienky. Navrhovateľ však tvrdí, že pokiaľ ide o otázku, či kontrola a spôsob jej vykonania je nevyhnutná v demokratickej spoločnosti, odpoveď musí byť záporná, t.j. toto kritérium nie je v danom prípade zjavne splnené a na základe uvedeného navrhovateľ tvrdí, že počas kontroly bolo porušené právo navrhovateľa na ochranu súkromia, konkrétne nedotknuteľnosť obydlia, a preto bolo porušené právo navrhovateľa v zmysle čl. 8 Dohovoru, resp. podľa čl. 16 Ústavy Slovenskej republiky. V ďalšej časti návrhu sa navrhovateľ podrobnejšie zaoberal otázkou nevyhnutnosti v demokratickej spoločnosti, že inšpekcia bola uskutočnená bez predchádzajúceho príkazu vydaného sudcom, nebola prítomná tretia osoba. Poukázal na vyčerpanie opravných prostriedkov podľa § 250v ods. 3 prvá veta O.s.p., s poukazom na podanú sťažnosť, na ktorú do dňa podania návrhu nedostal odpoveď. Odporkyňa sa k veci vyjadrila v písomnom podaní zo dňa 27.07.2015 a namietala pasívnu legitimáciu Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Bardejov. Odporkyňa uviedla, že úradnú kontrolu potravín dňa 19.06.2015 v súlade so zákonom č. 152/1995 Z.z. o potravinách vykonala Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky. Odporkyňa, teda Regionálna veterinárna a potravinová správa Bardejov je podľa § 8 ods. 1 zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov samostatnou rozpočtovou organizáciou. Prizvanie zamestnancov RVPS Bardejov k úradnej kontrole potravín nemožno stotožňovať s výkonom úradnej kontroly a z tohto dôvodu odporkyňa žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť vzhľadom na to, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný v danom konaní. V ďalšej časti vyjadrenia odporkyňa poukázala na zákon č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov s tým, že tento stanovuje podmienky výroby bezpečných potravín a ostatných požívatín, manipuláciu s nimi, aj umiestnenie na trhu v záujme podpory a ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa na trhu potravín. Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov sú podľa § 4 ods. 1 Zákona o potravinách povinní na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie, vrátane predaja na diaľku, dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi. Podľa Zákona o potravinách ten, kto predáva potraviny, zodpovedá za bezpečnosť a kvalitu predávaných potravín a má povinnosť na všetkých stupňoch, teda aj na stupni maloobchodu dodržiavať požiadavky upravené týmto zákonom a osobitnými predpismi, pretože hlavným cieľom potravinovej legislatívy je zabezpečenie vysokej úrovne ochrany zdravia ľudí a záujmov spotrebiteľov vo vzťahu k potravinám. Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, ktoré riadia, sú v zmysle platnej potravinovej legislatívy povinní nielen zabezpečiť, aby potraviny spĺňali požiadavky Zákona o potravinách, ale aj overovať, či sa také požiadavky plnia, lebo účelom Zákona o potravinách je upraviť: a/ povinnosti prevádzkovateľa potravinárskeho podniku v záujme podpory a ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa na trhu potravín, b/ práva a povinnosti osôb vo vzťahu k potravinám, c/ organizáciu, pôsobnosť a právomoc orgánov úradnej kontroly potravín podľa osobitných predpisov, s odkazom na § 1 ods. 1 Zákona o potravinách). Poukázala tiež na to, že úradná kontrola je presne definovaný proces, ktorého cieľom je zistiť, či kontrolovaný subjekt plní povinnosti určené zákonom. Výsledky tohto procesu je príslušný orgán povinný zaznamenať spôsobom a vo forme určeným v osobitnom predpise a oboznámiť s nimi prevádzkovateľa, ktorý má možnosť zaujať stanovisko k jednotlivým zisteniam kontroly, prípadne posúdi, či sú dôvody na uloženie sankcie. V prípade, ak dôjde k záveru, že protiprávne konanie účastníka je dostatočne zdokumentované a napĺňa znaky niektorej zo skutkových podstát iných správnych deliktov uvedených v § 28 Zákona o potravinách, v súlade s postupom určeným vo všeobecnom predpise o správnom konaní začne proces, ktorého výsledkom je rozhodnutie o uložení pokuty. Zamestnanci orgánu úradnej kontroly potravín majú rozsah svojich oprávnení presne určený v § 20 Zákona o potravinách. Nemôžu ísť nad rámec týchto činností a v mene regionálnej veterinárnej a potravinovej správy rozhodnúť o začatí správneho konania. Takéto rozhodnutie prislúcha iba samotnému správnemu orgánu a v jej mene konajúcemu štatutárnemu orgánu. Úlohy orgánov úradnej kontroly potravín sú upravené v § 18 Zákona o potravinách, podľa ktorého: 1. Úradná kontrola potravín sa vykonáva a/ na všetkých stupňoch výroby, spracúvania potravín a ich distribúcie, b/ nad dovozom potravín z tretích krajín a vývozom, c/ nad dodržiavaním podmienok zdravotnej spôsobilosti podľa osobitných predpisov určujúcich požiadavky na osobnú hygienu a hygienu osôb priamo alebo nepriamo zúčastnených na výrobe potravín, manipulácii s nimi a ich umiestnení na trh, d/ nad dodržiavaním zákazu klamlivej reklamy potravín. 2. Úradnou kontrolou potravín sa overuje dodržiavanie požiadaviek ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi v oblastiach a na účel uvedený v odseku 1; neuplatňuje sa, ak ide o metrologickú kontrolu a metrologický dozor, veterinárne kontroly podľa osobitného predpisu, ako aj kontrolu krmív podľa osobitného predpisu. 3. Orgány uvedené v § 21 ods. 1 písm. b/ až d/ vykonávajú úradnú kontrolu potravín podľa osobitného predpisu. Úradná kontrola potravín sa môže vykonávať nepretržite; ak z konania alebo charakteru kontrolovanej osoby vyplýva odôvodnený záver, že môže dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia osoby poverenej výkonom kontroly alebo k mareniu výkonu úradnej kontroly, úradná kontrola sa vykoná za spoluúčasti príslušníkov Policajného zboru. Podľa § 20 ods. 8 Zákona o potravinách zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín vykonávajúci úradné kontroly potravín sú pri výkone kontroly oprávnení a/ vstupovať v prevádzkovom čase a mimo prevádzkového času do priestorov, v ktorých sa preukázateľne zdržiavajú osoby a v ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje sa s nimi alebo sa umiestňujú na trh, b/ požadovať od prevádzkovateľov vysvetlenie, informácie, údaje, doklady a iné písomnosti potrebné na výkon kontroly a nazerať do nich a vyhotovovať z nich kópie alebo výpisy, ako aj vyhotovovať fotografickú dokumentáciu, ak to považujú za potrebné; ak sú tieto súčasťou obchodného tajomstva, zamestnanci orgánov úradnej kontroly potravín sú povinný o týchto skutočnostiach zachovávať mlčanlivosť. Osobitným predpisom, ktorý upravuje spôsob vykonávania úradných kontrol potravín, je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29.apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá v platnom znení. Podľa tohto nariadenia je potrebné, aby členské štáty vynucovali potravinové a krmivové právo a predpisy o zdraví zvierať a o starostlivosti o zvieratá, aby sledovali a overovali, či prevádzkovatelia dodržiavajú vo všetkých fázach výroby, spracovania a distribúcie príslušné požiadavky tohto práva a týchto predpisov. Na tento účel je potrebné organizovať úradné kontroly. Tiež je potrebné, aby frekvencia úradných kontrol bola pravidelná a úmerná riziku, berúc pri tom do úvahy výsledky kontrol, ktoré vykonali prevádzkovatelia v oblasti krmív a potravín v rámci programov kontroly na základe HACCP alebo v rámci programov zabezpečenia kvality, ak sú tieto programy navrhnuté tak, aby spĺňali požiadavky potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierať a o starostlivosti o zvieratá. Je potrebné, aby ďalšie kontroly ak hoc vykonávali kedykoľvek, a to aj v prípade, keď neexistuje podozrenie z nedodržiavania predpisov. Podľa čl. 2 ods. 1 Nariadenia (ES) č. 882/2004 „Úradná kontrola“ znamená akákoľvek forma kontroly, ktorú vykonáva príslušný orgán alebo spoločenstvo s cieľom overenia dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá. Podľa čl. 2 ods. 7 Nariadenia (ES) č. 882/2004 „Inšpekcia“ znamená preskúmanie ktoréhokoľvek hľadiska krmív a potravín, zdravia zvierať a starostlivosti o zvieratá, s cieľom overenia, či takéto hľadisko spĺňa zákonné požiadavky potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá. Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia (ES) č. 882/2004 členské štány zabezpečia, aby sa pravidelne vykonávali úradné kontroly na základe rizika a s vhodnou frekvenciou, aby sa tak dosiahli ciele tohto nariadenia, berúc pri tom do úvahy:... Podľa čl. 3 ods. 2 Nariadenia (ES) č. 882/2004 úradné kontroly sa budú uskutočňovať bez predchádzajúceho upozornenia, okrem takých prípadov, ako je audit, kedy je predchádzajúce informovanie prevádzkovateľa v oblasti krmív a potravín potrebné. Podľa čl. 3 ods. 3 Nariadenia (ES) č. 882/2004 úradné kontroly sa budú uskutočňovať v každej fáze výroby, spracovania a distribúcie krmív alebo potravín, zvierať a živočíšnych výrobkov. Budú sem patriť aj kontroly prevádzkovateľov v oblasti krmív a potravín, kontroly používania krmív a potravín, ich skladovania, a kontroly akéhokoľvek procesu, materiálu, akejkoľvek látky, činnosti alebo operácie, vrátane prepravy, uplatnených na krmivách alebo potravinách a na živých zvieratách, potrebné na dosiahnutie cieľov tohto nariadenia. Podľa čl. 4 ods. 1 a ods. 2 písm. g/ Nariadenia (ES) č. 882/2004 na účely úradných kontrol uvedených v tomto nariadení budú členské štáty menovať zodpovedné príslušné orgány; tieto príslušné orgány budú zabezpečovať, aby prevádzkovatelia v oblasti krmív a potravín boli povinní prejsť akoukoľvek inšpekciou, vykonanou podľa tohto nariadenia, a aby boli povinné pomáhať personálu príslušného orgánu pri plnení jeho úloh. Orgánmi štítnej správy vo veciach úradnej kontroly potravín podľa Zákona o potravinách a osobitných predpisov sú aj regionálne veterinárne a potravinové správy (§ 21 ods. 1 písm. d/ Zákona o potravinách). Všetky činnosti, ktoré zahŕňajú úradné kontroly, sú uvedené v čl. 10 ods. 2 písm. a/ až i/ Nariadenia (ES) č. 882/2004. Podľa čl. 9 ods. 1 až ods. 3 Nariadenia (ES) č. 882/2004: 1. Príslušný orgán bude písať správy o úradných kontrolách, ktoré vykonával. 2. Tieto správy budú obsahovať opis účelu úradnej kontroly, použitých kontrolných metód, výsledkov úradnej kontroly a prípadnej akcie, ktorú musí príslušný prevádzkovateľ uskutočniť. 3. Príslušný orgán poskytne príslušnému prevádzkovateľovi kópiu správy uvedenej v odseku 2, minimálne v prípade nedodržiavania predpisov. Podľa čl. 10 ods. 1 Nariadenia (ES) č. 882/2004: Úlohy súvisiace s úradnými kontrolami sa budú vo všeobecnosti vykonávať s využitím vhodných kontrolných metód a technik, ako je monitoring, dozor, overovanie, audit, inšpekcia, odoberanie vzoriek a analýza. Podľa čl. 54 ods. 1 Nariadenia (ES) č. 882/2004, ak príslušný orgán zistí nedodržanie predpisov, bude konať tak, aby zabezpečil, aby prevádzkovateľ situáciu napravil. Príslušný orgán bude pri rozhodovaní o tom, ako bude konať, brať do úvahy povahu tohto nedodržiavania, ako aj minulosť prevádzkovateľa, pokiaľ ide o nedodržiavanie predpisov. Podľa čl. 54 ods. 2 Nariadenia (ES) č. 882/2004, pokiaľ je to potrebné, budú súčasťou tohto konania tieto opatrenia: a/ nariadenie hygienických postupov alebo akejkoľvek inej akcie, ktorú považuje príslušný orgán za potrebnú na zabezpečenie krmivovej a potravinovej bezpečnosti alebo dodržiavanie potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá; b/ obmedzenie alebo zákaz uvádzať tieto krmivá, potraviny alebo zvieratá na trh, dovážať ich alebo vyvážať; c/ sledovanie a v prípade potreby nariadenie o stiahnutí krmív a potravín z obehu, odňatí a/alebo ich zničení; d/ povolenie použiť krmivá a potraviny na iné účely, než na ktoré boli pôvodne určené; e/ pozastavenie prevádzky alebo zatvorenie celého príslušného podniku alebo jeho časti na primerané obdobie; f/ pozastavenie alebo odňatie schválenia podniku; g/ opatrenia uvedené v článku 19 pre zásielky z tretích krajín; h/ akékoľvek iné opatrenie, ktoré príslušný orgán považuje za vhodné. Podľa čl. 54 ods. 3 Nariadenia (ES) č. 882/2004 príslušný orgán poskytne príslušnému prevádzkovateľovi alebo jeho zástupcovi a/ písomné oznámenie o svojom rozhodnutí o akciách, ktoré sa majú uskutočniť podľa odseku 1, spolu s odôvodnením tohto rozhodnutia a b/ informáciu o práve odvolať sa proti takémuto rozhodnutiu a o použiteľnom postupe a lehotách. Podľa čl. 55 ods. 1 Nariadenia (ES) č. 882/2004 Sankcie - Členské štáty stanovia predpisy o sankciách uplatniteľných v prípade porušenia potravinového a krmivového práva a iných ustanovení spoločenstva, týkajúcich sa ochrany zdravia zvierat a starostlivosti o zvieratá, a prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Zavedené sankcie musia byť účinné, úmerné a odradzujúce. Povinnosť zakotvenú v uvedenom článku si Slovenská republika splnila tým, že do šiestej časti Zákona o potravinách zakotvila systém sankcií - iných správnych deliktov, na ukladanie ktorých sa vzťahujú všeobecný predpis o správnom konaní, teda Správny poriadok (§ 28 ods. 12) a priestupkov, na ukladanie ktorých sa vzťahuje osobitný predpis - zákon SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Podľa názoru správneho orgánu platnou právnou úpravou a zavedeným systémom je v Slovenskej republike zabezpečená nestrannosť, kvalita a konzistentnosť úradných kontrol na všetkých úrovniach, pričom frekvencia kontrol je stanovená na základe rizika a výsledkov predchádzajúcich kontrol. Príslušný kontrolný orgán vykonáva úradné kontroly v súlade so zdokumentovanými postupmi, ktoré vychádzajú z platnej národnej a európskej legislatívy. Takým je aj pokyn ŠVPS SR č. 11/2012, ktorým sa stanovujú pravidlá výkonu úradnej kontroly potravín podľa Zákona o potravinách, ktorý obsahuje aj formu úradného záznamu. V ďalšej časti sa s námietkami nezákonnosti odporkyňa vyrovnala tak, že výklad prezentovaný navrhovateľom ide zásadne nad rámec čl. 6 a 8 Dohovoru, pretože je jednoznačne vymedzené zákonné právo vykonávať úradné kontroly potravín bez predchádzajúceho ohlásenia s odkazom na čl. 3 ods. 2 Nariadenia Euróspkeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29.04.2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá, podľa ktorého úradné kontroly sa budú uskutočňovať bez predchádzajúceho upozornenia okrem takých prípadov, ako je audit, kedy je predchádzajúce informovanie prevádzkovateľa v oblasti krmív a potravín potrebné. Úradné kontroly sa môžu uskutočňovať ad hoc bez akéhokoľvek povolenia a súhlasu ďalšieho orgánu, samozrejme vo frekvenciách stanovených určeným spôsobom, s vymedzeným oprávnením zamestnancov orgánu úradnej kontroly potravín vstupovať v prevádzkovom čase aj mimo prevádzkového času do priestorov, v ktorých sa preukázateľne zdržiavajú osoby, a v ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje sa s nimi alebo sa umiestňujú na trh, s odkazom na § 20 ods. 8 Zákona o potravinách, čl. 3 ods. 1 až 3, čl. 4 a čl. 10 ods. 2 písm. a/ až i/ Nariadenia (ES) č. 882/2004. Odporkyňa ďalej poukázala na to, že podľa čl. 3 ods. 8 Nariadenia (ES) č. 178/2003 umiestnenie na trhu znamená skladovanie, uchovávanie potravín alebo krmív na účely predaja, vrátane ponúkania na predaj alebo akúkoľvek inú formu prevodu či už bezplatnú alebo nie a predaj, distribúciu a iné formy prevodu samy o sebe. Prevádzkareň, v ktorej sa umiestňujú na trh potraviny, nemožno považovať za obydlie s garantovanou ochranou súkromia a nedotknuteľnosti, ktorá by v tomto prípade bola v rozpore so záujmom ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa na trhu potravín, navyše z charakteru vykonávanej činnosti vyplýva, že predaj potravín nie je možné vykonávať bez toho, aby do nej nemali prístup spotrebitelia. Odporkyňa zdôraznila, že Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva práva fyzickým osobám aj právnickým osobám a pod ochranu Dohovoru spadajú práva každého jednotlivca nachádzajúceho sa na území zmluvného štátu a podliehajúceho jeho jurisdikcii. RVPS ďalej uviedla, že podľa jej názoru vychádzajúc z uvedeného vzhľadom na povahu oprávnenia právnická osoba sa nemôže dovolávať napríklad práva na rodinu a súkromný život, práva na uzatvorenia manželstva, práva na vzdelanie a práva na slobodné voľby. Práve čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, na ktorý sa navrhovateľ odvoláva, právo na rešpektovanie súkromia a rodinného života právnickej osobe zaručovať nemôže, keďže výkon tohto práva by bol irelevantný. Oprávnenie orgánu úradnej kontroly potravín vstupovať do priestorov, v ktorých sa preukázateľne zdržiavajú osoby, a v ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje sa s nimi alebo sa umiestňujú na trh, mu patrí z osobitného právneho predpisu, ktorým je Zákon o potravinách, a preto orgán úradnej kontroly potravín nepotrebuje schválenie kontroly žiadnym nezávislým orgánom vopred, je to nemožné z právneho aj z praktického hľadiska. Z uvedených ustanovení jednoznačne vyplýva, že vykonávanie úradných kontrol vykonáva v rámci svojho pôsobenia RVPS prostredníctvom inšpektorov a ich vykonávaním nemohlo byť porušené právo navrhovateľa na súkromie. Je nepochybné, že prevádzkareň, kde sú na trh umiestňované potraviny s cieľom ich predaja konečnému spotrebiteľovi, nemôže byť považovaná za obydlie s garantovanou ochranou súkromia a nedotknuteľnosti a takýto výklad by išiel nepochybne nad rámec dikcie čl. 8 Dohovoru. Keby tomu tak bolo, každý spotrebiteľ by už vstupom do prevádzkarne zasiahol do súkromia a nedotknuteľnosti navrhovateľa, čo by bolo v rozpore so samotným účelom ním vykonávanej činnosti, ktorou je predaj potravín. Kontroly sa vykonávajú neohlásene a orgán úradnej kontroly potravín vykonáva úradné kontroly potravín vždy s cieľom ochrany života a zdravia ľudí a zvierat a ochrany spotrebiteľa. Odporkyňa namietala, že navrhovateľ uvádza len všeobecné frázy, pričom absolútne v návrhu neuvádza, v čom by mal spočívať rozpor s čl. 8 Dohovoru, a na akých právach mal byť ukrátený. V žiadnych právach ukrátený nebol, pretože príslušný orgán postupoval v súlade so zákonom a v jeho medziach. Odporkyňa poukázala na to, že príslušný orgán vykonáva úradné kontroly prostredníctvom svojich inšpektorov a ich vykonávaním nemôže byť porušené právo navrhovateľa na súkromie. Vo vzťahu k výkonu kontroly Štátna veterinárna a potravinová správa SR pri výkone kontroly postupovala len v súlade so zákonom a v jeho medziach a podľa názoru navrhovateľa fiktívne tvrdená údajná široká právomoc bola daná len zákonom a nebola v žiadnom ohľade prekročená. Rozsah a zameranie kontroly určuje príslušný orgán, ktorý tak aj urobil v na to určenej časti záznamu z úradnej kontroly potravín. Z postavenia orgánu úradnej kontroly potravín zodpovedá, že je oprávnený vykonať kontrolu u kontrolovaného subjektu z hľadiska akýchkoľvek aspektov, ktoré mu zákon dovoľuje a nebolo tomu inak ani v predmetnej veci, pričom vždy sleduje jeden základný legitímny cieľ, za účelom ktorého sa úradné kontroly vykonávajú a to je ochrana zdravia a životov ľudí a ochrana spotrebiteľa. Zabezpečením prítomnosti zodpovedného zamestnanca si navrhovateľ zabezpečil kontrolu postupu príslušného orgánu, ktorý v žiadnom ohľade svoje oprávnenie dané mu zákonom neprekročil. Vo vzťahu k požiadavke prítomnosti tretej osoby odporkyňa uviedla, že žiaden zákon nevyžaduje prítomnosť takejto osoby pri výkone úradnej kontroly potravín. Zamestnanci orgánu úradnej kontroly potravín sú oprávnení a spôsobilí takéto kontroly vykonávať, majú na to v prvom rade oprávnenie dané im zákonom, majú na to príslušné vzdelanie, školenia a príslušné skúsenosti. Sú štátnymi zamestnancami, preto pri výkone kontroly musia a aj postupujú objektívne, v súlade so zákonom a zisťujú objektívne skutočný stav veci, preto tvrdenia navrhovateľa sú nedôvodné, neopodstatnené a tendenčné. Vo vzťahu k petitu ohľadne návratu do predchádzajúceho stavu a zničení všetkých podkladov a dôkazov odporkyňa uviedla, že takýto petit je z hľadiska práva neprípustný, správny orgán postupoval v súlade so zákonom, vykonával len svoje kompetencie vyplývajúce mu zo zákona, všetky podklady, ktoré si zhromaždil, sú zákonné, nedostatky zdokumentované pri výkone úradnej kontroly boli objektívne zistené a v čase výkonu úradnej kontroly objektívne existovali, preto ich úplné zničenie je neprípustné a návrh navrhovateľa je neopodstatnený. V konečnom závere odporkyňa žiadala žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Písomným podaním zo dňa 27.08.2015 navrhovateľ doplnil žalobu, v ktorej poukázal na opakované vyšetrovanie spoločnosti Kaufland a politizáciu kontroly. Súd doručil vyjadrenie odporkyne navrhovateľovi, ktorý v písomnom podaní zo dňa 02.11.2015 k odporkyňou namietanej pasívnej legitimácii uviedol, že nesúhlasí s tvrdením RVPS, že prizvanie RVPS nemožno stotožniť s výkonom kontroly, pretože zákon nepozná žiadny inštitút prizvania ku kontrole a nikde nestanovuje, že prizvanie inšpektorov RVPS znamená, že inšpektori nevykonávajú kontrolu. Navrhovateľ zdôraznil, že zo záznamu je celkom zjavné, že RVPS sa na kontrole aktívne zúčastnila tým, že na nej boli prítomní inšpektori odporkyne RVPS, ktorí počas kontroly vykonávali právomoci RVPS v zmysle zákona, teda jednotlivé úkony, ktoré RVPS uskutočnila počas kontroly a na konci kontroly vyhotovovali a podpísali záznam v mene odporkyne RVPS. Aktívnu účasť inšpektorov RVPS počas kontroly dokazuje aj skutočnosť, že počas kontroly bol vykonaný odber vzorky a protokol o odbere vzorky č. 250390, ktorý tvorí prílohu 1 záznamu, podpísala len W.. S. B. z RVPS Bardejov. Teda odporkyňa RVPS prostredníctvom svojej inšpektorky nepochybne vykonala jeden z najdôležitejších úkonov počas kontroly a to odber vzorky. Zo záznamu síce nie je jasné, ktoré ďalšie kontrolné úkony počas kontroly vykonala odporkyňa RVPS prostredníctvom inšpektorov, a ktoré štátna veterinárna a potravinová správa. Navrhovateľ má však za to, že táto skutočnosť mu nemôže byť daná v tomto súdnom konaní na ťarchu a navrhovateľ je presvedčený, že kontrolu vykonala aj RVSP, a preto je pasívne legitimovaná v tomto konaní. Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že zo záznamu jasne vyplýva, že RVPS bude využívať výsledky kontroly najmä záznam pri svojej ďalšej činnosti, lebo záznam na strane 5 v časti záver uvádza (citácia): „Záznam o úradnej kontrole potravín bude postúpený na ďalšie konanie RVPS Bardejov ako orgánu vecne a miestne príslušnému.“ Používanie záznamu po vykonaní kontroly proti navrhovateľovi zo strany RVPS bude predstavovať ďalší čiastkový zásah nezákonného zásahu RVPS a zároveň to bude nepochybne predstavovať aj trvanie dôsledkov nezákonného zásahu proti navrhovateľovi. V ďalšej časti podania navrhovateľ argumentoval závermi, ktoré boli vyslovené Najvyšším súdom Slovenskej republiky v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom, konkrétne v rozsudku zo dňa 25.06.2015 sp. zn.: 5Sžnz/2/2015, že vykonaná inšpekcia je jednorazovým zásahom do práv subjektu v zásade najmä z hľadiska práva na ochranu prehliadaných priestorov. Proti takémuto zásahu musí byť k dispozícii účinný prostriedok súdnej kontroly (viď napr. Európsky súd pre ľudské práva vo veci Delta pekárny, a.s., proti ČR č. 97/11). Ak počas tohto zásahu dôjde k zhromaždeniu a odňatiu informácií a korešpondencie, môže tým prípadne v kumulácii s ďalšími dôvodmi dôjsť k založeniu porušenia ďalších práv, ak ide o zhromažďovanie neoprávnené, dochádza k porušeniu práva podľa čl. 19 ods. 3 Ústavy, ktoré trvá po dobu ich zhromažďovania. Ak odporca ďalej nakladá so zhromaždenými informáciami, dochádza k ďalším čiastkovým zásahom do práv podľa čl. 16 ods. 1 a čl. 19 ods. 2 Ústavy, resp. podľa čl. 8 Dohovoru. Najvyšší súd dospel k záveru, že osoba dotknutá na svojich právach ďalšími čiastkovými zásahmi nadväzujúcimi na pôvodný zásah, musí mať k dispozícii účinný prostriedok, ako týmto a ďalším zásahom zabrániť. Nemožno prijať záver, že ak sa niekto neohradí včas voči prvému nezákonnému zásahu, je povinný trpieť akýkoľvek ďalší na to nadväzujúci alebo prehlbujúci zásah. Je potrebné odlišovať následky pôvodného zásahu od ďalších čiastkových nadväzujúcich alebo opakujúcich sa zásahov. S poukazom na uvedený rozsudok Najvyššieho súdu SR navrhovateľ uviedol, že musí mať účinný prostriedok nápravy ako tvrdenému nezákonnému zásahu (t.j. najmä jeho časti spočívajúcej v používaní výsledkov kontroly) zabrániť. V prípade, ak by navrhovateľ nemohol žalovať RVPS v dôsledku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, ale RVPS by používala záznam z kontroly, tak by navrhovateľ jednoducho nemal k dispozícii účinný prostriedok nápravy. Samotná táto skutočnosť by tak predstavovala porušenie navrhovateľových práv podľa čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ďalej navrhovateľ uviedol, že sa nestotožňuje s ostatnými námietkami a argumentáciou RVPS, ktoré sú uvedené vo vyjadrení, pretože je presvedčený, že RVPS nevyvrátila tvrdenia a námietky navrhovateľa uvedené v žalobe, a preto tvrdí, že kontrolu a používanie výsledkov kontroly predstavujú nezákonný zásah voči navrhovateľovi. Z uvedeného teda vyplýva, že navrhovateľ sa domáha, aby súd vo veci konal podľa piatej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, ktorá upravuje konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Podľa § 250v ods. 1 O.s.p. - fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - orgán, proti ktorému návrh smeruje, je orgán, ktorý podľa tvrdenia uvedeného v návrhu vykonal zásah; v prípade zásahu ozbrojených síl, ozbrojeného zboru alebo iného verejného zboru je to orgán, ktorý tento zbor riadi, alebo ktorému je taký zbor podriadený. Podľa § 250v ods. 3 O.s.p. - návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, alebo ak sa navrhovateľ domáha len určenia, že zásah bol alebo je nezákonný. Návrh musí byť podaný do 30 dní odo dňa, keď sa osoba dotknutá zásahom o ňom dozvedela, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia - súd o takom návrhu rozhodne rozsudkom. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku rozsudku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a lehotu, v ktorej má orgán verejnej správy túto povinnosť vykonať. Povinnosť spočíva v zákaze pokračovať v porušovaní práva navrhovateľa a v príkaze, ak je to možné, obnoviť stav pred zásahom. Ustanovenie § 250u platí rovnako. Súd návrh zamietne, ak nie je dôvodný alebo návrh nie je prípustný. Podľa § 250v ods. 5 - navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel. Podľa ods. 6 - súd konanie zastaví, ak odpadli dôvody na ďalšie konanie, a zároveň rozhodne o trovách konania. Podľa ods. 7 - proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok. Podľa § 250v ods. 8 - na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že Štátnou veterinárnou a potravinovou správou Slovenskej republiky bol dňa 19.06.2015 napísaný záznam o úradnej kontrole potravín č. ŠVPS SR/2015/So, Mi, Ma/28 vykonanej podľa § 21 ods. 1 písm. c/ zákona NR SR č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov. Z tohto záznamu vyplýva, že kontrolu vykonali W.. X. M. - inšpektor orgánu úradnej kontroly potravín ŠVPS SR, odbor auditu a kontroly, R.. M. W., inšpektor orgánu úradnej kontroly potravín ŠVPS SR, odbor legislatívy a právny, W.. S. W., vedúca odboru HPaPD RVPS Banská Bystrica, prizvaný ku kontrole za RVPS W.. S. B., inšpektor úradnej kontroly potravín, R.. E. J., inšpektor úradnej kontroly potravín. Kontrolovaným subjektom bol Kaufland Slovenská republika v.o.s., so sídlom Trnavská cesta 41/A, Bratislava a miesto vykonania kontroly Kaufland, Ľudovíta Štúra 1339, Bardejov. Použitou kontrolnou metódou je inšpekcia a ako účel kontroly je uvedené cielená kontrola zameraná na dodržiavanie požiadaviek zákona NR SR č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov. Z citovaného ustanovenia § 250v ods. 2 jednoznačne vyplýva, že postavenie odporcu má orgán, proti ktorému návrh smeruje a je to orgán, ktorý podľa tvrdenia uvedeného v návrhu vykonal zásah. Z citovaného záznamu je nepochybné, že kontrola bola uskutočnená Štátnou veterinárnou a potravinovou správou SR podľa § 21 ods. 1 písm. c/ zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov. Zákon č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov v § 1 ods. 1 upravuje, že tento zákon ustanovuje: a/ povinnosti prevádzkovateľa potravinárskeho podniku v záujme podpory a ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa na trhu potravín, b/ práva a povinnosti osôb vo vzťahu k potravinám, c/ organizáciu, pôsobnosť a právomoc orgánov úradnej kontroly potravín podľa osobitných predpisov. Z ustanovenia § 21 Zákona o potravinách vyplýva, že orgány štátnej správy vo veciach úradnej kontroly potravín podľa tohto zákona a osobitných predpisov sú: a/ ministerstvo a ministerstvo zdravotníctva, b/ orgány verejného zdravotníctva, c/ štátna veterinárna a potravinová správa, d/ regionálne veterinárne a potravinové správy. Zákon č. 152/1995 Z.z. neobsahuje osobitnú definíciu Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky ani regionálnych veterinárnych a potravinových správ. Tieto definície sú obsiahnuté v zákone NR SR č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti. Zákon č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov v §6 ods. 1 štátnu veterinárnu a potravinovú správu definuje tak, že je rozpočtovou organizáciou, ktorá je finančnými vzťahmi zapojená na rozpočet ministerstva, na jej čele je ústredný riaditeľ, ktorého z úradných veterinárnych lekárov vymenúva a odvoláva minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu... . Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - štátna veterinárna a potravinová správa a/ riadi, usmerňuje, koordinuje a kontroluje výkon štátnej správy, ktorý uskutočňujú regionálne veterinárne a potravinové správy a ústav kontroly veterinárnych liečiv určuje dokumentované prístupy veterinárnych kontrol podľa tohto zákona a v súlade s osobitným predpisom vykonáva vnútorný audit veterinárnych kontrol, ktoré vykonávajú regionálne veterinárne a potravinové správy a ústav kontroly veterinárnych liečiv, osobitný predpis sa vzťahuje na vykonávanie vnútorného auditu primerane. Podľa § 8 ods. 1 - regionálna veterinárna a potravinová správa je rozpočtová organizácia, ktorá je finančným vzťahmi zapojená na rozpočet štátnej veterinárnej a potravinovej správy. Sídla regionálnych veterinárnych a potravinových správ a ich územné obvody sú uvedené v prílohe č. 2. Zákon č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov v § 23 ods. 1 upravuje, že orgány štátnej veterinárnej a potravinovej správy uvedené v § 21 ods. 1 písm. c/ a d/ vykonávajú úradnú kontrolu potravín nad ich výrobou, v obchodnej sieti, pri manipulovaní s nimi a pri ich umiestňovaní na trh... . Podľa § 23 ods. 9 Zákona o potravinách - orgány úradnej kontroly potravín pri plnení svojich úloh navzájom spolupracujú a v mieste svojej pôsobnosti spolupracujú s územne príslušnými orgánmi miestnej štátnej správy. Z citovaných ustanovení teda vyplýva, že Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky a regionálne veterinárne a potravinové správy sú orgánmi štátnej správy podľa zákona č. 29/3007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti a podľa zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov. Z obsahu administratívneho spisu, citovaných ustanovení zákona č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov a zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov je evidentné, že namietanú kontrolu zo dňa 19.06.2015 vykonávala Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky a je zrejmé, že ak zamestnanci Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Bardejov boli prizvaní ku kontrole uskutočnenej Štátnou veterinárnou a potravinou správou SR, súd sa stotožňuje s názorom odporkyne, že prizvanie zamestnancov Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Bardejov k úradnej kontrole realizovanej Štátnou veterinárnou a potravinovou správou SR nie je možné stotožniť s výkonom úradnej kontroly. Z citovaného ustanovenia § 21 ods. 9 jednoznačne vyplýva, že orgány úradnej kontroly potravín pri plnení svojich úloh navzájom spolupracujú, a teda nič nebránilo orgánu štátnej kontroly potravín, teda Štátnej veterinárnej a potravinovej správe SR prizvať ku kontrole aj zamestnancov Regionálnej a veterinárnej správy Bardejov, čo však neznamená, že výkon tejto kontroly realizovala Regionálna veterinárna a potravinová správa Bardejov. Ak by súd akceptoval takýto výklad výkonu kontroly, potom by to znamenal výklad, že kontrolovaný subjekt môže podať návrh vo vzťahu k nezákonnému zásahu vo vzťahu k zamestnancovi orgánu štátnej veterinárnej a potravinovej správy, teda vo vzťahu k Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR ale aj regionálnej veterinárnej a potravinovej správy v určitom regióne, pričom by stále išlo o tú istú kontrolu. Realizácia určitých úkonov zamestnancami Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Bardejov neznamená, že túto kontrolu realizovala Regionálna veterinárna a potravinová správa Bardejov. Súd v predmetnej veci prioritne riešil otázku, či odporkyňa pri kontrole uskutočnenej dňa 19.06.2015 mala postavenie orgánu vykonávajúceho kontrolu, a teda či má pasívnu legitimáciu procesnú. V konaní podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je rozhodujúce, či orgán verejnej správy má právnu subjektivitu, alebo nie. V predmetnej veci je zrejmé, že návrh nie je možné zamietnuť pre jeho neprípustnosť ale ani pre nedôvodnosť. Podľa názoru súdu v konaní nebolo preukázané, že odporkyňa, teda Regionálna veterinárna a potravinová správa Bardejov skutočne realizovala výkon kontroly, ktorá skutočnosť nepochybne vyplýva zo záznamu pripojeného v spise zo dňa 19.06.2015, a teda nie je orgánom pasívne legitimovaným v tomto konaní. Citované ustanovenie § 250v ods. 8 odkazuje na primeranú aplikáciu prvej a druhej hlavy piatej časti. Prvá časť v § 246c ods. 1 upravuje, že pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Súd je toho názoru, že v konaní je potrebné aplikovať ustanovenia tretej časti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý v ustanovení § 103 upravuje, že kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže vo veci konať. Aj keď Občiansky súdny poriadok výslovne nevypočítava procesné podmienky konania, možno z neho vyvodiť, že procesné podmienky, ktoré musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania, vyplývajú zo základných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (v prvej hlave prvej časti). Ak navrhovateľ tvrdí, „že ak by nemohol žalovať RVPS v dôsledku nedostatku pasívnej legitimácie, tak by nemal k dispozícii účinný prostriedok nápravy“, tak opak vyplýva z nižšie citovaného rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 4Sžnz 5/2015. Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 246c ods. 1 O.s.p. - ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Vzhľadom na to, že odporkyňa Regionálna veterinárna a potravinová správa Bardejov nie je pasívne legitimovanou v tomto konaní, súd postupom podľa § 104 ods. 1 konanie zastavil. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ v spojení s ustanovením § 246c ods. 1 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, lebo žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Súd v súvislosti s predmetným konaním poukazuje aj na to, že odporkyňou súdu bol doručený rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k.: 4Sžnz/5/2015-136 zo dňa 02.februára 2016, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodoval v právnej veci navrhovateľa Kaufland Slovenská republika v.o.s.... proti odporkyni Štátnej veterinárnej a potravinovej správe SR, o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy tak, že návrh zamietol a navrhovateľovi právo na náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že navrhovateľ Kaufland Slovenská republika v.o.s. návrhom zo dňa 09.07.2015 sa domáhal, aby súd zakázal odporkyni pokračovať v porušovaní práv navrhovateľa a to najmä práva na ochranu súkromia vo veci kontroly vykonanej v priestoroch navrhovateľa, v jeho prevádzke v Bardejove dňa 19.06.2015 a súčasne, aby súd zakázal odporkyni najmä používať podklady a dôkazy získané počas kontroly vykonanej v priestoroch navrhovateľa v jeho prevádzke v Bardejove dňa 19.06.2015 v ďalšom konaní a taktiež používať akúkoľvek informáciu získanú z týchto podkladov a dôkazov pri ďalšej činnosti odporkyne a to ani ako dôvod na vykonanie novej kontroly voči navrhovateľovi. Z odôvodnenia tohto rozsudku ďalej vyplýva, že navrhovateľ v návrhu uviedol, že dňa 19.06.2015 za účasti niektorých inšpektorov Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Bardejov vykonala odporkyňa úradnú kontrolu potravín v prevádzke spoločnosti Kaufland na Ul. Ľudovíta Štúra 1339, Bardejov atď.. Aj z uvedeného návrhu vyplýva, že navrhovateľ v konaní vedenom pred Najvyšším súdom SR netvrdil, že úradnú kontrolu potravín dňa 19.06.2015 vykonala Regionálna a potravinová správa Bardejov, ale kontrola bola vykonaná iba za účasti niektorých inšpektorov RVPS Bardejov. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.