Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1S/31/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200797 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8015200797.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a členiek senátu JUDr. Evy Slávikovej, JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej, v právnej veci žalobcu X. Z., nar. XX. E. XXXX, bytom W. Z., Ul. K. č. XXX/XX, proti žalovanému Okresnému úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov, so sídlom v Prešove, Námestie mieru č. 3, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. OU-PO-OO-P1-2015/020185/LUM zo dňa 01. júna 2015 na základe žaloby jednohlasne takto r o z h o d o l : Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č.: OU-PO-OO-P1-2015/020185/LUM z 01.júna 2015 a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p.. N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného tak, ako je uvedené v úvodnej časti rozsudku, v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Poprad, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 25.02.2015 č. OU-PP-OVVS-2015/000325-43, PR.2014/382-2Mt, ktoré žiadal zrušiť a vrátiť vec žalovanému na nové konanie a rozhodnutie a súčasne žiadal priznať náhradu trov konania. V žalobe poukázal na to, že prvostupňový správny orgán uvedeným rozhodnutím vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 31.03.2014 v čase okolo 14.00 hod. v chodbe hornej časti rodinného domu na Ul. V. č. X v Spišskom Hrhove mal nadávať do „hajzlov, kokotov“ I. G., mal ho chytiť za mikinu v oblasti hrudníka, mal ho ťahať a počas toho malo dôjsť k roztrhnutiu mikiny I. G. a jeho pádu na zem bez zranenia. Následne mal fyzicky napadnúť svoju dcéru Q. Z. a to tak, že ju mal nohou kopnúť do stehna, pričom spadla na zem, a keď ležala na zemi, tak ju mal kopať do oblasti stehna, čím jej mal podľa lekárskej správy spôsobiť zranenie na prednej stene ľavého stehna a krvné podliatiny (5-7 cm). Rovnako sa mal snažiť udrieť päsťou I. G. a takýmto svojim konaním mal úmyselne narušiť občianske spolunažívanie iným hrubým správaním a drobným ublížením na zdraví. Za uvedené mu bola uložená sankcia - pokuta podľa §11 ods. 1 písm. b/ Zákona o priestupkoch v sume 30,-- eur a bol zaviazaný nahradiť štátu trovy konania v sume 16,-- eur. Žalobca uviedol, že prvostupňové rozhodnutie napadol odvolaním, v ktorom poprel skutok tak, ako je uvedené v rozhodnutí, pričom nepochybne to bol práve svedok G. a jeho dcéra Q. Z., ktorí ho napadli na chodbe v dome, kde je spoluvlastníkom a okolnosti napadnutia uviedol vo svojich výpovediach. Žalobca zdôraznil, že nie je mu zrejmé, na základe akých dôkazov uveril správny orgán tvrdeniam jeho dcéry, ktorá už predtým vyhlásila, že „keď ho nedostala do basy matka (jeho bývalá manželka), tak ma tam ona dostane“. Poukázal na to, že urobil niekoľko oznámení na bývalú manželku a na dcéru Q., pretože v dome, v ktorom bývali, mu opakovane robili prieky tak, že sa musel odsťahovať do pivničných priestorov, aby skutočne nebol vyprovokovaný k nejakému incidentu, ktorý by mal za následok jeho trestné stíhanie. Aj napriek tomu sa viedlo niekoľko priestupkových konaní. Súčasne so žalobou predkladá písomnosti osvedčujúce skutočnosť, že urobil oznámenie na polícii pre narušenie občianskeho spolunažívania, ako aj porušenie jeho vlastníckych práv k nehnuteľnosti, ktoré spolu užívali. Konštatoval, že v uvedený deň v podstate malo dôjsť k odovzdaniu kľúčov a z toho dôvodu išiel na spoločnú chodbu rodinného domu túto vec prejednať. Zo spisového materiálu je zrejmé, že v dome sa nachádzal aj svedok G., ktorý podľa názoru žalobcu tam nemal vôbec čo robiť a už vôbec nie bývať v tomto dome, a ktorý na neho zaútočil v jeho vlastnom dome. Zo spisového materiálu je tiež zrejmé, že táto vec bola opakovane prejednávaná pred odvolacím orgánom ako aj na Obvodnom úrade Poprad a z výpovedi, ktoré boli urobené dcérou žalobcu Q. je zrejmé, že táto si incident vymyslela, prinajmenšom v časti, že ju mal kopať do brucha. Pri opakovanom výsluchu zmenila svoju výpoveď tvrdiac, že ona to predtým tak nemyslela a ani nepovedala. Žalobca zdôraznil, že z tohto pohľadu mal správny orgán vyhodnotiť vierohodnosť výpovede týchto absolútne zaujatých svedkov a v prípade pochybností mal správny orgán postupovať tak, že mal zastaviť priestupkové konanie, pretože nebolo preukázané, že sa skutok vôbec stal. Žalobca opakovane zdôraznil, že on bol napadnutý, musel sa brániť ich útoku a to vo vlastnom dome a len sklenená váza, ktorá bola na blízku, mu dopomohla k tomu, že sa mohol v momente prekvapenia vzdialiť, resp. zutekať z domu na dvor, kde počkal na príchod policajtov. Jeho konanie určite nie je možné kvalifikovať ako úmyselné konanie s úmyslom narušiť občianske spolunažívanie a už vôbec nie ako konanie v úmysle spôsobiť inému akékoľvek zranenie. Vzhľadom na to tvrdí, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, z nesprávneho zistenia skutkového stavu, z ktorého správne rozhodnutie vychádzalo a naviac toto napadnuté rozhodnutie je v rozpore s obsahom spisov a listín v spise sa nachádzajúcich. Zistenie skutkového stavu je nedostačujúce pre posúdenie veci. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v písomnom podaní zo dňa 23.09.2015 tak, že navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a nepriznať účastníkom náhradu trov konania. Žalovaný prezentuje názor, že v priestupkovom konaní bol dostatočne a správne zistený skutočný stav veci. Zo spisového materiálu je okrem iného zrejmé, že medzi obvineným a jeho dcérou sú vážne narušené rodinné vzťahy, a to aj v súvislosti s rozvodom obvineného a jeho manželkou a taktiež v súvislosti s vysporiadaním spoločného vlastníctva, vyznačujúce sa vzájomnou animozitou a tieto dňa 31.03.2014 prerástli do verbálneho a fyzického konfliktu. Po vykonanom dokazovaní bolo preukázané, že obvinený X. Z. v inkriminovaný čas verbálne a fyzicky napadol I. G. a následne fyzicky napadol svoju dcéru Q. Z., ktorá v čase incidentu bola v 6.mesiaci tehotenstva tak, ako je uvedené vo výrokovej časti preskúmavaného rozhodnutia a jeho konaním došlo k naplneniu všetkých obligatórnych znakov skutkovej podstaty priestupku podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d/ Zákona o priestupkoch, teda obvinený svojím konaním úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním a drobným ublížením na zdraví. Žalovaný dospel k jednoznačnému záveru, že obvinený X. Z. sa skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, dopustil, čím naplnil všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d/ Zákona o priestupkoch, t.j. úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním a drobným ublížením na zdraví, a to na základe výpovede oznamovateľa - svedka I. G., svedkyne Q. Z., ako i vyššie uvedeného doručeného vyjadrenia lekára Q.. Q. J., primára oddelenia úrazovej chirurgie s JIS, Nemocnice Poprad, a.s., z ktorého jednoznačne vyplýva, že v uvedenom prípade ide o zranenia spôsobené kopnutím do prednej plochy ľavého stehna Q. Z., a ich vznik teda odpovedá incidentu, ktorý je popísaný vo výpovediach oznamovateľa - svedka I. G. a svedkyne Q. Z., t.j. kopaním nohou do stehna. Po vykonaní nových dôkazov v konaní, výpoveďami účastníka konania a svedkov, vzájomnej konfrontácii týchto osôb, po posúdení predloženého lekárskeho vyjadrenia a zhodnotení svedeckých výpovedí I. G. a Q. Z. dňa 29.02.2015 žalovaný konštatoval, že v týchto sa nenachádzajú žiadne rozpory, uvádzané skutočnosti zo strany svedkyne Q. Z. korešpondujú uvádzanými skutočnosťami zo strany svedka I. G. a týmto nevznikla dôvodná pochybnosť o ich hodnovernosti. K námietke žalobcu, že už z odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu je zrejmé, že poprel skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, žalovaný uviedol, že po vykonanom dokazovaní bolo preukázané, že obvinený X. Z. v inkriminovaný čas verbálne a fyzicky napadol I. G. a následne fyzicky napadol svoju dcéru Q. Z., teda obvinený svojim konaním úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním a drobným ublížením na zdraví. K námietke žalobcu, že urobil niekoľko oznámení na bývalú manželku a svoju dcéru, ktoré mu mali robiť naprieky, a že sa viedlo niekoľko priestupkových konaní, žalovaný konštatoval, že nesúvisia s preskúmavaným rozhodnutím, sú predmetom samostatných priestupkových konaní, a preto považoval túto námietku za irelevantnú. K námietke žalobcu, že mu nie je zrejmé, na základe akých dôkazov uveril správny orgán tvrdeniam jeho dcéry, ktorá už predtým prehlásila, že keď ho nedostala do basy jej matka (bývalá manželka), matka že ho tam dostane ona, uviedol, že uvedené prehlásenie dcéry žalobcu, svedkyne Q. Z. je pre posúdenie daného skutku irelevantné a naviac nie je ani preukázaná autencitita takéhoto prehlásenia. K námietke žalobcu, že v uvedený deň malo dôjsť v podstate k odovzdaniu kľúčov a tak išiel túto vec na spoločnú chodbu prejednať, žalovaný uvádza, že táto námietka žalobcu je zavádzajúca, a to z dôvodu, že sám žalobca vo výpovedi pred správnym orgánom uviedol (citácia): „... dňa 31.03.2014, v čase okolo 14.00 hod. vyšiel na ulicu z časti dvora, resp. z druhej časti domu, z pivnice, ktorú obýva. Na ulici zbadal auto, pre neho neznáme auto. Nevedel o aké auto sa jedná a o čo ide, preto sa išiel pozrieť do hornej časti domu, aby zistil, čo sa deje. Otvoril dvere, ktoré neboli zamknuté a hneď sa opýtal: „Kto je tam?““ Z obsahu uvedenej výpovede žalobcu je zrejmé, že motívom jeho stretnutia so svedkami na chodbe domu vôbec nebolo prevzatie kľúčov, pretože vôbec nevedel, kto sa v dome nachádzal a išiel to zistiť. S ďalšími námietkami žalobcu sa žalovaný vyrovnal tak, že v dome sa nachádzal aj svedok G., ktorý tam podľa jeho názoru vôbec nemal čo robiť a už vôbec nie bývať v tomto dome, tieto námietky žalobcu sú opätovne zavádzajúce, a to z dôvodu, že svedkyňa Q. Z., dcéra žalobcu v inkriminovaný čas prišla do rodičovského domu v hornej časti po svoje veci spoločne s priateľom I. G.. Z uvedeného vyplýva, že svedok I. G. sa v dome nachádzal s povolením Q. Z. a taktiež cieľom návštevy nebolo bývanie v tomto dome tak, ako to uviedol žalobca. Žalovaný má za to, že uvedené námietky žalobcu len preukazujú antagonistický postoj žalobcu k svojej vlastnej dcére Q. Z. a k jej priateľovi I. G., ktorý vyústil do spáchania priestupku. K námietke žalobcu, že z výpovede dcéry Q. Z. je zrejmé, že táto si celý incident vymyslela, prinajmenšom v časti, že ju mal kopať do brucha žalovaný, poukázal na to, že z obsahu výpovedí svedkyne Q. Z. pred policajným orgánom a ani pred správnym orgánom nevyplýva, že by táto uviedla, že žalobca ju mal kopať do brucha. Skutočnosti, že svedkyňa Q. Z. mala utŕžiť kopance do oblasti brucha, chrbta a stehien sú uvedené len v lekárskej správe zo dňa 03.04.2014, vydanej NsP Spišská Nová Ves, gyn.-pôrodnícke oddelenie, ktorá však nie je verifikovaná samotnou svedkyňou Q. Z.. Aj samotný enunciát správneho orgánu uvádza, že obvinený mal opakovane kopnúť svedkyňu Q. Z. do stehna. Vzhľadom na tieto skutočnosti považuje žalovaný uvedené námietky žalobcu za zavádzajúce, snažiace sa odviesť pozornosť od podstaty predmetu protiprávneho konania. Všetky vyššie uvedené námietky žalobu uvedené v žalobe považuje žalovaný za účelové, v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za spáchaný delikt. Žalovaný má za to, že zámerom žalobcu je len spochybniť výpovede svedkov, ktorí pod hrozbou konzekvencií, ktoré vyplývajú z príslušných právnych predpisov, popísali priebeh vyššie predmetného incidentu, na základe čoho oba správne orgány, teda prvostupňový správny orgán a aj žalovaný zhodne dospeli k záveru, že spáchanie skutku bolo žalobcovi bez pochybností preukázané. Žalovaný konštatoval, že v priestupkovom konaní boli vykonané všetky relevantné dôkazy, ktoré hodnoverne preukazujú protiprávne konanie žalobcu X. Z.. Po takomto výsledku dokazovania žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d/ Zákona o priestupkoch. O vine žalobcu nemal žalovaný žiadne pochybnosti a v dôsledku toho ponechal výrok o vine nedotknutý. Žalovaný sa stotožňuje s uloženou sankciou - pokutou vo výške 30,-- eur v dolnej hranici sadzby za tento priestupok a uviedol, že správny orgán dostatočne rozviedol úvahu, ktorou sa riadil pri ukladaní tejto sankcie, keď pri rozhodovaní prihliadol na skutočnosť, že žalobca už bol v minulosti právoplatne sankcionovaný v priestupkovom konaní za porušenie ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d/ Zákona o priestupkoch za obdobné priestupky voči rodinným príslušníkom (syn obvineného), čiže dochádza k recidíve a taktiež, že protiprávneho konania sa dopustil voči svoje dcére v 6. mesiaci tehotenstva. Žalovaný je toho názoru, že uvedená sankcia dostatočne vystihuje stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania žalobcu a je spôsobilá i postačujúca, aby bol splnený jej účel, teda náprava páchateľa, spočívajúca najmä v zdržaní sa konania vedúceho k narušovaniu občianskeho spolunažívaniu do budúcnosti. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutí a postupov správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, ktorá upravuje rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov. Prvá hlava piatej časti Občianskeho súdneho poriadku v § 244 ods. 1 upravuje, že v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa ods. 2 - v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Podľa § 244 ods. 3 tohto ustanovenia - rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenie a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. - podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Z administratívneho spisu predloženého žalovaným vyplýva tak, ako uvádza žalobca, že Okresný úrad Poprad, odbor všeobecnej vnútornej správy, rozhodnutím zo dňa 25.02.2015 č. OU-PP- OVVS-2015/000325-43, PR.2014/382-2MT, ako príslušný prvostupňový správny orgán vo veciach priestupkov podľa § 52 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, podľa § 46 a § 47 zákona č, 71/1967 Zb. o správnom konaní rozhodol tak, že obvinený X. Z.... sa uznáva vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ Zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa 31.03.2014 v čase okolo 14.00 hod. v chodbe hornej časti rodinného domu na Ul. V. č. X, v Spišskom Hrhove, nadával do „hajzlov, kokotov“ I. G., schytil ho za mikinu v oblasti hrudníku, pričom ho ťahal, počas čoho došlo k roztrhnutiu mikiny I. G. a jeho pádu na zem, bez zranenia. Následne fyzicky napadol Q. Z. a to tak, že ju kopol nohou do stehna, pričom spadla na zem, a keď ležala na zemi, tak ju ešte kopal do oblasti stehna, čím je podľa lekárskej správy NsP Spišská Nová Ves, ÚPS - gyn.-pôr. odd. zo dňa 31.03.2014 spôsobil zranenie - prednej stene ľavého stehna lineárne exkoriácie 5-7 cm, krvné podliatiny. Medzitým sa I. G. postavil zo zeme a išiel brániť Q. Z. a vtedy sa obvinený pokúsil udrieť päsťou I. G., čo sa mu nepodarilo, nakoľko sa uhol a po uvedenom zobral sklenenú vázu do ruky a povedal I. G.: „No teraz poď ty hajzel...“, teda obvinený svojím konaním úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním a drobným ublížením na zdraví. Správny orgán uložil obvinenému za tento priestupok podľa § 11 ods. 1 písm. b/, § 12 ods. 1 v súlade s § 49 ods. 2 Zákona o priestupkoch sankciu - pokutu vo výške 30,-- eur... a povinnosť nahradiť trovy konania. V odôvodnení predmetného rozhodnutia prvostupňový správny orgán konštatoval, že vykonal dokazovanie na prejednaní priestupku 20.02.2015 výpoveďami svedkov I. G., Q. Z., obvineného X. Z.. Zo správy ÚPS - gynekologicko-pôrodnícke oddelenie zo dňa 31.03.2014 o 18.00 hod. vystavenej Q.. Q. B. vyplýva, že svedkyňa Q. Z. mala na prednej stene ľavého stehna prítomné lineárne exkoriácie 5-7 cm, krvné podliatiny. V tejto súvislosti boli správnemu orgánu uložené odvolacím orgánom tieto dve skutočnosti dostatočne verifikovať, a to, či prítomné lineárne exkoriácie 5-7 cm (odreniny kože na stehne) svedkyne Q. Z. mohli vzniknúť v príčinnej súvislosti s kopnutím od obvineného X. Z., t.j. či mechanizmus útoku kopnutím do stehna zodpovedá objektívnym následkom na stehne svedkyne Q. Z. v podobe odreniny kože, taktiež či lekár gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia je príslušný posudzovať zranenie pacientky, majúcej charakter traumatologického poranenia. Dňa 03.02.2015 bolo správnemu orgánu na základe žiadosti o poskytnutie súčinnosti doručené vyjadrenie lekára - Q.. Q. J., primára oddelenia úrazovej chirurgie s JIS, Nemocnice Poprad, a.s., Banícka 803/28, Poprad - prítomné odreniny a následne krvné podliatiny na prednej ploche a vnútornej ploche ľavého stehna veľkosti 5- 7 cm zodpovedajú charakteru zranenia u Q. Z.. V uvedenom prípade ide o zranenia spôsobené kopnutím do prednej plochy ľavého stehna Q. Z.. Lekár gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia je adekvátny pre posúdenie uvedeného zranenia. Pri samotnom gynekologickom vyšetrení u Q. Z. lekár aj uvedené poranenie zaznamenal v dokumentácii a to dňa 31.03.2014 a 03.04.2014. Vzhľadom na to, že išlo o ľahké poranenie, nevyžadovala poškodená už iné chirurgické alebo traumatologické vyšetrenie a ošetrenie. Správny orgán zhodnotil všetky dôkazy jednotlivo ako aj v ich vzájomných súvislostiach, pričom dospel k záveru, že obvinený X. Z. sa skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, dopustil, čím naplnil všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d/ Zákona o priestupkoch, t.j. úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním a drobným ublížením na zdraví, a to na základe výpovede oznamovateľa - svedka I. G., svedkyne Q. Z., ako i vyššie uvedeného doručeného vyjadrenia lekára Q.. Q. J., primára oddelenia úrazovej chirurgie s JIS, Nemocnice Poprad, a.s., z ktorého jednoznačne vyplýva, že v uvedenom prípade ide o zranenia spôsobené kopnutím do prednej plochy ľavého stehna Q. Z., a ich vznik, teda odpovedá incidentu, ktorý je popísaný vo výpovediach oznamovateľa - svedka I. G. a svedkyne Q. Z., t.j. kopaním nohou do stehna. Po vykonaní nových dôkazov v konaní, výpoveďami účastníka konania a svedkov, vzájomnej konfrontácii týchto osôb, po posúdení predloženého lekárskeho vyjadrenia a zhodnotení svedeckých výpovedí I. G. a Q. Z. dňa 20.02.2015 bolo možné konštatovať, že v týchto sa nenachádzajú žiadne rozpory, uvádzané skutočnosti zo strany svedkyne Q. Z. korešpondujú uvádzaným skutočnostiam zo strany svedka I. G. a týmto nevznikla dôvodná pochybnosť o ich hodnovernosti. Čo sa týka odstránenia možných pochybností vo výpovedi svedka I. G. s podaným oznámením pred policajným orgánom dňa 31.03.2014 a svedkyne Q. Z. s podaným vysvetlením pred policajným orgánom dňa 31.01.2014, je potrebné v prvom rade uviesť, že správny orgán pri hodnotení pravdivosti a relevantnosti výpovedí svedkov zo dňa 15.07.2014 nevychádzal zo záznamu o podaní oznámenia I. G. (§ 59 ods. 3 Zákona o priestupkoch) a záznamu o podaní vysvetlenia Q. Z. (§ 60 ods. 2 Zákona o priestupkoch), vzhľadom na fakt, že nejde o zápisnicu, ale o záznam, ktorý nie je dôkazom, pretože nespĺňa náležitosti vykonaného dôkazu podľa ustanovenia § 34 ods. 4 a § 35 Správneho poriadku. Svedkovia I. G. a Q. Z. sa vo svojich výpovediach dňa 15.07.2014 neodvolávali na tieto záznamy, ktoré uskutočnili pred policajným orgánom v rámci objasňovania priestupku. Výpoveďami svedka I. G. a svedkyne Q. Z. dňa 20.02.2015 boli odstránené možné pochybnosti vo výpovedi zo dňa 15.07.2014 svedka I. G. s jeho podaným oznámením dňa 31.03.2014 a možné pochybnosti vo výpovedi zo dňa 15.07.2014 svedkyne Q. Z. s jej podaným vysvetlením zo dňa 31.03.2014 tým, že svedkyňa Q. Z. vo svojej výpovedi pred správnym orgánom dňa 20.02.2015 uviedla, že určite policajtom spomenula, že ju obvinený X. Z. fyzicky napadol a nevie uviesť, prečo to policajt nezapísal. Nepodpisovala tento záznam o podaní vysvetlenia zo dňa 31.03.2014. K tomu, že dňa 15.07.2014 uviedla, že obvinený X. Z. ju mal opakovane kopnúť len do stehna, a to najprv, keď stála v klenbe blízko obvineného X. Z. a potom, keď po páde ležala na zemi, proti tomu v lekárskej správe NsP Spišská Nová Ves, gyn.-pôr. oddelenia zo dňa 03.04.2014, ktorú predložila správnemu orgánu dňa 22.07.2014, vyplýva, že pacientka bola údajne napadnutá svojím otcom a utŕžila kopance do oblasti brucha, chrbta a stehien, uviedla, že trvá na tom, že ju kopal otec opakovane do stehien, nevie uviesť, prečo to tak lekár napísal, teda že aj do brucha a chrbta. Taktiež tým, že svedok I. G. vo svojej výpovedi pred správnym orgánom dňa 20.02.2015 uviedol, že vtedy ich policajti vypočúvali len pred domom, dá sa povedať. Policajti sa zameriavali na neho a p. Z.. Pýtali sa, kto začal a pod.. Dodal, že sa mu zdá, že policajtom povedal aj to, že p. Z. fyzicky napadol aj jeho priateľku. Policajti prišli hneď potom, ako sa to stalo, boli ešte v strese. Vtedy ešte priateľke nebolo hneď zle, až neskôr, tak to nepovažovali až za také dôležité, resp. vážne. Nevie, čo presne policajt zapísal ohľadom jeho oznámenia, nakoľko to nepodpisoval. Taktiež v súvislosti so zranením svedkyne Q. Z. prvostupňový správny orgán poukázal na to, že lekárske ošetrenie svedkyne Q. Z. bolo vykonané hneď v deň skutku, t.j. dňa 31.03.2014. Tvrdenie obvineného X. Z., že slovne ani fyzicky svedkov I. G. a Q. Z. nenapadol, a že sa iba bránil, možno považovať za účelové, a to vzhľadom na vyššie uvedené dôkazy hodnoverne preukazujúce protiprávne konanie obvineného X. Z.. Taktiež predložené lekárske správy k tomu, čo uviedol obvinený X. Z., že svedkyňa Q. Z. udáva, že bola v 6. mesiaci, incident sa stal 31.03.2014, vôbec nevedel, že bola tehotná, potvrdzujú, že dňa 31.03.014 bola v tom čase už v 6. mesiaci tehotenstva. Svedecké výpovede I. G. a Q. Z. taktiež preukazujú, že k poškodeniu mikiny I. G. došlo ťahaním zo strany obvineného X. Z.. Čo sa týka poškodenia retiazok - 2 ks, ktoré mal mať na krku obvinený X. Z. (foto doložené obvineným), je potrebné uviesť, že na z ákalde svedeckých výpovedí, ako aj na základe výpovede obvineného X. Z. a to toho, že aj on uviedol, že nevie kedy presne k uvedenému došlo, a ako, nie je preukázané zavinenie inou osobou - poškodenie zo strany oznamovateľa - svedka I. G.. Pri určení druhu sankcie a jej výmery správny orgán postupoval podľa § 12 ods. 1 Zákona o priestupkoch, zohľadnil závažnosť priestupku, spôsob spáchania priestupku - komisívne, úmyselné konanie, následky priestupku - drobné ublíženie na zdraví svedkyne Q. Z. v 6. mesiaci tehotenstva, okolnosti, za ktorých bol priestupok spáchaný - dlhodobé rodinné nezhody, taktiež prihliadal aj na to, že obvinený bol správnym orgánom prejednávaný a uznaný vinným od roku 2011 za obdobné priestupky voči rodinným príslušníkom (fyzické napadnutie syna a dcéry Q. Z.), t.j. dochádza k recidíve, preto na základe všetkých uvedených skutočností správny orgán uložil obvinenému pokutu vo výške 30,-- eur, čo vystihuje stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania obvineného a je spôsobilá i postačujúca, aby bol splnený jej účel. Na základe odvolania žalobcu vo veci rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 01.06.2015 č. OU-PO- OOP1-2015/020185/LUM ako príslušný odvolací orgán podľa§ 4 ods.2 písm. b/, ods. 3 zákona č. 180/2013 Z.z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v spojení s § 5, § 7 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na prvostupňové rozhodnutie a na zistený skutkový stav. Uviedol, že z výpovede svedka I. G. pred správnym orgánom 20.02.2015 vyplýva, že trvá na svojej výpovedi, ktorú urobil pred správnym orgánom dňa 15.07.2014, t.j. dňa 31.03.2014. V čase okolo 14.00 hod. prišiel do domu na Ul. V. č. X, v obci Spišský Hrhov, s priateľkou Q. Z., a to do hornej časti domu. Na vysvetlenie uviedol, že do tejto vrchnej časti domu má prístup iba p. Z., mama jeho priateľky Q. Z. a nie obvinený X. Z. a naopak do spodnej časti domu má zas prístup iba obvinený X. Z.. Do hornej časti domu vošli tak, že túto časť otvorila kľúčom priateľka Q. Z.. Nevedel uviesť, či majú jeden alebo viac kľúčov. Do domu s priateľkou prišli z dôvodu zobratia nejakých vecí, nevedel uviesť o aké veci sa presne jednalo. On bol na chodbe, hneď pri vchodových dverách a priateľka vyberala niečo zo skrinky v obývačke. V tom počuli, že niekto vošiel dnu do hornej časti domu, kde sa nachádzali a on aj hneď videl, že sa jedná o otca jeho priateľky obvineného X. Z., nakoľko stál na chodbe. Obvinený X. Z. sa spýtal pri vstupe: „Kto je tam?“. Odpovedal obvinenému, že oni a obvinený aj hneď videl, že sú oni, keď vošiel dnu. V tom začal obvinený vykrikovať, že majú odtiaľ vypadnúť, že tam nemajú čo robiť, že sa majú odtiaľ vysťahovať a potom začal hneď na neho hrubo nadávať „hajzel, kokot“ a pod., s tým, že má odtiaľ vypadnúť, kričal na jeho osobu: „Čo tu robí ten hajzel, kokot?“. Medzitým už priateľka volala políciu. Keď mu obvinený prestal nadávať, pristúpil obvinený k nemu, chytil ho za mikinu v oblasti hrude, začal ho za ňu ťahať, potrhal mu celú mikinu, pričom on spadol na zem. Priateľka pristúpila bližšie k nim a vtedy ju obvinený X. Z. kopol nohou do stehna. Po tomto kopanci spadla priateľka na zem, kde ju ešte stihol asi trikrát znovu kopnúť, kým sa on nepozviechal zo zeme a nešiel k nim. Pristúpil k nim a odtiahol obvineného od priateľky. Podotkol, že priateľka bola už v tom čase tehotná a bolo to už na nej vidno. Chcel obvineného X. Z. odtiahnuť od priateľky, držal ho za tričko, aj on jeho, chvíľu sa takto naťahovali. Obvinený X. Z. sa ho snažil udrieť päsťou do hlavy, čo sa mu nepodarilo, nakoľko sa stihol uhnúť. V tom sa pustili a obvinený zobral zo stolíka pri ktorom sa naťahovali sklenenú vázu a povedal: „No teraz poď ty hajzel" , urobil to s vázou v ruke. Dodal, že nešiel k obvinenému X. Z. a nato obvinený odišiel von vchodovými dverami. Po jeho odchode s priateľkou zistili, že kľúče od hornej časti domu, ktorými otvorili a ktoré položili na ten istý stolík, na ktorom sa nachádzala váza, ktorú zobral obvinený, sa tam už nenachádzajú. Pravdepodobne ich zobral obvinený X. Z. a odišiel s nimi. Nemohli zamknúť. Následne prišla polícia, ani za jej prítomnosti sa kľúče nenašli, preto išiel do Levoče kúpiť novú FAB-ku a po jej výmene zamkli hornú časť domu. V dome počas incidentu boli iba oni traja. Q. mamka a jeho otec prišli až následne, po odchode polície, aby v dome neostala Q. sama, počas toho ako išiel kupovať FAB-ku do Levoče. Ku poškodenej mikine uviedol, že aj keď mu ju roztrhal obvinený X. Z., nenárokuje si náhradu škody. Po uvedenom incidente bolo priateľke nevoľno a zvracala, preto išli ešte v ten deň do Spišskej Novej Vsi, konkrétne do nemocnice na ošetrenie. Trval na svojom, tak ako to uviedol. Dodal, že určite obvinenému X. Z. žiadne retiazky neroztrhol. Nevšimol si, aby mal vôbec nejaké retiazky. Na ošetrení nebol. Na otázku obvineného X. Z. v ktorej časti domu ho I. G. napadol a kde sa naťahovali ako to udáva I. G., taktiež kde sa nachádzal stôl s vázou, ktorú v sebaobrane a v strachu zobral do rúk, aby mohol opustiť dom svedok I. G. odpovedal, že v prvom rade, on nikoho nenapadol, pri klenbe sa naťahovali, v chodbe, presnejšie napravo ako sa ide ku WC bol umiestnený stôl s vázou. Na ďalšiu otázku obvineného, či incident, ktorý sa mal stať bol vo verande (v zádverí) odpovedal, že tak ako už uviedol on stál v chodbe - pri skrini, teda tak ako to uviedol vo svojej výpovedi. Na vysvetlenie skriňa je asi 1,20 m od klenby, nie je to veľký priestor, preto nie je podľa neho dôležité, kde presne stál. Na poslednú otázku obvineného, prečo sa obvinený spýtal, kto sa v dome nachádza, keď vošiel do vchodových dverí odpovedal, že nevie, prečo sa ho obvinený pýtal, dodal, že nechápe otázke. Nemôže rozprávať za obvineného Jána Hagovského, prečo sa to pýtal. Na otázku správneho orgánu, že zo záznamu o podaní jeho oznámenia zo dňa 31.03.2014 vôbec nevyplýva, že by obvinený X. Z. mal byť vo fyzickom kontakte s Q. Z., taktiež z neho nevyplýva, že by ju mal kopnúť niekoľkokrát do stehna, t.j. aby sa k tomu vyjadril uviedol, že vtedy ich policajti vypočúvali len pred domom, dá sa povedať. Policajti sa zameriavali na neho a p. Z.. Pýtali sa, kto začal a pod. Dodal, že sa mu zdá, že policajtom povedal aj to, že p. Z. fyzicky napadol aj jeho priateľku. Policajti prišli hneď potom, ako sa to stalo, boli ešte v strese. Vtedy ešte priateľke nebolo hneď zle, až neskôr, tak to nepovažovali až za také dôležité resp. vážne. Nevie, čo presne policajt zapísal ohľadom jeho oznámenia, nakoľko to nepodpisoval. Svedkyňa Q. Z. vo svojej výpovedi pred správnym orgánom dňa 20.02.2015 uviedla, že trvá na svojej výpovedi, ktorú urobila pred správnym orgánom dňa 15.07.2014, t.j. dňa 31.03.2014, v čase okolo 14:00 hod. prišla s priateľom do domu na Ul. V. X, v Spišskom Hrhove po nejaké veci. Vystúpili z auta, prišli ku dverám v hornej časti domu a ona odomkla vchodové dvere hornej časti domu vlastným kľúčom. Vošli dnu, išla do obývačky, do skrinky a priateľ stál v chodbe. V tom počula z obývačky, že niekto vchádza dnu do domu a v tom sa ozvalo: „Kto je tu?" Podľa hlasu už vedela o koho ide, išlo o obvineného X. Z.. Priateľ odpovedal: „My." Priateľa nielen počula, ale aj videla, nakoľko obývačka je prepojená s chodbou klenbou. V tom začal obvinený X. Z. na jej priateľa nadávať: „Čo tu robíš ty hajzel, ty ko..." a skočil do priateľa, a to tak, že ho oboma rukami chytil za mikinu v oblasti hrude, trhal mu mikinu a naťahovali sa, pritom priateľovi mikinu roztrhal. Otec skočil do priateľa, trhal ho za mikinu a priateľ sa len bránil, odstrkával otca rukami od seba. V tom momente volala policajtov. Priateľa otec zhodil na zem, ona stála v klenbe, boli blízko seba a vtedy ju otec kopol do stehna, pričom spadla na zem. Keď ležala na zemi, otec ju ešte kopal do oblasti stehna. Priateľ sa za ten čas postavil zo zeme a išiel ju brániť. Zobral otca od nej, resp. ho od nej odtiahol, a to tak, že jej otca chytil za tričko, ťahal ho od nej a pritom aj otec chytil jej priateľa za tričko, stáli pritom tvárami k sebe a vtedy sa otec vyhnal päsťou na priateľa, pričom sa mu ale priateľ uhol a tým sa mu aj vytrhol. Následne zobral obvinený X. Z. sklenenú vázu do ruky a vravel priateľovi: „No poď teraz ty hajzel, keď sa nebojíš!". Priateľ už nešiel ku obvinenému X. Z., nakoľko nechcel mať rozbitú hlavu vázou. Tak otec dal vázu na miesto a odišiel preč. Následne si všimli, že zmizli kľúče, ktoré dala na stolík ku váze ona. Kľúče sa nenašli. Potom prišli policajti, ktorí všetko pozapisovali. Priateľ išiel do Levoče na políciu. Následne jej bolo zle, zvracala, preto išla na ošetrenie do Spišskej Novej Vsi, prijali ju na gyn.- pôr. oddelení, kde ležala štyri dni. Dodala, že bola na viacerých vyšetreniach. Lekárske správy ako aj prepúšťaciu správu doručila správnemu orgánu na minulom konaní. Po prepustení z nemocnice nebola na iných vyšetreniach. Len doručila správy svojej gynekologičke, ktorá jej aj naďalej predpísala lieky, ktoré užívala v nemocnici. Po uvedenom fyzickom napadnutí zo strany otca mala modriny na stehne. Nevykrikovala nič otcovi. Taktiež ho nenapadla, nie je „hlúpa", aby sa v 6. mesiaci zapájala do nejakej bitky. Lekári ju nefotili, ale spísali rozsah modrín v lekárskej správe. Dodala, že otec obvinený X. Z. mohol odísť hneď a nie sa ešte naťahovať za nejakou vázou. Zároveň uviedla, že jej priateľ otcovi nič neroztrhol, nie je to pravda. Na otázku správneho orgánu, že zo záznamu o podaní vysvetlenia j ej osobou zo dňa 31.03.2014 vôbec nevyplýva, že by obvinený X. Z. mal byť vo fyzickom kontakte s ňou, taktiež z neho nevyplýva, že by ju mal kopnúť niekoľkokrát do stehna, t.j. aby sa k uvedenému vyjadrila uviedla, že nakoľko p. G. podával oznámenie, policajti sa vypytovali veľa jeho. Určite policajtom spomenula, že ju p. Z. fyzicky napadol. Dodala, že nevie uviesť, prečo to policajt nezapísal. Nepodpisovala tento záznam o podaní vysvetlenia zo dňa 31.03.2014. Na ďalšiu otázku správneho orgánu, že vo svojej výpovedi pred správnym orgánom dňa 15.07.2014 uviedla, že obvinený X. Z. ju mal opakovane kopnúť len do stehna, a to najprv, keď stála v klenbe blízko obvineného X. Z., a potom, keď po páde ležala na zemi, naproti tomu v lekárskej správe NsP Spišská Nová Ves, gyn.-pôr. oddelenia zo dňa 03.04.2014, ktorú predložila správnemu orgánu dňa 22.07.2014 vyplýva, že pacientka bola údajne napadnutá svojím otcom a utŕžila kopance do oblasti brucha, chrbta a stehien, t.j. aby sa k uvedenému vyjadrila uviedla, že trvá na tom, že ju kopal otec opakovane len do stehna, nevie uviesť prečo to tak lekár napísal, teda že aj do brucha a chrbta. Obvinený X. Z. počas prejednania priestupku dňa 20.02.2015 k výpovedi I. G. uviedol len toľko, že s jeho výpoveďou nesúhlasí a vyjadrí sa k tomu, čo sa stalo podľa neho vo svojej výpovedi. K výpovedi svedkyne Q. Z. nechcel nič uviesť. R. X. Z. vo svojej výpovedi pred správnym orgánom dňa 20.02.2015 uviedol, že trvá na svojej výpovedi, ktorú urobil pred správnym orgánom dňa 15.07.2014 t.j. dňa 31.03.2014, v čase okolo 14:00 hod. vyšiel na ulicu z časti dvora, resp. z druhej časti domu, z pivnice, ktorú obýva. Na ulici zbadal auto, pre neho neznáme auto. Nevedel o aké auto sa jedná a o čo ide, preto sa išiel pozrieť do hornej časti domu, aby zistil, čo sa deje. Otvoril dvere, ktoré neboli zamknuté a hneď sa opýtal: „Kto je tam?" Slečna Q. Z. mu odpovedala: „Tebe hovno po tom, ty debilku." Nevidel ju, len počul. Vedel, ale podľa hlasu o koho sa jedná. Stál v uvedenom čase na chodbe v dome, za vchodovými dverami a v tom vyšiel z obývačky I. G.. S., ktorá vedie z chodby do obývačky je len asi 1 m od vchodových dverí. I. G. začal na chodbe do neho skákať slovne i fyzicky, a to tak, že ho chytil za tričko a na základe toho sa už musel brániť. Bránil sa tak, že ho chytil tiež za mikinu, ktorú mal oblečenú, pričom sa naťahovali. Videl, že sa mu mikina pri ich naťahovaní roztrhala, no I. G. nosí na sebe obtrhané veci. Nenosí nové veci, mikina povolila. Či už bola predtým natrhnutá alebo nie, si nevšimol. Slovne na neho I. G. útočil, a to tak, že mu nadával: „Ty kokoce". Počas ich naťahovania ho začala biť zozadu dcéra Q. Z., a to tak, že ho bila rukami po chrbte, po hlave. To bol k nej otočený chrbtom. Kričala pritom, aby ho I. G. zvalil do obývačky a tam ho „dokopajú." Dodal, že nevie ako dlho trvalo naťahovanie, ale skončilo to tak, že počas naťahovania s I. G. sa mu v jednom momente podarilo uvoľniť a od strachu chytil do ruky vázu a povedal: „Ešte ideš ďalej?" I. G. nato nepovedal nič, len cúvol. Vtedy využil situáciu a zutekal cez vchodové dvere. Čakal na políciu, lebo počul, že dcéra volala políciu. K poškodeniu retiazok -2 ks, ktoré mal na krku uviedol, že nevie uviesť, kedy presne k uvedenému došlo a ako, ale určite sa to stalo počas naťahovania s I. G., až následne po príchode do pivničných priestorov, ktoré obýva t.č. prišiel na to, že ich má obidve spadnuté pod tričkom, ktoré mal zasunuté v nohaviciach. Boli poškodené tak, že obidve boli roztrhnuté napoly. Policajt, ktorý s nim robil zápis, odmietol zapísať to, že došlo k roztrhnutiu retiazok počas incidentu. Fotky roztrhnutých retiazok doručil správnemu orgánu na minulom konaní. Nemal žiadnu tržnú ranu alebo pod., len mal bolesti, preto na ošetrení nebol. To, že I. G. povedal, že v dome nemá čo robiť, je dohoda ústna medzi nim a jeho ex-manželkou, preto súhlasil, že bude obývať spodok a ona hornú časť. Trval na tom, že sa iba bránil. Slovne ani fyzicky svedkov I. G. a Q. Z. nenapadol. Trval aj na tom, čo uviedol dňa 15.07.2014, že v zázname o podaní vysvetlenia zo dňa 31.03.2014 jeho osobou chýba jeho vyjadrenie ohľadom retiazok, ktoré policajt odmietol zaznamenať. Povedal mu, že aj tak mu to nebude preplatené a že to písať nebude. K poškodeným retiazkam uviedol, že ešte stále ich nemá po oprave doručené, takže nemá ani vyčíslenie škody. Trval ale na náhrade škody od p. G.. Chcel ešte dodať, že on bol podať trestné oznámenie v Levoči. Zmanipuloval to policajt p. O.. Pán G. nebol na chodbe, ale v obývačke so slečnou Z.. Dodal, že má námietku, lebo na prvom pojednávaní dcéra stále hovorila o jeho osobe ako p. Z. a správny orgán stále, že otec a otec. Asi po šiestom upozornení správneho orgánu na dcéru, že či otec, ona povedala, že ho otcom v živote nenazýva, ani tak v živote nepovie a správny orgán stále písal otec, čo sa ho týka. K danej námietke obvineného správny orgán uvádza, že výpoveď svedkyne Q. Z. zo dňa 15.07.2014 preukazuje opak tvrdenia obvineného, že správny orgán nezapisoval do výpovede svedkyne Q. Z. stále otec: napr. „Podľa hlasu som už vedela o koho ide, išlo o p. X. Z..", „v tom začal p. Z. na môjho priateľa...." (zápisnica zo dňa 15.07.2014). Aj to jej správanie dokazuje to, že celý incident bol vymyslený, sfalšovaný, to súvisí s tým, že chce spraviť z neho nevie čo, že ho dostane do basy, čo prehlásila, že keď ho nedostane do basy jeho exmanželka, tak to urobí ona. Udáva, že bola v 6. mesiaci, incident sa stal 31.03.2014, vôbec nevedel, že bola tehotná. Nič jej nespravil, nemal s ňou žiadny incident. On ju nekopal, ale ona ho bila zozadu. Keď ho I. G. napadol, bolo to v zádverí na chodbe, teda tiež to nesúhlasí, že videl, kto prišiel. Prišiel ho napadnúť na chodbu, kde bol on. Dodal, že chce meno lekára, ktorý napísal, že dcéru kopal do brucha, pričom to nebola pravda, on sa jej vôbec nedotkol, ani ju do stehna nekopol, ako to uvádzala v dnešnej výpovedi. Ďalej uviedol, že berie na vedomie, že meno lekára si zistí po nahliadnutí do spisového materiálu, na čo má právo. Nakoľko je spoločný vlastník domu, v dnešnej dobe už samostatný vlastník domu a obýval pivničné priestory len preto, aby ho exmanželka nedostala za mreže, lebo on bol pri všetkých incidentoch sám a nemal svedka, preto súhlasil, že on bude v pivničných priestoroch a nebude spoločne obývať jedno podlažie. To neznamená, že mala poskytnúť kľúče samostatne dcére s priateľom, ktorí rozkrádali tento spoločný majetok, následkom čoho urobil pár trestných oznámení, ale zatiaľ sa vo veci nič neudialo. K odbornému vyjadreniu Q.. Q. J. uviedol, že on sa p. Z. nedotkol a je to pravda. Nevie uviesť, kde prišla ku modrinám. K incidentu napadnutia dcéry stále tvrdí, že on ju nenapadol. Nie je už taký obratný, aby zvládol I. G. a keď ho mal zraziť k zemi a medzitým kopať trikrát Q. Z., tak určite by mal ťažšie zranenie, keď sa nemohol za nejakých 15 sekúnd postaviť a prísť na pomoc Q.. Čo je tiež výmysel. A ako už uviedol, mal veľký strach, nakoľko je po operácii chrbtice, tak chytil vázu a keď cúvli využil situáciu a opustil dom cez vchodové dvere. Po prečítaní svojej výpovede dodal, že keby bol na chodbe p. G., nepýtal by sa kto sa tam nachádza. A incident sa stal na chodbe, takže je jasné, že prišiel napadnúť on jeho. Správny orgán vykonal dokazovanie na prejednaní priestupku dňa 20.02.2015 výpoveďami svedkov I. G., Q. Z., obvineného X. Z.. Zo správy ÚPS - gyn.-pôr. odd. zo dňa 31.03.2014 o 18:00 hod. vystavenej Q.. Q. B. vyplýva, že svedkyňa Q. Z. mala na prednej stene ľavého stehna prítomné lineárne exkoriácie 5-7 cm, krvné podliatiny. V tejto súvislosti boli správnemu orgánu uložené odvolacím orgánom tieto dve skutočnosti dostatočne verifikovať, a to, či prítomné lineárne exkoriácie 5-7 cm (odreniny kože na stehne) svedkyne Q. Z. mohli vzniknúť v príčinnej súvislosti s kopnutím od obvineného X. Z., t.j. či mechanizmus útoku kopnutím do stehna zodpovedá objektívnym následkom na stehne svedkyne Q. Z. v podobe odreniny kože, taktiež či lekár gyn.-pôrod. oddelenia je príslušný posudzovať zranenie pacientky, majúcej charakter traumatologického poranenia. Dňa 03.02.2015 bolo správnemu orgánu na základe žiadosti o poskytnutie súčinnosti doručené vyjadrenie lekára - Q.. Q. J., primára oddelenia úrazovej chirurgie s JIS, Nemocnice Poprad, a.s., Banícka 803/28, 058 01 Poprad - prítomné odreniny a následne krvné podliatiny na prednej ploche a vnútornej ploche ľavého stehna veľkosti 5-7 cm zodpovedajú charakteru zranenia u Q. Z.. V uvedenom prípade ide o zranenia spôsobené kopnutím do prednej plochy ľavého stehna Q. Z.. Lekár gynekologicko-pôrodnického oddelenia je adekvátny pre posúdenie uvedeného zranenia. Pri samotnom gynekologickom vyšetrení u Q. Z. lekár aj uvedené poranenie zaznamenal v dokumentácii, a to dňa 31.03.2014 a 03.04.2014. Vzhľadom na to, že išlo o ľahké poranenie, nevyžadovala poškodená už iné chirurgické alebo traumatologické vyšetrenie a ošetrenie. Správny orgán zhodnotil všetky dôkazy jednotlivo ako aj v ich vzájomných súvislostiach, pričom dospel k záveru, že obvinený X. Z. sa skutku, ktorý sa mu kladie za vinu dopustil, čím naplnil všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, t.j. úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním a drobným ublížením na zdraví, a to na základe výpovede oznamovateľa - svedka I. G., svedkyne Q. Z., ako i vyššie uvedeného doručeného vyjadrenie lekára - Q.. Q. J., primára oddelenia úrazovej chirurgie sJIS, Nemocnice Poprad, a.s., z ktorého jednoznačne vyplýva, že v uvedenom prípade ide o zranenia spôsobené kopnutím do prednej plochy ľavého stehna Q. Z., a ich vznik teda odpovedá incidentu, ktorý je popísaný vo výpovediach oznamovateľa - svedka I. G. a svedkyne Q. Z., t.j. kopaním nohou do stehna. Po vykonaní nových dôkazov v konaní, výpoveďami účastníka konania a svedkov, vzájomnej konfrontácii týchto osôb, po posúdení predloženého lekárskeho vyjadrenia a zhodnotení svedeckých výpovedí I. G. a Q. Z. dňa 20.02.2015 je možné konštatovať, že v týchto sa nenachádzajú žiadne rozpory, uvádzané skutočnosti zo strany svedkyne Q. Z. korešpondujú uvádzaným skutočnostiam zo strany svedka I. G. a týmto nevznikla dôvodná pochybnosť o ich hodnovernosti. Čo sa týka odstránenia možných pochybnosti vo výpovedi svedka I. G. s podaným oznámením pred policajným orgánom dňa 31.03.2014 a svedkyne Q. Z. s podaným vysvetlením pred policajným orgánom dňa 31.03.2014 je potrebné v prvom rade uviesť, že správny orgán pri hodnotení pravdivosti a relevantnosti výpovedí svedkov zo dňa 15.07.2014 nevychádzal zo záznamu o podaní oznámenia I. G. (§ 59 ods. 3 zákona o priestupkoch) a záznamu o podaní vysvetlenia Q. Z. (§ 60 ods. 2 Zákona o priestupkoch), vzhľadom na fakt, že nejde o zápisnicu, ale o záznam, ktorý nie je dôkazom, pretože nespĺňa náležitosti vykonaného dôkazu podľa ustanovenia § 34 ods. 4 a § 35 správneho poriadku. Svedkovia I. G. a Q. Z. sa vo svojich výpovediach dňa 15.07.2014 neodvolávali na tieto záznamy, ktoré uskutočnili pred policajným orgánom v rámci objasňovania priestupku. Výpoveďami svedka I. G. a svedkyne Q. Z. dňa 20.02.2015 boli odstránené možné pochybnosti vo výpovedi zo dňa 15.07.2014 svedka I. G. s jeho podaným oznámením dňa 31.03.2014 a možné pochybnosti vo výpovedi zo dňa 15.07.2014 svedkyne Q. Z. s jej podaným vysvetlením zo dňa 31.03.2014 tým, že svedkyňa Q. Z. vo svojej výpovedi pred správnym orgánom dňa 20.02.2015 uviedla, že určite policajtom spomenula, že ju obvinený X. Z. fyzicky napadol a nevie uviesť, prečo to policajt nezapísal. Nepodpisovala tento záznam o podaní vysvetlenia zo dňa 31.03.2014. K tomu, že dňa 15.07.2014 uviedla, že obvinený X. Z. ju mal opakovane kopnúť len do stehna, a to najprv, keď stála v klenbe blízko obvineného X. Z., a potom, keď po páde ležala na zemi, naproti tomu v lekárskej správe NsP Spišská Nová Ves, gyn.-pôr. oddelenia zo dňa 03.04.2014, ktorú predložila správnemu orgánu dňa 22.07.2014 vyplýva, že pacientka bola údajne napadnutá svojím otcom a utŕžila kopance do oblasti brucha, chrbta a stehien uviedla, že trvá na tom, že ju kopal otec opakovane len do stehna, nevie uviesť prečo to tak lekár napísal, teda že aj do brucha a chrbta. Taktiež tým, že svedok I. G. vo svojej výpovedi pred správnym orgánom dňa 20.02.2015 uviedol, že vtedy ich policajti vypočúvali len pred domom, dá sa povedať. Policajti sa zameriavali na neho a p. Z.. Pýtali sa, kto začal a pod. Dodal, že sa mu zdá, že policajtom povedal aj to, že p. Z. fyzicky napadol aj jeho priateľku. Policajti prišli hneď potom, ako sa to stalo, boli ešte v strese. Vtedy ešte priateľke nebolo hneď zle, až neskôr, tak to nepovažovali až za také dôležité resp. vážne. Nevie, čo presne policajt zapísal ohľadom jeho oznámenia, nakoľko to nepodpisoval. Taktiež v súvislosti so zranením svedkyne Q. Z. je potrebné poukázať na to, že lekárske ošetrenie svedkyne Q. Z. bolo vykonané hneď v deň skutku t.j. dňa 31.03.2014. Tvrdenie obvineného X. Z., že slovne ani fyzicky svedkov I. G. a Q. Z. nenapadol a že sa iba bránil, možno považovať za účelové, a to vzhľadom na vyššie uvedené dôkazy hodnoverne preukazujúce protiprávne konanie obvineného X. Z.. Taktiež predložené lekárske správy k tomu, čo uviedol obvinený X. Z., že svedkyňa Q. Z. udáva, že bola v 6. mesiaci, incident sa stal 31.03.2014, vôbec nevedel, že bola tehotná, potvrdzujú, že dňa 31.03.2014 bola vtom čase už v6. mesiaci tehotenstva. Svedecké výpovede I. G. a Q. Z. taktiež preukazujú, že k poškodeniu mikiny I. G. došlo ťahaním zo strany obvineného X. Z.. Čo sa týka poškodenia retiazok - 2 ks, ktoré mal mať na krku obvinený X. Z. (foto doložené obvineným) je potrebné uviesť, že na základe svedeckých výpovedí, ako aj na základe výpovede obvineného X. Z., a to toho, že aj on uviedol, že nevie kedy presne k uvedenému došlo a ako, nie je preukázané zavinenie inou osobu - poškodenie zo strany oznamovateľa - svedka I. G.. Pri určení druhu sankcie a jej výmery správny orgán postupoval podľa § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch, zohľadnil závažnosť priestupku, spôsob spáchania priestupku - komisívne, úmyselné konanie, následky priestupku - drobné ublíženie na zdraví svedkyni Q. Z. v 6. mesiaci tehotenstva, okolnosti za ktorých bol priestupok spáchaný - dlhodobé rodinné nezhody, taktiež prihliadal aj na to, že obvinený bol správnym orgánom prejednávaný a uznaný vinným od roku 2011 za obdobné priestupky voči rodinným príslušníkom (fyzické napadnutie syna a dcéry Q. Z.), t.j. dochádza k recidíve, preto na základe všetkých uvedených skutočnosti správny orgán uložil obvinenému pokutu vo výške 30 eur, čo vystihuje stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania obvineného a je spôsobilá i postačujúca, aby bol splnený jej účel. Žalovaný ako odvolací orgán po prevzatí odvolacieho spisu dňa 01.04.2015 zistil, že sú splnené podmienky podania odvolaní obvineným čo do jeho prípustnosti podľa ustanovenia §81 ods. 1 zákona o priestupkoch a odvolanie bolo podané včas a pri posudzovaní rozhodnutia správneho orgánu, dôvodov uvedených v podanom odvolaní a skutočností, ktoré sú významné pre posúdenie zákonnosti postupu prihliadal najmä na nasledovnú právnu úpravu: 1. V právnom rámci správneho poriadku na: - ustanovenie § 3 ods. 1, podľa ktorého správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností, - ustanovenie § 3 ods. 5, podľa ktorého rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely, - ustanovenie § 32 ods. 1, podľa ktorého správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. - ustanovenie § 34 ods. 4, podľa ktorého vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu, - ustanovenie § 46, podľa ktorého rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 2. V právnom rámci zákona o priestupkoch na: -ustanovenie § 49 ods. 1 písm. d/, podľa ktorého priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov ako odvolací orgán uviedol, že preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, celý spisový materiál ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo. Argumentoval, že priestupok je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, alebo o trestný čin. Skutková podstata priestupku je charakteristická štyrmi obligatórnymi znakmi: subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka. Subjektom je páchateľ priestupku; subjektom môže byť len fyzická osoba. Podmienkou je deliktuálna spôsobilosť osoby, teda spôsobilosť naplniť svojím konaním všetky znaky skutkovej podstaty priestupku (vek 15 rokov, neexistencia dôvodov vylučujúcich nepríčetnosť), Subjektívna stránka predstavuje zavinenie; zavinenie je vnútorný psychický vzťah človeka jednak k vlastnému protiprávnemu konaniu (porušeniu (ohrozeniu) právnej normy), a jednak k výsledku tohto protiprávneho konania, ktorý má za následok trestnú alebo civilnú právnu zodpovednosť. Zo zavinenia vychádza subjektívna stránka skutkovej podstaty priestupku, ktorá vyjadruje psychický vzťah páchateľa ku skutočnostiam charakterizujúcim delikt. Objektom sú vybrané spoločenské vzťahy, ktoré sú chránené zákonom a proti ktorým konanie smeruje, Objektívna stránka je daná konaním (komisívnym, omisívnym), následkom a príčinnou súvislosťou medzi konaním a následkom (kauzálny nexus); fakultatívnymi znakmi objektívnej stránky sú čas a miesto konania. Sankciou, t.j. následkom za priestupok je pokarhanie, pokuta, zákaz činnosti a prepadnutie veci (§ 11 ods. 1 zákona o priestupkoch). Pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. Ustanovením § 49 Zákona o priestupkoch sa poskytuje ochrana riadnemu občianskemu spolunažívaniu. Objektívna stránka skutkových podstát tohto druhu priestupku sa konkretizuje v ustanoveniach pod jednotlivými písmenami. Subjektom priestupku podľa citovaného ustanovenia môže byť každá osoba. Subjektívnou stránkou tohto priestupku je úmyselné zavinené konanie, ktoré sa prejavuje vo vyhrážaní sa ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Objektom, t.j. chráneným spoločenským vzťahom, je občianskej spolunažívanie; objektívnu stránku tvorí konanie subjektu, narušenie občianskeho spolunažívania ako následku a príčinná súvislosť medzi konaním a následkom, t.j. že konanie priestupcu viedlo k narušeniu občianskeho spolunažívania. Ustanovením písm. d/ sa chráni občianske spolunažívanie pred jeho narušovaním hrubým spôsobom, pričom najrozšírenejšie prípady hrubého správania sa výslovne uvádzajú v tomto ustanovení. Iné hrubé správanie je postihnuteľné podľa citovaného zákonného ustanovenia len vtedy, ak páchateľ ním úmyselne narušuje občianske spolunažívanie. Občianske spolunažívanie je pritom právne neurčitý pojem a všeobecne zaň možno považovať súhrn pravidiel správania, ktorých dodržanie nad rámec právnych noriem je podľa všeobecného názoru a presvedčenia nevyhnutnou podmienkou pokojného, usporiadaného, riadneho spolunažívania osôb v danom mieste, čase a situácií. Pri danom priestupku podľa citovaného zákonného ustanovenia sa vyžaduje úmyselná forma zavinenia. Za takýto priestupok je možné uložiť pokutu do 99,-- eur. Za ublíženie na zdraví sa považuje porucha zdravia poškodeného, ktorá mu sťažuje obvyklý spôsob života alebo výkon obvyklej činnosti po dobu okolo 7 dní. Súdy sa mechanicky neobmedzujú iba na kritérium dĺžky pracovnej neschopnosti alebo iba doby trvania poruchy zdravia. Pri posudzovaní tohto pojmu vychádzajú zo zhodnotenia všetkých okolností, hlavne povahy poruchy, akými príznakmi sa prejavovala, ktorý orgán alebo ktorá funkcia bola narušená, aká bola bolestivosť poranenia a ich intenzita, aké lekárske ošetrenie si poranenie vyžiadalo a do akej miery porucha zdravia narušila obvyklý spôsob života poškodeného, vrátane toho, či a na akú dobu ho vyradila z pracovného procesu. Za predpokladu, že zo všetkých ostatných hľadísk ide o výraznú poruchu zdravia, možno za ujmu na zdraví považovať i takú poruchu, ktorá netrvala obvykle požadovanú minimálnu dobu 7 dní (rozhodnutie R 16/1986 uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk). Drobné ublíženie na zdraví, hoci nie je legálne definované, je možné definovať ako takú ujmu na zdraví, ktorá nedosahuje intenzity potrebnej k naplneniu pojmu ublíženie na zdraví podľa ustanovenia § 123 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, ktoré pertraktuje, že ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného. Rozdiel je teda v intenzite posudzovaného činu, ktorý zasiahne do integrity poškodeného. Obvinený v odvolaní okrem iného uviedol, že podáva odvolanie voči rozhodnutiu správneho orgánu, nakoľko nesúhlasí s výrokovou časťou o vine a s udelením sankcie. Žalovaný poukázal na to, že žalobca namietal, že výpovede svedkov sa nezakladajú na pravde, svoje námietky uvádza v niekoľkých bodoch: Oznámenie podával on osobne na polícii v Levoči, nakoľko sa v dome spísali iba jeho a G. iniciály (pozn. správneho orgánu: správne má byť použité nacionálie) a potom obvinený odišiel s políciou do Levoče. Keby G. stál na chodbe, určite by sa nepýtal, kto je v dome, lebo by ho bol zreteľne videl. Keby obvinený zaútočil prvý, tak by sa incident odohral v obývačke, kde boli svedkovia a nie na chodbe, kde G. ho prišiel napadnúť s dcérou. Dcéra na svedka G. kričala „stiahni ho na zem, že ho dokopeme". Keby obvinený vyprovokoval incident, tak by on nezutekal, keď sa mu naskytla príležitosť, ako povedal, je po operácii chrbtice a v živote do bitky neskákal. Tiež si myslí, že lekárska správa bola zmanipulovaná jeho exmanželkou, keďže svedkyňa nevie uviesť, prečo lekár do správy uviedol, že ju mal kopať do brucha, chrbta a stehien. Podľa obvineného lekár písal to, čo mu diktovala exmanželka. - 8. V týchto bodoch obvinený opisuje spory týkajúce sa spoločnej nehnuteľnosti s bývalou manželkou, uvádza, že dcéra Q. Z. nie je oprávnená užívať nehnuteľnosť, rozkrádať ju, navyšovať náklady na bývanie, má za to, že v minulosti všetky incidenty a oznámenia boli zmanipulované. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu prvého stupňa žalovaný konštatoval, že správny orgán posúdil vec správne po právnej aj skutkovej stránke, teda správne vyhodnotil skutkový a právny stav a na vec aplikoval správne právne predpisy (správny poriadok, zákon o priestupkoch). Uviedol, že správny orgán prvého stupňa zistil presne a úplne skutočný stav veci a jeho rozhodnutie je v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi. Zo spisového materiálu je okrem iného zrejmé, že medzi obvineným a jeho dcérou sú vážne narušené rodinné vzťahy, a to aj v súvislosti s rozvodom obvineného a jeho manželkou a taktiež v súvislosti s vysporiadaním spoločného vlastníctva, vyznačujúce sa vzájomnou animozitou a tieto dňa 31.03.2014 prerástli do verbálneho a fyzického konfliktu. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a celého konania, ktoré mu predchádzalo, je podľa názoru žalovaného nespochybniteľné a na základe vykonaného dokazovania dostatočne preukázané, že obvinený X. Z. v inkriminovaný čas verbálne a fyzicky napadol I. G. a následne fyzicky napadol svoju dcéru Q. Z. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti preskúmavaného rozhodnutia a jeho konaním došlo k naplneniu všetkých obligatórnych znakov skutkovej podstaty priestupku podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, teda obvinený svojím konaním úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním a drobným ublížením na zdraví. Žalovaný zdôraznil, že prvostupňový správny orgán zhodnotil všetky dôkazy jednotlivo ako aj v ich vzájomných súvislostiach správne, pričom dospel k jednoznačnému záveru, že obvinený X. Z. sa skutku, ktorý sa mu kladie za vinu dopustil, čím naplnil všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, t.j. úmyselne narušil občianske spolunažívanie iným hrubým správaním a drobným ublížením na zdraví, a to na základe výpovede oznamovateľa - svedka I. G., svedkyne Q. Z., ako i vyššie uvedeného doručeného vyjadrenie lekára - Q.. Q. J., primára oddelenia úrazovej chirurgie s JIS, Nemocnice Poprad, a.s., z ktorého jednoznačne vyplýva, že v uvedenom prípade ide o zranenia spôsobené kopnutím do prednej plochy ľavého stehna Q. Z., a ich vznik teda odpovedá incidentu, ktorý je popísaný vo výpovediach oznamovateľa - svedka I. G. a svedkyne Q. Z., t.j. kopaním nohou do stehna. Po vykonaní nových dôkazov v konaní, výpoveďami účastníka konania a svedkov, vzájomnej konfrontácii týchto osôb, po posúdení predloženého lekárskeho vyjadrenia a zhodnotení svedeckých výpovedí I. G. a Q. Z. dňa 20.02.2015 je možné konštatovať, že v týchto sa nenachádzajú žiadne rozpory, uvádzané skutočnosti zo strany svedkyne Q. Z. korešpondujú uvádzaným skutočnostiam zo strany svedka I. G. a týmto nevznikla dôvodná pochybnosť o ich hodnovernosti. Žalovaný konštatoval, že prvostupňový správny orgán viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu vykonal všetky úkony, ktoré mu boli uložené v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí. Po vykonaní dôkazov v konaní výpoveďami účastníka konania a svedkov, vzájomnej konfrontácií týchto osôb, po posúdení predložených lekárskych správ odstránil možné pochybnosti, dostatočne sa s nimi vysporiadal a zohľadnil ich v novom rozhodnutí vo veci. K odvolacím námietkam obvineného odvolací orgán uviedol, že zo spisového materiálu vyplýva, že oznámenie podľa ustanovenia § 59 ods. 3 zákona o priestupkoch súvisiace s predmetným skutkom podával svedok I. G. dňa 31.03.2014 o 14:30 hod. na ORPZ v Poprade, odbore poriadkovej polície, obvodného oddelenia Policajného zboru v Levoči, a že pre vyslovenie viny zo spáchania deliktu nie je dôležité, kto je samotným oznamovateľom priestupku pred policajným orgánom. Odvolací orgán poukázal na to, že z výpovedí svedkov je jednoznačne preukázané, že svedok I. G. stál v čase začatia incidentu v chodbe rodinného domu v obci Spišský Hrhov, ul. V. X a že iniciátorom incidentu bol práve obvinený, ktorý najprv verbálne, neskôr fyzicky zaútočil na svedka I. G., neskôr aj na svoju dcéru Q. Z.. T. námietky obvineného preto považoval za tendenčné a zavádzajúce v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za spáchaný delikt. K námietke obvineného, že ošetrujúci lekár Q. Z. bol ovplyvňovaný matkou Q. Z., žalovaný uviedol, že je len vyvrátiteľnou domnienkou obvineného, svedkyňa Q. Z. vo výpovedi pred správnym orgánom trvala na tom, že obvinený ju kopal opakovane len do stehna, o čom svedčí aj doručené vyjadrenie lekára -Q.. Q. J., primára oddelenia úrazovej chirurgie s JIS, Nemocnice Poprad, že prítomné odreniny a následne krvné podliatiny na prednej ploche a vnútornej ploche ľavého stehna veľkosti 5-7 cm zodpovedajú charakteru zranenia u Q. Z.. V uvedenom prípade ide o zranenia spôsobené kopnutím do prednej plochy ľavého stehna Q. Z.. K ďalším námietkam žalovaný konštatoval, že sú predmetom samostatných priestupkových konaní, resp. konaní pred všeobecnými súdmi a vo vzťahu k danému skutku nemajú relevanciu. Žalovaný ako odvolací orgán sa stotožnil s uloženou sankciou - pokutou vo výške 30 eur v dolnej hranici sadzby za tento priestupok, lebo správny orgán prvého stupňa dostatočne rozviedol úvahu, ktorou sa riadil pri ukladaní tejto sankcie, keď pri rozhodovaní prihliadol na skutočnosť, že obvinený už bol v minulosti právoplatne sankcionovaný v priestupkovom konaní za porušenie ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch za obdobné priestupky voči rodinným príslušníkom (syn obvineného), čiže dochádza k recidíve a taktiež, že protiprávneho konania sa dopustil voči dcére v 6. mesiaci tehotenstva. Odvolací orgán je toho názoru, že uvedená sankcia dostatočne vystihuje stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania obvineného a je spôsobilá i postačujúca, aby bol splnený jej účel, teda náprava páchateľa, spočívajúca najmä v zdržaní sa konania vedúceho k narušovaniu občianskeho spolunažívania do budúcnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný dospel k záveru, že odvolaniu obvineného proti rozhodnutiu správneho orgánu nemožno priznať úspech, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia, keď odvolanie obvineného zamietol a rozhodnutie správneho orgánu potvrdil. Súčasne zo spisu vyplýva, že na základe správy o výsledku objasňovania priestupku Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Poprade, odboru poriadkovej polície, Obvodného oddelenia Policajného zboru Levoča č. ORPZ-PP-OPP6-133/2014-P zo dňa 05.04.2014 a to záznam o podaní oznámenia podľa § 59 ods. 3 zákona 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov dňa 31.03.2014 o 14.30 hod. sa dostavil na útvar PZ I. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. č. XXX za účelom podania oznámenia o priestupku: priestupok proti občianskemu spolunažívaniu s nasledovným poučením: „Ako oznamovateľa Vás poučujem, že v prípade úmyselného uvedenia nesprávnych alebo neúplných údajov, alebo zatajenia požadovaného údaju, ktorý máte povinnosť uviesť, sa dopustíte priestupku podľa § 21 ods. 1 písm. b/ Zákona o priestupkoch... .“ V tomto zázname ďalej nasleduje text (citácia): „Menovaný oznámil, že chce podať oznámenie na X. Z. zo Spišského Hrhova, otca jeho priateľky Q. Z., ktorý ho dnešného dňa 31.03.2014 v čase okolo 14.00 hod. v ich dome fyzicky napadol. Menovaný uviedol, že dnešného dňa prišiel so svojou priateľkou Q. Z. do ich rodinného domu v obci Spišský Hrhov, Ul. V. X, kde však nebývajú, po nejaké veci, kde cez bočný vchod domu, ktorý bol otvorený, vošiel jej otec X. Z., s ktorým je jej matka rozvedená, kde začal dcére kričať, že čo tam robí, pričom on sa ich sporu nechcel vôbec miešať a bol ticho. V tom X. Z. skríkol na menovaného: „Ty tu nemáš čo robiť, ty hajzel!“. Menovaný ho upozornil, aby sa do nich nestaral, pričom Z. prišiel k nemu na veľmi blízku vzdialenosť, pričom po chvíli ho schytil rukami za mikinu a začal ním hádzať. Počas naťahovania mu aj mikinu natrhol, avšak škoda mu nevznikla žiadna, nakoľko mikina je už stará, len chce poukázať na to, že ho silno ťahal. Po chvíli sa obaja pustili, pričom Q. Z. ešte počas napádania volala políciu, kde Z. ho potom pustil. Hneď na to vzal Z. zo stola modrú sklenenú vázu a skríkol, že ešte uvidia. Vázu potom položil a z domu odišiel na terasu. Hneď na to prišla polícia. Čo sa týka zranenia, tak menovaný zranený nie je. Napadnutie si nevyžaduje ani lekárske ošetrenie a nebude ani PN. Menovaný len žiada, aby mu Z. dal pokoj, aby ho neurážal a nenapádal. Celý tento incident videla aj jeho priateľka Q. Z. a nikto iný v dome nebol. Menovaný žiada, aby mu bolo vydané potvrdenie o oznámení a nežiada o správu jedného mesiaca.“ Z ďalšieho záznamu o podaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 2 Zákona o priestupkoch z rovnakého dňa a s rovnakou spisovou značkou a to o 14.35 hod. Q. Z., nar. XX.XX.XXXX po poučení uviedla nasledovné: „Menovaná k veci uviedla, že dnešného dňa 31.03.2014 v čase okolo 14.00 hod. prišla do ich rodinného domu v obci Spišský Hrhov na Ul. V. č. X spolu so svojim priateľom I. G., kde vošli spolu do domu, nakoľko ona tam má svoje nejaké osobné veci a chcela si ich zobrať. Nakoľko o dom sa stále jej matka a otec ako BSM, tak v dome momentálne nikto nebýva, avšak majú tam ešte nejaké veci. Po malej chvíli, keď boli v dome, vošiel cez bočné dvere do domu jej otec X. Z., ktorý jej hneď začal kričať, že čo tam robí, aby si zobrala svoje veci a okamžite vypadla, pričom keď do chodby domu prišiel k nim aj jej priateľ I. G., tak jej otec na neho začal kričať a nadávať mu, že „čo tu robíš ty hajzel, tu nemáš čo robiť“. Ona otcovi dohovárala, aby mu dal pokoj, kde otec ho schytil za mikinu a hneď ho začal ťahať. Stále kričal, že je hajzel a ona počas toho, ako jej otec napádal priateľa, hneď volala políciu. Po chvíli ho otec pustil a ešte bol nahnevaný, zobral vázu a vyhrážal sa im, že ešte uvidia. K napadnutiu uviedla, že otec jej priateľa neudrel, len ho ťahal za veci v oblasti hrude, ale inak jej priateľa nezranil. Menovaná uviedla, že s otcom mali už v minulosti problémy a nezhody, avšak si neželá, aby ju alebo jej priateľa napadol, alebo im nadával. To je všetko, čo menovaná k veci uviedla.“ Obe záznamy sú podpísané práp. O.. Zo záznamu zo dňa 31.03.2014, ktorý bol spísaný o 14.40 hod. s X. Z., nar. 02.02.1965, po poučení menovaný uviedol nasledovné: „Dnešného dňa 31.03.2014 v čase okolo 14.00 hod. videl auto pred domom, ktorý vystavil spoločne s bývalou manželkou H. Z., a ktorý je v súčasnosti prejednávaný súdom ako BSM. V stredu 26.03.2014 na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi požiadal bývalú manželku, aby mu odovzdala kľúče od hornej časti domu, nakoľko menovaný žije len v pivnici a jeho manželka s deťmi tam už vyše roka nežije. Menovaná mu povedala, že má tam ešte veci a on jej ich kázal vypratať. X. Z. exmanželke povedal, že do piatka 28.03.2014 chce mať kľúče od domu, resp. od jeho hornej časti. Dnešného dňa 31.03.2014 v čase okolo 14.00 hod. X. Z. vošiel bočným vchodom do domu a spýtal sa: „Kto je tu?“ V tom sa mu ozvala jeho dcéra Q. Z. odpoveďou: „Teba hovno po tom.“ Následne z izby prišiel k nim priateľ jeho dcéry I. G., ktorý mu povedal: „Čo tu chceš, debilko?!“. Obaja sa začali hádať a Q. Z. kričala na priateľa: „Daj mu, my sme tu dvaja a on je sám a konečne ho zavrú do basy.“ V tom ho I. G. fyzicky napadol a to tak, že ho schytil za tričko a naťahovali sa. Menovaný sa bránil a tiež ho držal za mikinu. Po malej chvíli sa obaja pustili a hneď ho chceli napadnúť obaja. Jeho dcéra aj jej priateľ. Dcéra skríkla: „Len ho zvaliť na zem a ho dokopeme.“ Menovaný X. Z. na to schytil vázu a povedal im: „No poďte!“. Na to oni obaja ustúpili a X. Z. odišiel z chodby von na terasu.“ Zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v § 2 ods. 1 upravuje, že priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - priestupkom nie je konanie, ktorým niekto odvracia a/ primeraným spôsobom priamo hroziaci útok na záujem chránený zákonom. Konanie o priestupkoch upravuje § 51 a nasledujúce, pričom v § 51 je upravené, že ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní, teda zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Podľa § 58 ods. 1 Zákona o priestupkoch - objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či a/ sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona, b/ tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku, c/ sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku, d/ uloží ochranné opatrenie, e/ uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu. Zákon o priestupkoch v § 60 ods. 1 upravuje, že orgány oprávnené objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) sú pri objasňovaní priestupkov oprávnené a/ vyžadovať vysvetlenie od fyzických osôb alebo právnických osôb; vysvetlenie od maloletého alebo mladistvého možno vyžadovať len za prítomnosti jeho zákonného zástupcu alebo fyzickej osoby, ktorá sa osobne stará o maloletého alebo mladistvého na základe rozhodnutia podľa osobitných predpisov, alebo zástupcu zariadenia, v ktorom je maloletý alebo mladistvý umiestnený na základe rozhodnutia súdu podľa osobitných predpisov, alebo zástupcu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, b/ vyžadovať vysvetlenie od štátnych orgánov alebo obcí, c/ vyžadovať odborné vyjadrenie od príslušných orgánov, d/ vykonávať alebo vyžadovať úkony potrebné na zistenie totožnosti osôb a ich pobytu, e/ vyžadovať predloženie potrebných podkladov, najmä spisov a iných písomných materiálov. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - o úkonoch uvedených v odseku 1 napíše orgán oprávnený objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) záznam alebo ich výsledok zapíše do správy o výsledku objasňovania priestupku. Podľa ods. 3 § 60 Zákona o priestupkoch - orgán oprávnený objasňovať priestupky (§58 ods. 3) a/ odloží vec záznamom, ak nie je podozrenie z priestupku alebo ak nemožno priestupok prejednať, b/ uloží vec záznamom, ak sa nepodarí v lehote určenej v § 59 ods. 4 zistiť skutočnosti svedčiace o tom, že priestupok spáchala konkrétna osoba, c/ odovzdá vec príslušnému orgánu, ak ide o konanie majúce znak priestupku, ktoré sa prejednáva podľa osobitných predpisov, alebo ak ide o iný správny delikt než priestupok, alebo ak ide o trestný čin, d/ predloží správu o výsledku objasňovania priestupku po zistení páchateľa priestupku príslušnému správnemu orgánu, ak tu nie sú dôvody na postup podľa písmen a/ a c/... . Podľa ods. 4 tohto ustanovenia - správa o výsledku objasňovania priestupku podľa odseku 3 písm. d/ obsahuje a/ označenie orgánu, ktorý vykonával objasňovanie, b/ stručné a výstižné popísanie skutkového stavu s uvedením, o aký priestupok ide, c/ osobné údaje podozrivého z priestupku, poškodeného a prípadných svedkov spolu so stručným obsahom ich výpovede, a podľa ods. 5 - k správe o výsledku objasňovania priestupku podľa odseku 4 sa pripoja všetky dôkazy, ktoré sa získali počas objasňovania priestupku. Vzhľadom na tú skutočnosť, že Zákon o priestupkoch nemá osobitné ustanovenia vo vzťahu k dokazovaniu, je nevyhnutné aj v konaní o priestupkoch aplikovať ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a to vo vzťahu k §34, ktorý upravuje dokazovanie. Podľa ods. 1 tohto ustanovenia - na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Podľa ods. 4 - vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Podľa ods. 5 tohto ustanovenia - správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa ods. 6 tohto ustanovenia - skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať. Ak správny orgán na námietky žalobcu v správnom konaní obvineného z priestupku X. Z. uviedol, že pri vykonávaní dokazovania nevychádzal z vyššie citovaných záznamov, podľa názoru súdu vážne procesne pochybil. Záznamy realizované príslušníkmi policajného zboru sú prvotné úkony, a ak uznal žalobcu vinného aj z drobného ublíženia na zdraví jeho dcére Q. Z., nevykonal žiadne dokazovanie vo vzťahu k zisteniu skutočnosti, prečo v týchto záznamoch nie sú uvedené skutočnosti, že žalobca dcéru kopol do stehna, v dôsledku čoho jej spôsobil drobné zranenie. Pre súd je nepochopiteľné, žeby príslušník policajného zboru, ak by pán G. a Q. Z. boli uvádzali fyzické napadnutie Q. Z. žalobcom, žeby tieto skutočnosti nebol príslušník policajného zboru do záznamu uviedol. Vzhľadom na tieto nejasnosti bolo povinnosťou správnych orgánov v tomto smere vykonať dokazovanie a príslušníka policajného zboru, ktorý tieto záznamy spísal, k veci ako svedka vypočuť a prípadne ho aj konfrontovať s pánom G. a s pani Z.. Nedôslednosť v postupe správnych orgánov o predmetnom priestupku sa prejavila aj v skutočnosti, či zo strany žalobcu nešlo o nutnú obranu tak, ako to tvrdí on. Svedecké výpovede pána G. a dcéry žalobcu pani Z. správne orgány žiadnym spôsobom nevyhodnotili, predovšetkým z akého dôvodu uverili tvrdeniam oznamovateľov priestupku a to aj vzhľadom, že na konanie o priestupku sa vzťahujú aj zásady trestného konania. Univerzálne princípy správneho trestania majú základ vo všeobecných princípoch demokratického a právneho štátu a v požiadavkách, ktoré sú obsiahnuté v medzinárodných zmluvách, predovšetkým však v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Na základe rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva je akcentované, že vo veciach priestupkov ide o veci trestného charakteru bez ohľadu na relatívne nízke sankcie. Vo všetkých veciach trestného charakteru musí mať osoba, proti ktorej sa vedie konanie, možno domôcť sa práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru, ktorá skutočnosť vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn: 8Sžo 87/2008. Základné právo na spravodlivý proces v rámci výkonu verejnej správy je čiastočne vyjadrené aj v čl. 36 ods. 1 až 4 Listiny základných práv a slobôd, ale aj v čl. 46 ods. 1 až 4 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalej je treba poukázať na to, že jedným z princípov je aj právo na odôvodnenie rozhodnutia, ktorým sa ukladá správna sankcia, princíp, že dôkazné bremeno v konaní spočíva na správnom orgáne. Ďalším právom, ktoré má obvinený z priestupku, je aj právo na riadne dokazovanie podľa čl. 6 ods. 3 písm. d/ Dohovoru. Medzi iné patrí aj mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby, obhajovať sa osobne alebo prostredníctvom obhajcu podľa vlastného výberu, alebo pokiaľ nemá dostatok prostriedkov na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy spravodlivosti vyžadujú, vypočúvať alebo dať vypočúvať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie na vypočúvanie svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok ako v prípade svedkov proti nemu atď.. Posúdenie otázky, či v postupe pred orgánom verejnej moci došlo k porušeniu práva obvineného na riadne dokazovanie, sa deje vždy vo vzájomných súvislostiach s ostatnými okolnosťami v priebehu dokazovania, musí byť posúdené z prípadu na prípad. Hranicu medzi zákonnosťou a nezákonnosťou postupu vykonávateľa verejnej správy je nepochybne daná samotným dohovorom a táto zohráva veľkú úlohu pri interpretácii obsahu práva na riadne dokazovanie aj v konaní v rámci administratívneho trestania. K porušeniu procesného práva obvineného na riadne dokazovanie v praxi dochádza vždy vtedy, ak je postup orgánu jednostranný, či už ide o uplatňovanie jeho právomoci v rámci ním vedeného dokazovania, ako aj pokiaľ ide o spôsob vedenia dokazovania, napr. ako dôkaz sa použijú výpovede svedkov svedčiacich výlučne v neprospech obvineného atď.. Ak ničím neodôvodnená jednostrannosť v postupe orgánu pri dokazovaní vzbudzuje oprávnené pochybnosti o tom, že vina obvineného mohla byť spoľahlivo a bez ďalšieho preukázaná, možno konštatovať porušenie jeho práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru. Takýmto prípadom je napríklad situácia, ak orgán nevykonal výsluch svedka, ktorý má rozhodujúcu alebo významnú úlohu pri uznaní obvineného za vinného, kritériom pri hodnotení, či je takýto výsluch nevyhnutný k zabezpečeniu zistenia materiálnej pravdy. V súvislosti s realizovanými svedeckými výpoveďami pána G. a pani Q. Z. súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že pri dôkaze výpoveďou svedka svedka je nevyhnutné vyhodnotiť vierohodnosť výpovede s prihliadnutím k tomu, aký má svedok vzťah k účastníkovi konania a k prejednávanej veci atď.. Ak teda na základe dokazovania v rámci priestupkového konania pán G. a pani Q. Z. tvrdili, že skutočnosti o prvotnom napadnutí pána G. žalobcom a následne ublížení na zdraví pani Q. Z., z obsahu záznamov realizovaných príslušníkmi PZ. Podľa názoru súd nebolo v konaní nespochybniteľne preukázané, že k fyzickému útoku žalobcu na dcéru Q. Z. skutočne došlo. Jednoznačným dôkazom o tomto útoku nie je ani doplnenie dokazovania prostredníctvom Q.. Q. J., primára oddelenia úrazovej chirurgie s JIS, Nemocnica Poprad, a.s., zo dňa 28.01.2015, pretože položená otázka je sugestívna a táto znela, „či prítomné lineárne exkoriácie 5-7 cm, odreniny kože na stehne svedkyne Q. Z. mohli vzniknúť v príčinnej súvislosti s kopnutím od X. Z., t.j. či mechanizmus útoku kopnutím do stehna zodpovedá objektívnym následkom na stehne svedkyne Q. Z. v podobe odreniny kože, taktiež či lekár gynekologicko-pôrodnického oddelenia je príslušný posudzovať zranenie pacientky majúcej charakter traumatického poranenia.“ Následne odpoveď znela: „Prítomné odreniny a následne krvné podliatiny na prednej ploche a vnútornej ploche ľavého stehna veľkosti 5- 7 cm zodpovedajú charakteru zranenia u Q. Z.. V uvedenom prípade ide o zranenie spôsobené kopnutím do prednej plochy ľavého stehna Q. Z.. Lekár gynekologicko-pôrodnického oddelenia je adekvátny pre posúdenie uvedeného zranenia. Pri samotnom gynekologickom vyšetrení u Q. Z. lekár uvedené poranenie zaznamenal v dokumentácii a to dňa 31.03.2014 a 03.04.2014. Vzhľadom na to, že išlo o ľahké poranenie, nevyžadovala poškodená už iné chirurgické alebo traumatologické vyšetrenie a ošetrenie.“ V súvislosti s výpoveďami vypočutých svedkov pána G. a pani Q. Z., že do záznamu o objasňovaní priestupku zabudli uviesť fyzický útok žalobcu na pani Q. Z., resp. že príslušník PZ túto skutočnosť do záznamu neuviedol, súd považuje za značne rozporné, pretože vyznieva absurdne, aby tieto osoby do záznamov uviedli tzv. vzájomné naťahovanie sa žalobcu a pána G. a neuviedli takú vážnu vec, ako je fyzickú útok žalobcu na dcéru, ktorá bola tehotná. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že nepodpísanie záznamu neznamená, že ju správny orgán nemal hodnotiť ako podklad pre svoje rozhodnutie, pretože tento predstavuje zákonný prostriedok na zadokumentovanie konania, ktoré sa hodnotí ako priestupok a skutočnosť, že svedkovia nevyužili svoje právo uviesť výhrady k obsahu tohto záznamu, aj keď ho nepodpisovali, svedčia o značných rozporoch. Takýto záver vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 10Sžd 33/2011 z 20.06.2012. Podľa názoru súdu vina obvineného z priestupku v konaní nebola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná a súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.11.2007 sp. zn.: 6Sžo 34/2007, podľa ktorého realizácia zásady prezumpcie neviny v priestupkovom konaní znamená, že správny orgán je povinný dokázať vinu obvineného z priestupku, a ak sú o nej pochybnosti, musí rozhodnúť v prospech obvineného z priestupku (in dubio pro reo). Po preskúmaní rozhodnutia žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané na základe nedostatočnee zisteného stavu veci, preto podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. rozhodnutie žalovaného zrušil a vracia vec žalovanému na ďalšie konanie. V súvislosti so skutočnosťou, že žalobca žiadal zrušiť aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, súd tomuto návrhu nevyhovel a zrušil iba rozhodnutie žalovaného, pretože je toho názoru, že v tomto štádiu konania, pokiaľ žalovaný dospeje k záveru, že je treba vo veci doplniť dokazovanie, takýto úkon môže realizovať aj prostredníctvom správneho orgánu prvého stupňa, pretože podľa § 59 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. V ďalšom konaní je žalovaný povinný buď uplatniť zásadu in dubio pro reo a zmeniť prvostupňové rozhodnutie a konanie zastaviť, alebo doplniť dokazovanie v súdom naznačenom smere prostredníctvom správneho orgánu prvého stupňa. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, súd priznal náhradu trov konania. Vzhľadom na to, že žalobca v zákonom stanovenej lehote trovy konania nevyčíslil, súd preto vo veci postupoval podľa § 151 ods. 1 v spojení s ustanovením § 246c ods. 1 O.s.p., podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, s výnimkou trov právneho zastúpenia, ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Pretože úspešný žalobca trovy konania v zákonom stanovenej lehote nevyčíslil, preto súd aplikoval § 151 ods. 1, § 246c ods. 1 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.