Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 6S/34/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200849 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8015200849.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci žalobcu J. K., trvale bytom K. XXX/X, W., zast. JUDr. Jurajom Lukáčom, advokátom so sídlom Poprad, Nám. sv. Egídia 11/6, proti žalovanému Okresnému úradu Prešov, odboru výstavby a bytovej politiky so sídlom Námestie mieru 3, Prešov, za účasti 1/ T.. B. Y., trvale bytom L. A. XXXX/XX, O., 2/ T.. T. Y., trvale bytom L. A. XXXX/ XX, O., 3/ Z. W., trvale bytom W. XXX/XX, W., 4/ U. W., W. XXX/X, W., zast. starostkou Ing. Alžbetou Čekovskou, 5/ Okresného úradu Poprad, odbor starostlivosti o životné prostredie, so sídlom Partizánska 690/87, Poprad, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 22. júna 2015, číslo: OU-PO-OVBP2-2015/26798/71985/ŠSS-KK, na základe žaloby, jednohlasne takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný ako príslušný správny orgán na základe odvolania žalobcu preskúmal rozhodnutie stavebného úradu Obce Gánovce zo dňa 25.03.2015, č. 153/2015 (ďalej len rozhodnutie stavebného úradu), ktorým podľa § 88 ods. 1 písm. b/ a § 88a ods. 4 a ods. 7 zákona č.50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len Stavebný zákon) dodatočne povolil stavbu: „Oplotenie“ na pozemku parc. č. XX a XX k. ú. W. pre stavebníkov T.. B. Y. a manželku T.. T. Y. ( ďalej stavebníci) a súčasne podľa § 82 ods. 1 Stavebného zákona povolil užívanie tejto stavby s určením podmienok užívania tak, že podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie stavebného úradu potvrdil. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že proti rozhodnutiu stavebného úradu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal tvrdenie stavebného úradu, že rozhodnutie bolo zrušené na jeho podnet. Poukázal, že protest prokurátora Pd 165/14/7706-6 bol vydaný dňa 10.11.2014 a obec mu doručila rozhodnutie o zrušení právoplatného rozhodnutia až dňa 02.01.2015, preto žiadal o preverenie dátumu obdŕžania protestu okresného prokurátora obcou. Podľa jeho názoru pôvodné rozhodnutie bolo zrušené z dôvodu protiprávnosti, nakoľko on ako účastník konania bol opomenutý úmyselne z dôvodu rozporov, ktoré uvádzal, pričom nie sú odstránené dodnes a na protiprávne vystavanom kamennom múre nenastali žiadne zmeny, len stavebný úrad pozmenil paragrafové znenie s uvedením § 88 ods. 1 Stavebného zákona, ktorého nadpis je odstraňovanie stavieb. Argumentoval, že kamenný múr aj časť oplotenia, ktoré stavebník postavil, mu svojou mierou zasahujú do jeho práv a bez odstránenia rozporu nie je možné dodatočne povoliť tzv. oplotenie, keďže kamenný múr bol na parcele KN C XX až KN C XX/X v rozpore so Stavebným zákonom vystavaný svojimi základmi až na pozemok, ktorého vlastníkom nie je stavebník. Uviedol, že základ kamenného múra je taktiež vystavaný v rozpore s podmienkami praxe, kde sa odporúča (v podtatranskej oblasti) stavbu osadiť aspoň do hĺbky 1,20 m a z toho dôvodu môže táto stavba v budúcnosti ohroziť život a zdravie v jej blízkosti sa pohybujúcich obyvateľov. Uviedol obavu, že takto dodatočne postavený múr, ktorý je v základe postavený až na stranu jeho pozemku, bude v budúcnosti padať na oplotenie (ležiace medzi kamenným múrom a plechovou dvojgarážou). Stavebný úrad doposiaľ neurčil podmienky na dokončenie stavby a nenariadil úpravy už zrealizovanej stavby. Namietal, či stavebník podal žiadosť o stavebné povolenie oplotenia, citoval § 88a ods. 7, § 58, § 59, §§ 60-66 Stavebného zákona a uviedol, že doposiaľ nevie o tom, že stavebné konanie bolo začaté. Pracovník stavebného úradu dňa 18.03.2015 v dobe miestneho zisťovania nejavil záujem náležite zistiť skutkový stav a odmietol zápisnične uviesť všetky rozpory, ktoré namietal s tým, že dostane rozhodnutie, na ktoré sa bude môcť odvolať. Poukázal na doloženú fotodokumentáciu, z ktorej je možné zistiť, že správny orgán nekonal a nekoná zákonne a úmyselne ignoruje skutočnosť, že má náležite zistiť skutočnosti už v prvotnom konaní počas výkonu ohliadky, pretože je zjavné, že oplotenie vystavené stavebníkom je z väčšej časti na strane parcely KN C XX/X, ktorej nie je vlastníkom, čím sú dotknuté jeho vlastnícke práva. Žiadal preveriť postup odovzdania dokumentácie pri zmene vlastníka, taktiež žiadal o zákonné a nezaujaté preskúmanie zákonnosti výstavby, zákonnosti postupu Stavebného zákona, odstránenie rozporov dvoch sporiacich sa strán novou komisiou a vylúčenie z rozhodovania tých, ktorí už po druhýkrát konajú protiprávne dodatočným povolením stavby bez odstránenia rozporov. Poukázal na to, že mu stavebný úrad neumožnil vystavať drobné stavby a kladie si otázku, či dôvodom odmietania súhlasu bola skutočnosť, že osadí drobné stavby na protiprávne presahujúci základ a či tou skutočnosťou bolo aj to, že je stavebným úradom diskriminovaný. K odvolaniu sa vyjadrili stavebníci, ktorí vo vyjadrení zo dňa 15.05.2015 poukázali na to, že všetky námietky sa mali uplatniť na ústnom pojednávaní, prípadne aj deň pred dňom pojednávania a nie až v podanom odvolaní, a že kamenný múr začal odvolateľovi (žalobcovi) vadiť po tom, ako odmietli jeho požiadavku, aby ho využil ako jednu stenu pri stavbe dvojgaráže. Vyjadrili ochotu riešiť umiestnenie odvolateľovej stavby kompromisom, pričom dvojgaráž bola uskutočnená na základe oznámenia vo vzdialenosti 2 cm od hranice parciel, pričom sa začala realizovať 8 rokov po realizácii kamenného múra. Stavebníci opísali vývoj okolností až do dnešného stavu s uvedením postupu pri navážaní pozemku odvolateľa, nutnosť spevnenia oplotenia takto navezenou zeminou zo strany odvolateľa a taktiež zrealizovanie stavby s jeho ústnym súhlasom. Stavba oplotenia bola zahájená dňa 16.08.2003 a ukončená 06.08.2004, odvolateľ bol k realizácii ústretový, nápomocný, sprístupnil plochu v línii potrebnej pre výkop základu a rozšírenie a aj pre následnú realizáciu zosilnenia. Stavebníci pripustili, že stavbu oplotenia neohlásili, pretože vzhľadom na skutočnosť, že sa na danom mieste v minulosti nachádzalo oplotenie, ktoré následne odvolateľ postavil v inom riešení a len 800 mm pred kamennou stenou, sa pôvodne nachádzala zadná stena hospodárskej budovy s výškou v hrebeni 4500 mm, preto pomery, ktoré mali nastať po výstavbe kamenného múra nepovažovali za nové okolnosti. Odvolateľ v liste zo dňa 31.05.2015 reagoval na vyjadrenie stavebníkov, pričom namietal priebeh miestneho zisťovania, poukázal na protiprávnosť vo výkresoch priložených ku vyjadreniu k odvolaniu, kde v rezoch kamenného múra stavebníci priznali presah základu až na pozemok parc. č. XX/X k. ú. W., na výkresoch označený násyp považuje za účelový a nepravdivý a za viditeľný zásah do jeho práv považuje fotografovanie pozemku bez jeho vedomia. Taktiež tvrdenia o ústretovosti z jeho strany pri výstavbe kamenného múra - oplotenia sú nepravdivé, zavádzajúce a účelové a aj statikom za preukázané považuje drzé postavenie kamenného múra až na oplotenie a pod oplotenie. Uviedol, že protiprávne vystavané časti kamenného múra boli vystavané v čase jeho neprítomnosti a proti jeho vôli. Žalovaný ako príslušný odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu § 59 ods. 1 Správneho poriadku a porovnal ho s právnymi predpismi všeobecne záväznými a v tejto veci aplikovateľnými, ako aj s dôvodmi odvolateľa a podrobne popísal skutkový stav v čase vydania rozhodnutia. Stavebnému úradu bolo postúpené bývalým Krajským stavebným úradom v Prešove podanie žalobcu, na základe ktorého bol dňa 04.10.2011 vykonaný štátny stavebný dohľad na zistenie skutkového stavu vo veci uskutočnenia stavby oplotenia T.. B. Y. a T.. T. Y., ktorí ju uskutočnili bez stavebného povolenia, resp. ohlásenia. Orgán štátneho stavebného dohľadu vyzval stavebníkov k preukázaniu, že dodatočné povolenie oplotenia nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými Stavebným zákonom. Dňa 28.10.2011 stavebníci podali žiadosť o dodatočné stavebné povolenie na stavbu oplotenia na pozemku parc. č. XX a XX k.ú. W.. Stavebný úrad oznámením č. 508/2011 zo dňa 02.11.2011 oznámil známym účastníkom konania začatie konania o dodatočnom povolení stavby a nariadil ústne pojednávanie bez miestneho zisťovania na deň 09.11.2011 s upozornením, že účastníci konania môžu svoje námietky a pripomienky uplatniť najneskôr na tomto pojednávaní, inak sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad po preskúmaní žiadosti a predložených dokladov rozhodnutím č. 508/2011 zo dňa 25.11.2011 podľa § 88a ods. 4 vo väzbe na § 88 ods. 1 písm. b) a podľa § 88a ods. 9 Stavebného zákona dodatočne povolil stavebníkom stavbu: „Oplotenie“ na pozemku parc. č. XX a XX k.ú. W.. Proti uvedenému rozhodnutiu bol podaný Okresnou prokuratúrou v Prešove protest prokurátora č. Pd 165/14/7706-6 dňa 10.11.2014, v ktorom bolo namietané porušenie § 59 ods. 1, § 61 ods. 1 a 3 Stavebného zákona a navrhnuté zrušenie rozhodnutia stavebného úradu č. 508/2011 zo dňa 25.11.2011 o dodatočnom povolení stavby „Oplotenie“, umiestnenej na pozemku LV č. XX, parc. KN-C č. XX a XX - zastavané plochy a nádvoria k.ú. W. a jeho nahradenie novým rozhodnutím. Stavebný úrad na základe vyššie uvedeného vydal dňa 20.11.2014 rozhodnutie č. 921/2014, ktorým vyhovel protestu prokurátora zo dňa 10.11.2014 v celom rozsahu, a ktorým zrušil skoršie rozhodnutie č. 508/2011 zo dňa 24.11.2011 o dodatočnom povolení stavby „Oplotenie“ stavebníkov. Stavebný úrad následne oznámením č. 153/2015 zo dňa 20.02.2015 oznámil známym účastníkom konania a dotknutým orgánom podľa § 88a Stavebného zákona začatie konania o dodatočnom povolení stavby a nariadil ústne pojednávanie s miestnym zisťovaním na deň 18.03.2015 s upozornením, že účastníci konania môžu svoje námietky a pripomienky k dodatočnému povoleniu stavby uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní, príp. aj pred dňom ústneho pojednávania na Obecnom úrade v Gánovciach (na stavebnom úrade). Z ústneho pojednávania konaného dňa 18.03.2015 bol vyhotovený zápis, do ktorého stavebný úrad uviedol, že stavebník nemá žiadne námietky a účastník konania J. K. ( žalobca) sa vyjadril, že stavba nie je oplotenie, ale kamenný múr a tento múr nie je potrebný. Kópiu zápisu si žalobca prevzal, čo potvrdil svojím podpisom. Stavebný úrad po preskúmaní žiadosti a predložených dokladov rozhodnutím č. 153/2015 zo dňa 25.03.2015 podľa § 88 ods. 1 písm. b) a § 88a ods. 4 a ods. 7 Stavebného zákona dodatočne povolil stavbu: „Oplotenie“ na pozemku parc. č. XX a XX k. ú. W. pre stavebníkov a súčasne podľa § 82 ods. 1 Stavebného zákona povolil užívanie predmetnej stavby. Vo výroku rozhodnutia uviedol, že vznesenej námietke žalobcu nevyhovel, v odôvodnení rozhodnutia uviedol dôvody nevyhovenia tejto námietke a tiež riadne odôvodnil celé svoje rozhodnutie. Proti rozhodnutiu stavebného úradu sa odvolal žalobca. K odvolacej námietke žalobcu, že stavebný úrad nepravdivo uviedol, že rozhodnutie č. 508/2011 zo dňa 25.11.2011 bolo zrušené na jeho podnet, žalovaný poukázal, že skoršie rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby č. 508/2011 zo dňa 25.11.2011 bolo na podnet žalobcu zrušené rozhodnutím č. 921/2014 zo dňa 21.11.2014 z dôvodu jeho absencie ako účastníka konania. Stavebný úrad dôvodil, že protest prokurátora č. Pd 165/14/7706-6 zo dňa 10.11.2014, ktorý bol podaný na základe podnetu žalobcu, bol podkladom pre vydanie rozhodnutia zo dňa 20.11.2014, ktorým sa zrušilo pôvodné rozhodnutie č. 508/2011 zo dňa 25.11.2011 a následne stavebný úrad začal už z vlastného podnetu nové konanie vo veci dodatočného povolenia stavby. K námietke žalobcu, že neboli dodržané lehoty v konaní a na konanie podľa Stavebného zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, žalovaný konštatoval, že protest prokurátora zo dňa 10.11.2014 bol stavebnému úradu doručený dňa 14.11.2014. Dňa 20.11.2014 bolo stavebným úradom vydané rozhodnutie č. 921/2014 o vyhovení protestu prokurátora a zrušení rozhodnutia č. 508/2011 zo dňa 25.11.2011. Žalobca uviedol, že toto rozhodnutie mu bolo doručené až dňa 02.01.2015, takže lehoty neboli dodržané, k čomu žalovaný uviedol, že stavebný úrad konal v rámci konania č. 153/2015 v zákonných lehotách a preverovanie doručovania poštových zásielok Slovenskou poštou a.s. nie je v kompetencii žalovaného. K námietke o celkovej protiprávnosti rozhodnutia č. 508/2011 zo dňa 25.11.2011 žalovaný uviedol, že toto rozhodnutie nebolo predmetom preskúmavania v tomto novom odvolacom konaní. K námietke žalobcu o uvedení § 88 ods. 1 písm. b/ Stavebného zákona vo výroku rozhodnutia poukázal, že úprava v § 88a Stavebného zákona platí vo väzbe na § 88 ods. 1 písm. b/ Stavebného zákona. Podľa § 88 ods. 1 písm. b/ Stavebného zákona, stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom. Keďže Stavebný zákon takto upravuje procesnoprávny postup pri dodatočnom povoľovaní stavieb, stavebný úrad správne vo výroku rozhodnutia uviedol § 88 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona. K námietke o zásahu oplotenia do vlastníckych práv žalobcu žalovaný argumentoval, že podľa § 12 ods. 1 písm. b) vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len vyhláška č. 532/2002 Z. z.), pozemok zastavaný stavbou musí byť oplotený, ak treba zamedziť voľný pohyb osôb alebo zvierat. V žiadosti o dodatočné povolenie stavby, ktoré bolo stavebnému úradu doručené dňa 28.10.2011 stavebníci uviedli, že oplotenie bolo zrealizované v roku 2003. Podľa fotodokumentácie doloženej ku vyjadreniu zo dňa 13.05.2015 je preukázané, že oplotenie bolo už v roku 2006 zrealizované. Podľa výkresu č. 2 - „rezy oplotením“ zo dňa 12.05.2015, žalobcom napádaný základ oplotenia zasahuje do jeho pozemku pod zemou v šírke 15 cm, pričom pozemok žalobcu parc. č. XX/X k. ú. W. je navýšený oproti pozemku stavebníkov parc. č. XX k. ú W. o 65 cm. Fotografia žalobcu č. 4 priložená k odvolaniu preukazuje, že terén pozemku žalobcu je reálne navýšený, na fotografii č. 5 je viditeľný železný stĺpik a v tesnej blízkosti kamenného plota je postavená garáž žalobcu, ktorej časť uložená na betónovom základe oplotenia zasahujúcom do pozemku žalobcu by v prípade nutnosti odstránenia základu oplotenia musela byť taktiež odstránená. Celá nadzemná časť kamenného oplotenia je umiestnená na pozemku stavebníkov. Čiastočný zásah do vlastníckeho práva žalobcu je zrejmý i z vyjadrenia stavebníkov zo dňa 13.05.2015. Reálne odstránenie tohto základu by však znamenalo reálne odstránenie časti stavby garáže žalobcu. Nepriaznivý stav v dôsledku tohto zásahu do vlastníckeho práva žalobcu nebol žiadnym spôsobom preukázaný, nebolo preukázané žiadne obmedzenie žalobcu vo výkone jeho vlastníckeho práva. K námietke o statike kamenného oplotenia a možnom ohrození pri jeho narušení žalovaný uviedol, že technický stav kamenného oplotenia bol zhodnotený statickou kanceláriou a autorizovaným stavebným inžinierom, ktorý v statickom posudku zo dňa 12.05.2015 uviedol, že oplotenie - kamenný múr je založený na vyhovujúcom základe, odoláva vodorovnému tlaku zeminy a je schopný riadne si plniť svoju funkciu bez toho, aby predstavoval riziko pádu, ohrozenia na živote, či zdraví osôb. Takýto statický posudok vyhotovený oprávnenou osobou tak, ako to ukladá § 46 Stavebného zákona, stavebný úrad ani žalovaný nemá dôvod spochybňovať. K námietke o dokončení stavby žalovaný argumentoval, že stavebný úrad v rozhodnutí č. 153/2015 zo dňa 25.03.2015 stručne opísal už uskutočnenú stavbu a pre užívanie stavby určil podľa § 82 ods. 1 Stavebného zákona podmienky udržiavať kolaudovanú stavbu v prevádzky schopnom stave, a aby stavba po celý čas ekonomicky odôvodnenej životnosti vyhovovala základným požiadavkám na stavby v súlade s § 43d Stavebného zákona. Keďže stavba je preukázateľne dokončená, nebol dôvod určovať v rozhodnutí podmienky pre jej dokončenie. K námietke žalobcu o podaní žiadosti o stavebné povolenie žalovaný uviedol, že stavebníci podali na stavebný úrad žiadosť o dodatočné povolenie stavby dňa 28.10.2011. K námietke žalobcu, že nevedel o začatí konania o dodatočnom povolení stavby žalovaný dôvodil, že oznámenie o začatí konania o dodatočnom povolení stavby č. 153/2015 zo dňa 20.02.2015 bolo žalobcovi doručené dňa 26.02.2015, čo potvrdil svojim podpisom na poštovej doručenke. K námietke žalobcu o tom, že stavebný úrad odmietol zapísať všetky námietky pri miestnom zisťovaní žalovaný konštatoval, že v zápise z miestneho zisťovania konaného dňa 18.03.2015 je uvedená námietka žalobcu, že predmetná stavba nie je oplotenie, ale múr a tento tam nie je potrebný a v dolnej časti sa nachádza jeho podpis preukazujúci, že mu bola odovzdaná kópia zápisu. K námietke žalobcu o neumožnení vystavať si drobné stavby žalovaný argumentoval, že predmetom tohto konania bolo kamenné oplotenie, preto sa odvolací orgán k tejto námietke nemôže vyjadriť. Žalovaný ďalej k veci uviedol, že stavebný úrad má v zmysle protestu prokurátora č. Pd 165/14/7706-6 zo dňa 10.11.2014 rešpektovať koncentračnú zásadu, v súlade s ktorou stavebný úrad vyzve všetkých účastníkov konania, aby vzniesli svoje pripomienky a námietky, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť svoje námietky a upozorní ich, že na neskoršie podané námietky sa neprihliadne. Takýto právny názor vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 6 Sžp 1/2011 zo dňa 20.07.2011. Na námietky žalobcu sa teda nemalo prihliadať, avšak žalovaný ako odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Žalovaný v závere zhrnul, že rozhodnutie stavebného úradu vychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci, boli zistené všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, v odôvodnení rozhodnutia bola opísaná podstata veci, rozbor dôkazov a ostatných podkladov pre rozhodnutie, následne bol posúdený právny význam podstatných skutočností a vyslovený úsudok o predmete konania. Včas podanou žalobou žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. V žalobe poukázal na skutkový stav a právne posúdenie. Namietal, že s otázkou umiestnenia oplotenia sa správny orgán nevysporiadal. Podľa jeho názoru predmetná stavba zasahuje do jeho pozemku, pretože svojim podzemným umiestnením sa nachádza aj na parcele č. 31/1. Stavebný úrad vydal rozhodnutie na základe nesprávne a neúplne zisteného skutočného stavu veci, ktorého výrok navyše legalizuje len časť uvedenej stavby nachádzajúcej sa na parcelách č. 36 a XX k. ú. W. a nezaoberá sa skutočnosťou, že je v časti neoprávnene postavená na pozemku žalobcu parcelné číslo XX/X k. ú. W., pričom v danom prípade ide o čiernu stavbu porušujúcu vlastnícke práva žalobcu v zmysle pokojného a nerušeného užívania svojho pozemku v zmysle § 126 Občianskeho zákonníka. Správny orgán sa nevysporiadal s námietkami a návrhmi žalobcu, nezistil spoľahlivo skutkový stav veci, pri miestnom zisťovaní odmietol zápisnične uviesť všetky žalobcove námietky so zavádzajúcim odôvodnením, že žalobca dostane rozhodnutie, proti ktorému bude môcť podať opravný prostriedok. V odôvodnení potvrdzujúceho rozhodnutia sa žalovaný zaviazal posúdiť súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní, zistiť presný a úplný skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, čo však nedodržal. Namietal, že stavebný úrad ani žalovaný nepostupoval správne, keď po oboznámení sa so skutočnosťou, že predmetná stavba zasahuje do pozemku žalobcu nepostupovali v súlade s § 137 Stavebného zákona a nerešpektovali tak vlastnícke práva žalobcu v zmysle článku 20 Ústavy SR a § 126 Občianskeho zákonníka. Povinnosťou správnych orgánov bolo pokúsiť sa o dosiahnutie dohody alebo odkázať účastníkov konania na príslušný súd, ak by k dohode nedošlo. Tým, že správne orgány k dohode neviedli, ani sa ňou nezaoberali, odňali účastníkom možnosť konať. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetná stavba - oplotenie, zasahuje do jeho pozemku stavebný úrad ani žalovaný nevydali dodatočné povolenie k celej stavbe, k celému oploteniu, ako im to ukladá v § 66 Stavebný zákon, ale len k jej časti nachádzajúcej sa na parc. č. 36 a XX. Časť stavby - oplotenia, nachádzajúca sa na pozemku žalobcu parcele č. XX/X ostáva naďalej nelegálnou stavbou. Na základe týchto skutočností rozhodnutia stavebného úradu aj žalovaného sú nezákonné, pretože boli vydané v rozpore s platnými právnymi predpismi, stavebný úrad porušil § 3 ods. 4 Správneho poriadku, pretože nezistil spoľahlivo skutkový stav, porušil § 3 ods. 2 Správneho poriadku, pretože nepostupoval v úzkej súčinnosti s ním ako účastníkom konania, nevysporiadal sa s jeho návrhmi ani s jeho námietkami k vykonaným dôkazom, nerešpektoval ani jeho návrh na preskúmanie zásahu do jeho vlastníckeho práva a ani neuviedol, z akého dôvodu nerešpektoval vlastnícke právo žalobcu, čo je v rozpore s § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Napriek tomu, že k odvolaniu predložil správnemu orgánu tvrdenie o tom, že pri prejednávaní nedostatkov, ktoré správny orgán zistil počas ústneho pojednávania nie je pravdivé tvrdenie, že všetky namietané skutočnosti boli zaprotokolované, žalovaný nedoplnil konanie v súlade s § 59 ods. 1 Správneho poriadku, ani nerozhodol podľa § 59 ods. 3 Správneho poriadku tak, že by rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie a konal tak v rozpore so zákonom. Stavebný úrad na jeho námietky a návrhy neprihliadal. Neobstojí ani argumentácia žalovaného, že z jeho strany nebolo preukázané žiadne obmedzenie vo výkone jeho vlastníckeho práva, pretože túto skutočnosť mali príslušné správne orgány povinnosť skúmať pri skúmaní skutočného stavu. Uvedené tvrdenie o nepreukázaní jeho obmedzenia je vyvrátené priamo tvrdeniami stavebníkov, ktorí vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedli, že kamenný múr mu začal vadiť po tom, ako odmietli jeho požiadavku, aby ho využil ako jednu stenu pri stavbe dvojgaráže. Do zásahu jeho vlastníckeho práva dochádza tým spôsobom, že stavebníci týmto neoprávneným zásahom v rámci iného konania o povolení drobnej stavby - dvojgaráže neumožnili mu vyhotoviť dvojgaráž s pevným základom, nakoľko by tento zasahoval do stavby kamenného múra nachádzajúceho sa neoprávnene na žalobcovom pozemku. Žalovaný zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí a žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.09.2015, č. k. 6S/34/2015-16, postupom podľa § 250 ods. 1 O.s.p. zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) pribral do konania ďalších účastníkov v 1/ až 5/ rade, ktorí boli účastníkmi správneho konania. Krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednohlasne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo rozhodnutie a postup správneho orgánu je v súlade so zákonom. Predmetom preskúmania je rozhodnutie správneho orgánu, ktorým podľa § 88 ods. 1 písm. b/ a § 88a ods. 4/ a ods. 7/ Stavebného zákona dodatočne povolil stavbu „Oplotenie“ na parcele č. XX a XX k. ú. W. pre stavebníkov ako stavbu trvalú, na dobu neurčitú s tým, že oplotenie tvorí kamenný múr o rozmeroch 4,1 m x 2,0 m x 0,3 m, ktorý je postavený na betónovom základe hĺbky 0,8 m. Oplotenie je situované tak, že ide presne po hranici pozemku stavebníkov a nadväzuje na kamenný múr stavebníkov pozdĺž ulice K.. Samotný múr je postavený z travertínových kameňov zo zbúranej stodoly na betónovú maltu s vyšpárovaním a ukončenie betónovou čiapkou. Zároveň podľa § 82 ods. 1 Stavebného zákona povolil užívanie stavby „Oplotenie“ na parcelách č. XX a XX v k. ú. W. pre stavebníkov a určil podmienky udržiavať kolaudovanú stavbu v prevádzky schopnom stave tak, aby nevznikalo nebezpečenstvo požiarnych a hygienických závad, aby nedochádzalo k jej znehodnoteniu alebo ohrozeniu jej vzhľadu a aby sa čo najviac predĺžila jej užívateľnosť v súlade s § 86 Stavebného zákona, a že stavba musí po celý čas ekonomicky odôvodnenej životnosti vyhovovať základným požiadavkám na stavby v súlade s § 43d Stavebného zákona. Podľa § 88a ods. 1 Stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. Podľa § 88a ods. 2 Stavebného zákona, ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. Podľa § 88a ods. 4 Stavebného zákona, v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby. Podľa § 88a ods. 7 Stavebného zákona, na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66. Z obsahu administratívneho spisu a z rozhodnutí správnych orgánov nepochybne vyplýva, že stavebníci uskutočnili stavbu oplotenia na svojom pozemku bez stavebného povolenia. Stavebný úrad oznámením zo dňa 20.02.2015, č. 153/2015, oznámil účastníkom konania a dotknutým orgánom podľa § 88a Stavebného zákona začatie konania o dodatočnom povolení stavby a nariadil ústne pojednávanie s miestnym zisťovaním na deň 18.03.2015 s upozornením, že účastníci konania môžu svoje námietky a pripomienky k dodatočnému povoleniu stavby uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní, resp. aj pred dňom ústneho pojednávania na stavebnom úrade. Z ústneho pojednávania konaného dňa 18.03.2015 bol vyhotovený zápis, z ktorého vyplýva, že stavebníci nemali žiadne námietky a účastník konania J. K. (žalobca) uviedol, že stavba nie je oplotenie, ale kamenný múr, a tento múr nie je potrebný. Kópiu tohto zápisu si prevzal, čo potvrdil svojim podpisom. Žiadne iné námietky do tohto zápisu neuviedol. Stavebný úrad vydal dňa 25.03.2015 rozhodnutie č. 153/2015, ktorým dodatočne povolil vyššie uvedenú stavbu a zároveň povolil užívanie tejto predmetnej stavby s určením podmienok na jej užívanie. Krajský súd sa stotožnil s argumentáciou správnych orgánov, že dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia stavby uskutočnenej v rozpore so stavebným povolením nie je v rozpore s verejnými záujmami spočíva na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia zákona. Verejnými záujmami sú záujmy chránené Stavebným zákonom, t.j. také, ktoré sú v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a osobitnými predpismi. Posúdenie súladu s nimi vykonáva príslušný prvostupňový správny orgán. Z vyššie citovaných ustanovení Stavebného zákona vyplýva, že určenie podmienok rozhodnutia je podľa § 88a ods. 4 Stavebného zákona v pôsobnosti stavebného úradu. Stavebný úrad má voči neoprávnenému stavebníkovi nielen právo, ale aj povinnosť chrániť oprávnené záujmy účastníkov konania vo vzťahu k stavbám, čo vykonáva uložením takých opatrení, ktoré znížia riziko poškodzovania stavieb na minimum. Môže nariadiť aj také opatrenia, s ktorými vlastníci stavieb nesúhlasia. V danom prípade mal stavebný úrad stavebníkmi za preukázané, že dodatočné povolenie stavby „Oplotenie“ nebude v rozpore s verejnými záujmami i na základe vytyčovacieho náčrtu na vytýčenie časti hranice medzi pozemkami parc. č. XX a XX/X k. ú. W. zo dňa 18.10.2011, kópie katastrálnej mapy zo dňa 24.10.2011, výpisu z LV č. XX k. ú. W., jednoduchého technického opisu a výkresu zo dňa 27.10.2011, fotodokumentácie vykonanej v rámci štátneho stavebného dohľadu zo dňa 04.10.2011 i ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním uskutočneného dňa 18.03.2015. Krajský súd pokladá všetky uplatnené námietky žalobcu vo vzťahu k vecnej správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia za neopodstatnené a nedôvodné. K námietke o nevysporiadaní sa stavebného úradu s umiestnením oplotenia poukazuje, že stavebný úrad v rozhodnutí zo dňa 25.03.2015 podľa § 88 ods. 1 písm. b/ a § 88a ods. 4 a 7 Stavebného zákona dodatočne povolil stavbu tak, že presne opísal jej umiestnenie, rozmery, že oplotenie je situované tak, že ide presne po hranici pozemku stavebníkov a nadväzuje na kamenný múr stavebníkov pozdĺž ulice K., preto je táto žalobná námietka nedôvodná. K námietke o existencii čiernej stavby porušujúcej vlastnícke práva žalobcu v zmysle pokojného a nerušeného užívania pozemku podľa § 126 Občianskeho zákonníka krajský súd poukazuje, že toto ustanovenie upravuje nárok vlastníka na súdnu ochranu, ktorú možno realizovať najmä prostredníctvom dvoch typov žalôb, a to žaloby na vydanie veci a zapieracou žalobou. Obe žaloby sú žalobami na plnenie a chránia obsah vlastníckeho práva. Žalobca touto námietkou argumentuje, že svoj nárok si mohol uplatňovať súdnou cestou, avšak pre potreby konania správnych orgánov bola táto námietka právne irelevantná. Žalobca namieta presah predmetnej stavby do jeho pozemku, pretože sa svojím podzemným umiestnením nachádza aj na parcele č. XX/X k. ú. W., a že žalovaný legalizoval len časť stavby na parc. č. XX a XX k. ú. W.. S touto námietkou sa podrobne zaoberal žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia. Krajský súd len poukazuje, že stavebníci sa dňa 13.05.2015 vyjadrili k tejto námietke žalobcu a doložili výkres preukazujúci, že časť základu oplotenia sa nachádza pod povrchom pozemku žalobcu. Je však nutné zdôrazniť, že k reálnemu zameraniu rozsahu zásahu základu oplotenia nebolo možné pristúpiť, nakoľko sa tento nachádza pod nánosom zeminy a žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na ustanovenie § 12 ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 532/2002. Stavebný zákon však neuvádza definíciu oplotenia. V žiadosti o dodatočné oplotenie stavby, ktoré bolo stavebnému úradu doručené dňa 28.10.2011 stavebníci uviedli, že oplotenie bolo zrealizované v roku 2003. Podľa fotodokumentácie doloženej stavebníkmi k vyjadreniu zo dňa 13.05.2015 je preukázané, že oplotenie bolo už v roku 2006 vyhotovené. Podľa výkresu č. 2 Rezy oplotením zo dňa 12.05.2015 žalobcom napádaný základ oplotenia zasahuje do jeho pozemku pod zemou v šírke 15 cm, pričom pozemok žalobcu parc. č. XX/X k. ú. W. je navýšený oproti pozemku stavebníkov parc. č. XX k. ú. W. o 65 cm. Fotografia žalobcu č. 4 priložená k odvolaniu preukazuje, že terén jeho pozemku je reálne navýšený, na fotografii č. 5 je viditeľný železný stĺpik a v tesnej blízkosti kamenného plota je postavená garáž žalobcu, ktorej časť je osadená na betónovom základe oplotenia zasahujúcom do pozemku žalobcu, ktorá by v prípade nutnosti odstránenia základu oplotenia musela byť taktiež odstránená. Celá nadzemná časť kamenného oplotenia je však umiestnená na pozemku stavebníkov. Čiastočný zásah do vlastníckeho práva žalobcu je zrejmý i z vyjadrenia stavebníkov zo dňa 13.05.2015. Reálne odstránenie tohto základu by však znamenalo reálne odstránenie časti stavby garáže žalobcu a nepriaznivý stav v dôsledku tohto zásahu do vlastníckeho práva žalobcu nebol žiadnym spôsobom preukázaný, nebolo preukázané žiadne obmedzenie žalobcu vo výkone jeho vlastníckeho práva. Vlastníkovi pozemku nevyplýva všeobecná povinnosť oplotiť svoj pozemok a stavebný zákon ani vyhláška č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len vyhláška č.532/2002 Z.z.) neuvádzajú presnú definíciu pojmu plot alebo oplotenie. Stavebný zákon v § 139b ods. 7 písm. b/ uvádza, že za drobné stavby sa považuje aj oplotenie. Podľa § 55 ods.2 Stavebného poriadku pri drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie, t.j. aj pri oplotení, postačuje stavebnému úradu len ohlásenie. Zo spisového materiálu správneho orgánu vyplýva, že medzi žalobcom a stavebníkmi existuje vlastnícky spor, ktorého podstatou je vyriešenie otázky vlastníctva určitej presne neurčenej plochy presahu základu oplotenia. Samotná stavba oplotenia sa podľa protokolu o vytýčení hranice pozemku č. V-25/2011 zo dňa 18.10.2011 nachádza na pozemku stavebníkov a táto skutočnosť je nesporná. Taktiež fotodokumentácia preukazuje, že už v roku 2006 bola stavba kamenného oplotenia v namietanej časti uskutočnená. Stavebníci uviedli, že návrh týkajúci sa oplotenia v rámci hranice pozemkov bol žalobcovi predstavený a tento nemal výhrady, len požadoval, aby kamenná stena ako súčasť oplotenia v kúte na rozdiel od sokla neprebiehala v osi, ale bola umiestnená celá na pozemku stavebníkov. Oplotenie bolo zrealizované s ústnym súhlasom žalobcu, stavebné práce boli ukončené v roku 2004, žalobca bol pri realizácii kamenného múra ústretový, sprístupnil plochu v línii potrebnej pre výkop základu aj rozšírenie. S ohľadom na veľký časový odstup od uskutočnenia stavby oplotenia po prvý úkon o zamedzení zásahu do vlastníckych práv žalobcu je dôležité prihliadnuť na to, že stavebníci uskutočnili oplotenie na svojom pozemku. V minulosti sa na danom mieste nachádzalo staré oplotenie a nové oplotenie bolo uskutočnené so súhlasom žalobcu, taktiež technické riešenie bolo spoločne odsúhlasené. Na zriadení oplotenia sa žalobca a stavebníci dohodli, stavebníci umiestnili celé teleso oplotenia na pozemku parc. č. XX a XX k. ú. W., preto je potrebné poukázať aj na ochranu dobrej viery stavebníkov, pretože títo boli dobromyseľní. K námietke žalobcu, že stavebný úrad odmietol uviesť žalobcove námietky do zápisnice dňa 18.03.2015 z ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním, krajský súd sa stotožňuje s argumentáciou správneho orgánu. Žalobca sa vyjadril v tom zmysle, že stavba nie je oplotenie, ale kamenný múr a tento tam nie je potrebný. Žalobca na znak súhlasu s obsahom zápisu túto zápisnicu podpísal, resp. potvrdil jej prevzatie, neuviedol tam žiadne svoje výhrady, námietky, resp. po prevzatí tejto zápisnice zo dňa 18.03.2015 mal možnosť tieto svoje námietky zaslať stavebnému úradu v písomnom podaní, pričom túto možnosť nevyužil. Žalobca takisto nepreukázal svoju námietku, že stavebný úrad postupoval tendenčne, a preto ju súd považoval za neoprávnenú. K námietke žalobcu o zásahu do jeho vlastníckeho práva na základe výkresu č. 2 krajský súd poukazuje, že v priebehu celého správneho konania túto námietku žalobca neuplatnil. V čase uskutočnenia stavby oplotenia, kedy bolo možné zdokumentovať prípadný zásah do pozemku žalobcu nebolo vyhotovené porealizačné zameranie stavby, preto je akýkoľvek presah sporný aj s poukazom na to, že základ oplotenia bol zeminou zasypaný žalobcom a jediným spôsobom preukazujúcim toto tvrdenie by bola absolútna odkrývka základov oplotenia a nové zameranie hranice pozemkov i zásahu základov do pozemku žalobcu, ktorý má na svojom pozemku pri spornom oplotení umiestnenú stavbu dvojgaráže. Uplatnená námietka v konaní nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia, nakoľko je potrebné zhodnotiť reálny zásah do vlastníckeho práva, otázku primeranosti a vzájomnosti v uplatňovaných námietkach žalobcu, teda že samotné odstraňovanie časti základu plota je nutné považovať za neprimeraný zásah pri uplatňovaní práva v rozpore s dobrými mravmi. Geodetické zameranie oplotenia bolo vykonané pri vytýčení Ing. Z. C., autorizovaným geodetom a kartografom dňa 18.11.2011 pri zasypanom základe múra. Pri vyhotovovaní vytyčovacieho náčrtu v roku 2011 platila Smernica na meranie a vykonávanie zmien v súbore geodetických informácií katastra nehnuteľností, ktorú vydal ÚGKK SR pod číslom S 74.20.73.43.20 v roku 1999. V laboratórnych podmienkach (bez vplyvov ako nárazový vietor, vplyv slnečného žiarenia, na rozťažnosť materiálov, sadanie pôdy pod tiažou geodetickej techniky a pod.) by bolo možné uplatňovať porovnanie presnosti 14 cm, preto s prihliadnutím na nehomogenitu výsledkov merania možno pripustiť odchýlku vo vytýčení hranice pozemku 14 cm, čo by znamenalo otáznosť presahu základu oplotenia do pozemku žalobcu. Z logickej úvahy vyplýva, že keďže oplotenie slúži na vytvorenie bariéry medzi pozemkami z dôvodu zabránenia nežiaducemu vnikaniu zvierat a pod., tvorí toto oplotenie zároveň hranicu medzi pozemkami. Keď samotné oplotenie je hranicou pozemku, je viac než logické, že jeho základ musí zasahovať do oboch pozemkov hranicu ktorých tvorí v danom prípade. Keďže ide o kamenný múr o výške cca 2,0 m, jeho výstavba trvala určitú dobu, kedy žalobca voči jeho výstavbe nenamietal, z čoho možno vyvodiť, že s jeho výstavbou súhlasil, čím súhlasil aj s umiestňovaním základu. K námietke o nutnosti aplikácie § 137 Stavebného zákona, krajský súd poukazuje na to, že sám prokurátor v proteste zo dňa 10.11.2014 upozornil stavebný úrad, že v konaní je potrebné súčasne rešpektovať koncentračnú zásadu, v súlade s ktorou stavebný úrad vyzve všetkých účastníkov konania, aby vzniesli svoje pripomienky a námietky. Stavebný úrad v oznámení č. 153/2015 zo dňa 20.02.2015 uviedol, že účastníci konania môžu svoje námietky a stanoviská uplatniť v súlade s § 80 ods. 2 Stavebného zákona, najneskôr pri ústnom pojednávaní, prípadne aj predo dňom ústneho pojednávania na Obecnom úrade v Gánovciach. Žalobca na ústnom pojednávaní dňa 18.03.2015 nevzniesol námietku do zásahov do vlastníckeho práva, túto uplatnil až v podanom odvolaní, preto žalovaný v napadnutom rozhodnutí argumentoval aj rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžp 1/2011 zo dňa 20.07.2011. Žalovaný však preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Účastníci boli o koncentračnej zásade poučení v tomto oznámení zo dňa 20.02.2015, teda svoje námietky mal žalobca uplatniť na tomto pojednávaní, prípadne aj pred dňom ústneho pojednávania. Na ostatné námietky sa podľa koncentračnej zásady nemá prihliadať. Námietka žalobcu, že nebol upovedomený o predložení odvolania žalovanému je nedôvodná. Stavebný úrad listom zo dňa 17.06.2015 upovedomil žalobcu, že jeho list č. 4391/2015 zo dňa 31.05.2015 bol zaslaný druhostupňovému správnemu orgánu, nakoľko prebieha riadne odvolacie konanie a Stavebný úrad Gánovce bude rešpektovať riadne rozhodnutie okresného úradu. Správny poriadok v § 57 ods. 2 neustanovuje formu, akou má byť účastník konania upovedomený o predložení odvolania odvolaciemu orgánu, ale z uvedeného listu je zrejmé, že žalobca o tom, že spisový materiál bol predložený odvolaciemu orgánu bol informovaný, preto je táto námietka žalobcu nedôvodná. K námietke o nelegálnej časti základov oplotenia, a teda že v časti presahu základov oplotenia na pozemok žalobcu parc. č. XX/X k. ú. W. možno označiť túto stavbu za neoprávnenú, krajský súd poukazuje na § 135c Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len vlastník stavby). Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä že zriadi za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe. V prípade, ak dôjde k postaveniu neoprávnenej stavby, t. j. postaveniu stavby na cudzom pozemku, hoci na to stavebník nemá právo, môže sa vlastník pozemku domáhať na súde odstránenia stavby na náklady toho, kto stavbu zriadil. Pre podanie žaloby nie je podstatné, či stavba bola zriadená v súlade so stavebným povolením alebo nie, ale neexistencia oprávnenia vlastníka stavby postaviť túto stavbu na cudzom pozemku. V prípade úspechu vlastníka pozemku následne súd zaviaže vlastníka stavby na odstránenie takejto neoprávnenej stavby na vlastné náklady. V prípade, ak by vlastník stavby dobrovoľne nesplnil to, čo mu bolo uložené právoplatným rozsudkom súdu, môže sa vlastník pozemku domáhať vykonania exekúcie. Občiansky zákonník upravuje aj iné spôsoby, ako môže súd takúto situáciu riešiť. Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, napr. z dôvodu príliš vysokých nákladov na odstránenie, môže súd prikázať stavbu do vlastníctva vlastníkovi pozemku za náhradu, ktorú je vlastník pozemku povinný nahradiť tomu, kto stavbu zriadil. Takýto postup je však možný len za predpokladu, že s tým vlastník pozemku súhlasí. Súd môže rozhodnúť aj o tom, že vlastníkom stavby je aj naďalej stavebník, ak je to spravodlivé, napr. vzhľadom na dobromyseľnosť stavebníka. V takomto prípade usporiada pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby zriadením vecného bremena za náhradu, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe. Všetky tieto spôsoby sú viazané na návrh vlastníka pozemku, ktorý má výlučnú aktívnu legitimáciu, preto je v tomto prípade otázne, prečo žalobca domáhajúc sa ochrany proti zásahu do svojho vlastníckeho práva, nevyužil tieto právne inštitúty. Žalobca nepredložil relevantné dôkazy, ktorými by preukázal, že realizáciou oplotenia došlo k takému zásahu do jeho subjektívnych práv žalobcu, pre ktoré by sa žiadosti o dodatočné povolenie stavby nemalo vyhovieť. Žalovaný po preskúmaní spisového materiálu a porovnaní rozhodnutia stavebného úradu so všeobecne záväznými právnymi predpismi nezistil v konaní a rozhodnutí stavebného úradu žiadne porušenia zákona. Stavebníci uniesli svoje dôkazné bremeno, predložili doklady o tom, že aj keď stavbu začali bez právoplatného stavebného povolenia, postavená stavba je v súlade s verejnými záujmami, a preto nebol dôvod na nariadenie odstránenia tejto stavby. Žalobca nepreukázal súdu, že rozhodnutiami a postupom stavebného úradu a žalovaného bol ukrátený na svojich právach v zmysle § 247 ods. 1 O.s.p. Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca nebol v konaní úspešný, žalovaný ani ďalší účastníci konania nemajú zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.