KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Prešov19. 1. 2016plný text

Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 4S/36/2015 z 19. 1. 2016

CitáciaUznesenie Krajského súdu Prešov z 19. januára 2016, sp. zn. 4S/36/2015, ECLI:SK:KSPO:2016:8015200878.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4S/36/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200878
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8015200878.2

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa O., s.r.o., so sídlom v V., X. 8, H.: XX XXX XXX,
zastúpeného JUDr. Michalom Feciľakom, advokátom, AK Prešov, Jesenná 8, proti odporcovi Daňovému
úradu Prešov, so sídlom v Prešove, Hviezdoslavova 7, v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy
takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 08.09.2015 označeným ako „Žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy“ sa
navrhovateľ domáha toho, aby súd uložil odporcovi povinnosť vo veci daňovej kontroly dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2009 vykonávanej u navrhovateľa, spoločnosti
BENC, s.r.o., konať a umožniť navrhovateľovi nahliadnuť do predmetného spisu - požadovaných listín, t.j.
písomností, na základe ktorých odporca vykonal dožiadanie u iného daňového subjektu a do zápisnice
z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s predmetnou daňovou
kontrolou vykonávanou u navrhovateľa, a to v zmysle § 23 ods. 1 druhá veta v spojení s § 45 ods.
1 písm. d/ Daňového poriadku, v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia. Zároveň si navrhovateľ
uplatnil trovy konania.

Navrhovateľ uviedol, že dňa 04.12.2014 ako účastník konania vo veci daňovej kontroly dane z pridanej
hodnoty požiadal odporcu o nazretie do spisu. Navrhovateľ mal záujem nahliadnuť aj do písomností, na
základe ktorých odporca vykonal dožiadanie u iného daňového subjektu, ako aj o nazretie do zápisnice
z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s predmetnou daňovou
kontrolou. Do týchto písomností odporca navrhovateľovi nahliadnuť neumožnil s odkazom na § 11 ods.
1 a § 23 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok).

Navrhovateľ podal proti tomuto postupu odporcu dňa 5.12.2014 sťažnosť, keďže mal za to, že odporca
odmietnutím nahliadnutia do požadovaných dokladov konal v rozpore s § 23 ods. 1 druhá veta Daňového
poriadku a tiež v rozpore s § 45 ods. 1 písm. d/ tohto zákona.

Odporca podanú sťažnosť vyhodnotil ako neopodstatnenú, keďže v postupe odporcu nebolo zistené
porušenie príslušných právnych predpisov a ani interných riadiacich aktov. Odporca poukázal na to, že v
spisovom materiáli, do ktorého nazretia sa sťažovateľ domáha, sú informácie o inom daňovom subjekte
získané pri správe daní, ktoré sa týkajú jeho daňových povinností súvisiacich s platbou dane s uvedenou
konkrétnou sumou, pričom ide o daňové tajomstvo.



Listom zo dňa 26.03.2015 podal navrhovateľ sťažnosť proti vybaveniu sťažnosti odporcom, ktorú
odporca postúpil na priame vybavenie príslušnému orgánu, Finančnému riaditeľstvu Slovenskej
republiky, oddelenie vnútornej kontroly. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky vyhodnotilo sťažnosť
navrhovateľa ako neopodstatnenú, pričom konštatovalo, že príslušný daňový úrad postupoval vo veci
nazretia do spisov v súlade s príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku.

Navrhovateľ má však za to, že postup odporcu bol nezákonný, v rozpore s § 23 ods. 1 a § 45 ods. 1
písm. d/ Daňového poriadku, keďže vo veci neexistuje zákonný dôvod na odmietnutie nahliadnutia do
požadovaných listín navrhovateľovi. Navrhovateľ tak má za to, že odporca nekoná v súlade so zákonom
a je preto nečinný, ak navrhovateľovi doposiaľ neumožnil nahliadnuť do ním požadovaných listín.

Odporca vo vyjadrení zo dňa 04.11.2015 navrhol, aby Krajský súd v Prešove návrh navrhovateľa
zamietol a navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania. Uviedol, že návrh je v celom rozsahu
nedôvodný, pretože odporca postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku a
jeho postup tak nie je možné označiť za nečinnosť. Je nepochybné, že odporca odmietol umožniť
navrhovateľovi nahliadnutie do spisu v tej časti, ktorá obsahovala daňové tajomstvo vo vzťahu k
informáciám týkajúcich sa tretieho subjektu, čoho dôkazom je Úradný záznam zo dňa 04.12.2014 č.
9700303/5/5301310/2014.

Odporca citoval § 3 ods. 1, § 11 Daňového poriadku, poukázal na § 264 ods. 1 Trestného zákona a na
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžnč/1/2010, sp. zn. 2 Sžnč/2/2014 a na
nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/07.

Krajský súd v Prešove ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 246 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len O.s.p.) postupom podľa § 250t O.s.p., upravujúcim konanie proti nečinnosti orgánu
verejnej správy, preskúmal podaný návrh, oboznámil sa s priloženými dokladmi, administratívnym
spisovým materiálom, s vyjadrením odporcu, pričom dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je
nedôvodný.

Z podaného návrhu je zrejmé, že navrhovateľ si uplatňuje svoj nárok podľa § 250t O.s.p., pričom namieta
postup odporcu ako správcu dane vo vzťahu k prebiehajúcej daňovej kontrole u navrhovateľa ako
daňového subjektu vo veci daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až
december 2009, ktorým odporca neumožnil navrhovateľovi nahliadnutie do časti spisového materiálu vo
vzťahu k vykonanému dožiadaniu s odôvodnením, že ide o informácie o treťom subjekte podliehajúce
daňovému tajomstvu.

Podľa § 250t ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy
nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v
konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať
a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje
osobitný predpis.

Podľa § 250t ods. 4 O.s.p. súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie,
vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania
a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť.
Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh
súd zamietne.

Súd sa v konaní v zmysle príslušných ustanovení štvrtej hlavy piatej časti O.s.p. označenej ako ,,Konanie
proti nečinnosti orgánu verejnej správy" zameriava na poskytnutie ochrany fyzickej osobe alebo
právnickej osobe, do práv ktorej bolo zasiahnuté nečinnosťou orgánu verejnej správy a to tak, že na
návrh dotknutej osoby môže súd uložiť nečinnému orgánu povinnosť v danej veci konať a v primeranej
lehote vo veci rozhodnúť. Súd je oprávnený takto rozhodnúť za predpokladu, že vo veci dospeje k záveru,
že orgán verejnej správy vo veci týkajúcej sa navrhovateľa bez vážneho dôvodu nekoná spôsobom
upraveným príslušným právnym predpisom, hoci by konať mohol a mal.

Pod pojmom nečinnosť sa vo všeobecnosti rozumie pasivita správneho orgánu v procesnej situácii,
kedy nie je daná zákonná resp. faktická prekážka na to, aby správny orgán konal a rozhodol. Nečinnosť



sa najčastejšie prejavuje v opomenutí zákonom predpísaných úkonov (napr. vykonávanie úkonov
bez upovedomenia účastníkov, opomenutie predvolať účastníka, nedoručovanie rozhodnutí a iných
písomností dotknutým osobám), alebo ak správny orgán nekoná vo veci vôbec, resp. ak koná s
neodôvodnenými prieťahmi. Nie je pri tom rozhodujúce, či ide o správne konanie začaté na základe
návrhu účastníka, alebo konanie začaté z podnetu správneho orgánu. Nečinnosťou je tiež, ak správny
orgán nekoná v prípadoch, keď bez zákonného podkladu tvrdí, že nemá právomoc v danej veci konať.

Povinnosťou navrhovateľa je uviesť, prečo by mal orgán verejnej správy konať, t.j. z ktorého zákonného
ustanovenia vyplýva tomuto správnemu orgánu takáto pôsobnosť a právomoc, prípadne vecná a
miestna príslušnosť pre vybavenie veci, a následne, z akého zákonného ustanovenia vyplýva povinnosť
vykonať požadovaný úkon. Navrhovateľ musí špecifikovať, z akých dôvodov považuje postup správneho
orgánu za nečinnosť, t.j. aké konkrétne úkony mali byť zo strany odporcu vykonané a neboli.

Podľa § 11 ods. 1 - 3 Daňového poriadku daňovým tajomstvom je informácia o daňovom subjekte, ktorá
sa získa pri správe daní. Daňové tajomstvo je povinný zachovávať každý, kto sa ho dozvedel. Správca
dane je povinný poučiť daňové subjekty a iné osoby o povinnosti zachovávať daňové tajomstvo a o
právnych dôsledkoch porušenia tejto povinnosti.

Podľa § 11 ods. 4 Daňového poriadku porušením daňového tajomstva je oznámenie alebo sprístupnenie
daňového tajomstva osobe, ktorá nemá oprávnenie oboznamovať sa s daňovým tajomstvom. Osobou
oprávnenou oboznamovať sa s daňovým tajomstvom je správca dane a subjekty uvedené v odseku 6.

Podľa § 23 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt alebo jeho zástupca je oprávnený nazerať do
spisu daňového subjektu týkajúceho sa jeho daňových povinností. Do písomností, na základe ktorých sa
vykonáva dožiadanie podľa § 21 alebo podľa osobitného predpisu, je daňový subjekt alebo jeho zástupca
oprávnený nazrieť najskôr po tom, ako sa získa výsledok takéhoto dožiadania, ktorý je použiteľný ako
dôkaz pri správe daní. Správca dane je povinný o každom takomto nazretí do spisu vyhotoviť úradný
záznam. Daňový subjekt alebo jeho zástupca nie je oprávnený nazerať do písomností obsahujúcich
utajované skutočnosti a dokumentov, sprístupnením ktorých by boli dotknuté právom chránené záujmy
iných osôb.

Podľa § 45 ods. 1 písm. d/ Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola
(ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo nahliadnuť
do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou
kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu.

Z uvedených zákonných ustanovení je zrejmé, že daňový subjekt má vo všeobecnosti právo na nazretie
do spisu o prebiehajúcej daňovej kontrole u neho prebiehajúcej. Podľa § 23 ods. 1 a 2 má daňový
subjekt právo nazrieť do písomností, na základe ktorých sa vykonáva dožiadanie u tretieho subjektu,
ako aj právo nazrieť do zápisnice z miestneho zisťovania u tretieho subjektu podľa § 45 ods. 1 písm.
d/ Daňového poriadku.

Ustanovenie § 23 ods. 1 Daňového poriadku in fine však toto právo výslovne limituje za účelom ochrany
utajovaných skutočností a daňového tajomstva (§ 11 zákona).

Z uvedeného vyplýva, že daňovým tajomstvom je informácia o daňovom subjekte, ktorá sa získa pri
správe daní. Čo tvorí obsah daňového tajomstva, Daňový poriadok bližšie nešpecifikuje. Príslušný
orgán, správca dane je preto v tom ktorom konkrétnom prípade povinný zvážiť, ktorá informácia bude
tvoriť obsah daňového tajomstva. Vo všeobecnosti je však daňovým tajomstvom konkrétna informácia
o konkrétnom daňovom subjekte.

Je tak zrejmé, že daňovému subjektu priznáva zákon právo nazrieť do spisu o daňovej kontrole, do
výsledkov miestneho zisťovania, avšak len v takom rozsahu, v ktorom toto právo nezasahuje do práv a
oprávnených záujmov tretích subjektov vo vzťahu k informáciám, ktoré podliehajú daňovému tajomstvu.

Súd je toho názoru, že príslušný správny orgán svoj postup vo veci, t.j. nevyhovenie žiadosti daňového
subjektu, navrhovateľa, o nahliadnutie do tej časti spisu, ktorá podľa správcu dane podlieha daňovému
tajomstvu primerane zdôvodnil § 11 Daňového poriadku pri prejednaní sťažnosti navrhovateľa priamo



odporcom, ako aj nadriadeným správnym orgánom, Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky a
tento postup správneho orgánu nemožno považovať za arbitrárny a svojvoľný.

V zmysle § 250t ods. 1 O.s.p. možno nečinnosť, nekonanie, správneho orgánu považovať za nezákonné
a protiprávne len v takých prípadoch, keď obsahom príslušnej právnej normy je výslovná povinnosť
správneho orgánu konať.

Je tak zrejmé, že v tejto veci nemožno priznať navrhovateľovi úspech, keďže povinnosť, ktorej uloženia
sa voči odporcovi domáha, nie je takej povahy, ktorá je odporcovi ako správcovi dane uložená zákonom
tak, aby nevykonanie, resp. nevyhovenie žiadosti navrhovateľa spadalo pod definíciu „nečinnosti“ tak,
ako to má na mysli § 250t O.s.p. Správny orgán primerane zdôvodnil svoj postup, ten oprel o príslušné
zákonné ustanovenia, ktoré vyložil v súlade s účelom zákona, Daňového poriadku.

Krajský súd preto konštatuje, že neumožnenie nahliadnutia do spisu z prebiehajúcej daňovej kontroly
nemožno považovať za nečinnosť odporcu, keďže konanie resp. postup odporcu v tejto veci bol v súlade
so zákonom a nemôže tak byť hodnotený ako nečinnosť vo vzťahu k nárokom navrhovateľa.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný
a ten preto v súlade s § 250t ods. 4 O.s.p. posledná veta zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250v ods. 5 O.s.p. Neúspešný navrhovateľ nemá právo na
náhradu trov konania. Odporcovi takéto právo zo zákona neprislúcha. Súd preto náhradu trov konania
účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje