Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 4S/36/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200878 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8015200878.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa O., s.r.o., so sídlom v V., X. 8, H.: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Michalom Feciľakom, advokátom, AK Prešov, Jesenná 8, proti odporcovi Daňovému úradu Prešov, so sídlom v Prešove, Hviezdoslavova 7, v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy takto r o z h o d o l : Návrh z a m i e t a. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Návrhom zo dňa 08.09.2015 označeným ako „Žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy“ sa navrhovateľ domáha toho, aby súd uložil odporcovi povinnosť vo veci daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2009 vykonávanej u navrhovateľa, spoločnosti BENC, s.r.o., konať a umožniť navrhovateľovi nahliadnuť do predmetného spisu - požadovaných listín, t.j. písomností, na základe ktorých odporca vykonal dožiadanie u iného daňového subjektu a do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s predmetnou daňovou kontrolou vykonávanou u navrhovateľa, a to v zmysle § 23 ods. 1 druhá veta v spojení s § 45 ods. 1 písm. d/ Daňového poriadku, v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia. Zároveň si navrhovateľ uplatnil trovy konania. Navrhovateľ uviedol, že dňa 04.12.2014 ako účastník konania vo veci daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty požiadal odporcu o nazretie do spisu. Navrhovateľ mal záujem nahliadnuť aj do písomností, na základe ktorých odporca vykonal dožiadanie u iného daňového subjektu, ako aj o nazretie do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s predmetnou daňovou kontrolou. Do týchto písomností odporca navrhovateľovi nahliadnuť neumožnil s odkazom na § 11 ods. 1 a § 23 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok). Navrhovateľ podal proti tomuto postupu odporcu dňa 5.12.2014 sťažnosť, keďže mal za to, že odporca odmietnutím nahliadnutia do požadovaných dokladov konal v rozpore s § 23 ods. 1 druhá veta Daňového poriadku a tiež v rozpore s § 45 ods. 1 písm. d/ tohto zákona. Odporca podanú sťažnosť vyhodnotil ako neopodstatnenú, keďže v postupe odporcu nebolo zistené porušenie príslušných právnych predpisov a ani interných riadiacich aktov. Odporca poukázal na to, že v spisovom materiáli, do ktorého nazretia sa sťažovateľ domáha, sú informácie o inom daňovom subjekte získané pri správe daní, ktoré sa týkajú jeho daňových povinností súvisiacich s platbou dane s uvedenou konkrétnou sumou, pričom ide o daňové tajomstvo. Listom zo dňa 26.03.2015 podal navrhovateľ sťažnosť proti vybaveniu sťažnosti odporcom, ktorú odporca postúpil na priame vybavenie príslušnému orgánu, Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, oddelenie vnútornej kontroly. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky vyhodnotilo sťažnosť navrhovateľa ako neopodstatnenú, pričom konštatovalo, že príslušný daňový úrad postupoval vo veci nazretia do spisov v súlade s príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku. Navrhovateľ má však za to, že postup odporcu bol nezákonný, v rozpore s § 23 ods. 1 a § 45 ods. 1 písm. d/ Daňového poriadku, keďže vo veci neexistuje zákonný dôvod na odmietnutie nahliadnutia do požadovaných listín navrhovateľovi. Navrhovateľ tak má za to, že odporca nekoná v súlade so zákonom a je preto nečinný, ak navrhovateľovi doposiaľ neumožnil nahliadnuť do ním požadovaných listín. Odporca vo vyjadrení zo dňa 04.11.2015 navrhol, aby Krajský súd v Prešove návrh navrhovateľa zamietol a navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania. Uviedol, že návrh je v celom rozsahu nedôvodný, pretože odporca postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Daňového poriadku a jeho postup tak nie je možné označiť za nečinnosť. Je nepochybné, že odporca odmietol umožniť navrhovateľovi nahliadnutie do spisu v tej časti, ktorá obsahovala daňové tajomstvo vo vzťahu k informáciám týkajúcich sa tretieho subjektu, čoho dôkazom je Úradný záznam zo dňa 04.12.2014 č. 9700303/5/5301310/2014. Odporca citoval § 3 ods. 1, § 11 Daňového poriadku, poukázal na § 264 ods. 1 Trestného zákona a na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžnč/1/2010, sp. zn. 2 Sžnč/2/2014 a na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 341/07. Krajský súd v Prešove ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 246 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) postupom podľa § 250t O.s.p., upravujúcim konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy, preskúmal podaný návrh, oboznámil sa s priloženými dokladmi, administratívnym spisovým materiálom, s vyjadrením odporcu, pričom dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je nedôvodný. Z podaného návrhu je zrejmé, že navrhovateľ si uplatňuje svoj nárok podľa § 250t O.s.p., pričom namieta postup odporcu ako správcu dane vo vzťahu k prebiehajúcej daňovej kontrole u navrhovateľa ako daňového subjektu vo veci daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2009, ktorým odporca neumožnil navrhovateľovi nahliadnutie do časti spisového materiálu vo vzťahu k vykonanému dožiadaniu s odôvodnením, že ide o informácie o treťom subjekte podliehajúce daňovému tajomstvu. Podľa § 250t ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Podľa § 250t ods. 4 O.s.p. súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne. Súd sa v konaní v zmysle príslušných ustanovení štvrtej hlavy piatej časti O.s.p. označenej ako ,,Konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy" zameriava na poskytnutie ochrany fyzickej osobe alebo právnickej osobe, do práv ktorej bolo zasiahnuté nečinnosťou orgánu verejnej správy a to tak, že na návrh dotknutej osoby môže súd uložiť nečinnému orgánu povinnosť v danej veci konať a v primeranej lehote vo veci rozhodnúť. Súd je oprávnený takto rozhodnúť za predpokladu, že vo veci dospeje k záveru, že orgán verejnej správy vo veci týkajúcej sa navrhovateľa bez vážneho dôvodu nekoná spôsobom upraveným príslušným právnym predpisom, hoci by konať mohol a mal. Pod pojmom nečinnosť sa vo všeobecnosti rozumie pasivita správneho orgánu v procesnej situácii, kedy nie je daná zákonná resp. faktická prekážka na to, aby správny orgán konal a rozhodol. Nečinnosť sa najčastejšie prejavuje v opomenutí zákonom predpísaných úkonov (napr. vykonávanie úkonov bez upovedomenia účastníkov, opomenutie predvolať účastníka, nedoručovanie rozhodnutí a iných písomností dotknutým osobám), alebo ak správny orgán nekoná vo veci vôbec, resp. ak koná s neodôvodnenými prieťahmi. Nie je pri tom rozhodujúce, či ide o správne konanie začaté na základe návrhu účastníka, alebo konanie začaté z podnetu správneho orgánu. Nečinnosťou je tiež, ak správny orgán nekoná v prípadoch, keď bez zákonného podkladu tvrdí, že nemá právomoc v danej veci konať. Povinnosťou navrhovateľa je uviesť, prečo by mal orgán verejnej správy konať, t.j. z ktorého zákonného ustanovenia vyplýva tomuto správnemu orgánu takáto pôsobnosť a právomoc, prípadne vecná a miestna príslušnosť pre vybavenie veci, a následne, z akého zákonného ustanovenia vyplýva povinnosť vykonať požadovaný úkon. Navrhovateľ musí špecifikovať, z akých dôvodov považuje postup správneho orgánu za nečinnosť, t.j. aké konkrétne úkony mali byť zo strany odporcu vykonané a neboli. Podľa § 11 ods. 1 - 3 Daňového poriadku daňovým tajomstvom je informácia o daňovom subjekte, ktorá sa získa pri správe daní. Daňové tajomstvo je povinný zachovávať každý, kto sa ho dozvedel. Správca dane je povinný poučiť daňové subjekty a iné osoby o povinnosti zachovávať daňové tajomstvo a o právnych dôsledkoch porušenia tejto povinnosti. Podľa § 11 ods. 4 Daňového poriadku porušením daňového tajomstva je oznámenie alebo sprístupnenie daňového tajomstva osobe, ktorá nemá oprávnenie oboznamovať sa s daňovým tajomstvom. Osobou oprávnenou oboznamovať sa s daňovým tajomstvom je správca dane a subjekty uvedené v odseku 6. Podľa § 23 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt alebo jeho zástupca je oprávnený nazerať do spisu daňového subjektu týkajúceho sa jeho daňových povinností. Do písomností, na základe ktorých sa vykonáva dožiadanie podľa § 21 alebo podľa osobitného predpisu, je daňový subjekt alebo jeho zástupca oprávnený nazrieť najskôr po tom, ako sa získa výsledok takéhoto dožiadania, ktorý je použiteľný ako dôkaz pri správe daní. Správca dane je povinný o každom takomto nazretí do spisu vyhotoviť úradný záznam. Daňový subjekt alebo jeho zástupca nie je oprávnený nazerať do písomností obsahujúcich utajované skutočnosti a dokumentov, sprístupnením ktorých by boli dotknuté právom chránené záujmy iných osôb. Podľa § 45 ods. 1 písm. d/ Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu. Z uvedených zákonných ustanovení je zrejmé, že daňový subjekt má vo všeobecnosti právo na nazretie do spisu o prebiehajúcej daňovej kontrole u neho prebiehajúcej. Podľa § 23 ods. 1 a 2 má daňový subjekt právo nazrieť do písomností, na základe ktorých sa vykonáva dožiadanie u tretieho subjektu, ako aj právo nazrieť do zápisnice z miestneho zisťovania u tretieho subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. d/ Daňového poriadku. Ustanovenie § 23 ods. 1 Daňového poriadku in fine však toto právo výslovne limituje za účelom ochrany utajovaných skutočností a daňového tajomstva (§ 11 zákona). Z uvedeného vyplýva, že daňovým tajomstvom je informácia o daňovom subjekte, ktorá sa získa pri správe daní. Čo tvorí obsah daňového tajomstva, Daňový poriadok bližšie nešpecifikuje. Príslušný orgán, správca dane je preto v tom ktorom konkrétnom prípade povinný zvážiť, ktorá informácia bude tvoriť obsah daňového tajomstva. Vo všeobecnosti je však daňovým tajomstvom konkrétna informácia o konkrétnom daňovom subjekte. Je tak zrejmé, že daňovému subjektu priznáva zákon právo nazrieť do spisu o daňovej kontrole, do výsledkov miestneho zisťovania, avšak len v takom rozsahu, v ktorom toto právo nezasahuje do práv a oprávnených záujmov tretích subjektov vo vzťahu k informáciám, ktoré podliehajú daňovému tajomstvu. Súd je toho názoru, že príslušný správny orgán svoj postup vo veci, t.j. nevyhovenie žiadosti daňového subjektu, navrhovateľa, o nahliadnutie do tej časti spisu, ktorá podľa správcu dane podlieha daňovému tajomstvu primerane zdôvodnil § 11 Daňového poriadku pri prejednaní sťažnosti navrhovateľa priamo odporcom, ako aj nadriadeným správnym orgánom, Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky a tento postup správneho orgánu nemožno považovať za arbitrárny a svojvoľný. V zmysle § 250t ods. 1 O.s.p. možno nečinnosť, nekonanie, správneho orgánu považovať za nezákonné a protiprávne len v takých prípadoch, keď obsahom príslušnej právnej normy je výslovná povinnosť správneho orgánu konať. Je tak zrejmé, že v tejto veci nemožno priznať navrhovateľovi úspech, keďže povinnosť, ktorej uloženia sa voči odporcovi domáha, nie je takej povahy, ktorá je odporcovi ako správcovi dane uložená zákonom tak, aby nevykonanie, resp. nevyhovenie žiadosti navrhovateľa spadalo pod definíciu „nečinnosti“ tak, ako to má na mysli § 250t O.s.p. Správny orgán primerane zdôvodnil svoj postup, ten oprel o príslušné zákonné ustanovenia, ktoré vyložil v súlade s účelom zákona, Daňového poriadku. Krajský súd preto konštatuje, že neumožnenie nahliadnutia do spisu z prebiehajúcej daňovej kontroly nemožno považovať za nečinnosť odporcu, keďže konanie resp. postup odporcu v tejto veci bol v súlade so zákonom a nemôže tak byť hodnotený ako nečinnosť vo vzťahu k nárokom navrhovateľa. Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný a ten preto v súlade s § 250t ods. 4 O.s.p. posledná veta zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250v ods. 5 O.s.p. Neúspešný navrhovateľ nemá právo na náhradu trov konania. Odporcovi takéto právo zo zákona neprislúcha. Súd preto náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.