Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 1S/37/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200894 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8015200894.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a členiek senátu JUDr. Viery Zoľákovej, JUDr. Evy Slávikovej v právnej veci žalobcu P. I., O. XXX/X, XXX XX E., T.: XX XXX XXX, právne zastúpený JUDr. Jánom Jenčom, advokátom, Murgašova 90/5, Poprad, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná č. 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupu žalovaného zo dňa 08.júla 2015 č. 1113613/2015, zo dňa 08.júla 2015 č. 1113681/2015, zo dňa 08.júla 2015 č. 1113464/2015 na základe žaloby jednohlasne takto r o z h o d o l : Žaloby z a m i e t a. N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Na tunajšom súde pod sp. zn.: 1S/37/2015 dňa 10.09.2015 bolo začaté konanie, ktorým sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 08.07.2015 č. 1113613/2015 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov zo dňa 27.03.2015 č. 151488/2015. Na základe odvolania žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie správcu dane, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2010 v sume 13.294,10 eur. Pod sp. zn: 1S/38/2015 bolo začaté konanie o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 08.07.2015 č. 1113681/2015 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov zo dňa 27.03.2015 č. 151551/2015. Napadnutým rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov zo dňa 27.03.2015 č. 151551/2015, ktorým daňový úrad vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2010 v sume 6.948,30 eur. Pod sp. zn.: 1S/39/2015 bolo vedené konanie v právnej veci žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 08.07.2015 č. 1113464/2015 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov zo dňa 27.03.2015 č. 151261/2015. Žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov zo dňa 27.03.2015 č. 151261/2015, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2010 v sume 2.470,-- eur. Vzhľadom na splnenie podmienok upravených v ustanovení § 112 ods. 1 v spojení s ustanovením § 246c ods. 1 O.s.p. súd spojil veci vedené pod sp. zn.: 1S/37/2015, 1S/38/3015, 1S/39/2015 na spoločné konanie s tým, že konanie bude vedené pod sp. zn.: 1S/37/2015. Žalobca v žalobách navrhoval, aby súd rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu, teda žalovaného, v spojení s rozhodnutiami správcu dane zrušil, vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie a žalobcovi priznal náhradu trov konania. Žaloby odôvodnil tým, že rozhodnutia žalovaného považuje za nezákonné a neodôvodnené. Rozhodnutiami, ako aj postupom, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí - daňovej kontrole ukončenej protokolom Daňového úradu Prešov zo dňa 19.01.2015 č. 9712401/5/130973/2015 o kontrole DPH za zdaňovacie obdobia II. štvrťrok 2010 (v žalobách je uvedené iba toto zdaňovacie obdobie) bol poškodený a i samotné konanie daňových orgánov bolo postihnuté vadami, ktoré majú vplyv na jeho zákonnosť. Žalobca zdôraznil, že uniesol dôkazné bremeno aj vo vzťahu k hodnovernosti sporných prác a materiálov, resp. urobil relevantné návrhy na preverenie a potvrdenie týchto skutočností, pričom žalobca nemôže niesť zodpovednosť za podnikateľskú činnosť i trestnú ekonomickú činnosť a vedenie účtovníctva u dodávateľa alebo odberateľa prác a tovarov. Vykonával všetko riadne a podľa zákonov a nemá možnosti ani povinnosť preveriť, či jeho obchodný partner eviduje alebo oplýva riadnou účtovnou evidenciou, preto nemôže niesť následky za nedostatky na strane iných subjektov, ktoré nevie a nemôže ovplyvniť. Dôvodil tým, že podľa jeho názoru výdavky, ktoré správca dane neuznal, sú výdavky, ktoré priamo súvisia so zdaniteľným príjmom a nie sú výdavkami podľa § 121 zákona č. 595/2003 Z.z., pričom podľa § 2 písm. i/ tohto právneho predpisu sa daňovým výdavkom rozumie náklad na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložených daňovníkom a zaúčtovaný v účtovníctve, čo bolo žalobcom riadne splnené. Žalobca uviedol, že sa stotožňuje s názorom daňových orgánov, že pre uznanie daňového výdavku a následne určenie správnej výšky základu dane nepostačuje len deklarovanie dodávky tovaru a prác s preukázaním daňového dokladu, ale je potrebné, aby bolo jednoznačne preukázané, že k vykonaniu prác deklarovaných v daňovom doklade reálne aj prišlo. Ak nie sú preto splnené hmotnoprávne podmienky, nie je možné konštatovať, že daňový subjekt preukázal rozhodujúce skutočnosti majúce vplyv na správne určenie dane. Žalobca vytýka daňovému úradu, že nezistil, že naozaj došlo k reálnemu dodaniu prác a materiálov a s tým súvisiacich výdavkov, ale sa zameral na dokazovanie, ktoré nie je rozhodujúce. Podľa jeho názoru sa mal zamerať na preukazovanie samotnej realizácie uvádzaných prác, čo vykonal iba čiastočne. Jeho tvrdeniami sa správca dane vôbec nezaoberal, hoci tieto by potvrdili rozhodujúce skutočnosti potrebné pre vydanie rozhodnutí a pre správne právne posúdenie veci. Uvedený postup správcu dane a aj žalovaného a ich rozhodnutia sú preto aj nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a neboli vydané na základe riadne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Ak správca dane v rozhodnutiach uviedol, že vykonal všetky zistenia ohľadom uskutočnených zdaniteľných plnení a dospel k záveru, že dodanie týmito platiteľmi preukázané nebolo napriek tomu, že žalobca v konaní o daňovej kontrole a vyrubovacom konaní priložil úradne overené vyjadrenia k uvedeným skutočnostiam a to p. V. M., ktorý práce realizoval. Za uvedené služby mu boli vystavené dodávateľské faktúry a správca dane neprihliadal na uvedenú skutočnosť a neznížil DPH na výstupe daňového priznania. Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa podľa § 3 ods. 6 zákona č. 263/2009 Z.z. (správne č. 563/2009 Z.z.) berie do úvahy vždy obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Ani zásada formulovaná v ustanovení § 3 ods. 6 citovaného zákona neumožňuje daňovým orgánom vykladať úmysel konajúcej osoby inak, ako tento úmysel vykladala strana, ktorej bol určený. Daňové orgány nemajú žiadne dispozičné oprávnenia k tomu, aby vlastnou úvahou bez spoľahlivého podkladu zasahovali do zmluvnej voľnosti daňových subjektov. Žalobca zdôraznil, že ak zmluvný vzťah nenastal tak, ako uvádza daňový orgán, prípadne, že žalobca nepreukázal, že k deklarovanému zdaniteľnému obchodu skutočne došlo, nemohol byť následne zmluvný vzťah ďalej fakturovaný. Ak správca dane mal na základe ním uvedených skutočností dostatočné indície na spochybnenie reálnosti zdaniteľných obchodov, mal prihliadať na to, že uvedené zdaniteľné obchody nemohli byť uskutočnené a zároveň nemal požadovať za tieto obchody DPH na výstupe. Žalobca dôvodil, že ustanovenie § 3 ods. 3 Daňového poriadku upravuje, že správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Hodnotením dôkazov sa rozumie myšlienková činnosť správcu dane, ktorá nesmie obsahovať formy ľubovôle alebo nelogickosti. Správne uváženie pri ustálení skutkového stavu spočíva v hodnotení dôkazov, pri ktorom správny orgán má podľa ustanovenia § 3 ods. 3 zákona v znení neskorších predpisov právo ale i povinnosť prikloniť sa k jednému z viacerých tvrdení a iné odmietnuť, to všetko za použitie zásad logického myslenia, s odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 4Sž 149/99. Je to v rozpore s logikou, aby práce boli vykonané, ale aby náklady na ich vykonanie neboli uznané. Žalobca ďalej namietal, že podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane je povinný dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Z uvedených ustanovení zákona vyplýva, že za úplnosť dokazovania , bez ohľadu na dôkazné bremeno daňového subjektu zodpovedá len správca, a preto bolo povinnosťou správcu dane v súlade s týmto ustanovením pri súbežnej aplikácií zásad daňového konania zistiť presne a úplne skutočný stav veci. Napriek uvedenému žalobca správcovi dane nad rámec povinnosti predložil úradné overenia, písomné vyjadrenia zhotoviteľa prác. Žalovaný konštatoval, že uvedené dôkazy nemôže akceptovať, pretože raz tento svedok vypovedal tak a inokedy zas inak a neboli predložené iné dôkazy. Žalobca skonštatoval, že správcovi dane by mali byť známe príslušné rozhodnutia Európskeho súdneho dvora a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorých skutočností, na ktoré daňový subjekt nemá žiadny vplyv, napríklad aj neplnenie si daňových povinností jeho dodávateľov voči miestne príslušnému daňovému úradu, nemôže mať vplyv na daňovú povinnosť daňového subjektu. Podľa názoru žalobcu správca dane teda postupoval nezákonne, keď poškodil žalobcu ako daňový subjekt na jeho zákonnom práve uplatniť si daň. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie R1/2011, podľa ktorého existencia faktúr a reálne vykonanie prác stačí žalobcom preukázať, čím splní svoje dôkazné bremeno. Žalobca vytýka obom správnym orgánom, že sa mali zaoberať predovšetkým preukazovaním samotnej realizácie dodávky prác medzi dodávateľom, resp. odberateľom a samotným žalobcom, ako i preukazovaním toho, že práce boli vykonané a ako sa s týmto vyrovnal. Dokazovanie bolo zamerané na uvedené skutočnosti iba čiastočne a z predložených dokladov, ako aj z vyjadrení vyplýva, že uvedené služby boli dodané, pričom svedok na polícii vypovedal v prospech žalobcu. Vo vzťahu k postupu správcu dane poukázal na to, že Daňový poriadok v § 59 upravuje, že v daňovom konaní účastníkom je daňový subjekt či iná osoba, ktorú správca na daňové konanie prizve. Z. C., ktorý svedka M. evidentne nútil po nátlakom meniť výpovede a bol prítomný pri jeho výsluchu, nie je takou osobou a nebol prizvaný nikým a dokazovanie bolo preto nezákonné. V tejto súvislosti poukázal na to, že podľa § 25 a § 45 Daňového poriadku daňový subjekt má právo byť pri vypočutí svedkov či znalcov a klásť im otázky. Ani raz však pri výsluchu tohto svedka či iných úkonoch žalobca nebol vyrozumený včas a riadne o konaní a nemohol sa ho zúčastniť a tak boli porušené jeho práva na obhajobu. Žalobca nebol ani raz vyzvaný správcom podľa § 46 ods. 5 na vyjadrenie k dôkazom, ich pravdivosti či nejednoznačnosti, čím mu boli odňaté jeho práva na obhajobu. Žalobca ďalej namietal, že vo vyrubovacom konaní správca dane v rozpore so zákonom zase pojal do dokazovania výpoveď svedka M. zo dňa 04.02.2015 a jeho vyhlásene, ktoré predložil (pričom, keď také vyhlásenie predložil žalovaný (správne žalobca), tak ho neakceptoval) a vypočul tohto svedka, hoci o tom zase riadne a včas neupovedomil žalobcu a odňal tak jeho procesné právo a jeho právo obhajovať sa. V tejto súvislosti poukázal na § 68 ods. 3 Daňového poriadku, podľa ktorého správca dane vykonal dokazovanie iba na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov, akési dokazovanie ľuďmi, ktorých tam posiela kriminálny úrad, nie je prípustné. V žalobách ďalej poukázal na § 24 ods. 4 Daňového poriadku s tým, že ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Zákon nijako nevylučuje čestné prehlásenia či iné dôkazy, ako uvádza správca, a preto jeho argumentácia nemá oporu v zákone. Na základe uvedených skutočností žalobca namietal, že oba správne orgány nevykonali riadne dokazovanie v dostatočnom rozsahu a skutkové okolnosti nesprávne posúdili, pričom tieto mali za následok nesprávne rozhodnutia vo veci. Rovnako došlo k zákonným vadám v samotnom správnom konaní, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Nesprávne aplikovali a vykladali právne predpisy v rozpore so zákonom. Rozhodnutia sú rovnako nepreskúmateľné pre ich nezrozumiteľnosť, nedostatok dôvodov, a preto, že vôbec nie sú náležite a zákonne odôvodnené a nevyrovnali sa so skutočnosťami uvádzanými v odvolaniach. Žalovaný sa k žalobám vyjadril v písomných podaniach a navrhol žaloby ako nedôvodné zamietnuť. Ak žalobca tvrdí, že preukázal hodnovernosť sporných prác, a že správca dane nezistil, či došlo k reálnemu dodaniu prác, žalovaný poukazuje na odôvodnenie napadnutých rozhodnutí, kde sú uvedené úkony, ktoré správca dane vykonal v rámci dokazovania a zisťovania skutkového stavu a to ústne pojednávanie, vypočutie svedka, výzva na predloženie dôkazov. Z vykonaného dokazovania je zrejmé tak, ako je to uvedené v rozhodnutiach, že žalobca nepreukázal, že práce deklarované vo faktúrach boli uskutočnené dodávateľom uvedeným na týchto faktúrach. Ďalej zdôraznil, že ak žalobca namieta, že nezodpovedá za nedostatky na strane iných subjektov, podľa názoru žalovaného je nesporné, že podmienkou pre priznanie nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty nie je len, že žalobca ako odberateľ prác tieto práce zaplatil, ale musí byť jednoznačným spôsobom preukázané, že s uplatneným právom na odpočítanie dane korešponduje splnená povinnosť dodávateľa týchto prác, jednak práce riadne vykonať, zaviesť ich vo svojej evidencii s daňou a odviesť z nich daň z pridanej hodnoty. Bez týchto skutočností, teda splnenia povinnosti dodávateľa, nevznikne právo odberateľa na odpočítanie dane. Pri posudzovaní dôkazného bremena podľa zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov práve daňový subjekt nesie dôkazné bremeno a je povinný preukázať splnenie všetkých zákonných podmienok za súčinnosti správcu dane nielen u seba, ale aj u svojho obchodného partnera. Ďalej uviedol, že podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Platiteľ dane z pridanej hodnoty, ktorý si uplatňuje odpočítanie dane, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené tak, ako to deklaruje. Mal by mať vedomosť o tom, či podnikateľský subjekt, s ktorým uzatvára obchodný vzťah, je funkčný a či riadne uskutočňuje podnikateľskú činnosť, pretože je v záujme žalobcu preveriť svojich obchodných partnerov, aby mal zabezpečené podklady na preukázanie svojich nárokov na odpočítanie dane. Konštatoval, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1, 2 písm. a/ a § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o dani z pridanej hodnoty sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže zákon to neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za chyby dokladu a ani z dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje pre ľahkú zneužiteľnosť, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Ak si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené. V predmetných veciach nepostačuje, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, iba jej predložením, ale musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a to dodávateľom deklarovaným na faktúre. V preskúmavaných veciach ide o neuznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty. Nie je žalovanému zrejmé, z akého dôvodu žalobca uvádza v žalobách ustanovenia zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Preto argumentáciu žalobcu ustanovením § 3 ods. 3 a ods. 6 považuje za nedôvodné. Žalovaný akcentoval, že správca dane nespochybnil skutočné vykonanie faktúrovaných prác, ale ich vykonanie dodávateľom deklarovaným na faktúre. Pri vyslovení tohto záveru rešpektoval citované ustanovenia zákona. K tvrdeniu žalobcu, že za úplnosť dokazovania bez ohľadu na dôkazné bremeno daňového subjektu zodpovedá len správca dane, pričom je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci, žalovaný konštatoval, že primárne je nevyhnutné uviesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zákonom stanovených a splnených podmienok, a ktorý si tento nárok aj uplatnil. Preto je jeho povinnosťou preukázať, že právo na odpočítanie dane si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predložených daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený. V súvislosti s argumentáciou rozhodnutím R1/2011 žalovaný uviedol, že základným predpokladom pre vznik práva na odpočítanie dane u odberateľa je, že dodávateľovi vznikla daňová povinnosť. Splnenie tejto povinnosti je možné preukázať len prostredníctvom účtovných, daňových a iných dokladov a daňového priznania. Predloženie dodávateľských faktúr je samo o sebe nedostačujúce bez následného preverenia účtovníctva a daňového priznania dodávateľského subjektu. Z výpovedí dodávateľskej spoločnosti BS-STRONG, s.r.o., V. M. vyplýva, že svoje rozporné tvrdenia, že fakturované práce pre žalobcu vykonal, resp. nevykonal, nepreukázal žiadnymi dokladmi ani po ich vyžiadaní správcom dane. Podľa vyjadrení tohto konateľa uvedených v zápisniciach o ústnom pojednávaní, ktoré boli napísané v priebehu daňovej kontroly, účtovníctvo aj s príslušnými faktúrami stratil. Bez preverenia účtovníctva tohto daňového subjektu, bez predloženia dokladov správca dane nemohol zistiť, či údaje uvedené v daňovom priznaní sú pravdivé a správne, či sporné faktúry boli predmetom zdanenia a ani žalobca okrem faktúr, ktoré predložil k daňovej faktúre, nepredložil žiadne ďalšie dôkazy o uskutočnení prác dodávateľom BS- STRONG, s.r.o.. V súvislosti s prítomnosťou Z. C. pri výpovedi svedka V. M., s odkazom na § 59 Daňového poriadku, žalovaný uviedol, že uvedená osoba je zamestnancom kriminálneho úradu finančnej správy, ktorý je podľa zákona 354/2011 Z.z. o finančnej správe v znení neskorších predpisov súčasťou finančnej správy, ktorého pôsobnosť je upravená v § 5 zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblastí daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov. Správca dane ho preto nemusel prizvať k vypočutiu svedka ako inú osobu podľa § 59 Daňového poriadku. Zo spisu vyplýva, že daňovú kontrolu u žalobcu vykonal správca dane na základe žiadosti kriminálneho úradu finančnej správy zo dňa 14.05.2014 č. 9007027/257359-112/2013. V súvislosti s nepredvolaním žalobcu k výsluchu svedka žalovaný zdôraznil, že zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9712401/5/3229221/2014/Zori zo dňa 02.07.2014, č. 9712401/5/3313482/2014/Zori zo dňa 07.07.2014, ktoré boli spísané pri vypočutí svedka V. M., vyplýva, že žalobca bol prítomný a svoje práva podľa vyššie uvedených ustanovení Daňového poriadku mohol uplatniť, a preto sú námietky neodôvodnené. Za nedôvodnú považuje žalovaný aj námietku žalobcu, že správca dane vzal do úvahy výpoveď svedka V. M. zo dňa 04.02.2015. Žalovaný poukázal na to, že zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9712401/5/282297/2015/Zori vyplýva, že nešlo o výpoveď svedka, ale o vyjadrenie menovaného k podaným čestným prehláseniam, ktorý sa na daňový úrad dostavil z vlastnej iniciatívy. Z tohto dôvodu správca dane nebol povinný upovedomiť žalobcu o tomto konaní. Argumentácia ustanovením § 68 ods. 3 Daňového poriadku považuje žalovaný za nedôvodnú, pretože dňa 04.02.2015 stále prebiehalo vyrubovacie konanie a správca dane bol oprávnený v rámci neho prihliadať na ďalšie dôkazy. S ďalšou námietkou žalobcu, že správca dane neprihliadol na čestné vyhlásenia V. M. tak, ako upravuje § 24 ods. 4 Daňového poriadku, žalovaný uviedol, že čestné prehlásenia predložené v konaniach nemožno považovať za dôkaz odhliadnuc od protichodného obsahu týchto vyhlásení. Podľa uvedeného ustanovenia zákona musí ísť o listinné dôkazy, o výpovede svedkov založené na overiteľných skutočnostiach. Čestné vyhlásenie predstavuje jednostranný úkon, ktorý nemôže nahrádzať dôkaz, pretože to Daňový poriadok v znení neskorších predpisov v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nedovoľuje. Predloženie čestných vyhlásení je v daňovom konaní právne irelevantné. Po zhrnutí všetkých žalobných námietok vo vzťahu k deklarovaným dôvodom žalôb tak rozhodnutie žalovaného nie je možné považovať za nezákonné a nepreskúmateľné. Občiansky súdny poriadok v piatej časti upravuje správne súdnictvo a podľa § 244 ods. 1 v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa ods. 2 - v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. - rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenie a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Druhá hlava piatej časti O.s.p. upravuje rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov a podľa § 247 ods. 1, 2, 3 podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa ods. 2 - pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa ods. 3 - predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odseku 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad rozhodnutím zo dňa 27.03.2015 č. 151488/2015 podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil platiteľovi dane z pridanej hodnoty P. I., HANGURSTAV, DIČ... rozdiel dane v sume 13.294,10 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2010, ktorá sa po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty. Daň vyrubená podaným daňovým priznaním je 124,64 eur, daň zistená správcom dane je 13.418,74 eur a rozdiel dane je 13.294,10 eur. Rozdiel dane je splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia... . Správca dane Daňový úrad Prešov ďalším rozhodnutím zo dňa 27.03.2015. 151551/2015 podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil platiteľovi dane z pridanej hodnoty P. I.... rozdiel dane v sume 6.948,30 eur za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2010, ktorá sa po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty - daň vyrubená podaným daňovým priznaním je 119,80 eur, daň zistená správcom dane 7.068,10 eur, rozdiel dane je 6.948,30 eur s tým, že rozdiel dane je splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Správca dane Daňový úrad Prešov rozhodnutím zo dňa 27.03.2015 č. 151261/2015 postupom podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov vyrubil platiteľovi dane z pridanej hodnoty P. I.... rozdiel dane v sume 2.470,-- eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2010, ktorá sa po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty. Daň vyrubená podaným daňovým priznaní je 95,-- eur, daň zistená správcom dane je 2.565,-- eur a rozdiel dane je 2.470,-- eur, ktorý je splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutí správca dane uviedol, že u žalobcu ako platiteľa dane z pridanej hodnoty vykonal daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobia II. štvrťrok, IV. štvrťrok a I. štvrťrok 2010 a o výsledku tejto kontroly vyhotovil protokol z daňovej kontroly zo dňa 19.01.2015 č. 9712401/5/130973/2015/Zori. Uviedol, že protokol s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole bol daňovému subjektu doručený dňa 27.01.2015 a nasledujúci deň spolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku začal dňa 28.01.2015 vyrubovacie konanie. Žalobcovi bola stanovená lehota 15 dní na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole tak, ako upravuje § 46 ods. 8 Daňového poriadku. Lehota uplynula 17.02.2015 a žalobca sa v stanovenej lehote k zisteniam uvedeným v protokole vyjadril. Správcovi dane bolo 28.01.2015 doručené čestné prehlásenie od V. M., konateľa spoločnosti BS-STRONG, s.r.o., v ktorom čestne vyhlásil, že v roku 2010 pracoval u pána P. I. dodávateľsky a to na prácach v lese v TANAP-e a na stavbách, ktoré sú predmetom faktúr za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2010 faktúry: a) Fa. č. 01/2010, dátum vyhotovenia faktúry 05.02.2010, dátum vzniku daňovej povinnosti 31.01.2010, v celkovej sume 15.470,00 eur, z toho DPH 2.470,00 eur, b) Fa. č. 02/2010, dátum vyhotovenia faktúry 30.05.2010, dátum vzniku daňovej povinnosti 30.05.2010, v celkovej sume 38.675,00 eur, z toho DPH 6.175,00 eur, c) Fa. č. 03/2010, dátum vyhotovenia faktúry 30.06.2010, dátum vzniku daňovej povinnosti 30.06.2010, v celkovej sume 44.588,26 eur, z toho DPH 7.119,10 eur, d) Fa. č. 4/2010, dátum vyhotovenia faktúry 31.12.2010, dátum vzniku daňovej povinnosti 31.12.2010, v celkovej sume 43.518,30 eur, z toho DPH 6.948,30 eur, e) Fa. č. 05/2010, dátum vyhotovenia faktúry 30.12.2010, dátum vzniku daňovej povinnosti 15.12.2010, v celkovej sume 14.506,10 eur, z toho DPH 2.316,10 eur, f) Fa. č. 06/2010, dátum vyhotovenia faktúry 30.12.2010, dátum vzniku daňovej povinnosti 30.12.2010, v celkovej sume 29.012,20 eur, za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2010 faktúry: a) Fa. č. 01/2010, dátum vyhotovenia faktúry 05.02.2010, dátum vzniku daňovej , povinnosti 31.01.2010, v celkovej sume 15.470,00 eur, z toho DPH 2.470,00 eur, b) Fa. č. 02/2010, dátum vyhotovenia faktúry 30.05.2010, dátum vzniku daňovej povinnosti 30.05.2010, v celkovej sume 38.675,00 eur, z toho DPH 6.175,00 eur, c) Fa. č. 03/2010, dátum vyhotovenia faktúry 30.06.2010, dátum vzniku daňovej povinnosti 30.06.2010, v celkovej sume 44.588,26 eur, z toho DPH 7.119,10 eur, d) Fa. č. 4/2010, dátum vyhotovenia faktúry 31.12.2010, dátum vzniku daňovej povinnosti 31.12.2010, v celkovej sume 43.518,30 eur z toho DPH 6.948,30 eur, e) Fa. č. 05/2010, dátum vyhotovenia faktúry 30.12.2010, dátum vzniku daňovej povinnosti 15.12.2010, v celkovej sume 14.506,10 eur, z toho DPH 2.316,10 eur, f) Fa. č. 06/2010, dátum vyhotovenia faktúry 30.12.2010, dátum vzniku daňovej povinnosti 30.12.2010, v celkovej sume 29.012,20 eur, za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2010 faktúry: a) Fa. č. 01/2010, dátum vyhotovenia faktúry 05.02.2010, dátum vzniku daňovej . povinnosti 31.01.2010, v celkovej sume 15.470,00 eur, z toho DPH 2.470,00 eur, b) Fa. č. 02/2010, dátum vyhotovenia faktúry 30.05.2010, dátum vzniku daňovej povinnosti 30.05.2010, v celkovej sume 38.675,00 eur, z toho DPH 6.175,00 eur, c) Fa. č. 03/2010, dátum vyhotovenia faktúry 30.06.2010, dátum vzniku daňovej povinnosti 30.06.2010, v celkovej sume 44.588,26 eur, z toho DPH 7.119,10 eur, d) Fa. č. 4/2010, dátum vyhotovenia faktúry 31.12.2010, dátum vzniku daňovej povinnosti 31.12.2010, v celkovej sume 43.518,30 eur, z toho DPH 6.948,30 eur, e) Fa. č. 05/2010, dátum vyhotovenia faktúry 30.12.2010, dátum vzniku daňovej povinnosti 15.12.2010, v celkovej sume 14.506,10 eur, z toho DPH 2.316,10 eur, f) Fa. č. 06/2010, dátum vyhotovenia faktúry 30.12.2010, dátum vzniku daňovej povinnosti 30.12.2010, v celkovej sume 29.012,20 eur. Prvostupňový správny orgán ďalej uviedol, že ňou potvrdil svoju prvú výpoveď na Daňovom úrade v Poprade, ktorá podľa uvedeného čestného vyhlásenia bola správna a pravdivá. Následne dňa 04.02.2015 sa na DÚ Prešov, pobočka Poprad dostavil pán V. M., konateľ spoločnosti BS-STRONG, s.r.o., aby sa vyjadril k čestným vyhláseniam, ktoré boli doručené na DÚ Prešov, pobočka Poprad a to čestné prehlásenia zo dňa 05.02.2014, evidované pod č. 5/5342290/14 a zo dňa 22.01.2015 č. 5/208820/15, s ktorým bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní z uvedeného dňa. V zápisnici V. M. uviedol, že obsah čestných prehlásení, ktoré boli doručené na DÚ Prešov, pobočka Poprad sa nezakladajú na pravde, doniesol mu ich pán P. I. a on ich len podpísal s tým, že potvrdzuje svoju výpoveď uvedenú v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 07.07.2014 č. 9712401/5/3313482/2014/ Zori, že práce uvedené v danej zápisnici pre daňový subjekt P. I. nevykonal. K zisteniam, ktoré boli uvedené v protokole zo dňa 19.01.2015 žalobca uviedol, že všetky práce od spoločnosti BS-STRONG, s.r.o., v uvedených zdaňovacích obdobiach boli vyfaktúrované a boli skutočne vykonané a v súvislosti s uvedeným vyjadrením k zisteniam uvedeným v protokole zaslali zamestnanci správcu dane daňovému subjektu predvolanie č 9712401/5/310517/2015/Zori zo dňa 10.02.2015, v ktorom bol stanovený termín ústneho pojednávanie na deň 09.03.2015. Dňa 09.03.2015 vykonali zamestnanci správcu dane ústne pojednávanie s daňovým subjektom P. I., HANGURSTAV. Z ústneho pojednávania bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 18638/2015 zo dňa 09.03.2015. Predmetom ústneho pojednávania bolo prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených daňovým subjektom k protokolu č. 9712401/5/130973/2015/Zori zo dňa 19.01.2015. V rámci ústneho pojednávania požiadali zamestnanci správcu dane daňový subjekt P. I., HANGURSTAV, aby predložil dôkazy k tvrdeniam, ktoré uviedol vo svojom vyjadrení k zistenia uvedeným v protokole č. 97124010/5/130973/2015/Zori zo dňa 19.01.20l5. Daňový subjekt P. I., HANGURSTAV sa v uvedenej zápisnici vyjadril, že dôkazy nemá, ale navrhol v uvedenej veci opäť vypočuť svedka V. M., konateľa spoločnosti BS-STRONG, s.r.o., Štúrova 59/291, Svit, IČO 36786713, IČ DPH SK2022395738, svedka navrhol vypočuť dňa 12.03.2015. Dňa 12.3.2015 sa daňový subjekt P. I., HANGURSTAV spolu so svedkom V. M. dostavil na Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad, Štefanikova 3651/13, Poprad. S daňovým subjektom P. I., HANGURSTAV a so svedkom V. M. bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 37504/2015, zo dňa 12.03.2015. V uvedenej zápisnici sa svedok V. M. vyjadril, že spoločnosť, BS-STRONG, s.r.o., Štúrova 59/291, Svit, IČO 36786713, v ktorej je konateľom, urobila pre pána P. I. všetky práce, ktoré sú predmetom faktúr uvedených v zápisnici č. 37504/2014 zo dňa 12.03.2015. V uvedenej zápisnici pán V. M. uviedol, že nevie predložiť dôkazy, pretože doklady sú stratené. Ďalej uviedol, že dané práce vykonali brigádnici z Rakús, zo Stráni pod Tatrami, brigádnici nemali podpísané pracovné zmluvy a záznamy o dochádzke neviedol. Dňa 19.marca 2015 sa správca dane telefonicky skontaktoval s daňovým subjektom: P. I., HANGURSTAV, Podolínska 330/8, 059 95 Toporec, IČO 34628797, IČ DPH SK1023267025, aby mu oznámil termín ústneho pojednávania v súvislosti s oboznámením daňového subjektu o priebehu a o výsledkoch dokazovania na základe pripomienok a dôkazov predložených daňovým subjektom k protokolu č. 9712401/5/130973/2015/Zori zo dňa 09.02.2015. Termín bol stanovený na deň 24. marec 2015 o 09:00 hod.. Dňa 24.03.2015 sa daňový subjekt P. I., HANGURSTAV dostavil na Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad, Štefánikova 3651/13, Poprad. S daňovým subjektom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 109578/2015 zo dňa 24.03.2015. Správca dane v uvedenej zápisnici konštatuje, že výpoveď svedka V. M. zo dňa 12.03.2015 pokladá za nedôveryhodnú, pretože k svojej výpovedi nepredložil žiadne dôkazy a v priebehu výkonu daňovej kontroly a v priebehu vyrubovacieho konania viackrát menil svoju výpoveď. Daňový subjekt P. I., HANGURSTAV v priebehu vyrubovacieho konania nepredložil dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Daňový subjekt P. I., HANGURSTAV sa v uvedenej zápisnici vyjadril, že potvrdzuje, že fakturácia a odvedené práce boli riadne vykonané firmou BS-STRONG, s.r.o., Štúrova 59/291, Svit, IČO 36 786 713, konateľ uvedenej spoločnosti peniaze preberal osobne a sám všetky zápisnice podpísal, bez nátlaku zo strany pána I. Správca dane v odôvodneniach rozhodnutí konštatoval, že naďalej nespochybňuje vykonanie prác uvedených na faktúrach, avšak spochybňuje, že práce vykonala spoločnosť BS-STRONG, s.r.o., Štúrova 29/291, Svit, IČO 36786713, IČ DPH: SK2022395738. Zápisnicou o ústnom pojednávaní č. 109578/2015 zo dňa 24.03.2015 zamestnanci správcu dane považujú dokazovanie vo vyrubovacom konaní za ukončené a všetky nevyhnutné skutočnosti pre správne určenie dane zistené. Správca dane v súvislosti s vykonávanou kontrolou, predvolaním svedka V. M., ktorý je konateľom spoločnosti BS-STRONG, s.r.o., Štúrova 29/291, Svit, IČO 36 786 713, IČ DPH SK2022395738 overil uskutočnenie fakturovaného dodania daňovým subjektom BS-STRONG, s.r.o., Štúrova 29/291, Svit, IČO 36 786 713, IČ DPH SK2022395738. So svedkom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9712401/5/3229221/2014/Zori zo dňa 02.07.2014, v uvedenej zápisnici sa svedok V. M. vyjadril, že všetky hore uvedené faktúry vystavil a zrealizoval všetky pomocné stavené práce, ktoré boli predmetom fakturácie. Dňa 07.07.2014 sa svedok V. M. opäť dostavil na Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad, Štefánikova 3651/13, Poprad, v súvislosti so zmenou svedeckej výpovede. So svedkom V. M. bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9712401/5/3313482/2014/Zori zo dňa 02.07.2014, v uvedenej zápisnici sa svedok V. M. vyjadril, že uvedené pomocné práce, ktoré sú predmetom fakturácie nedodal, ale uvedené faktúry vystavil, opečiatkoval a podpísal. Spoločnosť BS-STRONG, s.r.o., je povinná túto daň zaplatiť v zmysle ustanovenia § 69 ods.5 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Dňa 08.12.2014 bolo doručené na Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad čestné prehlásenie od p. V. M., konateľa spoločnosti BS- STRONG, s.r.o., Štúrova 29/291, Svit, IČO 36 786 713, IČ DPH SK2022395738, v ktorom čestne vyhlásil, že v roku 2010 pracoval u pána I. dodávateľsky a to na prácach v lese v TANAP-e a na stavbách. Správca dane pokladal uvedené čestné prehlásenie za bezpredmetné, pretože k nemu neboli predložené žiadne dôkazy o vykonaní prác spoločnosťou BS-STRONG, s.r.o.. Konateľ uvedenej spoločnosti v priebehu výkonu daňovej kontroly viackrát menil výpoveď. K uvedeným skutočnostiam správca dane výzvou na predloženie dôkazov č. 9712401/5/3492534/2014/ Zori zo dňa 16.07.2014 vyzval daňový subjekt P. I., HANGURSTAV, Podolínska 330/8, Toporec, DIČ 1023267025, IČ DPH SK1023267025, predložiť dôkazné prostriedky, že právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty nebolo uplatnené v rozpore s § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Dňa 24.09.2014 sa daňový subjekt P. I., HANGUSTAV, Podolínska 330/8, Toporec, DIČ 101023267025, IČ DPH SK1023267025 dostavil na DÚ Prešov pobočka Poprad, Štefánikova 3651/13, 058 01 Poprad na základe výzvy na predloženie dôkazov č. 9712401/5/3492534/2014/Zori, zo dňa 16.07.2014. S daňovým subjektom P. I., HANGUSTAV, Podolínska 330/8, Toporec, DIČ 101023267025, IČ DPH SK1023267025 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9712401/5/4359212/2014/Zori zo dňa 24.09.2014, v uvedený deň daňový subjekt nepredložil žiadne dôkazy. Prvostupňový správny orgán na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že daňovou kontrolou nebolo preukázané, že daňový subjekt P. I., HANGUSTAV, Podolínska 330/8, Toporec, DIČ 101023267025, IČ DPH SK1023267025 prijal službu od dodávateľa BS-STRONG, s.r.o., Štúrova 29/291, Svit, IČO 36 786 713, IČ DPH SK2022395738 a ten nepreukázal dodanie služieb a vznik daňovej povinnosti z tovaru a služieb z hore uvedených faktúr v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov, čo je základnou podmienkou pre odpočítanie dane u odberateľa podľa §49 ods. 1 citovaného zákona - právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Tým kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal splnenie podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie dane vo výške 13.294,10 eur, 6.948,30 eur, 2.470,-- eur vyplývajúcej z ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona - platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Uvedeným konaním daňový subjekt porušil ustanovenie § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 49 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. / Zároveň porušil § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov - právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, kedy pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Daňová povinnosť nevznikla, nevzniklo ani právo odpočítať daň. Daňový subjekt nemá nárok na odpočítané dane z pridanej hodnoty z hore uvedených faktúr v sumách uvedených v odôvodnení rozhodnutí. Na základe odvolaní žalobcu rozhodol vo veci žalovaný napadnutými rozhodnutiami tak, že napadnuté rozhodnutia Daňového úradu Prešov potvrdil. Žalovaný preskúmal postupom podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku napadnuté rozhodnutia, poukázal na zistený skutkový stav, na obsah odvolaní a citoval ustanovenia zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, konkrétne § 2 ods. 1 písm. b/, § 19 ods. 2, § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a/, § 51 ods. 1 písm. a/. Argumentoval tiež ustanoveniami Daňového poriadku a to § 3 ods. 1, 2, 3, ustanovením § 24 ods. 1, ods. 2, 4, § 44 ods. 1, § 45 ods. 2 písm. d/, ods. 2 písm. e/ a na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Z administratívneho spisu správcu dane žalovaný mal za preukázané, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II.štvrťrok 2010 v sume 13.294,10 eur na základe faktúr za stavené práce od dodávateľa BS-STRONG, s.r.o., Štúrova 59/291, Svit, za IV. štvrťrok 2010 uplatnené odpočítanie dane s DPH v sume 6.948,30 eur a to na základe faktúr za pomocné stavebné práce od dodávateľa BS-STRONG, s.r.o...., za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2010 v sume 2.470,-- eur na základe faktúry za pomocné stavebné práce od dodávateľa BS-STRONG, s.r.o.... . Žalovaný v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí poukázal na to, že žalobca v priebehu celej daňovej kontroly, rovnako aj v odvolaniach, tvrdí a namieta, že fakturované stavebné práce boli vykonané dodávateľom BS-STRONG, s.r.o.. S odvolacími námietkami sa žalovaný vyrovnal tak, že správca dane za účelom preverenia uskutočnenia stavebných prác dodávateľom, ktorý je uvedený na predložených faktúrach, vykonal v rámci daňovej kontroly dokazovanie a vyzval daňový subjekt na predloženie dokladov a dôkazov, ktoré by preukazovali jeho tvrdenia, avšak takéto dôkazy žalobca nepredložil. Opakovane bol vypočutý ako svedok konateľ dodávateľskej spoločnosti, ktorý svoje svedecké výpovede viackrát menil. Raz vypovedal, že práce nevykonal a vystavené faktúry boli fiktívne, následne vypovedal, že tieto práce pre žalobcu vykonal. Svoje tvrdenia, že stavebné práce vykonal, nepreukázal žiadnymi dokladmi. Podľa jeho vyjadrení práce vykonali brigádnici, s ktorými však nemal podpísané pracovné zmluvy, evidenciu dochádzky neviedol a pracovali na čierno. Žalovaný zdôraznil, že tieto skutočnosti nemožno považovať za dôkaz o vykonaní prác pre daňový subjekt. V súvislosti s predloženými čestnými vyhláseniami, že dodávateľ žalobcu vykonal stavebné práce, žalovaný uviedol, že čestné vyhlásenie nemožno v daňovom konaní považovať za dôkaz a ich predloženie v daňovom konaní je irelevantné, pretože predstavujú jednostranný úkon, ktorý nemôže nahrádzať dôkaz, pretože z Daňového poriadku v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky takýto výklad nie je prípustný. Žalovaný v napadnutých rozhodnutiach dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán správne dospel k záveru, že došlo k porušeniu § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o dani z pridanej hodnoty, a ak nebolo uznané odpočítanie dane v uplatnenej sume za jednotlivé zdaňovacie obdobia. Žalovaný predovšetkým dôvodil, že uplatnených nárokoch na odpočítanie dane nie je možné iba na základe splnenia formálnych náležitostí tým, že prijaté faktúry budú zaúčtované. Hlavnou podmienkou je preukázanie skutočného vykonania zdaniteľných obchodov. Z vykonaného dokazovania však vyplýva, že daňový subjekt, teda žalobca nepreukázal, že práce deklarované vo faktúrach boli uskutočnené dodávateľom, ktorý je uvedený na týchto faktúrach. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že dokazovanie síce vedie správca dane, avšak dôkazné bremeno, t.j. povinnosť dokázať deklarované skutočnosti, je na daňovom subjekte a je nepostačujúce iba všeobecné tvrdenie o preukázaní, skutočnú realizáciu zdaniteľného obchodu je potrebné objektívne preukázať. Žalobca, teda daňový subjekt, nepredložil pri daňovej kontrole žiadny relevantný dôkaz o reálnom uskutočnení zdaniteľného obchodu a to daňovým subjektom, ktorý je uvedený na faktúrach ako dodávateľ. Preukazovanie uskutočnenia prác iba faktúrami či pokladničnými dokladmi nemožno za preukázanie považovať. Z uvedených dôvodov preto žalovaný dospel k záveru, že správca dane založil svoje zistenia na vykonanom dokazovaní v súlade s ustanovením § 24 Daňového poriadku, na základe ktorého zistil, že žalobca nepreukázal, že deklarované stavebné práce boli uskutočnené dodávateľom uvedeným na príslušných faktúrach, preto závery správcu dane sú podložené zisteným skutkovým stavom, všetky dôkazy správca získal v konaní zákonným spôsobom a správne a logicky ich vyhodnotil. Na ich podklade rozhodol vo veci a svoje rozhodnutia náležite odôvodnil a postupoval v súlade so základnými zásadami daňového konania. Z predložených administratívnych spisov jednoznačne vyplýva, že prvostupňové rozhodnutia žalobca napadol odvolaniami na tzv. všeobecnom podaní pre finančnú správu, v ktorých uvádzal, že firma STRONG, s.r.o. v roku 2010 riadne pracovala pre jeho firmu, práce boli vykonávané pracovníkmi firmy STRONG, za práce boli riadne vystavené dodávateľské faktúry a tieto faktúry boli jeho firmou riadne uhradené a to v hotovosti, čo bolo potvrdené podpísaním pokladničných dokladov. V tomto zmysle práce boli vykonané a boli riadne zaplatené zástupcovi firmy STRONG. Zástupca firmy STRONG vypovedal na Daňovom úrade, pobočka Poprad dňa 02.07.2014, bolo to za prítomnosti p. C., ktorý zasiahol do toho, a ktorý neustálym zastrašovaním pracovníka firmy STRONG, s.r.o., chcel od neho priznanie, že práce neboli vykonané. Okrem toho boli spolu vypovedať 26.08.2014 na Okresnom riaditeľstve PZ, odbore kriminality v Kežmarku, kde taktiež potvrdil, že firma STRONG pre jeho firmu práce vykonala a boli jej uhradené zo strany firmy HANGURSTAV. Ďalej v odvolaniach uvádzal, že u notára sú štyri zápisnice, ktoré zástupca firmy STRONG spísal a v nich potvrdil, že pre jeho firmu firma STRONG práce vykonala a boli jej uhradené a tiež uviedol, že zápisnice urobil bez nátlaku druhej osoby. Na výzvu prvostupňového správneho orgánu, aby svoje odvolania doplnil o náležitosti v súlade s ustanovením § 72 ods. 4 Daňového poriadku a to písm. d/, aby predložil dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolaní, ak sa v odvolaní nenamieta len rozpor s právnymi predpismi, ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy (zápisnica zo dňa 26.08.2014 spísaná na OR PZ v Kežmarku, identifikácia spoločnosti STRONG, s.r.o. v tvare názov spoločnosti, daňového identifikačné číslo, identifikačné číslo organizácie). Žalobcovi bola stanovená lehota 15 dní na odstránenie vád s poučením, že v prípade, ak tejto výzve v požadovanom rozsahu a určenej lehote podľa Daňového poriadku § 13 ods. 9 nevyhovie, bude sa jeho podanie považovať za nepodané. V doplnení odvolaní žalobca predložil zápisnicu spísanú na OR PZ v Kežmarku dňa 26.08.2014 a čestné prehlásenie. Žalobca v žalobe namieta, že v postupe prvostupňového správneho orgánu došlo k procesným chybám, ktoré majú vplyv na zákonnosť ním vydaných rozhodnutí, pretože v konaní predložil dodávateľské faktúry, čestné vyhlásenia konateľa spoločnosti BS-STRONG, s.r.o. a konateľ tejto spoločnosti V. M. bol vypočúvaný za prítomnosti osoby, ktorá nemá postavenie inej zúčastnenej osoby a tohto svedka zastrašoval a dôkazné bremeno v konaní uniesol. Preto bolo povinnosťou správcu dane priznať mu uplatnený nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty. Zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní v znení neskorších predpisov v § 3 ods. 1, 2, 3, 8 upravuje základné zásady správy daní tak, že pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. Právom aj povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d/ pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane. Podľa § 4 ods. 2 písm. d/ - osobami zúčastnenými na správe daní sú iná osoba ako daňový subjekt, ktorá má práva a povinnosti pri správe daní alebo ktorej práva a povinnosti sú správou daní dotknuté. Zákon č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov v ustanovení § 24 ods. 1 upravuje, že daňový subjekt preukazuje a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa ods. 4 tohto ustanovenia - ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v rozhodnom období, teda v roku 2010, v § 2 ods. 1 písm. b/ upravoval, že predmetom dane je poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby (§ 19 ods. 2). Podľa § 49 ods. 1 citovaného zákona - právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť a podľa ods. 2 písm. a/ tohto ustanovenia - platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o dani z pridanej hodnoty - právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa§ 71. Súd z predloženého administratívneho spisu mal zistené, že správca dane u žalobcu ako platiteľa DPH vykonal daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobia I., II. a IV. štvrťrok 2010, pričom prvostupňový správny orgán na základe vykonaného dokazovania vyhodnotil ako nepreukázané na účely nároku na odpočítanie dane z pridanej hodnoty dodávateľské faktúry od spoločnosti BS-STRONG, s.r.o., s presnou identifikáciou faktúr za dodané služby, stavebné práce. Prezentoval názor, že nebolo preukázané, že tieto služby boli uskutočnené dodávateľom, ktorý je uvedený na faktúrach a na základe takto zisteného skutkového stavu boli vydané prvostupňové rozhodnutia. V odvolacom konaní sa žalovaný so závermi prvostupňového správneho orgánu stotožnil, pretože žalobca okrem dodávateľských faktúr nepredložil žiadne iné listinné dôkazy svedčiace o reálnom naplnení obsahu dodávateľských faktúr. Z vyššie citovaných základných zásad správy daní podľa Daňového poriadku vyplýva aj zásada zákonnosti, ktorá ukladá povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní, aby postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, zásadu súčinnosti s daňovými subjektmi. Pri daňovej kontrole a pre daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov. Je nepochybné, že účelom daňového konania je zistenie, či si daňový subjekt splnil v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu, a preto Daňový poriadok zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti upravené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Pretože ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základných daní alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti. Z vyššie citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že podmienky na odpočet dane tak, ako ich upravuje § 49 ods. 1, § 49 ods. 2 písm. a/ a ustanovenie § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov majú hmotnoprávnu povahu a ich bezpodmienečné splnenie sa viaže k nárokom na odpočet. Daňový subjekt, ktorý si uplatnil nárok na odpočet dane, musí preukázať reálne dodanie služby, teda, že zdaniteľné obchody boli uskutočnené tým subjektom, ktorý je uvedený na dodávateľskej faktúre. Ak teda žalobca na výzvy správcu dane nepredložil žiadne listinné dôkazy preukazujúce skutočné dodanie služby stavebných prác deklarovaným dodávateľom BS-STRONG, s.r.o., teda neuniesol dôkazné bremeno, a teda nepreukázal, že zdaniteľný obchod, resp. služba bola dodaná dodávateľom uvedeným na faktúre. Je nesporné, že v daňovom konaní daňový subjekt je povinný preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom daňový úrad tieto dôkazy iba vykonáva. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno a reálne dodanie služby ním preukázané nebolo. Ak žalobca tvrdí, že správcom dane došlo k porušeniu jeho subjektívnych práv, pretože nebol riadne a včas predvolávaný za účelom konania, tieto jeho tvrdenia sú v rozpore s obsahom spisov a zo spisov vyplýva postup správcu dane tak, ako je ním popísaný v napadnutých rozhodnutiach. V súvislosti s námietkou žalobcu, že konania na Daňovom úrade Prešov sa dňa 07.07.2014 zúčastnil aj Z. C., ktorý nemá postavenie osoby zúčastnenej na správe daní, s týmto názorom žalobcu sa súd nestotožňuje. Z obsahu predloženého administratívneho spisu a to zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 07.07.2014 č. 9712401/5/3313482/2014/Zori, ktorá bola spísaná Daňovým úradom Prešov podľa § 19 Daňového poriadku, vyplýva, že ústneho pojednávania sa zúčastnil V. M., za KÚFS M.. Z. C., osoba zúčastnená na správe daní a za daňový subjekt P. I., HANGURSTAV... . Na otázku správcu dane, či V. M., resp. obchodná spoločnosti BS-STRONG dodala uvedené stavebné práce na konkrétne uvedených faktúrach, uviedol, že „uvedené pomocné stavebné práce som nedodal, ale uvedené faktúry som vystavil, opečiatkoval a podpísal. Uvedené faktúry boli fiktívne.“ Následne žalobca k výpovedi svedka uviedol, že „k uvedeným prácam došlo, čo môžu potvrdiť investori. Prácu som prevzal a faktúry riadne podpísal a považujem prvú výpoveď za správnu. Podľa mňa bol svedok zmanipulovaný a nahovorený.“ Následne svedok vypovedal, že „zmenil výpoveď, pretože uvedené práce skutočne nevykonal“ a jednoznačne vypovedal, že na výpoveď zmanipulovaný nebol. Tvrdil, že má k dispozícii doklady, účtovníctvo, evidenciu, DPH, zmluva a pod.. Následne výpoveď zmenil a uviedol, že uvedené doklady sa pri sťahovaní z rodinného domu stratili a nemá ich k dispozícii. Ak teda žalobca tvrdí, že správca dane nepreveril, či stavebné práce boli reálne vykonané, aj podľa názoru súdu uskutočnenie stavebných prác nie je podstatou celého problému riešeného v predmetnej veci. Povinnosťou žalobcu ako platiteľa DPH bolo v konaní preukázať, že predmetné stavebné práce boli vykonané obchodnou spoločnosťou BS-STRONG, s.r.o., tak, ako je to deklarované v ním predložených faktúrach, ktorá skutočnosť preukázaná nebola. Ak žalobca tvrdí, že V. M. vypovedal pod nátlakom prítomného M..Z. C., ktorý nemá postavenie účastníka konania, a že nie sú naplnené podmienky § 59 ods. 2 Daňového poriadku, podľa ktorého na daňovom konaní sa môže zúčastniť aj iná osoba, ktorú správca dane na daňové konanie prizve. Ak žalobca argumentuje týmto ustanovením, tak podľa názoru súdu argumentuje nesprávne, pretože súd už vyššie v odôvodnení tohto rozsudku uviedol, že osobou zúčastnenou na správe daní podľa § 4 ods. 2 písm. d/ je iná osoba ako daňový subjekt, ktorá má práva a povinnosti pri správe daní, alebo ktorej práva a povinnosti sú správou daní dotknuté. Žalobca nepreukázal, že tak, ako tvrdí žalovaný, pán Z. C. nie je zamestnancom kriminálneho úradu finančnej správy, pričom tento orgán podľa zákona č. 354/2011 Z.z. o finančnej správe v znení neskorších predpisov je neoddeliteľnou súčasťou finančnej správy, súčasne zo zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblastí daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov a to § 5 vyplýva, že v ods. 1 kriminálny úrad finančnej správy vykonáva pôsobnosť na celom území Slovenskej republiky. Podľa ods. 3 písm. a/ plní úlohy centrálnej koordinačnej jednotky a ďalšie úlohy vyplývajúce z medzinárodných zmlúv vo vymedzenej oblasti, b/ používa informačné systémy finančnej správy, v ktorých zhromažďuje, spracováva, uchováva, odovzdáva, využíva, ochraňuje a vyraďuje informácie a osobné údaje o osobách, ktoré porušili daňové predpisy alebo colné predpisy, ale je dôvodné podozrenie, že porušujú daňové predpisy alebo colné predpisy, alebo ktoré v oblasti pôsobnosti finančnej správy narušili, alebo je dôvodné podozrenie, že narúšajú verejný poriadok a ďalšie informácie o takýchto porušeniach daňových predpisov alebo colných predpisov alebo narušeniach verejného poriadku, takéto informácie alebo osobné údaje poskytne alebo sprístupní finančnému riaditeľstvu, daňovému úradu alebo colnému úradu v rozsahu potrebnom na plnenie ich úloh. Je rovnako nesporné, že žalobcom boli predložené čestné vyhlásenia konateľa spoločnosti BS- STRONG, s.r.o., V. M., pričom súd sa stotožňuje s názorom správnych orgánov, že čestné vyhlásenie je špecifický inštitút zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a všeobecne platí, že čestné vyhlásenie nie je dôkazom v pravom zmysle, ale dôkaz iba nahrádza, pričom pripustenie čestného vyhlásenia ako dôkazu je vecou voľnej úvahy správneho orgánu. V preskúmavaných veciach bol žalobcom uplatnený nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty a čestné vyhlásenie ako dôkaz nemožno pripustiť, pretože tak žalobcom, ako aj deklarovaným dodávateľom obchodnou spoločnosťou BS-STRONG, s.r.o., žiadne ďalšie listinné dôkazy preukazujúce dodanie tejto služby predložené neboli. V súlade so zákonom teda postupoval žalovaný, ak napadnutými rozhodnutiami potvrdil prvostupňové rozhodnutia správcu dane. Krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovými rozhodnutiami v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že žaloby nie sú dôvodné, a preto ich zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca v konaní úspech nemal a žalovaný aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.