Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 5S/37/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200919 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8015200919.2 Uznesenie Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu Z. E., bytom X. XX, E., právne zastúpeného JUDr. Melániou Kvietkovou, advokátkou so sídlom Tomášikova 35, Košice proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, ul. 29.augusta č. 8-10, Bratislava v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.09.2015 sa žalobca domáhal začatia konania o vrátenie dávky v nezamestnanosti vo výške 1822,20 Eur. Žalobu odôvodnil tým, že rozhodnutím žalovanej zo dňa 19.02.2014 mu podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákona“) bol priznaný starobný dôchodok spätne od 07.03.2011. Podľa oznámenia žalovanej zo dňa 03.03.2014 boli mu zaúčtované dávky v nezamestnanosti, ktoré mu boli vyplatené v období od 01.01.2012 do 30.06.2012, ktoré poberal na základe rozhodnutia z pobočky Sociálnej poisťovne v E., č. XXXX-X/ XXXX-E. zo dňa 27.01.2012, ktoré žalovaná zaúčtovala bez ďalšieho bližšieho zdôvodnenia tak, že zo sumy starobného dôchodku za obdobie od 07.03.2011 do 07.04.2014 vo výške 8 435,08 Eur mu na účet poukázala iba sumu 5 267,08 Eur, teda o 3 168 Eur menej, ako mu bol priznaný dôchodok za toto obdobie. Zúčtovanie zrejme vykonala podľa § 112 ods. 9 zákona. Po jeho písomnej žiadosti o preskúmanie uvedeného rozhodnutia, žalovaná podaním zo dňa 15.05.2014 a 19.05.2014 čiastočne uznala svoje pochybenie a poukázala žalobcovi na účet sumu 1 822,20 Eur. Dňa 10.07.2014 ho Sociálna poisťovňa, pobočka E. vyzvala s poukázaním na ustanovenie § 105 ods. 2 a § 236 ods. 1 zákona, aby v lehote 15 dní od doručenia výzvy zaplatil sumu 1 822,20 Eur. Podľa § 185 ods. 4 zákona, doručením výzvy bolo začaté konanie vo veci povinnosti vrátiť dávku v nezamestnanosti, na čo bol žalobca upozornený v poslednom odseku podania pobočky žalovanej zo dňa 10.07.2014. Na základe tejto výzvy dňa 28.07.2014 uhradil do pokladne pobočky Sociálnej poisťovne v E. sumu 1 822,20 Eur o čom mu bol vydaný príjmový pokladničný doklad č. XXXX/XXX XXX XXX. Opakovane podaním zo dňa 01.08.2014 adresovaným žalovanej, sa dožadoval preskúmania rozhodnutia. Z odpovedí, ktoré mu boli doručené dňa 28.08.2014, 30.09.2014, 12.11.2014, 19.11.2014 a 27.01.2015, ktoré boli reakciami na jeho opakované výzvy a žiadosť o preskúmanie veci je zrejmé, že nikto z pisateľov sa neoboznámil s celou problematikou a neskúmal postup pobočky Sociálnej poisťovne v E. a nebral do úvahy platné rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných veciach. K samotnému vykazovaniu neodôvodnene vyplatených dávok v nezamestnanosti, odvolaním sa na ustanovenie § 236 ods. 1 zákona zo strany žalovanej je žalobca toho názoru, že žalovaná svojvoľne rozšírila uvedené dôvody v tomto ustanovení, pre ktoré dávka nepatrí v poskytovanej sume. V citovanom ustanovení § 236 ods. 1 zákona nie je nikde uvedené, že príjemca dávky je povinný vrátiť dávku, ak mu bol priznaný dôchodok ako neprávom odopretá dávka v čase po vyplatení dávky či dávok. V čase prijímania dávky v nezamestnanosti, t.j. od 01.01.2012 do 30.06.2012 nemohol vedieť ani predpokladať, že mu bola dávka v nezamestnanosti vyplatená neprávom, alebo vo vyššej sume ako patrila, ak dôchodok mu bol priznaný na základe rozhodnutia zo dňa 19.02.2014, teda s odstupom dvoch rokov. Je toho názoru, že ak žalovaná postupovala pri zúčtovaní v súlade s ustanovením § 112 ods. 9 zákona, neoprávnene žiadala od neho prostredníctvom svojej organizačnej zložky, pobočky v E. vrátiť sumu 1822,20 Eur, ktorú pôvodne vyplatila ako neoprávnene zrazenú a to aj napriek tomu, že listom značky G.-XXXXXXX/ XXXX zo dňa 12.11.2014 odstúpila písomnosti žalobcu na ďalšie konanie. Žalovaná v časti postupu organizačnej zložky pobočky Sociálnej poisťovne v E. podľa ustanovenia § 236 zákona nesprávne právne posúdila jeho zodpovednosť, lebo nemá ako preukázať, že vedome v čase od 01.01.2012 do 30.06.2012 poberal dávku v nezamestnanosti neoprávnene, lebo mu nepatrila. V uvedenom období došlo na základe judikátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k zmene právneho posúdenia nárokov príslušníkov ozbrojených zborov v oblasti dôchodkového zabezpečenia, preto mu nemohla byť známa skutočnosť, na základe ktorej by mohol vedieť alebo predpokladať, či mu bude priznaný starobný dôchodok aj spätne a nemohol vedieť od akého dňa mu poisťovňa prizná starobný dôchodok. O tejto skutočnosti sa dozvedel až doručením rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku. Uhradením sumy 1 822,20 Eur vzniklo žalovanej bezdôvodné obohatenie a to plnením bezprávneho dôvodu, ktoré žiada vydať. 2. Vzhľadom k vadám podanej žaloby, vyzval správny súd žalobcu uznesením č. k. 5S/37/2015 - 35 zo dňa 29.10.2015 aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia špecifikoval skutočnosti, ktoré majú založiť vecnú príslušnosť krajského súdu, ako súdu príslušného prejednať vec v prvom stupni, špecifikovať, ktoré rozhodnutie správneho orgánu svojou žalobou napadá, ak má isť o žalobu podľa piatej časti O.s.p., upraviť petit podanej žaloby, čoho sa podanou žalobou domáha a uviesť v čom vidí nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu. 3. Podaním adresovaným tunajšiemu súdu dňa 16.11.2015 žalobca upravil dôvody žaloby a žiadal aby súd uložil žalovanej pokračovať v konaní o vrátení neprávom vyplatenej dávky, ktoré začalo podľa § 185 ods. 4 zákona dňa 10.07.2014 a doteraz nebolo ukončené. V žalobe uviedol, že žiadne rozhodnutie žalovanej o povinnosti vrátiť vyplatené dávky v nezamestnanosti nebolo vydané. K neoprávnenému vráteniu dávok v nezamestnanosti došlo na základe výzvy Sociálnej poisťovne, pobočka v E. zo dňa 10.07.2014 č. XXXX/XXXX-E. s poukazom na ustanovenie § 105 ods. 2 a § 236 ods. 1 zákona s tým, aby žalobca v lehote 15 dní od doručenia výzvy zaplatil sumu 1 822,20 Eur, teda doručením tejto výzvy bolo začaté konanie vo veci povinnosti žalobcu vrátiť dávku v nezamestnanosti, na čo bol upozornený v poslednom odseku vyššie citovaného podania zo dňa 10.07.2014. Rozhodnutie o povinnosti vrátiť dávku však vydané nebolo. Nebolo ani vydané rozhodnutie o zastavení konania podľa § 194 ods. 1 písm. b) zákona. Tým bol poškodený na svojich právach, ktoré mohol presadzovať a brániť svoje práva v konaní o vrátení neprávom vyplatenej dávky, ak by konanie o povinnosti vrátiť neoprávnene vyplatené dávky bolo prebiehalo v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona, čím mu žalovaná odňala možnosť konať, navrhovať dôkazy, riadne sa k veci vyjadriť a nemohol podať ani odvolanie proti rozhodnutiu. Preto žiadal žalovanú o preskúmanie rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku. Z dôvodu, že neprebiehalo riadne konanie vo veci povinnosti vrátiť dávku, nebol spoľahlivo zistený ani skutkový stav a teda ani to, či zavinil neoprávnenú výplatu dávky, lebo tieto vedome poberal v čase, za ktorý mu dávky nepatrili. Túto skutočnosť si žalobca uvedomil až po zaplatení sumy 1 822,20 Eur do pokladne pobočky Sociálnej poisťovne v E. dňa 28.07.2014. 4. Opätovne poukázal na ustanovenie § 236 zákona a namietal, že v tomto ustanovení nikde nie je uvedené, že príjemca dávky je povinný vrátiť dávku ak mu bol priznaný dôchodok ako neprávom odopretá dávka v čase po vyplatení dávky, či dávok, že sa nedopustil porušenia uvedeného v § 236 ods. 1 písm. a) zákona. Je toho názoru, že ak žalovaná postupovala pri zúčtovaní podľa § 112 ods. 9 zákona v čase vydania rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku, neoprávnene žiadala od neho prostredníctvom svojej organizačnej zložky vrátiť sumu 1 822,20 Eur, ktorú mu pôvodne vyplatila ako neoprávnene zrazenú a to napriek tomu, že listom zo dňa 12.11.2014 z dôvodu príslušnosti tejto organizačnej zložke odstúpila písomnosti žalobcu na ďalšie konanie. 5. Je toho názoru, že postupom organizačnej zložky žalovanej bola mu odňatá možnosť konať v konaní o vrátenie neprávom vyplatenej dávky, že tento postup je v rozpore s ustanovením § 236 zákona, že konanie začaté na základe výzvy organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, pobočka E. zo dňa 10.07.2014 nebolo doteraz riadne ukončené a preto žiadal, aby súd rozhodol tak, ako je to uvedené v jeho novom návrhu na vydanie rozhodnutia. 6. K žalobe žalobcu sa vyjadrila žalovaná písomným podaním č. XXXXX-X/XXXX-G. zo dňa 15.12.2015, v ktorom citovala ustanovenie § 19 ods. 3 písm. b), § 105 ods. 2 zákona a argumentovala, že rozhodnutím príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny bol žalobca zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 01.01.2012. Od tohto dňa si uplatnil v Sociálnej poisťovni, pobočka E. nárok na dávku v nezamestnanosti, ktorá mu bola vyplatená od 01.01.2012 do 30.06.2012 v celkovej sume 3 168, - Eur. Rozhodnutím zo dňa 19.01.2014 žalovaná spätne priznala žalobcovi starobný dôchodok odo dňa 07.03.2011, teda odo dňa predchádzajúceho vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti a za obdobie prekrývajúce sa skôr priznanou a vyplatenou dávkou v nezamestnanosti. Vzhľadom na to, že dávka v nezamestnanosti podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení nepatrí za to isté obdobie, ako starobný dôchodok, vykonal útvar dôchodkového poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie pri priznaní starobného dôchodku procesy zúčtovania oboch dávok, výsledkom ktorých bolo zúčtovanie dôchodkovej dávky s dávkou v nezamestnanosti vo výške 1 345,80 Eur. Rozdielovú sumu 1 822,20 Eur uhradil potom žalobca dňa 14.07.2014 v celosti do pokladne Sociálnej poisťovne, pobočka E. v reakcii na predchádzajúcu výzvu tejto pobočky, zo dňa 10.07.2014. Pretože úhrada tejto sumy nastala v 15 dňovej lehote stanovenej na dobrovoľnú úhradu sumy, k samotnému začatiu konania vo veci povinnosti vrátiť dávku v nezamestnanosti nedošlo. Pretože došlo k úhrade požadovanej sumy, nemohla Sociálna poisťovňa, pobočka E. vydať vo veci rozhodnutie o povinnosti vrátiť dávku podľa § 236 zákona, ako sa toho domáha žalobca. Takéto rozhodnutie by nemalo právny základ. 7. Citovala ustanovenie § 247 ods. 2 O.s.p. a uviedla, že v prípade žalobcu nebolo zo strany žalovanej vydané rozhodnutie, ktoré by bolo výsledkom konania vo veci povinnosti vrátiť neprávom vyplatenú dávku v nezamestnanosti, pretože žalobca dobrovoľne vrátil požadovanú sumu neprávom vyplatenej dávky v nezamestnanosti. Slobodné a dobrovoľné konanie žalobcu spočívajúce vo vrátení neprávom vyplatenej dávky bolo opodstatnené, a ani v prípade začatia prvostupňového či prípadne odvolacieho konania zameraného na preskúmanie rozhodnutia prvostupňového orgánu žalovanej, by stanovisko žalovanej na opodstatnenosť povinnosti vrátiť neprávom vyplatenú dávku nezamestnanosti nebolo odlišné. 8. Konštatovala, že správnosť postupu zúčtovania dôchodkovej dávky s vyplatenou dávkou v nezamestnanosti preskúmavala aj prokurátorka Krajskej prokuratúry Bratislava a nedospela k záveru, že by Sociálna poisťovňa porušila zákon a bolo potrebné aplikovať jedno z opatrení v rámci dozoru prokuratúry nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy. Podľa oznámenia Krajskej prokuratúry v Bratislave č. H zo dňa 08.10.2015 bol podnet žalobcu vybavený odložením. 9. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „Správny súdny poriadok“), ktorý v prechodných ustanoveniach v § 491 ods. 1 upravuje, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 10. Z podanej žaloby doplnenej žalobcom vyplýva, že ide o konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy, ktoré bolo upravené v piatej časti štvrtej hlave Občianskeho súdneho poriadku. 11. V Správnom súdnom poriadku je v osobitných konaniach konanie o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy upravené v § 242 a násl. ustanoveniach tohto zákona. 12. Podľa § 242 ods. 1 Správneho súdneho poriadku žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia odstránenie nečinnosti orgánu verejnej správy spočívajúcej v porušení povinnosti začať administratívne konanie z úradnej povinnosti sa žalobou môže domáhať len prokurátor. 13. Podľa § 242 ods. 1 Správneho súdneho poriadku žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre. 14. Podľa § 245 Správneho súdneho poriadku žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu má povinnosť vydať rozhodnutie alebo opatrenie, vykonať úkon alebo začať z úradnej povinnosti administratívne konanie. 15. Zmysel inštitútu konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy, upraveného v Správnom súdnom poriadku spočíva v tom, že ak má určitý subjekt právo na včasné vybavenie veci bez zbytočných prieťahov v zákonom stanovenej lehote a na vydanie rozhodnutia a jeho právo je porušené nezákonnou nečinnosťou správneho orgánu, môže sa domáhať dotknutý subjekt odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní. 16. Z obsahu administratívneho spisu predloženého žalovanou správny súd zistil, že rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny E., odbor služieb zamestnanosti č. XXXXX/XXXX zo dňa 04.01.2012 bol žalobca podľa § 34 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 01.01.2012. 17. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka E. č. XXXX-X/XXXX-E. zo dňa 27.01.2012 podľa § 104 ods. 1, § 105 ods. 1, § 107 a § 108 zákona bolo rozhodnuté, že žalobca má nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50% denného vymeriavacieho základu 34,8083 Eur od 01.01.2012 na obdobie 6 mesiacov. Podľa výkazu Sociálnej poisťovne, pobočka E. žalobca poberal dávku v nezamestnanosti od 01.01.2012 do 30.06.2012. 18. Žalovaná písomným podaním zo dňa 19.02.2014 č. XXX XXX XXXX 0 oznámila Sociálnej poisťovni, pobočka E., útvaru poistenia v nezamestnanosti, že žalobcovi bol priznaný starobný dôchodok od 07.03.2011. 19. Listom zo dňa 19.05.2014 č. XXX XXX XXXX 0 žalovaná na základe podania žalobcu oznámila žalobcovi, že opätovným preverením správnosti zúčtovania dávky v nezamestnanosti so starobným dôchodkom bolo zistené, že zúčtovanie bolo nesprávne a po správnom zúčtovaní dávky v nezamestnanosti so starobným dôchodkom mu zvyšok naviac zúčtovanej sumy 1822,20 Eur poukazujú na účet v banke. 20. Listom č. XXXX/XXXX-E. zo dňa 10.07.2014 Sociálna poisťovňa, pobočka E. zaslala žalobcovi výzvu, v ktorej citovala ustanovenie § 105 ods. 2, § 236 ods. 1 zákona a uviedla, že zistila, že dňom 07.03.2011 mu bol priznaný starobný dôchodok. Dávka v nezamestnanosti v období od 01.01.2012 do 30.06.2012 v sume 3 168,- Eur mu bola vyplatená neprávom. Dňa 25.06.2014 mu bolo doručené oznámenie, že mu bude zúčtovaná suma dôchodkovej dávky s vyplatenou dávkou v nezamestnanosti a to v sume 1 345,80 Eur. Z tohto dôvodu mu ostáva uhradiť preplatok na dávke v nezamestnanosti v sume 1 822,20 Eur. Žiadala aby uvedenú sumu uhradil žalobca do 15 dní od doručenia tejto výzvy s upozornením, že v prípade nesplnenia tejto povinnosti má považovať túto výzvu za začatie konania podľa § 185 ods. 4 zákona vo veci povinnosti vrátiť dávku v nezamestnanosti. 21. Z obsahu administratívneho spisu žalovanej zároveň súd zistil, že podľa príjmového dokladu č. XXX XXX XXX zo dňa 28.07.2014 žalobca uhradil v hotovosti do pokladne Sociálnej poisťovne, pobočka E. sumu 1 822,20 Eur označenú ako preplatok na dávke v nezamestnanosti. 22. Listom doručeným žalovanej dňa 05.08.2014 žalobca žiadal o preskúmanie rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku z dôvodu, že týmto rozhodnutím mu bol priznaný starobný dôchodok od 07.03.2011 do 07.04.2014 v sume 8 435,08 Eur. Za obdobie od 01.01.2012 do 30.06.2012 mu bola vyplatená dávka v nezamestnanosti v sume 3 168,- Eur, ktorá mu bola zúčtovaná zo sumy starobného dôchodku. Pretože za uvedené obdobie mu nebol vyplatený dôchodok, dňa 04.04.2014 požiadal o preskúmanie rozhodnutia na základe čoho dostal odpoveď, že preverením správnosti zúčtovania dávky v nezamestnanosti so starobným dôchodkom bolo zistené, že zúčtovanie bolo nesprávne a preto mu na účet v banke bola poukázaná suma 1 822,20 Eur. Dňa 15.06.2014 obdržal zo Sociálnej poisťovne, pobočka E. výzvu na úhradu, resp. vrátenie dávky v nezamestnanosti v sume 1 822,20 Eur, ktorú dňa 28.07.2014 v pokladni Sociálnej poisťovne, pobočka E. zložil. Predmetný list žalovaná postúpila Sociálnej poisťovni, pobočka E. listom zo dňa 12.11.2014. 23. Listom zo dňa 27.03.2015 doručenom žalovanej dňa 31.03.2015 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovanú, aby poukázala žalobcovi na účet sumu 3 168,- Eur zadržanú z dôchodku a sumu 1 822,20 Eur ako odňatú dávku v nezamestnanosti za obdobie od 01.01.2012 do 30.06.2012 ako bezdôvodné obohatenie. Na základe tejto sťažnosti žalovaná listom č. XXXXX-X/XXXX- E. zo dňa 10.12.2014 žalobcovi oznámila, že rozhodnutím č. XXXX-X/XXXX-E. zo dňa 27.01.2012 mu bola priznaná dávka v nezamestnanosti od 01.01.2012 na obdobie 6 mesiacov vo výške 50% denného vymeriavacieho základu 34,8083 Eur, t.j. za obdobie od 01.01.2012 do 30.06.2012 mu bola vyplatená celková dávka v nezamestnanosti v sume 3 168,- Eur. Nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká vždy dňom vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie, alebo dňom priznania starobného dôchodku, dňom priznania predčasného starobného dôchodku alebo dňom priznania invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%. Rozhodnutím žalovanej č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.01.2014 mu bol spätne priznaný starobný dôchodok od 07.03.2011 a z tohto dôvodu mu zanikol za obdobie od 01.01.2012 do 30.06.2012 preplatok na dávke v nezamestnanosti vo výške 3 168,- Eur z dôvodu, že nie je možný súbeh dávky v nezamestnanosti z dôchodkovou dávkou. Listom zo dňa 24.03.2014 mu bolo oznámené, že dňa 28.03.2014 bude zúčtovaná dôchodková dávka s dávkou v nezamestnanosti vo výške 3 168,- Eur. Na základe opätovného zúčtovania dôchodkovej dávky s dávkou v nezamestnanosti listom zo dňa 25.06.2014 zo Sociálnej poisťovne, ústredie Bratislava bolo oznámené, že mu bude zúčtovaná dôchodková dávka s dávkou v nezamestnanosti len vo výške 1 345,80 Eur a suma 1 822,20 Eur bola preúčtovaná zo základného fondu poistenia nezamestnanosti na účet základného fondu starobného poistenia a táto dávka bola poukázaná na účet vo výške 1 822,20 Eur. Dňa 28.06.2014 osobne do pokladne Sociálnej poisťovne, pobočky uhradil sumu 1 822,20 Eur, čím bola vyrovnaná celková dlžná suma na dávke v nezamestnanosti vo výške 3 168,- Eur. 24. Listom zo dňa 21.05.2015sa žalobca obrátil na Krajskú prokuratúru Bratislava o preskúmanie zákonnosti postupu žalovanej a organizačnej zložky pobočky Sociálnej poisťovne E.. Výsledok sťažnosti žalobca správnemu súdu nepredložil. 25. Správny súd po preskúmaní podanej žaloby a oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu žalovanej dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. 26. Predpokladom úspešnosti návrhu proti nečinnosti orgánu verejnej správy je, že správny orgán je nečinný, nekoná v rozpore s konkrétnym ustanovením právnej normy, ktorá ho oprávňuje a súčasne aj zaväzuje konať a rozhodnúť (vydať rozhodnutie). Nekonanie musí byť v rozpore s konkrétnym zákonným ustanovením, ktoré obsahuje príkaz pre správny orgán konať, vrátane rozhodovania. V základnom chápaní sa nečinnosť orgánu verejnej správy spája s nedodržaním procesných lehôt, ktoré ustanovujú administratívne procesné normy na rozhodovanie veci, aj keď niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán konal a rozhodol. 27. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy nie je možné úspešne sa dovolávať ochrany proti akejkoľvek nečinnosti orgánu verejnej správy, ale iba vtedy, pokiaľ je správny orgán nečinný vo vydávaní rozhodnutia. Ak nie je povinnosťou správneho orgánu vydať rozhodnutie, nie je v právomoci súdu poskytovať ochranu v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy a súd nemôže rozhodnúť o povinnosti takýto úkon vykonať. 28. Žalobca v žalobe žiadal, aby súd zaviazal žalovanú pokračovať v konaní o vrátení neprávom vyplatenej dávky, začatého podľa ustanovenia § 185 ods. 4 zákona, dňa 10.07.2014, ktorým listom ho Sociálna poisťovňa, pobočka E. vyzývala na vrátenie dávky v nezamestnanosti za obdobie od 01.01.2012 do 30.06.2012 v sume 3 168, - Eur a to z dôvodu, že so spätnou účinnosťou od 07.03.2011 mu bol priznaný starobný dôchodok. V predmetnej výzve Sociálna poisťovňa, pobočka E. vyzvala žalobcu listom zo dňa 10.07.2014 na vrátenie tejto sumy s upozornením, že v prípade ak si svoju povinnosť nesplní, nech považuje túto výzvu za začatie konania podľa § 185 ods. 4 zákona vo veci povinnosti vrátiť dávku v nezamestnanosti. 29. Z obsahu administratívneho spisu žalovanej nesporne vyplýva, že žalobca na základe výzvy Sociálnej poisťovne, pobočka E. sumu preplatku dávky v nezamestnanosti za obdobie od 01.01.2012 do 30.06.2012 uhradil v hotovosti do pokladne tejto pobočky Sociálnej poisťovne, pobočka E. dňa 28.07.2014 o čom svedčí príjmový pokladničný doklad č. XXXXXXXXX, teda k samotnému začatiu konania vo veci povinnosti vrátiť dávku v nezamestnanosti nedošlo a nebol dôvod, aby Sociálna poisťovňa takéto konanie začala a vydala vo veci rozhodnutie. 30. Podľa § 185 ods. 4 zákona, konanie ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky sociálnej povinnosti je začaté odo dňa, keď príslušná organizačná zložka sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon. 31. Ak teda žalobca na základe výzvy Sociálnej poisťovne, pobočka E. zo dňa 10.07.2012 uhradil sumu dávky v nezamestnanosti, ktorá vznikla ako preplatok v dôsledku priznania dávky starobného dôchodku dobrovoľne, nebol dôvod aby Sociálna poisťovňa začala konanie podľa § 184 ods. 4 zákona, ako konanie o vrátenie neprávom vyplatenej dávky v nezamestnanosti, tak ako sa toho domáha žalobca a vydala vo veci rozhodnutie. Takéto konanie by ani nebolo opodstatnené. 32. Vo vzťahu k námietkam žalobcu, že žalovaná resp. jej organizačná zložka Sociálna poisťovňa, pobočka E. postupovala v rozpore so zákonom ak aplikovala ustanovenie § 236 ods. 1 písm. a) zákona, podľa ktorého ho vyzývala na vrátenie neprávom vyplatenej dávky v nezamestnanosti, ktorú podporuje argumentáciou rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 7Sžso/1/2009 zo dňa 25.02.2010 správny súd poukazuje na skutočnosť, že v totožných veciach existujú aj judikáty Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z neskoršieho obdobia, kde Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil názor, že takýto postup žalovanej je v súlade so zákonom, napr. rozsudok sp. zn. 10 Sžso/2/2015 zo dňa 03.02.2016. 33. Správny súd preto taktiež poukazuje na ustanovenie § 19 ods. 3 písm. b) zákona, podľa ktorého poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na fyzickú osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70% a fyzickú osobu, ktorá má priznaný invalidný dôchodok a dovŕšila dôchodkový vek. 34. Podľa § 105 ods. 2 zákona nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká vždy dňom vyradenia poistenca z evidencie uchádzačov o zamestnanie a dňom priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%. 35. Podľa § 112 ods. 4 zákona výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume, alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky. 36. Podľa § 112 ods. 6 zákona dávka sa odníme, zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila. 37. Podľa § 112 ods. 9 zákona, ak zanikol nárok na dávku alebo nárok na jej výplatu pre priznanie inej dávky, alebo ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku, zúčtujú sa sumy inej dávky patriacej odo dňa jej priznania so sumami doterajšej dávky vyplatenými za ten istý čas. 38. Ako vyplýva z vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžso/2/2015: „Znenie ustanovenia § 19 ods. 3 písm. b) zákona jednoznačne uvádza, že poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na fyzickú osobu, ktorej bol priznaný starobný dôchodok, t.j. vylúčenie súčasnej existencie poistenia v nezamestnanosti s obdobím poberania starobného dôchodku. Na základe preukázania skutkových a právnych súvislosti týkajúcich sa zreteľne právne vymedzeného vylúčenia súbežneho nároku na dávku v nezamestnanosti a nároku na starobný dôchodok, žalobcovi vznikla povinnosť vrátiť neprávom vyplatenú dávku v nezamestnanosti podľa § 236 ods. 1 písm. b) zákona a žalobca musel vedieť, že v prípade objektívnej skutočnosti, ktorou bolo priznanie starobného dôchodku jeho osobe sa bude dávka v nezamestnanosti, ktorá mu bola vyplatená za obdobie poberania starobného dôchodku považovať za dávku vyplatenú neprávom. Povinnosť vrátiť dávku vzniká u žalobcu dňom nadobudnutia subjektívnej vedomosti o tom, že sa dávka vyplatila neprávom, t.j. dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku.“ 39. Ak teda Sociálna poisťovňa, pobočka E. vyzývala žalobcu, aby vrátil neprávom vyplatenú dávku v nezamestnanosti vo výške 1 822,20 Eur postupovala v súlade so zákonom. 40. Podľa § 249 Správneho súdneho poriadku ak správny súd po preskúmaní nezistí nečinnosť žalovaného, uznesením žalobu zamietne. 41. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd nevyhovel žalobe žalobcu z dôvodu, že nezistil nečinnosť žalovanej a podľa vyššie citovaného § 249 žalobu zamietol. 42. O trovách konania správny súd rozhodoval podľa § 167 v spojení s § 175 ods. 1 Správneho súdneho poriadku. Keďže žalobca nemal v konaní úspech, náhradu trov konania mu nepriznal. Správny súd nepriznal náhradu trov konania ani žalovanému z dôvodu, že nezistil podmienky pre priznanie náhrady trov konania podľa § 168 Správneho súdneho poriadku, t.j. že neexistujú dôvody, pre ktoré možno spravodlivo požadovať náhradu trov konania žalovanému ako úspešnému účastníkovi. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia, na Krajskom súde v Prešove. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci.