Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 3S/38/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200931 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8015200931.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a sudkýň JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Evy Slávikovej, v právnej veci žalobcu FTE automotive Slovakia s.r.o., so sídlom Malý Šariš 486, Prešov, IČO: 36 493 406, zastúpeného Masnyk Legal s.r.o., so sídlom Žiškova 6, Košice, IČO: 36 668 257, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce, Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 6. augusta 2015 číslo: C./X./XXXX/ XXXX O-XXX/XXXX na základe žaloby takto r o z h o d o l : Žalobu z a m i e t a. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : 1. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 06.08.2015 žalovaný ako príslušný odvolací orgán podľa § 6 ods. 1 písm. b) a § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 125/2006 Z.z.) vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Prešov (ďalej len inšpektorát práce) č.k.: P:XXX/XXXX-R, XXXX/XXX/XXXX zo dňa 17.04.2015, ktorým v zmysle § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. uložil žalobcovi pokutu vo výške 1000,- Eur za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) v treťom bode zákona č. 125/2006 Z.z. tým, že porušil § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 124/2006 Z.z.) nedodržaním bezpečnostnej úrovne podľa Národnej prílohy NA - Ďalšie požiadavky na motorové vozíky navrhované na použitie v SR, ktorá vyplýva z článku 1.11 STN ISO 3691 + Amd1 Motorové vozíky - Bezpečnostné predpisy v tom, že v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci si ako zamestnávateľ nesplnil povinnosť zabezpečiť, aby nebezpečné miesto pri objekte brusiarne (objekt brusiarne bráni vo výhľade vodičom motorových vozidiel a prechádzajúcich zamestnancov) na pracovisku žalobcu v Malom Šariši bolo označené bezpečnostnými značkami a dopravnými značkami. Porušenie povinnosti bolo zistené v období od 08.10.2014 do 09.12.2014 pri vyšetrovaní príčiny vzniku pracovného úrazu zamestnanca žalobcu pána K. G., ku ktorému došlo dňa 08.10.2016 u žalobcu v jeho výrobnej hale rozhodol tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len správny poriadok) odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. 2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že v dňoch 08.10.2014, 29.10.2014, 11.11.2014, 21.11.2014, 08.12.2014 a 09.12.2014 sa uskutočnil u žalobcu výkon inšpekcie práce so zameraním na vyšetrenie príčin vzniku registrovaného pracovného úrazu, ktorý utrpel jeho zamestnanec - p. František Rusinko, dňa 08. 10. 2014 o 07:00 h. 3. Pri predmetnej inšpekcii práce bolo zistené, že vyššie menovaný postihnutý zamestnanec sa v rozhodujúcom čase vzniku úrazu vracal z pracoviska balenia náhradných dielov a prechádzal po uličke predmontáže smerom k montážnej linke PQ - 24. V momente, keď vyšiel spoza rohu objektu brusiarne na komunikáciu, ktorá vedie zo skladu na expedíciu, prechádzal po nej elektrický motorový vozík typu RX 20-16 STILL, ktorý riadil zamestnanec spoločnosti p. L. R.. L. R. už nestihol vozík pribrzdiť a pravým predným kolesom prešiel postihnutému cez chodidlo pravej nohy a spôsobil mu vnútorné zlomeniny. 4. Na základe vyššie uvedeného a ohliadky miesta úrazu ihneď po pracovnom úraze t. j. 8.10.2014 príslušníkmi OOPZ V. Šariš a inšpektormi práce IP Prešov správny orgán konštatoval, že miesto, kde došlo k pracovnému úrazu nebolo opatrené navyše bezpečnostnými značkami a dopravnými značkami, ktoré by signalizovali vodičovi, že spoza rohu brusiarne môže na komunikáciu vstúpiť zamestnanec. Objekt brusiarne bránil vo výhľade jednak obsluhe motorového vozíka p. L. R. a takisto postihnutému p. K. G.. Zamestnávateľ ihneď po úraze vybavil nebezpečné miesto zrkadlom, ktorým si vodič motorového vozíka už vie odkontrolovať prichádzajúcu osobu spoza rohu brusiarne. 5. K porušeniu predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nedošlo zo strany obsluhy motorového vozíka p. L. R. a to z dôvodu, že objekt brusiarne mu bránil vo výhľade a v čase, keď išiel okolo nej nemal si možnosť odkontrolovať či mu z pravej strany náhle vkročí na komunikáciu iná osoba. Keďže motorový vozík STILL RX 20-16 nebol opatrený ukazovateľom rýchlosti, p. L. R. si nevedel odkontrolovať akou rýchlosťou išiel v momente, keď došlo k vzniku pracovného úrazu p. K. G.. Maximálna povolená rýchlosť (5 km/h) bola zrejme dodržaná, pretože po prejdení nohy postihnutého predným pravým kolesom vodič okamžite zastavil. V mieste úrazu neboli viditeľné stopy po brzdení. 6. To isté bolo možné konštatovať aj zo strany postihnutého p. K. G.. Ten na základe podania informácie priameho nadriadeného Ing. L. I. - vedúceho výroby, nepoužil paralelnú cestu k linke PQ-24, ale prechádzal uličkou cez pracovisko predmontáže. Podľa vyjadrenia N., L. I. majster po uličke cez pracovisko predmontáže môže prechádzať. Z podania informácie postihnutého p. G. ďalej vyplýva, že uličkou prechádzal viackrát denne a využívali ju aj ostatní zamestnanci. Ďalej uviedol, že prichádzajúci vozík nepočul v dôsledku hluku na hale, pretože vozík je elektrický a jeho chod je tichý. 7. Neoznačenie nebezpečného miesta bezpečnostnými značkami a dopravnými značkami bolo vyhodnotené inšpektorom ako nesprávna organizácia práce. 8. Túto skutočnosť správny orgán zdokumentoval v Protokole o vyšetrení príčin registrovaného pracovného úrazu, ktorým bola spôsobená ujma na zdraví, č.: N.-XX-XX-X.X/P- Y zo dňa 09. 12. 2014 (ďalej „protokol“), prerokovanom rovnakého dňa s p. N.. L. I., prokuristom účastníka konania (žalobcu) s tým, že tento požiadal lehotu na vyjadrenie sa k nemu v rozsahu 3 dní. 9. Žalobca dňa 12.12.2014 doručil inšpektorátu práce vyjadrenie k protokolu, v ktorom informoval inšpektorát práce o opatreniach prijatých v súvislosti so vznikom pracovného úrazu p. K. G.. Inšpektorát práce v reakcii na vyššie uvedené vyjadrenie vypracoval dňa 15. 12.2014 dodatok č. 1 k protokolu v ktorom konštatoval, že zo strany účastníka konania neboli v predmetnom vyjadrení navrhnuté a priložené dôkazy, ktorými by tento rozporoval zistené skutočnosti a nedostatky uvedené v protokole. 10. Vychádzajúc z poznatkov získaných počas inšpekcie práce a prihliadnuc na tvrdenie účastníka konania, začal inšpektorát práce ako prvostupňový správny orgán správne konanie vo veci uloženia pokuty za porušenie ust. § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z.z. nedodržaním bezpečnostnej úrovne podľa Národnej prílohy NA - Ďalšie požiadavky na motorové vozíky navrhované na použitie v SR, ktorá vyplýva z čl. 1.11 STN ISO 3691+Amd 1 Motorové vozíky - Bezpečnostné predpisy. K upovedomeniu o začatí správneho konania zo dňa 16. 02. 2015, doručenému účastníkovi konania dňa 18.02.2015, podal tento vyjadrenia, v ktorých vyjadril nesúhlas so začatím konania o uložení pokuty. 11. Prvostupňový správny orgán sa vyjadrením účastníka konania k začatiu správneho konania zaoberal a následne vo veci rozhodol. 12. Účastník konania sa v zákonom stanovenej lehote proti rozhodnutiu o uložení pokuty odvolal. V odvolaní zo dňa 07.05.2015 vyjadril nesúhlas s uložením pokuty, pričom argumentoval najmä tým, že inšpektorát práce nepreukázal dôvodnosť a správnosť svojho tvrdenia, poukazoval na rozpornosť výroku a odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia. 13. Mal za to, že inšpektorát práce neuviedol, o aké právne predpisy sa oprel, resp. neuviedol, aké konkrétne právne predpisy vyžadujú, aby bolo miesto označené navyše aj ďalšími značkami, že inšpektorát práce takéto porušenie v minulosti nevytkol a vyslovil súhlas s uvedením priestorov do prevádzky. 14. Ďalej poukázal na nepreskúmateľnosť výroku rozhodnutia z dôvodu, že tento nemá oporu v odôvodnení (poukázal na znenie ust. § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z.z. najmä v súvislosti s nepreukázaním zanedbania údržby, alebo opravy akéhokoľvek typu a charakteru). 15. Za hlavnú príčinu vzniku pracovného úrazu označil ľudský faktor a to konanie p. G., ktorý poznal dané miesto, porušil základné zásady opatrnosti a všetky zásady, ktoré sa na dané miesto vzťahovali napriek tomu, že bol v minulosti opakovane poučovaný o zákaze prechádzať uličkou (predmetnú pasáž mal poškodený zamestnanec ako vedúci zamestnanec oprávnenie používať výnimočne, napr. na vykonávanie opráv a údržby výrobnej linky). 16. Národný inšpektorát práce ako odvolací orgán v zmysle ustanovenia § 59 ods. 1 správneho poriadku preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a po zhodnotení právneho a skutkového stavu dospel k nasledovným záverom: 17. Po preskúmaní predmetnej veci s ohľadom na zistené skutočnosti a popísaný skutkový stav mal za to, že prvostupňový správny orgán jednoznačne preukázal, že účastník konania ako zamestnávateľ porušil § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z.z. nedodržaním bezpečnostnej úrovne podľa Národnej prílohy NA - Ďalšie požiadavky na motorové vozíky navrhované na použitie v SR, ktorá vyplýva z čl. 1.11 STN ISO 3691 +Amd 1 Motorové vozíky-Bezpečnostné predpisy v tom, že v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci si účastník konania ako zamestnávateľ nesplnil povinnosť zabezpečiť, aby nebezpečné miesto pri objekte brusiarne (objekt brusiarne bráni vo výhľade vodičom motorových vozíkov a prechádzajúcim zamestnancom) na pracovisku účastníka konania v Malom Šariši bolo označené bezpečnostnými značkami a dopravnými značkami, čo bolo zistené v období od 08. 10. 2014 do 09. 12. 2014 pri vyšetrovaní príčin vzniku pracovného úrazu zamestnanca p. K. G., ku ktorému došlo dňa 08. 10. 2014 u účastníka konania v jeho výrobnej hale. 18. V zmysle ust. § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z.z. zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy. 19. V zmysle čl. 1.11 STN ISO 3691+Amd 1 Motorové vozíky - Bezpečnostné predpisy komunikácie a nebezpečné miesta musia byť označené bezpečnostnými značkami a dopravnými značkami. 20. Nevyhnutným predpokladom bezpečného výkonu práce je dodržiavanie bezpečnostnej úrovne a to s ohľadom na všetky okolnosti týkajúce sa výkonu práce tak, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov. 21. Zamestnávateľ síce mal označené hranice komunikácie pre vozidlá neprerušovanými pásmi výraznej farby a okraj brusiarne bol označený striedavo žltými a čiernymi pásmi v zmysle platných predpisov, čo však v žiadnom prípade nemožno považovať za splnenie povinnosti, ktorá vyplýva z ust. § 6 ods. I písm. d) zákona č. 124/2006 Z.z. v nadväzností na Národnú prílohu NA - Ďalšie požiadavky na motorové vozíky navrhované na použitie v SR, ktorá vyplýva z čl. 1.11 STN ISO 3691+Amd 1 Motorové vozíky - Bezpečnostné predpisy, nakoľko požaduje použiť bezpečnostné značky a dopravné značky v mieste nebezpečenstva, t. j. kumulatívne použil také dopravné a bezpečnostné označenie, ktoré upozorňuje na nebezpečné miesto na komunikácii. 22. Miesto vzniku pracovného úrazu možno jednoznačne označiť ako nebezpečné miesto z dôvodu neprehľadnosti, nakoľko objekt brusiarne bránil vo výhľade vodičovi VZV, že spoza rohu môže vstúpiť zamestnanec a rovnako aj poškodenému zamestnancovi, že spoza rohu môže prechádzať VZV. Naviac neprehľadnosť predmetného miesta bola zvýšená umiestnením plechovej skrine, ktorá taktiež prekrývala bezpečnostné značenie. Na uvedenom nič nemení ani fakt, že na predmetnom mieste predtým nedošlo k pracovnému úrazu alebo, že toto miesto nebolo vnímané ako nebezpečné. 23. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením, že výrok a odôvodnenie odvolaním napadnutého rozhodnutia sú navzájom rozporné, resp. že výrok rozhodnutia nemá oporu v odôvodnení. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán popísal dôvody z ktorých vychádzal, tieto priamo nadväzujú a podporujú výrok prvostupňového rozhodnutia. To, že inšpektorát práce uviedol, že je predmetný úsek potrebné označiť navyše neznamená, že považoval použité označenie za dostatočné, čo aj následne uviedol. Zamestnávateľovi nebolo vytknuté, že zanedbal údržbu alebo opravy akéhokoľvek typu a charakteru, ale nedodržanie bezpečnostnej úrovne pracoviska. 24. Skutočnosť, že inšpektorát práce v minulosti predmetné miesto nevytkol, nie je argument spôsobilý privodiť účastníkovi konania priaznivejší záver, nakoľko povinnosť vyplývajúca z ust. § 6 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006 Z.z. zaväzuje zamestnávateľa. 25. Vo vzťahu k argumentom účastníka konania, v ktorých za hlavnú príčinu vzniku pracovného úrazu označil ľudský faktor a to konanie p. G., ktorý poznal dané miesto, porušil základné zásady opatrnosti a všetky zásady, ktoré sa na dané miesto vzťahovali napriek tomu, že bol v minulosti opakovane poučovaný o zákaze prechádzať uličkou (predmetnú pasáž mal poškodený zamestnanec ako vedúci zamestnanec oprávnenie používať výnimočne, napr. na vykonávanie opráv a údržby výrobnej linky) žalovaný uviedol, že predmetná komunikácia bola napriek zákazu využívaná zamestnancami a zamestnávateľ uvedený stav dlhodobo trpel. 26. Ďalej zdôraznil, že účastníkovi konania nebola uložená pokuta za závažné porušenie predpisov podľa § 19 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. 27. Inšpektorát práce uložením pokuty vo výške 1000,- Eur sledoval predovšetkým jej preventívny význam, ktorý však v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Sž-oKs 56/2006 „...musí mať silu odradiť od nezákonného postupu aj iné právnické osoby, ktoré sú nositeľmi rovnakých zákonných povinností. Takýto účinok však môže vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu včas a vecne správne vyvodený. Ak ide o finančný postih, nemôže byť neprimerane mierny vo vzťahu k závažnosti protiprávneho konania a jeho následkom, nevyhnutne teda musí v sebe obsahovať aj represívnu zložku. “ 28. V závere rozhodnutia žalovaný poukázal na § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. a zdôraznil, že pri ukladaní pokuty a pri určovaní jej výšky, ktorá je vecou voľnej úvahy správneho orgánu, inšpektorát práce zohľadnil najmä jej preventívne pôsobenie a tiež prihliadal na všetky skutočnosti v zmysle § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z. 29. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Poukázal na § 3 ods. 1, § 5, § 32 ods.1, § 46 správneho poriadku a namietal, že žalovaný nepostupoval správne a rozhodol nezákonne. Skutok ktorý sa žalobcovi kladie za vinu nemožno kvalifikovať ako správny delikt. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, žeby sa žalobca správneho deliktu dopustil, svojím konaním nijako neporušil bezpečnostné predpisy. 30. V napadnutom rozhodnutí bola ako jediný dôvod uloženia pokuty konštatovaná údajná absencia bezpečnostných značiek a dopravných značiek. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia naopak prvostupňový správny orgán konštatoval, že žalobca ako zamestnávateľ mal označené komunikácie pre vozidlá zreteľne a to neprerušovanými pásmi výraznej farby a tiež miesto, na ktorom je nebezpečenstvo zrážky s prekážkou (okraj brusiarne), ktoré bolo označené striedavo žltými a čiernymi pásmi v zmysle platných predpisov. 31. Výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a jeho odôvodnenie sú teda v zjavnom rozpore. Žalovaný sa s touto námietkou žiadnym spôsobom nevysporiadal, len prevzal argumentáciu prvostupňového správneho orgánu. 32. Inšpektorát práce Prešov žalobcovi vytýkal, že na predmetnom miestne neboli označené navyše bezpečnostné značky a dopravné značky, ktoré by signalizovali vodičovi, že spoza brusiarne môže vstúpiť na komunikáciu zamestnanec alebo iná osoba. Provstupňový správny orgán však neuviedol, aké konkrétne právne predpisy vyžadujú, aby žalobca napriek tomu, že bolo miesto označené štandardne v súlade s právnymi predpismi, ho označil navyše aj ďalšími značkami. Len konštatoval, že bezpečnostné predpisy “požadujú použiť bezpečnostné značky a dopravné značky v mieste nebezpečenstva, t.j. kumulatívne také dopravné a bezpečnostné označenie, ktoré upozorňuje na nebezpečné miesto na komunikácii.“ 33. Na danom mieste nikdy v minulosti nedošlo k nehode, resp. pracovnému úrazu, a preto je žalobca presvedčený, že nejestvuje dôvod predmetné miesto vnímať ako miesto, kde je nutné osadiť nejaké nadštandardné bezpečnostné prvky. 34. Ani žalovaný ani Inšpektorát práce Prešov neuvádzajú odkaz na konkrétne ustanovenia právneho predpisu ani nevysvetľujú, kedy je potrebné použiť „kumulatívne“ označenie. Predmetné vágne konštatovanie zapríčiňuje právnu neistotu, nakoľko nie je možné sa v problematike zorientovať, nie je zrejmé, kedy je povinný zamestnávateľ označiť miesto nebezpečenstva aj kumulatívne, a kedy postačí len „nekumulatívne“ značenie. Uvedená argumentácia Inšpektorátu práce Prešov a žalovaného vzbudzuje podozrenie, že prípad od prípadu sa porušenie bezpečnostných predpisov posudzuje rôzne na základe ľubovôle správneho orgánu, čo je v priamom rozpore s tým, že správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 35. Ak zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva potreba kumulatívneho, alebo „navyše“ inštalovaného označenia, nemožno žalovanému za nedodržanie neexistujúcich predpisov uložiť pokutu. 36. Ak mal Inšpektorát práce Prešov dojem, že uvedené miesto bolo potrebné navyše osadiť ďalšími značkami, mal možnosť iné dispozičné riešenie niekoľkokrát v minulosti (počas vykonávania opakovaných inšpekcií v prevádzke žalobcu) navrhnúť, resp. na uvedený domnelý „nedostatok“ žalobcu upozorniť. 37. Uvedené by bolo v súlade s tým, čo sú správne orgány povinné, t.j. okrem iného dôsledne vyžadovať plnenie povinností kontrolovaných subjektov. Ak v minulosti Inšpektorátu práce Prešov uvedený stav neprekážal .a následne, len na základe vzniku nešťastného pracovného úrazu, zas naopak prekážal, uvedené vnáša do predmetného prípadu ešte väčšiu právnu neistotu. 38. Bol toho názoru, že k pracovnému úrazu p. G. došlo výlučne len z dôvodov zavinených zamestnancom p. G.. Ten bol v minulosti niekoľkokrát sankcionovaný odobratím/nepriznaním bonusovej časti mzdy predovšetkým z dôvodu porušovania predpisov BOZP a interných noriem zamestnávateľa. Konkrétne v samotnom roku 2014 (t.j. v rovnakom roku, ako došlo k pracovnému úrazu) boli p. G. z tohto dôvodu 6-krát odobraté prémie. Napriek tomu, že miesto spĺňalo všetky zákonné štandardy pre označenie bezpečnostnými značeniami, došlo k nehode a došlo by k nej aj vtedy, ak by bolo na mieste nainštalovaných viac bezpečnostných prvkov, keďže nie je v moci zamestnávateľa zabrániť zamestnancom, aby BOZP neporušovali. Z pohľadu žalobcu nie je možné v tomto prípade zachádzať do „prevenčných krajností“, nakoľko najbezpečnejšie by potom bolo, ak by sa žiadna práca v prevádzke žalobcu nevykonávala. 39. Z pohľadu žalobcu správny orgán nepreukázal porušenie povinností žalobcom a skutkový stav riadne nepreskúmal, o čom svedčí aj fakt, že pokuta bola žalobcovi uložená „preventívne“, t.j. nie ako trest za porušenie konkrétnej normy. 40. Ak Inšpektorát práce Prešov mal záujem dosiahnuť najmä prevenciu, uvedené žalobca zabezpečil aj bez uloženia pokuty tým, že ako svedomitý zamestnávateľ ktorému na zamestnancoch a ich zdraví záleží, na základe prerokovania nehody vykonal dodatočné prevenčné úkony smerujúce k zamedzeniu ďalších úrazov. - na vysokozdvižný vozík, ktorým bol úraz spôsobený, bol namontovaný modrý reflektor, ktorý svieti 3 m pred vozík na podlahu a indikuje príchod vozíka - na mieste vzniku pracovného úrazu bola nainštalovaná rampa na zamedzenie/vylúčenie prechodu. „Preventívne“ uloženie pokuty vzhľadom na vyššie uvedené je nefunkčné a nedôvodné. 41. Ďalej žalobca citoval § 250j ods. 5, § 250i ods. 2 O.s.p. a s poukazom na § 244 a § 247 O.s.p. žiadal aby krajský súd v zmysle § 250j ods. 5 O.s.p. nahradil rozhodnutie žalovaného zo dňa 06.08.2015 tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 17.04.2015 sa zrušuje, alternatívne aby v zmysle § 250j ods. 2 O.s.p. rozhodnutie žalovaného zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Zároveň žiadal aby mu boli nahradené trovy konania. 42. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zároveň navrhol, aby súd rozhodol bez nariadenia pojednávania. 43. Na výzvu súdu zo dňa 06.04.2016 v súlade s § 250f ods. 1,2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) právny zástupca žalobcu nereagoval a teda súd mal zato, že žalobca súhlasil aby súd konal a rozhodol bez nariadenia pojednávania. 44. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len S.s.p.). 45. Podľa § 491 ods. 1 S.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 46. Podľa § 491 ods. 2 S.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba. 47. Vzhľadom na uvedené, aj keď v danej veci začalo konanie podľa piatej časti O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb.), t.j. predo dňom nadobudnutia účinnosti S.s.p., dokončí sa podľa S.s.p. 48. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p. v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 49. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p. každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 50. Podľa § 194 ods. 1 S.s.p. správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 51. Podľa § 194 ods. 2 S.s.p. ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 52. Podľa § 190 S.s.p ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 53. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo s tým, že podľa § 107 ods. 2 S.s.p. (vzhľadom na súhlas účastníkov konania) rozhodol bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednomyselne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. 54. Miesto a časť verejného vyhlásenia rozsudku správny súd oznámil na úradnej tabuli krajského súdu aj na jeho webovej stránke (v lehote od 18.08.2016 do 25.08.2016 - § 137 ods. 4 S.s.p.), t.j. v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. 55. Predmetom preskúmania je rozhodnutie o uložení pokuty vo výške 1000,- Eur (§ 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z.) za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) bod tretí zákona č. 125/2006 Z.z. tým, že žalobca porušil § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z.z. nedodržaním bezpečnostnej úrovne v zmysle článku 1 11 STN ISO 3691+Amd 1 Motorové vozíky - Bezpečnostné predpisy. 56. Na základe odvolania žalobcu, žalovaný podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. 57. Vychádzajúc z obsahu žaloby, žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav, nesprávne právne posúdenie veci a nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. 58. Podľa § 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. tento zákon upravuje inšpekciu práce, ktorej prostredníctvom sa presadzuje ochrana zamestnancov pri práci a výkon štátnej správy v oblasti inšpekcie práce. 59. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod tretí zákona č. 125/2006 Z.z. inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia. 60. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. inšpekcia práce sa vykonáva na všetkých pracoviskách zamestnávateľov a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, vrátane pracovísk nachádzajúcich sa na súkromných pozemkoch a v obydliach fyzických osôb. 61. Podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode a šiestom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur. 62. Podľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z. inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku. 63. Podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z.z. zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy. 64. Podľa článku 1. 11 STN ISO 3691 + Amd1 Motorové vozíky - Bezpečnostné predpisy komunikácie a nebezpečné miesta musia byť označené bezpečnostnými značkami a dopravnými značkami. 65. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že zamestnávateľ je okrem iného povinný zabezpečiť pracoviská, komunikácie, pracovné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizáciu práce tak, aby neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a zároveň je povinný na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu. Zároveň z článku 1.1 Slovenskej technickej normy - STN (Motorové vozíky - Bezpečnostné predpisy) č. 3691 + Amd1 vyplýva, že komunikácie a nebezpečné miesta musia byť označené bezpečnostnými značkami a dopravnými značkami. 66. Porušenie týchto povinností má v zmysle § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z. za následok uloženie sankcie za správny delikt až do výšky 100 000 Eur. 67. V danom prípade bolo v súvislosti so šetrením príčin vzniku pracovného úrazu zamestnanca žalobcu K. G. nepochybne preukázané, že k pracovnému úrazu došlo práve preto, že miesto kde došlo k pracovnému úrazu nebolo opatrené takými bezpečnostnými značkami a dopravnými značkami, aby nebola ohrozená bezpečnosť a zdravie zamestnancov. 68. Naopak práve v dôsledku nedodržania tejto zákonnej povinnosti došlo k pracovnému úrazu. 69. Žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav a nepreskúmateľnosť rozhodnutí, lebo správne orgány neuviedli v ktorých prípadoch a podľa akých právnych predpisov postačuje „štandardné“ označenie nebezpečného miesta a v ktorých prípadoch je potreba „kumulatívneho, alebo „navyše“ inštalovaného označenia“, ale úplne opomenul a žiadnym spôsobom nevyvrátil zistenia správneho orgánu, že miesto vzniku pracovného úrazu možno jednoznačne označiť ako nebezpečné miesto z dôvodu neprehľadnosti nakoľko objekt brusiarne bránil vo výhľade vodičovi vysokozdvižného vozíka, ale aj poškodenému zamestnancovi, a až po pracovnom úraze vybavil nebezpečné miesto zrkadlom. Naviac neprehľadnosť miesta bola zvýšená umiestnením plechovej skrine, ktorá prekrývala bezpečnostné značenie. 70. Je preto zrejmé, že aj keď žalobca mal hranice komunikácie označené neprerušovanými pásmi výraznej farby a okraj brusiarne bol označený striedavo žltými a čiernymi pásmi (toto značenie bolo čiastočne prekryté kovovou skriňou), takéto značenie nebolo postačujúce pre ochranu bezpečnosti a zdravia zamestnancov, pričom z výpovedi prokuristu žalobcu N.. L. I. aj zamestnanca K. G. vyplýva, že predmetnú časť pracoviska (komunikácie) mal poškodený zamestnanec, ako vedúci oprávnenie používať a túto časť pracoviska - komunikácie používal nie len on, ale aj iní zamestnanci. 71. Neobstojí ani námietka o zachádzaní „do prevenčných krajností“ keďže následne sám žalobca riešil situáciu tak, že nebezpečné miesto vybavil zrkadlom, na vysokozdvižný vozík, ktorým bol úraz spôsobený, bol namontovaný modrý reflektor, ktorý svieti 3 m pred vozík na podlahu a indikuje príchod vozíka a na miesto pracovného úrazu nainštaloval rampu na zamedzenie, vylúčenia prechodu. 72. Aj odôvodnenie výšky pokuty je v medziach logickej správnej úvahy a zodpovedá kritériám uvedených v § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z. z. Prvostupňový správny orgán správne poukázal na ohrozenie zdravia nielen poškodeného, ale aj ďalších zamestnancov, zohľadnil, že ide o prvé zistenie nedostatku v oblasti BOZP, že vzhľadom na veľkosť zamestnávateľa (72 zamestnancov) pokutu 1 000 Eur nemožno považovať za zvlášť zaťažujúcu alebo likvidačnú, a keďže sa na vzniku poškodenia zdravia zamestnanca podieľalo porušenie pracovnoprávnych predpisov zo strany zamestnávateľa (žalobcu), pričom trvalo dlhší čas a ohrozovalo viacerých zamestnancov, aj vzhľadom na preventívny charakter pokuty, ju nebolo možné uložiť v nižšej výške, resp. ju vôbec neuložiť. 73. Správny orgán preto dostatočne a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav a tento správne právne posúdil, rozhodnutie náležite a zrozumiteľne odôvodnil. Nepochybil preto žalovaný, ak po náležitom vysporiadani sa s odvolacími námietkami žalobcu, odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. 74. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu podľa § 190 S.s.p. ako nedôvodnú zamietol. 75. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 S.s.p, podľa ktorých správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 76. Žalobca nebol v konaní úspešný a nebol naplnený ani dôvod v § 168 S.s.p. 77. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 S.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorým je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 444 ods. 1 S.s.p.). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa, ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1,2 S.s.p.).