Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 4Sp/43/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200947 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8015200947.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Monikou Tobiašovou v právnej veci navrhovateľky POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti odporcovi Okresnému úradu Prešov, katastrálny odbor so sídlom Prešov, Konštantínova 6, za účasti E. M.Q., trvale bytom T., S. XX, t. č. na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníčkou K.. R. H., Okresný súd Prešov, Grešova 3, o preskúmanie rozhodnutia odporcu zo dňa 25. mája 2015, č. V2956/2015-MŠ, takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 25. mája 2015, č. V2956/15-MŠ. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 25.05.2015 rozhodol odporca ako správny orgán príslušný podľa zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len Katastrálny zákon) o návrhu na vklad záložného práva podanom u odporcu dňa 30.04.2015, ktorého prílohou bola Zmluva o zriadení záložného práva č. 112/2015- RAČ zo dňa 25.03.2015, uzavretá medzi účastníkmi POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako záložným veriteľom a záložcom E. M., zastúpeným splnomocnencom DSS Nestor o.z., Stred č. 449, Zázrivá (predtým ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci) tak, že návrh na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXXX a č. XXXX, k.ú. T. podľa § 31 ods. 1, 3 Katastrálneho zákona zamietol. Správny orgán pri rozhodovaní, za účelom riadneho zistenia skutkových okolností a právneho posúdenia stavu veci preskúmal navrhovateľkou predložené listiny, pričom tieto v súlade s § 32 ods. 2, § 3 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) uznal za postačujúce pre právne a skutkové posúdenie podmienok pre rozhodnutie vo veci samej. Rovnako vychádzal zo svojej doterajšej rozhodovacej činnosti, ako aj z rozhodovacej činnosti súdov v obdobných veciach. Preskúmaním podaného návrhu na vklad záložného práva, predloženej zmluvy o zriadení záložného práva, Dohody o splnomocnení, ktoré tvorili prílohu podaného návrhu na vklad, s odkazom na § 22 ods. 1, 2, § 31 ods. 1, § 34, § 39, § 40 ods. 3, § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1, 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 31 ods. 1, 3 Katastrálneho zákona, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžr/150/2012, dospel záveru, že Dohoda o splnomocnení spísaná ako štandardná formulárová zmluva bola vzhľadom na okolnosti jej uzavretia posúdená ako neplatný právny úkon, uzavretá v rozpore s § 22 ods. 2 OZ. Z obsahu predložených dokladov bolo zrejmé, že záložca, E. M., nemal danú možnosť výberu zástupcu, keďže podpísal vopred pripravenú formulárovú typovú zmluvu, ktorej samotný obsah nemal možnosť ovplyvniť. Slobodný výber splnomocnenej osoby, ktorá ma za zastúpeného obstarávať jeho právne záležitosti, je základným prejavom slobodnej vôle, čo v tomto prípade absentovalo. To, že záložný veriteľ vybral konkrétne občianske združenie, je prejavom jasného konania veriteľa a splnomocnenca v zhode, čo bezpochyby potvrdzuje porušenie § 22 ods. 2 OZ. Vo veci tak o.i. došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Aj keď je Dohoda o splnomocnení zaradená na samostatnej listine, ide o štandardnú zmluvnú podmienku, ktorej znenie nemohol spotrebiteľ ovplyvniť. Je nepochybné, že existencia zmluvy o zriadení záložného práva a s ňou súvisiaca Dohoda o splnomocnení je primárne vyvolaná finančnými aktivitami záložcu, veriteľa. Dohoda je tak vzhľadom na svoju akcesorickú povahu vo vzťahu k zmluve o úvere uzavretej zároveň s touto dohodou medzi navrhovateľkou, poskytovateľom úveru a záložcom, dlžníkom, posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka. Uzavretím Dohody o splnomocnení došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, záložcu. Táto dohoda je preto absolútne neplatným právnym úkonom. Vyslovenie neplatnosti udeleného plnomocenstva má za následok, že záložná zmluva uzavretá medzi navrhovateľkou a záložným dlžníkom, ktorú za dlžníka uzavrel takto určený zástupca na základe neplatnej Dohody o splnomocnení zo dňa 18.07.2013, je absolútne neplatným právnym úkonom. Odporca poukázal tiež na znenie § 5a ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona č.372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len Zákon o ochrane spotrebiteľa), podľa ktorého záložná zmluva sa považuje za zmluvu o zabezpečení záväzku. Takáto zmluva uzatváraná po 30.04.2014 nemôže byť podpísaná treťou osobou na základe plnomocenstva, ako tomu bolo v danom prípade, ale iba samotným vlastníkom nehnuteľnosti, inak je neplatná. Tieto skutočnosti majú za následok nesplnenie zákonných podmienok na povolenie vkladu záložného práva zo strany správneho orgánu. Uvedené nedostatky návrhu nebolo možné odstrániť ani predvolaním účastníkov za účelom doplnenia návrhu, či predložením dodatočných dokladov. Proti tomuto rozhodnutiu podala navrhovateľka včas opravný prostriedok, pričom žiadala, aby odporca na základe odvolania v rámci autoremedúry napadnuté rozhodnutie zrušil a vklad zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 25.03.2015 č. 112/2015-RAČ povolil, resp. ak odporca odvolaniu nevyhovie, aby príslušný súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil vec odporcovi na nové konanie o povolení vkladu záložného práva. Na podporu vznesených námietok navrhovateľka citovala § 22 ods. 1, 2, § 23, § 31 ods. 1, § 32 ods. 2 OZ, § 32 ods. 1, 2, § 46 Správneho poriadku. Uviedla, že Dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými ustanoveniami OZ a spĺňa tak požadované náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Podľa jej názoru plnomocenstvo zahrnuté v Dohode o plnomocenstve je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom a je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Plnomocenstvo bolo udelené na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Tak vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v mene záložcu - splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi. Dlžník- záložca, sa pre udelenie plnomocenstva pre ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci rozhodol sám, zástupca ho primerane poučil o následkoch tohto kroku, zaviazal sa dojednať v jeho mene platnú záložnú zmluvu a v danom rozsahu obhajovať jeho záujmy. Splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej Dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Z Dohody o splnomocnení tiež vyplýva, že splnomocnenec poučil záložcu aj o právach a povinnostiach vyplývajúcich pre neho zo zmluvy o úvere, vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Na tomto právnom úkone sa veriteľ nepodieľal a z jeho obsahu nevyplýva, aby bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Zo spisu správneho orgánu tiež nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval. Z obsahu splnomocnenia je zrejmé, že bolo udelené za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa, na jeho žiadosť a že zastupovanie je bezplatné. Zástupca splnomocnenie s dlžníkom osobne prerokoval a poskytol mu potrebné poučenie o právnych úkonoch v ňom uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere sám a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Záväzkom zástupcu bolo okrem rokovania s veriteľom aj posúdenie platnosti uzatváranej záložnej zmluvy. Navrhovateľka uviedla, že správny orgán nepreukázal, že by veriteľ do tohto právneho úkonu zasahoval alebo ovplyvňoval jeho obsah, nezdôvodnil, akým konkrétnym spôsobom došlo k porušeniu § 22 ods. 2 OZ. Uvedenie záložného veriteľa a zástupcu v predtlači Dohody o splnomocnení argumentačne použité v rozhodnutí absolútne neobstojí. Uvedenie zástupcu je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strán dohody a uvedenie záložného veriteľa je nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného plnomocenstva. Pokiaľ správny orgán z týchto skutočností vyvodzuje, že záložný veriteľ takto určil zástupcu pre dlžníka, ide o záver, ktorý absolútne nemá oporu v listinách, ktoré tvoria obsah správneho spisu a odporca nevykonal žiadne iné dôkazy na preukázanie správnosti svojich tvrdení. Navyše, pochybnosti o objektivite zastupovania zo strany splnomocnenca nie sú z hľadiska aplikácie § 22 ods. 2 OZ dostatočné. Rozpor záujmov namietaný správnym orgánom musí reálne existovať, nestačí len konštatovať potenciálnu možnosť rozporu s odkazom na zákonné ustanovenia bez primeraného výkladu a aplikácie právnej normy. Správny orgán tento rozpor záujmov hodnoverne nepreukázal a rovnako nepreukázal, že v prípade ustanoveného zástupcu ide o osobu, ktorá je v styku so záložným veriteľom. Namietala tiež vyslovenie neplatnosti Dohody o splnomocnení s odkazom na § 53 ods. 1 OZ, t.j. pre vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Navrhovateľka nepovažuje Dohodu o splnomocnení za spotrebiteľskú zmluvu a ustanovenia § 53 OZ sa preto nemôžu aplikovať na posúdenie prijateľnosti zmluvných podmienok vo vzťahu k tejto dohode. Poukázala na to, že dlžník si dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a nesplatil svoj dlh tak, ako bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a veriteľ tak len využil zmluvne dohodnutú možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Navrhovateľka pritom pristupuje k využitiu inštitútu zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch kedy je evidentné, že záložca vylákal od navrhovateľky poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto nemienil riadne vrátiť. Argumentovala, že počas výkonu podnikateľskej činnosti navrhovateľky ani v jednom prípade, kedy bolo zriadené záložné právo na nehnuteľnosti dlžníka, nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného práva, t.j. k realizácii záložného práva predajom nehnuteľnosti. Namietala, že správny orgán nezistil spoľahlivo stav veci (§ 31 ods. 1, § 46 Správneho poriadku a § 31 Katastrálneho zákona), neoboznámil sa dostatočne s predkladaným návrhom a jednotlivými pripojenými prílohami, pričom následne nesprávne zistil skutkový stav, čím udelené plnomocenstvo nesprávne právne posúdil a následne vydal nezákonné rozhodnutie, ktoré nedostatočným odôvodnením porušuje § 47 ods. 3 Správneho poriadku a je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Odporca podanému opravnému prostriedku nevyhovel, predložil vec krajskému súdu a navrhol napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo s tým, že podľa § 250g ods. 2 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, pričom dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný. Predmetom súdneho preskúmania je rozhodnutie odporcu ako príslušného správneho orgánu, ktorým bol zamietnutý návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného práva podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona na základe vyslovenia neplatnosti Dohody o splnomocnení pre rozpor s § 22 ods. 2 OZ, v zmysle ktorej bola predmetná zmluva v mene záložcu podpísaná splnomocneným zástupcom. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že návrhom zo dňa 25.03.2015, podaným na príslušnom správnom orgáne dňa 30.04.2015, navrhovateľka žiadala o vklad Zmluvy o zriadení záložného práva č. 112/2015-RAČ zo dňa 25.03.2015 do príslušného katastra nehnuteľností. Zo zmluvy uzavretej medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a záložcom E. M., zastúpeným DSS Nestor o.z. na základe Dohody o splnomocnení vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva k predmetu zálohu, nehnuteľností v podielovom spoluvlastníctve záložcu špecifikovaných v čl. I tejto zmluvy v prospech záložného veriteľa, na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. 806301284 zo dňa 18.07.2013 uzavretej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka, najmä na zabezpečenie istiny úveru vo výške 450,- EUR spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút vyplývajúcich zo zmluvy o úvere ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia. Z kópie Dohody o splnomocnení uzavretej medzi splnomocniteľom E. M. a splnomocnencom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, zastúpeným Petrom Mamojkom - predsedom združenia (neskôr DSS Nestor o.z.) vyplýva, že „1. Za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri uskutočnení právnych úkonov uvedených v tejto dohode, vykonávaných v súvislosti so Zmluvou o úvere uzatvorenou so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., č. zmluvy 806301284 (ďalej len zmluva o úvere), splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú toto plnomocenstvo s nasledovným obsahom: 2. Splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako poskytovateľom úveru. Všetky konzultácie a zastupovanie pri rokovaní so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Združenie ProHelp poskytne splnomocniteľovi bezplatne. 3. Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok zo Zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku Združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 OZ v platnom znení v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo spoluvlastníctve. Združenie ProHelp sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere vrátane skutočností, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej republiky. Splnomocniteľ udeľuje združeniu ProHelp plnomocenstvo na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocnencovho záväzku zo Zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody, pozostávajúceho z nesplatenej výšky pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií. 4. Bližšia špecifikácia nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa (rukou dopísané). 5. Združenie ProHelp v najlepšom záujme hájenia práv splnomocniteľa berie na vedomie, že podpisom tejto dohody vzniká združeniu ProHelp povinnosť postupovať v súlade s prijatým plnomocenstvom, ktoré je na základe vyhlásenia splnomocniteľa ako dlžníka zo Zmluvy o úvere v celom rozsahu v súlade so záujmami splnomocniteľa, a to až do jeho odvolania splnomocniteľom...“. Podľa § 151d ods. 1 OZ záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv, alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec. Podľa § 22 ods. 1 OZ zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému. Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Podľa § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona, alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné zastúpenie), alebo na základe dohody o plnomocenstve. Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Podľa § 31 ods. 4 OZ ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 5a ods. 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie spotrebiteľovi vybrať ani inak určiť osobu, ktorá má v súvislosti s uzavretím spotrebiteľskej zmluvy, plnením spotrebiteľskej zmluvy alebo zabezpečením záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy konať v mene alebo v záujme spotrebiteľa. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktorými spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na vykonanie právnych úkonov súvisiacich plnením spotrebiteľskej zmluvy alebo s uzavretím inej spotrebiteľskej zmluvy, sú neplatné. Podľa § 5a ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, je neplatný Podľa § 29 Katastrálneho zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra. Podľa § 30 ods. 5 písm. d/ Katastrálneho zákona prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Ďalšími prílohami je Dohoda o splnomocnení, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť osvedčený, ak sa osvedčenie podpisu vyžaduje podľa § 42 ods. 3. Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne. Podľa § 42 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona na zápis práv k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá v štátnom jazyku, českom jazyku, alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva, verejná listina, alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávnosti. Zmluva, verejná listina, alebo iná listina obsahujú označenie: a/ účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ako ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje, b/ právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu, c/ nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s odkazom na obsah administratívneho spisu dospel krajský súd k záveru, že správny orgán postupoval správne, keď zamietol návrh na vklad predmetnej záložnej zmluvy z dôvodu, že Dohoda o splnomocnení je vopred pripraveným formulárom s vopred určeným zástupcom ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, pričom splnomocniteľ tak nemohol ovplyvniť výber tohto zástupcu. Tento postup navrhovateľky je tak v zrejmom rozpore s § 39 a § 37 OZ. Je zrejmé a nesporné, že dlžník uzavrel Dohodu o splnomocnení v priamom súvise s uzavretím zmluvy o úvere a poskytnutím finančných prostriedkov zo strany veriteľa, spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Splnomocniteľ bol pri uzatváraní zmluvy o úvere v kontakte výlučne s navrhovateľkou ako poskytovateľom úveru, z jej strany mu bola predložená Dohoda o splnomocnení, bez kontaktu so splnomocnenou osobou v zmysle dohody, bez ozrejmenia právnych dôsledkov tejto dohody. Splnomocnenca nevyberal slobodne sám dlžník, ale poskytovateľ úveru. Je zrejmé, že Dohoda o splnomocnení nebola prejavom slobodnej vôle dlžníka, splnomocniteľa, je teda neplatná. Záložnú zmluvu za záložcu tak uzavrel splnomocnenec, ktorý tak, vzhľadom na vyslovenie neplatnosti plnomocenstva, na takýto úkon nebol oprávnený. To, že Dohoda o splnomocnení je absolútne neplatným právnym úkonom pre zrejmý rozpor záujmov dlžníka a jeho zástupcu podľa § 22 ods. 2 OZ potvrdzuje aj skutočnosť, že na tunajší súd napadlo väčšie množstvo obdobných vecí vo vzťahu k návrhom na zriadenie záložného práva, pričom v každom prípade je záložca (dlžník vo vzťahu k zmluve o úvere) zastúpený tým istým subjektom, ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom v Bratislave, resp. DSS Nestor o.z. ako jeho nástupcom. Krajský súd zároveň poukazuje na § 5a ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa, na ktorý odkázal aj odporca, v zmysle ktorého právny úkon, ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, je neplatný. Z tohto ustanovenia jednoznačne vyplýva, že záložná zmluva na nehnuteľnosti (čo je bezpochyby zmluvou o zabezpečení splnenia záväzku v zmysle citovaného ustanovenia) nesmie byť v mene vlastníka podpísaná treťou osobou, t.j. vlastník nehnuteľnosti nemôže platne splnomocniť inú osobu na uzavretie takejto zmluvy v rámci spotrebiteľského vzťahu. Takýmto vzťahom aj vzťah záložného dlžníka a záložného veriteľa v tejto veci ako vzťah poskytovateľa spotrebného úveru a dlžníka. Nepochybil preto odporca, keď v rozhodnutí o.i. konštatoval neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva aj z dôvodu, že tá bola podpísaná treťou osobou na základe plnomocenstva a nie vlastníkom nehnuteľnosti, fyzickou osobou. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie odporcu bolo vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a bolo dostatočne a presvedčivo odôvodnené. V tejto súvislosti je treba zdôrazniť, že podľa § 34 ods. 6 Správneho poriadku skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať. Postup navrhovateľky je súdu známy z obdobných prejednávaných vecí a je nepochybné, že Dohoda o plnomocenstve je dlžníkovi vždy predkladaná zamestnancom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. spolu s uzavretím zmluvy o úvere. Navrhovateľka žiadnymi dôkazmi nespochybnila závery správneho orgánu a nepreukázala, že tieto závery sú nesprávne. Rovnako nenavrhla vykonať dôkazy v katastrálnom konaní tak, ako to ukladá § 34 ods. 3 Správneho poriadku v spojení s § 22 ods. 5 Katastrálneho zákona, podľa ktorého účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Nič navrhovateľke nebránilo v tom, aby tieto dôkazy predložila spolu s návrhom na vklad záložného práva, resp. aby svoje tvrdenia v podanom opravnom prostriedku primerane a hodnoverne doložila. Krajský súd dáva do pozornosti právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozsudku sp.zn. 1Sžr 150/2012 zo dňa 11.júna 2013 týkajúci sa obdobnej problematiky: „Ak splnomocniteľovi - úverovému dlžníkovi je odňatá možnosť určiť a vybrať si osobu splnomocnenca a osoba splnomocnenca viackrát vystupuje v úverových obchodoch spoločnosti, ktorá poskytla úver, musí nutne vyvolávať pochybnosti u konajúceho katastrálneho orgánu o tom, či výkon práv a povinností splnomocnenca je skutočne v medziach riadneho zastupovania záujmov úverového dlžníka“. Na základe uvedených skutočností krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľka nebola v konaní úspešná, odporca ani ďalší účastníci konania nemajú zo zákona právo na náhradu trov konania. Súd preto účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha.