KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Prešov14. 3. 2016plný text

Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Sd/79/2015 z 14. 3. 2016

CitáciaRozsudok Krajského súdu Prešov z 14. marca 2016, sp. zn. 3Sd/79/2015, ECLI:SK:KSPO:2016:8015200995.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Sd/79/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200995
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8015200995.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou Mgr. Magdalénou Želinskou v právnej veci navrhovateľa X. V.,
bytom P. S., Ul. P. č. XX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu v Bratislave, Ul. 29. augusta č.
8, o výšku invalidného dôchodku takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 31.augusta 2015 č: XXX XXX XXXX 0.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

V preskúmavanej veci odporkyňa rozhodnutím, ktoré vydala pod č. XXX XXX XXXX X dňa 31.08.2015,
zamietla žiadosť navrhovateľa o zvýšenie invalidného dôchodku za aplikácie ustanovení § 73 a § 112
ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

V odôvodnení tohto rozhodnutia uviedla, že na základe rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 30.04.2015
č.k.: 1Sd/1/2015-38, ktorým bolo zrušené jej prvšie rozhodnutie zo dňa 03.12.2015 o zamietnutí žiadosti
o zvýšenie invalidného dôchodku, bola vec vrátená odporkyni na nové konanie.

Zdravotný stav navrhovateľa bol posúdený dňa 19.08.2015 so záverom, že navrhovateľ je naďalej
invalidný podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť 70%.

Odporkyňa poukázala na to, že posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa, ktorému zodpovedá
percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je uvedené v
odbornom posudku zo dňa 19.08.2015, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou odôvodnenia rozhodnutia a
v tomto posudku sú uvedené rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na posudkový záver, že
navrhovateľ je naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení s rovnakou mierou
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako pri predchádzajúcom posúdení zdravotného
stavu. Z uvedeného dôvodu navrhovateľovi preto patrí invalidný dôchodok v nezmenenej sume, pretože
sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu invalidného dôchodku a jeho sumu a to podľa
§73 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení.

Rozhodnutie odporkyne napadol včas podaným opravným prostriedkom navrhovateľ, z ktorého vyplýva,
že navrhuje napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec odporkyni na ďalšie konanie. Navrhovateľ
namietal, že stále sa mu zhoršuje zdravotný stav, preto dňa 18.08.2014 podal žiadosť o prehodnotenie
zdravotného stavu na pobočke sociálnej poisťovne. Pri prehodnotení zdravotného stavu požadoval
plný invalidný dôchodok s mierou presiahnutia nad 70%. Predložené boli lekárske nálezy neurológa,
neurochirurga a chirurga, ktoré konštatovali, že dochádza k zhoršovaniu jeho zdravotného stavu a bol



doporučený plný invalidný dôchodok. Poukázal na predchádzajúce konanie vedené na tunajšom súde
pod sp. zn.: 1Sd/1/2015, ktorým bolo zrušené rozhodnutie odporkyne, vec vrátená na ďalšie konanie. V
návrhu ďalej citoval z odôvodnenia rozsudku a to: „Z citovaných posudkov, lekárskych vyšetrení je podľa
názoru súdu zrejmé, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím a posúdením reálneho zdravotného stavu
navrhovateľa vo vzťahu k určeniu celkovej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudkoví lekári dostatočne nevysporiadali. Zdravotný stav navrhovateľa, ako vyplýva z predložených
lekárskych posudkov a z vyjadrenia samotného navrhovateľa, je vážny, bez možnosti na jeho zlepšenie,
s negatívnou prognózou a vzniká tak pochybnosť, či jeho ohodnotenie a s tým súvisiace zaradenie
postihnutia do príslušnej kapitoly je adekvátne reálnemu postihnutiu a určená miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť zodpovedá reálnemu poklesu.“

Ďalej poukázal na to, že podľa názoru súdu je posudkový lekár odporkyne povinný primerane odôvodniť
posudok tak, aby bol výrok a súvisiace skutočnosti uvedené v posudku účastníkovi konania vysvetlené
zrozumiteľným spôsobom. Navrhovateľ v súvislosti s tým namietal, že do dnešného dňa nevie pochopiť,
podľa čoho sú posúdení tí občania, ktorí nemali žiaden úraz, a iba preto, že prišli o prácu a nechcelo sa
im hľadať inú prácu, sú plne invalidní. To preto sú plne invalidní, že majú, resp. mali príbuzných alebo
známych zamestnaných v Sociálnej poisťovni vo Vranove nad Topľou. Do dnešného dňa na túto otázku
nedostal odpoveď, aj keď ako účastníkovi konania by mala byť táto skutočnosť vysvetlená.

Poukázal na to, že nielen zákon o posudzovaní invalidity sa zo strany niektorých zamestnancov Sociálnej
poisťovne vo Vranove nad Topľou nedodržuje, ale nedodržuje sa ani najvyšší zákon v tomto štáte a
to Ústava Slovenskej republiky, porušovaním ľudských práv, ako aj zákon č. 138/2004 Z.z. v znení
niektorých predpisov, o čom svedčí nedodržiavanie termínov konania.

Navrhovateľ naďalej namietal, že z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, prečo odporkyňa rozhodla v
rozpore so zdravotnými posudkami, ktoré si odporkyňa vyžiadala, a on ich musel zaplatiť. V zdravotnom
posudku z neurologickej ambulancie sa píše okrem iného: „Stav zhoršený, s predpokladom ďalšej
progresie, nepriaznivou prognózou, vyžaduje pravidelné neurologické kontroly a liečbu, minimalizovať
fyzickú záťaž.“ Ďalej poukázal na to, že v odbornom náleze z chirurgickej ambulancie sa v závere
píše: „Doporučujem vzhľadom k ťažkému poškodeniu oboch členkových kĺbov, oboch nôh pri úraze s
následnou amputáciou ľavej nohy a terajšom sekundárnom poškodení najmä pravého členkového kĺbu z
preťažovania, poškodením ľavého bedrového kĺbu, oboch SI kĺbov s rozvojom skoliózy L chrbtice, VAS,
a teda následkom týchto skutočností prehodnotenie pacienta z posudkového hľadiska v rámci posúdenia
ako pacienta zdravotne ťažko postihnutého a pacienta s nárokom na plný invalidný dôchodok v dôsledku
významného obmedzenia mobility, ktoré mu znemožňuje vykonávanie akejkoľvek pracovnej činnosti.
Menovaný je súčasne odkázaný na používanie motorového vozidla pri zabezpečovaní každodenného
života a nutnosti častých návštev v zdravotníckych zariadeniach. Rozvoj degeneratívnych zmien na
pohybovom aparáte oboch dolných končatín, panvy a chrbtice sa progresívne urýchľuje a zhoršuje v
rámci periodických kontrol na našej ambulancii.“

Navrhovateľ akcentoval, že jeho súčasný zdravotný stav je znovu zhoršený. Dňa 22.08.2015 išiel po
rovnej ploche, pri bežnom kroku sa mu zablokoval pravý členok a následne spadol na betónovú dlažbu,
kde utrpel úraz na ľavom kýpti nohy, na pravom kolene a ruke. Kolená a ruka sa zahojili, ale ľavá noha
nie je stále doliečená. V poslednom čase má veľké problémy s tlakom, kvôli čomu bol aj hospitalizovaný
na internom oddelení Vranovskej nemocnice 5 dní, kde mu riešili stabilizáciu krvného tlaku, pretože
mu hrozila mozgová príhoda alebo infarkt. Má sa podrobiť vyšetreniu na kardiológii. Momentálne užíva
denne 12-13 tabletiek a nie je schopný vykonávať žiadnu pracovnú činnosť, má veľa oddychovať a
najmä sa nerozčuľovať.

Odporkyňa sa k veci vyjadrila v písomnom podaní zo dňa 29.02.2016 a navrhla napadnuté rozhodnutie
ako vecne správne potvrdiť. Vo vyjadrení citovala ustanovenie § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 Zákona o
sociálnom poistení s tým, že navrhovateľ podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou z 19.08.2015 je naďalej invalidný podľa § 71 ods.
1 Zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70%
v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V uvedenom posudku, ktorý je súčasťou napadnutého
rozhodnutia, posudkový lekár sociálneho poistenia odborne posúdil a vyhodnotil zdravotný stav
navrhovateľa a zistené zdravotné postihnutie zaradil podľa prílohy č. 4 k zákonu do príslušnej kapitoly.
Na základe podaného návrhu na preskúmanie bol zdravotný stav navrhovateľa opätovne posúdený



Sociálnou poisťovňou, pobočkou Vranov nad Topľou, posudkovým lekárom sociálneho poistenia a to dňa
08.12.2015, následne posudkovým lekárom sociálnej poisťovne ústredie dňa 25.02.2016. Posudkoví
lekári sociálneho poistenia zotrvali na pôvodnom posudku, že navrhovateľ je naďalej invalidný s mierou
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70%. Odporkyňa ďalej akcentovala, že posudkoví
lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia, ako aj v
konaní o opravnom prostriedku na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného
vyšetrenia vyhodnotili, že navrhovateľov zdravotný stav je zhoršený na úroveň invalidity naďalej s mierou
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Pretože
navrhovateľ v konaní o opravnom prostriedku predloženými listinnými dôkazmi, najmä odbornými
lekárskymi nálezmi nepreukázal, že jeho zdravotný stav odôvodňuje vyššiu mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou alebo zmenu dátumu vzniku
invalidity, a teda nepodarilo sa mu spochybniť správnosť rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o zvýšenie
invalidného dôchodku. Podľa názoru odporkyne o jeho žiadosti bolo rozhodnuté správne a v súlade s
objektívne zisteným skutkovým stavom.

Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie,
oboznámil sa s obsahom predloženého administratívneho spisu, vypočul účastníkov konania a zistil
tento skutkový stav.

Zo spisu vyplýva, že navrhovateľ na základe posudku posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia č. 3
Sociálnej poisťovne, pobočky Vranov nad Topľou zo dňa 21.01.1998 bol uznaný za čiastočne invalidného
podľa § 37 ods. 2 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, lebo pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav má značne sťažené všeobecné životné podmienky. Čiastočná invalidita bola
uznaná následkom úrazu zo dňa 24.09.1996 a navrhovateľ za čiastočne invalidného bol uznaný od
24.12.1997. Z posudku vyplýva, že v diagnostickom závere sú uvádzané: Stav po amputácii nohy v
kĺbe Chopartovom vľavo, následkom postraumatickej gangrény, stav po zlomenine v oblasti pravého
členkového kĺbu s obmedzenou pohyblivosťou a artrózou v členkovom kĺbe, stav po zlomenine v oblasti
ľavého členkového kĺbu, s následnou artrózou v ľavom členkovom kĺbe a obmedzenou pohyblivosťou.

Posudok bol odôvodnený tým, že u navrhovateľa ide o artrózu v oboch členkových kĺboch a
amputáciu nohy v Chopartovom kĺbe vľavo, následkom postraumatickej gangrény. Pretrváva obmedzená
pohyblivosť v oboch členkových kĺboch, vo všetkých smeroch o 1/3 a navrhovateľ sa pohybuje za pomoci
francúzskej barly. Lehota kontrolnej lekárskej prehliadky nebola stanovená s tým, že nie je potrebná.

Zo spisu ďalej vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľa bol následne posúdený dňa 09.07.2004
Sociálnou poisťovňou, pobočkou Vranov nad Topľou. Navrhovateľ pri chorobách hypertenzná choroba
II. štádia WHO, úraze stav po amputácii ľavej dolnej končatiny v Chopartovom kĺbe, ankylóze členkov
po zlomenine, difúznej osteoporóze bol uznaný za invalidného podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom
poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55%.

Z tohto posudku vyplýva, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím bol stav po amputácii ľavej dolnej
končatiny v Chopartovom kĺbe podľa prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení so zaradením do kapitoly
XV., oddiel G, položka 35, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45% a za iné
zdravotné postihnutia a to stuhnutie členkových kĺbov v nepriaznivom postavení došlo k zvýšeniu
percentuálnej miery o 10% na už vyššie uvedených 55%.

Posudková lekárka tento výrok posudku odôvodnila tým, že navrhovateľ má stredoškolské vzdelanie,
naposledy pracoval ako technik, v súčasnosti je nezamestnaný, ide o stav po amputácii dolnej končatiny
vľavo v Chopartovom kĺbe ako následok poúrazovej gangrény a ankylózu v oboch členkových kĺboch.
Stav zhoršuje aj hypertenzná choroba II. štádia WHO a po zhodnotení zdravotného stavu je miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55%.

Podľa pracovnej rekomandácii navrhovateľ môže vykonávať len prácu v prostredí bez dvíhania ťažkých
bremien, dlhšej chôdze, môže vykonávať prácu ako informátor, pri počítači, v administratíve a pod..

Na základe žiadosti navrhovateľa o zvýšenie invalidného dôchodku bol posudok vypracovaný dňa
13.03.2013 SP-pobočkou vo Vranove nad Topľou, kedy navrhovateľ bol uznaný za invalidného
od 01.02.2013 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70% pri rozhodujúcom



zdravotnom postihnutí choroby podporného a pohybového aparátu so zaradením do kapitoly XV., oddiel
G, položka 57, písm. b/ s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60%, za iné zdravotné
postihnutie a to ťažká porucha funkcie v oboch členkových kĺboch, poruchy krčných medzistavcových
platničiek došlo k zvýšeniu percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10%.

Podkladom pre vydanie predmetného rozhodnutia je posudok vypracovaný posudkovým lekárom
sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Vranov nad Topľou zo dňa 08.12.2015 pri
nezmenenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70%.

Z tohto posudku vyplýva, že navrhovateľ bol vyšetrený posudkovým lekárom, ktorý konštatoval, že
navrhovateľ pri výške 173 cm má hmotnosť 102 kg, s tlakom krvi 130/80 Torrow, je orientovaný
všestranne správne, pri kľudovom eupnoe, bez cyanózy, nález na srdci a pľúcach bol fyziologický,
pečeň a slezina nezväčšené, na chrbtici bol zistený hypertonus paravertebrálneho svalstva v oblasti
C chrbtice, lateroflexie obmedzené na polovicu, bolestivé, Lasseque obojstranne je pozitívny od 50
stupňov, s Thomayerom 50 cm. Na horných končatinách je oslabená sila vpravo, ľavá dolná končatina je
amputovaná v oblasti chodidla v Chopartovom kĺbe, v čase vypracovania posudku bez známok zápalu
a bez secernácie, pravý členok je deformovaný s výrazným obmedzením pohybu v členkovom kĺbe, s
miernym opuchom predkolení obojstranne, s poruchou stereotypu chôdze, ktorá je možná s oporou, a
ktorá je antalgická.

Ďalej boli posúdené predložené odborné medicínske nálezy a to správa z hospitalizácie navrhovateľa
na internom oddelení Vranovskej nemocnice v dobe od 02.10.2015 do 06.10.2015, z ktorej vyplýva,
že k hospitalizácii došlo pre akcelerovanú hypertenziu s prejavmi hypertenznej krízy. Objektívny nález
v tejto správe uvádza, že bol pri vedomí, spolupracoval, habitus je hyperstenický, pri aktívnej polohe,
koža anikterická bez cyanózy a bez patologických eflorescencií, pri kľudovom eupnoe. Nález na
hlavových nervoch bol v norme, voľnej šiji, ktorá neoponuje, akcia srdca bola 62/min., bez šelestov.
Pulmo: dýchanie vezikulárne, bez vedľajších dychových fenoménov, nález na bruchu, toto bolo
voľne priehmatné, nebolestivé, bez rezistencie a známok peritoneálneho dráždenia, pečeň a slezina
nehmatné, peristaltika pozitívna, Tapottement obojstranne negatívny, inguiny voľné, lymfatické uzliny
nehmatné, pulzácie na femorálnych artrériách prítomné obojstranne, nález na dolných končatinách, stav
po amputácii chodidla vľavo, obe dolné končatiny bez opuchov, varixov a bez zápalových zmien, pulzácie
ATP, ADP vpravo slabšie hmatné.

Ďalej sú citované výsledky laboratórnych vyšetrení. Bolo konštatované, že na základe realizovaného
EKG je konštatovaná frekvencia 60/min.. Podľa RTG vyšetrenia pľúc je stav bez patomorfologických
zmien, s tlakom krvi pri prepustení 133/77 Torrow. Z tejto správy z hospitalizácie vyplýva záver, že
u navrhovateľa ide o primárnu artériovú hypertenziu III. štádia ESH/ESC s prejavmi hypertenznej
krízy, hyperlipidémiou, polytopným vertebrogénnym algickým syndrómom, stav po operácii chrbtice a
traumatickej zlomenine oboch členkov, stav po amputácii pravého členka.

Interné vyšetrenie zo dňa 30.09.2015 uvádza tlak krvi 205/103, so záverom identicky artériová
hypertenzia 3. stupňa, ichemická choroba srdca nepotvrdená, vertebrogénny algický syndróm polytopný,
stav po operácii chrbtice a zlomenine dolných končatín.

Chirurgické vyšetrenia zo dňa 14.08.2015, 14.11.2015 a 18.11.2015 uvádzajú objektívny nález, že ide o
defekt na predilekčnom tlakovom mieste na mediálnej strane kýpťa ľavej nohy, t.č. suchý, krytý krustou,
okolie bez známok zápalu, sekrécia z kýpťa mierna, hybnosť v ľavom členkovom kĺbe minimálna,
opuch ľavého členka mierneho stupňa, so záverom kontúzia a exkoriácia mediálneho okraja ľavej nohy,
flegmóna dolnej končatiny, chirurgická liečba takmer ukončená.

V posudku ako choroby je uvedená porucha krčných medzistavcových platničiek, úraz stav po
amputačnej strate ľavého chodidla v Chopartovom kĺbe, ťažká porucha funkcie v oboch členkových
kĺboch.

Ako rozhodujúce zdravotné postihnutie sú uvedené choroby podporného a pohybového aparátu podľa
prílohy č. 4 Zákona o sociálnom poistení, so zaradením do kapitoly XV., oddiel G, položka 57, písm. b/,
v rámci rozpätia 50 - 60% stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60% a iné



zdravotné postihnutia, choroby podporného a pohybového aparátu uvedené ako kapitola XV., oddiel E,
položka 4, písm. b/ došlo k zvýšeniu percentuálnej miery o 10% na celkových 70%.

Výrok posudku posudkový lekár odôvodnil tým, že navrhovateľ dovŕšil XX rokov, má stredoškolské
vzdelanie a v súčasnosti je nezamestnaný. Od roku 2013 je uznaný invalidný s celkovou mierou
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70% pre rozhodujúce zdravotné postihnutie a to
ťažkú poúrazovú artrózu oboch členkových kĺbov a stav po amputácii ľavej nohy v Chopartovom kĺbe s
ťažkou poruchou chôdze s mierou poklesu schopnosti 60%, s navýšením o 10% pre stav po náhrade
krčných medzistavcových platničiek s pretrvávajúcou poruchou statodynamiky a opakovanými prejavmi
koreňového dráždenia. Navrhovateľ po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia sociálnej poisťovne
predložil interné vyšetrenie zo dňa 30.09.2015 a správu z hospitalizácie (ktorú súd cituje vyššie), kde bol
hospitalizovaný pre akcelerovanú hypertenziu s prejavmi hypertenznej krízy. Po liečbe došlo postupne k
úprave hodnôt tlaku krvi a pri prepustení bol subjektívne bez ťažkostí. Podľa EKG vyšetrenia je stav bez
vývoja ischemických zmien a nie je dokumentovaný dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, pravidelná
liečba ani orgánové zmeny v dôsledku vysokého krvného tlaku. Od augusta 2015 je navrhovateľ liečený
chirurgom pre exkoriáciu mediálnej strany kýpťa ľavej nohy so zápalom okolia rany, chirurgická liečba
je takmer ukončená a v čase posudzovania bol stav bez známok zápalu a secernácie. Posudkový lekár
sociálnej poisťovne pobočky uviedol, že po komplexnom posúdení zdravotného stavu konštatuje, že
nedošlo k podstatnej zmene zdravotného stavu navrhovateľa oproti predchádzajúcemu posúdeniu a trvá
na predchádzajúcom posúdení zdravotného stavu navrhovateľa.

Následne bol tzv. posudkový spis predložený Sociálnej poisťovni, ústrediu, vysunuté pracovisko v
Košiciach. Zo zápisnice zo dňa 22.01.2016 súd zistil, že rokovanie bolo odročené, pretože navrhovateľ
v návrhu uvádzal, že mal absolvovať kardiologické vyšetrenie, ktoré nie je v spisovej dokumentácii. Z
ďalšej zápisnice zo dňa 08.02.2016 vyplýva, že navrhovateľ kardiologické vyšetrenie doručil 27.01.2016.
Na zasadnutie sa nedostavil, neprítomnosť neospravedlnil s tým, že bude predvolaný opätovne.

Posudok bol následne vypracovaný 25.02.2016 za prítomnosti navrhovateľa, ktorý zápisnicu odmietol,
že s posudkom nesúhlasí. Z posudku sociálnej poisťovne vyplýva, že okrem lekárskych nálezov, ktoré
sú uvedené v posudku sociálnej poisťovne pobočky citovaného vyššie, bolo posúdené kardiologické
vyšetrenie zo dňa 13.10.2015, v ktorom sa uvádza, že podľa ECHOKG systolická funkcia ľavej komory
je v norme, ejekčná frakcia je 60% bez regionálnych porúch kinetiky, perikard bez výpotku, chlopne
negatívne.

Ďalej sú citované staršie lekárske nálezy a to neurochirurgické vyšetrenie od 27.01.2014 do 27.06.2014,
v ktorom sa uvádza, že stav bol stabilizovaný, bez radikulárneho syndrómu. Podľa RTG Th chrbtice
je nález bez osteolytických zmien, je prítomná mierna dextroskolióza a podľa RTG úseku C chrbtice
implantáty C5-6-7 vo vyhovujúcom postavení, so záverom stav po dissektómii C5-67 a C6-7.

Z chirurgického vyšetrenia zo dňa 10.09.2014 je uvedený objektívny nález, že ide o opuch a deformitu
pravého členkového kĺbu s ťažkým obmedzením hybnosti blízky ankylóze v pravom členkovom kĺbe.
Rozsah pohybu v tomto kĺbe je cca 20 stupňov v rozsahu medzi flexiou a extenziou a 0 stupňov v
pronácii, supinácii a rotáciách. Podľa RTG snímok ide o zobrazenie pravého členkového kĺbu a nohy,
ktoré vykazuje ťažké degeneratívne zmeny a prakticky zájdenie kĺbnej štrbiny pravého členku s ťažkou
osteoporózou kostí pravej nohy. Vľavo na členku je prítomná deformita a opuch členka s výrazným
obmedzením hybnosti v členku. RTG snímky dokumentujú degeneratívne zmeny ľavého členku ťažkého
stupňa s maximom v subtalárnych kĺboch s osteoporózou kostí zbytku nohy. Stav po amputácii ľavej nohy
v Chopartovom kĺbe, so záverom stav po amputácii ľavej nohy v Chopartovom kĺbe, talokrurálna artróza
vľavo na rozhraní II. - III. stupňa posttraumatická, artróza art. subtalo - talocalcanearis a calcaneotarsalis
vľavo III. stupňa posttraumatická, artróza ATC vpravo na rozhraní III. - IV. stupňa posttraumatická, stav po
zlomenine ATC vpravo, stav po trimaleolárnej zlomenine vpravo, koxartróza SI obojstranne viac vľavo,
VAS Th-L chrbtice.

Z chirurgického vyšetrenia zo dňa 22.02.2016 vyplýva objektívny nález opuch a deformita pravého
členkového kĺbu s ťažkým obmedzením hybnosti blízkym ankylóze v pravom členkovom kĺbe. Rozsah
pohybu v tomto kĺbe je cca 20 stupňov v rozsahu medzi flexiou a extenziou a 0 stupňov v pronácii,
supinácii a rotáciách. RTG snímok zobrazuje pravý členkový kĺb a nohu, s ťažkými degeneratívnymi
zmenami a prakticky zájdením kĺbovej štrbiny pravého členku s ťažkou osteporózou kostí pravej nohy.



Vľavo na členku je deformita a opuch členka s výrazným obmedzením hybnosti v členku. Podľa RTG
snímok ide o degeneratívne zmeny ľavého členku ťažkého stupňa s maximom v subtalárnych kĺboch
s osteoporózou kostí zbytku nohy, stav po amputácii ľavej nohy v Chopartovom kĺbe. Na apexe kýpťa
ľavej nohy je na mediálnej strane fistula v dôsledku chronickej ostitídy tarzálnych kostí, pre ktorú
opakovane navštevuje chirurgickú ambulanciu v liečbe, so záverom stav po amputácii ľavej nohy v
Chopartovom kĺbe, talokrurálna artróza vľavo na rozhraní II. a III. stupňa posttraumatická, artróza art.
subtalo - talocalcanearis a calcaneotarsallis vľavo III. stupňa posttraumatická, artróza ATC vpravo na
rozhraní III. a IV. stupňa posttraumatická, stav po zlomenine ATC vpravo, stav po fraktúre trimaleolárnej
vpravo, koxartróza I. sin. gr. II. - III., artróza SI obojstranne viac vľavo, VAS LS a LIS obojstranne, ostitis
regiotarsi pedis I. sin. chronické.

Ďalej je citované neurologické vyšetrenie zo dňa 14.08.2014, podľa ktorého objektívne vyšetrenie
uvádza nález na hlavových nervoch v norme, šija neoponuje, pulzácia karotíd symetrická, horné
končatiny: svalový tonus symetrický, RŠO C5-8 nízke, oslabená svalová sila vpravo, autodermatóm C6-7
vpravo, Tinnel, Phalen pozitívny obojstranne, taxia správna, eudiadochokinéza, pyramídové javy iritačné
neprítomné, v Mingazziniho polohe instabilita vpravo, taktilná citlivosť neporušená. Dolné končatiny:
svalový tonus symetrický, RŠO L2-L4 symetrické, L5-S2 pre traumatickú amputáciu časti chodidla
vľavo nevyšetrené, Lasseque obojstranne od 50 stupňov, viazne abdukcia v koxách obojstranne,
pyramídové javy iritačné a zánikové neprítomné, hypertonus paravertebrálne v C, Th oblasti, palpačná
bolestivosť trapézov viac vpravo s obmedzenou rotáciou a inklináciou vpravo o 1 rozsahu, obmedzená
elevácia v pravom ramene 90 stupňov, retroverzia len naznačená, hypertonus paravertebrálne v LS
oblasti, palpačná bolestivosť SI obojstranne, Thomayer 50 cm, obmedzená retroflexia a inklinácie
v LS segmente, chôdza antalgická. Z RTG úseku C chrbtice vyplýva osteochondróza C chrbtice,
blokové postavenie C5-6, MR vyšetrenie úseku C chrbtice konštatuje C5-6: paramediálna ľavostranná
herniácia disku s dorzálnym presahom do 5 mm - ventrálna impresia durálneho vaku, kontakt disku
s miechou, zúženie ľavého laterálneho recesu, neuroforamen bez výraznejšieho zúženia, stenóza
spinálneho kanála v tomto priestore do 9 mm, úsek C6-7: výrazná doprava lateralizovaná herniácia disku
s preforaminálnou pravostrannou akcentáciou, dorzálny presah disku do 4 mm - stenóza spinálneho
kanála do 8 mm, výrazná ventrálna impresia durálneho vaku a kontakt disku s miechou, ľahká
tvarová defigurácia miechy pri jej ventrálnej impresii, výrazné zúženie pravého laterálneho recesu
a pravého neuroforamen s tlakom na odstupujúci koreň vpravo foraminálne, ľavé neuroforamen je
mierne zúžené. MR vyšetrenie Th chrbtice uvádza dextroskoliózu Th chrbtice, zvýraznenú hrudnú
kyfózu, spinálny kanál primárne nezúžený, zachytená miecha bez ložiskových zmien, bez známok
kompresívnej myelopatie, miešny konus uložený v oblyklej lokalizácii, bez patrnej fixácie, stredne
výrazné spondylotické zmeny Th chrbtice, kde dominujú hlavne ventrálne osteofytické valy obzvlášť
v strednom a dolnom úseku Th chrbti ce, Schmorlove uzly Th7-10, počínajúce degeneratívne zmeny
krycej platničky Th 10 charakteru MODIC II., inak zachytený skelet bez nálezu ďalších presvedčivých
ložiskových zmien, Th6-7: paramediálna ľavostranná protrúzia disku s dorzálnym presahom do 2-3
mm v teréne kyfotizácie zužuje ľavý laterálny recesus, tu ventrálne imprimuje miechu, v.s. tlak na
odstupujúci koreň preforaminálne vľavo, samotné neuroforamen bez výraznejšieho zúženia. Úsek Th 8-9
poukazuje na menšiu paramediálnu ľavostrannú protrúziu disku s dorzálnym presahom do 2 mm, zužuje
predný SA priestor a ventrálne kontaktuje miechu paramediálne vľavo, inak v nezúženom spinálnom
kanáli, tu viditeľný kontakt na odstupujúci koreň preforaminálne vľavo bez nálezu jeho presvedčivého
útlaku. EMG nález svedčí o obojstrannej kompresívnej neuropatii nervu medianus obojstranne, viac
vpravo s predilekčným postihnutím ssenzitívnych vláken nervu, so záverom stav po dissektómii
C5-6 a C6-7, chronický radikulárny iritačne zánikový syndróm C*6-7 vpravo s častými recidívami
koreňového dráždenia, poruchou statokinetiky C segmentu, pri herniácii disku C5-6, C6-7 potencovaný
spinálnou stenózou, syndróm cervikálnej myelopatie - spondylodiskogénny, neuralgia interkostálna
vpravo spondylodiskogénna, útlakový syndróm nervu medianus v karpálnom tuneli, chronický VAS LS
chrbtice, LIS obojstranne spondylogénny, stav po parciálnej traumatickej amputácii ľavého chodidla.

Na základe tohto posudku ako choroby sú konštatované porucha krčných medzistavcových platničiek,
dorzalgia, esenciálna (primárna) hypertenzia, úraz - stav po amputačnej strate ľavého chodidla v
Chopartovom kĺbe, ťažká porucha funkcie v oboch členkových kĺboch.

Rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú choroby podporného a pohybového aparátu s identickým
zaradením ako v posudku sociálnej poisťovne pobočky a s mierou poklesu schopnosti vykonávať



zárobkovú činnosť 60%, za iné zdravotné postihnutia a to poruchu krčných medzistavcových platničiek,
dorzalgiu a esenciálnu (primárnu) hypertenziu so zvýšením percentuálnej miery o 10%.

Posudková lekárka sociálneho poistenia sociálnej poisťovne ústredia posudok odôvodnila tým, že
navrhovateľ je od roku 2013 uznaný invalidným. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť je 70% a to pre rozhodujúce zdravotné postihnutie a to ťažkú poúrazovú artrózu oboch
členkových kĺbov a stav po amputácii ľavej nohy v Chopartovom kĺbe s ťažkou poruchou chôdze, s
navýšením za stav po náhrade medzistavcových platničiek s pretrvávajúcou poruchou statodynamiky
a opakovanými prejavmi nervového dráždenia. Chirurgické vyšetrenie dokumentuje naďalej trvalý stav
po úraze v roku 1996 s ťažkým poškodením oboch členkových kĺbov s ťažkou poruchou chôdze.
Od augusta 2015 je navrhovateľ preliečovaný chirurgom pre odreninu na koži kýpťa ľavej nohy so
zápalom okolia rany, pričom v čase posudzovania je už kýpeť bez známok zápalu. V neurologickom
náleze je dokumentovaný stav po náhrade krčných medzistavcových platničiek s recidivujúcimi prejavmi
nervového a svalového dráždenia a to s redukciou dynamiky chrbtice, avšak bez atrofie svalov,
bez poruchy hybnosti končatín. Pre bolesti v oblasti lopatiek bolo realizované MRI vyšetrenie Th
chrbtice s nálezom diskopatie a neurochirurg po zhodnotení daného MRI vyšetrenia a klinického nálezu
neurochirurgickú intervenciu neodporučil.

Poukázala ďalej na to, že v októbri 2015 bol navrhovateľ hospitalizovaný na internom oddelení pre
akcelerovanú hypertenziu s prejavmi hypertenznej krízy. Pri liečbe postupne došlo k úprave hodnôt
krvného tlaku a počas hospitalizácie bol realizovaný aj 24-hodinový monitoring krvného tlaku, kde boli
zaznamenané uspokojujúce hodnoty tlaku krvi a priemerný tlak krvi bol 133/77 Torrow. V zlepšenom
stave bol prepustený do ambulantnej starostlivosti a v rámci kontrolného kardiologického vyšetrenia
bolo vykonané ECHOKG vyšetrenie, ktoré dokumentuje normálnu systolickú funkciu ľavej komory
pri ejekčnej frakcii ľavej komory 60%, bez poruch kinetiky stien a bez patologického nálezu na
chlopniach a bez perikardiálneho výpotku. Po celkovom zhodnotení zdravotného stavu je rozhodujúcim
zdravotným postihnutím naďalej poúrazová porucha funkcie oboch nôh s ťažkou poruchou chôdze s
uvedeným zaradením, so zvýšením o 10% za iné zdravotné postihnutia. Ostatné zdravotné postihnutia
s posudkového hľadiska ani jedno z nich hodnotené samostatne nedosahuje podľa Zákona o sociálnom
poistení vyššiu percentuálnu hodnotu ako rozhodujúce zdravotné postihnutie.

V pracovnej rekomandácii sa konštatuje, že navrhovateľ môže vykonáva prácu len v prostredí bez
zvýšenej fyzickej námahy, bez prác spojených s dlhšou chôdzou alebo státím, prác spojených s
dvíhaním a prenášaním ťažkých bremien, prác vo vynútených polohách. Môže vykonáva prácu fyzicky
ľahšiu, sedavého charakteru a ku konkrétnemu pracovnému zaradeniu k schopnosti, neschopnosti,
k schopnosti s dočasnými alebo trvalými obmedzeniami sa vyjadrí ošetrujúci lekár alebo pracovná
zdravotná služba.

Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že navrhovateľ bol uznaný za čiastočne invalidného podľa
zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, následne za invalidného
podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, s naposledy
stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70%.

Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v ustanovení § 112 upravuje zmeny v nároku na dávky,
zmeny v nároku na výplatu dávky a zmeny sumy dávky. Podľa ods. 1 tohto ustanovenia - dávka sa
prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa
zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume ako patrí, alebo najviac tri roky spätne
od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka
a/ priznala v nižšej sume ako patrí,
b/ vypláca v nižšej sume ako patrí... .

Navrhovateľ v opravnom prostriedku namieta, že zdravotný stav na účely invalidity nebol posúdený
správne, a že mu patrí „celý invalidný dôchodok“, čím zrejme mieni povedať tým, že miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je u neho viac ako 70%.

Zákon o sociálnom poistení v § 71 ods. 3 upravuje, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca
s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej



schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu.

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom
na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť
najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu
zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí,
ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí
podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (§ 71 ods. 4 až 8 Zákona o sociálnom poistení).

Podľa ods. 9 citovaného ustanovenia - ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré
je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré
je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

Podľa ods. 10 tohto ustanovenia - dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi
opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť.

Z posudkov vyplýva, že u navrhovateľa je rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa prílohy č. 4 Zákona o
sociálnom poistení zaradené do kapitoly XV., ktorá upravuje choroby podporného a pohybového aparátu.
Súčasne uvádza všeobecné posudkové hľadisko, podľa ktorého miera poklesu schopnosti zárobkovej
činnosti sa určí podľa funkčného postihnutia (postihnutia pohybu v kĺboch v súvislosti so záťažou na
príslušný kĺb) a vplyvu na ostatné systémy a orgány. Pri zistení pohybových a degeneratívnych zmien
treba porovnať, či ich rozsah a výskyt presahujú zmeny typické pre porovnateľnú vekovú kategóriu.
Samotné röntgenologicky zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej
činnosti, rovnako ako skutočnosť, či bola vykonaná operácia na končatine alebo na chrbtici, alebo
súvislosť s úrazom. Pri chronických zápaloch kĺbov treba prihliadnuť popri poruche funkcie tiež na aktivitu
chorobného procesu. Pri celkovej osteoporóze či osteomalácii (napr. pri hormonálnych poruchách,
gastrointestinálnych resorpčných poruchách, pri poškodení obličiek) je miera poklesu schopnosti
zárobkovej činnosti závislá od rozsahu a stupňa patologických zmien skeletu a z nich vyplývajúcej
poruchy funkcie. Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti pri poraneniach svalov a šliach sa určí
podľa miery funkčnej poruchy, podľa postihnutia krvného a lymfatického systému. Pri poraneniach fascie
sa môžu objaviť ruptúry svalov, ktoré sú však len zriedkavo príčinou poklesu schopnosti zárobkovej
činnosti.

Oddiel G tejto kapitoly upravuje postihnutie končatín a má špecifické posudkové hľadisko, podľa ktorého
miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa rozsahu a straty časti končatín po poranení,
vrodených alebo získaných chýb, zostávajúcich následkov po operáciách a úrazoch, zápalových a
degeneratívnych ochoreniach... .



Pod položkou 57 je uvedené pes equinovarus a iné poškodenia funkcie nohy (stavy po zlomenine pätnej
kosti, podľa poruchy funkcie nohy, s ťažkou deformáciou a poruchou chôdze ťažkého stupňa), pod písm.
a/ jednostranné postihnutie s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 - 40%, pod
písm. b/ obojstranné postihnutie s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 - 60%.

Z prílohy č. 4 vyplýva, že pod položkami 53 až 56 je upravený stav po zlomenine vonkajšieho a
vnútorného členka, stuhnutie horného členkového kĺbu, stuhnutie dolného členkového kĺbu, aj pri
stave hodnotenom ako nepriaznivé je v týchto položkách maximálne možná miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 50%.

V súlade so zákonom teda postupovala odporkyňa, ak na základe uvedených lekárskych odborných
nálezov u navrhovateľa za rozhodujúce zdravotné postihnutie stanovila maximálne možnú mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60% a za iné zdravotné postihnutia tak, ako to vyplýva z
ustanovenia § 71 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení došlo k zvýšeniu miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o 10% na celkových 70%.

Ak navrhovateľ v návrhu na preskúmanie uvádza, že podľa názoru odborných lekárov mal mu
byť priznaný invalidný dôchodok, sú poukazuje na tú skutočnosť, že orgánom, ktorý je oprávnený
posudzovať zdravotný stav poistenca za účelom invalidity, je iba posudkový lekár sociálneho poistenia,
ktorý je viazaný ustanoveniami zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, vrátane prílohy č. 4.
Navrhovateľ v opravnom prostriedku neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti vo vzťahu k posúdeniu
svojho zdravotného stavu v rozpore s ustanoveniami Zákona o sociálnom poistení a jeho prílohy. Ak
navrhovateľ v opravnom prostriedku tvrdí, že za invalidných boli uznaní občania, ktorých zdravotný
stav invalidite nezodpovedal, túto otázku súd v tomto konaní nie je oprávnený riešiť a navrhovateľ
má možnosť takéto oznámenie podať príslušnému orgánu Sociálnej poisťovne, ústrediu v Bratislave
za účelom prehodnotenia konkrétneho poistenca s uvedením mena, priezviska a miesta bydliska.
Navrhovateľ ani v účastníckej výpovedi na pojednávaní nariadenom na deň 15.03.2016 nespochybnil
správnosť záverov posudkov, pretože na otázku, prečo by nemohol vykonávať sedavé zamestnanie
vzhľadom na dosiahnuté vzdelanie, uviedol: „Ja by som prácu rád vykonával, ale kde mám cestovať?
Do Vranova, či do Košíc? Ďalej chcem poukázať na to, že mám ťažkosti, mám poškodenú driekovú
chrbticu, mám zúžený spinálny kanál, a teda ja dlhú dobu ani sedieť na stoličke nie som schopný, na
stroji v jednom kuse napíšem jednu stranu.“

Po preskúmaní rozhodnutia odporkyne v rozsahu a z dôvodov uvedených v návrhu na preskúmanie súd
dospel k záveru, že zdravotný stav navrhovateľa za účelom invalidity bol posúdený správne. Posudky
sú dostatočne a presvedčivo odôvodnené. Navrhovateľ nepreukázal, žeby od doby, kedy bol uznaný za
invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70%, došlo v jeho zdravotnom
stave k takej radikálnej zmene v zmysle zhoršenia, ktorá by umožňovala zvýšiť u neho mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na viac ako 70%.

Ústava Slovenskej republiky v článku 39 ods. 1 upravuje, že občania majú právo na primerané hmotné
zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. Podľa článku 39 ods. 2 -
každý, kto je v hmotnej núdzi, má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných
životných podmienok a podľa odseku 3 tohto článku podrobnosti o právach podľa odsekov 1 a 2 ustanoví
zákona.

Ústava Slovenskej republiky súčasne v článku 2 ods. 2 upravuje, že štátne orgány môžu konať iba na
základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Navrhovateľ v opravnom prostriedku ani v účastníckej výpovedi neuviedol, aké skutočnosti ani dôkazy,
ktorými by preukázal, žeby miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola viac ako 70%.
Posudkoví lekári pri posudzovaní zdravotného stavu občana na účely invalidity sú povinní postupovať
podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vrátane prílohy č. 4.

Posudzovanie zdravotného stavu na priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu ťažkého
zdravotného postihnutia je upravené zákonom č. 447/2009 Z.z. a je osobitným právnym predpisom a
má stanovené iné kritéria ako Zákon o sociálnom poistení.



Z uvedených dôvodovo preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. napadnuté rozhodnutie ako vecne správne
potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. a
účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože navrhovateľ v konaní úspech nemal a odporkyňa
aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.