Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 5Sd/81/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015201014 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8015201014.2 Rozhodnutie Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou v právnej veci navrhovateľky L. U., bytom A., Q. č. 5, proti odporkyni P. poisťovni, ústredie, ul. 29. augusta 8, Bratislava o preskúmanie rozhodnutia odporkyne zo dňa 04.augusta XXXX číslo: XXX XXX XXXX X takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 04.augusta 2015 číslo: XXX XXX XXXX 0. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 04.augusta 2015 odporkyňa priznala navrhovateľke podľa § 65, § 255 ods.1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len zákona) od 20.júla 2015 starobný dôchodok v sume 41,30 EUR mesačne. Zároveň rozhodla tak, že starobný dôchodok priznala podľa čl. 52 ods.1 písm. b) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia citovala § 65 ods. 1 zákona, podľa ktorého nárok na starobný dôchodok vzniká získaním 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dosiahnutím dôchodkového veku. Pretože navrhovateľka vychovala 5 detí (a viac) a 53 rokov veku dosiahla 20.apríla 2010, dôchodkový vek podľa § 65 ods. 4 zákona dosiahla pripočítaním 63 kalendárnych mesiacov k veku 53 rokov, 20.júla 2015. V súlade s čl. 8 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004, sa po vstupe Slovenskej republiky a Českej republiky do Európskej únie naďalej uplatňuje článok 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení a článok 15 a 16 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení. Podľa článku 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa považujú za doby zabezpečenia toho štátu, na území ktorého mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom. Podľa článku 15 ods. 1 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení sa sídlom zamestnávateľa rozumie adresa, ktorá je ako sídlo zapísaná v obchodnom registri. Ak je zamestnávateľom fyzická osoba, sídlom je adresa, ktorá je v obchodnom registri uvedená ako miesto podnikania; ak je zamestnávateľom odštepný závod alebo iná organizačná zapísaná v obchodnom registri, sídlom zamestnávateľa sa rozumie adresa tohto odštepného závodu alebo organizačnej zložky. Ak adresa zamestnávateľa nie je uvedená v obchodnom registri (napríklad pri niektorých podnikoch zriadených priamo zákonom), postupuje sa podľa článku 20 ods. 2 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení. Naposledy pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky bola navrhovateľa zamestnaná u zamestnávateľa, ktorý mal ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, 31.decembra 1992, alebo naposledy pred týmto dňom, sídlo na území Českej republiky. Všetky doby zabezpečenia ktoré získala pred 01.januárom 1993, sa preto považujú za doby zabezpečenia Českej republiky a dôchodok je za ne príslušná poskytnúť Česká správa sociálneho zabezpečenia. Pretože na základe obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky v počte 3 351 dní navrhovateľke nárok na starobný dôchodok z dôchodkového poistenia Slovenskej republiky nevznikol, v súlade s čl. 6 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 sa na účely vzniku nároku na starobný dôchodok zohľadnilo obdobie poistenia v počte 6 297 dní, ktoré získala podľa právnych predpisov Českej republiky. K 20.júlu 2015, podľa právnych predpisov Slovenskej republiky spolu s obdobím poistenia získaným podľa právnych predpisov Českej republiky, získala 9 648 dní obdobia dôchodkového poistenia, presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia (ďalej len osobný list). Pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a obdobia poistenia získané podľa právnych predpisov Českej republiky potvrdené príslušnou inštitúciou (vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov považujú). Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a obdobia poistenia podľa právnych predpisov Českej republiky nebolo preukázané. Podľa § 60 ods. 9 zákona, rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplýva, že získala 26 rokov a 158 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnila podmienky nároku na starobný dôchodok 20.júla 2015. Nárok na starobný dôchodok vznikol navrhovateľke preto, že ako obdobie dôchodkového poistenia sa započítali aj náhradné doby, ktoré získala pred 01.januárom 2004. Tieto náhradné doby boli započítané na základe ustanovenia § 255 ods. 1 zákona, podľa ktorého sa od 01.augusta 2006 na hodnotenie náhradných dôb nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej jedného roka zamestnania. Suma starobného dôchodku sa podľa čl. 52 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 určí ako časť teoretickej sumy dôchodku, ktorá zodpovedá pomeru medzi dĺžkou obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a celkovým obdobím poistenia získaným aj podľa právnych predpisov Českej republiky. Teoretická suma starobného dôchodku je pritom suma starobného dôchodku, ktorá by patrila, ak by sa aj obdobie poistenia získané podľa právnych predpisov Českej republiky považovalo za obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Teoretická suma starobného dôchodku bola určená podľa § 66 ods. 1 zákona ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod bol určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. V rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 až 2014 navrhovateľka na zistenie priemerného osobného mzdového bodu nezískala aspoň dvadsaťdva kalendárnych rokov podľa § 63 ods. 6 zákona a v súlade s čl. 56 ods. 1 písm. c) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004. Týchto dvadsaťdva kalendárnych rokov nezískala ani po postupnom rozšírení rozhodujúceho obdobia pred 01. január 1984, priemerný osobný mzdový bod bol preto podľa § 63 ods. 7 druhej vety zákona vypočítaný z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov. Osobné mzdové body v týchto kalendárnych rokoch sa zisťujú osobitne za každý kalendárny rok, a to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie, a všeobecného vymeriavacieho základu uvedeného v prílohe č. 3 k zákonu a v príslušných opatreniach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorými boli ustanovené sumy všeobecných vymeriavacích základov za kalendárne roky po kalendárnom roku 2002. Prehľad hodnôt osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je uvedený v osobnom liste. Poistencovi, ktorý v niektorom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia získal obdobie dôchodkového poistenia podľa § 255 ods. 3 zákona, patrí za takýto kalendárny rok osobný mzdový bod, ktorého hodnota je 0,3. Takýto kalendárny rok sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje a na výpočet priemerného osobného mzdového bodu sa vylúči aj počet dní kalendárneho roka obdobia dôchodkového poistenia. Ak takého obdobie dôchodkového poistenia netrvalo celý kalendárny rok, patrí pomerná časť hodnoty osobného mzdového bodu pripadajúca na túto časť kalendárneho roka podľa § 255 ods. 3 zákona. Pretože navrhovateľka získala náhradnú dobu podľa § 9 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov v kalendárnom roku 2000 183 dní, patrí jej za toto obdobie pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne rozhodujúceho obdobia je 0,5685. V rozhodujúcom období úhrnom získala 795 dní dôchodkového poistenia, to znamená 2,1781 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod, je 0,2611. Podľa § 63 ods. 4 písm. c) zákona sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 pripočíta v roku 2015 19% z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu. V súlade s uvedeným je hodnota priemerného osobného mzdového bodu 0,4015. Ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, k 20.júlu 2015, spolu s obdobím poistenia získaným podľa právnych predpisov Českej republiky na účely určenia sumy starobného dôchodku navrhovateľka získala 9 648 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu starobného dôchodku je 26,4329 rokov dôchodkového poistenia. Aktuálna dôchodková hodnota je podľa § 64 ods. 6 zákona dôchodková hodnota, ktorá platí v čase vzniku nároku na výplatu dôchodku. Dôchodkovú hodnotu na rok 2015 stanovila Sociálna poisťovňa v súlade s § 64 ods. 3 zákona tak, že dôchodkovú hodnotu platnú v roku 2014, ktorá je 10,2524 EUR, upravila indexom určeným ako podiel priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za tretí štvrťrok kalendárneho roka 2014, t.j. 837,00 EUR, a priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za tretí štvrťrok kalendárneho roka 2013, t.j. 803,00 EUR, a zaokrúhlila ju na štyri desatinné miesta. Dôchodkovú hodnotu na príslušný kalendárny rok je Sociálna poisťovňa povinná podľa § 226 ods. 1 písm. q) tretieho bodu zákona zverejniť na svojom webovom sídle. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 20.júlu 2015 je 10,6865 EUR, a bola určená ako súčin dôchodkovej hodnoty na rok 2014 10,2524 EUR a indexu 1,04234122, zaokrúhlená na štyri desatinné miesta. Teoretická suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok je 113,50 EUR mesačne. Bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky spolu s obdobím poistenia získaným podľa právnych predpisov Českej republiky hodnotiteľným na výpočet dôchodku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod 0,4015 x 26,4329 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 10,6865 = 113,50 EUR mesačne. Starobný dôchodok z dôchodkového poistenia Slovenskej republiky sa v súlade s čl. 52 ods. 1 písm. b) bod ii) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 prizná len v sume zodpovedajúcej obdobiu dôchodkového poistenia získanému podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Suma starobného dôchodku zodpovedajúca obdobiu dôchodkového poistenia získanému podľa právnych predpisov Slovenskej republiky sa pritom určí ako časť teoretickej sumy starobného dôchodku, ktorá zodpovedá pomeru obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky k úhrnu obdobia poistenia zhodnoteného na teoretickú sumu starobného dôchodku. Suma starobného dôchodku zodpovedajúca obdobiu dôchodkového poistenia získanému podľa právnych predpisov Slovenskej republiky 39,40 EUR mesačne bola určená ako súčin teoretickej sumy starobného dôchodku 113,41378711 EUR mesačne a koeficientu 0,34732851 určeného ako podiel obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky 9,1809 rokov a úhrnu obdobia poistenia zhodnoteného na teoretickú sumu starobného dôchodku 26,4329 rokov. Pretože suma starobného dôchodku bola určená s prihliadnutím na obdobie dôchodkového poistenia získané v cudzine podľa príslušného nariadenia Európskej únie, zvýši sa suma dôchodku odo dňa priznania dôchodku podľa § 82 ods. 13 zákona o pomernú časť pevnej sumy zvýšenia, ktorá zodpovedá pomernej časti, v akej sa priznal čiastkový dôchodok podľa predpisov Slovenskej republiky. Pevná suma zvýšenia starobného dôchodku podľa § 82 zákona bola ustanovená v § 1 písm. a) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 295/2014 Z.z. a je 5,20 EUR mesačne. Suma zvýšenia 1,90 EUR mesačne bola určená ak o súčin pevnej sumy zvýšenia starobného dôchodku 5,20 EUR mesačne a koeficientu 0,34732851, ktorý predstavuje pomernú časť dôchodku patriacu za obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Suma starobného dôchodku spolu so sumou zvýšenia je 41,30 EUR mesačne. Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľka domáhala preskúmania tohto rozhodnutia. Uviedla, že dôvodom jej odvolania je skutočnosť, že suma priznaného starobného dôchodku je veľmi nízka. Zo sumy 41,30 EUR sa vyžiť nedá. Dávka v hmotnej núdzi jej bola priznaná vo výške 17,70 EUR, spolu teda má príjem 59 EUR. Tento príjem je veľmi nízky a nedosahuje ani sumu životného minima. Poverený zástupca odporkyne navrhol preskúmavané rozhodnutie ako vecnej správne potvrdiť. Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravnému prostriedku nie je možné vyhovieť. Žiadosťou spísanou dňa 16.júla 2015, odporkyni doručenou dňa 21.júla 2015, navrhovateľka žiadala o priznanie starobného dôchodku od 20.júla 2015. Na základe tejto žiadosti bol navrhovateľke priznaný starobný dôchodok od 20.júla 2015 v sume 41,30 EUR mesačne. Starobný dôchodok bol priznaný podľa čl. 52 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systému sociálneho zabezpečenia v znení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009. Podľa § 65 ods. 1 zákona nárok na starobný dôchodok vzniká získaním 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dosiahnutím dôchodkového veku. Obe podmienky musia byť splnené súčasne. Keďže navrhovateľka vychovala šesť detí a 53 rokov veku dosiahla dňa 20.apríla 2010, dôchodkový vek podľa § 65 ods. 4 zákona navrhovateľka dosiahla pripočítaním 63 kalendárnych mesiacov k veku 53 rokov, t.j. 20.júla 2015. V súlade s čl. 8 ods. 1 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia a čl. 8 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, ktorým sa ustanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004 sa po vstupe Slovenskej republiky a Českej republiky do Európskej únie naďalej uplatňuje článok 20 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení a článok 15 a 16 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení. Podľa čl. 20 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení doby zabezpečenia získané pred dňom rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky sa považujú za doby zabezpečenia toho zmluvného štátu, na ktorého území mal zamestnávateľ občana sídlo ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo naposledy pred týmto dňom. Podľa článku 15 ods. 1 Správnej dohody o vykonávaní Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o sociálnom zabezpečení sa sídlom zamestnávateľa rozumie adresa, ktorá je ako sídlo zapísaná v obchodnom registri. Ak je zamestnávateľom fyzická osoba, sídlom je adresa, ktorá je v obchodnom registri uvedená ako miesto podnikania; ak je zamestnávateľom odštepný závod alebo iná organizačná zapísaná v obchodnom registri, sídlom zamestnávateľa sa rozumie adresa tohto odštepného závodu alebo organizačnej zložky. Pretože zamestnávateľ navrhovateľky mal ku dňu rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, k 31.decembrau 1992, alebo naposledy pred týmto dňom, sídlo na území Českej republiky, všetky doby zabezpečenia, ktoré navrhovateľka získala pred 01.januárom 1993 sa považujú za doby zabezpečenia Českej republiky a dôchodok je za ne príslušná poskytnúť Česká správa sociálneho zabezpečenia. K 20.júlu 2015 navrhovateľka získala podľa právnych predpisov Slovenskej republiky spolu s obdobím poistenia získaným podľa právnych predpisov Českej republiky 9 648 dní obdobia dôchodkového poistenia, presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia. Pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a obdobia poistenia získané podľa právnych predpisov Českej republiky potvrdené príslušnou inštitúciou (vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov považujú). Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Podľa § 60 ods. 9 zákona, rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľka získala 26 rokov a 158 dní obdobia dôchodkového poistenia. Navrhovateľka splnila podmienky nároku na starobný dôchodok 20.júla 2015. Suma starobného dôchodku sa podľa čl. 52 ods. 1 písm. b) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 určí ako časť teoretickej sumy dôchodku, ktorá zodpovedá pomeru medzi dĺžkou obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky a celkovým obdobím poistenia získaným aj podľa právnych predpisov Českej republiky. Teoretická suma dôchodku je pritom suma starobného dôchodku, ktorá by patrila, ak by sa aj obdobie poistenia získané podľa právnych predpisov Českej republiky považovalo za obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Teoretická suma starobného dôchodku bola určená podľa § 66 ods. 1 zákona ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod bol určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. V rozhodujúcom období kalendárnych rokov 1984 až 2014 na zistenie priemerného osobného mzdového bodu navrhovateľka nezískala aspoň 22 kalendárnych rokov podľa § 63 ods. 6 zákona a v súlade s čl. 56 ods. 1 písm. c) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004. Týchto 22 kalendárnych rokov navrhovateľka nezískala ani po postupnom rozšírení rozhodujúceho obdobia pred 01. január 1984, priemerný osobný mzdový bod bol preto podľa § 63 ods. 7 druhej vety zákona vypočítaný z tohto nižšieho počtu kalendárnych rokov. Osobné mzdové body v týchto kalendárnych rokoch sa zisťujú osobitne za každý kalendárny rok, a to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie, a všeobecného vymeriavacieho základu uvedeného v prílohe č. 3 k zákonu a v príslušných opatreniach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorými boli ustanovené sumy všeobecných vymeriavacích základov za kalendárne roky po kalendárnom roku 2002. Poistencovi, ktorý v niektorom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia získal obdobie dôchodkového poistenia podľa § 255 ods. 3 zákona, patrí za takýto kalendárny rok osobný mzdový bod, ktorého hodnota je 0,3. Takýto kalendárny rok sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje a na výpočet priemerného osobného mzdového bodu sa vylúči aj počet dní kalendárneho roka obdobia dôchodkového poistenia. Ak obdobie dôchodkového poistenia podľa § 255 ods. 3 zákona netrvalo celý kalendárny rok, patrí pomerná časť hodnoty osobného mzdového bodu 0,3 pripadajúca na túto časť kalendárneho roka. Navrhovateľka získala náhradnú dobu podľa § 9 zákona č. 100/1988 Zb. v kalendárnom roku 2000 183 dní, preto jej za tieto obdobia patrí pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3. Jednotlivé výšky osobných mzdových bodov za tieto obdobia boli uvedené v osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 0,5685. V rozhodujúcom období navrhovateľka úhrnom získala 795 dní dôchodkového poistenia, to znamená 2,1781 rokov dôchodkového poistenia podľa § 63 ods. 1 zákona. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod je 0,2611. Podľa § 63 ods. 4 písm. c) zákona sa k priemernému osobnému mzdovému bodu v hodnote nižšej ako 1,0 pripočíta v roku 2015 19% z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu. V súlade s uvedeným je hodnota priemerného osobného mzdového bodu 0,4015. (1,0 - 0,2611 = 0,7389) x 19% = 0,1404 0,2611 + 0,1404 = 0,4015 Navrhovateľka získala ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, k 20.júlu 2015 spolu s obdobím poistenia získaným podľa právnych predpisov Českej Republiky 9 648 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu starobného dôchodku je 26,4329 rokov dôchodkového poistenia. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 20.júlu 2015 je 10,6865. Teoretická suma starobného dôchodku patriaca za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok je 113,50 EUR mesačne. Bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky spolu s obdobím poistenia získaným podľa právnych predpisov Českej republiky a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod 0,4015 x 26,4329 rokov obdobia dôchodkového poistenia x aktuálna dôchodková hodnota 10,6865 = 113,50 EUR mesačne. Starobný dôchodok z dôchodkového poistenia Slovenskej republiky sa v súlade s čl. 52 ods. 1 písm. b) bod ii) nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 prizná len v sume zodpovedajúcej obdobiu dôchodkového poistenia získanému podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Suma starobného dôchodku zodpovedajúca obdobiu dôchodkového poistenia získanému podľa právnych predpisov Slovenskej republiky sa pritom určí ako časť teoretickej sumy starobného dôchodku, ktorá zodpovedá pomeru obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky k úhrnu obdobia poistenia zhodnoteného na teoretickú sumu starobného dôchodku. Suma starobného dôchodku zodpovedajúca obdobiu dôchodkového poistenia získanému podľa právnych predpisov Slovenskej republiky 39,40 EUR mesačne bola určená ako súčin teoretickej sumy starobného dôchodku 113,41378711 EUR mesačne a koeficientu 0,34732851 určeného ako podiel obdobia dôchodkového poistenia získaného podľa právnych predpisov Slovenskej republiky 9,1809 rokov a úhrnu obdobia poistenia zhodnoteného na teoretickú sumu starobného dôchodku 26,4329 rokov. Pevná suma zvýšenia starobného dôchodku podľa § 82 zákona bola ustanovená v § 1 písm. a) opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 295/2014 Z.z. a je 5,20 EUR mesačne. Suma zvýšenia 1,90 EUR mesačne bola určená ako súčin pevnej sumy zvýšenia starobného dôchodku 5,20 EUR mesačne a koeficientu 0,34732851, ktorý predstavuje pomernú časť dôchodku patriacu za obdobie dôchodkového poistenia získané podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Suma starobného dôchodku spolu so sumou zvýšenia je 41,30 EUR mesačne. Obdobie dôchodkového poistenia a sumy vymeriavacích základov boli navrhovateľke zhodnotené v súlade so spisovým a evidenčným materiálom nachádzajúcim sa v centrálnej evidencii Sociálnej poisťovne. Navrhovateľke boli na základe evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia/poistenia zhodnotené všetky obdobia dôchodkového poistenia a v nich dosiahnuté zárobky v plnom rozsahu. Navrhovateľka v opravnom prostriedku neuviedla žiadne konkrétne námietky ani rozhodujúce skutočnosti, ktoré by spochybnili správnosť napadnutého rozhodnutia. O dôchodkových nárokoch navrhovateľky bolo preto rozhodnuté správne a v súlade s platnou právnou úpravou. Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie ako zákonné potvrdil. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľka nebola v konaní úspešná, odporkyňa nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Najvyšší súd SR v Bratislave, prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.